Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. jún 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615209533
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1615209533.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a Mgr. Zity Leimbergerovej, v spore žalobkyne: F.. Z. H., J.. XX.XX.XXXX, G. N.
XXX,protižalovanému:F..Z.G.,J..XX.XX.XXXXG.H.X,G.,onáhraduškody,naodvolaniežalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 24. januára 2023, č. k. 5C/1392/2015-233, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 240,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 01.08.2017

do zaplatenia a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Keďže sa žalobkyňa pôvodne domáhala náhrady škody vo výške 300,- eur, avšak počas konania zobrala
žalobu v časti náhrady škody vo výške 60,- eur späť, súd v zmysle § 145 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") konanie v tejto časti zastavil. Na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že Okresný súd Bratislava V vo svojom konaní sp. zn. 9C/533/05-85
zo dňa 07.12.2006 rozhodol na základe návrhu žalobcu F.. Z. G. proti žalovaným v X.) M. H. a X.)
V. Z. H., Q. G. G. X I. G. o povinnosti žalovaných vypratať 4 izbový byt Č.. XX nachádzajúci sa v G.

na W.. G. X na X. K. G. O. N.. Č.. XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 08.09.2010 a vykonateľnosť dňa 13.09.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislava vydaním pod sp. zn. 5Co/200/2008. Žalovaný opakovane vyzýval žalobkyňu k vyprataniu
predmetného bytu, vždy do určitého obdobia od zaslania výziev. Žalobkyňa (a jej rodina) však byt
nevypratali. Dňa 11.09.2014 pôvodní žalovaní v 1.) až 5.) rade vypratávali predmetný byt a to na pokyn
žalovaného. Žalobkyňa podala v súvislosti s týmto konaním trestné oznámenie vo veci podozrenia zo
spáchaniaprečinupoškodzovaniacudzejvecipodľa§245ods.1Trestnéhozákona.Poverenýpríslušník

policajného zboru OR PZ, OO PZ Bratislava Petržalka - sever uznesením zo dňa 20.11.2014 Č.:Q.-
XXXX/PS-G.-XXXX odmietol vec podozrenia zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci. Malo
ísť o skutok, keď od presne nezisteného času dňa 11.09.2014 do 17-tej hodiny dňa 11.09.2014 v G. v
bytovom dome na G. Č.. X nezisteným spôsobom a predmetom pravdepodobne pri sťahovaní rozbili
francúzsku posteľ, ktorá tvorila zariadenie bytu Č.. XX na X. K., ktorú oznamovateľka F.. Z. H. našla v
rozbitom stave vo vestibule obytného domu, čím jej mali spôsobiť škodu vo výške minimálne 500,- eur.

2. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie posúdil po právnej
stránke podľa§420ods.2Občianskehozákonníka,§150ods.1C.s.p.,§151ods.1C.s.p., §151ods.2
C.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Skonštatoval, že v konaní žalovaný relevantne nepoprel
tvrdenia žalobkyne o tom, že bola vlastníčkou predmetnej poškodenej (zničenej) postele a nepoprelani tvrdenia o výške škody. Žalovaný netvrdil, že žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetnej veci a ani
neposkytol vlastné skutkové tvrdenia o vlastníctve tejto veci a neuviedol inú hodnotu veci než to tvrdila
žalobkyňa. Žalovaný si tak nesplnil svoju povinnosť procesnej obrany kvalifikovane poprieť skutkové

tvrdenia protistrany, ktorú mal v tomto konaní voči tvrdeniam žalobkyne. Vlastnícke právo žalobkyne k
predmetnej posteli, tak ako aj tvrdený vznik škody, ani vydanie pokynu žalovaného na vypratanie postele
a jej hodnota neboli v konaní spochybnené, pretože neboli žalovaným účinne popreté. Preto nepopreté
skutkové tvrdenia žalobkyne v prejednávanej veci považoval za nesporné aj za preukázané tak ako
boli tvrdené a to bez vykonávania dokazovania. Mal za preukázané, že žalovaný je pasívne vecne

legitimovaný nakoľko pôvodní žalovaní v 1.) až 5.) rade konali práve na pokyn žalovaného. Poukázal na
to, že súdy už aj v minulosti konali voči žalovanému ako proti fyzickej osobe (OS Bratislava V. sp. zn.
15C/29/2013,sp.zn. 6C/148/2013),keďmuboliuloženéakofyzickejosobekonkrétnepovinnosti.Pokiaľ
ide o úrok z omeškania uviedol, že žalobkyňa svojím podaním zo dňa 15.12.2021, doručeným súdu dňa
20.12.2021 žiadala zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu 240,-eur a žiadala priznať aj úrok z
omeškania vo výške 8,5% ročne od 01.08.2017 do zaplatenia a náhradu súdneho poplatku. V období

od 01.07.2017 do 31.12.2017 bola zákonná výška úroku z omeškania 8% ročne. Žalobkyňa žiadala
priznať úrok z omeškania od 01.08.2017 z dôvodu, že žalovaný si žalobu prevzal v júli 2017. Žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou žalovanej sumy a preto žalobkyni priznal aj úrok z omeškania v zákonnej
výške od 01.08.2017 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná rozhodol tak, že jej priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v zákonom stanovenej lehote, domáhajúc sa jeho
zrušeniaavráteniasúduprvejinštancie.Poukázalnanedostatočnéanepresnéprotokolovaniezápisnice
z pojednávania konaného dňa 24.11.2022 o 13.30 hod. Žalovaný uviedol, že na pojednávaniach

vedených pred súdom prvej inštancie relevantne poprel tvrdenia žalobkyne, že táto bola vlastníčkou
predmetnej postele, ďalej poprel výšku škody a poskytol tvrdenia o vlastníctve veci bývalými nájomcami
bytu. Žalovaný ďalej tvrdil, že ako konateľ zastupoval a zastupuje spoločnosť PB KREDIT s.r.o.,
teda vlastníka nehnuteľnosti. Žalovaný dal pokyn na vypratanie vecí z bytu ako konateľ vlastníka
nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie podľa žalovaného vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia

vecí, čím je daný odvolací dôvod.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že tento zastupuje a zastupoval spoločnosť PB KREDIT
s.r.o., ako vlastníka nehnuteľnosti a ako konateľ spoločnosti dal pokyn na vypratanie postele. Na

pojednávaniach žalovaný vystupoval ako fyzická osoba. Poukazovanie na konanie vedené pod sp. zn.
20C/185/2014 považovala žalobkyňa za irelevantné, nakoľko v tomto konaní bola žalovaná spoločnosť
PB KREDIT s.r.o., teda iný subjekt. Vlastnícke právo žalobkyne, ako aj tvrdený vznik škody, ani vydanie
pokynu žalovaného na vypratanie postele neboli žalovaným účinne popreté.

5. Odvolací súd uvádza, že oprávnenie na podanie odvolania nemá strana bez ďalšieho. Z povahy
odvolania, ako riadneho opravného prostriedku, vyplýva, že odvolanie môže podať len tá strana, ktorej
nebolo rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu vyhovené, prípadne ktorej bola rozhodnutím
súdu prvej inštancie spôsobená iná ujma na jej právach. Rozhodujúci je pritom výrok rozhodnutia súdu
prvého stupňa, pretože existenciu možnej ujmy možno hodnotiť len z procesného hľadiska (viď rozsudok

Najvyššieho súdu SR vydaný pod sp. zn. 5Cdo 215/2010 dňa 09. novembra 2010). Žalovaný vo svojom
odvolaní neuviedol, či toto smeruje voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku, teda aj voči výroku,
ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil v časti náhrady škody vo výške 60,- eur, nakoľko však výrok
o čiastočnom zastavení konania považoval odvolací súd z procesného hľadiska za výrok v prospech
žalovaného, vyhodnotil odvolanie žalovaného podľa obsahu ( § 124 ods. 1 C.s.p.) tým spôsobom,

že toto smeruje len voči I. výroku (povinnosť nahradiť škodu) a III. výroku (povinnosť nahradiť trovy)
napadnutého rozhodnutia, nakoľko len tieto výroky možno považovať za výroky vydané v neprospech
žalovaného.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, v medziach uplatňovaných

odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej
časti zmeniť a to aj s poukazom na § 390 písm. a) a b) C.s.p.7. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala náhrady škody spôsobenej na jej veci - posteli ako
súčasti príslušenstva bytu Č.. XX na X. K. na G. W. X I. G.. Škoda mala byť spôsobená dňa 11.09.2014

pôvodnými žalovanými v 1.) až 5.) rade pri vypratávaní jej vecí z bytu, pri ktorom konali na pokyn
pôvodného žalovaného v 6.) rade. V priebehu konania žalobkyňa vzala žalobu späť voči žalovaným v
1.) až 5.) rade, v dôsledku čoho súd prvej inštancie v rozsudku č. k. 5C/1392/2015 - 169 konanie voči
ním právoplatne zastavil. Podľa žalobkyne tak za škodu zodpovedal výlučne žalovaný, ktorý im ako
pracovníkom vykonávajúcim práce v byte dal príkaz na vypratanie jej vecí, ako aj na rozbitie predmetnej

postele. Výšku škody určila na 300,- eur s tvrdeniami, že ide o zostatkovú cenu, nakoľko sa jednalo o
používanú posteľ, ktorej nákupná cena bola 650,- eur a podobné postele sa predávajú za cca 700,- eur.
V priebehu konania zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti náhrady škody vo výške 60,- eur.

8. Súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel, keďže mal za preukázané, že žalovaný relevantne
nepoprel tvrdenia žalobkyne o tom, že bola vlastníčkou zničenej postele a nepoprel ani tvrdenia o výške

spôsobenej škody, pričom mal rovnako za preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, nakoľko
pôvodní žalovaní v 1.) až 5.) rade konali na priamy pokyn žalovaného ako fyzickej osoby.

9. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že tvrdenia žalobkyne
ohľadom jej vlastníckeho práva k zničenej posteli účinne poprel. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní relevantne nepoprel tvrdenia žalobkyne o tom, že bola
vlastníčkou predmetnej poškodenej (zničenej) postele. Žalovaný neposkytol vlastné skutkové tvrdenia
o vlastníctve danej veci. Žalovaný si tak nesplnil svoju povinnosť procesnej obrany kvalifikovane poprieť
skutkové tvrdenia protistrany, ktorú mal v tomto konaní voči tvrdeniam žalobkyne. Vlastnícke právo
žalobkyne k predmetnej posteli nebolo v konaní relevantne spochybnené, pretože nebolo žalovaným

účinne popreté. Preto aj odvolací súd nepopreté skutkové tvrdenia žalobkyne v prejednávanej veci
považoval za nesporné.

10. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného, že pokyn na vypratanie nehnuteľnosti
žalovaný udelil ako konateľ spoločnosti PB KREDIT s.r.o., ktorá je vlastníkom predmetného bytu a teda

že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný.

11.Vecnálegitimáciajestavvyplývajúcizhmotnéhopráva.Vecnúlegitimáciu mátázostránsporu,ktorá
je nositeľom hmotného práva (aktívna legitimácia) alebo povinnosti (pasívna legitimácia), teda tá strana
sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný, ak je nositeľom

práva, ktoré v konaní uplatňuje. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť,
ktorej splnenia sa od neho žalobca domáha, alebo ktorá má byť určená.

12. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 uverejneného v ZSP 46/2008: "Na to,
aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v

konaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodaná
žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či
je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie
stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej
procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom

práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok

pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide."

13. V posudzovanej veci nebolo zo skutkového hľadiska medzi stranami sporné, že k poškodeniu
postele prišlo pri vypratávaní bytu pôvodnými žalovanými v 1.) až 5.) rade, a to na objednávku (príkaz)

žalovaného. Rovnako nebolo sporné, že byt, ktorý sa vypratával a v ktorom sa táto posteľ nachádzala,
bol v čase vypratávania vo vlastníctve spoločnosti PB KREDIT s.r.o., ktorá ho nadobudla na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 20.01.2014. Pre vyriešenie otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného sa bolo
treba vysporiadať s otázkou, či za škodu v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedážalovaný ako fyzický osoba a teda či si vypratanie u pôvodných žalovaných v 1.) až 5.) rade objednal
vo svojom mene, alebo či si vypratanie objednal ako konateľ v mene spoločnosti PB KREDIT s.r.o.,
ktorá potom ako vlastník bytu za jeho činnosť nesie zodpovednosť. Odvolací súd poukazuje najmä na

fakt, že sama žalobkyňa vo svojej žalobe uvádza, že práce, pri ktorých prišlo k poškodeniu predmetnej
postele boli vykonávané na objednávku konateľa vlastníka bytu F.. Z. G. (žalovaný). Z uvedeného je teda
zrejmé, že aj sama žalobkyňa si už pri spisovaní žaloby bola vedomá, že žalovaný si vypratanie bytu
neobjednávalvovlastnommeneakofyzickáosoba,aleakoštatutárnyzástupca(konateľ)spoločnostiPB
KREDIT s.r.o. Fakt, že žalobkyňa si bola tejto skutočnosti vedomá vplýva aj z predloženého rozhodnutia

(rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 20C/185/2014 zo dňa 17.04.2019) v spore, v ktorom
žalobkyňa požadovala voči spoločnosti PB KREDIT s.r.o., okrem iného tiež náhradu škody za zničenú
posteľ na podobnom (totožnom) skutkovom základe. Odvolací súd poukazuje na to, že naša právna
úprava síce nevylučuje ani priamu zodpovednosť štatutárneho orgánu za spôsobenú škodu v zmysle
§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak výhradne v úzkom okruhu prípadov, medzi ktoré patrí
napríklad exces štatutárneho orgánu, t. j. ak štatutárny orgán spoločnosti spôsobil škodu mimo rámca

činnosti obchodnej spoločnosti. Záver o excese žalovaného však nemožno z ustáleného skutkového
stavu vyvodiť. Pokiaľ súd prvej inštancie vyvodil pasívnu legitimáciu žalovaného zo skutočnosti, že
súdy už aj v minulosti konali voči žalovanému ako proti fyzickej osobe (Okresný súd Bratislava V v
konaní vedenom pod sp. zn. 15C/29/2013 a pod sp. zn. 6C/148/2013), keď mu boli ako fyzickej osobe
ukladané konkrétne povinnosti, poukazuje odvolací súd na tú skutočnosť, že žalovanému boli v čase

týchto konaní ukladané povinnosti z toho dôvodu, že v čase vedenia týchto konaní bol vlastníkom
predmetného bytu stále žalovaný ako fyzická osoba a až následne prišlo k prevodu bytu na súčasného
vlastníka spoločnosť PB KREDIT s.r.o. Pokiaľ žalobkyňa na odvolacom pojednávaní odvodzovala
pasívnu legitimáciu žalovaného od predbežného opatrenia zo dňa 06.05.2013, ktorým bolo žalovanému
nariadené zdržať sa prenajímať tretím osobám zariadenie bytu, je potrebné poznamenať, že medzi

porušením uloženej povinnosti žalovaným a vznikom škody nie je daná príčinná súvislosť. Škoda totiž
mala žalobkyni vzniknúť vyprataním veci z bytu a nie prenajímaním zariadenia bytu tretím osobám.

14. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaný nie je v konaní pasívne vec legitimovaný, keďže nie je nositeľom povinnosti,

splnenia ktorej sa od neho žalobkyňa domáha, nakoľko príkaz na vypratanie bytu, pri ktorom bola
spôsobná škoda, nevydal žalovaný vo vlastnom mene, ale v mene spoločnosti, ktorá je vlastníkom bytu
a v ktorej žalovaný v čase vydania príkazu vykonával funkciu štatutárneho zástupcu. Predmetné konanie
(príkaz) žalovaného, ako štatutárneho orgánu teda odvolací súd považoval za konanie spoločnosti PB
KREDIT s.r.o, pri ktorom žalovaný ako štatutár prejavoval navonok vôľu spoločnosti ako vlastníka bytu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa §
388 C.s.p. tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu

trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).