Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120410598
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6120410598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej JUDr. a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Ján Šoltés, advokát, SAK lic. Č. 5610, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, P.O.BOX 205, 810 00
Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, L. U., práv.
zast. JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 47445092, o zaplatenie
11.154,28 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.11.2022,
č. k. 12Csp 19/2021-230 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že namiesto žalobcu 365.bank, a.s., Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 340 890, vstupuje spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154

II. Mení rozsudok vo vyhovujúcom výroku (I.) tak, že žalobu zamieta.

III. Stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.

IV. Priznáva žalovanej voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 4.846,95 eur, to všetko v splátkach po 65,- eur
mesačne, pričom prvá splátka bude splatná do 25-teho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v
ktorom rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, ďalšie vždy do 25-teho dňa toho - ktorého nasledujúceho
mesiaca až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.“

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval, že žalovaná uzavrela so žalobcom dňa
11.08.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere evidovanú pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej

žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky v sume 9.000 eur. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere
mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 96. mesačných splátkach v sume 160,31 eur, pri úrokovej
sadzbe úveru 12,50 %, RPMN banky 15,70 %, priemernej RPMN na trhu 9,81 % a celková čiastka,
ktorú mala žalovaná zaplatiť predstavovala 15.389,26 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá25.09.2017 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 25.08.2025. Ďalej súd uviedol, že v
skoršom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu bola súdu prvej inštancie uložená povinnosť zistiť, či
žalobca v konaní preukázal splnenie si povinnosti uloženej mu v ust. § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z.

Veriteľ v zmysle ust. § 7 a § 11 z. č. 129/2010 Z.z. je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný
brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré
možno na základe informácii dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v citovanom ustanovení nie
je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom

dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Ďalej bude úlohou súdu prvej
inštancienáležitýmspôsobomsavysporiadaťsokolnosťami,čizmluvauzatvorenámedzistranamisporu
má všetky zákonné náležitosti, najmä či má riadne určenú výšku RPMN a pokiaľ prvoinštančný súd
zistí, že tomu tak nie je, svoje rozhodnutie skutkovo a právne náležitým spôsobom odôvodní. Pokiaľ
žalobca v konaní nepreukáže splnenie si povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. v prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa citovaného ustanovenia, úver sa bude považovať za bezúročný a

bez poplatkov.

3. Po čiastočnom zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, žalobca v písomných
podaniach uviedol, že predpokladom výpočtu RPMN sú parametre úveru uvedené v bode 2.2 Zmluvy,
vrátane textu uvedeného priamo nad bodom 2.3 Zmluvy. Pokiaľ ide o skúmanie bonity žalobcu pred

uzavretím úverovej zmluvy, uviedol, že v kontexte údajov, ktoré deklarovala žalovaná v žiadosti o
úver, žalobca overoval peňažné záväzky žalovanej a jej príjem v nazhromaždených podkladoch,
preukazujúcich skúmanie ukazovateľa schopnosti splácať úver. Žalovaná deklarovala príjem 360 eur
mesačne a z reportu Sociálnej poisťovne, žalobca overil príjem žalovanej, ktorý bol potvrdený vo výške
396 eur. Žalovaná v čase podania žiadosti o predmetný úver nielenže nemala žiadny peňažný záväzok,

ale nemala ani len vysoký počet žiadosti o úver. V registri bola zaevidovaná len jedna odmietnutá žiadosť
žalovanej, v ktorej mala vystupovať v pozícii spoludlžníka. Žalovanej bolo nutné ponechať náklady
na zabezpečenie základných životných potrieb v minimálnej výške 199,48 eur. Finančná analýza s
prihliadnutím na poistenie schopnosti splácať úver bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru v maximálnej
výške 9.000 eur s určenou anuitnou výškou splátky 149,51 eur s poistným 10,80 eur mesačne. Žalovanej

boli ponechané finančné prostriedky vo výške 1,2-násobku životného minima. V čase poskytnutia úveru
zákonná úprava posúdenia bonity pri spotrebiteľských úveroch bola vágna, a to až do nadobudnutia
účinnosti opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 7, § 9, § 11 z. č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy) súd uzavrel, že z dôkazov predložených
žalobcom je preukázané, že tento si splnil povinnosť uloženú mu v ust. § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z.
Žalobca zisťoval aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa v čase poskytnutia
úveru a je zrejmý spôsob prístupu žalobcu k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Žalobca pred

uzavretím zmluvy vyzval žalovanú k deklarácii svojich osobných a majetkových pomerov k žiadosti o
úver a vyhotovil dožiadanie do registrov klientskych informácii. Naviac zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj všetky zákonné náležitosti tak, ako to predpokladá ust. § 9 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalobca preukázal opodstatnenosť údajov obsiahnutých v zmluve o priemernej výške RPMN
9,81 % p. a. Vychádzajúc z dátumu uzavretia zmluvy 11.08.2017 platila pre danú zmluvu zverejnená

priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľských úver za kalendárny štvrťrok, ktorým bol v
danom prípade prvý štvrťrok roku 2017. Podľa súhrnných informácii o údajoch v novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch, táto bola pre ostatné spotrebiteľské úvery od jedného do piatich rokov, ako aj
od piatich do desiatich rokov vyčíslená vo výške 9,81 eur. Zmluva obsahovala výšku úroku 12,50 % p.
a., ktorú bez ďalšieho nie je možné označiť za výšku, ktorá by odporovala dobrým mravom. Vyčíslená

výška RPMN zohľadnila základné parametre úveru aj s poistením, hoci podľa tvrdenia žalobcu poistenie
nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Ak tak žalobca urobil, nejednalo sa o klamlivý údaj v neprospech
spotrebiteľa, ktorý by mal fakticky uhradiť vyššiu odplatu ako deklaroval v danom údaji veriteľ. Z dôvodov,
že žalobca pred uzavretím zmluvy si splnil povinnosť uloženú mu v ust. § 7 ods. 1 z. č. 129/2010
Z.z. a zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje zákonné náležitosti, ako to vyžaduje ust. § 9

zákona o spotrebiteľských úveroch, nie je možné konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Pokiaľ si žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil iba čiastku 11.135,44 eur, súd s odkazom na
ust. § 144 a nasl. konanie o časti istiny prevyšujúcej sumu 11.135,44 eur zastavil a zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi istinu 4.846,95 eur s príslušenstvom, nakoľko skorším rozsudkom už bolo právoplatnerozhodnuté o povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi istinu 5.477,95 eur s príslušenstvom (rozdiel medzi
poskytnutou výškou úveru 9.000 eur a vykonanou úhradou zo strany žalovanej vo výške 3.522,05
eur). Súd o povinnosti žalovanej rozhodol zaplatiť dlh v splátkach v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP s

odkazom na odôvodnenie svojho skoršieho rozhodnutia v bode 21. a 22. O trovách konania súd rozhodol
s poukazom na ust. § 255, § 256 a § 262 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane súd priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci bolo potrebné vychádzať pri
skúmaní priemernej hodnoty RPMN ako povinnej náležitosti úverovej zmluvy zo súhrnných informácii o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za prvý štvrťrok 2017 veriteľmi, kedy priemerná
ročná percentuálna miera nákladov predstavovala pri úveroch viac ako 6.500 eur, s dobou splatnosti

od päť do desať rokov hodnotu 9,68 eur. Z uvedených dôvodov nie je postup žalobcu pri určovaní
priemernej RPMN správny, údaj, ktorý žalobca uviedol ako priemernú hodnotu RPMN, t.j. 9,81 %
je rozhodujúci z hľadiska posudzovania najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorá nesmie prevýšiť
dvojnásobok tejto hodnoty. Nesprávny údaj o priemernej RPMN má za následok, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, pričom neuvedenie, resp. aj nesprávne, zmätočné, neúplné alebo nezrozumiteľné

uvedenie niektorej zo zákona požadovaných obligatórnych náležitostí má rovnaký následok vyplývajúci
zo zákona, konkrétne z ust. § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako by v zmluve takýto údaj nebol
obsiahnutý vôbec. Ďalej uviedla, že žalobca síce preveril úverovú zaťaženosť žalovanej v úverovom
registri, ale od žalovanej nezískal žiadne ďalšie informácie, a to napr. náklady spojené s ubytovaním
(energie, voda, telekomunikačné služby, strava). Žalovaná predložila lekársku správu, ktorá preukazuje

na jej zlý zdravotný stav, s ktorým má zvýšené náklady na lieky. Žalovaná býva v spoločnej domácnosti
s manželom, ktorý pracuje len ako aktivačný pracovník vo svojej obci a je evidovaný ako dlžník voči
viacerým bankovým a nebankovým spoločnostiam. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ žalobca vychádzal len
z úverového registra a z príjmu žalovanej bez toho, aby napr. výpisom z účtu si zistil aké sú mesačné
náklady na živobytie žalovanej, neposudzoval správne schopnosť spotrebiteľa splácať úver s odbornou

starostlivosťou. Vyššie uvedený nedostatok má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanej právo na
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo vyššie uvedenej právnej veci.

6. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že z nadväznosti na správnosť priemernej RPMN poukazuje
na potrebu posúdenia v zmysle účelu zákona, na čo poukázal vo svojom rozhodnutí Krajský súd v
Košiciach, sp. zn. 6Co 300/2019 zo dňa 27.08.2020, v ktorom rozhodnutí sa rieši presne tá skutočnosť,
ktorú žalovaná v odvolaní namieta. Podľa jej presvedčenia mala byť v zmluve uvedená priemerná RPMN
vo výške 9,68 % a nie 9,81 %. Rozdiel však možno označiť za nepatrný a s ohľadom na účel priemernej

RPMN jednoznačne v prospech spotrebiteľa a nie naopak.

7. Podaním došlým súdu 16.12.2022 žalobca oznámil, že ako postupca uzavrel so spoločnosťou Intrum
Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154
ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorých v postúpení pohľadávok, vrátane

pohľadávky, ktorá je predmetom zhora označeného súdneho konania prešla na nového veriteľa. Preto
navrhuje, aby v zmysle § 80 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok do konania namiesto
žalobcu vstúpil nový veriteľ. Súčasťou návrhu je aj súhlas nového veriteľa - postupníka so vstupom do
konania spolu s plnomocenstvom, ktoré udelil postupník svojmu právnemu zástupcovi.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

9. Ako už odvolací súd vyššie konštatoval, v priebehu odvolacieho konania žalobca podal návrh na
zmenu účastníka konania na strane žalobcu, ktorý odôvodnil tým, že počas sporu došlo k postúpeniu
žalovanej pohľadávky, čo preukázal listinnými dôkazmi, a to rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávokč. II./2022 zo dňa 03.10.2022, súhlas postupníka so vstupom do konania, ako aj oznámenie o postúpení
pohľadávky spolu s podacím hárkom.

10. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv, alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho
miesto, alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené,
alebo na koho prešli.

11. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práv, alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť namiesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

12. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

13. Keďže odvolací súd zistil, že boli splnené citované zákonné predpoklady, teda existencia právnej
skutočnosti, ktorou došlo k prevodu práv a povinností, o ktorých sa koná, z pôvodného žalobcu na nový
subjekt a bol podaný návrh žalobcu na zmenu strany sporu u žalobcu, je potrebné konštatovať, že v
zmysle predpokladu § 80 CSP bolo nutné pripustiť nového žalobcu do konania. Odvolací súd preto
rozhodol o návrhu na vstup nového subjektu strany sporu u žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku I.

tohto rozsudku.

14. Odvolací súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné
modifikovať žiadnymi novými dôkazmi, dospel k názoru o jeho nesprávnom právnom posúdení veci.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia povinnosti podľa § 7 ods.

1 z. č. 129/2010 Z.z. zo zistených skutočností vec nesprávne právne posúdil.

15.KposudzovaniubonityodvolacísúdpoukazujenarozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC-679/18,
podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom

zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku.

16. Vzhľadom na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach sp. zn. C-565/12 z 27.03.2014, C - 449/13
zo dňa 18.12.2014 a C - 679/18 zo dňa 05.03.2020, na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné
právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní
preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a

podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.
§ 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že bolo na žalobcovi,
aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust.
§ 7 ods. 1 ZoSÚ.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol súdom prvej inštancie vyzvaný výzvou zo dňa 19.05.2022 na
doloženie dokladov tykajúcich sa skúmania bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval vyjadrením, doručeným súdu 20.07.2022, v ktorom uviedol,
že predkladá podklad preukazujúci skúmanie ukazovateľa schopnosti žalovanej splácať úver. Za tým
účelom overoval peňažné záväzky žalovanej a príjem žalovanej v kontexte údajov, ktoré deklarovala v

žiadostioposkytnutieúveru.Žalovanádeklarovalapríjem360euramesačneažiadnezáväzky.Zreportu
Sociálnej poisťovne žalobca overil príjem, ktorý bol potvrdený vo výške 396 eur a záväzky zo spoločného
registra bankových informácií. Podľa žalobcu žalovaná v čase žiadosti o úver nielenže nemala žiaden
peňažný záväzok, ale nemala ani len vysoký počet žiadosti o úver a v registri bola zaevidovaná len jedna
jej odmietnutá žiadosť, kde žalovaná vystupovala v pozícii spoludlžníka. S ohľadom na tieto skutočnosti

žalobca posúdil, že žalovanej aj v zmysle ust. § 7 ods. 20 z. č. 129/2010 Z.z. s ohľadom na opatrenie
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 173/2017 a v kontexte s dobou trvania úveru, výšky a
účelu bolo nutné ponechať náklady na zabezpečenie základných životných potrieb v minimálnej výške
199,48 eura. S prihliadnutím na poistenie schopnosti splácať úver bola finančná analýza v čase žiadostižalovanej vyhovujúca pre poskytnutie úveru v maximálnej výške 9.000 eur s určenou anuitnou výškou
splátky 149,51 eur a s poistným vo výške 10,80 eur mesačne, pričom žalovanej boli ponechané finančné
prostriedky vo výške 1,2-násobku životného minima. Ako dôkaz žalobca predložil report zo Sociálnej

poisťovne, report zo spoločného registra úverov, žiadosť o úver s údajmi deklarovanými žalovanou,
ako aj stanovisko Národnej banky Slovenka k pravidlám skúmania bonity pred účinnosťou opatrenia č.
10/2017.

18. K vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu, odvolací súd uvádza, že zákon o spotrebiteľských

úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, ide teda o povinnosť
posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj
účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu
spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho

osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,
konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo

strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

19. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, v konaní nebolo
preukázané, aby žalobca skúmal príjmy a výdavky žalovanej pred uzavretím úverovej zmluvy. Za týchto
okolností žalobca zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., ale

naopak tieto svoje povinnosti porušil, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods.
2 zákona, prvá veta, t.j. že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

20. Odvolací súd v kontexte so skutkovým stavom zisteným z dôkazov vykonaných v priebehu konania

na súde prvej inštancie, dospel k právnemu záveru o tom, že žalobca ako veriteľ hrubo porušil svoje
povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa, keďže žalovanej poskytol úver bez
overeniaúdajovojejekonomickejsituácii.Skúmaniebonityzostranyžalobcubezovereniavýškyčistého
mesačného príjmu, celkového objemu výdavkov, vrátane tých na živobytie, vyživovacích povinností, nie
je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. Bez toho, aby

žalobca skúmal aj iné spomínané aspekty, napr. celkové mesačné výdavky žalovanej okrem úverových
záväzkov, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie
jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Nemožno teda konštatovať, že zo strany žalobcu sa jednalo o
konanie s odbornou starostlivosťou. K posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver,
pristúpil žalobca len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovanej a jeho

postup nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací
súd poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinností v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity
spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu by toto ustanovenie malo zabezpečiť

záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak
z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedaného požičania na strane
spotrebiteľov.

21. Postup žalobcu je preto možné v konkrétnych okolnostiach hodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods.

2 veta prvá a druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch ako nekonanie s odbornou starostlivosťou
pri posúdení schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zároveň hrubé porušenie tejto povinnosti s
dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, a to jednak zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať
jednorazovésplateniespotrebiteľskéhoúveruajednakbezúročnosťabezpoplatkovosťúveru.Odvolacia
námietka žalovanej o nesprávnom posúdení súdom prvej inštancie sankcií za nesplnenia si povinnosti

žalobcu konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovanej je tak opodstatnená. S
nesplnením tejto povinnosti veriteľa sa spája aj sankcia v podobe straty oprávnenia vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, keďže sú naplnené predpoklady
hmotnoprávnej fikcie podľa ustanovenia § 11 ods. 2 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch.Dôsledkom toho je potom aj absolútna neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, pretože tento odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nakoľko veriteľ využil svoje právo
na zosplatnenie pohľadávky v rozpore so zákonom, na takéto zosplatnenie nebolo možné prihliadať.

22. Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa chráni nielen samotného spotrebiteľa pred negatívnymi
dôsledkami, neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovanie aj spoločnosť ako celok, nakoľko
predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom platobnej neschopnosti v podobe pádu spotrebiteľa a
osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušených rodinných a sociálnych vzťahov a pod.

V neposlednom rade chráni aj veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší
úver znižuje riziko veriteľov, ktorí rovnakému spotrebiteľovi poskytli úvery alebo iné služby už skôr.

23. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že sankcie za porušenie tejto povinnosti upravuje z. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy v § 11 ods.

2 tak, že v prípade nekonania veriteľa s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade hrubého porušenia sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24. V každom prípade z listín predložených žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva,

že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a vyhodnotil bonitu žalovanej pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej, z. č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7
ods. 1 citovaného zákona, čo spôsobilo dôsledok, jednak zánik oprávnenia od spotrebiteľa vyžadovať
jednorazové zosplatnenie a jednak, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalobkyňa je povinná zaplatiť žalobcovi len rozdiel

medzi výškou poskytnutého úveru (9.000 eur) a už realizovanou úhradou (3.522,05 eur), t.j. sumu
5.477 eur s príslušenstvom, na ktorú istinu s príslušenstvom už žalovaná bola právoplatne zaviazaná
rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 20.09.2021 č. k. 12Csp 19/2021-124 (I. výrok).

25. Keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.08.2017 je konečná splatnosť úveru dohodnutá

na deň 25.08.2025 a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je absolútne neplatné, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu, v akom bol odvolaním napadnutý, podľa § 388 CSP zmenil vo
vyhovujúcom výroku (I.) tak, že žalobu ako bezdôvodnú zamietol majúc za to, že odlišná interpretácia
totožného zákonného ustanovenia prvoinštančným a odvolacím súdom na zhodný skutkový stav veci
nemôže spôsobiť ani prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu (Ústavný súd SR nález III. ÚS

52/2019-62 zo dňa 01.04.2020). Súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že nebol dôvod zaoberať sa ďalšími
odvolacími námietkami žalovanej prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

26. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods.
2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalovaná mala v konaní čiastočný úspech, preto odvolací súd
stranám sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal (III.)

27. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná voči neúspešnému žalobcovi, a preto odvolací súd

žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu odvolacieho konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu
100 % s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods.
2 CSP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).