Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720200643
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8720200643.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov

senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, D., právne zastúpená: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Floriánska 16, Košice, proti
žalovanému: E. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. D., právne zastúpený: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 085 01 Poprad, IČO: 44 250 029, v konaní o určenie
neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2019, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 12C/9/2020 - 245 zo dňa 28.2.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %
s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie, resp. prvoinštančný súd)
rozhodol tak, že:
I. Súd u r č u j e, že Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013, spísané dňa 31.10.2019,
ktorým žalovaný odstúpil od Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti a zmluvy o zrušení
vecného bremena zo dňa 28.5.2013 je neplatný právny úkon.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti
odstúpenia zo dňa 31.10.2019 od kúpnej zmluvy zo dňa 28.5.2013. Vklad tejto kúpnej zmluvy
bol povolený Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, dňa 18.10.2019 pod č. V4409/2019.

Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že dňa 24.2.2020 bola žalobkyni
doručená výzva Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor, ktorou bola vyzvaná, aby v lehote do 30
dní podala príslušnú žalobu na súd z dôvodu, že žalovaný mu dňa 5.11.2019 doručil odstúpenie od
kúpnejzmluvyzodňa28.5.2013.Žalobkyňauhradilakúpnucenudohodnutúvkúpnejzmluvevsplátkach
v období od 28.10.2019 do 4.11.2019 v celkovej výške 45.000 eur, pričom k zavkladovaniu zmluvy došlo
dňa 18.10.2019. Napriek tomu, že s úhradou kúpnej ceny bola v omeškaní viac ako 6 rokov, žalovaný od
zmluvy neodstúpil a mlčky akceptoval omeškanie s úhradou kúpnej ceny. S odstúpením od zmluvy mala

možnosťprvýkrátsaoboznámiťažpodoručenížalobyvtejtoveci.Predtýmtotermínomjejodstúpenieod
zmluvy ako hmotnoprávny úkon nebol doručený. Úhradou poslednej splátky kúpnej ceny dňa 4.11.2019
jej záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy zanikol splnením. Z uvedeného dôvodu preto zaniklo aj právo
žalovaného na odstúpenie od zmluvy.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že postup žalobkyne považuje za neopodstatnený a nemorálny,
keďže žalobkyňu už v roku 2017 upozornil na to, že za kúpnu cenu dohodnutú v zmluve svoj podiel
nepredá, keďže cena nehnuteľnosti vzrástla a v máji roku 2019 doručil žalobkyni nový znalecký

posudok, z ktorého vyplýva, že cena jeho podielu je 86.500 eur. So žalobkyňou jednal aj jeho právny
zástupca. Zároveň uviedol, že žalobkyňu ústne informoval o odstúpení od zmluvy. Žalovaný poukázal
aj na to, že podaná žaloba nie je v súlade s ust. § 137 písm. d) CSP a žalobkyňa nemala žalovať
neplatnosť odstúpenia, ale mala podať žalobu na určenie vlastníckeho práva. Podanú žalobu považuje
za neprípustnú a žalobkyňa ani nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od

kúpnej zmluvy, nakoľko táto otázka je už prejednávaná v inom konaní, preto sú dané dôvody na
zamietnutie žaloby. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že vzhľadom
na nedodržanie lehoty na zaplatenie kúpnej ceny do 31.8.2013 sa zmluvou necíti byť viazaný a od
uvedeného dátumu začína plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 31.8.2016. Žalovaný vzniesol
aj námietku litispendencie vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 13C/22/2019, kde je riešená otázka existencie
a platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalovaný uviedol, že po uzavretí kúpnej zmluvy bolo spolužitie

strán sporu bežné, avšak časom sa stalo nesmierne komplikovaným. Preto v roku 2017 poveril
advokátsku kanceláriu vysporiadaním spoluvlastníctva a žalobkyňa bola ešte pred začatím súdneho
konania najmenej trikrát vyzvaná na jeho vyporiadanie mimosúdnou dohodou, pričom na tieto výzvy
reagovala v tom zmysle, že jednoznačne potvrdila, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
a deklarovala, že táto okolnosť nie je medzi stranami sporu sporná.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej konštatoval, že strany sporu uzavreli dňa
28.5.2013 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam a zmluvu o zrušení vecného bremena.
V zmysle čl. V. bod 3 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade nezaplatenia dohodnutej
kúpnej ceny riadne a včas z dôvodov na strane kupujúceho, má predávajúci právo na odstúpenie od

tejto zmluvy.

4. Prvoinštančný súd sa prioritne zaoberal procesnou obranou žalovanej spočívajúcou v namietanej
prekážke litispendencie a nedôvodnosti žaloby na určenie právnej skutočnosti pre nesplnenie
podmienok stanovených v § 137 CSP s odkazom na konanie vedené prvoinštančným súdom pod sp. zn.

13C/52/2019, ktorou sa žalobca E. C. domáhal voči žalovanej A. B. určenia, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/2. Súd prvej inštancie uviedol, že napriek
totožnosti strán sporu sa nejedná o ten istý spor, ktorý súd prejednáva v danom prípade, aj keď pripustil,
že v konaní 13C/22/2019 môže súd o platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodovať ako o otázke
prejudiciálnej. Preto nie sú splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania z dôvodu prekážky

litispendencie.

5. Súbežne so žalobou vo veci 13C/22/2019 podal žalovaný Okresnému úradu Poprad, odbor
katastrálny, dňa 5.11.2019 návrh na vykonanie záznamu jeho spoluvlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Katastrálny odbor preto začal konanie o vykonanie

zápisu tejto listiny záznamom s tým, že žalobkyňu vyzval, ak toto odstúpenie považuje za sporné,
podala na príslušný súd žalobu o určenie jeho neplatnosti. Ak by žalobkyňa v stanovenej lehote žalobu
nepodala, odstúpenie od kúpnej zmluvy by bolo považované za nesporné a na základe neho by
katastrálny odbor vykonal zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného záznamom, čím by žalovaný
dosiahol v plnej miere sledovaný cieľ. Prvoinštančný súd preto konštatoval, že u žalobkyne je daný

naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie neplatnosti predmetného odstúpenia od zmluvy
a tieto okolnosti je potrebné riešiť v konaní vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12C/9/2020,
teda v tomto konaní.

6. Prvoinštančný súd uznesením zo dňa 12.10.2020 prerušil toto konanie do právoplatnosti rozhodnutia

konania vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 13C/22/2019, avšak Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 28.1.2021 zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na prerušenie konania
zamietol.

7. Keďže účastník zmluvy môže odstúpiť iba od platne uzatvorenej zmluvy, prvoinštančný súd sa ako

prejudiciálnou otázkou zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 28.5.2013 ku
dňu odstúpenia od zmluvy a zároveň aj procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdeniach o
zrušení zmluvy dohodou strán pred dňom odstúpenia, o konaní žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi
predchádzajúcimi odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie k týmto tvrdeniam uviedol, žepre účinnosť súkromnoprávnej zmluvy nie je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu k tomu, aby
sa účastníci zmluvy mohli domáhať plnenia, ktoré z nej vyplýva. Obligačno-právne účinky takýchto
zmlúv nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie príslušného orgánu, rozhodnutím ktorého nastávajú

len vecno-právne účinky, pričom obligačné účinky nastávajú podpísaním kúpnej zmluvy. Rozhodnutie
katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým
by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (§ 47 Občianskeho
zákonníka – OZ). Účinky vkladu spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo
vecnoprávnych následkoch, a nie obligačných následkoch, ktoré nastali prijatím návrhu na uzavretie

zmluvy (§ 44 ods. 1 OZ). Prvoinštančný súd teda dospel k záveru, že nepodanie návrhu na vklad v dobe
3 rokov od uzavretia zmluvy nemá za následok právnu fikciu, že účastníci od zmluvy odstúpili.

8. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že kúpna zmluva nie je právom, ktoré by sa mohlo
premlčať po uplynutí premlčacej doby počítanej od splatnosti kúpnej ceny tak, ako to namietal žalovaný.
Uplatnením samotnej námietky premlčania nedochádza navyše k zániku práva, avšak ak sa dlžník

premlčania platne dovolá, premlčané právo nie je možné priznať. Súd preto námietku premlčania
vznesenú žalovaným neuznal za dôvodnú. Premlčujú sa všetky majetkové práva, teda aj právo na
odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorého sa žalobca pôvodne dovolal s odôvodnením, že od splatnosti
kúpnej ceny uplynula do odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným doba dlhšia ako tri roky. Od
daného prostriedku procesného útoku žalobca v priebehu konania ustúpil s poukazom na inú právnu

argumentáciu. Preto sa súd námietkou osobitne nezaoberal.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý sa
stáva účinným vtedy, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta, pričom odstúpiť od zmluvy je možné
vtedy, pokiaľ to vyplýva zo zákona, alebo ak to bolo dohodnuté v zmluve. Pre odstúpenie od zmluvy,

ktorá bola uzavretá písomne, platí, že odstúpenie musí byť písomné. V predmetnej veci žalovaný
odstúpil od kúpnej zmluvy na základe čl. V. bod 3 kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny
v lehote dohodnutej splatnosti. Z obsahu poštovej zásielky, ktorou bolo doručované odstúpenie od
zmluvy žalobkyni vyplýva, že táto zásielka nebola prevzatá v odbornej lehote. Z dôvodu, že adresát
nebol zastihnutý, zásielka bola uložená na pošte dňa 4.11.2019 o 13.09 hod. Až tento čas je možné

kvalifikovať ako čas, kedy sa poštová zásielka dostala do dispozičnej sféry príjemcu a od ktorého je
možné počítať právne účinky, ktoré mali doručovaným právnym úkonom nastať, aj keď si žalobkyňa
poštovú zásielku neprevzala. Za daného stavu nie je podstatné tvrdenie žalobkyne, že zásielku si
neprevzala ani dodatočne, a táto bola vrátená jej odosielateľovi. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
poukázal na to, že z pokladničného dokladu banky vyplýva, že poslednú splátku kúpnej ceny vložil

manžel žalobkyne v dopoludňajších hodinách priamo na účet, ktorý bol v kúpnej zmluve označený ako
platobné miesto, a teda kúpna cena bola teda uhradená skôr, ako sa odstúpenie od zmluvy dostalo do
dispozičnej sféry žalobkyne. Odstúpenie od kúpnej zmluvy dojednané v kúpnej zmluve pre nezaplatenie
kúpnej ceny je preto neplatné.
Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že pokiaľ sa žalovaný odvolával na ústne odstúpenie od

kúpnej zmluvy dňa 30.10.2017, ktoré má vyplývať aj zo záznamu vykonaného správnym orgánom, tak
toto odstúpenie nesmerovalo voči druhej strane zmluvy, teda žalobkyni a nebolo urobené v písomnej
forme, a preto nemôže byť platné.

10.Prvoinštančnýsúdsazaoberalajnámietkoužalovaného,ktorýpoukázalnato,že konaniežalobkyne

malo byť v rozpore s dobrými mravmi z toho dôvodu, že žalobkyňa podala túto žalobu, resp. návrh na
vklad vlastníckeho práva napriek tomu, že pôvodná kúpna zmluva bola uzavretá ešte v roku 2013 a
za viac ako 6 rokov si žalobkyňa nesplnila povinnosť úhrady kúpnej ceny, kedy medzičasom došlo k
podstatnému nárastu ceny nehnuteľnosti, pričom o vklad vlastníckeho práva požiadala napriek tomu, že
od roku 2017 jednala so žalovaným o vyplatení spoluvlastníckeho podielu za sumu 70 000,- eur a sama

vo svojich prejavoch voči žalovanému až do roku 2019 pokladala kúpnu zmluvu za zrušenú.
Prvoinštančný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že podanie žaloby v tejto veci nemôže byť konaním
v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobkyňa bola na podanie žaloby vyzvaná príslušným správnym
orgánom a svoje právo na súdnu ochranu realizovala plne v súlade so zákonom pri hrozbe straty
vlastníckeho práva. Jej konanie spočívajúce v podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva, aj keby sa

priečilo dobrým mravom, nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy podľa
§ 39 OZ a ani neplatnosť vkladu.
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa po uzavretí kúpnej zmluvy nedisponovala zdrojmi na
úhradu kúpnej ceny, sama odďaľovala jej zaplatenie nedôvodnými prísľubmi plnenia, následne svojimkonaním utvrdzovala žalovaného v možnosti finančného vyporiadania vo výške 70 000,- eur za podiel
a bez upozornenia žalovaného a predchádzajúceho vyplatenia kúpnej ceny podala návrh na vklad
vlastníckeho práva a zároveň znemožňovala žalovanému riadne užívanie nehnuteľnosti do času,

pokiaľ si nenašiel adekvátnu bytovú náhradu, čo môže spĺňať znaky konania v rozpore so zaužívanou
morálkou, avšak toto konanie sa nedotýkalo platnosti právnych úkonov, ktoré súd posudzoval, t.j. kúpnej
zmluvy a odstúpenia od nej.

11. Súd prvej inštancie sa taktiež vysporiadal s tvrdením žalovaného, že medzičasom došlo k zrušeniu

kúpnej zmluvy, čo ale nebolo v konaní preukázané, teda aby došlo k zániku kúpnej zmluvy akýmkoľvek
spôsobom, t.j. dohodou, zrušením zo zákona, resp. iným zákonným spôsobom. K zániku kúpnej zmluvy
nedošlo ani z dôvodu, že vklad vlastníckeho práva bol vykonaný v dobe po viac ako troch rokoch
od jej uzavretia. Žalovaný rovnako nepreukázal, aby strany sporu doterajší záväzok nahradili novým
záväzkom.

12. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vypočutím manžela
žalobkyne zdôvoduhospodárnostikonania,pretožežalovanýhonapriekpoučeniusúduneuplatnil včas
a jeho prípadné vykonanie by si žiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania, pričom žalovaný vo svojej
výpovedi uviedol iba to, že žalobkyňu v určitom čase zastupoval jej manžel a následne už obe strany
zastupovali právni zástupcovia. Preto súd prvej inštancie vykonané dôkazy aj bez tohto prípadného

dôkazu považoval za dostatočné pre rozhodnutie vo veci.

13. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. –
Civilný sporový poriadok (CSP) a úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov v rozsahu 100 % a tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením.

14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a
h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, resp. ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo veci splnené, aby vo veci sám rozhodol tak, že

žalobu zamietne. Za sporné právne otázky považoval žalovaný účinnosť § 47 Občianskeho zákonníka
na zmluvy o prevode nehnuteľnosti a právo predávajúceho odstúpiť od kúpnej zmluvy, ak vzhľadom
na skutkové okolnosti (uplynutie dlhého časového obdobia) už nemôže mať záujem na prijatí kúpnej
ceny. Právny zástupca žalovaného v rámci odvolania konštatoval, že obe strany boli presvedčené o
tom, že ak sa nepodá návrh na vklad do 3 rokov, zmluva zaniká. Uviedol, ž žalobkyňa sa ani slovom

nezmienila, že by považovala pôvodnú zmluvu z roku 2013 za platnú, pričom, keďže mimosúdne
jednania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva neboli úspešné, žalovaný podal dňa 19.12.2017
na súd žalobu o vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, pričom spornou bola len výška ceny. Dňa
1.9.2019 právny zástupca žalovaného zaslal žalobkyni ponuku na odkúpenie podielu za sumu 70 tisíc
eur, pričom nebola ani zmienka o tom, že by žalobkyňa považovala za platnú pôvodnú zmluvu z roku

2013. V októbri roku 2019 si žalobkyňa uvedomila, že môže špekulatívne zneužiť čestný postoj svojho
brata a podala návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý bol povolený.
V odvolaní je ďalej konštatované, že odstúpenie od zmluvy bolo doručované žalobkyni ráno dňa
4.11.2019 a posledná splátka kúpnej ceny bola zaplatená toho istého dňa neskôr. Odstúpenie
žalovaného bolo do dispozičnej sféry žalobkyne doručované ráno dňa 4.11.2019 a až následne toho

istého dňa došlo k doplateniu celej zvyšnej kúpnej ceny. V odvolaní a vyjadreniach žalovaného je
viacnásobne konštatované, že za pôvodne dohodnutú kúpnu cenu z roku 2013 si žalobca v roku 2019
už nemohol kúpiť žiadne vlastné bývanie, nakoľko ceny nehnuteľností vzrástli najmenej o 100%.

15. Žalovaný ako procesný dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP považoval odmietnutie

výsluchu svedka B., manžela žalobkyne, ktorý podľa jej vlastného vyjadrenia riešil otázky týkajúce sa
predmetného sporu.
Ďalší dôvod odvolania videl žalovaný v nevysporiadaní sa súdu prvej inštancie s argumentáciou
vyplývajúcou z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 248/2010, keďže neuviedol, prečo
vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo/184/2005, pričom označené neskoršie rozhodnutie

bolo potvrdené aj Ústavným súdom SR (sp. zn. IV.ÚS 66/2012). V tejto súvislosti poukázal na to, že súd
odkláňajúci sa od ustálenej súdnej praxe, musí uviesť dôvody odklonu.16. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného zároveň nevysporiadal s najpodstatnejšou námietkou, a to,
že žalovaný nemôže mať záujem na prijatí kúpnej ceny po 6 rokoch, keďže došlo k viac ako 100 %
nárastu cien nehnuteľností. Podľa žalobcu je ťažko nájsť lepší príklad na aplikáciu ustanovenia § 517

ods. 1 OZ, alternatívne § 518 OZ.
Podľa žalovaného zároveň nedošlo k úplnému zaplateniu kúpnej ceny, keďže žalobkyňa neuhradila
úroky z omeškania.

17. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa, ktorá

reagovala na odvolacie námietky žalovaného. Uviedla, že súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie
návrhu na doplnenie dokazovania vypočutím svedka p. B., t.j. manžela žalobkyne, čo nepochybne
vyplýva z bodu 54. odôvodnenia jeho rozhodnutia.
Kaplikácii§47Občianskehozákonníka(OZ)žalobkyňauviedla,žetátootázkaužbolajudikatúrousúdov
vyriešená tak, že toto ustanovenie sa od roku 1992 netýka zmlúv o prevodoch nehnuteľností. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/184/2005 a 2Cdo/124/2003.

Uviedla, že je bez právneho významu tvrdenie žalovaného, že prevod vecného práva je možné
zavkladovať aj po 20 – 30, resp. 100 rokoch od uzavretia zmluvy. Žalobkyňa takýto výklad nepovažuje
za absurdný a žiadnym spôsobom sa tento výklad netýka ani právnej istoty. Uviedla, že súd sa s touto
skutočnosťou jasne vysporiadal v bode 42. svojho odôvodnenia.
K namietanej aplikácii ust. § 518 OZ žalovaná uviedla, že dané ustanovenie sa vzťahuje na tzv. fixné

zmluvy a zo zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, takýto záver vyvodiť nemožno. Platná právna
úprava nespája s neuhradením kúpnej ceny v lehote splatnosti zo zákona následok zániku platne
uzavretej zmluvy.

18. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že tvrdenie žalovaného o tom, že zásielka – odstúpenie od zmluvy

jej bolo doručované ráno dňa 4.11.2019 nie je relevantné, keďže z potvrdenia pošty vyplýva, že táto
zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 31.10.2019 o 16:52 a žalobkyni bola doručovaná dňa
4.11.2019 o 13:09 hod. s tým, že adresát nebol zastihnutý a zásielka bola uložená na pošte, teda nie, ako
žalovaný vadne uvádza „ráno dňa 4.11.2019“. Táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva
a keďže k úhrade kúpnej ceny došlo dňa 4.11.2019 o 9:17 hod., žalovaný nepreukázal, že odstúpenie

od kúpnej zmluvy bolo žalobkyni doručené pred touto úhradou.
K tvrdeniu žalovaného, že doposiaľ nedošlo k úhrade kúpnej ceny z dôvodu, že nebol uhradený 6 ročný
úrok, žalobkyňa uviedla, že takýto názor žalovaného je mylný, pretože úrok z omeškania nie je možné
za žiadnych okolností považovať za súčasť kúpnej ceny. Úrok z omeškania je sankcia za nesplnenie
si zmluvnej povinnosti a v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že by sa úroky z omeškania stávali

súčasťou kúpnej ceny.

19. V súvislosti so žalovaným citovaným rozhodnutím Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 350/2017 žalobkyňa
uviedla, že v tomto prípade bol kupujúci v omeškaní so zaplatením 4 mesiace, preto mal predávajúci
na odstúpenie od zmluvy presne takýto čas a v danom prípade mal predávajúci, teda žalovaný, čas na

odstúpenie od zmluvy 6 rokov a 2 mesiace.

20. Žalobkyňa má za to, že žalovaný v priebehu konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým
by preukázal zánik písomnej kúpnej zmluvy pred zaslaním odstúpenia od tejto kúpnej zmluvy a zároveň
bolo v konaní zo strany žalobkyne preukázané, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného

jej bolo doručené až po úhrade celej kúpnej ceny, a teda dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy zanikol
pred doručením tohto odstúpenia a navyše žalovaný využitím svojho práva na odstúpenie pristúpil až
po jeho premlčaní.
Vzhľadomnavyššieuvedenédôvodyžalobkyňanavrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne a právne správny potvrdil a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Následne právni zástupcovi ešte súdu zaslali vzájomne ďalšie vyjadrenia, ktoré sú totožné s ich
predchádzajúcim vyjadreniami.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa

§ 34 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) osobou oprávnenou podať
odvolanie (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov
uvedených v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba
zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený

rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne uvedené do uplynutia odvolacej
lehoty (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil odvolací súd na
úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.6.2023 (§ 219 ods. 3 CSP).

23. Súd v prejednávanej právnej veci správne zistil skutkový stav, na ktorý aj správne aplikoval príslušné

právne normy. Jeho rozhodnutie je konzistentné, logické, ale predovšetkým zákonné. Odvolací súd
v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a na zdôraznenie jeho
vecnej správnosti uvádza nasledovné (§ 387 ods. 2 CSP):
Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam
zo dňa 28.5.2013. Z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva dohodnutá kúpna cena a spôsob jej úhrady,
teda jednotlivé termíny splatnosti kúpnej ceny, ako aj dohoda zmluvných strán, že v prípade nezaplatenia

dohodnutej ceny riadne a včas z dôvodov na strane kupujúceho má predávajúci právo na odstúpenie
od tejto zmluvy.
Súdprvejinštanciesprávnevyhodnotilzistenéskutočnostiauzavrel,žeceládohodnutákúpnacenabola
uhradená predtým, ako sa do dispozičnej sféry žalobkyne dostalo odstúpenie žalovaného od predmetnej
kúpnej zmluvy, preto súd prvej inštancie správne určil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy uzavretej dňa

28.5.2013, spísané dňa 31.10.2019, ktorým žalovaný odstúpil od tejto kúpnej zmluvy, je neplatný právny
úkon.
Žalovaný v odvolaní považoval za spornú konkurenciu právnych názorov týkajúcich sa aplikácie ust.
§ 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžo/248/2010, ktorým bol potvrdený jeho názor, že pokiaľ nebol podaný návrh na vklad do troch

rokov od uzavretia zmluvy, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Žalovaný poukázal aj na to, že tento
názor potvrdil aj Ústavný súd SR (IV. ÚS 66/2012). Odvolací súd k tomu uvádza, že toto rozhodnutie
sa týkalo vkladového konania, pričom ale zo žiadnych procesnoprávnych ustanovení katastrálneho
zákona, ani správneho poriadku nevyplýva žiadna lehota, v rámci ktorej by mal účastník vecnoprávnej
zmluvy podať na jej základe návrh na vklad. Lehotu na podanie návrhu na vklad si nemožno zamieňať

s lehotou upravenou v § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). V súčasnosti platné právo nepozná
prípad, v ktorom by bolo potrebné k súkromnoprávnej zmluve rozhodnutie príslušného orgánu na
to, aby zmluva nadobudla účinnosť, t. j. aby sa účastníci takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo
zmluvy. Táto trojročná lehota sa totiž vzťahuje len na také rozhodovanie, ktoré je spojené s nastúpením
účinnosti zmluvy, pričom rozhodnutie o povolení vkladu takýto charakter nemá. Ústavný súd sa

v tejto veci navyše nezaoberal meritom veci a vyslovil, že kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú
postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a zásadne sa nepoužívajú na skúmanie namietanej vecnej
nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu je
nepochybne platným právnym úkonom, aj keď došlo k omeškaniu so zaplatením kúpnej ceny. Žalovaný

správne poukazuje na to, že v danom prípade je potrebné rozlišovať obligačno-právne účinky zmluvy,
ktoré v danom prípade nastali uzavretím, t.j. podpisom kúpnej zmluvy, v ktorej je nepochybne prejavená
vôľa zmluvných strán uzavrieť túto zmluvu, pričom v konaní nebolo preukázané, aby táto zmluva mala
byť z akéhokoľvek dôvodu neplatná. Ďalším aspektom tejto zmluvy sú jej vecno-právne účinky, ktoré
nastávajú povolením vkladu vlastníckeho práva. Žalovaný poukázal na to, že, vzhľadom na nepodanie

návrhu na vklad do 3 rokov od uzavretia zmluvy, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Odvolací súd
poukazuje na to, že ustanovenie § 47 ods. 2 OZ je obsolentným ustanovením, o čom svedčí judikatúra
slovenských súdov, tak ako ju prezentoval prvoinštančný súd, resp. právny zástupca žalobkyne a pre
účely výkladu je možné použiť aj rozhodnutia českého najvyššieho súdu, keďže sa týkajú zákonného
ustanovenia, ktoré bolo zhodné pre oba štáty. Žalovaným vyššie citované rozhodnutie, ktoré bolo vydané

v rámci správneho súdnictva sa týka vkladového konania a navyše je ojedinelým prípadom, keď súdy
v rámci správneho súdnictva potvrdili rozhodnutie katastra o tom, že návrh na vklad, ktorý bol podaný
po troch rokoch od uzavretia zmluvy, nebol povolený. Odvolací súd opätovne zvýrazňuje skutočnosť,
že v rámci Slovenskej republiky neexistuje žiadna relevantná právna úprava, ktorá by len z dôvodu
nedodržania postupu, ktorý má vecno-právne účinky, mala spôsobiť neplatnosť a neúčinnosť kúpnej

zmluvy. Je nepochybné, že výklad, ktorý preferuje žalovaný, je v jeho prospech a jedná sa v postate
o jediný možný spôsob zvrátenia stavu, ku ktorej došlo v dôsledku dlhoročnej nečinnosti žalovaného,
ktorý v prípade, pokiaľ nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, mal možnosť ihneď odstúpiť od kúpnej zmluvya v tomto ohľade je skutočne namieste stará rímska zásada, že „právo patrí bdelým“ („vigilantibus iura
scripta sunt").

24. Žalovaný vo svojich vyjadreniach viacnásobne poukazoval na to, že stranám zmluvy bolo jasné, že
už nemajú záujem na trvaní tejto zmluvy, resp. na plnení z tejto zmluvy. Tieto jeho tvrdenia však neboli
žiadnym spôsobom relevantne preukázané. Odvolací súd poukazuje aj na to, že samotná žalobkyňa
sa pôvodne domnievala, že z dôvodu nepodania návrhu na vklad sa má za to, že strany odstúpili
od kúpnej zmluvy, avšak v rámci žaloby vedenej Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 12C/25/2018

z odôvodnenia rozhodnutia súdu zistila, že zmluva je naďalej platná a účinná, a preto aj podala návrh
na vklad vlastníckeho práva a zaplatila kúpnu cenu.
V súvislosti s námietkami žalovaného, že konanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi
prvoinštančný súd v bode 50. odôvodnenia svojho rozsudku správne poukázal na to, že žalobkyňa
bola po odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy vyzvaná príslušným orgánom (Okresný úrad Poprad,
katastrálny odbor) na podanie tejto žaloby, teda pokiaľ žalovaný namietal, že podaná žaloba v rozpore s

§ 137 CSP a že žalovaná mala podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, odvolací súd poukazuje na
to, že žalobkyňa naplnila obsah citovaného zákonného ustanovenie a rozhodnutie súdu o neplatnosti
odstúpenia od zmluvy je podkladom pre katastrálny odbor, ktorý v prípade právoplatnosti rozhodnutia
nebude akceptovať odstúpenie od zmluvy žalovaného, čím sa zachová súčasný vlastnícky vzťah
žalobkyne.

25. Žalobca videl procesné dôvody odvolania podľa §365 ods. 1 písm. b) v odmietnutí výsluchu svedka
B., manžela žalobkyne, ktorý podľa jej samotného vyjadrenia riešil veci týkajúce sa uzavretej kúpnej
zmluvy. V tomto ohľade odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na bod 54. odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý správne poukázal na prioritu zásady hospodárnosti konania a správne tiež

poukázal na to, že uvedený návrh bol podaný v rozpore so zásadou koncentrácie, pričom v tomto
ohľade neobstojí tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný až na poslednom pojednávaní sa
dozvedel o tom, že veci ohľadom predmetu sporu riešil aj manžel žalobkyne, keďže samotný žalovaný
mal samozrejme túto informáciu od počiatku riešenia ich sporu. Odvolací súd zároveň poukazuje na
to, že právny zástupca žalovaného ani nešpecifikoval, k akým konkrétnym skutočnostiam by mal byť

vypočutý manžel žalobkyne a podľa názoru odvolacieho súdu by prípadným odročením pojednávania
došlo skutočne iba k umelému predlžovaniu sporu a nie je dôvod predpokladať, že uvedený svedok by
uviedol iné skutočnosti, než samotná žalobkyňa, resp. by uviedol skutočnosti, ktoré by boli podstatné
pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý správne konštatoval, že dôkazy, ktoré v konaní vykonal,
boli dostatočné pre jeho rozhodnutie. Preto správne zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na

doplnenie dokazovania.

26. Žalovaný taktiež namietal, že súd prvej inštancie mal v danej veci jednoznačne aplikovať ust. § 517,
§ 518 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenia ale jednoznačne nemožno aplikovať na zmluvu,
ktorá je predmetom tohto konania, keďže § 518 OZ predstavuje špeciálne ust. k § 517 OZ a rieši tzv.

fixné zmluvy, ktoré sú viazané na konkrétny presný čas plnenia a vzhľadom na charakter zmluvy (povaha
plnenia) je nepochybné, že neskoré plnenie je pre kupujúceho, resp. objednávateľa už bez významu.
Jedná sa napr. o zmluvy, ktoré sa viažu na konkrétnu príležitosť, napr. narodenie, svadba, pohreb a pod.

27. Ďalším dôvodom odvolania bolo tvrdenie, že je úplne nepochybné, že žalovaný nemohol mať záujem

na prijatí kúpnej ceny a platnosti zmluvy z dôvodu, že po uplynutí doby 6 rokov došlo k viac ako 100
% navýšenie cien nehnuteľností. Odvolací súd k tomu uvádza, že je síce všeobecne známe, že došlo
k nárastu cien nehnuteľností, ale táto skutočnosť nemá žiaden právne relevantný význam pre posúdenie
tejto veci. Žalovaný mal skutočne dostatok času, aby riešil stav, že žalobkyňa neuhradila v lehote
splatnosti kúpnu cenu a dlhoročnú nečinnosť žalovaného nemožno teraz zhojiť právnymi konštrukciami,

ktoré by mali zvrátiť zákonne nastolený právny stav.

28. Ďalším odvolacím dôvodom bolo, podľa žalovaného, nesprávne zistenie skutočností týkajúcich
sa momentu doručenia odstúpenia od zmluvy. Žalovaný tvrdil, že odstúpenie od zmluvy malo byť
doručované„ráno“,bezbližšejšpecifikácie,kedypresnetomalobyť,aležetobolourčitepredzaplatením

celej kúpnej ceny. Žalovaný ale žiadnym spôsobom konkrétne nepreukázal, kedy mala byť žalobkyni
doručovaná predmetná zásielka. Z oznámenia Slovenskej pošty, ktorá túto zásielku doručovala vyplýva,
že zásielka bola síce prevzatá na doručenie 4.11.2019 o 7:09 hod., uložená na pošte Poprad 2 z dôvodu,
že adresát bol nezastihnutý o 13:09 hod., avšak z týchto údajov nie je možné vyvodiť záver, že zásielkabola žalobkyni, ktorá nebola zastihnutá v mieste svojho bydliska, doručovaná v uvedený deň pred
časom 9:17 hod., kedy došlo jednoznačne k úplnému zaplateniu kúpnej ceny, a preto v konaní nebolo
preukázané tvrdenie žalovaného, že k doručeniu zásielky došlo skôr, než bola zaplatená kúpna cena.

Dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia zaťažuje žalovaného, ktorý ale nepreukázal, že do
dispozičnej sféry žalobkyne sa odstúpenie od zmluvy dostalo skôr, než bola zaplatená kúpna cena,
preto je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nemohol platne od kúpnej zmluvy z dôvodu
nezaplatenia kúpnej ceny.
Žalovaný taktiež tvrdil, že k úplnému zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, pretože žalobkyňa neuhradila

úroky z omeškania, ktoré vznikli z dôvodu oneskoreného zaplatenia kúpnej ceny, a preto je odstúpenie
platné. Takáto právna konštrukcia žalovaného nemá oporu v žiadnom ustanovení právnych predpisov
Slovenskej republiky, pričom je nepochybné, že kúpna cena bola dojednaná v sume 45.000 eur a táto
aj bola zaplatená, pričom úroky z omeškania z titulu oneskoreného zaplatenia kúpnej ceny samozrejme
nie sú súčasťou kúpnej ceny.

29. Právny zástupca žalovaného sa v odvolaní viackrát, v podstate urážlivo, vyjadril, že súd prvej
inštancie nepochopil, o čo v konaní ide, k čomu odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie
dôkladne, citlivo a slušne reagoval na všetky námietky žalovaného, pričom pokiaľ rozhodnutie súdu
prvej inštancie nie je v súlade s predstavou žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, neznamená to
automaticky, že toto rozhodnutie je nezákonné, resp. nespravodlivé.

Žalovanému skutočne nič nebránilo, aby po uplynutí lehoty splatnosti kúpnej ceny v podstate okamžite
odstúpil od kúpnej zmluvy, čo ale žalovaný neurobil a aj keď sú ľudsky pochopiteľné dôvody
prezentované žalovaným z hľadiska nárastu cien nehnuteľností a prípadnej nemožnosti zabezpečenia
si bývania za dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ strany sporu mimosúdne jednali o navýšení kúpnej
ceny, tak tieto okolnosti bolo potrebné riešiť bezpečnými právnymi prostriedkami, napr. dodatkom ku

kúpnej zmluve, resp. zrušením zmluvy a uzavretím novej zmluvy a pod., pretože, ako už odvolací
súd konštatoval, žalovaný nebol dôsledný a obozretný pri uplatňovaní svojich práv, za čo nenesie
zodpovednosť ani žalobkyňa, ani súd, ale v podstate on sám.

30. Súd prvej inštancie správane vyhodnotil námietku premlčania zo strany žalobného, keď poukázal

na to, že kúpna zmluva nie je právom, ktoré by sa mohlo premlčať po uplynutí všeobecnej premlčacej
doby počítanej od splatnosti kúpnej ceny.

31. Na druhej strane námietku premlčania vzniesla podaním zo dňa 17.10.2021 (č.l. 170 spisu) aj
žalobkyňa, ktorá poukázala na to, že splatnosť kúpnej ceny uplynula dňa 31.8.2013 a žalovanému vniklo

právo odstúpiť od zmluvy prvýkrát dňa 01.09.2013, a toto právo sa premlčalo vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote dňom 01.09.2016. V rámci pojednávania konaného dňa 29.9.2021 právny zástupca
žalobkyne uviedol, že z dôvodu opatrnosti namietli aj premlčanie práva žalovaného na odstúpenie od
zmluvy, k čomu na základe otázky súdu uviedol, že nechcú komplikovať spor a hlavný dôvod neplatnosti
odstúpenia od zmluvy už deklarovali, pričom ak by v priebehu konania táto ich argumentácia neobstála,

budú situáciu procesne riešiť. Na vznesenú námietku premlčania poukázala žalobkyňa aj podaním zo
dňa 25.10.2021 (č.l. 205 spisu).
Je nepochybné, že žalovaný mal v priebehu konania, do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania,
vedomosť o námietke premlčania, ktorú vzniesla žalobkyňa, preto mal aj možnosť vyjadriť sa k nej.
Odvolací súd poukazuje na to, že námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou, ktorú žalobkyňa

v tomto konaní nepochybne vzniesla, teda nemožno súhlasiť s vyjadrením súdu prvej inštancie, že
žalobkyňa od tohto prostriedku procesného útoku v priebehu konania ustúpila s poukazom na inú právnu
argumentáciu, pretože námietka premlčania bola žalobkyňou jednoznačne vznesená, a predstavuje
ďalší podstatný dôvod pre zamietnutie žaloby, keďže právo na odstúpenie od zmluvy je právom, ktoré
je potrebné uplatniť vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, čo zjavne žalovaný nedodržal, keďže

svoje právo si mohol uplatniť prvýkrát nasledujúci deň po splatnosti celej kúpnej ceny t.j. 01.09.2013
a všeobecná trojročná lehota uplynula dňa 01.09.2016, pričom odstúpenie od zmluvy sa do dispozičnej
sféry žalobkyne dostalo až dňa 04.11.2019, teda až po uplynutí všeobecnej trojročnej lehoty.

32. Vzhľadom na všetky dôvody, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie,

resp. boli doplnené v tomto rozhodnutí, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
na základe § 387 ods. 1 CSP potvrdil.33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 a §
255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).