Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322201141
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5322201141.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členovsenátuJUDr.EvyMalíkovejaJUDr.VladimíraTopoľančíka,vsporežalobcu:EOSKSISlovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
Z. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, o zaplatenie 2.655,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7Csp/16/2022-100 zo dňa 22.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. Východiskovo súd prvej inštancie posudzoval vzťah medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom)
a žalovaným založený zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby so zmluvou o poskytnutí úveru

formou voliteľného prečerpania na bežnom účte zo dňa 03.03.2014 v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka (§ 52 až 54 OZ) a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), nakoľko právny predchodca žalobcu konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaný ako dlžník bol v postavení spotrebiteľa. Vzhľadom na konštatovaný spotrebiteľský
charakter vzťahu a na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z tohto vzťahu z banky ako právneho
predchodcu žalobcu na nebankovú spoločnosť (žalobcu), okresný súd skúmal z úradnej povinnosti, či

boli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle špeciálnej právnej úpravy § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“). Uviedol, že v prípade pohľadávky
banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná a len za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Okresný súd poukázal i na

rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nedodržaním zákonných
podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona
spriamymdopadomnaplatnosťprávnehoúkonu.Prezumpciaznalostipredpisovzverejnenýchvzbierke
zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpenábankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka
písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením
svojho záväzku aspoň 90 dní. Zdôraznil, že pre splnenie podmienky písomnej výzvy bolo nevyhnutné,

aby sa písomná výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Na základe vykonaného dokazovania dospel
súd prvej inštancie k záveru, že postupca Tatra banka, a.s. nepostupoval v súlade s ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách. Žalobca nepredložil okresnému súdu žiadnu písomnú výzvu pred postúpením
pohľadávky na nového veriteľa, a teda žalovanému nebol poskytnutý žiaden dostatočný priestor na
vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Podľa názoru súdu prvej

inštancie za túto výzvu nemožno považovať písomnosť zo dňa 02.10.2019 označenú ako „Výzva pred
mimoriadnou splatnosťou,“ a to vzhľadom na obsah tohto právneho úkonu, pretože ním banka nevyzýva
žalovaného k úhrade v dôsledku jeho omeškania ako dlžníka so splnením záväzku, ale uvedeným
jednostranným úkonom právny predchodca žalobcu určil konečnú splatnosť povoleného prečerpania
podľa čl. VII zmluvy o bežnom účte. V písomnosti zo dňa 02.10.2019 sa ani len nespomína možný
postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru súdu prvej inštancie spotrebiteľ musí

byť vo výzve upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok, t. j. na vôľu banky postúpiť
pohľadávku na tretiu osobu s cieľom zmeniť osobu veriteľa a na možnosť zvrátiť postúpenie. Súd prvej
inštancie záverom uzavrel, že keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov
možnosti postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžadujúceho doručenie výzvy
dlžníkovi pred postúpením pohľadávky a následné omeškanie s úhradou dlhu nepretržite počas 90 dní,

postúpenie pohľadávky nebolo možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalobca tak podľa názoru súdu prvej inštancie nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou v
predmetnom konaní. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože súd prvej
inštancie žalobu zamietol, úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorý bol v konaní nečinný, náhradu
trov konania si neuplatnil a preukázateľne mu žiadne trovy ani nevznikli. S ohľadom na uvedené okresný

súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3.Protipredmetnémurozsudkusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanievytýkajúc
súdu prvej inštancie vady podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu
bolo v konaní preukázané, že pred postúpením postupca (.) dodržal všetky podmienky, ktoré mu
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že
žalovaný bol ku dňu 01.10.2019 v nepretržitom omeškaní so splácaním svojho peňažného záväzku
(nepovoleného prečerpania na účte) v sume 2.588,62 Eur, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2021, kedy dlh žalovaného predstavoval sumu
vo výške 2.655,58 Eur, a teda je zrejmé, že išlo o podstatne dlhšie omeškanie, ako vyžaduje ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň vyjadril názor, podľa ktorého postačuje na účinné postúpenie
pohľadávky kumulatívne splnenie 2 zákonných podmienok, a to vyzvať dlžníka na splnenie čo i len
časti jeho peňažného záväzku a omeškanie dlžníka so splnením čo i len časti peňažného záväzku

nepretržite dlhšie ako 90 dní. Nestotožnil sa s posúdením súdu prvej inštancie, podľa ktorého výzvu
zo dňa 02.10.2019 nemožno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. K písomnosti
zo dňa 02.10.2019, ktorú je podľa názoru žalobcu nepochybne možné považovať za výzvu podľa
ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalobca predložil aj podací hárok, ktorý preukazuje doručovanie
predmetnej písomnosti doporučenou poštovou zásielkou druhej triedy žalovanému), a preto mal žalobca

za to, že predmetná výzva sa nepochybne dostala do dispozičnej sféry žalovaného a žalovaný sa s
výzvou mal (a zároveň mohol) oboznámiť. K postúpeniu pohľadávky došlo až Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.07.2021 (s účinnosťou ku dňu 26.07.2021) medzi postupcom a žalobcom, pričom
žalovaný bol v tom čase v omeškaní s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. Na
základe uvedeného žalobca konštatoval, že boli naplnené podmienky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona

o bankách na postúpenie pohľadávky postupcu na žalobcu. Žalobca v ďalšom obsahu odvolania dal
odvolaciemu súdu do pozornosti, že zákon o bankách nedefinuje žiadne osobitné náležitosti výzvy podľa
§ 92 ods. 8 (a nevyslovuje povinnosť veriteľa do obsahu výzvy zahrnúť aj výslovné upozornenie na
postúpenie pohľadávky v prípade nesplnenia dlhu v stanovenej lehote), ale len určuje jej formu, ktorá
má byť písomná. Postupca vyzval žalovaného na splnenie jeho dlhu o. i. prostredníctvom výzvy zo dňa

02.10.2019, a to bez ohľadu na jej označenie ako „výzva pred mimoriadnou splatnosťou“. Táto výzva je
podľa názoru žalobcu svojim obsahom nepochybne výzvou v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
V predmetnej výzve postupca uviedol žalovanému aktuálnu dlžnú sumu a vyzval ho na zaplatenie dlžnej
čiastky za poskytnuté finančné prostriedky. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že právnynázor, aký v odôvodnení vyslovil okresný súd, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, nakoľko
podľa názoru žalobcu je nepochybne aj výzva zo dňa 02.10.2019 takou výzvou, na základe ktorej
bol postupca oprávnený postúpiť pohľadávku na žalobcu. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách

nehovorí o tom, že na platné postúpenie by bola potrebná „osobitná“ výzva (a rovnako neurčuje ani
žiadne jej osobitné náležitosti) - ale práve naopak - ak sú kumulatívne splnené podmienky, potom k
účinnému postúpeniu riadne došlo a žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Na zdôraznenie
správnosti vysloveného názoru citoval z viacerých rozhodnutí viacerých odvolacích súdov.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. V tomto smere si odvolací súd osvojuje dôvody

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v plnom rozsahu
poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací
súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci

sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných
podmienok.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému z
pôvodnéhoveriteľanažalobcu.Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobca,ktoréhozaťažovalodôkazné
bremeno, nepreukázal, že by pôvodný veriteľ ako banka písomne vyzval žalovaného na splnenie
peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu pred postúpením pohľadávky žalovaného, a
teda že by bola dodržaná zákonná podmienka pre postúpenie pohľadávky uvedená v ustanovení § 92

ods. 8 zákona o bankách.

8. Primárne odvolací súd opakuje, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo uplatňovať si hmotnoprávny nárok.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane

žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). V spore o plnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky, je všeobecný
súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo. Z Občianskeho
zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení,
sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

9. Podľa § 92 ods. 8 (predtým § 92 ods. 7) zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia v
zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1)
splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky
je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady

sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené
v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Predpoklady
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo
26/2017 zo dňa 28. marca 2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018).

11. Ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia bankovej
pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné
podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou
dojednal finančnú službu. Zákonné podmienky, akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky,
písomná výzva, 90-dňová lehota nepodporujú záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej

pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia
bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení
pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu
centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. Nedodržaním
zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu

s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov
zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

12. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol
urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované

ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny
úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a
povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči
každému.

13. Základným článkom, od ktorého sa odvíja postup banky pri postúpení pohľadávky tretej osobe bez
súhlasu klienta, je výzva adresovaná dlžníkovi na zaplatenie, ktorá musí byť zaslaná dlžníkovi, čo je
potrebné preukázať predložením doručenky alebo podacieho lístka. Výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách pritom musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové

náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí
akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie
dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka
oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka.

14. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu podaním zo dňa
02.10.2019 označeným ako: „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“ upozornil žalovaného, že ku dňu
01.10.2019 eviduje voči nemu pohľadávku v omeškaní z produktu nepovolené prečerpanie na účte vo
výške 2.588,62 Eur. Týmto podaním banka vyzvala žalovaného na úhradu špecifikovanej pohľadávky
bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní. Zároveň upozornila žalovaného, že ak pohľadávka

v omeškaní v stanovenom termíne uhradená nebude, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úverových produktov a v takom prípade žalovanému vznikne povinnosť uhradiť celý nesplatený úver
naraz. Výzva pred mimoriadnosť splatnosťou bola doručovaná žalovanému doporučenou poštovou
zásielkou druhej triedy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2021 a prílohou k tejto zmluve,
predchádzajúci veriteľ R. banka, a.s., postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. S. prílohy

č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok na žalobcu bola postúpená pohľadávka z produktu C. účet FO vo
výške 2.655,58 Eur. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.07.2021 Tatra banka, a.s. oznámila
žalovanému, že jeho pohľadávka vo výške 2.655,58 Eur vrátane príslušenstva, ktorá vznikla zo zmluvyo bežnom účte č. XXXXXXXXXX bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.07.2021 s
účinnosťou ku dňu 26.07.2021 postúpená novému veriteľovi - žalobcovi.

15. Pokiaľ žalobca tvrdí, že banka si pred postúpením pohľadávky splnila povinnosť podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách, tak odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že zo súdneho spisu nevyplýva
zaslanie žalovanému takej výzvy, v ktorej ho banka upozornila na to, že ak dlžnú sumu neuhradí, je
oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe v zmysle označeného ustanovenia zákona o bankách. Za
takúto výzvu nemožno považovať ani podanie označené ako: „Výzva pred mimoriadnou splatnosťou“

zo dňa 02.10.2019. Uvedená výzva bola síce realizovaná pred postúpením pohľadávky, avšak na úplne
inom právnom základe, a to na podklade ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 OZ, a nie na podklade § 92
ods. 8 zákona o bankách, pretože ako už aj z jej označenia vyplýva, jedná sa o výzvu na plnenie s
následkom zosplatnenia celého úveru, a nie s následkom postúpenia pohľadávky inému subjektu, ako
to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca v tomto prípade neprijateľne kumuluje dve rozdielne
výzvy s dvoma rôznymi právnymi účinkami na právny status spotrebiteľa (klienta) a tvrdí, že banka si

pred postúpením pohľadávky splnila povinnosť podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

16. Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že v preskúmavanej veci súd prvej
inštancie aplikoval a interpretoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách správne. Správne vyvodil,
že postup banky pred postúpením pohľadávky na žalobcu nebol v súlade s citovaným ustanovením,

nakoľko nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu písomne vyzval žalovaného na splnenie
peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu pod následkom postúpenia pohľadávky na
nebankový subjekt. Na základe uvedeného nebolo potom možné považovať postúpenie pohľadávky za
platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená
pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu z dôvodu

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

17. Napokon bezpredmetným je (neprimerane rozsiahle) citovanie/odkazovanie odvolateľa na
odôvodnenia rozhodnutí iných odvolacích súdov v obdobných veciach, keďže tieto rozhodnutia nie sú
pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP). Zároveň nepredstavujú ani

ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP.

18. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

19. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v posudzovanej meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od
neho závislého výroku o náhrade trov konania.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. Odvolací súd preto vyslovil, že žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)