Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521200358
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8521200358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. H. XXX, zastúpená: JUDr. Gábor Száraz, advokát so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, proti
žalovaným: 1. NFD group s.r.o., IČO: 46697730, sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa,
2. NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, IČO: 36477494, sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa,
obaja žalovaní pr. zast.: AK Berčo s.r.o., J. Hanulu 19, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 54 329 281,
o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o ubytovaní s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo 04.04.2022 č.k. 6C 9/2021-118, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že odstúpenie od zmluvy o ubytovaní a výzva na
úhradu dlžnej sumy za ubytovanie z 20.01.2021 sú neplatné. Určil, že žalobkyňa je oprávnená užívať
priestory ubytovacieho zariadenia, ktoré sú na ubytovanie vyhradené, vrátane spoločných priestorov v
súlade so zmluvou o ubytovaní a dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 01.04.2019, uzavretou medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade v stavbe - Penzióne so súpisným číslom XXX, postaveným na

parcele C KN XXX/X, kat. úz. Q. H.. Počas celej doby trvania pracovného pomeru uzatvoreného medzi
žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na základe pracovnej zmluvy z 30.01.2013. Súd prvej inštancie
ďalej určil, že žalovaný v 1. rade je povinný zabezpečiť žalobkyni prechodné ubytovanie a služby s ním
spojené v priestoroch ubytovacieho zariadenia v súlade so zmluvou o ubytovaní a dohodou o zrážkach
zo mzdy zo dňa 01.04.2019, uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade v nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Q. H., počas celej doby trvania pracovného pomeru uzatvoreného
medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na základe pracovnej zmluvy z 30.01.2013. Prvoinštančný súd

napokon určil, že žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa výkonu vlastníckeho práva - strpieť užívanie
predmetných priestorov v prospech žalobkyne, ktoré boli žalobkyni na ubytovanie vyhradené, vrátane
spoločných priestorov ubytovacieho zariadenia a strpieť používanie služieb, ktorých poskytovanie je s
ubytovaním spojené v súlade so zmluvou o ubytovaní a dohody o zrážkach zo mzdy z 01.04.2019 v
nehnuteľnostiachzapísanýchnaLVč.XXXX,kat.úz.Q.H.,počascelejdobytrvaniapracovnéhopomeru
uzatvoreného medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na základe pracovnej zmluvy z 30.01.2013.
Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v

rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala neplatnosti
odstúpenia od zmluvy o ubytovaní a určenia, že má právo užívať priestory určené v zmluve o ubytovanív F. a uloženia povinnosti žalovaným zabezpečiť toto ubytovanie a služby s tým spojené, resp. strpieť
užívanie týchto priestorov počas trvania pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.
rade. V priebehu konania žalobkyňa okrem dôvodu neplatnosti odstúpenia od zmluvy o ubytovaní pre

nedoručenie a pre absenciu dôvodu, pre ktorý došlo k odstúpeniu a pre nesplnenie podmienok podľa §
759 ods. 2 OZ doplnila svoju argumentáciu aj namietanou neplatnosťou zvolenia štatutárnych orgánov
žalovaného v 2. rade, ktorý ustanovil do funkcie aj štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade. Žalovaní
namietali nedôvodnosť žaloby preto, že na odstúpení od zmluvy žalovaný v 1. rade netrvá, jednak preto,
že žalovaný v 1. rade odstúpil od zmluvy o ubytovaní podaním z 15.02.2021, ktorej prevzatie žalobkyňa

potvrdila v inom konaní a pre neurčitosť žalobného návrhu v bodoch 2 až 4.

3. Pokiaľ ide o doručenie odstúpenia, je pravdou, že doručovanie odstúpenia bývalému manželovi
žalobkyne, napriek tomu, že žalovaný v 1. rade vedel, kde sa žalobkyňa zdržiava, je minimálne v rozpore
s dobrými mravmi. Samotná žalobkyňa však aj v žalobe potvrdzuje, že toto odstúpenie jej doručené bolo.
Namietaný nedostatok riadneho doručenia preto súd prvej inštancie považoval za právne bezvýznamný,

a to aj z tohto dôvodu, že doručenie odstúpenia môže mať vplyv na skutočnosť, či jeho účinky nastali,
príp. kedy, ale nie na jeho platnosť.

4. Pokiaľ ide o dôvod odstúpenia - ubytovanie zrejme príbuzných žalobkyne v penzióne L., tento súd
prvej inštancie nemal preukázaný. Bolo nesporné, že určité osoby prespali v penzióne L. z 02.01.2021

na 03.01.2021, avšak nebolo preukázané, že by išlo o prespanie týchto osôb v iných priestoroch ako
tých, ktoré žalobkyňa má právo užívať. Podľa zmluvy o ubytovaní nemala žalobkyňa zakázané prijímať
návštevy a ak by aj tieto prespali v priestoroch vyčlenených pre žalobkyňu, nedochádza k porušeniu
nejakýchpovinnostížalobkyne.Zároveňnebolozistené,abyžalovanýv1.radeupozornilžalobkyňupred
doručením odstúpenia od zmluvy na toto jej údajné porušenie zmluvy o ubytovaní, ktoré je podmienkou

pre platné odstúpenie od zmluvy o ubytovaní podľa § 759 ods. 2 OZ a jednak žalovaný v 1. rade na
napadnutom odstúpení od zmluvy netrval. Súd prvej inštancie v súvislosti s namietanou neurčitosťou
petitu a absenciou naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy poukázal
na to, že žalobkyňa pri vymedzení tejto časti žalobného návrhu vychádzala z výroku č. 4 neodkladného
opatrenia nariadeného Okresným súdom Stará Ľubovňa v konaní sp. zn. 5C 2/2021. Vyriešenie tejto

otázky je pritom dôležité pre rozhodnutie o ďalších nárokoch, ktorých sa žalobkyňa domáha, teda výrok
o neplatnosti odstúpenia od zmluvy nie je jediným výrokom, ktorého sa žalobkyňa domáhala. Žalovaný
v 1. rade pritom naďalej aj podľa predloženého ďalšieho odstúpenia od zmluvy o ubytovaní zo dňa
15.02.2021 považuje dôvod odstúpenia v podaní zo dňa 20.1.2021 za dôvodný. Za tohto stavu súd prvej
inštancie vyhodnotil, že argumentácia žalovaných o netrvaní na odstúpení od zmluvy o ubytovaní zo

dňa 20.01.2021 nie je podložené relevantným dôkazmi, pričom vzhľadom na ich postup voči žalobkyni
je postavenie žalobkyne aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti odstúpenia od zmluvy o ubytovaní neisté a
je potrebné túto otázku vyriešiť, čo preukazuje naliehavý právny záujem žalobkyne na takomto určení.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie akceptoval aj žalobný návrh na určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy, od ktorého sa odvíjajú aj ďalšie uplatnené nároky. K odstúpeniu od zmluvy o

ubytovaní vyhotovenom 20.01.2021 došlo v rozpore s § 759 ods. 2 OZ, teda v rozpore so zákonom,
v dôsledku čoho súd vyhodnotil toto odstúpenie ako neplatné. Z obsahu žaloby ďalej vyhodnotil, že
žaloba sa týka odstúpenia od zmluvy o ubytovaní, teda nie aj výzvy na úhradu dlžnej sumy, keďže výzvy
ako taká nespôsobuje právne účinky v zmysle vzniku nových práv a povinností zmluvných strán, teda
nemôže ísť o právny úkon, ktorý by mohol byť neplatný.

5. Pokiaľ ide o body 2 až 4 žalobného návrhu, súd prvej inštancie skonštatoval, že v tejto časti je
návrh dostatočne jasný a určitý a je z neho zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. Tvrdenia o užívaní
nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu neboli rozhodné pre toto konanie. Žalobkyňa sa v tomto konaní
domáha rozsahu užívania upravenom v zmluve o ubytovaní, pričom iné nároky zo zmluvy o ubytovaní

súvisiace s prípadným užívaním priestorov nad rámec upravený v zmluve, nie sú predmetom tohto
konania. Ak by aj žalobkyňa užívala priestory vo väčšom rozsahu, ide o právny nárok medzi stranami
sporu, ktorý je potrebné uplatniť samostatne. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nepovažoval
za potrebné na tento účel žalobkyňu vypočuť, keďže nešlo o otázku podstatnú pre rozhodnutie vo veci
samej.

6. Súd prvej inštancie sa napokon zaoberal námietkou žalobkyne neplatnosti odstúpenia od zmluvy o
ubytovaní z dôvodu jeho vykonania štatutárnymi orgánmi žalovaného v 1. rade, ktorý bol ustanovený
neplatne zvolenými štatutárnymi orgánmi žalovaného v 2. rade, s ktorou otázkou súvisí aj námietkažalovaných o uplatnení druhého odstúpenia od zmluvy o ubytovaní. Mal za zistené, že odstúpenie od
zmluvy o ubytovaní z 15.02.2021 bolo vyhotovené, bolo doručené žalobkyni a nebolo napadnuté na
súde. Tiež bolo nesporné, že Okresný súd Stará Ľubovňa v konaní sp. zn. 5Cb/5/2020 rozhodol, že

uzneseniaprijaténačlenskejschôdzižalovanéhov2.rade konanejdňa21.12.2019súneplatné,vrátane
odvolania všetkých doterajších členov predstavenstva žalovaného v 2. rade a voľby nových členov
predstavenstva, a tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý bol vyhláseným
dňa 17.02.2022. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy z 20.01.2021, toto ako už bolo uvádzané, súd
prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné najmä preto, že odstúpeniu od zmluvy nepredchádzalo žiadne

upozornenie zo strany ubytovateľa na porušenie povinností žalobkyne, čo je v rozpore s § 759 ods. 2 OZ
a z dôvodu nepreukázania dôvodu pre odstúpenie od zmluvy. Aj keby teda toto odstúpenie od zmluvy
podpísal neplatne zvolený štatutárny orgán, nič to nemení na neplatnosti tohto prvého odstúpenia od
zmluvy. Dôležitou otázkou vo vzťahu k žalobnému návrhu uvedenému v bodoch 2 až 4 bolo posúdenie
prípadnej neplatnosti odstúpenia od zmluvy z 15.02.2021, ktoré síce nie je predmetom tohto konania, ale
na druhej strane v prípade platného odstúpenia od zmluvy o ubytovaní po prvom neplatnom odstúpení

od zmluvy o ubytovaní, ktoré je predmetom tohto konania, by vyvstala otázka, či je oprávnená užívať
časť penziónu L. a či žalovaní sú povinní jej umožniť a strpieť toto užívanie. Uviedol, že odstúpenie od
zmluvy z 15.02.2021 by z hľadiska splnenia náležitostí vyžadovaných Občianskym zákonníkom tieto
spĺňalo. Zdôraznil však, že v poradí druhé odstúpenie od zmluvy bolo vykonané z dôvodu neuhradenia
ceny za ubytovanie. V prvom neplatnom odstúpení od zmluvy pritom bola žalobkyňa vyzvaná aj na

zaplatenie dlhu na cene za ubytovanie. Neplatnosť sa týka odstúpenia od zmluvy o ubytovaní, nie výzvy
na zaplatenie, keďže táto sama o sebe nespôsobuje právne následky. Skutočnosť, že dlh existuje,
nebola medzi stranami sporná. Žalobkyňa sa bránila iba tým, že cenu za ubytovanie mal zrážať žalovaný
v 1. rade z jej mzdy, teda nesplnenie si tejto povinnosti nemôže byť v jej neprospech. Súd prvej
inštancie uviedol, že aj keď žalovaný v 1. rade zrážky zo mzdy nevykonával, nič to nemení na dohode

zmluvných strán o výške ceny za ubytovanie a povinnosti žalobkyne túto cenu platiť. V každom prípade
ani nevykonávanie zrážok zo mzdy vo výške dohodnutej ceny za ubytovanie nemení na povinnosti
žalobkyne cenu za ubytovanie zaplatiť, keďže zrážky zo mzdy nie sú jediným spôsobom uhradenia ceny
za ubytovanie a ak žalobkyňa zistila, že zrážky zo mzdy nie sú vykonávané, mohla cenu za ubytovanie
uhradiť iným spôsobom, resp. upozorniť žalovaného v 1. rade na to, aby zrážky zo mzdy vykonával.

7. Vo vzťahu v poradí k druhému odstúpeniu od zmluvy, preto ostalo otázne, aký vplyv na toto odstúpenie
malo rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní sp. zn. 5Cb/5/2020. V tomto prípade platnosť
odstúpenia od zmluvy o ubytovaní zo dňa 15.02.2021 žalobkyňa namietla krátko na to, ako sa dozvedela
o tom, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol, že uznesenia prijaté

na členskej schôdzi žalovaného v 2. rade dňa 21.12.2019 boli vyhlásené za neplatné. Argumentáciu
ohľadne odstúpenia od zmluvy zo 15.02.2021 žalovaní uviedli až na súdnom pojednávaní. Súd teda
túto otázku vyriešil ako predbežnú. Túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú a odstúpenie od zmluvy
o ubytovaní z 15.02.2021 vyhodnotil ako neplatné, keďže bolo vyhotovené štatutárnym zástupcom
žalovaného v 1. rade zvoleného neplatne zvolenými štatutárnymi zástupcami žalovaného v 2. rade, ktorý

je jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade.

8. Navyše k v poradí druhému odstúpeniu od zmluvy žalovaní netvrdili ani nepreukázali, kedy bolo
žalobkyni doručené odstúpenie od zmluvy o ubytovanie predchádzajúce a to zo dňa 20.01.2021.
Bývalý manžel žalobkyne prevzal prvé odstúpenie dňa 26.01.2021, pričom od tohto dňa do 15.02.2021

je 13 pracovných dní. Žalobkyňa mala uhradiť dlh do 5 pracovných dní od doručenia odstúpenia.
Súdu prvej inštancie teda nebolo zrejmé, či táto lehota bola dodržaná do dňa 15.02.2021, kedy bolo
vyhotovené druhé odstúpenie od zmluvy o ubytovaní, čo by tiež mohlo mať vplyv na platnosť tohto
druhého odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na už predchádzajúce názory súdu prvej inštancie však
nebolo potrebné sa bližšie touto otázkou zaoberať.

9. V závere súd prvej inštancie poznamenal, že dohoda o ukončení právneho vzťahu zo dňa 17.05.2021,
uzavretá medzi žalovaným v 2. rade ako prenajímateľom a žalovaným v 1. rade ako nájomcom týkajúca
sa penziónu L. na základe nájomnej zmluvy z 02.01.2013 nemá bližší dopad na toto konanie, pretože
žalovaný v 2. rade je stále vlastníkom penziónu, a teda prípadné rozhodnutie súdu o jeho povinnosti

strpieť obmedzenie vlastníckeho práva sa ho napriek tejto dohode dotýka. Z predložených listinných
dôkazov mal za preukázané aj to, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade stále
trvá, teda aj žalovanému v 1. rade stále vzniká povinnosť zabezpečiť ubytovanie žalobkyni v zmysle
zmluvy o ubytovaní. Za toho stavu potom výsluch svedkyne navrhovanej zástupcom žalobkyne na účelypreukázania účelovosti dohody o ukončení právneho vzťahu nepovažoval za potrebný pre rozhodnutie
vo veci samej.

10. O náhrade trov strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá a uplatnili si
nárok na náhradu trov celého konania. Žalovaní argumentujú tým, že žaloba žalobkyne je nedôvodná,

keďže žalovaný v 1. rade na odstúpení od zmluvy o ubytovaní zo dňa 20.01.2021 netrvá, na čo
poukázal aj v priebehu konania. Ak nie je predmet sporu, nemôže ani existovať naliehavý právny
záujem na požadovanom určení tak ako to žiada žalobkyňa. Žalovaný v 2. rade ďalej namieta to,
že nie je v spore pasívne legitimovanou stranou, nakoľko nie je žiadnym spôsobom v zmluvnom
vzťahu so žalobkyňou. Žalobkyňa nepreukázala skutočnosť, aby žalovaný v 2. rade bránil žalobkyni v
užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaní opakovane argumentujú tým, že petit žalobkyne je neurčitý,

nakoľko bez ďalšieho nie je možné určiť, aké priestory je žalobkyňa oprávnená užívať. Nie je vôbec
definovaný konkrétny priestor, miestnosť, jej špecifiká a podobne. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny,
teda vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité
alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok,
že rozhodnutie by bolo nevykonateľné. Odkaz na obsah zmluvy, ktorý nie je súčasťou rozhodnutia

samotného a ktorého obsah nedáva jednoznačnú odpoveď na to, v akom rozsahu a kvalite má
povinný svoju povinnosť splniť, nedisponuje materiálnou zložkou vykonateľnosti. Prvoinštančný súd
teda rozhodol o petite, ktorý je neurčitý, nevykonateľný, v rozpore so zákonom a ustálenou súdnou
praxou, napr. uznesením NS SR sp. zn. 4Obdo 33/2017. Žalovaní ďalej vytýkajú súdu prvej inštancie,
že nesprávne aplikoval a vyložil ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce a rozhodol tak, že rozsudok

vydaný 04.04.2022 nereflektuje stav v čase jeho vydania, nakoľko pracovný pomer medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade skončil a to ku dňu doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni.
Pracovný pomer je skončený platne pokiaľ súd v konaní nerozhodne inak. Aj z toho dôvodu je rozsudok
nevykonateľný, keďže vo výroku II., III. a IV. zaviazal konajúci súd žalovaných k plneniu povinnosti
počas celej doby trvania pracovného pomeru. Napokon k dohode o ukončení právneho vzťahu medzi

žalovanými v 1. a 2. rade, títo v odvolaní poukazujú na to, že aj napriek skutočnosti, že zmluva o
ubytovaní vykazuje podobné znaky ako nájomná zmluva, pretože predmetom oboch týchto zmlúv je
prenechanie veci do užívania inej osobe za odplatu, zmluvu o ubytovaní možno pomerene jasne odlíšiť
prostredníctvom jej účelu. Keďže predmetom tejto zmluvy o ubytovaní nie je zabezpečenie ubytovania,
ale iba prenechania priestorov za účelom prechodného ubytovania, je zrejmé, že ubytovateľ musí mať

nejaký vzťah k predmetu zmluvy, a to buď vo forme vlastníctva alebo vo forme nájomnej zmluvy. V
tomto konkrétnom prípade išlo o nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými, ktorá skončila práve na
základe dohody o ukončení právneho vzťahu. Konajúci súd používa iný výklad a inú terminológiu, ako
je to uvedené priamo v zmluve o ubytovaní a samotnom Občianskom zákonníku a zaväzuje žalovaného
v 1. rade k povinnosti, ktorá nemá oporu v právnych predpisoch. Zároveň úlohou súdu bolo skúmať aj

platnosť zmluvy o ubytovaní medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a touto otázkou sa súd vôbec
nezaoberal. Zdôrazňujú, že predmetná zmluva o ubytovaní bola dohodnutá na dobu trvania pracovného
pomeru a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Je otázke, či takto dohodnutá zmluva o
ubytovaní a dohoda o zrážkach zo mzdy je platná, či neodporuje zákonu, okrem iného aj z dôvodu
nedostatočného definovania predmetu zmluvy týkajúceho sa priestorov ubytovacieho zariadenia. Súd

prvej inštancie nedostatočne v tejto súvislosti právne posúdil všetky predložené dôkazy, s niektorými
sa vysporiadal nad rámec svojich povinností vyplývajúcich mu z CSP a na druhej strane iné dôkazy
vôbec nezohľadnil, pričom ich povaha a dopad na predmet sporu sú rovnaké. Na základe týchto dôvodov
navrhli žalovaní podanému odvolaniu vyhovieť.

12. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu trov odvolacieho
konania. Uviedla, že žalovaný v 1. rade odstúpil od zmluvy o ubytovaní a vyzval žalobkyňu na úhradu
dlžnej ceny za ubytovanie prípisom z 20.01.2021 a s poukazom na výsledok konania OS Stará Ľubovňa
sp. zn. 5Cb 5/2020 má za to, že neplatné predstavenstvo družstva žalovaného v 2. rade nemohol
platne ustanoviť do funkcie konateľa Ing. U. M.. Voľba konateľa spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho

úkonu, ktorú v tomto spore namietli a teda platí, že žalovaný v 1. rade neplatne odstúpil od zmluvy o
ubytovaní listom z 20.01.2021. Uvedené platí aj pre odstúpenie od zmluvy o ubytovaní vykonané dňa
15.02.2022. Žalobkyňa tvrdí, že dostatočným spôsobom preukázala naliehavý právny záujem v tomto
spore a práve naopak, predchádzajúci právny zástupca žalovaných na poslednom pojednávaní uviedol,že netrvá na odstúpení od zmluvy z 20.01.2021 a následne predložil nové odstúpenie od zmluvy o
ubytovaní a takéto konanie žalobkyňa považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože jediným
cieľom oboch žalovaných je ukončiť zmluvu o ubytovaní so žalobkyňou. Zdôrazňuje, že žalovaný v 2.

rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Q. H.. Žalovaný v 2. rade podal
žiadosť na odpojenie penziónu L. od dodávky vody, elektrickej energie a plynu, je teda pasívne vecne
legitimovaný v tomto spore. Nesúhlasí ani s námietkou, že výrok rozsudku je nevykonateľný.

13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v

zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných opodstatnené nie je.

14. V odvolacom konaní vyplýva z dispozičnej zásady, že odvolací súd prejedná vec v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal

odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/7/2010).

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností súd prvej inštancie

vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje a na zdôraznenie vecnej správnosti v súvislosti
s odvolacími námietkami strán dopĺňa uvedené.

18. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobkyňa je zamestnankyňou žalovaného v 1. rade na základe
pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.01.2013. Žalobkyňa vykonáva pre žalovaného v 1. rade prácu
prevádzkarky s miestom výkonu práce Penzión L. Q. H. č. XXX a tento pracovný pomer bol dohodnutý
na dobu neurčitú. Nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade listom z 21.12.2021 oznámil žalobkyni, že s ňou
okamžite končí pracovný pomer z dôvodu uvedeného v § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobkyňa

sa v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. 20Cpr 2/2022 domáhala vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo žalovaným v 1. rade dané listom z
21.12.2021 je neplatné a z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu bolo zistené, že v uvedenom konanírozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 19.08.2022 bolo žalobe žalobkyne vyhovené a tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2022.

19. V súvislosti s existenciou pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bola
medzi týmito účastníkmi uzatvorená dňa 01.04.2019 Zmluva o ubytovaní a Dohoda o zrážkach zo
mzdy, v zmysle ktorej bolo žalobkyni počas celej doby trvania pracovnej zmluvy poskytnuté ubytovanie
v predmetnom penzióne a to v trojlôžkovej izbe a zároveň bolo v článku III. bod 2 a 3 upravené
právo žalobkyne a jej dvoch detí okrem priestorov vyčlenených na bývanie užívať aj spoločné

priestory ubytovacieho zariadenia a používať služby, ktorých poskytovanie je s ubytovaním spojené.
Za ubytovanie a služby s ním spojené sa účastníci tejto zmluvy dohodli na cene 200 eur mesačne,
ktorá mala byť vykonávaná formou zrážok zo mzdy. Nebolo sporné, že výlučným vlastníkom tejto
nehnuteľnosti - Penzión L. Q. H. č. XXX je žalovaný v 2. rade (LV č. XXXX, kat. úz. Q. H.), keď
zároveň žalovaný v 2. rade je aktuálne jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného v 1. rade a teda
zamestnávateľa žalobkyne.

20. Písomným podaním z 20.01.2021 žalovaný v 1. rade odstúpil od zmluvy o ubytovaní a dohody o
zrážkach zo mzdy uzatvorenej so žalobkyňou a zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej ceny za ubytovanie.
Odstúpenie od zmluvy o ubytovaní bolo odôvodnené tým, že v dňoch 02. - 03.01.2021 žalobkyňa mala
umožniť tretím osobám, ktoré sú pravdepodobne v jej príbuzenskom vzťahu ubytovať sa v Penzióne L.,

čím sa mala dopustiť hrubého porušenia povinností plynúcich zo zmluvy o ubytovaní vzhľadom na to,
že priestory na ubytovanie je oprávnená užívať iba ona s deťmi a aj to, že poskytla ubytovanie napriek
epidemiologickým opatreniam prijatým uznesením Vlády SR č. 453/2020. V priebehu konania žalovaný
v 1. rade oznámil, že netrvá na tomto odstúpení od zmluvy o ubytovaní a od dohody o zrážkach zo
mzdy a vo vzťahu k žalobkyni vyhotovil dňa 15.02.2021 odstúpenie od zmluvy o ubytovaní a to z dôvodu

neuhradenia ceny za ubytovanie v súlade s ustanoveniami článku VI. Zmluvy o ubytovaní.

21. Je napokon zrejmé, že v konaní Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Cb 5/2020 v spojení s
konaním Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob 38/2021 sa v spore žalobcov P. I. a spol. proti žalovanému
v 2. rade rozhodovalo o určení neplatnosti uznesení prijatých na členskej schôdzi žalovaného v 2.

rade konanej dňa 21.12.2019. Žalobe žalobcov bolo v celom rozsahu vyhovené a rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 31.03.2022.

22. Podľa § 754 Občianskeho zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby
mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu

ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Za ubytovanie
a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených
ubytovacími poriadkami.

23. Podľa § 755 Občianskeho zákonníka, ubytovaný má právo užívať priestory, ktoré mu boli na

ubytovanie vyhradené, ako aj užívať spoločné priestory ubytovacieho zariadenia a používať služby,
ktorých poskytovanie je s ubytovaním spojené.

24. Podľa § 756 Občianskeho zákonníka, ubytovateľ je povinný odovzdať ubytovanému priestory
vyhradené mu na ubytovanie v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť mu nerušený výkon

jeho práv spojených s ubytovaním.

25. Podľa § 759 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ubytovateľ môže od zmluvy pred uplynutím dohodnutej
doby odstúpiť, ak ubytovaný v ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy
alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Účelom zmluvy o ubytovaní v zmysle predpokladov § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka je

poskytnúť niekomu prechodné ubytovanie v zariadení na to určenom. Tým sa táto zmluva odlišuje od
nájomnej zmluvy, predmetom ktorej je časovo neobmedzené, prípadne aj časovo obmedzené užívanie
bytu alebo jeho časti, ktorá je upravená v § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o ubytovaní
je neformálnou zmluvou, možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Predmetom zmluvy o ubytovaní jeposkytnutie prechodného ubytovania, ktoré je spojené s určitými nevyhnutnými službami, prípadne na
základe osobitnej dohody aj s ďalšou službou. Prechodnosť ubytovania vyplýva spravidla z dohodnutej
doby ubytovania. Môže však vyplývať aj z účelu ubytovania, napr. prechodné ubytovanie na dobu

vykonávania určitej činnosti a podobne. Prechodné ubytovanie sa poskytuje v zariadeniach na to
určených. Zákon v tejto súvislosti uvádza hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia. Vzhľadom na
to, že tzv. iné zariadenia nie sú bližšie špecifikované, možno sem zahrnúť aj celý rad iných zariadení,
akými sú rekreačné chaty, časti súkromných domov a časti bytov, pokiaľ v nich ich vlastníci poskytujú
iným osobám prechodné ubytovanie. Na poskytovanie prechodného ubytovania sa vyžaduje, aby

ubytovateľ mal príslušné živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb. Obsahom
zmluvy o ubytovaní sú práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Zmluva o ubytovaní je odplatnou zmluvou,
čo znamená, že za ubytovanie a za poskytnuté služby sa musí platiť odplata, Občiansky zákonník v tejto
súvislosti hovorí o cene ubytovania a za služby s ním spojené.

28. Ak organizácia poskytla pracovníkovi ubytovanie v ubytovni určenej na prechodné ubytovanie,

právny vzťah takto vzniknutý treba posudzovať podľa (aktuálne) § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka
(R 67/1965).

29. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno

iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 49/2003).

30. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že dôvod, pre ktorý žalovaný v 1.
rade podaním z 20.01.2021 odstúpil od zmluvy o ubytovaní, v konaní preukázaný nebol. Pokiaľ ide o

prechodné ubytovanie príbuzných žalobkyne v dňoch z 02.01. do 03.01.2021, nebolo zistené, že by sa
tieto osoby zdržiavali a boli ubytované v iných priestoroch ako tých, ktoré žalobkyňa má právo užívať.
Súd prvej inštancie tiež správne zdôraznil, že žalovaný v 1. rade pred doručením tohto odstúpenia
od zmluvy neupozornil žalobkyňu na takto tvrdené porušenie ustanovení zmluvy o ubytovaní, čo je
podmienkou pre platné odstúpenie od tejto zmluvy v zmysle predpokladov § 759 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom na žiadanom určení bola žalobkyni uložená
povinnosť podať práve tento druh žalobného návrhu v predtým vydanom neodkladnom opatrení, čo súd
prvej inštancie správne zdôraznil. Aj v poradí v druhom odstúpení od zmluvy o ubytovaní z 05.02.2021
žalovanýv1.radeakcentovaldôvodyodstúpeniaodzmluvyuvádzanévpísomnompodaníz20.01.2021,
preto súd prvej inštancie správne, so zreteľom na tieto okolnosti, vyhodnotil existenciu naliehavého

právneho záujmu žalobkyne na tomto určení so zdôraznením, že od vyriešenia tejto otázky je odvodená
opodstatnenosť ďalších častí žaloby.

31. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných poukazujúcich na neurčitosť žalobného
návrhu. Žalobkyňa v bodoch 2 - 4 žaloby nepochybným spôsobom vymedzila, čoho sa v tomto

konaní domáha a teda že požaduje umožnenie užívať priestory v penzióne L. v rozsahu upravenom v
zmluve o ubytovaní, teda jednu trojlôžkovú izbu, ako aj spoločných priestorov a služieb s ubytovaním
spojených. Žalobkyňa sa teda domáha umožnenia užívania nehnuteľnosti v rozsahu upravenom v
zmluve o ubytovaní, pričom iné nároky zo zmluvy o ubytovaní súvisiace s prípadným užívaním priestorov
nad rámec upravený v zmluve, predmetom tohto konania neboli.

32. Súd prvej inštancie napokon správne vyhodnotil v priebehu konania namietanú neplatnosť
odstúpenia od zmluvy o ubytovaní vyjadrenú žalovaným v 1. rade v ďalšom písomnom podaní a to
zo dňa 15.02.2021, keďže toto bolo vyhotovené štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade, ktorý
bol zvolený neplatne zvolenými štatutárnymi zástupcami žalovaného v 2. rade, ktorý, ako už bolo

uvádzané, je jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade (konanie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.
zn. 5Cb 5/2020). Pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade prvoinštančný súd správne posúdil (napriek
predloženejdohodeoukončeníprávnehovzťahumedzižalovanýmizo17.05.2021),keďženiejesporné,
že tento účastník je naďalej výlučným vlastníkom predmetného penziónu a teda prípadné rozhodnutie
o povinnosti strpieť obmedzenie vlastníckeho práva spočívajúce v užívaní časti tejto nehnuteľnosti

žalobkyňou, má vplyv na jeho právne postavenie a vo vzťahu k žalovanému v 1. rade existuje naďalej
platná zmluva o ubytovaní, ktorá bola uzatvorená so žalobkyňou.33. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil. Je potrebné uviesť, že
požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, čo
vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení
rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúcim (Ruiz Torija / Španielsko z 09.12.1994).

34. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel a odôvodnenie jeho

rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno
konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti žalovaných
konať pred súdom a k porušeniu ich práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred
súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie
neodôvodní rozhodnutie podľa predstáv odvolateľov.

35. Za situácie, že správne je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v súvisiacom výroku o trovách konania,
odvolací súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1,2
CSP prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

36. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania má žalobkyňa vo vzťahu k žalovaným nárok
na náhradu trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).