Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122339463
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6122339463.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov
senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľky: U. W., nar. XX.
XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX W. F., a účastníkov : 1/ U. W. - S., 2/ Q. Y., rod. W. - S., W. Z., 3/
W. W. - S., 4/ Q. Y., rod. W. - S., W. Z., 5/ U. S., rod. W. - S., 6/ W. S., rod. W. - S., 7/ Lesy Slovenskej
republiky, štátny podnik, generálne riaditeľstvo, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, 8/ Slovenský

pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľky proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Vyd/1/2022 - 48 zo dňa 24. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súd p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica zamietol návrh navrhovateľky zamietol (prvý výrok) a žiadnemu z
účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

2. Navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 08. 06. 2022 domáhala vydania
potvrdenia o vydržaní nehnuteľností vedených na LV č. XXX, kat. úz. W. Z., a to rodinný dom súpisné
číslo XXX, postavený na pozemku registra D. parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvorie o výmere

132 m2 a k pozemku registra D. parc. č. XXX, záhrada o výmere 729 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“),
všetko v podiele 1/1 z celku. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 25. 05. 2000 uzatvorila so W. J., rod. S.
ako podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností kúpnu zmluvu, na základe ktorej odkúpila
predmetné nehnuteľnosti v podiele 3 z celku, ktoré predávajúca nadobudla na základe rozhodnutia
štátnych notárstiev v dedičských konaniach po jej rodičoch. Predávajúca ju oboznámila s tým, že na
predmetnom LV sú ešte vedení ako podieloví spoluvlastníci osoby uvedené v návrhu ako odporcovia 1/

až 4/ (chyba v písaní správne malo byť 1/ až 6/), každý v podiele 1/24 z celku, ktorí predali svoje podiely
jej rodičom ešte v roku 1939 pred ich odchodom do zahraničia. V tomto smere poukázala na obsah
kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej dňa 08. 01. 1939, podľa ktorej účastníci 1/ až 6/ ako predávajúci
v zastúpení X. B., obyvateľom W. Z., a X. S. s manželkou U., ako kupujúcimi, predali nehnuteľnosti
zapísané v pozemnoknižnej zápisnici Obce W. Z. pod A.r.č. 1 pod m.p.č. XXX dom, dvor a záhradu v
celej čiastke za dojednanú kúpnu cenu.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa §130 ods. 1 až 3, § 134 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 359e zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“) a dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala splnenia zákonných podmienok na
vydržanie, a preto jej návrh zamietol.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj keď u právnych predchodcov navrhovateľky mohlo na základe
pripojených listín dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k podielu 1/3 (poznámka odvolacieho súdu:zrejme chyba v písaní, správne malo byť všade v texte 1 - 6 x 1/24) predmetných nehnuteľností
vydržaním, avšak navrhovateľka na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so W. J., rod. S. v roku 1999
nemohla byť v dobrej viere, že nadobúda celú predmetnú nehnuteľnosť, a to z dôvodu, že zo samotnej

kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúca vystupovala ako podielová spoluvlastníčka týchto nehnuteľností
len v rozsahu 3 a kupujúca navrhovateľka ako nadobúdateľka tiež v rozsahu 3 z celku. Navrhovateľka
samauviedla,žebolapredávajúcounatútoskutočnosťupozornená.Tútosituáciuneriešilapriuzatvorení
kúpnej zmluvy a ani počas prebiehajúceho ROEP v danej lokalite. To, že predmetom prevodu, čo i
len ústneho, mala byť aj táto 1/3 (poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť 1), navrhovateľka

ničím nepreukázala, ba ani netvrdila. Bolo na navrhovateľke, aby preukázala, že došlo k takej udalosti,
ktorá dôvodne mohla v nej vyvolať presvedčenie, že nadobudla vlastnícke právo aj k zvyšnému podielu
1/3 k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže prvoinštančný súd nezistil splnenie podmienok na vydanie
vyzývajúceho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP, nakoľko navrhovateľka neosvedčila existenciu
všetkých zákonom vyžadovaných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k 1/3 (poznámka
odvolacieho súdu: správne malo byť 1) predmetnej nehnuteľnosti vydržaním, tak návrh v zmysle § 359e

ods. 2 a 3 CMP zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

6.Protirozhodnutiuokresnéhosúdupodalanavrhovateľkaodvolaniezdôvodovpodľa§365ods.1písm.
f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 62 ods. CMP. Žiadala, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu, vyhovel jej návrhu a určil, že je výlučnou vlastníčkou
predmetných nehnuteľností v podiele 1/1 z celku alebo uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f ods. 1 CMP.

7. Podľa názoru navrhovateľky jej dobrá viera bola v tej skutočnosti, že v časti I. svojho návrhu uviedla,
že predávajúca ju oboznámila so skutočnosťou týkajúcou sa zápisu účastníkov 1/ až 6/ na LV č. XXX
ako podielových spoluvlastníkov s výškou podielu u každého z nich 1/24 z celku. Títo svoje podiely
o veľkosti 1/24 z celku predali ešte v roku 1939 rodičom predávajúcej W. J.. Predávajúca aj kupujúca

boli v dobrej viere, že na základe predložených listín potvrdila jej výlučné vlastníctvo. Okresným úradom
O. O. bol vystavený výmer ad XXXX/XXXX zo dňa 20.03.1939, ktorým bol udelený úradný súhlas k
scudzeniu nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnom hárku č. XXXX. V tomto smere poukázala
na zrejmú nesprávnosť v zápise vlastníckych práv, keď po zrušení zápisov do pozemkovej knihy sa
predmetné nehnuteľnosti aj s tými istými vlastníkmi, ktorí svoje vyššie uvedené podiely predali, objavili

na LV č. XXX, kat. úz. W. Z.. Uvedená nesprávnosť bola podľa názoru navrhovateľky spôsobená už od
roku 1951, keď bol zrušený konštitutívny účinok zápisu do pozemkovej knihy, v ktorej sa potom zápisy
prestali vykonávať v roku 1964.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 359e ods. 3

CMP a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods.1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania
uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko bola toho
názoru, že splnila zákonnom ustanovené podmienky vydržania vlastníckeho práva.

12. Konanie o potvrdení vydržania bolo do CMP zavedené novelou č. 68/2021 Z. z. s účinnosťou od 01.

05. 2021. V zmysle dôvodovej správy je základnou úlohou tohto konania zabezpečenie efektívneho a
relatívne rýchleho potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; presun právomoci z notárov
napríslušnýsúdjeodôvodnenýpotrebouzabezpečiťnezávisléaefektívnevydaniesúdnehorozhodnutia
deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v zákonom upravenom procese, abysa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného práva vlastniť majetok. Predpoklady vydržania vyplývajúce
z § 134 ods.1,2 OZ nie sú konaním o potvrdení vydržania dotknuté, práve naopak, základnými
predpokladmi naďalej ostáva spôsobilý predmet držby, oprávnenosť držby, trvanie držby nehnuteľnosti

10 rokov a nepretržitosť jej trvania. K oprávnenej držbe sa vyžaduje dobromyseľnosť držiteľa; ten musí
byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí po celú vydržaciu dobu.
Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne, nestačí tak len subjektívne presvedčenie držiteľa
o tom, že mu vec patrí. Rozhodujúcou je skutočnosť, či držiteľ pri normálnej opatrnosti mohol mať,
nemal alebo prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo

nenadobudol.Oprávnenádržbasamôžezakladaťajnadomnelomprávnomdôvodealebonaneplatnom
právnom dôvode.

13. Podľa úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku pozostáva konanie o potvrdení vydržania z
dvoch fáz; účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania.
Nevyžadujesaichbezpodmienečnésplnenie,postačujevyššiamierapravdepodobnosti,žepredpoklady

pre vydržanie boli splnené. Nakoľko ide o mimosporové konanie, uplatňuje sa vyhľadávacia zásada (na
rozdiel od zásady kontradiktórnosti podľa CSP); súd tak môže vykonať šetrenia potrebné na overenie
správnosti tvrdení navrhovateľa alebo ho môže vyzvať na označenie ďalších dôkazov preukazujúcich
splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Prvá fáza konania o
potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí vydržania, ak súd dospeje k záveru, že nie

sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho uznesenia; toto
súd vydá v prípade, že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vydržaním.

14. Vydaním vyzývacieho uznesenia začína druhá fáza konania; uvedené zabezpečuje publicitu

informácie o takomto konaní a umožňuje dotknutým osobám uplatňovať zákonné prostriedky určené na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Vyzývacím uznesením súd vyzýva na uplatnenie námietok
proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote nie kratšej ako šesť mesiacov, ktorá začína plynúť
odo dňa zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku.

15. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol už v prvej fáze konania, nakoľko táto neosvedčila
existenciu aspoň domnelého titulu odôvodňujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti. Navrhovateľka tvrdila, že právnym titulom nadobudnutia nehnuteľností mala byť kúpna
zmluva, ktorú uzatvorila ako kupujúca s predávajúcou Q. J., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti s
výškou podielu 3 z celku, pričom kupujúca ju mala oboznámiť s tým, že aj zvyšnú časť podielu nadobudli

jej právni predchodcovia na základe kúpnej zmluvy z roku 1939, o čom predložila aj listinné dôkazy.

16. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že
mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení
držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom

vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí
navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie,
že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného
držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa

právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená držba
môžebyťzaloženáajnadomnelom(putatívnom)právnomdôvode,alebonaneplatnomprávnomdôvode
(R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť o aký právny
titul opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje,
že v čase uchopenia sa držby bola ona sama, resp. jej právni predchodcovia so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľná a túto dobromyseľnosť si zachovala počas celej rozhodujúcej doby. Samotná
skutočnosť, že navrhovateľka sa správa vo vzťahu k nehnuteľnostiam spôsobom, ktorý napĺňa obsah
vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ňou tvrdeného vecného
práva. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28. 09. 2010, v ktorých Najvyšší

súd Slovenskej republiky vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby
veci patrí aj okolnosť ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.17. V predmetnej veci navrhovateľka síce tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 03. 11. 1999, avšak z obsahu predmetnej zmluvy (ako správne konštatoval aj
prvoinštančný súd) bol predmetom prevodu podiel na nehnuteľnostich vo veľkosti 3 z celku. Z obsahu

takto formulovanej kúpnej zmluvy je jednoznačné, že predmetom nebol prevod nehnuteľnosti ako celku,
ale iba v podiele 3 z celku. V zmluve nie je žiadnym spôsobom špecifikované, žeby aj zvyšná časť
podielu mal byť predmetom vlastníctva predávajúcej, ktorý v evidencii katastra nehnuteľnosti nebol
v čase uzavretia kúpnej zmluvy evidovaný na meno predávajúcej. Z uvedeného tak vyplýva, že v
čase uzavretia kúpnej zmluvy muselo byť navrhovateľke zrejmé, že nekupuje nehnuteľnosti ako celok,

ale iba podiel vo výške 3 z celku. S ohľadom na predložené listiny zo strany navrhovateľky by tak
prináležalo práve naopak predávajúcej p. Q. J. domáhať sa vydržania vlastníckeho práva k zvyšnej
časti spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/4 z celku k predmetným nehnuteľnostiam, prípadne určenia
vlastníckeho práva. Skutočnosť, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy konali jej účastníci v časovej tiesni,
nepredstavuje na strane navrhovateľky dobromyseľnosť, keďže predávajúce nebránilo nič v tom, aby
zápisy vlastníckeho práva zosúladila so skutočným stavom. Skutkové okolnosti, z ktorých navrhovateľka

vyvodzovala svoju dobrú vieru, nepreukazujú vlastníctvo navrhovateľky, resp. jej právnych predchodcov
k nehnuteľnosti. Právny názor prezentovaný navrhovateľkou neumožňoval prijatie záveru, že táto je
oprávnenou držiteľkou tohto vecného práva. V situácii, kedy navrhovateľka existenciu nadobúdacieho
titulu vo veľkosti 1/4 z celku k predmetným nehnuteľnostiam nepreukázala, tak okresný súd nemal čo
ďalej skúmať, keďže absentoval základný predpoklad pre záver o kumulatívnom naplnení zákonných

predpokladov vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

18. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu postupom podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

19. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

20. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, pretože zo zákona
nevyplýva, že by o náhrade trov konania o potvrdení vydržania mal súd rozhodovať iným spôsobom,

a súčasne v zmysle ust. § 359e ods. 3 CMP sa návrh, a ani uznesenie, ostatným účastníkom konania
nedoručuje, a preto ostatným účastníkom, okrem navrhovateľa, žiadne trovy konania ani nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.