Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Novotný
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce, Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/18/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204399
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4418204399.3
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: C. M., nar. XX.XX.XXXX, O. A. XXX/
XX, XXX XX A., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova
bašta 2, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 857 751, za účasti intervenienta na strane žalobcu: I. O., nar.
XX.XX.XXXX, O. A. XXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: C. I., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, XXX XX
V., právne zastúpenému advokátom: JUDr. Gergely Pšenák, Štefánikova trieda 15, 949 01 Nitra, IČO:
42 369 436, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu a intervenienta na strane žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17C/57/2018-323 zo dňa 18. mája 2022, v spojení s
(dopĺňacím) uznesením č. k. 17C/57/2018-437 zo dňa 17. januára 2023, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolanie intervenienta na strane žalobcu o d m i e t a .
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca a intervenient na strane žalobcu sa žalobou (doručenou okresnému súdu dňa 27.08.2018)
domáhali určenia, že Kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v A. dňa 18.04.2018,
predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti v katastrálnom území A., L. A., okres C. H., ktorá je
zapísaná na LV č. XXXX ako byt č. XX, nachádzajúci sa v Bytovom dome na ulici O. A., súpisné
č. XXX, vchod č. XX, poschodie prvé, postavený na parc. č. XXXX pod S. XX v podiele X/X a k
nemu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele
XXXXX/XXXXXX, spolu s ťarchami podľa LV č. časť C: Ťarchy: K pozemku sa vkladá vecné bremeno
v prospech vlastníkov, spočívajúce v práve stavby, vstupu, prechodu a prejazdu por. č. XX Stavebné
bytové družstvo občanov, A. (IČO: 18 047 432) vkladá podľa § 15 zákona NR SR č. 182/1993 Z.
z. záložné právo na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov, týkajúcich sa domu,
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov, týkajúcich sa bytu v dome, ktoré urobil vlastník bytov, vzniká zo zákona
k bytu v dome zál. právo v prospech ostatných vlastníkov bytov v dome na byt. č. XX, na prvom
poschodí v byt. dome súp. č. XXX, na CKN parc. č. XXXX, vchod č. XX, Z XXXX/XX. Por. č. XX
Zriadenie vecného bremena spočítavajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti:
byt č. XX na prvom poschodí, vchod č. XX, bytový dom so súp. č. XXX, na parc. registra J. č. XXXX v
prospech: I. O., r. O., nar. XX.XX.XXXX - Z - XXXX/XXXX-č. zmeny XXXX/XXXX, je neplatná. Žalobu
odôvodnili tým, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol žalobca do svojho vlastníctva dedením po
svojej starej matke a matke intervenientky, ktorá je jeho tetou a ktorá sa v dedičskom konaní vzdala
svojho zákonného podielu (X/X) v prospech neho, pretože sa dohodli na zriadení vecného bremena
zodpovedajúceho jej právu doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti. Dňa 23.06.2018
sa mu dostala do rúk nepodpísaná listina s osobnými údajmi intervenientky - jeho tety. Listina bola
písaná v slovenskom jazyku a od svojej tety sa dozvedel, že podľa obsahu ide o Zmluvu o zánikuvecného bremena zo dňa 21.06.2018, ktorá bola pripravená na podpis bez ich vedomia a podľa ktorej
sa mala intervenientka vzdať oprávnenia z vecného bremena. Z uvedených dôvodov intervenientka
písomne požiadala dňa 25.06.2018 Okresný úrad C. H., Katastrálny odbor o poskytnutie informácie
o každom chystanom zápise na uvedenom LV a zároveň podala na Okresnú prokuratúru C. H. aj
trestné oznámenie vo veci podozrenia trestného činu podvodu zo dňa 28.06.2018. Z oznámenia
Okresného úradu C. H., Katastrálny odbor, ktoré bolo doručené intervenientke dňa 27.07.2018, žalobca
a intervenientka zistili, že k predmetnej nehnuteľnosti kataster vedie podanie pod číslom V XXXX/XX, na
základe nejakej kúpnej zmluvy, o ktorej nemali žiadnu vedomosť a preto aj v tejto súvislosti žalobca podal
dňa 30.07.2018 trestné oznámenie. Zdôraznil, že predmetný 4-izbový byt nemienil a ani nemieni predať.
Nemal vedomosť o žiadnej kúpnej zmluve o prevode predmetného štvorizbového bytu č. XX. Tvrdil, že
od malička ja psychicky labilný a po smrti starej matky, ktorá zomrela dňa 04.11.2017 a následne po
smrti jeho matky, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX sa dostal do veľmi zlého psychického stavu, čo sa u
neho prejavovalo panickým strachom, depresiou a psychickou vyčerpanosťou, kedy už nebol schopný
fungovať a nemohol zvládať posudzovanie svojho konania a jeho následky. Nepamätal si, čo robil resp.
nerobil a tak 15.11.2017 vyhľadal psychiatra, ktorý u neho zistil akútnu stresovú poruchu. V uvedenom
čase sa stretol so žalovaným, ktorý naliehal, aby mu predal svoj dvojizbový byt č. XX na treťom poschodí,
vchod XX, Bytového domu postaveného na parc. č. XXXX na ulici M. v A. so súpisným číslom XXX,
zapísaného na LV č. XXXX, ktorého dedičom sa mal stať aj on. Dedičské konanie ešte neprebehlo
a dedičkou uvedeného bytu sa mala stať aj intervenientka, preto s jej súhlasom, niekedy v decembri
2017, predbežne rokoval so žalovaným v kancelárii Y.. D. N. v A.. Dňa 29.12.2017 sa opäť dostavil do
kancelárie Y.. N., kde bola pripravená listina o údajnej budúcej zmluve, ktorú mal podpísať na Mestskom
úrade v A.. Žalobca tvrdil, že robil to, čo mu žalovaný kázal. Jeho teta v ten istý deň podpísala listinu,
že sa v dedičskom konaní po svojej matke vzdá svojho podielu v uvedenom byte v prospech žalobcu.
Od tejto doby ho žalovaný neustále osobne aj telefonicky obťažoval, zastrašoval a fyzicky napádal a
dňa 01.02.2018 ho zbil tak, že mal zlomený prst. Žalovaného sa bál a aj sa ho bojí a má z neho strach.
Niekedy v apríli 2018, krátko po skončení dedičského konania po jeho matke ho žalovaný zobral dvakrát
na Obecný úrad v V., aby niečo podpísal. Aké listiny podpisoval žalobca nevedel, keďže mu ukázali len,
kde ich má podpísať. Dodnes je presvedčený, že to boli listiny v súvislosti s prevodom dvojizbového bytu
č. XX na M. ulici v A.. Opakovane zdôrazňoval, že štvorizbový byt predať nikdy nechcel a ani nechce, o
jeho prevode nikdy a s nikým nehovoril a ani ohľadom jeho prevodu nikoho nesplnomocnil. Tiež poukázal
na skutočnosť, že mu nebola vyplatená žiadna kúpna cena. Poukázal aj na skutočnosť, že neovláda
slovenský jazyk, nerozumie mu a je maďarskej národnosti. V ďalšej časti žaloby poukázal na ust. § 34,
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 137 písm. c) CSP.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho zástupcu prípisom doručeným tunajšiemu súdu
dňa 23.10.2018 a uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. So žalobou nesúhlasí a
konanie zo strany žalobcu označil za účelové, snahou ktorého je zabrániť mu v užívaní bytu. Tvrdenia
žalobcu uvedené v žalobe označil za rozporné. On nenaliehal na žalobcu s predajom sporného bytu,
práve naopak, žalobca jeho kontaktoval prostredníctvom tretej osoby a to L. O., ktorý sa zúčastnil
stretnutí medzi nimi. Žalobca sa chcel predmetných bytov čo najrýchlejšie zbaviť po dedičskom konaní
a z toho dôvodu naliehal na neho, aby mu poskytol finančné prostriedky aj za dvojizbový byt a aj za
sporný byt. Za účelové označil žalobcom predložené lekárske správy. Tvrdenie, že on mal žalobcu viac
krát fyzicky napadnúť označil za zavádzajúce. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že úraz si mal
spôsobiťsámžalobca.Ajtvrdeniažalobcuotom,ženeobdržalžiadnukúpnucenuoznačilzanepravdivé,
pretože žalobca svojím vlastnoručným podpisom na zmluve potvrdil, že od neho prevzal zálohu vo
výške 10.000 eur a v článku III. kúpnej zmluvy zo dňa 18.04.2018 bolo určené, že on má povinnosť
vyplatiť na účet žalobcu zvyšok kúpnej ceny vo výške 20.000 eur a to do 15.05.2018. V opačnom
prípade mal žalobca právo od zmluvy odstúpiť. Pripojil listinné dôkazy a to potvrdenia o vykonaných
prevodoch kúpnej ceny (z účtu brata žalovaného, kde v informácii o príjemcu je uvedené č. LV XXXX-
kúpa nehnuteľnosti) a tiež zmluvu o osobnom účte žalobcu, ktorú jemu predložil. Podľa uvedených
dokladov uhradil žalobcovi celkom 65.000 eur a tiež za neho uhradil trovy dedičského konania vo výške
500 eur do rúk zamestnankyne notárskeho úradu W.. S.. Okrem uvedených finančných prostriedkov na
žiadosť žalobcu a aj intervenienta, ktorí viackrát navštívili v penzióne Q. v A., poskytol žalobcovi finančné
prostriedky v menších hodnotách a to 20 eur a 30 eur. Žalobu žiadal ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť.
3. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 03.09.2019 žalobca navrhol prerušiť konanie s
odôvodnením, že uznesením OR PZ Nové Zámky, Odbor kriminálnej polície, II. oddelenie vyšetrovania,ČVS: ORP-446/2-VYS-NZ-2019 bolo s poukazom na ust. § 119 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné
stíhanie vo veci zločinu podvodu v zmysle § 221 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona, ktoré
trestné konanie bezprostredne súvisí s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/57/2018.
Zároveň uviedol, že návrh na prerušenie konania podáva po dohode s právnym zástupcom žalovaného
W.. V. M., ktorý s prerušením konania súhlasí. Konajúci súd uznesením sp. zn. 17C/57/2018-150
zo dňa 09.09.2019 konanie prerušil do skončenia konania, vedeného na Okresnom riaditeľstve
policajného zboru C. H., Odbor kriminálnej polície, II. oddelenie vyšetrovania, vedeného pod sp. zn.
ČVS: ORP-446/2-VYS-NZ-2019SK. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2019.
Listom zo dňa 22.01.2021 bolo súdu vyšetrovateľom OKP OR PZ Nové Zámky oznámené, že predmetné
konanie bolo právoplatne skončené dňa 22.10.2020. Podľa uznesenia OR PZ, Odbor kriminálnej polície,
II. oddelenie vyšetrovania Nové Zámky sp. zn. ČVS: ORP-466/2-VYS-NZ-2019SK zo dňa 21.09.2020
bolo konanie v uvedenej veci zastavené, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2020. Na opakované výzvy
súdu zo dňa 28.01.2021 a 09.04.2021 žalobca elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa
24.05.2021 oznámil, že trvá na podanej žalobe.
4. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nové Zámky
ako súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol a súčasne o trovách strán sporu voči sebe navzájom
rozhodol tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
V záhlaví tohto rozhodnutia označeným uznesením priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
(aj) voči intervenientke na strane žalobcu v rozsahu 100%.
5. S poukazom na vykonané dokazovanie (špecifikované v bode 15. odôvodnenia) skutkový stav sporu
súd prvej inštancie zistil nasledovne:
5.1. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie A. bol dňa 23.08.2018 žalobca vlastníkom
bytu č. XX vo vchode č. XX na prvom poschodí v podiele X/X, ktorý nadobudol uznesením o dedičstve
sp. zn. 9D 12/2017-26, Dnot. 214/2017 zo dňa 04.04.2018. Podľa uvedeného uznesenia o dedičstve
bolo hodnota uvedenej nehnuteľnosti 30.000 eur. T.č. je na predmetnej nehnuteľnosti plomba vyznačená
na základe V-XXXX/XXXX (Kúpna zmluva) a v poznámke na LV je uvedené, že bol podaný návrh na
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na tunajšom súde vedený pod sp. zn. 17C/57/2018. S dátumom
23.06.2018 bola vyhotovená listina - zmluva o zániku vecného bremena, v ktorej ako povinný na
základe dohody o zriadení vecného bremena vystupoval žalobca a ako oprávnený na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu vystupovala intervenientka na strane žalobcu. Vecné bremeno sa
týkalo štvorizbového bytu č. XX na prvom poschodí Bytového domu so súpisným číslom XXX, vo vchode
XX na ulici O. A., A.. Predmetná zmluva nebola podpísaná. Listom zo dňa 25.06.2018 intervenientka na
strane žalobcu požiadala Okresný úrad - Katastrálny odbor o zabezpečenie zákonnosti nakoľko sa cítila
ohrozená podvodným konaním neznámej osoby. Uviedla, že je účastníčkou dedičského konania 9D
120/2017 Dnot. 214/2017 v ktorom jej bolo zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania bytu
č. XX na ul. O. A. XXX, v A.. Vlastníkom bytu je žalobca, ktorý je psychicky labilný a lieči sa u psychiatra.
Uviedla, že má dôvodnú obavu, že niekto pripravuje podvod na získanie bytu. Nakoľko sa nemieni vzdať
svojich práv požiadala Okresný úrad, Katastrálny odbor o informácie o každom chystanom zápise na LV
č. XXXX pre kat. územie A., aby nemohlo dôjsť k ohrozeniu jej práv. Listom zo dňa 25.04.2018 Okresný
úrad C. H., Katastrálny odbor intervenientke na strane žalobcu oznámil, že uvedené skutočnosti žiadnym
spôsobom neobmedzujú vlastníka nehnuteľností nakladať s nimi a jej právo doživotného bývania a
užívania tejto nehnuteľnosti nie je prípadným nakladaním s nehnuteľnosťou dotknuté. Zároveň jej bolo
oznámené, že k danej nehnuteľnosti evidujú podanie V XXXX/XXXX, prílohou návrhu na vklad je kúpna
zmluva, v ktorej sa konštatuje, že jej vecné bremeno zostáva zachované. Dňa 29.12.2017 žalobca
ako budúci predávajúci a X. I. ako budúci kupujúci uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorá sa
týkala dvojizbového bytu č. XX vo vlastníctve budúceho predávajúceho, ktorý sa nachádzal na treťom
poschodí obytného domu so súp. č. XXX, vo vchode s orientačným číslom XX, na parc. č. XXXX na ulici
M. v A.. Dňa 19.12.2017 intervenientka na strane žalobcu písomne záväzne prehlásila, že uzatvorila
dohodu so žalobcom na základe ktorej sa v rámci dedičstva po nebohej X. O. bez odplaty vzdáva
svojho podielu k nehnuteľnosti (bytu č. XX) na treťom poschodí obytného domu so súp. č. XXX vo
vchode s orientačným č. XX na M. ulici v A.. Dňa 09.04.2018 uzavrel žalobca ako predávajúci s X. I.
ako kupujúcim kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol byt č. XX, ktorý sa nachádzal na treťom poschodí
obytného domu so súp. č. XXX, vo vchode s orientačným číslom XX, na parc. č. XXXX na ulici M. v
A.. Rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, Katastrálny odbor zo dňa 21.05.2018, číslo vkladu:V XXXX/XXXX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k uvedenému bytu č.
XX v prospech X. I.. Dňa 18.04.2018 uzavrel žalobca ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj štvorizbového bytu č. XX o podlahovej ploche XX,XX m2,
na prvom poschodí Bytového domu so súp. č. XXX, vo vchode XX (vchod s orientačným číslom XX),
na ulici O. A., nachádzajúci sa na pozemku parc. č. XXXX v kat. území A. v celosti vo vlastníctve
predávajúceho. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 30.000 eur a mala byť zaplatená tak, že dňa
19.01.2018 kupujúci uhradil v hotovosti k rukám predávajúceho časť kúpnej ceny vo výške 10.000 eur.
Predávajúci podpisom tejto kúpnej zmluvy potvrdil prevzatie zálohy, časti kúpnej ceny vo výške 10.000
eur. Zostávajúcu časť kúpnej ceny vo výške 20.000 eur mal kupujúci uhradiť predávajúcemu na jeho
účet v Poštovej banke číslo účtu: IBAN: O XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX najneskôr do 15.05.2018.
Predávajúci si vyhradil právo odstúpenia od kúpnej zmluvy v prípade, že mu zostatok kúpnej ceny
nebude v dohodnutom termíne uhradený v plnej výške. Nebolo sporné, že žalobca ako predávajúci od
uvedenej zmluvy neodstúpil, aj napriek jeho tvrdeniu, že mu kúpna cena nebola uhradená. Predávajúci
v článku VI. uvedenej zmluvy prehlásil, že jeho zmluvná voľnosť nie je obmedzená. Obidve zmluvné
strany v článku X. uvedenej zmluvy prehlásili, že zmluvu uzatvorili slobodne, obsahuje ich slobodnú vôľu
o ktorej v budúcnosti nemôžu vzniknúť žiadne pochybnosti. Podpisy zmluvných strán na predmetnej
zmluve boli úradne overené. Podľa potvrdenia psychiatra B.. X. Y. žalobca dňa 15.11.2017 navštívil
ambulanciu lekára so záverom akútna stresová porucha. Následne ambulanciu tohto lekára navštívil
aj 11.12.2017 a podľa záverov tejto správy bola žalobcovi doporučená PN do konca roka 2017. Podľa
lekárskej správy B.. T. M. žalobca dňa 02.02.2018 navštívil lekára s opuchom a deformáciou palca pravej
ruky. V uvedenej súvislosti navštívil lekára aj dňa 05.02.2018, 09.02.2018, 05.03.2018, 12.03.2018 a
mal ho navštíviť aj 15.05.2018. Podľa správy o rehabilitačnej starostlivosti sa žalobca podrobil liečbe
na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení od 20.03.2018 do 10.05.2018. Podľa záverov uvedenej správy
bola hybnosť palca žalobcu pravej ruky mierne zlepšená, ale rozsah jeho hybnosti zostal obmedzený.
Žalobca uzavrel dňa 09.04.2018 s Poštovou bankou, a.s. Zmluvu o osobnom účte a doplnkových
službách č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka zriadila a viedla pre žalobcu osobný účet č.
XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX v mene K. Y.: O Podľa potvrdenia Poštovej banky, a.s. B. I. uhradil na
účet žalobcu IBAN: O dňa 02.05.2018 sumu 5.000 eur a ako informácia pre príjemcu bolo uvedené:
„Kúpa nehnuteľnosti LV XXXX“. Podľa potvrdenia Poštovej banky, a.s. B. I. uhradil na účet žalobcu
IBAN: O dňa 03.05.2018 sumu 10.000 eur a ako informácia pre príjemcu bolo uvedené: „LV XXXX
- kúpa nehnuteľnosti“. Podľa potvrdenia Poštovej banky, a.s. B. I. uhradil na účet žalobcu IBAN: O
dňa 03.05.2018 sumu 5.000 eur a ako informácia pre príjemcu bolo uvedené: „Kúpa nehnuteľnosti
LV XXXX“. Tunajší súd uznesením sp. zn. 17C/57/2018-150 zo dňa 09.09.2019 konanie prerušil
do skončenia konania, vedeného na Okresnom riaditeľstve policajného zboru Nové Zámky, Odbor
kriminálnej polície, II. oddelenie vyšetrovania, vedeného pod sp. zn. ČVS: ORP-446/2-VYS-NZ-2019SK.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2019. Uznesením OR PZ, Odbor kriminálnej
polície, II. oddelenie vyšetrovania Nové Zámky sp. zn. ČVS: ORP-466/2-VYS-NZ-2019SK zo dňa
21.09.2020 bolo konanie v uvedenej veci zastavené, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je
dôvod na postúpenie veci. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2020. Žalobca,
okrem iných skutočností vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným ho zoznámil L. O., pretože žalobca
chcel predať dvojizbový byt. Spoločne so žalovaným išiel na Poštu v V., kde si založil účet a na tento
účet mu žalovaný dňa 02.05.2018 zaslal sumu 5.000 eur, ktorú na pošte vybral a vrátil žalovanému.
Následne mu žalovaný zaplatil dňa 03.05.2018 na účet sumu 5.000 eur a 10.000 eur, ktoré vybral
na Pošte v A. a musel ich žalovanému vrátiť. Uviedol, že v prípade týchto súm išlo o kúpnu cenu za
dvojizbový byt. Pokiaľ ide o sporný štvorizbový byt žalobca uviedol, že tento nechcel nikdy predať. Ak
zmluvu podpísal, tak si myslel, že podpisuje zmluvu na kúpu auta. Či, kde a kedy zmluvu podpisoval si
nepamätal. Tvrdil, že nerozumie slovenskému jazyku. O tom, že predal svoj štvorizbový byt sa dozvedel
u svojho kamaráta H. a u ktorého našiel doklady, na ktorých bolo meno jeho krstnej matky. Podľa obsahu
týchto dokladov sa jeho krstná matka mala vzdať bývania v uvedenom štvorizbovom byte. Celú vec
začali riešiť prostredníctvom polície. Žalobca potvrdil, že mal dlh voči zdravotnej poisťovni a vyrovnal
ho z peňazí, ktoré získal za dvojizbový byt. Potvrdil, že mal aj exekúcie a tieto za neho vyplatila buď
jeho krstná matka, alebo žalovaný. Rovnako potvrdil, že žalovaný za neho uhrádzal aj poplatky u notára
W.. S., ktoré sa týkali dedičského konania. Žalovaný všetky platby realizoval na základe ich dohody, že
tieto sumy budú odpočítané z kúpnej ceny dvojizbového bytu. Žalobca potvrdil, že v uvedenom čase už
asi dva alebo tri roky nepravidelne užíval omamné a psychotropné látky, konkrétne pervitín. Zástupca
žalobcu vo svojej výpovedi, okrem iných skutočností uviedol, že v súvislosti s realizovaným právnym
úkonom neexistoval prejav vôle žalobcu predať štvorizbový byt žalovanému a v tejto súvislosti poukázal
na skutočnosť, že žalobca neovláda slovenský jazyk a tak nemohol pochopiť obsah kúpnej ceny. Ani vprípade bytu č. XX zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie A. žalobca zrejme nerozumel obsahu
kúpnej zmluvy ale tento dvojizbový byt chcel predať. Kupujúcim tohto bytu bol brat žalovaného. Uviedol,
že kúpnu cenu za dvojizbový byt žalobca nedostal, pretože mechanizmus jej úhrady bol taký, že kupujúci
vložil na účet predávajúceho peniaze a následne ho prinútil peniaze vybrať a vrátiť ich nie kupujúcemu
ale žalovanému. V prípade kúpnej ceny bytu č. XX žalovaný uhradil na účet žalobcu asi dve platby a
to 15.000 eur a 5.000 eur, ale aj v tomto prípade donútil žalobcu peniaze z účtu vybrať a vrátiť mu ich.
Ani za tento byt teda žalobca nemá kúpnu cenu zaplatenú. Následne ešte žalovaný zaplatil žalobcovi
ďalších 5.000 eur, ktoré mu žalobca takisto musel vrátiť. Intervenietka na strane žalobcu, okrem iných
skutočností vo svojej výpovedi uviedla, že v decembri 2017 bol u nich L. O. a chcel od nich kúpiť
dvojizbový byt. Tento byt patril jej matke. Dedičmi po nej bola ona a žalobcova matka. Nakoľko žalobcova
matka tiež zomrela, dedičmi sa stali ona a žalobca. Dňa 29.12.2017 podpísala záväzné prehlásenie,
že sa v predmetnom dvojizbovom byte vzdáva svojho dedičského podielu bezodplatne a na základe
tohto prehlásenia sa mal stať výlučným vlastníkom dvojizbového bytu č. XX žalobca. V ten istý deň v
súvislostispredmetnýmbytomč.XXuzavrelžalobcasožalovanýmZmluvuobudúcejkúpnejzmluve.Pri
jej podpise žalovaný odovzdal žalobcovi v hotovosti asi 2.000 eur. Ďalej uviedla, že žalovaný následne
nedodržal dohodnutý termín prepisu bytu a keď videla, že išiel počas nestránkových dní na Bytový
podnik, išla za ním a chcela, aby im doplatil zvyšok kúpnej ceny. Žalovaný po nej vykrikoval a povedal
jej, že ich peniaze H., ktorý je vo väzení. Ďalej uviedla, že žalovaný telefonicky žalobcu stále kontroloval
a báli sa ho. Keď sa nevedel žalobcovi dovolať volal jej aby mu povedala, kde žalobca je a tvrdil, že už
do neho vrazil veľa peňazí. Žalovaný chodil so žalobcom stále do krčmy, veľa pili a žalobca sa niekedy aj
dva dni nevedel prebrať. Potvrdila, že žalovaný platil za žalobcu dlžoby a viedol si o tom záznamy a platil
to z kúpnej ceny dvojizbového bytu. Zástupca žalovaného, okrem iných skutočností vo svojej výpovedi
uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. Aj z výsledkov
trestného konania vyplynul záver, že nedošlo k spáchaniu žiadneho zo skutkov tak, ako to tvrdí žalobca
a intervenient na strane žalobcu. Žalovaný naďalej tvrdí, že kúpnu cenu za predmetný štvorizbový byt
žalobcovi riadne uhradil a má za to, že tieto skutkové tvrdenia žalobca relevantnými dôkazmi nevyvrátil.
Tiež uviedol, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.
6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedený skutkový stav sporu, citované
ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb.) a citované ustanovenia Civilného
sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. - § 137, § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2),
odôvodnil nasledovne:
6.1. Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:
6.2. Predmetnou žalobou sa žalobca a intervenient na strane žalobcu domáhali určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy, v znení uvedenom v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku.
6.3. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem,naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu (§ 137 písm. c) CSP).
6.4. Naliehavý právny záujem má žalobca len za predpokladu, že vykonávajúcim určovacím rozsudkom
možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý právny záujem nie je daný ak má žalobca k
dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v
štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď už došlo k jeho porušeniu.
6.5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade predmetnej určovacej
žaloby, tak ako je formulovaný jej samotný petit, nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení,
pretože neplatnosť nevyplýva z hmotného práva a takto formulovaný petit je nevykonateľný. Uvedeným
spôsobom formulovaná žaloba by prichádzala do úvahy len v prípade, ak by táto skutočnosť vyplývala
z hmotnoprávneho predpisu, čo v danom prípade nebolo zistené a ani preukázané.
6.6.Žalobabolapodanánasúd27.08.2018,tedaužzaúčinnostiCSP.NováprávnaúpravaCSPpripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä
hmotného práva), čo preukázateľne nie je daný prípad. Na už uvedenej skutočnosti (podľa komentára
CSP) možno demonštrovať právny stav de lege lata. Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastranehnuteľností na kupujúceho vykonaný, na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže zažalovať
kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). V danom prípade uvedené nie
je možné, pretože žalobca je stále vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nakoľko bolo vkladové konanie
prerušené. Uvedenú skutočnosť súd považoval za nesporne zistenú z LV č. XXXX pre kat. územie A.
a medzi stranami sporná nebola.
6.7. Z uvedeného nepochybne vyplýva záver, že žalobca (predávajúci) nemá k dispozícii žalobu o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože takáto žaloba z osobitného predpisu nevyplýva. Vychádzajúc
z aktuálnej právnej úpravy podľa CSP je súd prvej inštancie toho názoru, že vzťahy sporových strán by
bolo možné zastabilizovať len prípustnou formou žaloby, čo v prejednávanej veci splnené nebolo.
6.8. Pre úplnosť je potrebné dodať, že intervenientka na strane žalobcu by neosvedčila svoj naliehavý
právny záujem, ani v prípade inak formulovaného žalobného petitu, pretože z oznámenia Okresného
úradu Nové Zámky, Katastrálny odbor zo dňa 25.04.2018 nesporne vyplýva, že jej vecné bremeno
zostalo zachované.
6.9. Vzhľadom na konštatovanie súdu, že v prípade takto formulovaného nároku nebol preukázaný
naliehavý právny záujem súd ďalšie námietky žalobcu nevyhodnocoval a nevyhodnocoval ani tvrdenia
žalovaného.
6.10. Súd vo veci nenariadil vykonať navrhované dokazovanie, pretože v prípade takto formulovaného
žalobného petitu jeho vykonanie považoval za neúčelné a nehospodárne.
6.11. Vzhľadom na množstvo uvádzaných informácií a produkovaných dôkazov v prejednávanej veci
súd zdôrazňuje, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na
spravodlivý proces neznamená povinnosť súdu dať odpovede na všetky argumenty strán sporu, ale len
na argumenty zásadného významu, teda argumenty pre vec rozhodujúce.
6.12. Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v dôsledku ktorej skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6.13.Žalovanýmalvkonanívoveciplnýúspech.Súdrozhodolojehonárokupodľa§255ods.1CSPtak,
že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa
§ 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.
7. Uvedený rozsudok včas podanými samostatnými odvolaniami napadli len žalobca a intervenient na
jeho strane.
8. Žalobca v podanom odvolaní žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie, uplatňujúci si i nárok na náhradu trov konania a poukazujúc na odvolacie dôvody v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že s právnym
názorom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, nakoľko má za to, že svoj nárok skutkovo vymedzil a
je z neho zrejmé, čoho sa podanou žalobou domáha, keď predmet konania, resp. obsah žaloby nie je
tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami, t. j. opísaním
skutkového deja, na základe čoho možno individualizovať predmet konania. Súd je síce viazaný petitom
žaloby, ale po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti s jeho skutkovými
tvrdeniami, keď v rámci novej lekodifikovanej procesnej úpravy by mal súd skúmať celý obsah podanej
žaloby, nielen samotný žalobný návrh, pretože z návrhu je zrejmé, čoho sa on v rámci žaloby domáha.
Podľa právnej teórie je žalobný návrh znejúci na znenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu
nevyplýva, potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne,
ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu žaloby
môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Pokiaľ súd poukázal
na skutočnosť, že aktuálne je vlastníkom predmetného bytu a nemal tak preukázaný naliehavý právny
záujem na podanej žalobe, podľa jeho názoru sa so žalobou nevysporiadal s právne, pretože princípom
určovacej žaloby by malo byť odstránenie právnej neistoty, keď vkladové konanie je prerušené na čas
do právoplatného skončenia tejto veci, vzhľadom ku ktorej skutočnosti bolo nevyhnutné podľa jeho
názoru pred zamietnutím žaloby zaoberať sa predbežným posúdením návrhu na vklad vlastníckeho
práva v prospech žalovaného z hľadiska jeho obsahových a aj formálnych náležitostí. Je nutné uviesť, žepráve podaná žaloba by po zabezpečení, resp. overení tejto informácie zo strany príslušného správneho
orgánu odstránila stav jeho právnej neistoty, nakoľko by bez jej podania zostal bez domova, keď sa však
súd nezaoberal meritom veci, bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Ako je zrejmé
nielen z obsahu vyšetrovacieho spisu, ale aj z jeho tvrdení a tvrdení intervenientky na jeho strane, je
nutné predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 18.04.2018 považovať za absolútne neplatný právny
úkon v zmysle § 39 OZ. Podaná žaloba predstavuje jediný a možný prostriedok obrany, ktorým sa môže
účinne brániť voči žalovanému, pretože nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby nečinne čakal
na to, kým dôjde k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného, keď si dovolí uviesť, že prvoinštančný
súd napadnutým rozsudkom vytvoril stav pre iniciovanie novej žaloby po vklade vlastníckeho práva v
prospech žalovaného - navrhovateľa vkladu, keď tiež súd nevykonaním navrhovaného dokazovania mu
neposkytol žiadnu ochranu jeho vlastníckeho práva, ktoré je vzhľadom na neplatný právny úkon platné.
V konaní bolo nevyhnutné zaoberať sa otázkou, či navrhovaným určením môže dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochrany svojich práv a právom chránených záujmov a tiež otázkou, či sa požadovaným
určením dosiahne pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Účelom nového ustanovenia §
137 CSP bolo zabránenie žalobám neriešiacim s konečnou platnosťou vzťahy medzi účastníkmi a
vyvolávajúce potrebu ďalších sporov, v zmysle obsahu a právnej argumentácie súdu prvej inštancie sa
však priestor pre iniciovanie ďalších sporov vytvára, nakoľko po vklade vlastníckeho práva žalovaného
dokatastratentomôževočinemuiniciovaťsporovypratanienehnuteľnostiapod..Zasituácieprerušenia
vkladového konania do skončenia tohto súdneho konania je jeho právne postavenie neisté a poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.11.2008 sp. zn. 5Obdo/10/2008, podľa ktorého určovacia žaloba
má povahu preventívnu s cieľom poskytnutia ochrany žalobcovi skôr, než dôjde k porušeniu právneho
vzťahu alebo práva, keď tiež by mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Poukazuje
tiež na znalecký posudok PhDr. H. S. č. 77/2018 zo dňa 25.10.2018, vypracovaného pre účely trestného
konania, v ktorom sa znalkyňa vyjadrila k jeho osobe a možnej manipulovateľnosti a prežívania udalostí,
keď v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že po smrti jeho mamy a babky sa jeho zdravotná
situácia stala nepriaznivou, keď jeho citové rozpoloženie, ale aj zistenú štruktúru jeho osobnosti využil
žalovaný, ktorý ho po celú dobu ich známosti udržiaval v strachu a v strese, čím od neho vylákal podpis
na predmetnej kúpnej zmluve, o ktorej si on myslel, že predstavuje dokument súvisiaci s vozidlom
značky BMW. Vzhľadom k podanej žalobe je ohrozená jeho bytová otázka a tiež majetkové pomery,
pretože na základe neplatného právneho úkonu je kúpnou zmluvou viazaný, keď bez určenia neplatnosti
zmluvy je ohrozené jeho právo vlastníka nehnuteľnosti a tiež aj jeho bytová otázka, keďže je ako vlastník
nehnuteľnosti vedený len na čas po právoplatného skončenia tohto súdneho konania, ako to vyplýva z
poznámky na liste vlastníctva.
9. Intervenientka na strane žalobcu sa podľa obsahu podaného odvolania domáhala jeho zmeny, resp.
zrušenia s vyhovením podanej žalobe, keď poukázala na to, že prvoinštančný súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko sa nezaoberal s dôkladnou analýzou
skutočností uvedených v podanej žalobe. Od počiatku podania žaloby je zjavná skutočnosť, že ide o
dopredu naplánovaný a detailne vypracovaný podvod s cieľom pripraviť žalobcu o nehnuteľný majetok,
keď žalobca nemal dôvod spornú nehnuteľnosť predávať a kúpna zmluva bola podpísaná s využitím
jazykovej bariéry žalobcu a v neposlednom rade pod surovým fyzickým nátlakom zo strany žalovaného.
Jeho vynútením mu žalobca vrátil aj finančné čiastky prevedené na jeho účet, ktorých prevod má
zabezpečiť transparentnosť uhradenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť, keď počas celého obdobia (obaja)
žili pod neustálym nátlakom a vyhrážkami (žalovaného). Odvolanie podáva z dôvodu nespokojnosti s
rozsudkom a z dôvodu pocitu nespravodlivosti voči žalobcovi, keď súd jediný môže zabezpečiť právom
chránené záujmy jednoduchých ľudí. Súhlas žalobcu k podaniu odvolania ani po výzve súdu (na ktorú
nereagovala) nepredložila.
10. Žalovaný sa jednotlivo vyjadroval k podaným odvolaniam, keď v oboch vyjadreniach žiadal
potvrdenie napadnutého rozsudku, odmietnutie odvolania žalobcu pre nepreukázanie odvolacích
dôvodov a priznanie mu nároku na náhradu trov odvolacieho konania. S tvrdeniami žalobcu v odvolaní
sa nestotožňuje a má za to, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil skutočnosť, že žalobca nemal
preukázaný naliehavý právny záujem na podanej žalobe, keď prerušenie vkladového konania vplyv na
rozhodnutie súdu nemá. Intervenient vo svojom odvolaní neuviedol, v akom rozsahu rozsudok napáda
a uvádza, že sa mal dopustiť na žalobcovi podvodu, avšak uvedená skutočnosť v spore žiadnym
spôsobom preukázaná nebola, čo vyplýva aj z oznámenia polície.11. Vyjadrenia žalovaného boli doručené odvolateľom, keď žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne
vyjadril zotrvávajúc na ním uvedených odvolacích dôvodoch, keď následne sa opätovne vyjadroval
žalovaný,kvyjadreniužalobcukjehovyjadreniu,rovnakozotrvávajúcnadôvodochzosvojhovyjadrenia.
12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie
intervenienta na strane žalobcu je potrebné odmietnuť pre neexistujúce nerozlučné spoločenstvo so
žalobcom a nepredložený súhlas žalobcu k nemu, bez ktorého ide o odvolanie podané neoprávnenou
osobou (§ 360 a § 386 písm. b/ CSP) a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle
ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť (a vec v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vrátane rozhodnutia o náhrade trov celého konania) z dôvodu, že
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal žalobcom označené
a požadované dôkazy a tým mu znemožnil uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že
bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, ktoré nedostatky v odvolacom konaní napraviť možné
nebolo.
13. V danej veci podal žalobca žalobu dňa 28.08.2018 po tom, čo bol dňa 18.07.2018 katastrálnemu
odboru Okresného úradu Nové Zámky (katastrálny úrad) doručený návrh na povolenie vkladu
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim dňa 18.04.2018 ohľadom prevodu vlastníckeho práva k bytu č. XX v bytovom
dome so súp. č. XXX zapísaného na liste vlastníctva pre kat. úz. A. č. XXXX ako vlastníctvo žalobcu
pod S keď na základe oznámenia žalobcu ako predávajúceho doručenom katastrálnemu úradu dňa
31.07.2018 tento ako správny orgán dňa 16.08.2018, pred rozhodnutím o podanom návrhu vkladu
vlastníckeho práva, rozhodol o prerušení katastrálneho konania podľa § 31a písm. a/ Katastrálneho
zákona č. 162/1995 Z. z. na dobu 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, v ktorom rozhodnutí
boli strany sporu ako účastníci katastrálneho konania vyzvaní k doriešeniu vecí označenými spôsobmi,
resp. k doriešeniu ich sporu cestou súdu. Na základe uvedeného potom žalobca, spoločne s označeným
intervenientom na jeho strane, podal predmetnú žalobu označenú (na prvej strane) ako „žaloba o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy“, v ktorej žalobe po skutkovom vymedzení žalobného nároku (jeho
dôvodov) žiadal vydať rozhodnutie, ktorým by „súd určil, že (predmetná) kúpna zmluva uzavretá medzi
stranami sporu dňa 18.04.2018 (ohľadom zhora označeného - predmetného štvorizbového bytu č.
XX) je neplatná“, s ktorým označeným žalobným návrhom následne súd prvej inštancie konal ako s
uplatneným žalobným petitom - žalobným návrhom. V uvedenej žalobe, ktorá bola podaná žalobcom a
intervenientom na jeho strane bez právneho zastúpenia, žalobca poukazujúc na ust. § 34 a § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka poukazoval na to, že nemal vôľu predmetný byt na žalovaného previesť a preto
svoju vôľu smerujúcu k prevodu predmetného bytu nikdy navonok neprejavil, teda ide o neexistujúci
právny úkon a v takomto prípade teda o absolútne neplatný právny úkon, ktorého neplatnosť pôsobí
priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc), keď tiež zdôraznil, že jeho podpis na predmetnej
kúpnej zmluve je len výsledkom omylu vyvolaného žalovaným (na ňom) a nie je prejavením jeho vôle,
keď poukazoval aj na ust. § 137 písm. c/ CSP a na neistotu svojho právneho postavenia a z toho
vyplývajúci naliehavý právny záujem na určení neplatnosti namietaného úkonu za účelom eliminovania
stavu ohrozenia jeho práva a neistoty v právnom vzťahu jeho ustálením. K ďalším dôvodom významným
pre posúdenie kúpnej zmluvy uviedol svoju psychickú labilitu, neovládanie (nerozumenie) slovenského
jazyka, neobdržanie kópie zmluvy a kúpnej ceny a nátlak a nepoctivé konanie žalovaného.
14. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, bez (splnenia si povinnosti) vyslovenia predbežného
právneho názoru súdu k predmetu sporu a bez akéhokoľvek (iného) upozornenia žalujúcej strany na
vadnosť označeného žalobného návrhu - zhora uvedeného žalobného petitu, podanú žalobu zamietol,
keď podľa obsahu odôvodnenia rozsudku podanú žalobu posudzoval jednak ako žalobu na určenie
práva v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP a tiež aj ako žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa
ust. § 137 písm. d/ CSP, teda z hľadiska oboch zákonných ustanovení, pričom dospel k záveru o
neopodstatnenosti žaloby s ohľadom na formulovaný žalobný petit, s ohľadom na ktorú skutočnosť
potomvovecinenariadilvykonaťnavrhovanédokazovanieažalobcomuvádzanénámietky-dôvodyjeho
žaloby nevyhodnocoval, pričom na strane intervenientky na strane žalobcu dodal to, že táto neosvedčila
svoj naliehavý právny záujem ani v prípade inak (zrejme správne) formulovaného žalobného petitu,
pretože z oznámenia katastrálneho úradu nesporne vyplýva, že jej vecné bremeno zostalo zachované
(t. j. kúpnou zmluvou nedotknuté). Súd prvej inštancie ako dôvody pre zamietnutie žaloby konštatoval to,
že posudzujúc „určovaciu žalobu tak, ako je formulovaný jej samotný petit“, nie je daný naliehavý právnyzáujem na takomto určení, pretože neplatnosť z hmotného práva nevyplýva a takto formulovaný petit
je nevykonateľný, teda uvedeným spôsobom formulovaná žaloba by prichádzala do úvahy len vtedy,
ak by táto skutočnosť vyplývala z hmotnoprávneho predpisu, čo v danom prípade nebolo zistené a ani
preukázané, s ktorým právnym záverom súdu prvej inštancie žalobca ako odvolateľ súhlasil a teda v
podanom odvolaní netvrdil, že by z hmotnoprávneho predpisu možnosť podania žaloby o neplatnosť
právneho úkonu - kúpnej zmluvy z hmotnoprávneho predpisu vyplývala (a teda, že žalobný petit, tak ako
je formálne uvedený, by zodpovedal žalobe v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP). Následne posudzujúc vec
v zmysle žaloby na určenie práva podľa ust. § 137 písm. c/ CSP dospel súd prvej inštancie k záveru, že
nastranežalobcunaliehavýprávnyzáujem(napodanejžalobe)niejedaný,akmákdispozíciiinýspôsob
ochrany tvrdeného práva, keď (tomu je aj v prípade, keď) už ním tvrdené právo nie je v štádiu neistoty
alebo ohrozenia, ale keď už došlo k jeho porušeniu, čo v danom prípade nie je možné, pretože je stále
vlastníkom spornej nehnuteľnosti a po vykonaní zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
môže kupujúceho žalovať, že je vlastníkom nehnuteľností (žalobou na určenie práva). Vzhľadom na
konštatovaniechýbajúcehonaliehavéhoprávnehozáujmunažalobevzmysleust.§137písm.c/CSPsa
tedasúdprvejinštanciedôvodmipodanejžalobyvecne(dokazovanímajehovyhodnotením)nezaoberal,
napriek čomu však nesprávne (pre nevykonanie dokazovania) konštatoval, že dospel k záveru, že
žalobca dôkazné bremeno neuniesol (teda skutkové tvrdenia zo žaloby nepreukázal) a s ohľadom na
čo podanú žalobu zamietol.
15. S ohľadom na uvedené mal potom odvolací súd za to, že procesná neprípustnosť žaloby o určenie
neplatnosti predmetného právneho úkonu - kúpnej zmluvy ako žaloby o určenie právnej skutočnosti
podľa ust. § 137 písm. d/ CSP nebola v štádiu odvolacieho konania medzi stranami sporu sporná,
keď prípustnosť takejto žaloby je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu
oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu (viď rozhodnutie - uznesenie NS
SR z 20.10.2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021 publikované v Zbierke rozhodnutí NS SR pod č. 1/2023),
teda záver o neexistencii osobitného predpisu zo strany súdu prvej inštancie bol nesporný a vecne
správny. Podľa odvolacieho súdu však súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodol s ohľadom na ne/
posúdenie žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP, keď jednak konštatoval nedostatok naliehavého
právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe a tiež keď neprihliadol na ustálenú rozhodovaciu prax
NS SR vyplývajúcu z rozhodnutia NS SR - uznesenia z 25.11.2020 sp. zn. 7Cdo/268/2019, ktoré bolo
publikované pod R 14/2021, v ktorom rozhodnutí NS SR ako súd dovolací prijal nasledovný záver:
„Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými
tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej
stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať
celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh“; na uvedenom rozhodnutí žalobca postavil
aj svoju odvolaciu argumentáciu, teda že rozpor žalobného petitu so skutkovým vymedzením nároku (s
obsahom žaloby) nezbavuje súd povinnosti skúmať celý obsah žaloby a jej petit vykladať v súvislosti
so skutkovým vymedzením a sledovaným cieľom žaloby. Odvolací súd mal za to, že žalobca dôvodne
argumentuje tým, že naliehavosť právneho záujmu na jeho strane vyplýva už z existencie predmetnej
kúpnej zmluvy a z existencie prebiehajúceho katastrálneho konania ohľadom zápisu vlastníckeho práva
na základe tejto predmetnej kúpnej zmluvy, teda aj pred uskutočnením zápisu - vydaním rozhodnutia
katastrálnym úradom o ňom, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre ohľadom toho, že (určovacia žaloba
na) určenie práva alebo právneho vzťahu má preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu
práva žalobcu už skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (viď rozhodnutie - rozsudok
NS SR z 11.12.2019 sp. zn. 2ObdoV/11/2019 publikované v Zbierke pod R 47/2020 uvádzajúce platnú
judikatúru NS SR k tejto otázke). Nemusí teda nevyhnutne existovať „zavŕšenie“ právneho úkonu k
nehnuteľnosti a ani „zapísateľnosť“ rozsudku súdu do katastra nehnuteľností (KN)“ (pri neexistencii
zápisu v prospech žalovaného), keď ustanovenie katastrálneho zákona (v znení už od 01.10.2013 bez
zmeny po CSP) je len úpravou o dôsledkoch súdneho rozhodnutia pre stav zápisov v KN, nie je však
úpravou o procesných podmienkach pre vydanie súdneho rozhodnutia. Je potrebné prihliadať k tomu, že
katastrálny úrad nemá v právomoci posudzovať žalobcom označené argumenty proti existencii/platnosti
predmetnej kúpnej zmluve uvedené v žalobe a že de facto ide o prípad obdobný ako v prípade, ak
sú v prebiehajúcom dedičskom konaní dedičia odkázaní na podanie žaloby týkajúcej sa vyriešenia
neplatnosti závetu s ohľadom na jeho vznik a spôsobilosť konajúcej osoby. Rozhodnutie súdu má
teda pred rozhodnutím správneho orgánu prednosť, keď žalobcova možnosť odstúpenia od neplatnej
kúpnej zmluvy (alebo iná možnosť negácie jej dôsledkov) daná nie je. Podľa názoru odvolacieho súdu
zo zhora uvedeného označenia argumentácie z podanej žaloby žalobcu je jasné, čo je „petitom žaloby
žalobcu po obsahovej stránke jeho žaloby“ a teda pri povinnosti súdu konať o petite „vykladanom vsúvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe“ bolo povinnosťou konajúceho súdu prvej inštancie vo veci
vecne rozhodnúť po vykonaní navrhovaného dokazovania, keď mal súčasne žalujúcej strane (napriek
jej právnemu zastúpeniu) umožniť inú formuláciu petitu, pričom ani v prípade jej nesprávnosti nemal
možnosť o žalobe - jej obsahu vymedzenom skutkovými tvrdeniami vecne nekonať a nerozhodovať,
nakoľko po obsahovej stránke je petit žaloby jasný a tým je vydanie súdneho rozhodnutia o tom, že
zmluvný záväzok (záväzkový vzťah) žalobcu ako predávajúceho z označenej kúpnej zmluvy nevznikol
- daný nie je, pre chýbajúcu vôľu žalobcu k uzatvoreniu zmluvy alebo z niektorého z ostatných dôvodov
uvádzaných v žalobe. Pokiaľ by však právne zastúpený žalobca na žalobe, tak ako ju formuloval,
výslovne trval, treba jeho rozhodnutie (a dôsledky) rešpektovať. Uvedené rozhodnutie vytvorí pre strany
sporu (ako aj katastrálny úrad) právnu istotu ich právneho postavenia (odstráni neistotu žalobcu) bez
potreby ďalšieho rozhodovania o základe ich vzťahu.
16. V ďalšom konaní súd prvej inštancie žalobu žalobcu vecne prejedná vykonaním dokazovania v spore
a jeho vyhodnotením v zmysle uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu a ustálenej rozhodovacej
praxe (čl. 2 CSP), pričom svoje rozhodnutie zákonným spôsobom odôvodní.
17. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.