Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200573
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8320200573.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu Ing. O. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/X, Z., zastúpený H. Y., bytom G. XXXX/X, Z., proti žalovanému Slovenská sporiteľňa,
a.s., Tomášikova 48, Bratislava - Suché mýto 4, zastúpenému: Advokátska kancelária Mária Grochová a
partneri s.r.o., Bočná 10, Košice, o určenie neplatnosti zmluvy s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 17.02.2023 č.k. 21Csp/19/2020 - 146, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v celom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto uznesenia.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 256 ods. 1 C.s.p. Uviedol, že na základe právneho
názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 40/2022, ktoré
rozhodnutie bolo vydané v danej právnej veci, týmto právnym názorom bol viazaný, a preto rozhodol

o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému vzniknuté trovy konania. Uviedol, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že žalovaný mu nedoručil doklady, ktoré súvisia so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Zároveň nepreukázal, aby na jeho strane boli splnené dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa § 257 C.s.p. a pokiaľ žalobca zavinil zastavenie konania, súd prvej inštancie priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol uznesenie zmeniť tak, aby
náhrada trov konania stranám nebola. V odvolaní uvádza, že v konaní nebol poučený ako spotrebiteľ,
poukázal na § 295 C.s.p., keď žalovaný mu odmietol, resp. ignoroval jeho požiadavku vydať mu
kópiu výpisov z úverového účtu. Keďže nebol súdom poučený o svojich právach a povinnostiach ako
spotrebiteľ, bolo to sporové konanie, doklady mohol a mal vyžiadať súd od žalovaného. Zdôraznil, že v
tejto veci nebolo nariadené ani jedno pojednávanie na súde prvej inštancie, pretože ako žalobca musel

vziať späť žalobu, keďže žalovaný mu nevydal ročné výpisy všetkých platieb vedených na úverovom
účte z pôvodnej študentskej pôžičky, donútil ho splácať minimálne 130 eur mesačne úver, keď táto suma
predstavovala celé jeho výživné od otca. Išlo pritom o pôžičku + pokuty, sankcie, poplatky za vedenie
úverového účtu a podobne. Bola pritom rozpísaná istina vo výške 13.000 eur, aj keď on si požičal len
8.500 eur od žalovaného. Pôžička bola splácaná takmer 12 rokov, aj keď v zmluve je uvedená doba
splácania pôžičky 10 rokov. V tom čase on ako dlžník bol v hmotnej núdzi, poberal sociálne štipendium

a počas splácania úveru iný príjem nemal. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu
vyhovieť.4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu dôvodné nie je.

6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 18.02.2020 sa žalobca vo
vzťahu k žalovanému domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.12.2009.
Žalobca následne ešte pred prvým pojednávnaím zobral žalobu späť s argumentáciou, že žalovaný na
jeho požiadanie mu nedoručil doklady, ktoré súvisia so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a z ktorých by
bolo zrejmé, z čoho pozostáva jeho aktuálny dlh vo výške 1.689 eur, keď na tieto skutočnosti poukazoval
už v žalobnom návrhu.

7. V dôsledku tejto situácie súd prvej inštancie uznesením z 22.07.2020 č.k. 21Csp 19/2020-29 konanie
zastavil a náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nepriznal.

8. O odvolaní žalovaného proti tomuto uzneseniu, konkrétne proti výroku o trovách konania, rozhodoval

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením zo 17.03.2021 č.k. 2CoCsp 57/2020-54, keď potvrdil
uznesenie vo výroku II.

9. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal dovolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením z 28.04.2022 č.k. 6Cdo 40/2022 - 108, ktorým uznesenie odvolacieho

súduzrušilavrátilmuvecnaďalšiekonanie.Podľazáverovdovolaciehosúdu,priamoztextuzákonného
ustanovenia § 257 C.s.p. plynie, že súd by mal podľa tohto ustanovenia rozhodovať iba vo výnimočných
prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho,
nemôže žiadnej zo strán, ani úspešnej, ani neúspešnej, priznať náhradu trov konania. Zároveň nie
je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ust. § 257 C.s.p. a

strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Dovolací
súd zdôraznil, že v prípade použitia § 257 C.s.p. je povinný súd vytvoriť procesný priestor umožňujúci
stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Zároveň existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť,
pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. Aj podľa ustálenej

súdnej praxe výnimočnosť použitia ustanovenia § 257 C.s.p., ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené.

10. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej
súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza

zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre
postup podľa § 257 C.s.p.

14. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie
§ 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a od zásady

zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu
sporu na náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanoveniazodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri
napr. R 34/1982).

15. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5
Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 C.s.p. považovať za ustanovenie, ktoré

by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný

charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde
o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o
automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy
Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo
strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000).

16. Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi
stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt,
že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila,
je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými

slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.

17. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

18. Citované zákonné ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia
zastavenia konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie
žalovaného spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné

konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez
udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného a teda nemožno pričítať
procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak by žalobca dôvod späťvzatia na
stane žalovaného len tvrdil, no nepreukázal, súd môže konštatovať, že procesné zavinenie žalovaného
nebolo preukázané a priznať tak nárok na náhradu trov konania žalovanému.

19. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § aktuálne 256 ods. 2 C.s.p., z procesného
hľadiskazásadneplatí,žezavinilzastaveniekonaniaapretojepovinnýnahradiťodporcovitrovykonania
(R 49/1993).

20. Obsah spisu potvrdzuje, že žalobca pred prvým pojednávaním písomným podaním doručeným dňa
20.07.2020 (č.l. 28) oznámil súdu prvej inštancie, že žalobu berie späť s tým, že žalovaný mu za 7
mesiacov nedodal doklady potrebné k žalobe. Späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania
a s ohľadom na uvedený obsah späťvzatia žaloby nemožno konštatovať, že by k tomuto úkonu došlo
v dôsledku správania sa žalovaného. Z procesného hľadiska preto platí, že žalobca zavinil zastavenie

konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému vzniknuté trovy.

21. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie s ohľadom na túto situáciu, nevzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali aplikáciu ust. § 257 C.s.p. na rozhodnutie o trovách
prvoinštančného konania.

22. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému
v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).