Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/45/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622201338
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5622201338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a

členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: N. A. W., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom H., L. S. XXXX, zastúpenej zástupcom MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so
sídlom Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, proti žalovanému: V. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R.
S., F. XXX, zastúpenému zástupcom JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom, so sídlom R. V., ul. X.
V. XX, v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/24/2022-344 zo dňa 19.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne zamietol, žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal, štátu priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
54% a voči žalovanému v rozsahu 46% z celkových trov konania.

2. Po vykonanom dokazovaní s poukazom i na ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 149 ods. 3

zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), konštatoval nedôvodnosť žalobkyňou podanej
žaloby, ktorou sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo
rozvodom manželstva so žalovaným. Na predbežnom prejednaní sporu strany sporu uzatvorili dohodu o
vyporiadaní časti bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to hnuteľných vecí s výnimkou osobného
motorového vozidla. Predmetom vyporiadania tak zostalo iba osobné motorové vozidlo, úspory na účte
stavebného sporenia a úspory maloletého dieťaťa. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že úspory vo
výške 214,- Eur sú úsporami maloletého dieťaťa, získanými z darov, z uvedeného dôvodu preto súd

ustálil, že tieto nemôžu byť súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ako také vyporiadané
v konaní. Pokiaľ sa týkalo úspor na účte stavebného sporenia v W., tieto sa vykonanými listinnými
dôkazmi preukázali len vo výške 960,- Eur a po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli
v celom rozsahu spotrebované na úhradu spoločného dlhu strán sporu. Z listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu z výpisov z účtov stavebného sporenia, medziúveru a z dokladov o vykonaných
vkladoch mal súd jednoznačne preukázané, že vklady peňažných prostriedkov boli počas trvania BSM
vykonávané na účet označený menom maloletého dieťaťa, z ktorého boli 30.12.2019 prevedené na

účet stavebného sporenia označeným menom žalovaného a dňa 22.10.2020 použité na splatenie časti
medziúveru. Predmetom vyporiadania tak zostalo osobné motorové vozidlo zn. Land Rover, model
RangeRoverSport.Napodkladevýsledkovvykonanéhodokazovania,atočiužlistinnýmidôkazmialebo
výsluchmi svedkov dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by v čase kúpy motorovéhovozidla disponovali strany sporu spoločnými prostriedkami vo výške 5.000,- Eur. Tvrdila, že predmetná
sumapochádzalazpeňažnýchprostriedkov,ktorémalanasporenézbrigádpočasštúdia,zvenčekového
tanca, na svadbe, z vyplatenej poistky. Ohľadne finančných prostriedkov získaných z brigád, prípadne

vyplatených z poistky, prvoinštančný súd konštatoval, že ide o výlučné finančné prostriedky žalobkyne,
nepatriace do BSM. Taktiež nebolo preukázané, že by strany disponovali spoločnými prostriedkami
pochádzajúcimi z tzv. venčekového tanca, nakoľko tieto mali byť spotrebované na úhradu nákladov
súvisiacich so svadbou. Pokiaľ by i uvedené prostriedky neboli spotrebované, ako dar obom bývalým
manželom by nepatrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale boli by v podielovom spoluvlastníctve.

Za nie bez významu tiež súd považoval, že strany sporu uzatvorili manželstvo XX.X.XXXX, avšak kúpna
cena motorového vozidla bola uhradená už dňa 24.9.2014, teda ani nie jeden kalendárny mesiac po
uzatvorení manželstva. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že v tom čase bol žalovaný nezamestnaný,
ona pracovala len ako pomocná sila pre sestru žalovaného, v nadväznosti na čo tvrdenie žalobkyne
o existencii spoločných úspor vo výške 5.000,- Eur ostalo nepreukázané. Okrajom súd uviedol, že i
existencia prípadnej dohody o splácaní prostriedkov, ktoré boli použité na kúpu vozidla medzi matkou

žalovaného a stranami sporu, ako i prípadné úhrady zo strán sporu by boli samé osebe bez vplyvu
na vlastnícke právo k vozidlu. Žalovaný už v konaní o rozvod manželstva tvrdil, že motorové vozidlo
je majetkom jeho rodičov, on ho len používa. Motorové vozidlo je v evidencii motorových vozidiel,
vedené na držiteľa J. V. X., ktorý sám vo výpovedi uviedol, že vlastníkom motorového vozidla je matka
žalovaného. Samotná skutočnosť, že motorové vozidlo užíval v podstatnom rozsahu žalovaný spolu so

žalobkyňou pre potreby ich rodiny, ešte nepreukazuje, že vozidlo patrí do BSM strán sporu. Naviac,
motorové vozidlo využíva sestra žalovaného, jej manžel. Záver, že by malo patriť do BSM, nemožno
vyvodiť ani z SMS komunikácie medzi stranami sporu, i keď v bežnej komunikácii označovali auto za
„svoje“, vzhľadom na to, že ho v podstatnom rozsahu užívali. V ďalšom prvoinštančný súd v závere
bodu 27. písomného odôvodnenia rozsudku zdôvodnil, na podklade akých skutočností za vierohodné

uznal výpovede matky a sestry žalovaného. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na
ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP. Prihliadol ku skutočnosti, že časť BSM bola vyporiadaná dohodou,
pričom hodnota vecí, s akou boli hnuteľné veci zahrnuté do vyporiadania v dohode, bola len o málo
nižšia ako žalobkyňou navrhovaná hodnota motorového vozidla v žalobe. Každá zo strán sporu mala
preto čiastočný úspech, čiastočný neúspech. Pokiaľ sa týkalo nároku na náhradu trov konania voči štátu,

tieto vznikli v súvislosti s výsluchom svedka J. Ku dňu vyhlásenia rozsudku bol v zmysle uznesenia
súdu zložený preddavok na trovy dôkazu v celkovej výške 100,- Eur zo strany žalobkyne a 117,40 Eur
zo strany žalovaného, vo vzájomnom pomere predstavuje výšky zložených preddavkov 54% na strane
žalovaného, 46% na strane žalobkyne. Svedok si uplatnil svedočné 354,80 Eur, vo výške presahujúcej
sumu zložených preddavkov. Priznal preto štátu voči stranám sporu nárok na náhradu trov konania,

ktoré mu vznikli vyplatením svedočného z rozpočtových prostriedkov súdu, a to vo vzťahu k žalobkyni v
rozsahu 54% a žalovanému v rozsahu 46% z celových trov. Rozhodnutie o výške náhrady trov konania
štátu si súd vyhradil v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP na rozhodnutie po právoplatnom skončení veci
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Rozhodnutie
súdu, ktorým jej žalobu zamietol, označila za nezákonné, vychádzajúce z nesprávnych skutkových
zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že zároveň súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP). Za nesporne preukázané

v konaní považovala, že kúpna zmluva o kúpe motorového vozidla bola urobená ústne, nie písomne,
vozidlo bolo kupované v autobazári v ČR, fyzicky ho prevzali strany sporu ako manželia v tom čase,
evidovaným vlastníkom je pán X., kúpna cena vozidla bola 339.000,- Kč, po prepočte k 24.9.2014
12.329,62 Eur. Pokiaľ i súd vykonal dostatočné dokazovanie, nesprávne dôkazy vyhodnotil a potom i
celkom nesprávne vec právne posúdil. V tejto súvislosti poukazovala na to, že podľa ust. § 133 ods.

1 OZ hnuteľná vec, ak sa prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak
nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci sa tak
nadobúda už prevzatím veci, bez ohľadu na to, kto a kedy plnil kúpnu cenu. I keby teda kúpnu cenu
platila matka žalovaného, neznamená to, že v právnom zmysle je vlastníkom vozidla. Naviac, žalovaný
nikdy netvrdil, že by bola dohodnutá pri kúpe výhrada vlastníctva, ktorá by musela byť dohodnutá

písomne a v konaní preukázaná. K prevzatiu veci konzistentne uvádzala, že vozidlo prevzali strany
sporu ako v tom čase manželia, akurát žalovaný uviedol, že na prevzatie mal byť splnomocnený matkou.
Túto skutočnosť žalobkyňa poprela. Bolo na žalovanom, aby existenciu plnomocenstva preukázal,
tento na podporu tvrdenia navrhol iba výsluch sestry a matky, ktoré tiež tvrdili existenciu plnej moci,udelenej nevedno kým. Súd napriek uvedenému uviedol, že vozidlo síce prevzali strany sporu, avšak
neprevzali ho do svojho vlastníctva (v zmysle § 133 ods. 1 OZ), ale len pre matku žalovaného. Tento
záver vyslovil iba na základe výpovede matky a sestry žalovaného, teda jemu blízkych osôb, ktoré

vypovedali v roku 2022 už pod tlakom žaloby, 8 rokov po kúpe vozidla. Nepochybne väčšiu silu majú
tak podľa žalobkyne listinné autentické dôkazy z rozhodného obdobia ako neskoršie výpovede blízkych
osôb žalovaného. V čase kúpy sám žalovaný hovoril o „ich“, resp. „jeho“ aute (predložená písomná
komunikácia medzi žalobkyňou, žalovaným, jeho sestrou a advokátom v ČR). Žalovaný v tom čase
jasne hovoril o „vlastnej škode“, že „on ostane bez auta a peňazí“, nech „jemu“ vrátia peniaze. Sestra

žalovaného tiež v komunikácii s advokátom jasne deklarovala vlastníctvo žalovaného. Poukázala na
vyjadrenie žalovaného vo veci vedenej pred OS Čadca sp.zn. 9P/18/2021 s tým, že i ona sama v SMS
komunikáciisožalovanýmakamarátkoujasnevnímalaautoakovlastníctvostránsporu.Vytýkala,žesúd
nepripísal význam ani tomu, že nielen právna norma, ale i reálny výkon triády vlastníckych práv (právo
vec držať, užívať plody) odo dňa kúpy 2014 dodnes patril výlučne žalovanému. Dala do pozornosti, že
pri platbe 11.000,- Eur na kúpnu cenu, ktorú realizovala matka žalovaného, v rámci poznámky k platbe

je v prospech predávajúceho uvedené: W. (!!!) a nie W., pričom súd túto skutočnosť celkom odignoroval,
zámerne opomenul. Z daných jasných, logických, časovo vecne na seba nadväzujúcich dôkazov jasne
vyplýva, že v autentickom a rozhodnom čase žalovaný vozidlo vnímal ako „svoje/naše“, jeho sestra ako
„bratovoauto“(kvôlideťom),ajmatkazasielaprikúpepeniazesoznačením„W.“,tedanemôžebyťsporo
tom,ževlastníkmivozidlabolistranysporuažepatrídoBSM.Záversúduotom,žemalobyťpreukázané

vlastníctvo matky, na podklade jej vlastnej výpovede a výpovede syna, je v extrémnom rozpore s
vykonaným dokazovaním. Extrémny nesúlad hodnotenia a záverov súdu s vykonaným dokazovaním,
alebo širšie medzi zisteným a skutočným stavom, zakladá v zmysle judikatúry a zákona porušenie práva
na spravodlivý proces (napr. ÚS ČR PL. ÚS 85/06). V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd
kládol prioritný dôkaz na jedinečné okolnosti prípadu, ktoré determinujú potrebu iného prístupu k výkladu

relevantnýchprávnychnoriem,nežzvolilsúdprvejinštancie,naprincípspravodlivosti,ktorýjezákladnou
hodnotou a cieľom práva, aby rozsudok prvoinštančného súdu buď zmenil tak, že žalobnému petitu
vyhovie, rozhodne o tom, že vozidlo patrí do BSM, prikáže ho odporcovi do výlučného vlastníctva s tým,
že na vyrovnanie podielu zaplatí žalobkyni polovicu hodnoty vozidla, tzn. sumy 339.000,- Kč, prípadne
rozsudok prvoinštančného súdu zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a nové dokazovanie s tým, aby

sa v ďalšom konaní zameral na určenie hodnoty vozidla, vychádzajúc pritom z jeho faktického stavu ku
dňu rozvodu a z hodnoty v čase vyporiadania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považoval rozsudok prvoinštančného súdu za zákonný
a dôvodný. Ako taký ho navrhoval potvrdiť s tým, že žalobkyňa v odvolaní opätovne uvádza rovnaké

skutočnosti, ktoré už boli predmetom vyhodnotenia súdom prvej inštancie.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne podrobným spôsobom v zmysle ust. § 220 ods.
2 CSP odôvodnil.

7. I keď je možné prisvedčiť žalobkyni v tom, že v zmysle ust. § 133 ods. 2 OZ, ak sa hnuteľná
vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, na druhej strane z ust. §
588 OZ jednoznačne vyplýva, že z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu. Obsahom právneho vzťahu z kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho,
tieto práva a povinnosti zmluvných strán sú vzájomné (synalagmatické), z čoho vyplýva, že každý z
účastníkov je povinný plniť iba, keď druhý účastník už plnil alebo je pripravený plniť. Kúpna zmluva je
typická synalagmatická zmluva. Povinnosťou predávajúceho je odovzdať kupujúcemu predmet kúpy na
mieste určenom dohodou a včas a vzhľadom na synalagmatickú povahu kúpnej zmluvy musia zmluvné

strany, ak sa nedohodnú inak, plniť si navzájom zámenou plnenia za plnenie, teda kupujúci musí zaplatiť
za predmet kúpy kúpnu cenu.8. V preskúmavanej veci, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kúpnu cenu uhradila v
prospech predávajúceho matka žalovaného za tým účelom, ako fyzická osoba, uzatvorila úverovú
zmluvu a z takto získaných peňazí bola zaplatená kúpna cena motorového vozidla. Naviac z ust. §

143 OZ vyplýva, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí, získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a vecí, vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Vec nadobudnutá za trvania manželstva, pokiaľ
nejde o niektorú zo základných výnimiek v zmysle ust. § 143 OZ sa stane predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva, pokiaľ bola obstaraná za finančné prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Vo väzbe na uvedené preto správne prvoinštančný súd pozornosť zameral na to, či strany
sporu v čase nadobudnutia motorového vozidla, teda 24.9.2014 disponovali finančnými prostriedkami
patriacimi do ich bezpodielového spoluvlastníctva, vzhľadom na to, že motorové vozidlo, resp. kúpna

cena za motorové vozidlo bola uhradená ani nie jeden kalendárny mesiac po uzatvorení ich manželstva,
ktoré uzatvorili XX.X.XXXX. Žalobkyňa síce v priebehu konania, ako i v podanom odvolaní namietala,
že v SMS komunikácii motorové vozidlo označovali za vlastné, sám žalovaný hovorí o vlastnej škode a
jeho sestra o bratovom vozidle, napriek tomu v konaní nepredložila jediný dôkaz, ktorým by podložila
svoje tvrdenia o tom, že kúpna cena vozidla bola uhradená z finančných prostriedkov patriacich do BSM.

9. Pre nadobudnutie do BSM totiž nie je významné, že motorové vozidlo spolu so žalovaným v ČR
prevzali. Pre nadobudnutie do BSM je významné, z akých finančných prostriedkov bola financovaná
kúpna cena motorového vozidla a či išlo o finančné prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Z tohto pohľadu je potom potrebné posudzovať i výpovednú hodnotu žalobkyňou predloženej

SMS komunikácie. Ani touto totiž záver súdu, že kúpna cena motorového vozidla nebola financovaná
z prostriedkov patriacich do BSM strán sporu, vyvrátený nebol. Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi
uviedla, že v čase kúpy motorového vozidla žalovaný bol nezamestnaný, ona pracovala len ako
pomocná sila pre sestru žalovaného, nemali dostatočné príjmy na to, aby im bol poskytnutý úver.
Prvoinštančnýsúdpodrobnevbode27.písomnevyhotovenéhorozhodnutiavysvetlil,napodkladeakých

skutkových zistení dospel k záveru o tom, že tvrdenia žalobkyne o poskytnutí finančných prostriedkov
v sume 5.000,- Eur matke žalovaného, nepovažoval za hodnoverné a z akého dôvodu nepovažoval za
finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov i výplatu poistky v prospech
žalobkyne, resp. peniaze získané z brigád a tzv. venčekového tanca. V dostatočnom rozsahu uviedol,
akými úvahami sa pri vyslovenom právnom závere riadil.

10. Ani na podklade dôvodov uvedených v podanom odvolaní odvolací súd nevzhliadol potrebu odchýliť
sa od skutkových zistení prijatých prvoinštančným súdom, a ani ním vysloveného právneho záveru.

11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd považuje iba dodať,

že pokiaľ i žalobkyňa žiadala prikázať motorové vozidlo pri vyporiadaní BSM do výlučného vlastníctva
žalovaného a uhradiť jej na vyrovnanie jej podielu polovicu hodnoty vozidla, tzn. sumy 339.000,- Kč,
nebolo možné jej žalobe vyhovieť i z toho dôvodu, že pri ocenení veci patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctvasavychádzazostavuvecikudňuzánikubezpodielovéhospoluvlastníctva,avšakzceny
v čase, kedy sa vyporiadanie vykonáva. Ide o cenu, za ktorú je možné porovnateľnú vec v rozhodnej

dobe a na danom mieste reálne predať. Pri zisťovaní ceny veci, ktorá tvorí predmet bezpodielového
spoluvlastníctva, je určujúca všeobecná cena stanovená v závislosti od situácie na trhu v danom mieste
a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadava.

12. I v kontexte uvedeného nebolo možné vyhovieť odvolacej požiadavke žalobkyne, nakoľko v priebehu

celého konania nepreukázala, že by hodnota motorového vozidla podľa jeho stavu ku dňu zániku BSM
a v čase jeho vyporiadania, bola 339.000,- Kč.

13. Z ust. § 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyplýva,
že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce

sa sporu. Práve v tomto zákonnom ustanovení je zakotvená povinnosť tvrdenia, a teda aj procesná
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
stratysporu.Naviac,podľaust.§185CSPsúdmôžezásadnevykonaťibatiedôkazy,ktorénavrhlistrany
sporu. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnostiako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné
strany.

14. Žalobkyňa v podanej žalobe (na č. listu 10 spisu) uvádzala zostatkovú hodnotu osobného
motorového vozidla zn. Land Rover, model Range Rover Sport, ročník 2008, 11.600,- Eur, napriek tomu
v odvolacom návrhu požadovala uložiť žalovanému vyplatiť jej na vyrovnanie podielu jednu polovicu
hodnoty motorového vozidla zo sumy 339.000,- Kč, za ktorú sumu bolo motorové vozidlo 24.9.2014
zakúpené. I napriek tomu, že 339.000,- Kč po prepočte k 24.9.2014 predstavovalo 12.329,62 Eur,

žalobkyňa v podanej žalobe nadobúdaciu hodnotu motorového vozidla na č. listu 6 spisu uvádzala
v sume 14.000,- Eur, pričom z takto stanovenej hodnoty požadovala pre účely vyporiadania hodnotu
vozidla stanoviť vo výške 80% z pôvodnej takto stanovenej sumy a vyporiadať ho v zostatkovej cene
11.600,- eur. Preto pokiaľ v odvolacom návrhu požadovala motorové vozidlo vyporiadať v hodnote
339.000,- Kč, sama spochybnila zostatkovú hodnotu motorového vozidla pre účely jeho vyporiadania
v predmetnom konaní.

15. V zmysle ust. § 366 písm. d) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak teda žalobkyňa
v priebehu prvoinštančného konania nenavrhla vykonať dokazovanie na zistenie stavu motorového

vozidla ku dňu zániku BSM a jeho všeobecnej hodnoty ku dňu vyporiadania, nemohol odvolací súd ani
vyhovieť jej požiadavke, aby rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie,
právezaúčelomzisteniatejtoskutočnosti.Odvolacísúdpočasodvolaciehokonaniajepovinnýprihliadať
na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,

že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne
vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky

procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

17. Vo väzbe na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu, stotožniac sa i s jeho
odôvodnením, ako správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd žalovanému vo vzťahu
k žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255
ods. 1 CSP).

19. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)