Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoEk/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512212431
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3512212431.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: A., B., so sídlom A. XX, C., IČO: XX XXX XXX,
zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, F. D. F. G., o vymoženie 847,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. februára 2023, č.k.
6Er/916/2012-24, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.

2.Súdprvejinštancierozhodovalvprebiehajúcejexekúcii.Exekučnýmtitulomjerozhodcovskýrozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 09301/11 zo

dňa 11.10.2011. Poverením zo dňa 23.11.2012 súd poveril súdneho exekútora H. I. J., A. vykonaním
exekúcie.

3. Súd prvej inštancie preskúmaním listinných dôkazov a zo skutkových zistení dospel k
záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov exekučného konania založený Zmluvou o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 1.7.2010, je od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou

zmluvou. Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral oprávnený, ktorý je podnikateľom, a podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka dodávateľom, teda osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. O tom svedčí aj výpis z
Obchodného registra, kde je pri obchodnom mene veriteľa uvedený predmet podnikania
okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súd prvej inštancie pritom uviedol, že mu je
známe, že veriteľ uzatvára formulárové zmluvy s veľkým počtom zákazníkov a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Dlžník spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného dostatočne nepreukázal.

4. Na tomto konštatovaní nič podľa súdu prvej inštancie nemení ani skutočnosť, že povinná v
zmluve o úvere zaškrtnutím príslušného políčka uviedla, že finančné prostriedky sú poskytnuté na

zamestnanie. V zmluve o úvere je povinný totiž identifikovaný svojim bydlisko a rodným číslom. Za
použitia interpretačného pravidla v § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o
obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti, pričom bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru
na výkon podnikania (zamestnania alebo povolania), ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu

súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopredpripraveného tlačiva. Označenie dlžníka je v zmluve o úvere spravodlivé vykladať v prospech dlžníka -
povinnej, ktorá text tejto zmluvy vopred nevyhotovila.

5. Nakoľko súd prvej inštancie zmluvu o úvere vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, preskúmal, či
je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia

zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Ak sa v konaniach podľa § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

6. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 11.10.2011,
sp. zn. SR 09301/11, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovskáa.s.sosídlomvBratislave,ktorýmsapriznávanárokzozmenky.Vodôvodneníjevýslovne
uvedené, že rozhodcovský súd má za to, že hlavný kauzálny právny vzťah nie je možné posudzovať
ako spotrebiteľský, že žalovaný/povinný žiadnym spôsobom nenamietal zmenkovo právny vzťah a túto
jeho nečinnosť nemôže suplovať rozhodcovský súd. Zo Zmluvy o úvere súd zistil, že Dohoda o vyplnení
zmenky je v zmysle predloženej úverovej Zmluvy súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru, ktoré sú malými písmenami vyznačené na druhej sprane Zmluvy o úvere, konkrétne čl. 13.,
podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako
remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú uvedené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v
zmysle Zmluvy stane celý dlh splatný okamžite. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stal splatný celý dlh. Nakoľko Zmluvu o úvere súd prvej inštancie považoval za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ide o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných
právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, teda je nutné naň aplikovať spotrebiteľské právo.

7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že dohoda o vyplnení blankozmenky bola obsiahnutá priamo vo
všeobecných podmienkach a povinná ju nemohla odmietnuť, nebola uzavretá samostatne, nebola
spotrebiteľom podpísaná a ani iným spôsobom spotrebiteľom vyjednaná, pričom spotrebiteľ k týmto
podmienkam podpisom úverovej zmluvy musel pristúpiť automaticky, čo možno považovať za nekalú

obchodnú praktiku.

8. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že neprijateľnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka
obsiahnutá v čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že núti

spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Nemožno podľa súdu prvej inštancie
opomenúť ani to, že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je neprimerane vysoký ako sankcia spojená
s nesplnením záväzku vrátiť peňažnú sumu, a teda ide o neprijateľnú podmienku.

9. Na základe uvedeného tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že je naplnený dôvod na zastavenie

exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo,
že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
neprípustnosť použitia zmenky, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f
Exekučného poriadku zastavil.

10. Súd prvej inštancie na záver dodal, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po
tom, ako súdny exekútor predloží vyčíslenie a špecifikáciu trov exekúcie.

11. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený.

12. Namietal, že povinná neuzatvorila zmluva v postavení spotrebiteľky. V zmluve o
úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na
účel zamestnania. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinnéhov čase uzatvorenia zmluvy o úvere, platilo, že je ,,spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania“.
Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné

prostriedky v skutočnosti použila. Pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinnej, že
ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Povinná toto svoje vyhlásenie potvrdila svojím osobitným
podpisom v zmluve o úvere.

13. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnej následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma,

nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinná navyše nemá zo žiadneho zákona
informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov.

14. Oprávnený upozornil, že treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou
vstupoval. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ
koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že

mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v
tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie
spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je
všeobecným princípom zmluvného práva.

15. Túto argumentáciu potvrdil podľa oprávneného prostredníctvom svojho rozhodnutia aj Krajský súd
v Bratislave uznesením zo dňa 28.3.2017, sp. zn. 21 CoE/378/2016-53, v ktorom konštatoval, že
exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku síce
povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho
súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti

použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí
akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými
je potrebné rozumieť zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru
a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Vzhľadom na osobitosti právnej úpravy,
pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať

ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. Podľa oprávneného tak súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Preto oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu

trov odvolacieho konania.

17. K odvolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila.

18. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP") bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie treba podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

19. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nemohol aplikovať právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, nakoľko právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Povinná totiž

podpísala úverovú zmluvu s tým, že peňažné prostriedky jej poskytol na účel zamestnania a zákon
o spotrebiteľských úveroch preto povinnú nepovažuje za spotrebiteľku.

20. S týmito námietkami oprávneného odvolací súd nesúhlasí.
21. Povinná pri uzatváraní zmluvy konala ako spotrebiteľka. Oprávnený pritom nepreukázal, že

záväzkový vzťah je spotrebiteľský.

22. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 29.4.2019, sp. zn. 4 Cdo 106/2018, konkretizoval, čo je
kľúčové pre posúdenie záväzkového vzťahu na to, aby mohol byť považovaný za spotrebiteľský. Je
významné posúdiť „povahu subjektov tohto vzťahu z hľadiska naplnenia definičných znakov spotrebiteľa

a dodávateľa, ako aj prihliadať na predmet daného vzťahu a okolnosti, za ktorých došlo
k jeho uzavretiu“.23. Judikatúra súdov je ustálená na názore, že nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru nesie dodávateľ (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

12.12.2018, sp. zn. 19Co/165/2018, zo dňa 28.5.2020, sp. zn. 17CoE/6/2020, Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.4.2017, sp. zn. 20Co/16/2017, zo dňa 16.2.2016, sp. zn. 5Co/310/2015, Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 12.11.2019, sp. zn. 1CoE/127/2019).

24. Oprávnený odvodzuje nespotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu z poskytnutia úveru povinnej

na účel zamestnania. Je síce pravdou, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy zákon o spotrebiteľských
úveroch stanovoval, že spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania [§ 2 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z.z.], avšak nespotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu musí byť preukázaný
bezpečne. To sa v prejednávanom prípade nestalo. Povinná je totiž v zmluve o úvere označená
menom a priezviskom (teda nie obchodným menom, ktoré v samostatnom políčku zmluva priamo

predpokladala), dátumom narodenia, rodným číslom, dokladom totožnosti, adresou trvalého pobytu
(teda nie miestom podnikania). Ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie, údaj o účele poskytnutia
úveru sám o sebe neopodstatňuje, že povinná nekonala v pozícií spotrebiteľky. Povinná je označená
bežnýmiúdajmifyzickejosoby,pričomvzmluveabsentujeoznačeniezamestnania,naktorémalbyťúver
poskytnutý. Pritom samotnú zmluvu, ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie, vopred pripravil

dodávateľ s tým, že takto vopred pripravené vyhlásenie o účele poskytnutého úveru nezbavuje súd
povinnosti preskúmania, či v skutočnosti bol úver aj na deklarovaný účel poskytnutý. Dôkazné bremeno
pritom ťažilo dodávateľa, ktorý k svojmu tvrdeniu o nespotrebiteľskom charaktere záväzkového vzťahu
nepredložil okrem zmluvy žiadne ďalšie dôkazy. Preto odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie
za to, že oprávnený bezpečne nepreukázal, že by povinná nekonala pri uzatváraní zmluvy v postavení

spotrebiteľky.

25. Iné námietky oprávnený v odvolaní nevzniesol. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).