Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120200635
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2120200635.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, C., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r.o., IČO 36

862 347, so sídlom Nám. Sv. Michala 30/27, Hlohovec a otec E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom Andreja Žarnova 11C, Trnava, za
účasti Komisára pre deti, Odborárske námestie 3, Bratislava, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 25. januára 2023, č.k. 40P/3/2020-307,

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku I., výroku II., výroku III. v
časti určenia výšky bežného a zročného výživného, výroku V. a výroku VI. p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. v časti určenia podmienok splácania vzniknutého
nedoplatku m e n í tak, že nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 16.01.2020 do
25.01.2023 v sume 3.741,94 eur, povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 104
eur, splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa
s plnením aj jednej splátky.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. týkajúcom sa úpravy styku otca s maloletou m e n
í tak, že:

1. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. raz týždenne v rozsahu jednej hodiny na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Referáte poradensko-psychologických služieb bez prítomnosti matky
vždy za asistencie psychológa, a to v termínoch určených týmto úradom. Matka je povinná mal. A.

riadne pripravenú v určený čas odovzdať určenému zamestnancovi tohto úradu v jeho priestoroch a na
rovnakom mieste je povinná si po skončení styku maloletú prevziať.

2. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou A. po 10 zrealizovaných stykoch v zmysle predchádzajúceho
bodu 1:
- každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.,

- každý rok počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý nepárny rok dňa 31.12. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.,
- každý rok najbližšiu nedeľu po dni 29.09. v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky
tak, že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať
v mieste bydliska matky a otec je oprávnený maloletú v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a
po ukončení styku ju matke na rovnakom mieste vrátiť.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky (výrok
I.), vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok

v bežných veciach (výrok II.), uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. s účinnosťou od
16.01.2020 sumou 120 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2022 sumou 160 eur mesačne do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.01.2020
do 25.01.2023 v sume 3.741,94 eur, povolil otcovi splácať v 23 pravidelných mesačných splátkach po
156 eur a v 24 splátke v sume 153,94 eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok
v prípade omeškania sa s plnením aj jednej splátky (výrok III.), styk otca s maloletou A. neupravil (výrok

IV.), matku oprávnil poberať daňový bonus a prídavok na dieťa na maloletú A. (výrok V.), čím zmenil
rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17P/27/2014-290 zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/34/2016-406 zo dňa 28.11.2016 v časti týkajúcej sa úpravy práv
a povinností rodičov k maloletej A. (výrok VI.) a napokon rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania (výrok VII.).

2. Toto rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine, § 24, § 26, §
36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vecne tým, že návrh
matky posúdil ako dôvodný. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka sa návrhom, doručeným súdu
dňa 16.01.2020, domáhala zmeny úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej A. tak, že žiadala

maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že striedavá osobná starostlivosť upravená
na čas po rozvode manželstva rodičov maloletej, už nezodpovedá potrebám dieťaťa, sú vytvárané
zbytočné konflikty a tlak na dieťa. Otec s návrhom nesúhlasil.

3. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že

podanému návrhu matky na zmenu súdnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
A. je potrebné vyhovieť, keď porovnaním pomerov v čase ostatného rozhodovania súdu v roku 2016 so
súčasnými pomermi je nesporné, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa
a je dôvodné zmeniť súdom určenú striedavú osobnú starostlivosť k maloletému dieťaťu (ktorá sa
fakticky nevykonáva od septembra 2019) na výlučnú osobnú starostlivosť matky, ktorú si sama maloletá

vybrala. Maloletá A. už dňa 31.08.2020 na vykonanom pohovore uviedla súdu, že striedavá starostlivosť
oboch rodičov s menením domácností jej už dlhšie nevyhovovala a počas letných prázdnin preto začala
porovnávať domácnosti rodičov za účelom ustálenia si, v koho osobnej starostlivosti by rada trávila
väčšinu času. V septembri 2019 sa definitívne rozhodla pre matku a odvtedy je v jej starostlivosti. S
odstupom troch rokov od zisťovaného názoru dieťaťa, na pohovore konanom dňa 17.10.2022 maloletá

procesnémuopatrovníkoviuviedla,žezažiadnychokolnostísasotcomstretávaťnechce.Zdokazovania
vyplynulo, že maloletá je po celú dobu súdneho konania od 16.01.2020 vo výlučnej osobnej starostlivosti
matky, za posledný kalendárny rok 2022 videla otca jedenkrát (príp. dvakrát), otec podľa vyjadrenia
matky za dcérou nechodí, nestretávajú sa, k Vianociam dcéra matke spomínala, že jej niečo napísal, a
podľa vedomostí matky maloletá s otcom nebola ani v septembri na svoje narodeniny, ani na Vianoce.

Súd tak mal nesporne preukázaný narušený vzťah maloletého dieťaťa k otcovi, ako aj narušený vzťah
otca k maloletému dieťaťu, s opakovane pertraktovaným názorom dieťaťa, že „by chcela byť u mamy,
cíti sa tam u nej dobre“. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti ako stabilne vyjadrovaný
názor maloletého dieťaťa, faktický stav pretrvávajúci viac ako tri roky, závery znalkyne z psychologických
vyšetrení otca, matky a maloletého dieťaťa, súd dospel k jedinému možnému záveru, a síce, že toho

času už v rozsudku určené vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti je čo do času trvania súdneho
konanianevykonávané,adobudúcnostinevykonateľné,pretobolopotrebnézmeniťnariadenústriedavú
osobnú starostlivosť na osobnú starostlivosť matky.

4. Matka bola na pojednávaní dňa 04.09.2020 ochotná dohodnúť sa s otcom na pravidelnom stretávaní

sa s dcérou v každú nedeľu v reštaurácii a tým pracovať na obnovení vzťahu maloletého dieťaťa s
otcom. Bol to otec, ktorý na otázku súdu, či je ochotný pracovať na náprave svojho vzťahu s dcérou
verbalizoval, že on nemá na čom pracovať (vo význame na jeho strane nenastala žiadna chyba, dieťa
potrebuje psychológa na vymanenie sa spod vplyvu manipulátora matky). Otec odmietol akúkoľvek
ponúkanú pomoc či rady zo strany procesného opatrovníka, zo strany matky, zo strany súdu, preto do

úvahy neprichádzalo nariaďovanie výchovného opatrenia s cieľom viesť otca k rešpektovaniu názorumaloletého dieťaťa a posilneniu sociálnych rolí v očiach otca a v očiach dieťaťa, pokiaľ otec mal za to,
že on nemá na čom pracovať, on svoju dcéru pozná od narodenia. S poukazom na vyššie uvedené
súd zmenil model výkonu starostlivosti z nariadenej striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú

starostlivosť matky a s ohľadom na vek dieťaťa 14 rokov a narušený vzájomný vzťah otec - dieťa
neupravil styk otca s dieťaťom, nakoľko tento by bol od počiatku nevykonateľný.

5. V časti zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku súd nemenil pôvodný rozsudok
a ponechal obom rodičom oprávnenie a povinnosť plniť si rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu v

bežných veciach.

6. Zároveň súd rozhodol o povinnosti otca platiť na dieťa výživné, ktorého výšku určil vychádzajúc
z možností a schopností povinného ako aj odôvodnených potrieb maloletej. V poslednom rozhodnutí sp.
zn. 17P/27/2014 súd určil, že počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti k maloletej A. sa výživné
neurčuje,vtomčasematkadokazovalapríjemzozávislejčinnostivovýške783,40eur(bolazamestnaná

v G. H., H.) a otec tvrdil jediný príjem spočívajúci v poberaní výsluhového dôchodku v sume 392,48 eur,
súd ale vychádzal z potencionality jeho príjmu, majúc za to, že otec je schopný v roku 2016 dosahovať
príjem vo výške cca 988,48 eur ako súčet výsluhového dôchodku v sume 392,48 eur a potencionálneho
príjmu vo výške 596 eur netto (z oznámenia Štatistického úradu zo dňa 15.01.2016 priemerná čistá
mesačná mzda osoby vykonávajúcej prácu v odbore špecialisti v oblasti sociálnej práce a poradenstva),

otec aj bol zamestnancom I.I. J., H. ako robotník na zbernom dvore od 05.02.2014 do 31.01.2015 s
priemerným čistým mesačným zárobkom v sume 316,26 eur. Súd mal za to, že obaja rodičia tak majú
dosahovať porovnateľný príjem. Vtedy maloletý C. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, vtedy
maloletá B. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, u maloletých detí neboli zistené rozdielne
výdavky na výživu, preto súd určil, že bude otec prispievať na výživu maloletej B. sumou 80 eur mesačne

a matka rovnakou sumou na výživu maloletého C. s tým, že u maloletej A., ktorej mesačné výdavky mal
súd ustálené na sumu 268,31 eur (pozostávajúce z nákladov na stravu vo výške 114 eur, oblečenie 50
eur, hygienické potreby 17,48 eur, pes 20 Eur, školské potreby 16,67 eur, poplatky 16,16 Eur, jazdenie
20 eur, kino/divadlo 14 eur), súd výživné neurčil.

7. Aktuálne je otec naďalej poberateľom výsluhového dôchodku aktuálne v tvrdenej/nepreukázanej
výške 430 eur mesačne s tým, že otec na výzvu súdu z februára 2020 uviesť pravdivé tvrdenia o jeho
majetkových a zárobkových pomeroch za obdobie od roku 2017 do súčasnosti si túto povinnosť nesplnil.
Na pojednávaní dňa 04.09.2020 opísal jeho pravidelné mesačné výdavky v sume 817,60 eur, ktoré
údajne hradí z príjmu 422,81 eur a tento záporný rozdiel nedôveryhodne vysvetlil tak, že ho finančne

podporuje sestra, s ktorou je spoludlžník aj pri hypotéke vo výške 30.000 eur alebo možno až 40.000 eur,
a ktorej posiela 200 eur mesačne na splátku na účet a ona mu za to mesačne prispieva cca sumou 400
eur na základné životné potreby, čomu súd ale neuveril, považujúc takéto tvrdenia za iracionálne. Súd
vyzval otca na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne jeho zárobkových a majetkových pomerov a otec
na pojednávaní dňa 28.09.2022 uviedol, že od roku 2022 sa stará o matku, požiadal o opatrovateľský

príspevok. V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 23.10.2022 otec uviedol pravidelné mesačné
výdavkynasledovne:plyn100eur,elektrina59eur,telefón99eurvrátanepaušálovnadetiC.aA.,RTVS
poplatky 4,84 eur, životná poistka 51 eur, jedlo 100 eur, ďalej štvrťročne platí vodu 26 eur. Naďalej býva v
rodinnomdomevE.,avšakporozvodemanželstvasplácalsámúver,ktorýbolzobratýpočasmanželstva
s matkou dieťaťa a pôžičku od zamestnávateľa, pre vyporiadanie BSM bol otec nútený zobrať ďalší úver

na vyplatenie podielu za vyporiadanie BSM, ktorý bol vo výške 28.500,- eur, preto pre jeho nepriaznivú
finančnú situáciu hypotekárny úver spláca jeho sestra, ktorej následne daroval rodinný dom ako prejav
vďaky. Otec sa začal starať o svoju matku, z toho dôvodu mal za to, že nemôže dosahovať ďalší príjem.
Súd ale konštatoval, že z poradia zákonom upravených vyživovacích povinností je nepochybné, že
vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predchádza vyživovaciu povinnosť dieťaťa k rodičovi. Pokiaľ

otec poukazoval na to, že okrem poberania výsluhového dôchodku a peňažného opatrovateľského
príspevku na starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutú matku nemá iný príjem, túto skutočnosť bolo
nutné vyhodnotiť ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku zo strany povinného.
Pokiaľ je stará matka maloletého dieťaťa zo strany otca odkázaná na opatrovanie inou fyzickou osobou,
súd mal za to, že touto osobou by primárne mal byť jej manžel príp. bezdetná slobodná dcéra ( sestra

otca maloletého). Maloletá A. nemá inú možnosť saturovania odôvodnených potrieb ako od povinných
rodičov, na rozdiel od starej matky, ku ktorej doteraz pretrváva primárne vyživovacia povinnosť manžela
a preto aj povinnosť doopatrovania zo strany manžela/ starého otca maloletého dieťaťa, pokiaľ tomu
nebránia prekážky na jeho strane, ktoré v konaní neboli tvrdené a sekundárne vyživovacia povinnosť zostrany plnoletých detí, pričom pri porovnaní ich osobných pomerov je zrejmé, že syn je otcom maloletého
dieťaťa - A., ktoré je potrebné živiť, a ktorá vyživovacia povinnosť má preto prednosť. U otca preto
bolo potrebné sa opätovne prikloniť k princípu potencionality príjmu ako súčtu výsluhového dôchodku

a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve od začatia súdneho konania
16.01.2020 a aj po začatí výkonu opatrovateľskej starostlivosti o starú matku maloletého dieťaťa otcom
v roku 2022. U matky mal súd preukázaný priemerný mesačný čistý príjem matky 1.087 eur, matka
tiež na pojednávaní dňa 04.09.2020 uviedla, že výdavky na maloletú A. predstavujú minimálne sumu
268,31 eur mesačne tak ako v roku 2016. Žiadala určiť otcovi výživné na maloletú vo výške 120 eur

mesačne, neskôr zmenila návrh a žiadala výživné v sume 200 eur mesačne od podania návrhu na
začatie konania. S ohľadom na odôvodnené potreby maloletej rozhodol súd o povinnosti otca prispievať
na výživu maloletej A. od podania návrhu sumou 120 eur mesačne a nakoľko matka preukázala zvýšené
výdavky spočívajúce v nepriaznivom zdravotnom stave maloletého dieťaťa, ktoré je sledované vo
viacerých špecializovaných ambulanciách (pediatrická gynekológia, nefrológia, Národný ústav detských
chorôb, K., Detská psychiatria L. M., pediatrická endokrinológia v súdnom spise) a s tým spojené

náklady na cestovanie a poskytovanie nevyhnutnej zvýšenej zdravotnej starostlivosti, so zohľadnením
veku dieťaťa 14 rokov a skutočnosti, že oproti času začatia konania má už vyššie i pravidelné výdavky
na uspokojovanie základných životných potrieb, preto určil otcovi povinnosť s účinnosťou od 01.09.2022
prispievať na výživu maloletej A. sumou 160 eur mesačne, ktoré sumy výživného plne zohľadňujú
osobnú starostlivosť matky o dieťa aj jej povinnosť peňažným plnením sa podieľať na uspokojovaní

odôvodnených potrieb maloletej. Zároveň s prihliadnutím na doposiaľ realizované peňažné plnenia otca
určil súd nedoplatok otca, ktorý mu vznikol na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu na súd
a tento mu povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 156 eur tak, aby k úhrade zročného
výživného došlo do dvoch rokov, pod hrozbou straty výhody splátok.

8. Súd nakoniec zmenil rozsudok aj v časti týkajúcej sa daňového bonusu a prídavku na dieťa, keďže
maloletá A. bola zverená do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá je preto jediná oprávnená na
poberaniedaňovejvýhodyaštátnejsociálnejdávkyprídavkunadieťa. Onárokunanáhradutrovkonania
rozhodol súd podľa § 52 CMP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej v celom rozsahu. V prvom
rade poukázal na skutočnosť, že zákonná sudkyňa mala byť vo veci vylúčená z dôvodu existencie
pochybností o jej nezaujatosti, keď otec v tejto súvislosti podával aj námietku zaujatosti zo dňa
04.10.2022, ktorá bola súdu doručená dňa 05.10.2022 a o tejto námietke súd nekonal, čím okrem iného
porušil právo otca na spravodlivé konanie, keďže vo veci rozhodol vylúčený sudca. Otec považuje za

nesprávneajzáverysúdupokiaľideozmenuformystarostlivosti,tedazpôvodnejstriedavejstarostlivosti
do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Otcovi v tejto súvislosti nebolo umožnené vypočuť znalca
kznaleckémuposudku,hocijehozáverynezodpovedalizisteniamznalcavprocesevyšetrovaniarodičov
a maloletej A.. Poukázal na to, že maloletá v septembri 2019 jednoznačne preferovala starostlivosť
otca, pričom toto by nebolo možné, ak by otec mal byť agresívny, kričať, alebo by mal maloletú zatvárať

do dvoch miestností v dome, či vziať jej telefón, toto sú iba vymyslené príbehy maloletej, ktoré jej boli
vnútené matkou. Otec vytýkal súdu, že vôbec nezisťoval príčiny, pre ktoré došlo k tomu, že maloletá
od preferencie otca ako rodiča, s ktorým chce vyrastať, dospel vlastne až k nenávisti k nemu, pričom
je zrejmé, že k tomu došlo pod vplyvnom matky, u ktorej sa nachádzala. K zvratu v zmýšľaní maloletej
teda došlo až po umelej izolácii zo strany matky, ktorá jej bránila vrátiť sa k otcovi. Bez povšimnutia

nemôže zostať skutočnosť, že je to práve matka, ktorá prechovávala voči otcovi negatívne emócie,
čo vyplýva aj zo znaleckého posudku a je teda celkom logické, že maloletá radikálne zmenila názor
na otca práve pod vplyvom matky. Pokiaľ sa maloletá vyjadruje v tom zmysle, že sa bojí ísť k otcovi,
lebo ten by ju nevrátil späť k matke, otec poukazuje na to, že takáto situácia sa nikdy neodohrala. Súd
nesprávne postupoval, keď zistil, že maloletá má strach, bez toho, aby zisťoval ďalšie príčiny a okolnosti

týchto tvrdení a ich pravdivosť. Otec je presvedčený, že ide o naučené frázy, ktoré má maloletá pred
súdmi a úradmi opakovať. Súd postupoval nesprávne, keď vychádzal v podstate iba z tvrdenia maloletej
( ktoré však začala maloletá prezentovať až pod vplyvom matky, kedy nemala možnosť stretávať sa
už s otcom) a ostatné dôkazy a skutočnosti zostali zo strany súdu nepovšimnuté. Otec pripomína, že
tak najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ako aj Európsky súd pre ľudské práva upozorňujú na

to, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby
založili svoje rozhodnutie iba na jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho
záujmov. Okrem toho otec poukazoval na rozpory v znaleckom posudku a žiadal osobné vypočutie
znalca. Poukázal na to, že napr. maloletá pred znalcom uviedla „že jej to príde akoby ocino nemal o ňuzáujem, možno že si myslí, že ho ona neľúbi, ale ona ho stále ľúbi“. Je potom na zamyslenie, prečo sa
v závere posudku maloletá vyjadruje o otcovi v tom najhoršom možnom svetle. Je tiež nepochopiteľné
pokiaľ maloletá ľúbi otca a napriek tomu si nepraje s ním žiaden kontakt. Aj z uvedených dôvodov žiadal

otec vypočuť znalkyňu, aby svoje závery objasnila, keďže maloletá pri rozhovore uvádzala skutočnosti,
ktoré nesvedčia v prospech zrušenia striedavej starostlivosti a strachu maloletej z otca.

10. Otec považuje za nesprávny a nezákonný aj výrok o výživnom. Považuje za neprijateľný záver
súdu, že by sa nemal starať o svoju matku, ktorá je odkázaná na pomoc a opatrovanie inou fyzickou

osobou. Tieto kroky otca nemožno považovať za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, pretože otec
si plní svoju zákonnú povinnosť. Otec tiež rozporuje odôvodnené náklady na výživu maloletej, má za
to, že súd pri ich zisťovaní nezisťoval skutočný stav veci, ale vychádzal z hypotetických výdavkov,
ktoré existovali v minulosti a ustálil mesačné výdavky na maloletú A. vo výške 268,31 eur (ktoré majú
pozostávať zo stravy 114 eur, oblečenia 50 eur, hygienických potrieb 17,48 eur, pes 20 eur, školské
potreby 16,67 eur, poplatky 16,16 eur, jazdenie 20 eur, kino, divadlo 14 eur). Otec pritom nepovažuje

za reálne, aby mala maloletá náklady na oblečenie 600 eur ročne, čo je 50 eur za mesiac, keďže už
nie je batoľa, ani škôlkarka, ktorá rýchlo rastie a je potrebné jej kupovať často nové oblečenie. Rovnako
nie je zrejmé, ako sa súd dopracoval k sume 17,48 eur za hygienické potreby a aké dôkazy v tejto
súvislosti vykonal. Taktiež výdavok na psa vo výške 20 eur otec rozporuje, keďže maloletá nebola
majiteľom psa. K nešpecifikovaným poplatkom vo výške 16,16 eur sa otec pre ich neurčitosť nevie

vyjadriť. Zároveň nie je pravda, že maloletá jazdí na koni, keďže s týmto prestala odkedy je izolovaná
u matky. Otec má za to, že matkou predložené bločky za jediný mesiac október 2022 nedeklarujú jej
priemerné mesačné výdavky, keďže tieto si mohla v danom mesiaci pre účely tohto súdneho konania
prispôsobiť. Za nelogické považuje aj úvahy súdu, že matka mala riadne preukázať zvýšené výdavky
spojené s nepriaznivým zdravotným stavom maloletej. Matka predložila výpis z elektronickej zdravotnej

dokumentácie, z ktorého vyplýva, že v novembri 2021 predstavovali náklady na liečbu spolu 29,55 eur,
nie je potom zrejmé, na základe čoho súd zvýšil výživné od septembra 2022 na sumu 160 eur, teda
o 40 eur mesačne, vzhľadom na matkou preukázanú výšku nákladov súvisiacich so zdravotným stavom
dieťaťa, navyše keď nie je ani zrejmé, či tieto náklady prepláca poisťovňa. Úvahy a závery súdu sú tak
hypotetické a najmä nezákonné. Otec namieta aj výrok III. v časti zročného výživného a považuje za

neprijateľné rozložiť zročné výživné do 24 splátok po 156 eur, ktoré presahujú bežné výživné (120 eur)
resp. sa takmer rovnajú súdom určenému zvýšenému výživnému. Za tohto stavu je otec povinný platiť
výživné spolu 316 eur, čo ďaleko presahuje jeho majetkové možnosti, pričom v súdnej praxi sa bežne
akceptuje doba 36 mesiacov na splácanie zročného výživného, prípadne aj viac, aby splátky nedostali
povinnú osobu do existenčného rizika. Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd napádaný

rozsudok zmenil tak, že návrh matky zamietne.

11. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnuté rozhodnutie za správne
a navrhla ho potvrdiť. V časti týkajúcej sa zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky poukázala
najmä na závery znalca z odboru psychológia. S poukazom na stabilne vyjadrovaný názor maloletej,

faktický stav pretrvávajúci viac ako 3 roky, závery znalkyne z psychologických vyšetrení otca, matky aj
maloletej, súd dospel k správnemu záveru o potrebe zmeniť pôvodné rozhodnutie a maloletú zveriť do
osobnej starostlivosti matky. Súd podľa matky rozhodol správne aj v časti úpravy styku, matka bola na
pojednávaní dňa 04.09.2020 ochotná dohodnúť sa s otcom na pravidelnom stretávaní sa s dcérou každú
nedeľu v reštaurácii a tým pracovať na obnovení vzťahu maloletej s otcom, otec ale povedal, že on

nemá na čom pracovať. Odmietol akúkoľvek ponúkanú pomoc či rady zo strany kolízneho opatrovníka
zo strany matky aj súdu. Na výzvu súdu matka dňa 27.10.2022 uviedla, že nežiada upraviť styk otca
s maloletou. Ak by tak ale súd urobil, navrhuje, aby sa otec stýkal s maloletou každú nepárnu nedeľu
od 14.00 do 15.00 hod. v obci, v ktorej má bydlisko matka a za prítomnosti matky. Otec na výzvu súdu,
aby sa vyjadril k zákonnej možnosti ne/upravovania styku s maloletou uviedol, že nevidí dôvod na nové

upravovanie styku s maloletou. Aj pokiaľ ide o výšku výživného, matka sa plne stotožňuje s rozhodnutím
prvoinštančného súdu, pričom matka podotýka, že otec sa ani raz nepodieľal na zaplatení školského
výletu, neprispel na dioptrické okuliare, znemožnil maloletej študovať na gymnáziu, hoci ho o to prosila.

12. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že má za to, že súd prvej

inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a podľa nich aj rozhodol, pričom kolízny opatrovník
považuje odvolanie otca za nedôvodné.13. Otec v odvolacej replike zotrvával na podanom odvolaní. Uviedol, že jeho právo navrhovať dôkazy
je súčasťou práva na spravodlivý proces, preto mu sotva možno vyčítať, keď dôkazy výsluchom znalca
navrhoval. Otec riadne poukázal na rozpory, ktoré chcel výsluchom znalca odstrániť. Názor maloletej nie

je jej vlastným, táto bola preukázateľne manipulovaná matkou. Aj pokiaľ ide o výživné, trvá na tom, že
viaceré z prezentovaných výdavkov v napadnutom rozhodnutí už nie sú aktuálne. Pokiaľ matka uvádza,
že otec neprispel dieťaťu na dioptrické okuliare, otec dodáva, že o takom to výdavku ho neinformovala.
Keďže v tom čase prispieval na výživu sumou 120 eur zároveň treba uviesť, že na okuliare svojím
spôsobom aj tak prispel.

14. Matka sa takisto v odvolacej duplike pridržiavala svojej argumentácie obsiahnutej
v predchádzajúcom vyjadrení. Maloletá jednoznačne vyjadrila svoj názor, že chce byť zverená do jej
osobnej starostlivosti, pričom závery znaleckého posudku preukazujú vhodnosť takéhoto zverenia. Ani
výsluch znalca by s najväčšou pravdepodobnosťou na týchto záveroch súdu nezmenil. Pokiaľ ide
o tvrdenia otca o dokazovaní výdavkov maloletej, matka s nimi nesúhlasí, pretože predložila aktuálne

výdavky na maloletú ako aj na domácnosť. Nie je tiež pravdou, že by otec nevedel o výdavkoch maloletej
na dioptrické okuliare, pretože matka ho na to upozornila a to dokonca sms správou dňa 09.11.2021.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania,
ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), keď vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385

ods. 1, v spojení s § 383 CSP vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci predvolaní účastníci
konania a po doplnenom dokazovaní opätovným výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi
dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je treba rozsudok súdu prvej
inštancie v niektorých častiach korigovať.

16. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40P/3/2020 je zmena úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. na návrh matky, doručený súdu dňa 16.01.2020.

17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v celom rozsahu, teda tak v časti zmeny osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s maloletou, určenia

výživného na maloletú a jeho nedoplatku, práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok, práva
poberať daňový bonus a prídavok na dieťa ako aj v závislom výroku o trovách konania.

18. Ako prvé odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú odvolaciu námietku otca, že malo byť
porušené jeho právo na spravodlivé konanie z dôvodu, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Z obsahu

spisu vyplýva, že otec dňa 05.10.2022 doručil súdu námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni vzhľadom
na jej priamy či nepriamy pomer k veci a pravdepodobne k otcovi samotnému. V podaní opisuje, ako sa
voči nemu správala na pojednávaní v septembri 2020 a ako jej rozhodovanie nemalo akúkoľvek oporu
v práve či skutkovom stave a bolo ovplyvnené emóciami, s tým, že predpojatosť sudkyne vyplýva aj
z priebehu pojednávania konaného dňa 28.09.2022. Ako ďalej vyplýva z úradného záznamu sudkyne

na čl. 242 spisu, táto námietku vyhodnotila ako čiastočne podanú oneskorene (podanú pre skutočnosti,
o ktorých sa otec dozvedel na pojednávaní ešte v septembri 2020) a čiastočne podanú pre skutočnosti
spočívajúce v procesnom postupe sudcu, z uvedených dôvodov v súlade s ust. § 53 ods. 1,3 CSP na
námietku neprihliadla a nepredložila ju nadriadenému súdu na rozhodnutie. Odvolací súd tento postup
vyhodnotil ako správny a zákonný a je teda zrejmé, že vo veci nekonal vylúčený sudca.

19. Nedôvodné bolo aj odvolanie otca proti rozhodnutiu v časti zmeny výchovného prostredia maloletej.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu celého spisu dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožňujesoskutkovýmizisteniamiaprávnymizávermisúduprvejinštancieobsiahnutýmivodôvodnení
napadnutéhorozsudku,pričomvpodrobnostiachnaneodkazuje vzmysle§387ods.2CSPbezpotreby
ich znova opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s prihliadnutím na odvolaciu
argumentáciu otca súd dopĺňa nasledovné:20. Z vykonaného dokazovania bez najmenšej pochybnosti vyplynul záver, že v najlepšom záujme
maloletej je zverenie do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa maloletá fakticky nachádza už viac ako

tri roky a tento stav zodpovedá nielen vôli maloletej, opakovane vyjadrenej v priebehu konania ale aj
záverom znaleckého dokazovania. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie je nesprávne, pretože súd prvej
inštancienevykonaldokazovanievdostatočnomrozsahu,nevypočulznalcakznaleckémuposudku,hoci
jeho závery boli v niektorých otázkach rozporné a vytýkal súdu, že nezisťoval príčiny zvratu v zmýšľaní
maloletej (ku ktorému došlo pod vplyvnom matky, u ktorej sa nachádzala). Odvolací súd však uvádza, že

zhodne so súdom prvej inštancie považuje vykonanie dôkazu výsluchom znalca za neopodstatnené pre
jeho nespôsobilosť privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia a preto by takéto dokazovanie
bolo nehospodárne. Znalkyňa sa k otázke prípadného ovplyvňovania maloletej niektorým z rodičov voči
druhému rodičovi vyjadrila vo svojom posudku, pričom žiadne takéto ovplyvňovanie nezistila. Zmena
v postoji maloletej voči otcovi môže súvisieť s konfliktom medzi rodičmi, obviňovaním matky (ktorá je
pre maloletú primárnou emocionálnou osobou) zo strany otca. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do

pozornosti aj ten poznatok znalca, že neschopnosť rodičov dohodnúť sa, vytvára tlak na maloletú, ktorá
ho prežíva ako stres a preto je pre ňu jednoduchšie sa prikloniť k jednému z rodičov, ktorého vníma
menej konfliktne a viac podporne. Odvolací súd zdôrazňuje, že ani exaktné zodpovedanie na otázku,
prečodošloktakémuradikálnemuposunuprivnímaníosobyotcazostranymaloletejzaposlednétriroky
by však nebolo spôsobilé zvrátiť rozhodnutie súdu v časti zverenia maloletej do matkinej starostlivosti.

V tejto časti je napadnuté rozhodnutie správne a rovnako správne je potom aj vo výroku týkajúcom sa
práva matky poberať daňový bonus a prídavok na dieťa a tiež i v otázke práva oboch rodičov zastupovať
dieťa a spravovať jeho majetok.

21. Pokiaľ však ide o rozhodnutie v otázke úpravy styku otca s maloletou, odvolací súd sa s názorom

prvoinštančného súdu nemohol stotožniť.

22. Ako už s poukazom na ust. § 24 ods. 4 a § 28 ods. 1,2 Zákona o rodine tunajší súd uviedol vo svojom
skoršom zrušujúcom rozsudku v tejto veci, rodičovské práva majú obaja rodičia v zásade v rovnakom
rozsahu, ich obsahom je predovšetkým právo vychovávať svoje maloleté dieťa, čo sa realizuje najmä

formou osobnej starostlivosti. Súd musí pri svojom rozhodovaní dbať, aby bolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného,
pokiaľ možno rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Rodič, ktorý nemá
dieťa vo svojej osobnej starostlivosti môže totiž toto právo realizovať jedine prostredníctvom osobného,
prípadne iného napr. písomného, elektronického či telefonického styku. Predovšetkým však osobný styk

rodiča s dieťaťom je nesmierne dôležitý.

23. Je preto nesprávne rozhodnutie súdu, ktorým zrušil striedavú starostlivosť a zveril dieťa do
starostlivosti jedného z rodičov bez akejkoľvek úpravy styku dieťaťa s druhým rodičom za situácie, kedy
rodičovské kompetencie otca nie sú spochybnené, keď otec sa o maloletú A. v minulosti plnohodnotne

staral a sám sa pritom nedopustil žiadneho závažného výchovného alebo iného pochybenia, ktoré by
ho ako rodiča malo diskvalifikovať. Otec je naďalej plnohodnotným rodičom, dcéru má rád, záleží mu
na nej a chcel by sa na starostlivosti a výchove svojej dcéry podieľať. Je preto nepochybne v záujme
maloletej,abybolzabezpečenýichpravidelnýosobnýstyk,samozrejmezapodmienok,ktorézohľadňujú
aktuálnu situáciu (maloletá sa s otcom nestretla vyše troch rokov), postoj maloletej voči otcovi (odmieta

stretávanie s ním) a zdravotný stav maloletej (trpí depresívnou poruchou správania). Samotná maloletá
pritom na jednej strane opakovane v konaní verbalizovala odmietanie kontaktu s otcom, na druhej strane
pred znalcom okrem iného uviedla aj „že jej to príde akoby ocino nemal o ňu záujem, možno že si myslí,
že ho ona neľúbi, ale ona ho stále ľúbi“. Sú tu teda indície, že maloletá nemá sama vyriešený vzťah
k svojmu otcovi a pokiaľ aj v súčasnosti verbálne odmieta stretávanie s ním, toto neznamená, že súd

rezignuje na akýkoľvek pokus o nápravu stavu. Je úlohou súdu poskytnúť rodine podporu a zastaviť
prehlbujúce sa odcudzovanie medzi dieťaťom a rodičom a to aj za pomoci odborného poradenstva,
pričom prekážkou takejto pomoci by nemal byť ani otcom verbalizovaný nezáujem o takúto pomoc,
nakoľko tu ide predovšetkým o najlepší záujem maloletého dieťaťa.

24. Práve takýto postup, smerujúci k ozdraveniu vzťahu, je potom súladný aj s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá opakovane vyslovila, že z článku 8 Dohovoru vyplýva pre vnútroštátne
orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta.
Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadurozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen proti Fínsku, rozsudok
z 27. júna 2000). Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú nezbavuje vnútroštátne orgány povinnosti prijať
všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia (stretnutia u psychológa, asistovaný styk v špecializovanom

zariadení a pod.) na to, aby boli udržané rodinné putá (napr. Reslová proti Českej republike, rozsudok
z 18.júla 2006).

25. Berúc potom do úvahy všetky zistené okolnosti prípadu, osobitne názor maloletej A., rozumné
požiadavky rodičov ako aj vyjadrenia a pripomienky zástupcu Úradu komisára pre deti a kolízneho

opatrovníka, súc vedený najlepším záujmom maloletého dieťaťa, odvolací súd upravil styk otca
s maloletou tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Uvedený model úpravy styku zabezpečí
postupné obnovenie narušených väzieb, keď počas primeraného časové obdobia bude stretávanie
prebiehať na pôde príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, za prítomnosti
psychológa, čím bude vytvorený bezpečný priestor na nenásilné zblíženie maloletej s otcom a poskytne
im obom potrebnú dávku odborného poradenstva a vedenia pri vzájomnej komunikácii a odstránení

bariér v rozvoji vzťahov. Po realizovaní desiatich hodinových stretnutí za uvedených podmienok (ktorých
termíny určí psychológ po dohode so zúčastnenými) bude maloletá pripravená začať sa stýkať s otcom
sama každý druhý víkend v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. ako aj v čase sviatkov a prázdnin
(resp. narodenín maloletej). Odvolací súd nepovažoval za vhodné v súčasnosti upravovať ich stretnutie
s prespávaním maloletej u otca, keďže vhodnosť takejto úpravy nie je v súčasnosti ešte možné

predpokladať. Pokiaľ by v budúcnosti maloletá prejavila záujem o širšie styky s otcom a k dohode rodičov
by nedošlo, môže ktorýkoľvek z nich podať súdu návrh na novú úpravu styku.

26. Pokiaľ ide o výživné, odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s podstatnou časťou argumentácie
súdu prvej inštancie, pojatej v príslušnej časti odôvodnenia rozsudku týkajúcej sa určenia výživného.

Aj keď niektoré výhrady odvolateľa boli čiastočne dôvodné, tieto však v konečnom dôsledku nemali
za následok posúdenie vyživovacej povinnosti otca rozdielnym spôsobom a najmä v rozdielnej výške
než tomu bolo urobené zo strany prvoinštančného súdu. Aj po doplnení dokazovania v odvolacom
konaní sa tak potvrdila v prevažnej časti správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie potrebných
na rozhodnutie o výške výživného, hoci odvolací súd sa nie celkom stotožnil s posúdením po právnej

stránke súdom prvej inštancie v otázke posudzovania schopností a možností otca maloletej.

27. Z ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine vyplýva, že na strane povinného súd prihliada na jeho
schopnosti a tiež možnosti, zohľadňuje jeho majetkové pomery a to, či má aj iné vyživovacie povinnosti.
Pri výživnom teda nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich potenciálne

zárobkové a majetkové možnosti. Je totiž povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôstojné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia ich výživy. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné
oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase
vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov tzn. príjmov, ktoré povinný potenciálne

mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktoré ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (viď závery NS SR v rozhodnutí
sp. zn. 3Cdo 236/2018).

28. V konaní bolo preukázané, že otec je od r. 2011 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorého
výška od začatia tohto konania sa postupne zvyšovala zo sumy 413,21 eur, na sumy 422,81 eur, 430

eur a na 439,66 eur, okrem výsluhového dôchodku poberá od 29.03.2022 opatrovateľský príspevok
vo výške 254,22 eur a od 01.07.2022 vo výške 262,85 eur na svoju chorú matku, o ktorú sa stará.
Súd prvej inštancie bol toho názoru, že u otca, tak ako v čase posledného rozhodovania v r. 2016
(kedy súd vychádzal z potencionality jeho príjmu majúc za to, že otec je schopný dosahovať príjem vo
výške cca 988,48 eur ako súčet výsluhového dôchodku v sume 392,48 eur a potencionálneho príjmu

vo výške 596 eur v čistom, vychádzajúc z oznámenia Štatistického úradu o priemernej čistej mesačnej
mzde osoby vykonávajúcej prácu v odbore špecialisti v oblasti sociálnej práce a poradenstva), treba
aj v súčasnosti vychádzať z potencionálneho príjmu určeného obdobným spôsobom. K uvedenému
súd dospel, keď poberanie peňažného opatrovateľského príspevku na starostlivosť o ťažko zdravotnepostihnutú matku vyhodnotil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania resp.
zárobku a konštatoval, že starostlivosť o chorú matku mal prevziať predovšetkým jej manžel, prípadne
bezdetná slobodná dcéra t. j. sestra otca maloletého dieťaťa. Odvolací súd k tomu uvádza, že tak, ako

otec dôvodil v odvolaní, poskytovanie pomoci chorému rodičovi je morálnou povinnosťou plnoletého
dieťaťa. Súd nemá právo diktovať, ktorý člen rodiny sa má o takúto odkázanú osobu starať. Osobnú
starostlivosť v prípade ťažkej choroby nemožno zamieňať s vyživovacou povinnosťou, u ktorej poradie
vyplýva z ustanovení Zákona o rodine. Dôvody, pre ktoré sa opatrujúcim stane konkrétny člen rodiny,
môžu závisieť od mnohých faktorov, jednak od vzťahov v rodine, fyzických možností opatrovateľa

(súvisiacich s konkrétnym zdravotným obmedzením odkázanej osoby), ale aj od prípadných iných
príjmov členov rodiny ( napr. na rozdiel od jeho sestry v tomto prípade otec maloletej má zaistený aj
iný stabilný príjem, ktorým je výsluhový dôchodok, takže jeho životná úroveň pri prevzatí celodennej
opatery o matku tak výrazne nepoklesla, čo napr. u iného člena rodiny platiť nemusí), toto však súd
v predmetnom konaní nemal povinnosť zisťovať a ani možnosť objektívne posúdiť. V uvedenom prípade
totiž nejde o situáciu, kedy sa povinný rodič ocitol s opatrovateľským príspevkom ako jediným príjmom,

neschopným pokryť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

29. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného mal za to, že princíp potencionality bol správne uplatnený
len do marca 2022, prevzatie starostlivosti o ťažko chorú matku však predstavuje dôležitý dôvod, pre
ktorý nemožno od otca žiadať, aby popri tejto starostlivosti ešte vykonával inú prácu, pričom má okrem

opatrovateľského príspevku pravidelný ďalší príjem, takže jeho celková výška príjmov je cca 693 eur. Aj z
tejto sumy je podľa názoru odvolacieho súdu schopný pokrývať odôvodnené potreby maloletej dcéry tak,
ako boli v konaní preukázané, pričom výška výživného, stanovená súdom prvej inštancie je primeraná
a odvolací súd sa s ňou stotožňuje.

30. Otec v odvolaní namietal, že rozhodnutie v časti výživného je nesprávne, pretože súd nedôsledne
preveril odôvodnené potreby maloletej a neskúmal dôvodnosť matkou deklarovaných výdavkov na
výživu dieťaťa. Odvolací súd však nedal otcovi za pravdu. Pripomína, že v zmysle ustálenej judikatúry
oprávnené potreby dieťaťa nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť

sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Aj keď otcova argumentácia ohľadom určitých výdavkov
(výdavok na psa a jazdenie), ktoré otec rozporuje, sa javí ako podložená, tieto výdavky však nemajú
žiadny praktický vplyv na správnosť súdom určenej výšky výživného. Spochybňovanie nákladov na
oblečenie v sume 50 eur za mesiac (ktorá suma zahŕňa aj obuv, keďže toto sa samostatne ako položka
neuvádza) a 17,48 eur za hygienické potreby je vzhľadom na vek maloletej, ktorá je v pubertálnom

veku, nedôvodné. Matkou uvádzané náklady na výživu maloletej sú podľa názoru aj odvolacieho súdu
nielen primerané ale aj obvyklé vzhľadom na vek dieťaťa a ich výška je porovnateľná s výdavkami,
ktoré sú súdu z rozhodovacej praxe známe u detí porovnateľného veku, pričom maloletá má značné
zdravotné problémy, ktoré jej náklady navyšujú. Odvolací súd pripomína, že medzi odôvodnené potreby
nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky ( napr. na lieky pri ochorení dieťaťa,

návšteva zubára, vreckové, jednorazové výdavky na školské potreby, výlety, kultúru, šport a pod.) a
súd aj na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Treba tiež zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade
rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje, rozširuje sa pole jeho
aktivít a záujmov a tým prirodzene narastajú aj jeho výdavky. Vychádzajúc z uvedeného možno dôvodne
predpokladať, že náklady na výživu maloletej A., ktoré súd ustálil v sume 268,31 eur sú reálne podstatne

vyššie, pričom je prakticky nemožné, aby matka ich výšku presne zdokladovala.

31. Námietka otca, že matkou predložené pokladničné bloky za jeden mesiac nedeklarujú priemerné
mesačné výdavky maloletej, keďže tieto si mohla v danom mesiaci pre účely tohto súdneho
konania prispôsobiť, je irelevantná, nakoľko rovnako slabú výpovednú hodnotu by malo predloženie

pokladničných blokov za tri roky a to vzhľadom k tomu, že pri nákupe bežných produktov (stravy,
ošatenia, obuvi, liekov, drogérie a pod.) nejde o žiadny personalizovaný nákup a nedá sa nijakým
spôsobom preukázať, že ide o uspokojovanie potrieb maloletej a nie inej osoby. Táto okolnosť by
však znamenala, že vo vzťahu k položkám, tvoriacim pritom prevažnú časť z rozpočtu určeného na
výživu dieťaťa, by žiaden rodič ich výšku nevedel nikdy preukázať. Dokazovanie presnej výšky takýchto

výdavkov je prakticky nemožné, nakoľko pokladničné bloky o nákupe v podstate nemajú takmer žiadnu
dôkaznú silu, keďže sú neadresné a z ich obsahu nevyplýva, komu sú určené a zároveň zriedkavo
existuje iný, relevantný dôkaz. Uvedená okolnosť však nemôže ísť na vrub maloletého dieťaťa a pretopokiaľ matkou uvádzané bežné výdavky na maloletú sú primerané s ohľadom na porovnateľné prípady,
z ktorých nijako nevybočujú, súd ich akceptuje.

32. Výživné vo výške 120 eur určenej prvoinštančným súdom považuje aj odvolací súd za určené
správne, vrátane zvýšenia na sumu 160 eur od septembra 2022. K argumentácii otca, že matka
nepreukázala zvýšené výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom maloletej, ktoré by
odôvodňovali takéto zvýšenie výživného o 40 eur, odvolací súd odkazuje na vysvetlenie podané
v predchádzajúcom bode, v ktorom poukazoval na zložitú dôkaznú situáciu matky, keďže to isté platí

aj v prípade nákladov vynakladaných v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom maloletej. Matka
na odvolacom pojednávaní ohľadom nákladov na zdravotnú starostlivosť súdu uviedla, že z výpisov
zo zdravotnej poisťovne preukázala, aké boli návštevy lekárov, nebolo to však z toho dôvodu, aby
preukázala výšku výdavkov (za lieky platí niekedy 8 eur, niekedy 14 eur), ale aby bolo vidieť, kam
s maloletou z dôvodu jej zdravotného stavu cestujú, pretože treba uznať aj výdavky za dopravu. Takto
s dcérou cestovala do K. K., do M. chodia na pravidelné prehliadky lekárov (psychiatria cca raz za 3

mesiace), maloletá má neustále problémy s močovým mechúrom, obličkami, čo je mesačne návšteva
minimálne dvakrát, boli tiež v H., kde jej robili vyšetrenia pod narkózou, čoskoro ju čaká obdobné
vyšetrenie v K., pričom ani jedno vyšetrenie otec nepomohol finančne zvládnuť a neprispel, ani keď
matka od neho pýtala finančný príspevok aspoň na okuliare. Matka preukázala posledné výdavky
u stomatológa, kde iba jedna návšteva zubára ju nedávno stála 230 eur a to oprava zubov neskončila,

maloletá má totiž zanedbaný chrup, keďže na takéto výdavky už peniaze nevyšli. Vychádzajúc z takto
zisteného skutkového stavu odvolací súd uzavrel, že zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť
maloletej od jesene 2022 bolo dostatočne preukázané a zvýšenie výživného bolo namieste tak, ako
správne súd urobil s účinnosťou od septembra 2022, kedy maloletá zároveň postúpila do vyššieho
ročníka základnej školy. Vychádzajúc z ustálenej praxe tunajšieho odvolacieho súdu vo veciach

výživného sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného
rodiča, je tu povinnosť druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa
platením súm určeného výživného, ktorého výška určená súdom sa pohybuje obvykle v rozmedzí cca
od 20% do 30% čistého mesačného príjmu rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu,
čo predstavuje u otca pri zistenom priemernom čistom príjme cca 693 eur sumu od 139 eur do 208 eur,

preto výživné na maloletú A. bolo stanovené správne a jeho výška zohľadňuje tak schopnosti a možnosti
rodičov, odôvodnené potreby dieťaťa ako aj skutočnosť, že otec nad rámec súdom určeného výživného
maloletej ničím iným neprispieva.

33. Pokiaľ ide o odvolanie v časti zročného výživného, odvolací súd akceptoval námietku otca, že v jeho

situácii nie je vhodné určenie takých vysokých splátok na splatenie zročného výživného ako určil súd
prvej inštancie, keďže spolu s bežným výživným je otec potom povinný platiť výživné spolu 316 eur, čo
presahuje jeho majetkové možnosti. Preto, vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej by
k úplnému vyrovnaniu dlhu na zročnom výživnom malo dôjsť najneskôr do troch rokov, odvolací súd
zmenil rozsudok v časti podmienok splácania nedoplatku a splátky mu znížil na sumu 104 eur mesačne.

34. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

35. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
2 CSP z dôvodu vecnej správnosti vo výroku I., výroku II., výroku III. - v časti určenia výšky bežného
a zročného výživného, výroku V. a výroku VI. potvrdil, a za použitia § 388 CSP rozsudok zmenil v časti
úpravy styku ako aj v časti týkajúcej sa výšky splátok zročného výživného.

36. O trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení
§ 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

37. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,

styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.