Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mário Šulej
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/50/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922010503
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6922010503.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., na verejnom zasadnutí dňa 21. júna 2023 v
trestnej veci obžalovaného N. J. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
25.04.2023, sp. zn. 15T/125/2022 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 06.05.2022 asi o 15.44 h viedol osobné motorové vozidlo zn. C. V., českého evidenčného čísla
XTX XXXX, po ulici P. v meste W. I., kde pri amfiteátri bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OR PZ,
V. W. I. a bola s ním vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom, avšak vzhľadom k tomu, že
javil známky požitia omamných a návykových látok, bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi a iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci
by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, čo najskôr výslovne neodmietol
a v čase o 16.19 h bol podrobený odberu biologického materiálu moču, kde mu vyšli pozitívne hodnoty
na amfetamín, metamfetamín a cannabis a z tohto dôvodu po riadnom zákonnom poučení bol vyzvaný
na odber krvi potrebný na zistenie presnej hladiny zistených pozitívnych látok, ktorému sa však v R. s
poliklinikou v W. I. aj napriek opakovanej, avšak márnej výzve príslušníkmi polície, odmietol podrobiť.
Za to mu bol podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.,
§ 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 1.200,- Eur.
Podľa§57ods.1,ods.3Tr.zák.mubolpreprípadúmyselnéhozmareniavýkonutohtotrestuustanovený
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. bol
obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 2 roky.
Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
26.04.2023 odvolanie, ktoré odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
10.05.2023, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.
Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, ako aj jeho odôvodnenie, s ktorými sa však
nestotožnil pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý považoval za neprimeraný. Okresný súd totiž nedostatočne
prihliadol na mieru zavinenia obžalovaného a možnosť jeho nápravy, pričom vo výraznej miere precenil
jeho osobu. Obžalovaný bol súdom jedenkrát trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystricasp.zn.6T/1/2019zodňa26.08.2020,právoplatnýmdňa11.09.2020,ktorýmubolzazločinobchodovania
s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. a), d) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov s probačným
dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe a zároveň mu boli uložené povinnosti spočívajúce v
príkazochpodľa§51ods.2,ods.4písm.h),k)Tr.zák.Zuvedenéhovyplýva,žesaskutkudopustilpočas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, teda predchádzajúci súd mu poskytol možnosť
napraviť sa a dokonca mu uložil trest odňatia slobody za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení
trestupodľa§39ods.1,ods.3písm.d)Tr.zák.Obžalovanývšaktútomožnosťnevyužil,predchádzajúce
odsúdenie u neho nemalo žiadnu prevýchovnú funkciu a neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Aj keď obžalovanému reálne hrozí, že v predchádzajúcom konaní rozhodne príslušný
súd o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe, tak na túto skutočnosť nie je možné pri ukladaní trestu v
tomto konaní prihliadať, nakoľko sa bude o prípadnej premene trestu ešte len rozhodovať.
Okrem toho z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že v osobe obžalovaného ide o vodiča zjavne
nedisciplinovaného, ktorý má v nej 41 záznamov o uložení blokových pokút v rôznych výškach, ktoré na
neho taktiež zjavne nemali prevýchovný vplyv. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že na nápravu
a prevýchovu obžalovaného, ale aj vzhľadom na generálnu prevenciu vo vzťahu k ďalším možným
páchateľom obdobnej trestnej činnosti, bolo potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody, pretože trest uložený okresným súdom nemôže splniť svoje zákonné poslanie.
Vychádzajúc z predtým uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v polovici
trestnej sadzby ustanovenej v § 289 ods. 2 Tr. zák. a na výkon trestu ho zaradí do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, zároveň mu uloží primeraný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo
výmere ako mu bol uložený v napadnutom rozsudku.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry
poukázal na dôvody uvedené v písomne podanom odôvodnení odvolania. Navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že popri primeranom treste zákazu
činnostivedeniamotorovýchvozidielsúčasneobžalovanémuuložínepodmienečnýtrestodňatiaslobody
v polovici trestnej sadzby a na jeho výkon ho zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.
Obhajkyňa považovala napadnutý rozsudok za správny a zákonný, vrátane výroku o uloženom treste,
ktorý bol aj primeraný. Obžalovaný dostatočne preukázal schopnosť zaplatiť peňažný trest. Vzhľadom
k tomu navrhla zamietnuť odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal okresný prokurátor ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výroku o treste, čo však zistené nebolo. Následne preskúmal v intenciách §
317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste a dospel k záveru,
že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.
Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako
je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom
okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a následne rozhodol rozsudkom.
Pokiaľideoúvahyodruhuavýmereuloženéhotrestu,odvolacísúdpovažovaltrest,ktorýobžalovanému
uložil prvostupňový súd, za primeraný, a to napriek tomu, že mu nebol uložený trest odňatia slobody
ako najprísnejší zo všetkých druhov trestov. V tomto smere bolo potrebné zobrať do úvahy tiež to, že
mu bol, okrem peňažného trestu a náhradného trestu odňatia slobody, uložený aj druhý trest, a to trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, teda posúdiť jeho zákonnosť a primeranosť komplexne.
Okresnýsúdzhodnotilosobuobžalovaného,jehopomeryamožnosťnápravy správne,pretokrajskýsúd
poukazuje v tejto časti na odôvodnenie napadnutého rozsudku na stranách č. 3 a 4. Akceptovateľnou
však bola odvolacia námietka okresného prokurátora, že na prípadné nariadenie výkonu trestu odňatia
slobody v predchádzajúcej trestnej veci, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu, nebolo možné v čase rozhodovania prihliadať, keďže uvedená skutočnosť môže eventuálne
nastať až v budúcnosti.
Súd prvého stupňa správne priznal obžalovanému 1 poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr.
zák., t.j., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, pričom u neho správne zistil aj
existenciujednejpriťažujúcejokolnostipodľa§37písm.m)Tr.zák.,t.j.,žeužbolzatrestnýčinodsúdený.
Pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1 : 1 nedošlo k zmene hraníc zákonom ustanovenejtrestnej sadzby a v konečnom dôsledku bolo možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody až
na 1 rok. Zároveň bolo potrebné zobrať do úvahy, okrem pomeru, aj mieru závažnosti poľahčujúcej
a priťažujúcej okolnosti, ktoré približne v rovnakej miere vyznievali v prospech, ale aj v neprospech
obžalovaného.
Dôležitým bolo taktiež zohľadnenie skutočnosti, že obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je
vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu obžalobou podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a
jeho vyhlásenie následne okresný súd uznesením prijal. Zo zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho
kolégia NS SR vyplýva, že samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa
zmieneného zákonného ustanovenia Trestného poriadku a jeho následné prijatie súdom samo o sebe
síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za
poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., avšak takýto postoj obžalovaného je potrebné
vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby
vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený, a preto možno
aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. vzťahujúce sa na konanie o dohode
o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia slobody znížení o 1/3-inu pod dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Okresný súd obžalovanému uložil peňažný trest odňatia slobody vo výmere 1.200,- Eur, prihliadajúc
na jeho osobné a majetkové pomery, ako aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.
Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 2 roky, keďže sa dopustil
prečinu v súvislosti s touto činnosťou. Práve tento druh trestu mu zabráni na určitú dobu vykonávať
predmetnú činnosť a súčasne zohľadňuje aj skutočnosť, že obžalovaný je nedisciplinovaným vodičom,
čo preukazuje množstvo spáchaných priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Na
druhej strane nemožno prehliadnuť, že pri skutku nespôsobil žiadnu ujmu na zdraví, ani škodu na
majetku. Taktiež bolo potrebné zobrať do úvahy, že sa podrobil dychovej skúške a odovzdal aj vzorku
moču, odmietol len vyšetrenie krvi na určenie presnej hladiny návykových látok.
Je nepochybné, že obžalovaný spáchal prečin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia za jeho predchádzajúcu trestnú činnosť, a to z hľadiska zavinenia v tzv. priamom úmysle.
Na druhej strane však bolo potrebné zohľadniť, okrem predtým uvedených skutočností a okolností
prípadu, ktoré vyznievajú v jeho prospech aj to, že išlo o iný druh trestnej činnosti oproti tej, za ktorú
bol podmienečne odsúdený a naviac, s výnimkou týchto dvoch prípadov, nebol súdom trestaný, teda nie
je možné konštatovať, že by išlo o osobu s bohatou kriminálnou minulosťou. Napokon, obžalovanému
mala byť priznaná aj ďalšia poľahčujúca okolnosť, a to podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., t.j., že napomáhal
pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže už v prípravnom konaní vo svojej
výpovedi podrobne popísal nielen priebeh skutku, ale aj všetky dôležité súvisiace okolnosti, vrátane jeho
pohnútky, že má pred odberom krvi strach, konkrétne z použitia ihly, pretože v minulosti mu prišlo v
obdobnej situácii nevoľno. Toto pochybenie však nemalo v konečnom dôsledku vplyv na zákonnosť a
odôvodnenosť uloženého trestu.
Pokiaľ ide o prípadné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorého sa domáhal odvolateľ,
a to namiesto uloženého peňažného trestu, možno konštatovať, že v danom prípade nebol takýto
postup na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. nevyhnutný. Nemožno opomenúť,
že obžalovanému boli uložené dva vyššie uvedené tresty v daných výmerách, pričom za prečin, zo
spáchania ktorého bol uznaný vinným, možno uložiť trest odňatia slobody najviac na 1 rok, čo z
hľadiska tzv. typovej závažnosti trestného činu možno hodnotiť tak, že ide o menej závažný prečin.
Nemožno konštatovať ani to, že by uložené tresty boli v rozpore s naplnením generálnej prevencie,
pretože za obdobnú trestnú činnosť sa bežne ukladajú aj alternatívne druhy trestov, vrátane peňažného
trestu. Napokon v danom prípade by pri uložení trestu odňatia slobody nebolo možné už podmienečné
odloženie jeho výkonu vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zák.
Uloženie peňažného trestu a trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v daných výmerách
popri sebe, zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom
rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá
všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení,
ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutého výroku o treste, odvolanie okresného prokurátora v súlade s citovaným ustanovením
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.