Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207590
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8319207590.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení Remedium legal, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1,
Humenné, o zaplatenie 77.531,81 EUR s príslušenstvom, o odvolaní pôvodného žalobcu a žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C/41/2019-166 zo dňa 12.1.2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje výrok, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Vo zvyšku mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške
nároku rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 12C/41/2019-166 zo dňa 12.1.2022 prvoinštančný súd rozhodol o spore
medzi pôvodným žalobcom Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, Bratislava, IČO:
31 351 026, proti A. B. C. tak, že:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 61.692, 82 eur spolu s úrokom vo výške 5,99% ročne
zo sumy 61.692,82 eur od dňa 18.01.2014 do zaplatenia, s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
61.692,82 eur od 18.01.2014 do zaplatenia, to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v článku V bod 4 Úverovej zmluvy zo dňa 06.06.2008

„ Súčasne sa zvyšuje platná úroková sadzba zostatku úveru o 5% “ je neprijateľná a z tohto dôvodu
n e p l a t n á.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pre stavebné
sporenie FLEXIBIL v § 4 Poplatok za uzavretie zmluvy bod.1. „Stavebný sporiteľ je povinný
zaplatiť poplatok za uzavretie zmluvy o stavebnom sporení v zmysle sadzobníka poplatkov a to do 90
dní od doručenia návrhu zmluvy o stavebnom sporení do ústredia stavebnej sporiteľne.“ je neprijateľná

a z tohto dôvodu n e p l a t n á.V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pre stavebné
sporenie FLEXIBIL v §13 Náklady a poplatky bod. 2. „ Stavebná sporiteľňa účtuje ročný poplatok za
vedenie sporiteľského, úverového a medziúverového účtu vo výške stanovenej v sadzobníku poplatkov.“

Bod.3. Za ďalšie služby účtuje stavebná sporiteľňa poplatky v zmysle sadzobníka poplatkov, ktorý
je zverejnený na všetkých obchodných miestach stavebnej sporiteľne, ako aj na internetovej stránke
stavebnej sporiteľne www.wustenrot.sk. je neprijateľná a z tohto dôvodu n e p l a t n á.

VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pre stavebné

sporenie FLEXIBIL v §19 Rozhodovanie sporov „ Zmluvné strany (stavebná sporiteľňa, poberateľ
úveru, ručiteľ, resp. ďalšie zúčastnené osoby),sa na návrh stavebnej sporiteľne dohodli na nasledovnej
rozhodcovskejdoložke:Vovšetkýchsporoch,ktorévzniklialebovzniknúvsúvislostisplatobnýmstykom,
ako aj všetky ostatné spory z bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, ďalej spory, ktoré vznikli
alebo vzniknú zo zmlúv súvisiacich s týmito obchodmi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, a stavebná sporiteľňa pokiaľ v nich bude žalobcom, predloží ich na rozhodnutie stálemu

rozhodcovskémusúduzriadenémuvzmyslezákonač.510/2002Z.z.oplatobnomstyku,“ jeneprijateľná
a z tohto dôvodu n e p l a t n á.

VII. P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 59 %, s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto

rozsudku.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol v poradí druhým rozsudkom po tom, čo prvé rozhodnutie bolo
uznesením odvolacieho súdu 17Co/172/2018-260 zrušené vo vyhovujúcom výroku a vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

Súd s pôvodným žalobcom Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava konal a rozhodol, pričom
zistil, že žalobe bolo potrebné vyhovieť čiastočne.
Prvoinštančný súd aplikoval ust. § 497 Obchodného zákonníka, ďalej vychádzal z § 1 ods. 1, 2 písm.
e/, zákona č. 258/2001 Z.z., ďalej z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. a z ust. § 52 ods. 1, 2, 4 OZ,
ďalej z § 53 ods. 1, 2, 4, 5, 9 Občianskeho zákonníka, z ust. § 54 ods. 1, 2 OZ a ďalej z ust. § 517 ods.

1, 2 OZ, § 563 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Poukázal aj na ust. § 298 ods. 1 CSP.
Nespornou skutočnosťou je, že dňa 6.6.2008 žalobca uzatvoril so žalovanou a jej manželom zmluvu
o stavebnom úvere, v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Prvoinštančný súd posúdil
uvedenú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalobca v danom prípade má charakter dodávateľa
a žalovaná má charakter spotrebiteľa, teda osoby, ktorá vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom.

Prvoinštančný súd dospel k záveru, že na daný právny vzťah, vzhľadom na výluku vyplývajúcu z § 1
ods. 2 písm. e/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. tento zákon nie je možné aplikovať,
pretože poskytnutý úver v danej veci presahuje sumu 20.000 eur.
Prvoinštančný súd skôr, než sa zaoberal prejednávanou vecou, skúmal, či došlo k riadnemu
predčasnému zosplatneniu tohto úveru. Riadny postup zosplatnenia úveru namietala žalovaná.

Prvoinštančný súd aplikoval ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Zistil, že zosplatneniu
úveru predchádzalo upozornenie žalobcu Posledná výzva zo dňa 27.9.2010 pred jednorazovým
zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalobca v konaní dôkaz o odoslaní poslednej výzvy žalovanej
nepredložil. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.11.2021 prehlásil, že žalobca nemôže preukázať
odoslanie tejto výzvy žalovanej.

Prvoinštančný súd preto dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru – zosplatnenie, keďže žalobca nepreukázal odoslanie upozornenia poslednej výzvy zo
dňa 27.9.2010 žalovanej.
Nasledoval ďalší úkon, a to okamžité zosplatnenie úveru, na základe listu žalobcu zo dňa 30.11.2010.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, čo však nezbavuje

žalovanú povinnosti zaplatiť žalobcovi splátky, ktoré sú splatné ku dňu rozhodovania súdu, a to bez
poplatkov za poskytnutie úveru, za vedenie účtu, za upomienky a sankčné úroky.
Neprijateľnou podmienkou podľa prvoinštančného súdu je podmienka uvedená v § 4 Všeobecných
obchodných podmienok, kde je uvedený poplatok za uzavretie zmluvy. Toto plnenie, ktoré je po
materiálnej stránke spoplatnené, nebolo dodané žalovanej, ale slúžilo len záujmom dodávateľa. Tým,

že žalobca od žalovanej požadoval úhradu poplatku za uzavretie zmluvy, poškodzoval tým žalovanú
a zároveň ju vystavil neprimeranému dojednaniu o cene úveru a jej neprimeranému navyšovaniu.
Ďalšia neprijateľná podmienka je poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za spracovanie úveru,
zavedenie účtu. Aj v tomto rozsahu podľa prvoinštančného súdu predstavujú tieto poplatkyneprípustné finančné záväzky spotrebiteľa, za plnenia ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané
a slúžia v skutočnosti záujmom výhradne dodávateľa a zakladajú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o administratívnu agendu veriteľa,

súvisiacu s poskytnutím úveru, a teda nejedná sa o žiadne plnenie, ktoré by spotrebiteľ si objednal, ale
toto slúži výlučne v prospech veriteľa. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
v/ Občianskeho zákonníka.
Za ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky považoval prvoinštančný súd náklady a poplatky podľa §
13 Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca za upomienky účtoval poplatky podľa Sadzobníka

poplatkov podľa § 13 ods. 3 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré poplatky sú zverejňované na
všetkých obchodných miestach stavebnej sporiteľne, ako aj na internetovej stránke stavebnej sporiteľne
Wüstenrot. V čl. VI. bod 2 úverovej zmluvy bolo uvedené prehlásenie, že preberateľ úveru prehlasuje,
že osobne prevzal aktuálne platný sadzobník poplatkov žalobcu. Výška poplatkov nebola dojednaná
individuálne, výslovný súhlas spotrebiteľa neznamená, že ak spotrebiteľ podpísal formulárovú zmluvu
s podmienkami v nej uvedeným, že výslovne s podmienkami súhlasil.

Upomienka nemá mať sankčný charakter, teda nemá byť potenciálnym zdrojom neodôvodneného
prospechu pre dodávateľa. Výška poplatku za upomienku nebola jednotná a podľa názoru súdu
prekračuje prijateľnú náhradu nákladov za upomienku, najmä nákladov na papier, tlač a poštovné.
Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok je abstraktná, už samotná spôsobilosť danej
zmluvnej podmienky poškodiť žalovaného je dôvodom na vyhlásenie tejto zmluvnej podmienky za

neprijateľnúbezohľadunato,čivdanomprípadeskutočnedošlokpoškodeniužalovanéhoalebonie.Už
samotná skutočnosť, že dodávateľ uplatňuje poplatky za upomienky ako poplatky podľa sadzobníka, nie
ako vyúčtovanie reálnych zdokumentovaných nákladov, tieto poplatky môže účtovať ľubovoľne často, je
táto povinnosť spotrebiteľa spôsobilá neprimerane sankcionovať dlžníka.
Za primerané možno považovať iba uplatňovanie nákladov spojených s upomienkou, ktoré sú ale nižšie,

než uplatňovaný poplatok. Navyše, tieto náklady vždy dodávateľ musí preukázať.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku prvoinštančný súd považoval aj tzv. rozhodcovskú doložku, ktorá
bola dohodnutá v § 19 Všeobecných obchodných podmienok.
Preto prvoinštančný súd vyhovel žalobe len čiastočne. Pri určení výšky priznaného nároku vychádzal
z prehľadu žalobcu o stave na účte žalovanej od 15.5.2008 do 31.12.2013. Súd z tejto sumy odpočítal

vyúčtovaný poplatok za poskytnutý úver, poplatok za vedenie účtu, poplatky za upomienky, sankčné
úroky. Sankčné úroky súd nepriznal žalobcovi, pretože súd ich považuje za neprimeranú sankciu a podľa
prvoinštančného súdu aj v rozpore s dobrými mravmi. Tieto všetky poplatky, vrátane sankčných úrokov
spolu predstavujú sumu 15.838,99 eur. Žalobca si uplatňoval v žalobe sumu 77.531,81 eur. Od tejto
sumy súd odpočítal 15.828,99 eur a prikázal žalobcovi zvyšnú čiastku uhradiť.

Prvoinštančný súd priznal žalovanej aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5,99 % ročne. Úroky
z omeškania priznal odo dňa 3.7.2012 do zaplatenia. V tento deň žalovaná nebola v omeškaním so
splatením celého úveru, úver nebol platne zosplatnený. Prvoinštančný súd preto vychádzal z § 563 OZ
a priznal žalobcovi úrok z omeškania od 18.1.2014, to znamená prvým dňom nasledujúcim po doručení
žaloby žalovanej.

V tejto súvislosti považoval námietku premlčania nároku za nedôvodnú.
Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 2 CSP. Úspešnému žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania.
Percentuálnu výšku úspechu vypočítal podľa miery úspechu strán sporu v merite uplatneného nároku.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Žalovaná v odvolaní
namietala rozsudok prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalovaná v odvolaní uviedla, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre zosplatnenie úveru.
Nárok je potrebné uplatniť v premlčacej dobe, ktorá neplynie až od okamihu zosplatnenia úveru, ale
podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, už odo dňa splatnosti tej splátky úveru, kvôli ktorej

došlo k zosplatneniu úveru. Tak by premlčacia doba začala plynúť ešte viac, ako 3 mesiace pred
samotným zosplatnením úveru. Prvoinštančný súd neuviedol, od ktorej nezaplatenej splátky malo dôjsť
k zosplatneniu úveru a akým spôsobom vypočítal dlžnú sumu, ktorú súd priznal žalobcovi.
Podľa žalovanej je nárok premlčaný, a preto nie je možné ho vymáhať. Žalovaná počas konania
namietala platnosť zmluvy, s ktorou sa však prvoinštančný súd nevysporiadal.

Prvoinštančný súd sa nevysporiadal ani s okolnosťou, v akom rozsahu bol dlh vysporiadaný
v konkurznom konaní sp. zn. 2K/43/2014, kde si žalobca uplatnil pohľadávku voči úpadcovi F. C..
Preto žiadala, aby odvolací súd vo vyhovujúcom výroku zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu
ažalobuzamietolvcelomrozsahu.Žalovanásiuplatnilanároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Alternatívne žiadala rozsudok vo vyhovujúcom výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovanej zaujal písomné stanovisko žalobca, Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.,
ktorá považovala rozhodnutie vo vyhovujúcom výroku za správne. Argumentáciu žalovanej považuje za
nedôvodnú, a preto v tejto napadnutej časti navrhla rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny
potvrdiť a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II., III. IV., V. a VI. a závislého výroku VII. podala odvolanie
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., pôvodný žalobca. Namietala, že prvoinštančný súd po zrušení veci
odvolacím súdom nariadil niekoľko pojednávaní. Na pojednávaní dňa 9.9.2021 vo vzťahu k potenciálnej
existencii neprijateľných zmluvných podmienok vyslovil predbežný právny názor, že za predbežne
neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje iba čl. 2 ods. 2 úverovej zmluvy. Žalobca následne na
pojednávaní namietal, že toto ustanovenie je v súlade s právnymi predpismi. Prvoinštančný súd sa

s týmito tvrdeniami stotožnil, ako to vyplýva z obsahu zápisnice a toto ustanovenie už za neprijateľnú
zmluvnú podmienku nepovažoval. Prvoinštančný súd v priebehu konania ani raz nevyslovil, že úverová
zmluva, prípadne všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie obsahujú podľa jeho názoru
aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky. Závery prvoinštančného súdu o neprijateľných zmluvných
podmienkach žalobcu prekvapili. Súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania o neprijateľných

zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, avšak musí dať možnosť stranám sporu sa vyjadriť
k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak, aby bolo rozhodnutie predvídateľné.
Závery prvoinštančného súdu sú prekvapujúce, zjavne nespravodlivé. Žalobca bol takýmto postupom
prvoinštančného súdu zaskočený.
Žalobca považuje postup súdu a jeho závery vo vzťahu k vyhláseniu neprijateľných zmluvných

podmienok za neakceptovateľné.
Prvoinštančnýsúdnáležitýmspôsobomneodôvodnilvyhlásenézmluvnépodmienkyzaneprijateľné,čím
výrazne zasiahol do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Ak považoval taký zásah za nevyhnutný,
mal tento zásah kvalifikovane odôvodniť. Súd však iba v rozsahu niekoľkých krátkych odsekov vágne
konštatoval údajnú neprijateľnosť viacerých zmluvných podmienok bez bližšieho zdôvodnenia svojich

záverov. Žalobca bližšie namietal nesprávne závery prvoinštančného súdu k jednotlivým výrokom,
ktorými považoval zmluvné podmienky za neprijateľné.
Ďalejžalobcanamietalzáverprvoinštančnéhosúdu,ktorýspočívavkonštatovaní,ženebolopreukázané
riadne zosplatnenie úveru žalobcom. Prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s rozpornosťou tvrdení
žalovanej v otázke jej reálnej adresy pobytu, a to napriek výslovnému pokynu odvolacieho súdu. Žiadosť

o okamžité splatenie úveru bola žalovanej zaslaná v novembri 2010 na adresu G. XXX, E., na poslednú
známu adresu, ktorú oznámila žalobcovi telefonicky v roku 2010. Žalovanej bola žiadosť o okamžité
splatenie úveru neúspešne doručovaná do vlastných rúk. Následne bola uložená na pošte, pričom
žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote. Táto skutočnosť vyplýva z oznámenia pošty a okrem
iného potvrdzuje, že žalovaná sa na uvedenej adrese zdržiavala, pretože v opačnom prípade by zásielka

bola vrátená s poznámkou „adresát neznámy“. Keďže adresa G. XXX E. bola korešpondenčnou adresou
žalovanej, žalobca by objektívne nemohol mať o nej vedomosť bez toho, aby mu ju žalovaná oznámila.
Žiadosť o okamžité splatenie úveru sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, táto mala objektívnu
možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, a preto nastali účinky doručenia žiadosti žalovanej. Žalovaná
svojim nezodpovedným správaním vyvolala situáciu, že nedošlo k riadnej úhrade dlhu.

Žalobca ďalej poukázal na to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a limity a nie je možné
v prospech spotrebiteľa zohľadniť jeho ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť.
Pretožalobkyňažiadala,abyvnapadnutomrozsahuboložalobevcelomrozsahuvyhovenéanapadnuté
výroky o neprijateľných zmluvných podmienkach boli zrušené. Žiadala, aby jej bola priznaná náhrada
trov konania.

6. Po vyhlásení rozsudku prvoinštančného súdu, po podaní odvolania stranami sporu, ale pred
rozhodnutím odvolacieho súdu dňa 31.3.2022 oznámila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., že došlo
k zmene subjektu na strane žalobcu, keď bola pohľadávka spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa,
a.s., Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026 postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 1.3.2022. Pohľadávka voči žalovanej bola súčasťou postúpených pohľadávok. Preto pôvodný
žalobca,stavebnásporiteľňa,požiadalasúdopripusteniezmenysubjektukonanianastranežalobcutak,
že namiesto pôvodného žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., vstúpi do konania spoločnosť EOSKSI Slovensko, s.r.o., ako žalobca. Z konania spoločnosť Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., vystúpi.
Zároveň bol predložený súhlas spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. so vstupom do tohto konania.
Na základe uvedených procesných návrhov prvoinštančný Okresný súd Humenné uznesením č.k.

12C/41/2019-226 zo dňa 4.4.2022 rozhodol, že pripúšťa zmenu na strane žalobcu tak, že aktuálnym
žalobcom sa stáva spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2022.

7. Vzhľadom na uvedené procesné zmeny v rámci priebehu odvolacieho konania odvolací súd aplikoval

ust. § 382 CSP, pretože mal za to, že s poukazom na zmenu žalobcu sa na vec vzťahujú ustanovenia
všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré v doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre
rozhodnutie veci rozhodujúce. Preto vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu ustanovenia § 92
ods. 8 zák. o bankách vyjadrili.
Žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, k výzve odvolacieho súdu uviedol, že dlh
žalovanejbolprávnympredchodcomriadnezosplatnený.Následnevsúlades§92ods.8zák.obankách

žalovaná bola opakovane vyzývaná na úhradu dlhu, inak postupca vyvinie všetky úkony potrebné na
vymoženie pohľadávky. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní a teda postupca neporušil ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a porušenie bankového
tajomstva. Žiadal žalobe vyhovieť.

Žalovaná k výzve súdu sa nevyjadrila.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu, vzhľadom na procesnú situáciu,

ktorú spôsobil v konaní žalobca, nie je správne.

9. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky, alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie, ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo lenčasti svojho peňažného záväzku vočibanke, alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke
zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. V súlade s citovaným zákonným ustanovením odvolací súd konštatuje, že je potrebné po tom, čo

bolo odvolaciemu súdu preukázané postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt, skúmať
podmienky postúpenia pohľadávky, vyplývajúce z ust. § 92 ods. 8 prvej vety zákona o bankách, kde
sú uvedené striktné predpoklady, ktoré musia byť splnené, za ktorých môže banka postúpiť svoju
pohľadávkuinémusubjektu.Bezsplneniavšetkýchtýchtopodmienokkpostúpeniubankovejpohľadávky
nesmie prísť. Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky pre rozpor so zákonom.

11. V súvislosti s postupovaním pohľadávky je potrebné preto zistiť, či nadobúdateľ pohľadávky je vecne
legitimovaný v prejednávanej veci a či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
uplatnený nárok vo veci.

Vprejednávanejvecižalobca,ktorýnamiestopôvodnéhožalobcu–banky,vstúpildokonania,odvodzuje
svoju vecnú legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej s bankou. Súd bol preto povinný
skúmať, či pri postupovaní pohľadávky boli splnené všetky zákonné predpoklady vyplývajúce z § 92
ods. 8 zákona o bankách.Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže byť predmetom postúpenia pohľadávky len taká pohľadávka,
ktorá je splatná. Na to, aby bolo možné konštatovať riadne zosplatnenie bankovej pohľadávky, musia
byť splnené zákonné predpoklady vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ďalej z §

565 Občianskeho zákonníka.
Prvoinštančný súd sa v napadnutom rozsudku riadnym zosplatnením bankovej pohľadávky zaoberal
a dospel k záveru, že pre absenciu preukázania doručenia výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, nie je možné túto pohľadávku považovať za platne zosplatnenú.
Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že pôvodný žalobca, teda ešte banka, neuniesla dôkazné

bremeno o preukázaní doručenia zásielky obsahujúcej výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
do dispozičnej sféry žalovanej (a predtým aj jej nebohého manžela). Zo spisu totiž vyplýva, že výzva
vyplývajúca z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bola vyhotovená, avšak dôkaz o jej doručení do
dispozičnej sféry žalovanej právny predchodca žalobcu nepreukázal a dostal sa do dôkaznej núdze.
Je irelevantné, tak, ako to namietal právny predchodca žalobcu v odvolaní, na akú adresu (trvalého
bydliska alebo korešpondenčnú) bola táto listina doručovaná, pre platné doručenie listiny postačuje

preukázanie, že žalovaná (a jej nebohý manžel) mali možnosť sa s obsahom doručovanej listiny
oboznámiť.
Tým, že nebol splnený prvý predpoklad, a to riadne doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka do dispozičnej sféry žalovanej, zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, aj
keďvykonanériadneapreukázanédoručovaniedodispozičnejsféryžalovanej(ajejnebohéhomanžela)

nemôže už konvalidovať chýbajúcu výzvu vyplývajúcu z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Tým,
že úver riadne nebol zosplatnený a tým, že bolo potrebné podľa prvoinštančného súdu rozhodnúť len
o splátkach ku dňu konania prvoinštančného súdu, svedčí o tom, že nebolo možné platne bankovú
pohľadávku postúpiť zmluvou o postúpení a vychádzať zo situácie, že banka platne svoju pohľadávku
voči žalovanej postúpila a aktuálny žalobca, ktorý v priebehu odvolacieho konania vstúpil do konania

namiesto pôvodného žalobcu, je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore, teda že mu svedčia
hmotnoprávne následky uzatvorenej zmluvy o úvere.

12. Aby bolo možné túto bankovú pohľadávku ďalej platne postúpiť na nový subjekt, bolo potrebné ešte
naviac zrealizovať aj písomnú výzvu banky dlžníkovi, ktorý je v omeškaní viac ako 90 dní podľa § 92 ods.

8 zákona o bankách a až tak pristúpiť k postúpeniu pohľadávky. Táto výzva súdu preukázaná nebola.

13. Preto odvolací súd, keďže nemal splnené zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky, nemohol
v prospech žalobcu priznať akékoľvek práva vyplývajúce z úverového vzťahu medzi právnym
predchodcomžalobcuažalovanounajednejstrane,aleaninemoholžalobkynipriznaťprávavyplývajúce

z ust. § 298 a § 295 CSP, kde bolo rozhodnuté o neprijateľných zmluvných podmienkach. Preto odvolací
súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu s poukazom na ust. § 388, v spojení s § 390 CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o určení neplatnosti zmluvných
podmienok zmenil a žalobu zamietol.
Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok prvoinštančného súdu v zamietavom výroku potvrdil

s tým, že na zamietnutie výroku aplikoval ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a tým považoval rozhodnutie
prvoinštančného súdu v tejto časti za vecne správne.

14. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP
a § 362 ods. 1, 2 CSP.

V odvolacom konaní a v celom konaní bola úspešnou stranou sporu žalovaná, voči ktorej bola žaloba
v celom rozsahu zamietnutá. Preto žalovanej patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením prvoinštančným
súdom.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

217Co/28/2022

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).