Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122201466
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4122201466.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľa: T. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpený: JUDr. Andrea Pállová, advokátka so sídlom Nitra, Podzámska
2959/18A, IČO: 33 986 665, o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odmietnutí podania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.

k. 12Vyd/1/2022-74 zo dňa 4. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 07.02.2022 doručeným Okresnému súdu Nitra ako súdu prvej inštancie dňa
08.02.2022 sa navrhovateľ s poukazom na ust. § 359d ods. 2 CMP (Civilný mimosporový poriadok -

zák. č. 161/2015 Z. z.) v spojení s § 134 ods. 1 OZ (Občiansky zákonník - zák. č. 40/1964 Zb.) domáhal
po vykonaní úkonov podľa § 359e a nasl. CMP vydania tohto uznesenia:

Súd potvrdzuje, že dňa 07.12.2002 navrhovateľ - T. U., rodený U., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo:
XXXXXX/XXXX, trvale bytom XXX XX Q. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, nadobudol vydržaním
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území Q., a to k parcele reg. C-KN č. XXX/

X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parcela reg. C-KN č. XXX/X orná pôda o výmere
XXX m2.

2. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) uznesením súd prvej inštancie takto
rozhodol:

Podanie navrhovateľa doručené súdu dňa 08.02.2022 sa o d m i e t a v časti zapísaných vlastníkov:
C. D., J. D., E. D., S. D., K. P., K. D., S. K., F. Q., D. T., S. K., J. N., K. U., E. J., K. N., C. D., F. N., S. N.,
E. N., C. N., T. N., I. N., J. I. D., J. Q., D. C., O. D., O. A., N. J., J. Q., C. Q., K. Q..

3. Svoje rozhodnutie, s poukazom na predmet podaného návrhu, citované ustanovenie § 25 CMP a
citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. - § 127 ods. 1 a § 129

ods. 1 až 3), odôvodnil nasledovne:

3.1. Nakoľko toto podanie nespĺňalo náležitosti podania vo veci samej, súd uznesením zo dňa
21.09.2022 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia podanie doplnil tak, že
riadne označí všetkých nezistených spoluvlastníkov v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.6Cdo/11/2016zodňa24.02.2016.Navrhovateľsvojepodaniedoposiaľriadnenedoplnil.3.2. Vzhľadom na to, že navrhovateľ svoje podanie riadne nedoplnil, pričom pre uvedený nedostatok súd
nemôže pokračovať v konaní, súd postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 129 ods.
3 CSP a podanie v časti zapísaných vlastníkov u ktorých nebolo uvedené bydlisko ani dátum narodenia

odmietol.

4. Uvedené uznesenie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním domáhajúci sa jeho zrušenia (a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) s poukazom na odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že prvoinštančný

súd pri svojom rozhodnutí zrejme opomenul, že on svoje podanie na základe výzvy súdu doplnil
dňa 29.09.2022, pričom v odôvodnení uznesenia sa s týmto nijako nevysporiadal, ani neodôvodnil,
prečo by doplňujúce podanie malo byť nepostačujúce, čo robí uznesenie nepreskúmateľné. Predmetom
doplňujúceho podania bolo označenie Slovenského pozemkového fondu (SPF), so sídlom Búdkova
cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 ako účastníka konania, nakoľko SPF v zmysle ustanovenia § 34
ods. 18 zák. č. 330/1991 Zb. koná okrem iného pred súdom za neznámych vlastníkov alebo vlastníkov/

spoluvlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe, ktorých dátum narodenia, ani miesto
pobytu nie je z objektívnych dôvodov jemu známe (keďže všetci títo zapísaní vlastníci sú už tohto času
nebohí), v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie potrebné považovať za nesprávne a predčasné.
Zároveň má za to, že túto skutočnosť (že za neznámych vlastníkov alebo vlastníkov/spoluvlastníkov
pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe koná SPF) ani nie je potrebné z jeho strany v konaní

preukázať, nakoľko v súlade so zásadou iura novit curia a zároveň podľa ust. § 186 ods. 1 CSP sa
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené
alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nedokazujú; napriek tomu však svoj návrh
doplnil a riadne označil SPF ako účastníka konania, čo v rozhodnutí zohľadnené nebolo. Skutočnosť, že
účastníkom konania je v prípade neznámych vlastníkov SPF, potvrdil okrem iného i Krajský súd v Nitre

v rozhodnutí sp. zn. 5Co/44/2022 zo dňa 29.04.2022 (z tohto odvolateľ citoval), keď zároveň uviedol,
že z dôvodu právnej istoty opätovne pripája v prílohe svoje doplňujúce podanie zo dňa 29.09.2022, v
ktorom prehľadným spôsobom uviedol všetkých vlastníkov zapísaných na listoch vlastníctva, v mene
ktorých koná na základe zákonného splnomocnenia SPF (napriek tomu, že táto informácia vyplýva
aj zo samotného listu vlastníctva). Postupom prvoinštančného súdu, ktorým sa odklonil od uvedenej

právnej zásady, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, keď zároveň rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci nesprávnym vyhodnotením obsahu jeho podaní
zažurnalizovaných v súdnom spise.

5. Vyjadrenie k podanému odvolaniu podané nebolo - odvolanie nebolo pred predložením odvolaciemu

súdu nikomu na vyjadrenie zasielané.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa

náležitosti podľa (§ 127 a § 363 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vec prejednal a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd
potvrdil, že dňa 07.12.2002 nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich
sa v kat. úz. Q., na prac. reg. „C-KN“ č. XXX/X,zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2 (na ktorej má postavený dom so súp. č. XXX) a prac. reg. „C-KN“ č. XXX/X, orná pôda

o výmere XXX m2 (ďalej ako „nehnuteľnosti“). Navrhovateľ v návrhu uviedol, že k predmetným
(vyššie špecifikovaným) nehnuteľnostiam nie je založený žiaden list vlastníctva. Súd prvej inštancie
uznesením č. k. 12Vyd/1/2022-24 zo dňa 28.04.2022 vyzval navrhovateľa, aby doplnil svoje podanie
zo dňa 08.02.2022 (tak, že „riadne označí všetkých podielových spoluvlastníkov zapísaných na listoch
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam“) a predložil vypracovaný geometrický plán so zameraním

právneho vzťahu k parc, reg. „C“ č. XXX/X a parc, reg. „C“ č. XXX/X, ku ktorým nie je založený
list vlastníctva. Súd prvej inštancie dopytom na Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor zistil, že v
súvislosti s prac. reg. „C“ č. XXX/X a XXX/X v kat. úz. Q. nie je založený list vlastníctva, ale vlastníctvo
je založené k parc. reg. „E“ č. XXX/X, XXX/X evidovaných na LV č. XXXX a k parc. reg. „E“ č.XXX/XXX evidovanej na LV č. XXXX. Následne navrhovateľ podaním zo dňa 10.06.2022 uviedol
(označil) všetkých podielových spoluvlastníkov evidovaných na (vyššie citovaných) listoch vlastníctva
č. XXXX a XXXX (v zmysle údajov vyplývajúcich z týchto listov vlastníctva) s tým, že tiež predložil

geometrický plán č. XXX/XXXX vyhotovený spoločnosťou GEOTOM, s.r.o.. Následne súd prvej inštancie
uznesením č. k. 12Vyd/1/2022-63 zo dňa 21.09.2022 opätovne vyzval navrhovateľa k doplneniu jeho
podania zo dňa 10.06.2022 tak, aby „riadne označil všetkých nezistených spoluvlastníkov v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016“. Navrhovateľ reagujúc na
uvedenú výzvu súdu prvej inštancie podaním zo dňa 10.06.2022 opätovne označil všetkých podielových

spoluvlastníkov evidovaných na (vyššie citovaných) listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX (v zmysle
údajov vyplývajúcich z týchto listov vlastníctva) zdôrazňujúc, že vlastníkov, ktorých pobyt nie je známy,
zastupuje Slovenský pozemkový fond („SPF“). Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol odvolaním
navrhovateľa napadnutým uznesením (bližšie citovaným v záhlaví tohto rozhodnutia), ktorým odmietol
podanie navrhovateľa zo dňa 08.02.2022 v časti zapísaných vlastníkov: C. D., J. D., E. D., S. D., K. P.,
K. D., S. K., F. Q., D. T., S. K., J. N., K. U., E. J., K. N., C. D., F. N., S. N., E. N., C. N., T. N., I. N., J. I.

D., J. Q., D. C., O. D., O. A., N. J., J. Q., C. Q., K. Q., t. j. v časti spoluvlastníkov, ktorí v liste vlastníctva
neboli označení dátumom narodenia, resp. bydliskom.

8. Odvolací súd sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že navrhovateľ si nesplnil
svoju povinnosť v zmysle § 129 ods. 3 CSP - neopravil a nedoplnil nedostatok podania (nedoplnil

dátumy narodenia a bydlisko spoluvlastníkov) a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať.
Odvolací súd dodáva, že z hľadiska individuálnej povahy tohto konania nie je možné od navrhovateľa
formalisticky žiadať, aby označil údaje o ostatných podielových spoluvlastníkoch, ako to žiadal súd prvej
inštancie vo výrokovej časti uznesenia č. k. 12Vyd/1/2022-63 zo dňa 21.09.2022 (ďalej ako „vyzývacie
uznesenie“). Súd prvej inštancie vo vyzývacom uznesení nevytýkal navrhovateľovi to, že by v žalobe

„de facto“ neoznačil všetkých žalovaných ako osoby - spoluvlastníkov - danej nehnuteľnosti podľa
príslušného listov vlastníctva (č. XXXX a XXXX), ale nedostatok podania videl v tom, že navrhovateľ
formálne neuviedol dátum narodenia, resp. bydlisko, pričom uviedol, že pre tento nedostatok podania
nie je možné v konaní pokračovať.

9. Odvolací súd uvádza, že subjekt neznámych, resp. nezistených vlastníkov bol zavedený do
právneho poriadku SR osobitnými zákonmi upravujúcimi vlastnícke vzťahy k pôde a usporiadanie
pozemkového vlastníctva, a to zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 229/1991
Zb.“), zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon č. 330/1991Zb.“) a zákonom č 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ktoré majú vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku povahu „lex specialis“. Potreba zavedenia osobitného subjektu neznámych,
resp. nezistených vlastníkov vyplynula z potreby v procese usporiadania pozemkového vlastníctva

zaviesť čo najefektívnejšie postupy a pravidlá pri usporiadaní pozemkového vlastníctva s ohľadom
na poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva k všetkým vlastníkom, teda aj neznámym. Pojem
„nezistený vlastník“ definuje zákon č. 180/1995 Z. z. a zákon č. 330/1991 Zb., ktoré vymedzujú
aj oprávnenia Slovenského pozemkového fondu vo vzťahu k pozemkom nezistených vlastníkov. Za
nezisteného vlastníka podľa jeho zákonnej definície v § 8 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 180/1995 Z.

z. v prípade podanej žaloby podľa evidencie katastra nehnuteľností je potrebné považovať aj subjekt
identifikovaný aspoň menom a priezviskom, ktorého miesto trvalého pobytu (sídlo) nie je známe. Žiadne
zákonné ustanovenie neobmedzuje definíciu nezisteného vlastníka iba na osobu, ktorá žije.

10. Nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie nezistených vlastníkov pred

súdmi a inými orgánmi zveril zákon Slovenskému pozemkovému fondu a Lesom Slovenskej republiky
v § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. a v § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb.. Nezistení
vlastníci sú účastníkom právnych vzťahov aj účastníkom súdnych konaní, pretože im osobitné zákony
priznávajú presne určené práva a povinnosti a nezistených vlastníkov nemožno stotožňovať s fyzickými
osobami v zmysle Občianskeho práva a teda nemožno na nich aplikovať ustanovenia vzťahujúce

sa na fyzické osoby podľa Občianskeho práva o vzniku a zániku spôsobilosti na práva a povinnosti
a z toho vyplývajúcej procesnej spôsobilosti. Slovenský pozemkový fond v tomto súdnom konaní
nezastupuje fyzickú osobu, ktorá smrťou stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, ale zastupuje
osobitný subjekt - nezisteného vlastníka, ktorému zákon priznáva procesnú subjektivitu. Procesnúsubjektivitu podľa § 61 C. s. p. má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva. Procesnú subjektivitu nezisteným (neznámym) vlastníkom priznávajú zákony
č. 180/1995 Z. z. a zákon č. 330/1991 Zb.. Z ustanovenia § 61 CSP je zrejmé, že zákon môže

priznať procesnú subjektivitu aj takým subjektom, ktoré podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať
práva a povinnosti. V týchto prípadoch je spôsobilosť byť účastníkom konania daná subjektu bez
hmotnoprávnej subjektivity pre to, aby bolo možné uskutočniť proces a zabezpečiť tým spravodlivú
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Medzi takéto subjekty patrí aj neznámy, resp.
nezistený vlastník, ktorému ako špecifickému subjektu procesnú spôsobilosť, ale aj hmotnoprávnu

spôsobilosť, napríklad pri uzatváraní kúpnych zmlúv, nájomných zmlúv a podobne priznáva zákon. Na
Slovenský pozemkový fond ako zákonného zástupcu nezistených, resp. neznámych vlastníkov nie je
možné vzťahovať ustanovenie občianskoprávnych predpisov o zastúpení, ale iba špeciálne ustanovenie
osobitných právnych predpisov, ktoré zadefinovali tomuto zákonnému zástupcovi oprávnenia na úrovni
tak hmotného, ako aj procesného práva. Toto zastúpenie nie je viazané na právnu skutočnosť existencie
či smrti fyzickej osoby ako vlastníka, ale na skutočnosť absencie identifikačných údajov (napr. dátumu

narodenia, bydliska) inak spojených s osobou nezisteného vlastníka. Ustanovenia osobitných zákonov
o nezistených vlastníkoch neukladajú povinnosť navrhovateľovi, Slovenskému pozemkovému fondu, či
Lesom Slovenskej republiky zisťovať identifikačné údaje o nezistených vlastníkoch ani šetriť, či sú títo
vlastníci živí alebo mŕtvi. Oprávnenie Slovenského pozemkového fondu či Lesov Slovenskej republiky
zastupovať neznámych, resp. nezistených vlastníkov zaniká podľa § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.

z. doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom.
Identita nezisteného vlastníka ako účastníka konania sa odvíja od jeho zápisu v katastri nehnuteľností.
Pri označení nezisteného vlastníka ako účastníka konania je nevyhnutné vychádzať zo zápisu jeho
označenia na LV v katastri nehnuteľností. Zákon presnú formu nepredpisuje. Obligatórnym údajom je
nezistený vlastník a jeho zastúpenie fondom (SPF). Fond pri zastupovaní nezisteného vlastníka musí

postupovať s odbornou starostlivosťou. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2022, sp.
zn. 7Cdo/238/2021).

11. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uvádza, že sa nemohol stotožniť
s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zo strany navrhovateľa nedošlo k doplneniu podania

zo dňa 08.02.2022 resp. že navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť označenia všetkých podielových
spoluvlastníkov evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX v zmysle údajov vyplývajúcich
z týchto listov vlastníctva, a to aj s poukazom na skutočnosť, že pri niektorých podielových
spoluvlastníckych z predmetných listov vlastníctva nevyplývajú ich identifikačné údaje resp. dátum
narodenia a bydlisko. Presne pre tieto situácie zo strany zákonodarcu došlo k zavedeniu inštitútu

neznámeho resp.nezisteného vlastníka. Ako už bolo uvedené vyššie, záujmom a úmyslom zákonodarcu
bolo iba spriechodnenie procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia
hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa vytratil v tuzemských podmienkach
prakticky okamžite v súvislosti s opustením intabulačného princípu a strate niekdajšieho významu
inštitútu pozemkovej knihy krátko po II. svetovej vojne. Potreba zavedenia osobitného subjektu

„neznámych", resp. „nezistených" vlastníkov vyplynula z potreby v procese usporiadania pozemkového
vlastníctva zaviesť čo najefektívnejšie postupy a pravidlá pri usporiadaní pozemkového vlastníctva s
ohľadom na poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom a zákonmi zavedený
subjekt „neznámych", resp. „nezistených" vlastníkov bol následne využívaný v ďalších súvisiacich
právnych predpisoch za účelom zefektívnenia riešenia vlastníckych vzťahov k pozemkom, resp.

nakladania s pozemkami. Cieľom zavedenia špecifického subjektu - „nezisteného", resp. „neznámeho"
vlastníka bolo napomôcť pri evidencii a usporiadaní vlastníckych vzťahov, a to aj v súdnych konaniach,
pričom nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie nezistených vlastníkov pred
súdmi a inými orgánmi zveril zákon výslovne Slovenskému pozemkovému fondu a Lesom SR, š. p..
Týmito špeciálnymi predpismi je tak zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

nezistených vlastníkov, a to aj v konaniach pred súdom, aby sa mohol uskutočniť proces, ktorý sa
priamo týka práv a oprávnených záujmov neznámych vlastníkov (aby táto osobitná skupina osôb
neutrpela ujmu na svojich právach). Slovenský pozemkový fond pri vykonávaní činností zverených mu
osobitnými predpismi postupuje vždy vo verejnom záujme a teda aj ustanovenia, vymedzujúce rozsah
oprávnenia Slovenského pozemkového fondu konať v prípade pozemkov s neznámym vlastníkom, je

potrebné vykladať s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým nepochybne je spravodlivé usporiadanie
pozemkového vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom
pozemkov (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.04.2019, sp.zn. 8Cdo/31/2018).12. Vzhľadom k uvedenému zastáva odvolací súd názor, že tzv. nezistený vlastník podľa § 13 zákona
č. 180/1995 Z. z. ako subjekt „sui generis“ je nositeľom procesnej subjektivity, a to až do okamihu,
kedy postavenie tzv. nezisteného vlastníka stratí v dôsledku jeho presnej identifikácie spôsobom

predpokladaným v § 20 ods. 1 zákona č. 180/1995Z. z., ktorá skutočnosť v prejednávanom prípade
nenastala. Preto podľa názoru odvolacieho súdu dôvody na odmietnutie podania neexistovali. Odvolací
súd sa predovšetkým s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. februára 2022 sp. zn.
7Cdo/238/2021 - ktorý korigoval formálny prístup súdu k požiadavke označenia nezisteného vlastníka
v žalobe zastal záver, podľa ktorého je pre zabezpečenie materiálnej stránky ochrany zákonnosti a

prístupu strany k súdu žiadúce prikloniť sa k potrebe návrh vecne prejednať a meritórne rozhodnúť
v prípade, ak je stranou sporu osoba napĺňajúca charakter nezisteného vlastníka resp. neznámeho
vlastníka. Ak by striktne procesné predpisy upravujúce konanie pred súdmi trvali na tom, že každý
subjekt konania musí byť presne identifikovaný (u fyzickej osoby spôsobom vyplývajúcim z § 133 ods.
1 CSP), požiadavka presnej identifikácie by zároveň vylúčila možnosť týchto neznámych vlastníkov v
konaní vystupovať a pozemkový fond (prípadne Lesy SR) takéto subjekty zastupovať.

13. Ak súd prvej inštancie odmietol podanie navrhovateľa, s poukazom na vyššie uvedené, svojím
postupom porušil právo navrhovateľa na spravodlivý proces. Porušením práva na spravodlivý proces
pritom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia
jej procesných práv, priznanej jej v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom

chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných
práv a právom chránených záujmov, priznaných jej Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie jej
práv a oprávnených záujmov, k čomu v prejednávanej veci došlo, keď súd prvej inštancie v dôsledku
prílišného formalizmu odmietol podanie navrhovateľa a znemožnil mu tak prístup k súdnej ochrane, resp.
k ochrane jej práv a právom chránených záujmov. Prvoinštančný súd tak v zmysle vyššie uvedeného

svojím konaním navrhovateľovi ako strane sporu odoprel právo na súdnu ochranu (Ústava SR čl. 46
ods. 1, Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd čl. 6 ods. 1). (M. m. II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/02).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom je súd prvej
inštancie právnym názorom vyššie vysloveným viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V ďalšom konaní súd prvej
inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).