Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/14/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200243
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200243.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta
Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav Novák, so sídlom Trakovice č.
269, IČO: 36 089 061, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Ivanovičom, Grösslingova 45, Bratislava
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 1040509/1/248328/2012 zo dňa 5.3.2012 a č. 1040509/1/192015/2012 zo dňa 2.3.2012
t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 21.5.2012 domáhal podľa § 247 a nasl.
O.s.p., v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného Finančným
riaditeľstvom SR pod č. 1040509/1/248328/2012 zo dňa 5.3.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Hlohovec č. 647/230/25980/11/Fan zo dňa 4.7.2011 a rozhodnutia
Finančného riaditeľstva SR č. 1040509/1/192015/2012 zo dňa 2.3.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Hlohovec č. 647/230/25977/11/Fan zo dňa 4.7.2011, ktorými bol
vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia.

Žalobca poukazoval na to, že Daňový úrad Hlohovec ako prvostupňový orgán začal dňa 16.8.2010
daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za 1.-4. štvrťrok 2008, ktorú rozšíril o kontrolu dani z
pridanej hodnoty i za 1.-4. štvrťrok 2007. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č.
647/320/24471/2011/DEC zo dňa 16.6.2011. Dňa 29.6.2011 bolo na Daňový úrad Hlohovec doručené
stanovisko žalobcu k protokolu zo dňa 28.6.2011, v ktorom podal vysvetlenie k výsledkom zistenia a
navrhol i ďalšie dôkazy. Protokol bol prerokovaný dňa 30.6.2011 a zároveň bol k nemu vypracovaný
Dodatok. Prvostupňový orgán - správca dane ale neakceptoval argumenty, ktoré uvádzal žalobca v
stanovisku k protokolu a bez doplnenia dokazovania vydal dodatočné platobné výmery, ktorými žalobcovi
vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie štvrtého štvrťroku 2007 vo výške 24.050,58 eur a za
obdobie tretieho štvrťroku 2007 vo výške 2.207,39 eur.

Dodatočné platobné výmery daňový subjekt - žalobca napadol odvolaním, v ktorom poukazoval
na neúplnosť dokazovania, nezohľadnenie jeho návrhov na doplnenie dokazovania a nesprávne
zhodnotenie vykonaných dôkazov. Uvedené odvolacie dôvody však žalovaný nezohľadnil a dňa
2.3.2012 a dňa 5.3.2012 vydal rozhodnutia, ktorými dodatočné platobné výmery potvrdil.

Žalobca v dôvodoch žaloby namietal, že žalovaný nesprávne zhodnotil dôkazy a posúdil skutkový
stav a nesprávne aplikoval ust. § 49 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pretože nárok
na odpočet DPH mu vznikol v súlade s ust. § 49, pretože spĺňal všetky podmienky stanovené
zákonom, k čomu poukázal i na rozsudky Európskeho súdneho dvora, predmetom ktorých je návrh
na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa pravidla pre vrátenie nadmerného odpočtu DPH pri
dodržaní zásad daňovej neutrality a proporcionality, v ktorých ESD opakovane konštatoval, že právo na
odpočet je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH, ktoré nemožno obmedziť a podmienky vrátenia
nadmerného odpočtu DPH nemôžu spochybňovať zásadu neutrality daňového systému DPH tým, že
zdaniteľná osoba bude v celom rozsahu alebo sčasti povinná znášať DPH a zdaniteľnej osobe musí byť
za primeraných podmienok vrátená celá suma vyplývajúca z nadmerného odpočtu DPH.

Žalobca poukazoval na ust. § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej zákon o správe daní), ktorými
ustanoveniami sa žalovaný v konaní neriadil, dokonca postupoval v rozpore s nimi, keď nevykonal
dokazovanie ako mu uvedené ustanovenia ukladajú. Správca dane mal povinnosť vykonať dokazovanie
v takom rozsahu, aby vylúčil pochybnosti súvisiace s preukázaním účtovných položiek rozhodných pre
správne určenie dane a žalovaný porušil právo na prerokovanie protokolu, keď sa správca dane
jeho námietkami nezaoberal a odkázal ho na odvolacie konanie, čím zároveň bol porušený princíp
dvojinštančnosti daňového konania, ktorým bol žalobca ukrátený na svojich právach, v rozhodnutiach
žalovaného absentuje argumentácia právneho názoru o neuznaní daňových výdavkov, a tým došlo k
zaťaženiu rozhodnutí vadou arbitrárnosti a k porušeniu princípu právnej istoty, ktorý vyplýva z čl. I ods.
1 Ústavy SR.

Žalobca trval na to, že si dôkaznú povinnosť splnil, na základe jeho návrhu boli vypočutí aj Ing. V. M.
a B. R., ktorí správcovi dane uviedli, že vo fakturovanej sume, ktorú si uplatnili za sprostredkovanie
predaja pozemkov zohľadnili aj náklady na ubytovanie, telefón, pohonné hmoty a iné výdavky, ktoré so
sprostredkovaním a výkupom pôdy súviseli. Uvedené skutočnosti svedčia v prospech žalobcu, napriek
tomu žalovaný odpočítal výdavky, ktoré má zaúčtované na základe faktúr od Ing. V. M. a spoločnosti
DAJA group spol. s.r.o. žalobca vo svojom účtovníctve podľa § 49 ods. 3 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH.
Dôkazné bremeno súvisiace s preukázaním, či služby sprostredkovania skutočne žalobca využil na
dodávky tovaru a služieb, ktoré nie sú oslobodené od DPH sa presunulo na správcu dane, ktoré tento
neuniesol. Za nedostatky vo vedení administratívnej časti podnikania svojich obchodných partnerov
žalobca nemôže niesť zodpovednosť a ako daňový subjekt ani nemal dôvod kontrolovať vedenia ich
účtovníctva a plnenie daňových povinností, takúto povinnosť mu zákon ani neukladá, z toho dôvodu
nemožno od žalobcu ako daňového subjektu spravodlivo požadovať, aby dohliadal na to, či platiteľ dane
- druhá strana, si riadne odpočítala zdaniteľné plnenie a riadne ich zahrnula do daňového priznania. Ak
mal správca dane pochybnosti o vykonaní sprostredkovateľskej činnosti a jej rozsahu mal podľa názoru
žalobcu dokazovanie doplniť tak, aby mal preukázané, či sprostredkovateľská činnosť bola, prípadne
nebola, vykonaná a či zasahovala aj do sprostredkovania dodania tovarov a služieb neoslobodených
od DPH, pretože ak sprostredkovateľ nezaplatil za kontrolované obdobie daň z príjmov právnickej
osoby, nemôže mať táto skutočnosť vplyv na posúdenie výdavku daňového subjekt, ktorý spočíva v
provízii vyplatenej na základe sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá obnáša aj dodanie tovarov a služieb
neoslobodených od DPH.

Žalobca dôkazné bremeno preukázania účelnosti vynakladaných výdavkov voči správcovi dane
uniesol, ale žalovaný extenzívne vykladá ustanovenia zákona o DPH v neprospech žalobcu, hoci
žalobca predložil všetky faktúry o cene dodaného tovaru a služieb v súlade s uzatvorenými
sprostredkovateľskými zmluvami ako i ostatné doklady, ktoré mal k dispozícii, čím podmienky
preukázania plnenia podmienok na odpočet dane bol žalobcom správcovi dane riadne preukázaný.

Žalobca súčasne s návrhom požiadal predsedu senátu i o odloženie vykonateľnosti rozhodnutí, ktorých
preskúmania sa v konaní vo veci samej domáha. Súd návrhu vyhovel a uznesením č.k. 20S 14/2012-76
zo dňa 16.10.2012 vykonateľnosť rozhodnutí odložil.

K žalobe sa vyjadril i žalovaný podaním zo dňa 25.6.2012 a žiadal žalobu zamietnuť.

Dôvody uvedené v žalobe označil za zavádzajúce a neopodstatnené, pretože podľa ust. § 29 ods. 8
zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov dôkazné bremeno leží

na žalobcovi, ktorý je povinný preukázať svoje tvrdenia o použití sporných služieb sprostredkovania
aj na dodávky tovarov a služieb, ktoré nie sú oslobodené od DPH. Ak žalobca dôkazné bremeno
neunesie, správcovi dane postačuje konštatovanie, že si nemôže odpočítať DPH z prijatých služieb za
sprostredkovanie, ktoré deklaroval faktúrami vystavenými za sprostredkovateľské služby spoločnosťou
DAJA group spol. s.r.o. Bratislava (od 9.12.2008 zmena názvu i sídla na MS group Slovakia s.r.o.
Bratislava) a faktúr vystavených Ing. V. M..

Žalobca v zákonnej lehote 8 pracovných dní od doručenia protokolu ani do ukončenia kontroly
neposkytol žiadne informácie, ani nepredložil žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam, v písomnom vyjadrení
k protokolu nepodal žiadne námietky, pričom zo spisového materiálu, ktorý predložil žalobca ku kontrole
vyplývalo, že sprostredkovateľské služby boli použité na dodávku tovarov oslobodených od DPH - predaj
pozemkov.

Správca dane v dodatku k protokolu uviedol, že námietky žalobcu neovplyvňujú zistenia, ktoré sú
uvedené v protokole z čoho vyplýva, že sa námietkami žalobcu vyporiadal, ale pri rozhodnutí na ne
neprihliadal, pretože ich nepovažoval za relevatné. Žalobca neoznačil, na aké neoslobodené plnenia
boli sprostredkovateľské služby použité a nepredložil k tomuto tvrdeniu žiaden dôkaz.

Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 48 ods.2 zákona o správe daní uložil správcovi dane doplniť
konanie a vypočuť svedkov Ing. V. M. a konateľa spoločnosti DAJA group, s.r.o. Bratislava B. R.. Ich
výpovede ale nepotvrdili, že sprostredkovateľské služby boli použité na dodávky tovarov a služieb,
ktoré nie sú od DPH oslobodené, preto tvrdenie žalobcu, že jeho argumenty neboli v rámci návrhu
na doplnenie dokazovania akceptované nie je pravdivé. Okrem toho výsluch svedkov žalobca navrhol
až v odvolacom konaní, preto nebol na svojich právach ukrátený a námietka porušenia princípu
dvojinštančnosti daňového konania je neopodstatnená.

Podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH sú upravené v § 49 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej DPH), v ktorom sa ale preukázanie jednotlivých
účtovných položiek ako uvádza žalobca nenachádza.

Podľa § 38 ods. 2 zák. o DPH je od dane oslobodené dodania pozemku okrem dodania stavebného
pozemku. Žalobca si v zdaňovacích obdobiach 3. a 4. štvrťrok 2007 uplatnil odpočítanie DPH na
základe faktúr vystavených dodávateľom Ing. V. M. č. 20070002, č. 20070003 a č. 20070005 a tiež
faktúr č. 2007/E/007, č. 2007/E/008 a č. 2007/E/009 a č. 2007/E/010 vystavených spoločnosťou DAJA
group s.r.o., všetky za sprostredkovanie výkupu poľnohospodárskej pôdy. Zo sprostredkovateľských
zmlúv, ktoré mal žalobca ako záujemca uzatvorené s Ing. V. M. zo dňa 3.9.2007 a spoločnosťou
DAJA group s.r.o. Bratislava zo dňa 3.10.2007 ako sprostredkovateľmi vyplýva, že sa v nich
sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť
zmluvu o kúpe poľnohospodárskej pôdy v príslušných katastrálnych územiach čoho potvrdzuje, že
predmetná sprostredkovateľská činnosť bola realizovaná výlučne na nákup a uzatváranie kúpnych zmlúv
o predaji pôdy (ornej, trvalých trávnatých porastov, záhrad, viníc a lesov) a do ukončenia kontroly žalobca
nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia o použití sprostredkovania i na obchody
neoslobodené od DPH preukázal.

K námietke žalobcu súvisiacej s tým, že nemôže niesť zodpovednosť za následky porušenia povinnosti
svojich obchodných partnerov žalovaný uviedol, že v žalobou napadnutých rozhodnutiach neuvádza
žiadne pochybenia obchodných partnerov žalobcu, za ktoré by mal byť zodpovedný.

Podľa znenia ust. § 49 ods. 3 zák. o DPH platiteľ dane nemôže odpočítať DPH z tovarov a služieb, ak ich
použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú od DPH oslobodené podľa § 28 - § 41, okrem výnimiek,
ktoré sa ale na tento prípad nevzťahujú.

Faktúry, s nimi súvisiace sprostredkovateľské zmluvy ako i výpovede svedkov jednoznačne preukázali,
že žalobca použil služby len na činnosti oslobodené od DPH podľa § 38 ods.2 zák. o DPH, t.j. na predaj
pozemkov, sprostredkovateľské služby súviseli s výkupom poľnohospodárskej pôdy, ktorú žalobca na
základe kúpnych zmlúv predával, preto je vylúčený akýkoľvek iný extenzívny výklad ustanovení tohto
zákona. Charakter ekonomických aktivít mal žalobca preukázať svojimi účtovnými dokladmi a nie
účtovnými dokladmi svojich dodávateľov.

K rozhodnutiam ESD, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje žalovaný uviedol, že nimi je riešená lehota
a spôsob vrátenia nadmerného odpočtu DPH, ale nie odpočítanie DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba
uskutočňuje obchodné transakcie, ktoré sú od DPH oslobodené.

Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1
O.s.p., podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vzhľadom na to, že boli splnené
podmienky vyžadované podľa § 250f O.s.p., keď účastníci konania súhlasili s tým, aby súd o žalobe
rozhodol bez pojednávania a tento postup nebol ani v rozpore s verejným záujmom, vo veci pojednávanie
nenariaďoval a rozsudok verejne vyhlásil.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia ako i rozhodnutia, ktoré im predchádzali, oboznámil
s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a
2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu a posúdení, či žalovaný
pri rozhodovaní a vyslovení svojho právneho názoru vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu.

Žalobca v podanej žalobe namieta procesné úkony správcu dane a žalovaného ku ktorým tvrdí, že
dôkazné prostriedky, ktoré navrhol neboli dostatočne preverené, zistené skutočnosti boli extenzívne
vyložené v jeho neprospech, žalovaný dôkazy nesprávne zhodnotil keď nevzal do úvahy všetky
vysvetlenia a objasnenia, ktoré mu za týmto účelom žalobca poskytol. Žalobca tvrdil, že podmienky na
odpočet dane boli v jeho prípade splnené a riadne správcovi dane preukázané.

Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie
za účelom objasnenia sporných sprostredkovateľských obchodov, doplnil dokazovanie i výsluchom
žalobcom navrhnutých svedkov Ing. M. a konateľa spoločnosti DAJA group s.r.o. Bratislava B. R.,
zameral svoju preskúmavaciu činnosť na posúdenie zákonnosti žalovaným vydaných rozhodnutí a
konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, keď žalobca v žalobe namietal procesné pochybenia, ktorých
sa mal dopustiť správca dane pri výkone daňovej kontroly a ktoré mali za následok vydanie nezákonných
rozhodnutí. Úlohou súdu bolo i posúdiť, či žalovaný postupoval v konaní v súlade so skutkovými
zisteniami a rešpektoval základné zásady daňového konania.

Podľa § 2 ods. 1 zákona správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,
ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní o obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných v evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že dôkazné bremeno v daňovom konaní spočíva na daňovom
subjekte, ktorý má povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane.

Úlohou správcu dane je v rámci daňovej kontroly zistiť a objasniť všetky skutočnosti, ktoré sú uvedené
daňovým subjektom v daňovom priznaní.

Daňové konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, kedy
pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia a nie vyhľadávacia zásada, preto správca
daní nie je povinný vyhľadávať všetky dôkazy, ktoré svedčia v prospech daňovníka. Správca dane
prejedná dôkazy, ktoré sú predložené daňovým subjektom, keďže dôkazná povinnosť je jednoznačne
na strane daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní), čo ale nebráni správcovi dane ešte
vykonávať a dopĺňať dokazovanie za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH, platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa ods. 2, ktoré
použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 - § 42, s výnimkou
poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý
nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto
služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie.

Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného
pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie ods. 1.

Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobcovi ako daňovému subjektu a platiteľovi dane z pridanej
hodnoty bola správcom dane vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty a na jej základe boli vydané
dodatočné platobné výmery Daňovým úradom Hlohovec č. 647/230/25977/11/Fan dňa 4.7.2011 za
zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 a č. 647/230/25980/11/Fan zo dňa 4.7.2011 za 4. štvrťrok 2007.
Podľa uvedených platobných výmerov bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 vo výške rozdielu dane 24.050,58 eur a za 3. štvrťrok 2007 vo
výške 2.207,39 eur.

Obsah administratívneho spisu preukazuje, že žalobca s dôvodmi uvedenými v Protokole o výsledku
zistenia z daňovej kontroly č. 647/320/24471/2011/DEC zo dňa 16.6.2011 nesúhlasil. V písomnom
stanovisku k protokolu zo dňa 28.6.2011 žiadal o prehodnotenie zistených skutočností týkajúcich sa časti
II. Bod 4.1.4. - zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007, pretože iba nedopatrením do zápisnice uviedol,
sprostredkovateľské služby boli použité v súvislosti s kúpou ornej pôdy, hoci v skutočnosti boli použité i
na plnenia, ktoré nie sú od DPH oslobodené. K zdaňovaciemu obdobiu 3. štvťroka 2007 sa nevyjadril.
Vyhodnotenie vyjadrenia žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu správca dane zaznamenal v
Dodatku k Protokolu zo dňa 30.6.2011 v ktorom ho poučil o práve podať odvolanie s tým, že v ňom
môže svoje námietky uplatniť.

Súd preskúmal i žalobcom v rámci daňovej kontroly predložené faktúry vystavené Ing. V. M. a
spoločnosťou DAJA group spol. s.r.o., zmluvy o sprostredkovaní s touto činnosťou súvisiace ako i kúpne
zmluvy, ktorými žalobca nehnuteľnosti, ktoré nadobudol ďalej predával a z ktorých jednoznačne vyplýva,
že sprostredkovateľské služby boli použité na dodávku tovarov oslobodených od DPH - predaj pozemkov
a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by závery správcu dane neboli v tejto súvislosti správne.

Súd nezistil, že by došlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti daňového konania tým, že žalobcom
navrhnutí svedkovia boli vypočutí až v odvolacom konaní, pretože ich výsluch žalobca navrhol až v
odvolaní a daňovom konaní neplatí koncentračná zásada. Podľa ust. § 48 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb. v

správe daní je prípustné, aby i odvolací orgán v rámci odvolacieho konania mohol výsledky daňového
konanie doplňovať a odstraňovať chyby konania, prípadne tak uložiť správcovi dane.

Žalobca predložil dôkazy, ktorými sa snažil správcu dane presvedčiť o tom, že predmetom
sprostredkovateľských zmlúv a dodávok boli služby, ktoré nie sú oslobodené od DPH. Uvedené
skutočnosti však z predložených dokladov nevyplývali, čo skonštatoval i správca dane a žiadne iné
dôkazy mu žalobca k tomuto tvrdeniu nepredložil. Zmluvy, ktoré sa nachádzajú v administratívnom
spise jednoznačne preukazujú, že žalobca so spoločnosťou DAJA group s.r.o. a Ing. V. M. uzatvoril
zmluvy o sprostredkovaní, predmetom ktorých bolo vytvorenie príležitosti vedúcej k tomu, aby mal
žalobca v postavení záujemcu príležitosť uzavrieť kúpne zmluvy o kúpe poľnohospodárskej pôdy. Takto
nadobudnutý tovar žalobca ďalej predával a v kúpnych zmluvách ho označoval ako „nehnuteľnosti“,
pričom sa jednalo o pozemky - ornú pôdu, ktoré dodávky sú podľa § 38 ods. 2 zák.č. 222/2004 Z.z.
od DPH oslobodené. Zo znenia sprostredkovateľských zmlúv vzhľadom na ich predmet nevyplýva, že
by boli použité aj na také zdaniteľné obchody, ktoré nie sú od DPH oslobodené a tieto skutočnosti
ani v konaní pred správcom dane daňový subjekt nepreukázal, nepredložil žiaden dôkaz o tom, že
sprostredkovaním získaný tovar sa zmenil na tovar, ktorý nie je od DPH oslobodený, hoci ho k tomu
dôkazná povinnosť daňovníka vyplývajúca z ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní zaväzovala.

S poukazom na uvedené súd tvrdenie žalobcu a žalobný dôvod, podľa ktorého žalobca dostatočným
spôsobom preukázal opodstatnenosť uplatnenia odpočtu DPH a k tejto povinnosti si aj dôkaznú
povinnosť splnil, keď predložil relevantné listinné dôkazy a navrhol ako dôkaz svojich tvrdení i výsluch
Ing. V. M. a B. R. nevzal pri rozhodovaní do úvahy, pretože sa nejedná v tomto prípade o také skutočnosti,
ktoré by existovali mimo zodpovednosti žalobcu, prípadne by sa týkali iného daňového subjektu,
čím by sa dôkazné bremeno rozložilo i na správcu dane. V danom prípade je bez právnej relevancie
poukazovanie na spôsob vedenia účtovníctva obchodných partnerov žalobcu.

Predmetom sprostredkovania podľa faktúr vystavených účastníkmi obchodného vzťahu bol výkup ornej
pôdy, ktorú žalobca podľa kúpnych zmlúv ako ornú pôdu ďalej predával. Odpočítanie dane je založené
na princípe podľa ktorého sa posudzuje, či prijatý tovar alebo služba podlieha DPH na výstupe alebo
sa vzťahuje na činnosti, ktoré sú od DPH oslobodené. Zmluvy o sprostredkovaní a sprostredkovateľmi
vystavené faktúry jednoznačne preukázali, že sa jednalo o činnosti, ktoré boli použité na dodávky tovaru
a služieb, ktoré sú od DPH oslobodené podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH a žalobca dôkazy preukazujúce
opak nepredložil. Tvrdenia žalobcu i v konaní vypočutých svedkov, ktorí vypovedali, že vo fakturovaných
sumách boli započítané i také dodávky služieb a tovarov, ktoré nie sú oslobodené od DPH, napr. náklady
súvisiace s výkupom poľnohospodárskej pôdy, poplatky za telefón, PHM a pod. súd vyhodnotil ako
účelové tvrdenia, ktoré z predložených dokladov nevyplývali, preto ich nebolo možné ani správcom dane
vziať do úvahy.

Sprostredkovanie ako činnosť vyplývajúca z ust. § 642 a nasl. Obchod. zák. sa podľa žalobcom
predložených zmlúv vzťahovala výlučne k dodaniu pozemkov, na ktoré sa vzťahuje režim oslobodenia
od DPH čo má za následok, že nárok na odpočítanie DPH žalobcovi nevznikol a ako platiteľ DPH si
nemôže ani odpočítať predmetnú daň zo služieb, ktoré na dodávku tovaru, ktorý je od DPH oslobodený
použil (§ 49 ods. 3 zákona o DPH).

V konaní tak bolo preukázané že žalovaný neporušil žiadnu súvisiacu právnu normu, keď žalobcovi nárok
na odpočet DPH nepriznal. Na základe uvedeného súd tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe vyhodnotil
ako irelevantné a žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal vzhľadom na jeho neúspech v konaní.

Senátom Krajského súdu v Trnave bolo rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) musí uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.