Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202469
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323202469.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcov: 1. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. XX, 2.
O.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. XX, žalobcovia zast. Evou Kákošovou, advokátkou so
sídlom Partizánska 1057, 069 01 Snina, proti žalovanému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S.
č. XX, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcov zo dňa 09.08.2023 na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podali voči žalovanému dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ktorým požadovali, aby súd vydal neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

,, Súd nariaďujúc neodkladné opatrenie ukladá žalovanému Q. Z. povinnosť zdržať sa výstavby a
prekládky jestvujúceho oplotenia medzi pozemkami v jeho vlastníctve a to parcelami D. č. XXX a č. XXX

zapísanými na LV č. XXX k ú. S. a parcelami vo vlastníctve žalobcov a to parcelami D. č. XXX/X. č. XXX/
X a č. XXX zapísanými na LV č. X k ú. S. do doby právoplatného skončenia súdneho konania o určenie
priebehu hranice medzi týmito pozemkami. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania vo
výške 100 %.“

2. Podanie návrhu odôvodnili tým, že titulom darovania sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu

súp. č. XX postavenom na parcele D. č. XXX/X, ako aj pozemku č. XXX/X - zastavanej plochy o výmere
XXX m2. ktorá je dvorom rodinného domu a tiež parcely č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2 zapísané
na LV č. X k.ú. S.. V tomto dome žije a má právo doživotného bývania a užívania matka žalobkyne v 1.
rade a to Q. Z. rod. O.. nar. XX.XX.XXXX. Žalobca v 2. rade je synom žalobkyne v 1. rade a vnukom Q. Z..

V ďalšom uviedli, že žalovaný je výlučným v vlastníkom vedľajšieho rodinného domu súp. č. XX

postavenom na parcele D. č. XXX - zastavanej ploche o výmere XXXX m2 a č. XXX - záhrade o
výmere XXXX m2 a to titulom dedenia v roku 2003. pričom matka žalovaného Q. Z. rod. S. mala právo
doživotného užívania a bývania, avšak v mesiac júl tohto roka zomrela.

Poukázali, že rodičia žalobkyne v 1. rade a rodičia žalovaného žili na predmetných parcelách v zhode a
neboli medzi nimi žiadne rozpory. Medzi ich pozemkami a pozemkami žalovaného existoval od dávnej

minulosti starý plot, pričom naposledy pred 30-timi rokmi staval jej teraz už nebohý otec v prednej
časti pozemkov oplotenie po hranici pôvodného oplotenia. Toto oplotenie bolo vykonané so súhlasom
rodičov žalovaného. Oplotenie bolo postavené minimálne 60 cm od rodinného domu a hospodárskych
budov, ktorý dom a hospodárske budovy stavali jej rodičia v rokoch 1965 a 1966. Za budovami vždy
existovala minimálne odlievka a nikdy hranicu medzi pozemkami netvorila stena rodinného domu alebo
hospodársky ch budov. Oplotenie takto existovalo od dávnej minulosti, teda od 60-tvch rokov a pri

obnove plota mojim otcom pred 30-timi rokmi bola hranica dodržaná a so súhlasom rodičov žalovaného
obnovená. O uvedenej skutočnosti svedčí ako dôkaz fotografia pôvodného oplotenia, kde je zrejmé,že hranicu pozemkov nikdy netvorila stena domu ani steny hospodársky ch budov. V máji tohto roku
žalovaný bez splnenia ohlasovacej povinnosti obci o výstavbe oplotenia a bez predchádzajúcej dohody
s nami. pristúpil k výstavbe nového oplotenia po celej dĺžke hraníc ich pozemkov a to takým spôsobom,

že nové oplotenie osadil a upevnil priamo na ich hospodárske budovy a pokračoval až na koniec ich
pozemkov. Nepokračoval teda lineárne po pôvodnej hranici starého plota a oplotenie postavil bez ich
súhlasu a dohody.

V ďalšom uviedli, že uvedenú situáciu riešili prostredníctvom katastrálneho odboru Okresného úradu

v W. na základe ich žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX
konštatoval zápis pôvodných parciel na listy vlastníctva podľa identifikácie parciel a neskôr podľa
konania ,,OKO“, čo je obnova katastrálneho operátu skrátenou formou bez konkrétneho zamerania
v teréne. Oni neuplatňovali žiadne námietky, nakoľko OKO sa uskutočnilo v roku 2005, kedy bola
vlastníčkou mama a táto vzhľadom na nezmenený fakticky stav držby a užívania pozemkov nemala
dôvod nechať premerať a porovnať fakticky priebeh hranice podľa jestvujúceho oplotenia a mapových

údajov katastra nehnuteľností. Podozrenie z nesprávnej evidencie hraníc pozemkov nemali ani oni
pri vyhotovení geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko tento
slúžil len na zameranie hospodárskych budov a nebol určený na zameranie a porovnávanie faktického
stavu so stavom katastra nehnuteľností. Rozpor so žalovaným nastal teda narušením stavu pokojného
užívacieho stavu žalovaným výstavbou nového oplotenia v zadnej časti v rozpore s dodržaním priamej

línie pôvodného oplotenia.

Poukázali, že nie je bez právneho významu, že žalovaný v máji 2023 postavil plot aj v prednej časti ich
pozemkov a to tak, že dodržal za domom odlievku 60 cm (teda hranicu pôvodného oplotenia). Žalovaný
teda na jednej strane výstavbou nového oplotenia v prednej časti dodržal hranicu pôvodného starého

plota, avšak v zadnej časti už oplotenia osadil priamo na hospodársku budovu a priamkou pokračoval
na koniec pozemkov. Ukrátil ich tak o cca 70 cm po celej zadnej časti. Oni tiež požiadali geodeta o
zameranie faktického stavu držby podľa pôvodného oplotenia a podľa údajov katastrálnej mapy, kde sa
preukázalo, že stav nie je identický. Zároveň prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvali žalovaného k
dohode, kde na stretnutí dňa XX.XX.XXXX žalovaný odmietol akékoľvek dohody v danej veci.

V ďalšom uviedli, že návrh na vydanie tohto neodkladného opatrenia však podali z dôvodu, že žalovaný v
sobotu pred podaním tejto žaloby, teda XX.XX.XXXX pristúpil k demontáži ním postaveného plota s tým
že tvrdí, že hranica jeho pozemku má byť správne 20 cm od pôvodného plota a to dokonca tak, že dom
aj hospodárske budovy podľa žalovaného a podľa údajov katastra nehnuteľností sa majú nachádzať na

jeho pozemku. Žalovaný využil, že oni boli na dovolenke a doma bola iba matka. Tá zavolala policajnú
hliadku, kde sa domáhala ochrany vlastníckych práv a zachovania existujúceho stavu, pretože žalovaný
opätovne bez ohlásenia stavby a dohody s nimi s vlastníkmi, pristúpil k zmene priebehu oplotenia a
teda hranice určoval opäť podľa jeho uváženia. Tento stav je neúnosný, nakoľko zmenami priebehu
oplotenia podľa vlastného uváženia žalovaného, ale najmä v rozpore so stavom dlhodobej držby hranice

pozemkov, je potrebné uložiť žalovanému, aby sa zdržal výstavby oplotenia do doby právoplatného
skončenia súdneho konania o určenie priebehu hranice medzi našimi pozemkami. Oni totiž pripravujú
podanie žaloby o určenie priebehu hranice medzi pozemkami zosúladením faktického stavu držby s
údajmi katastra nehnuteľností, ktoré údaje nezodpovedajú skutočnosti. Je však namieste, aby súd vydal
neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa prekládky a výstav by oplotenia

medzi ich pozemkami.

Žalobcovia k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili výpisy z LV č. X a č. XXX
k.ú. S., fotografie, žiadosť o prešetrenie priebehu hranice zo dňa XX.XX.XXXX, geometrický plán zo dňa
XX.XX.XXXX, zameranie faktického stavu s katastrálnou mapou, mapovým výstupom z portálu UGKK,

pozvánkou na mimosúdnu dohodu, potvrdením o privolaní hliadky.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

4. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia
alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy

pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia
je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude
ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie
neodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,žebezokamžitej(ajkeďlendočasnej)úpravyprávnychpomerov
by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj
osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

5. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana,
odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj
nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma
sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií

stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

7. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej
sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa

náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Aby
mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho
návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný

postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov.
Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je
vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktorévšak bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať
aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho

práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa
mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava
náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým
opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a
tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného

opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či
žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný

rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedených žalobcami, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a preto ho zamietol.

Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy
bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej
úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho, že žalobcovia neosvedčili predbežne dôvodnosť
svojho nároku, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Súd má za to, že nie je dôvodné, aby

boli dočasne upravené pomery strán sporu a tým sa predišlo hroziacej ujme vo sfére žalobcov.

V konaní nebol preukázaný základný predpoklad splnenie ktorého zákon vyžaduje pre využitie
inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovanému opatreniu, a to existencia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie nároku žalobcov, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť

konkrétne a žalobcovia ho musia osvedčiť.

9. Je nesporné, že strany konania sú vlastníkmi susedných pozemkov a nehnuteľností na nich
postavených. Hranica medzi pozemkami bola medzi ich právnymi predchodcami a spočiatku aj
žalovaným akceptovaná v priebehu tak, ako medzi pozemkami bol ešte ich právnymi predchodcami

postavený plot.

Tiež z tvrdení žalobcov vyplýva, že medzi stranami sporu v súčasnej dobe existujú rozpory ohľadom
priebehuhranicemedziichpozemkami,kdežalovanýpredpodanímnávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia zo strany žalobcov v prednej časti pozemkov postavil nový plot a to na mieste starého plota,

v zadnej časti však hranicu určenú pôvodným oplotením neakceptoval, odstránil starý plot a postavil
nový a to tak, že ho postavil za čiarou pôvodného plota a to do pozemku žalobcov. V súčasnej dobe
však novo postavený plot v zadnej časti pozemkov už nie je, žalovaný ho ešte pred podaním návrhu
žalobcami odstránil.

V konaní žalobcovia nepreukázali a ani netvrdili, žeby následne po odstránení nového plota, žalovaný
mal v úmysle ho opätovne nanovo postaviť, resp. žeby začal vykonávať akékoľvek úkonu k výstavbe
nového oplotenia v zadnej časti pozemkov.

10. Súd tiež poukazuje, že neodkladné opatrenie musí spĺňať aj kritérium primeranosti a proporcionality

a nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov strán, najmä žalovaného.
Navrhovaným neodkladným opatrením, kedy žalobcovia žiadajú zakázať žalovanému realizáciu
oplotenia pozdĺž celej hranice s ich pozemkami, pričom samotní žalobcovia v podanom návrhu tvrdia,
že v prednej časti ich pozemkov žalovaný postavil nový plot na mieste pôvodného plotu ( a to bez
bližšej špecifikácie týchto častí nehnuteľností), by podľa názoru súdu došlo k neprimeranému zásahu

do vlastníckeho práva žalovaného.

11. Na záver považuje súd za potrebné uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/
XXXX).

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanievlehote15dníodjehodoručenianaKrajskýsúdvPrešove
prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).