Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ing. Anna Přikrylová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/58/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622010505
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1622010505.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v trestnej veci obžalovaného: P.

B., narodeného XX.XX.XXXX, pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Malackách dňa 03. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
P. B., narodený XX.XX.XXXX v N., E., trvale bydliskom U. B. 1, N., E., toho času v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava

sa uznáva za vinného, že

ako vodič motorového vozidla značky F. A., modrej farby, imatrikulované na E., VIN: Z EČV: K dňa
29.05.2022 v čase o 11:40 hodiny, umožnil 10 osobám ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej
republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nedovolene prekročiť štátnu
hranicu Maďarska a Slovenskej republiky cez hraničný priechod Čunovo - Rajka na územie Slovenskej
republiky a následne s nimi chcel pokračovať cez Slovenskú republiku do Českej republiky a Nemecka,
pričom dňa 29.05.2022 v čase o 12:20 hod. hliadka Colného úradu Bratislava - centrála predmetné

motorové vozidlo na odpočívadle v časti 15,5 kilometri diaľnice D2 v smere do Českej republiky zastavila
z dôvodu colnej kontroly, pri ktorej našla vo vozidle okrem vodiča 10 osôb pôvodom z Turecka a to
konkrétne Q. K., nar. XX.XX.XXXX, A., L., W. R., XX.XX.XXXX, A., L., L. Q., XX.XX.XXXX, A., R.,
W. R., nar. XX.XX.XXXX, A., L., B. ?S., nar. XX.XX.XXXX, A., J., P. Y., nar. XX.XX.XXXX, A., L., I.,
R., nar. XX.XX.XXXX, A., L., X. Y., nar. XX.XX.XXXX, A., L., A. Y., nar. XX.XX.XXXX, A., L., L. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, A., L., bez dokladov totožnosti a platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim
z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky, pričom za vyššie popísaný prevoz
migrantov obdržal od neznámej osoby 100,- Eur,

t e d a

v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej
republiky alebo osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, pomáhal v nedovolenom
prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky a nedovolenom prechode cez územie Slovenskej
republiky a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá:Podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona na § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39
ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to

mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy, J730 F, čiernej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2:
XXXXXXXXXXXXXXX, sériové číslo D

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest vyhostenia na dobu 5 (päť)

rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 18.10.2022 Okresnému súdu Malacky obžalobu
číslo 1Pv 178/22/1106 na v tom čase obvineného P. B. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním výpovedí
svedkov B. A. čl. 50-53, A. Y. čl. 54-57, Q. K. čl. 58-61, L. Y. čl. 62-65 a L. C. čl. 66-67, ďalej oboznámil
znalecký posudok znalca Ing. T. L. č. 10/2022 na čl. 103-154 a analýzu telefónu čl. 155-163, prečítal
zápisnice o ohliadke miesta činu čl. 84-97, zápisnicu o vydaní veci čl. 98, kópie dokladov totožnosti

osôb nachádzajúcich sa vo vozidle obžalovaného čl. 177-184, záznam z vyťaženia osôb čl. 176, úradný
záznamčl.187-188,lustráciuveurópskominformačnomsystémeregistrovtrestovčl.222-231,centrálnu
evidenciu deliktov a priestupkov SR a odpis registra trestov obvineného. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav
tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný P. B. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe, uviedol, že sa rozhodol, že vycestuje z Rumunska do Maďarska za prácou. Keď prešiel
cez hranice, zavolal svojmu známemu P. I., ktorého požiadal, či nemá požičať peniaze, alebo či mu
neposkytne prácu, napr. prevoz ľudí. Volal mu preto, lebo už predtým mu ponúkol prácu v Rumunsku

a Bulharsku. Pracuje v cestovnej kancelárii, preto sa rozhodol požiadať ho o pomoc. Keď mu zavolal
uviedol mu, že sa mu za chvíľu ozve. Volal mu naspäť, či je ochotný odviezť ľudí z mesta Szeget do
Prahy. Pozrel si GPS s tým, že bol 60-70 km od tohto miesta, kde sa obžalovaný nachádzal, pričom
obžalovaný s týmto súhlasil. Išiel do mesta Szeget, kde prenocoval na pumpe. On sa pýtal P. I., že či
sú to ich ľudia, či ich má zaregistrovať na Červenom kríži, on mu uviedol, že nie, sú to Moldavci. On

predtým aj v Rumunsku aj v Bulharsku vozil tovar aj ľudí, mal povolenie na takýto prevoz, mal nálepku
Červeného kríža, mal aj doklad. Od začiatku vojny prevážal ľudí aj tovar cez hranice. Turecké autobusy,
ktoré boli na hraniciach neakceptovali prevoz zvierat, starších, chorých ľudí, ani chudobných ľudí, on
ich zobral všetkých. Má za to, že táto jeho činnosť je dohladateľná, on sa živil takouto prácou. Aj známy
P. I. mu túto prácu poskytoval. Po prenocovaní na pumpe mu zavolal P. I., že mu pošle GPS lokáciu,

kde vyzdvihne ľudí, ale uviedol, že ešte ich nemôže vyzdvihnúť večer, nakoľko neskončili prácu. On ho
požiadal, či mu nemôže poskytnúť peniaze na nocľah, na potraviny a poslal mu svoje GPS súradnice.
Obžalovaný zmenil miesto, prešiel na druhú pumpu. Na tej prvej už nemohol parkovať. Volal mu P. I.,
že človek, ktorý mu mal doniesť peniaze, nemôže, preto má nájsť spôsob, alebo miesto, kde si môže
vyzdvihnúť peniaze. Hľadal možnosť, ako vybrať peniaze, našiel miesto, kde vybral približne 38.000

forintov, podľa vysvetlenia pani, ktorá mu peniaze dávala, bolo to približne 80,- €. Potom sa vrátil na
pumpu, kde čakal na ďalšiu informáciu. P. I. mu zavolal, že ráno ich vyzdvihne. Ráno mu prišli GPS
súradnice, vyrazil, GPS mu hlásilo, že sa blíži k miestu. Nikto tam nebol, volal, že kde sú. Za 5 - 7 minút
sa otvorili dvere, nastúpili ľudia. Jeden z chlapov si sadol k nemu dopredu, mal šedivé vlasy. Lámano
mu povedal, že Praha, dal mu 100,- €, po rusky nehovoril. Po 20 km mu ukázal, že má zastaviť, on

vystúpil. Obžalovaný bol prvý krát v Európskej únii, nevedel ako má ísť, požiadal P., aby mu uviedolveľké mestá. Zadal Bratislavu, najprv išiel po diaľnici, potom ho navigácia zviedla z diaľnice dole. Išiel
po menších cestách, mestách, potom ho to zneistilo, volal P., ten povedal, že choď po diaľnici, ale on
nasledoval GPS, nakoľko podľa cedúľ videl, že Bratislavu má pred sebou. V Bratislave ho GPS viedla

cez kruhový objazd, on následne zadal Prahu a GPS ho vyviedla na diaľnicu. On videl na tabuli, že je to
smer Brno, že do Prahy sa ide cez Brno, preto pokračoval. Po cca približne 15 km bola na ceste polícia,
odklonili ho z diaľnice, zastavovali všetky autá, aj jeho. Policajt pýtal dokumenty, on mu odovzdal pas,
zelenú kartu. Policajt sa ho opýtal, že či v aute sú tiež Ukrajinci, on mu povedal, že nie, že sú Moldavci.
Policajt otvoril posledné dvere, vyzval ich, aby predložili cestovné doklady. Jeden predložil cestovný pas,

on si myslel, že v aute malo byť 8 osôb, ale bolo ich 10. Policajti zobrali od nich mobilné telefóny, od
obžalovaného nepýtali. Jedna osoba, ktorá mala pas, sa rozprávala s policajtom lámanou angličtinou,
pochopil, že policajt povedal, že poletí naspäť. On 32 rokov pracuje ako taxikár, preváža ľudí. On sa
ich pri nastúpení opýtal, že či majú pasy, cez spätné zrkadlo videl, že jeden ukazuje doklad o veľkosti
cestovného pasu, ostatní súhlasne kývali hlavou. On vedel, že má pas, že sa môže legálne v Európskej
únii zdržovať 3 mesiace. Túto svoju povinnosť vie, nevie, akú povinnosť majú Moldavci. Prišli príslušníci

cudzineckej polície. Jeho odviezli jedným autom, ostatných druhým autom. Obžalovaný ďalej vypovedal,
že nevie odkedy osobu P. I. pozná, ale bývajú v časti, ktorá patrí k N., sú v kontakte posledné 2 roky,
majú spoločných známych, vídavali sa aj predtým, myslí si, že sa spoznali, keď P. I. objednával taxík.
Taxíkom stával asi 100 metrov od cestovnej kancelárii P. I.. P. I. je ukrajinskej národnosti. P. je od mena
J. P. a I. sa volá kaviareň, ku ktorej bol privolaný ako taxikár a odtiaľ ho brával, preto ho mal uloženého

ako P. I.. So P. I. sa viackrát stretávali, vozil ho vtedy, keď pil alkohol, nemohol šoférovať a potreboval
niekam odviezť. On vozil samotného P., potom vozil jednotlivých turistov, keď prišiel celý autobus, napr.
z Bulharska, viacero taxíkov ich vozilo napr. na stanicu, alebo na miesta kam turisti potrebovali. Takúto
zákazku, ako bola táto, že mal previezť nejakých ľudí cez hranicu, dostal aj predtým, po začatí vojny.
Cestovná kancelária P. I. začali pracovať ako dobrovoľníci, prevážali utečencov z východu Ukrajiny,

kde sa bojovalo. Viezol ľudí napr. do Rumunska, ktorí následne smerovali do Bulharska. Taktiež viezol
ľudí zo Seretu, čo je ukrajinsko-rumunskom pohraničí do mesta Rusi, čo je v Bulharsku. V telefóne má
uložené viaceré kontakty, tí dostali na neho číslo od P. I. a kontaktovali ho s požiadavkou na prevoz. Od
vypuknutiavojnydojehozadržaniavykonal10-12takýchtoprevozov,nepočítalto,prevážalhlavnetovar.
Do tohto dňa, čo bol zadržaný, prevážal len Ukrajincov, prípadne Ukrajincov s rumunským dokladom. Na

otázku, že keď prevážal osoby, či si u nich pýtal nejaké doklady, obžalovaný uviedol, že doteraz mal takú
skúsenosť, že na hraniciach cestovné doklady jednotlivých osôb skontrolovala polícia, colná správa,
takto to fungovalo v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku, kde doteraz bol. On od nich cestovné doklady
nevyžadoval. S prevážanými ľuďmi komunikoval podľa toho, akí boli, v tomto poslednom prípade, potom
čo sa opýtal, či majú pasy, si všimol, že zaspali, nemal s nimi príležitosť komunikovať. On v aute fajčil,

akurát jedna osoba sa spýtala slovom „smoking“, že či môže fajčiť, on jej podal cigarety a popolník.
Predtým vedel, že vezie Ukrajincov podľa toho, že s ním hovorili po rusky, alebo po ukrajinsky. Predtým
ako ich viezol, komunikovali cez telefón, vedeli sa pochopiť. Väčšinou im napísal svoju ŠPZ do SMS,
on ich na dohodnutom mieste počkal, oni prišli a odviezol ich. Obžalovaný rozpráva ukrajinsky, rusky a
trochu sa dorozumie rumunsky. S osobami, ktoré viezol dňa 29.05.2022, komunikoval ukrajinsky alebo

rusky, resp. keď sa ich pýtal, či majú pasy, to povedal po ukrajinsky alebo rusky, to si už nepamätá.
Oni, keď medzi sebou komunikovali, vedel, že nerozprávajú ani po moldavsky ani po rumunsky, myslel
si, že to je rómčina. To, že tieto osoby budú Moldavci, obžalovaný vedel od P. I.. Keď sa spýtal P. I.,
či ich má zaevidovať na Červenom kríži ako utečencov, uviedol mu, že nie, že sú to Moldavci. Keď
mu povedali, že sú to Moldavci, tak si to nepreveroval. Celú cestu nechceli zastaviť, ani na toaletu,

tak nemal možnosť komunikácie. Venoval sa šoférovaniu, keďže šoféroval po neznámych cestách. V
jednom úseku aj zastavili, bolo tam nejaké vystúpenie, chvíľu na to pozerali, hliadkovala tam aj polícia,
ktorá mu ukázala, aby tam nestál, aby pokračoval v ceste. Na otázku koľkokrát dostal konkrétnu polohu
osôb, ktoré mal vyzdvihnúť, uviedol, že jeden krát mu poslali GPS súradnice, potom to zrušili, že ešte
nie sú pripravení, ráno mu prišla nová SMS s GPS súradnicami, kam aj išiel, on zadával veľa bodov v

telefóne, nakoľko hľadal miesta, kde si môže vybrať peniaze, nakoniec si ich vybral na pobočke Western
Union. Na otázku, keď dostal tých 38.611 forintov, či už vedel, že povezie ľudí, obžalovaný uviedol, že
vedel, on poprosil P. o peniaze, ten mu uviedol, že mu ich niekto prinesie, preto poslal svoju polohu,
lenže následne mu P. povedal, že ten človek je mimo mesto a má si nájsť miesto, kde si môže peniaze
vyzdvihnúť. Okrem tých 38.611 forintov, dostal ešte 100,- € v aute, P. nekonkretizoval začo boli presne

tieto peniaze. On ho žiadal o pôžičku, ale on sa s ním nebavil o tom, že či toto je tá pôžička, alebo
je to za prevoz ľudí. Keď spätne rozmýšľa, myslí si, že to boli peniaze za prevoz, nakoľko na doklade
k prevodu peňazí, boli údaje tretieho človeka, nie P.. Meno si nepamätá, on si ho síce zapisoval, ale
teraz si už nepamätá, on pracovníčke poskytol svoj telefón s tými údajmi. On volal aj P., lebo to menonedokázal napísať, ani prečítať. Nepamätá si, či to mohlo byť meno V. J.. Na otázku, nech sa vyjadrí ku
skutočnosti, že zo znaleckého posudku, ktorým bo skúmaný jeho telefón, bolo zistené, že dostali od P. 5
rôznych polôh SMS cez Whatsap a to, dva krát 27.05.2022, jeden krát 28.05.2022 a dva krát 29.05.2022,

obžalovaný uviedol, že vyrazil od hraníc s Rumunskom, vie, že mal lokáciu v meste Szeget, potom mu
prišla ďalšia lokácia, P. mu volal, že ešte nie sú hotoví a potom prišla posledná ráno 29.05.2022. On aj
žiadal P., aby mu pomohol s nájdením miesta, kde má vybrať peniaze a asi aj preto mu posielal GPS
súradnice. Posledné miesto, kde ich mal vyzdvihnúť bola dedina, ktorej názov si nepamätá, boli tam
kruhové objazdy pri širokej štvorpruhovej ceste, boli tam chaty, bolo tam pole, kde ich vyzdvihol. On

prišiel cez rumunské hranice, v Srbsku nikdy nebol, nevie, či to bolo blízko srbských hraníc. Na otázku
ako ďaleko bolo to miesto, kde vyzdvihol tých ľudí, od obce alebo od mesta, obžalovaný uviedol, že
približne 50-60 m od posledného domu. Od širokej cesty bola vedľajšia cesta, na ktorej ich videl. Na
otázku nech vysvetlí rozpory, keď predtým uviedol, že ich nevidel, obžalovaný uviedol, že on nevidel
nikoho na ceste, hľadal niekoho, kto by ho čakal, volal P., potom na bočnej ceste videl jednu osobu, až
následne videl viacerých. On zastavil na krajnici cesty, na pravej strane od neho boli domy, spredu bolo

pole, na ľavej strane si nepamätá čo bolo, lebo pršalo, či tam bol dom, oni prišli odzadu od domov. Jeho
vozidlo bolo pre 9 osôb s vodičom. Vpredu vozidla je jedno miesto, vzadu sú dve rady vozidiel, posledná
rada je lavicová. On má v aute 8 miest, okrem vodiča. On nevidel, že mu v aute sedí 10 ľudí, on sa po
zastavení políciou na Slovensku aj pýtal, že čo mu urobia, že viezol viac ľudí, policajt mu povedal, že
mu na to nevie odpovedať, že sem ide cudzinecká polícia. Skutočnosť, že vezie 10 ľudí, sa obžalovaný

dozvedel až po tom, ako ho zastavila polícia a oni vystúpili z auta. Na otázku, prečo mal v navigácii
mesto Mosbach uviedol, že on v Nemecku nikdy nebol, ani tam nikdy nechcel ísť do Mosbachu, toto
mesto mu spomínal P., ktorého sa pýtal na orientačné miesta počas jeho cesty. On tam nepotreboval
ísť, P. mu dal to mesto Mosbach, aby chápal, že to je už Nemecko, že bude vidieť na tabuliach toto
označenie,žetamnemáísť.Políciasahopýtala,prečomázadanieMosbach,keďjenacestesmeromdo

Francúzska. On chcel ísť pracovať do Nemecka, ale nie do mesta Mosbach. To mu dal P. ako orientačný
bod. On nepreveroval, kde je mesto Mosbach, pre neho bolo dôležité, že je to Nemecko, bol to pre neho
orientačný bod, že je to Nemecko, on nebol rozhodnutý, kde sa zamestná, mal dve pracovné ponuky,
jednu od kmotry v skladoch a druhú od synových známych na pošte, obe ponuky v Nemecku, až po
príchode by sa rozhodol, ktorú prijme, ktorú bude robiť. On si to mesto nepamätá, on to mal upresniť po

ceste,žeažkeďprídedoNemecka,mumalaupresniťkdebýva,kammáprísť.Užpojehozadržanísaod
sestry snažil zistiť telefonicky to mesto, kmotra ho odmietla povedať. Nebol s ňou dohodnutý, konkrétne,
že má prísť, že či pracovnú ponuku príjme. Na otázku, kto bola osoba s rumunským číslom, s ktorou
dňa 29.05.2022 komunikoval 15 krát, ktorá mu poslala aj GPS súradnice, uviedol, že to bol P., ktorý
má taktiež rumunské číslo, Whatsapp na ukrajinskom čísle a mobilné spojenie má na rumunskom čísle.

Obžalovaný ďalej vypovedal, že on čakal na krajnici hlavnej cesty. Sanja mu nespomínal akú konkrétnu
prácu ešte osoby, ktoré mal odviesť, neskončili, myslí si, že malo ísť o stavebné a rekonštrukčné práce.

Svedok B. A. v prípravnom konaní vo výsluchu dňa 30.05.2022 vypovedal, že je z Turecka, odišiel
lietadlom z Istanbulu do Sarajeva a odtiaľ išiel taxíkom do Belehradu. Tam prespal v noci vonku niekde

na ulici. V meste Belehrad, na pre neho neznámom mieste, stretol skupinu ľudí, ktorá tam je teraz s ním.
Spolu tam všetci čakali asi deň. Z Belehradu odišli spolu taxíkmi na nejaké miesto, ale nevie presne
uviesťkde.Totovšetkomalzorganizovanezdomu.Dohodabola,žepotom,akosadostanedoNemecka
uvoľnia peniaze za jeho prevoz. Malo to byť 6.500,- Eur. Odtiaľto všetci potom išli k plotu, bolo to asi 15
minút chôdze. Plot preliezli pomocou rebríka. Spolu s nimi tam bola aj osoba prevádzač, ktorého meno

nepozná. Ako prekonali plot, tak pokračovali v ceste peši asi 6 hodín. Zastavili sa až na nejakom poli
pri ceste, kde bolo zaparkované motorové vozidlo modrej farby, ale nevie presne uviesť značku, bolo to
vozidlo na ktorom ich chytili tu na Slovensku. Nastupovali do vozidla asi niekedy ráno, včera medzi 6 a 7
hodinou ráno. Do motorového vozidla nastúpili 11, ale po chvíli jedna osoba vystúpila. Prečo táto osoba
vystúpila nevie. Dvere do vozidla im otvorili nejaký dvaja neznámi ľudia, ktorí tam ostali a nešli s nimi

ďalej. Počas celej cesty so šoférom nekomunikovali. Nepoznali akou rečou rozprával. Išli bez prestávky
a nikde nezastavovali. Šofér pozeral stále do navigácie na mobile. V aute išli asi 5 až 6 hodín, až kým
ich zastavili policajti. Pýtali od nich pasy, on síce svoj pas mal aj ho ukázal, ale nemal žiadne víza. Nikto
ďalší pas nemal. Potom tam počkali až prišli ďalší policajti. On necestoval legálne, jeho otec pracuje v
Nemecku a chcel mu vízum vybaviť, ale nepodarilo sa, tak to urobil takto. Klamali mu, lebo mu povedali,

že to bude bez problémov. Má v Nemecku aj snúbenicu, ktorú si chce vziať. S vodičom motorového
vozidla nekomunikoval, lebo nevedel jeho jazyk. Vodič telefonoval s niekým dva krát, používal navigáciu
na svojom mobile. Išli asi celý čas po diaľnici. Šofér motorového vozidla bol muž, vysoký asi 1,67 m,
menšie brucho, krátke sivé vlasy, vie, že bol z Ukrajiny, keď prišiel policajt, tak rozprávali takým nejakýmjazykom, nevšimol si na ňom nič zvláštne. Oblečené mal na sebe niečo značky Adidas, nevie presne,
ale čo mal oblečené. Je to tá osoba, ktorá bola s nimi zadržaná. Nikde nezastavovali, išli celý čas od
nastúpenia až po zastavenie políciou. Svedok uviedol tiež, že jeho cieľ cesty bolo Nemecko. Šoférovi

motorového vozidla neplatil žiadne peniaze.

Svedok A. Y. v prípravnom konaní vo výsluchu dňa 30.05.2022 vypovedal, že dňa 26.05.2022 odišiel z
Ankary v Turecku do Belehradu. Odtiaľ išiel autobusom do Subotice. Tu sa stretol s 5 bratrancami. V
Subotici sa spoznali s nejakými ľuďmi, ktorí povedali, kde sa majú dostaviť taxíkom. Zobrali si taxík a išli

na to miesto, ktoré zadali. Bolo to v blízkosti hraníc niekde v lese. V tomto lese ostali jednu noc. Spolu
s nimi v lese bolo ešte veľa iných ľudí, ktorých nepoznal. Afganci čo tam boli, vybrali rebrík z blízkeho
lesa, dali ho k plotu a oni cez neho prešli hranicu, nevie však do akej krajiny sa dostali cez tento plot. Od
plota šli peši asi 5-6 hodín. Asi 2 hodiny čakali na okraji lesa, ale nevie kde to presne bolo. Tu zaspal.
Ako vyšli z toho lesa, tak ich tam čakala nejaká osoba, ktorá povedala, že tu majú počkať. Nebol to
šofér. Po nejakom čase osoba, ktorá tam čakala prišla po nich a povedala im, že tam na nich už čaká

auto. Nevie aké to bolo auto. Myslí, že bolo asi 7 hodín ráno, keď nastupovali do auta. Tá osoba, im
otvorila bočné dvere a zadné dvere na tom vozidle. Rýchlo nastúpili a vyrazili na cestu. Myslí, že ich
bolo 10, čo nastúpili do auta. Od toho času išli asi bez zastavenia. Nejakú dobu spal, takže cestu príliš
nevnímal. Zaregistroval až to, že ich zastavili policajti. Policajt pozrel dnu, otvoril dvere, vypýtal doklady.
Keďže nemali všetci doklady, tak čakali v aute a policajti vzali šoféra. Svedok necestovali legálne, lebo

nedostal by vízum. S vodičom motorového vozidla nekomunikoval, lebo nepoznal jeho jazyk. Videl, že
mal pustenú navigáciu v mobile, iné zariadenie nevidel, aj mu zvonil telefón viac krát. Nevie presne
akými cestami cestovali, lebo počas cesty spal. Vodič motorového vozidla bol starší pán, mal trochu sivé
vlasy, nevie ho veľmi opísať, určite však vie, že osoba, ktorá ich viezla počas celej cesty, bola osoba,
ktorá šoférovala, keď ich zastavili policajti. Jeho cieľ cesto bolo ísť do Anglicka, má tam sestru, chce tam

legálne pracovať. On šoférovi motorového vozidla nič neplatil, on nič nevie, asi jeho rodina by zaplatila
peniaze, keď by sa dostal do Anglicka.

Svedok Q. K. v prípravnom konaní vo výsluchu dňa 30.05.2022 vypovedal, že dňa 26.05.2022 odišiel z
Tureckej Ankary do Belehradu. V Belehrade ich z letiska odviezli nejakí Afgánci, a potom išli autobusom

do Subotice. Tam sa stretli pri nejakom lese, bolo ich tam viacej. V tom lese čakali asi 1 až 2 dni, nevie si
presne vybaviť. Potom šli peši cez les k plotu asi to bolo na hranici a plot prešli pomocou rebríka. Tento
rebrík im pripravili tí Afgánci, asi prevádzači. Museli rýchlo preliezť po rebríku. Do akého štátu prešli cez
plotaninevedel.Následnepoprekročeníplotašlipešiasi6hodín.Potomostaliprilese,kdenajehookraji
bolo pole. Nejaký muž asi prevádzač, čo bol celý čas s nimi, im otvoril dvere na motorového vozidla, do

ktorého mali rýchlo nastúpiť. Nevie uviesť o aké auto išlo, ale je to to auto, na ktorom ich zastavili potom
policajti. Do vozidla ich nastúpilo asi desať. On mu nič nerozumel, keď telefonoval, lebo nepoznal ten
jazyk.Nastúpiliránookolo7hodinyvčera29.05.2022aišliasi5hodínvkuse.Potomichzastavilipolicajti.
Niečo sa tam dialo, oni nemali doklady a tak museli čakať. On necestovali legálne, lebo mal namierené
do Nemecka, tam sa mal dostať normálne a mal tam mať aj robotu. On má turecký občiansky preukaz,

pas nemá a nemá ani víza. Povolenie do EÚ nemá žiadne. Vodič motorového vozidla telefonoval, inak
nevie, aké mal komunikačné prostriedky. Osoba šoféra bol muž, vysoký asi 165 cm, sivé krátke vlasy,
menšia postava, mohol mať tak 50 rokov, mal na sebe nejaké športové veci, tmavej farby súpravu.
Svedok chcel ísť do Anglicka, má tam sestru, chce tam pracovať legálne. Šoférovi motorového vozidla
neplatil žiadne peniaze, nevidel ani, že by niekto iný platil šoférovi, dohoda bola, že až po dovezení do

Nemecka tak zaplatí. Malo to byť 6.500,- Eur.

Svedok L. Y. v prípravnom konaní vo výsluchu dňa 30.05.2022 vypovedal, že dňa 26.05.2022 odišiel z
Tureckej Ankary do Belehradu. Odtiaľ odišiel autobusom do Subotice. Tam boli v nejakom hoteli. Tam
dostali spacie vaky, ktoré potom mali so sebou v aute. Tam presadli do taxíka s nejakými Afgancami,

ktorí ich potom vzali do lesa. V lese ostali asi dva dni. Následne z lesa išli asi 15 minút k nejakému plotu
spolu s Afgancami. Tam im dali k plotu rebrík a prešli na druhú stranu. Nejaký Afganec po prechode
plotu išiel s nimi. Išli dlho až do rána. Potom chvíľu počkali na okraji lesa. Ten Afganec im otvoril dvere
na aute, ktoré tam už bolo pristavené. Ak si spomína bol to Volkswagen, modrej farby, asi ukrajinské
ŠPZ. Bolo to to auto, na ktorom ich chytila polícia. Do vozidla nastúpili desiati. Počas cesty už nikde

nezastavovali. Nikto z nich sa so šoférom nerozprával, nakoľko si nerozumeli. Išli po diaľnici minimálne
na Slovensku. Zrazu zbadal, že ich zastavili policajti. Policajt pozrel dnu, otvoril dvere a vyžiadal si
doklady. Keďže nemali všetci doklady, tak čakali v aute a policajti vzali len šoféra. On necestoval legálne,
lebo sa pokúšal dostať 3 x víza, nedostal ich a teda do vyskúšal takto. Naskytla sa taká možnosť. DoEurópy vstúpil na základe jeho občianskeho preukazu Turecka, nemá pas, ani vízum. Vodič motorového
vozidla mal mobil, telefonoval, aj používal navigáciu, tento šofér ich mal vziať do Nemecka. Osoba šoféra
motorového vozidla bol muž, nižšej postavy, krátke sivé vlasy, výška 160 - 170 cm, asi 70 km, 50-55

rokov, mal športové oblečenie tmavé, modré. Jeho cieľ cesty bolo Anglicko, má tam rodinu. On neplatil
nič šoférovi motorového vozidla a ani nevidel, kto by mu platil.

Svedok L. C. v prípravnom konaní vo výsluchu dňa 16.08.2022 vypovedal, že pracuje ako samostatný
colný referent na Colnom úrade Bratislava, pobočka Stanica Colného úradu 5282, Bratislava. Jeho

pracovnou náplňou je okrem iného kontrola vozidiel v cestnej premávke za účelom dodržiavania
ustanovení zákona tykajúceho sa SPD a CD. Pri uvedenej činnosti sa vykonáva kontrola ložného
priestoru a prepravného priestoru vozidla. Pri výkone uvedenej kontroly sa identifikujú osoby
nachádzajúce sa vo vozidle, ku konkrétnemu skutku uviedol, že si priniesol úradný záznam, ktorý
sám osobne spísal dňa 19.05.2022. Uvedeného dňa spolu s kolegom Q. Y. vykonával kontrolu na
odstavnom parkovisku D2 Závod. Túto činnosť vykonávali na základe služobného príkazu číslo XXX-

XXXXXXX-X. V čase o 12:20 hod. on osobne zastavil motorového vozidlo Volkswagen Transporter,
modrej farby, EČ: K ktoré šoférovala osoba P. B.. Vodiča vyzval na predloženie cestovných dokladov
a tiež dokladov od motorového vozidla. Následne bolo vodičovi oznámené, že bude vykonaná colná
kontrola a bol vyzvaný na otvorenie batožinového priestoru a vozidla. Po otvorení batožinového priestoru
bolo zistené, že sa vo vozidle nachádzajú osoby v počte 10 kusov. Osoby boli vyzvané na predloženie

dokladov, na čo nereagovali. Vyzval ich opätovne na predloženie dokladov, ale nereagovali. Po tom bol
oboznámený o skutočnosti vedúci zmeny npor. Q. Y. s tým, že sa jedná o podozrenie na nelegálnych
migrantov. Táto skutočnosť bola následne oznámená na číslo 158 s tým, že do príchodu hliadky
bola vykonávaná colná kontrola predmetného vozidla osôb. Po príchode hliadky boli uvedené osoby
odovzdanéaspísanýúradnýzáznamotejtoudalosti.Následnesačakalospoločneshliadkounapríchod

vyšetrovateľa Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii. S vodičom zastaveného motorového
vozidla komunikoval v slovenskom jazyku, tak ho vyzval ku predloženiu dokladov a tiež ku kontrole.
Výzvam porozumel, nakoľko vozidlo otvoril a tiež predložil požadované doklady. S vodičom ohľadom
osôb, ktoré viezol, komunikoval, pýtal sa, či sú to cestujúci, odpoveď znela áno. Pýtal sa, či má ich
doklady, odpovedal nie a následne sa pýtal cestujúcich nech mu dajú doklady. Doklady mu nepredložili.

To bola cela komunikácia. Vodič sa vyjadril k národnosti cestujúcich tak, že majú moldavskú národnosť.
Svedok si nepamätal, že by sa vodič vyjadril aký účel cesty mali cestujúci, resp. kam ich prevádza. V
batožinovom priestore zastaveného motorového vozidla boli osobné veci, v tomto priestore bolo viac
tašiek.

Zo záverov znaleckého posudku č. 10/2022 Ing. T. L., znalca z odboru elektronika, vyplynulo, že
analyzovaný bol mobilný telefón Samsung Galaxy, J730 F, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX,
IMEI2 XXXXXXXXXXXXXXX, sériové číslo D Telefón po zapnutí bolo možné obsluhovať, bolo nutné
zadanie prístupových kódov. V sekcii s názvom „Hovory“ sú všetky telefónne hovory zoradené podľa
času vo vzostupnom poradí. Položky označené hviezdičkou sa krížovo odkazujú na konkrétne uložené

kontakty v telefóne. V sekcii s názvom „Aplikácie“ sú uložené všetky identifikované aplikácie z telefónu.
Nainštalované boli okrem iného aj aplikácie Viber a WhatsApp, správy a súboru extrahované z tejto
komunikácie sú zaradené v príslušných sekciách po ich rozbalení. V sekcii s názvom „Lokácie“ sú
uvedené GPS súradnice získané z jednotlivých fotografií počas analýzy obsahu telefónu, je možné ich
zobraziť aj vo forme mapy (číslo listu 37 znaleckého posudku). V znaleckom posudku boli vyhotovené

kópie obrazoviek aplikácie priamo z telefónu (tzv. screenshots) pomocou aplikácie ApowerMirror buď vo
forme videosekvencií alebo fotografií. Údaje získané z telefónu, ktoré obsahujú akékoľvek relevantné
dáta o polohe sú dostupné v reportoch v sekcii s označením Lokácie. Z analýzy mobilného telefónu
vyplynulo, že dňa 2705.2022 dostal obžalovaný od tel. č. +XXXXXXXXXXXX (uložený pod menom P. I.)
2 krát polohu s GPS súradnicami (dva krát tie isté súradnice na oblasť Szoreg, pri meste Segedín blízko

pri maďarsko-srbsko-rumunských hraniciach). Obžalovaný na to zaslal fotografiu svojho Ukrajinského
pasu a svoju polohu v meste Segedín (R. N. Y.). Následne dostal obžalovaný fotografiu - dokument s
názvom Send money, z ktorého vyplynulo, že osoba, ktorá posiela peniaze sa volá V. J., s adresou V., I.
a tel. číslom s tureckou predvoľbou a meno prijímateľa je uvedené P. B.. Obžalovaný zaslal znova svoju
aktuálnu polohu v meste Segedín (Deák Ferenc Gimnázium). V čase o 19:16 hod. a o 21:03 hod. mal

obžalovaný zmeškaný hovor od P. I.. Dňa 28.09.2022 o18:49 obdržal obžalovaný od P. I. cez whatsapp
polohu prostredníctvom google maps (podľa súradníc ide o miesto Béke utca 6783 Ásotthalom). Dňa
29.05.2022 dostal obžalovaný ráno o 05:51 hod. súradnice s polohou blízko obce Ásotthalom, pričom
obžalovaný odpísal, že odchádza, ďalej dostal o 06:56 hod. ďalšiu polohu blízko obce Ásotthalom (nietotožnú s prvou polohou). Potom dostal správu, ktorá obsahovala tel.č. +XXXXXXXXXXX. O 07:25 hod.
dostal obžalovaný odfotenú mapu s cieľom v Bratislave a o 07:27 odoslal obžalovaný mapu s cieľom v
Bratislave. V čase o 12:01 hod. odoslal obžalovaný aktuálnu polohu z mesta Bratislava a o 12:31 mal

zmeškaný hovor od P. I.. Zo zoznamu hovorov Whatsapp vyplynulo, že obžalovaný počas celého rána
dňa 29.05.2022 od 06:18 hod. do 08:55 hod. komunikoval s číslom +XXXXXXXXXXX (číslo s rumunskou
predvoľbou).

Obžalovaný k oboznámenému znaleckému posudku a k analýze telefónu uviedol, že čo sa týka

oboznámeného screenshotu ohľadom geolokácie (č.l. 161 vyšetrovacieho spisu), túto geolokáciu
posielal P. I. vtedy, keď ho jeho navigácia dávala dole z diaľnice v Maďarsku, volal P., kade má ísť a
ten mu povedal, aby sa vrátil na diaľnicu, ale on zostal na diaľnici a išiel podľa navigácie. Čo sa týka
oboznámeného zoznamu hovorov zo dňa 29.05.2022, číslo s rumunskou predvoľbou +XXXXXXXXXXX
patrí P.. Čo sa týka oboznámeného potvrdenia na výber peňazí, on nevie, kto je V. J. ako osoba
zasielajúca peniaze, na základe tohto zaslaného potvrdenia on išiel vybrať peniaze s tým, že pani najprv

nebola ochotná odpísať údaje z potvrdenia, on volal aj P., následne pani povedala, že to opíše. Číslo
s rumunskou predvoľbou +XXXXXXXXXXX nemal uložené pod menom P. I., bolo mu poslané dňa
29.05.2022. Čo sa týka prehratej WhatsApp komunikácie tak, ako je zaznamenané, tak komunikoval. Čo
sa týka posielaných geolokácií, on keď sa dohadoval so P. I., či nemá pre neho prácu, vtedy mu poslal
P. I. geolokáciu v Maďarsku v meste Szeged, aby vedel kam má prísť. Na túto adresu mal prísť a tam

čakať, kým nedokončia prácu. Dňa 28.05.2022 mu poslal P. ďalšiu geolokáciu, ale neskôr mu zavolal,
že ešte nie sú hotoví. Dňa 29.05.2022 mu poslal ďalšiu geolokáciu, ktorú si zadal a na tú išiel. To, že
boli 2 rôzne, to neriešil, nevedel, že sú to 2 rôzne.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu Prezídia Policajného Zboru úradu hraničnej a cudzineckej polície,

Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Bratislava zo dňa 30.05.2022 súd zistil, že miesto činu
sa nachádza na odpočívadle v časti 15,5 km diaľnice D2 v smere do Českej republiky. Orientačný
záber miesta činu, odpočívadlo Závod, smer Česká republika. Miesto činu bolo zdokumentované
kriminalistickým technikom, ktorý vyhotovil 36 záberov. Z toho označených ako F5 - F6 záber na
motorového vozidla Volkwagen Transporter, ŠPZ: K zadná časť, F7 - F19 záber do vnútra motorového

vozidla,kdesanachádzajúbatohy,spacáky,rozhádzanéveci,F20-F21zábernamobilnýtelefónznačky
Samsung, kde je navigácia, F22 - F23 listiny porozhadzované v motorovom vozidle, F24 pohľad na
MV z prednej strany, F25 - F29 interiér motorového vozidla, F30 - F36 motorové vozidlo Volkswagen
spolu s osobami z motorového vozidla. Vozidlo bolo zaistené obhliadkou miesta činu a bude prevezené
odťahovou službou do úschovného skladu MVSR.

Zo zápisnice o vydaní veci Prezídia Policajného Zboru úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej
jednotky boja proti nelegálnej migrácii Bratislava zo dňa 30.05.2022 súd zistil, že obžalovaný dobrovoľne
vydal 1 ks mobilný telefón s dotykovým displayom zn. Samsung Galaxy J 730 F, čiernej farby, IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, sériové číslo D v čiernom platovom obale s

kovovým úchytom prilepeným na zadnej strane.

Z kópie dokladov totožnosti osôb nachádzajúcich sa vo vozidle obžalovaného v spojení so záznamom
z vyťaženia osôb Prezídia Policajného Zboru úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej jednotky
boja proti nelegálnej migrácii Bratislava zo dňa 29.05.2022 súd zistil, že vo vozidle bolo 10 cudzích

štátnych príslušníkov, pričom 7 z nich malo identifikačnú kartu Tureckej republiky - Q. K.,nar.
XX.XX.XXXX, W. R., nar. XX.XX.XXXX, L. Q., nar. XX.XX.XXXX, I. R., nar. XX.XX.XXXX, X. Y., nar.
XX.XX.XXXX, A. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. Y., nar. XX.XX.XXXX (čl. 177-179, čl. 181-184), jeden mal
cestovný pas B. P., nar. XX.XX.XXXX (čl. 180) a dve osoby nemali žiaden doklad totožnosti W. R., nar.
XX.XX.XXXX, P. Y., nar. XX.XX.XXXX.

Z úradného záznamu Prezídia Policajného Zboru úradu hraničnej a cudzineckej polície, Národnej
jednotky boja proti nelegálnej migrácii Bratislava zo dňa 30.05.2022 súd zistil, že dňa 30.05.2022
od partnerskej zložky Maďarskej polície obdržali záznam prejazdu motorového vozidla Volkswagen
Transporter, modrej farby EČV/E./K ktorého vodič P. B., narodený XX.XX.XXXX, dňa 29.05.2022

prekročil hraničný prechod Čuňova - Rajka, pričom vo vozidle mal 10 občanov tretích krajín, ktorí
nemali doklady oprávňujúce ich na vstup do EÚ. Do Maďarskej republiky vodič vstúpil dňa 27.05.2022
v čase o 02:57 hodine cez prechod na ceste M43 Csanádpalota. Následne ho zaznamenala kamera pri
meste Szeged v čase o 03:22 hod dňa 27.05.2022. Počas dňa 27.05.2022 sa pohyboval v okolí mestaSzeged. Dňa 29.05.2022 v čase 0 07:35 hod vozidlo zaznamenala kamera neďaleko mesta Szeged v
smere na Slovenskú republiku. Pričom trasa jazdy bola po ceste M53 cez mestá Kiskunhalás, Kiskôrôs,
Dunaújváros, Székesfehérvár, Györ a hraničný prechod Čuňovo - Rajka, ktorý prekročil v čase okolo

11.40 hod. Trasa je zaznamenaná v prílohe záznamu tabuľkovo aj graficky.

Z lustrácie Európskeho informačného systému registra trestov obžalovaného z krajín Nemecko, Česká
republika, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Grécko, Poľsko nevyplynul žiaden záznam. Obžalovaný
nemá záznam v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov ani v Registri trestov Slovenskej

republiky.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácii

Súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že obžalovaný ako vodič
motorového vozidla Volkswagen Transporter priviezol 10 osôb, ktoré boli všetky tureckej národnosti, z

Maďarska cez hranicu Čunovo - Rajka na územie Slovenskej republiky, pričom bol v čase o 12:20 hod.
kontrolovaný hliadkou Colného úradu Bratislava - centrála na odpočívadle v časti 15,5 km diaľnice D2
v smere do Českej republiky a taktiež nebolo sporné, že za prevoz týchto osôb od neznámej osoby
prevzal obžalovaný 100,- Eur.

Tieto skutočnosti považuje súd nielen za nesporné, ale vyplývajú aj z vykonaného dokazovania, keď ich
potvrdzujú nielen výpovede obžalovaného, výpovede štyroch svedkov - zadržaných pasažierov jeho
motorového vozidla, taktiež výpoveď zasahujúceho policajta ako aj zápisnica o obhliadke miesta činu
spolu s fotodokumentáciou.

Sporným medzi stranami, a podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní, bolo, či obžalovaný vedel,
že preváža osoby, ktoré nedovolene prekračujú hranice Slovenskej republiky a svojím konaním naplnil
znaky trestného činu prevádzačstva.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (a vzájomnej súvislosti)

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, vychádzajúc aj z ostatných trestnoprávne
relevantných zásad, dospel súd bez rozumných pochybností k záveru, že skutok sa odohral tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Ako samotný obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, vycestoval z Rumunska za prácou, pričom ako
uviedol, mal namierené do Nemecka, kam mal ísť podľa jeho tvrdenia na dve miesta, resp. si mal po
ceste vybrať z ponuky dvoch pracovných miest (kmotra a synova známa) a orientačným miestom bolo
mesto Mosbach. Už samotný začiatok cesty obžalovaného začal za nie celkom bežných podmienok.
Krátko za hranicami telefonoval obžalovaný kamarátovi P. I., či nemá preňho prácu. Ak chcel ísť

obžalovaný hľadať prácu do Nemecka, nie je zrejmé, prečo už na hranici Rumunska s Maďarskom nemal
peniaze na nocľah, na pohonné hmoty a na potraviny. Následne začala prebiehať komunikácia so P.
I., od ktorého dostal dňa 27.05.2022 dve rovnaké polohy na oblasť Szöreg (oblasť blízko k hraniciam k
Rumunsku a Srbsku), až potom, čo Sanjovi poslal svoju polohu, ktorá bola blízko oblasti Szöreg (v meste
Segedín) mu Sanja poslal dokument na základe ktorého mohol vybrať peniaze. Na tomto dokumente

bolo uvedené meno obžalovanému neznámej osoby, pričom išlo o turecké meno V. J. s adresou V., I..
Obžalovaný vo vzťahu k vyzdvihnutiu peňazí prostredníctvom Western union tvrdil, že najprv si chcel od
P. I. požičať peniaze (súd podotýka, že obžalovaný nepožiadal o pomoc svoju vlastnú rodinu - manželku
pracujúcu v Taliansku ani syna, ktorý má pracovať v Poľsku, ale takmer neznámu osobu, ktorú pozná
len pod prezývkou z krstného mena), neskôr tvrdil, že ho pýtal o prácu a teda P. I. mu mal poskytnúť

peniaze na nocľah a potraviny. Z takéhoto spôsobu zasielania peňazí muselo byť obžalovanému zrejmé,
že nejde o celkom bežný spôsob výplaty za sľúbenú prácu (prevoz osôb) a určite nešlo o celkom bežnú
pôžičku peňazí ako obžalovaný tvrdil (o ktorú žiadal P. I., ale peniaze mu prišli od jemu neznámej osoby
menom V. J.).

Obžalovaný následne dňa 28.05.2022 a dňa 29.05.2022 dostal od P. I. celkovo tri krát GPS súradnice s
polohou Ásotthalom (tri rôzne polohy). Súd teda neuveril tvrdeniu obžalovaného, že mu polohy posielal
P. I., aby vedel, kde si má vyzdvihnúť peniaze. Ani jedna z polôh zaslaných v dňoch 27.05.2022 -
29.05.2022 sa netýkala miesta, kde si mal obžalovaný vyzdvihnúť peniaze. Ani v jednom prípade nešlo opolohu, ktorá by označovala miesto výberu peňazí, resp. pobočku banky, zmenárne alebo inej inštitúcie
na výber peňazí v meste Segedín, kde sa obžalovaný v týchto dňoch nachádzal.

Neobstojíanitvrdenieobžalovaného,ženevedel,žejeblízkosrbskýchhraníc.Zjehovýsluchuvyplynulo,
že realizoval zahraničnú prepravu na trasách Ukrajina - Rumunsko - Srbsko. Vedel uviesť mestá (Seret,
Rusi), kam vozil ľudí, vedel, že tieto miesta sú na ukrajinsko-rumunskom pohraničí, resp. rumunsko-
bulharskompohraničí.Používalnavigáciuvtelefóne,muselvidieť,kdesanachádzamiestovyzdvihnutia.
Neobstojí tvrdenie, že zadaním poslaných GPS súradníc (obec Ásotthalom) nebolo možné zistiť, že je

to blízko srbských hraníc. Súd mal teda preukázané, že obžalovaný vedel, že miesto vyzdvihnutia sa
nachádza blízko srbských hraníc.

Čo sa týka miesta vyzdvihnutia osôb, obvinený uvádzal, že sa domnieval, že ide o robotníkov, ktorí
mali dokončiť prácu (podľa udania P. I.), toto jeho tvrdenie neobstojí. Zo zaslaných GPS súradníc bolo
preukázané, že osoby nenastupovali v obývanej oblasti (z mapy doloženej obhajobou je práve naopak

zrejmé, že nejde o obývanú oblasť, ako to prezentuje obhajoba). Potvrdzuje to vo svojej výpovedi svedok
B.P.,ktorýuviedol,žedomotorovéhovozidlaobžalovanéhonastupovalipripolinacesteataktiežsvedok
L.Y.uviedol,žečakalinaokrajilesa,kdebolopotompristavenéauto.Nenastupovalidovozidlaakobežní
cestujúci, ktorí si objednávajú dopravu (pred kaviarňou, stanicou, pracoviskom ani v inej oblasti, ktorá by
bolaľahkodostupnápešouchôdzou),takakoobžalovanýuvádzal,žeprisvojejprácitaxikáranaUkrajine

brával do taxíka osoby. Ďalšou pozoruhodnou okolnosťou bolo, že tieto osoby bolo možné vyzdvihnúť
až na tretí deň, od kedy sa obžalovaný so P. I. na prevoze dohodli. Ak by tieto osoby boli bežnými
robotníkmi, ako obžalovaný tvrdil a pracovali by na nehnuteľnosti (táto musí byť dostupná bežným
motorovým vozidlom), spôsob ich vyzdvihnutia by mohol byť dohodnutý jasne a zrozumiteľne vopred, na
konkrétnom mieste výkonu práce a stačilo uviesť zrozumiteľne adresu akejkoľvek lokality. Dohadovanie

na prevoze osôb v priebehu troch dní svedčí o tom, že uvedené osoby boli na pohybe, neboli umiestnené
na jednom mieste, o čom svedčia aj výpovede všetkých vypočutých zadržaných svedkov, ktorí zhodne
uviedli, že po prekročení plota cez rebrík išli pešo 6 hodín. Obžalovaný ďalej uviedol, že dostal polohu
na vyzdvihnutie osôb dňa 28.05.2022, čo korešponduje s oboznámeným obsahom telefónu (túto polohu
dostal o 18:49 hod., pričom išlo o polohu priamo v obci Ásotthalom, nie za obcou, ako boli poslané

následne dve polohy dňa 29.05.2022), ale vzápätí mu P. I. zavolal, že nie sú hotoví s prácou. Je ťažko
si predstaviť, že údajní robotníci mali vykonávať prácu v noci a až v skorých ranných hodinách na druhý
deň mali byť s prácou hotoví. Z uvedeného teda súdu vyplynulo, že obžalovaný musel vedieť, že išlo na
prvý pohľad o prepravu realizovanú za podozrivých okolností.

Taktiežčosatýkapočtuprepravovanýchosôb,súdneuveriltvrdeniuobžalovaného,ženevedelanezistil,
koľko osôb mu nastúpilo do vozidla. Je preukázané fotodokumentáciou pri obhliadke miesta činu ako
aj samotnou výpoveďou obžalovaného, že obžalovaný bol zadržaný spolu s 10 osobami cestujúcimi
v jeho vozidle. V momente nástupu pri maďarsko- srbských hraniciach ich bolo v aute 11, spolu s
obžalovaným teda 12 osôb v aute, ktoré je podľa udania samotného obžalovaného pre 9 osôb vrátane

vodiča, čiže obžalovaný musel zaznamenať, že sa 10 osôb tlačilo v zadnom priestore jeho auta (na
miestach, ktoré mali byť pre 7 osôb). Po nástupe osôb do vozidla si k obžalovanému sadla jedna z osôb,
pričom nehovorila po rusky (ale podľa tvrdenia obžalovaného mali to byť Moldavci) a táto osoba dala
obžalovanému 100,- Eur a po 20km vystúpila. Je teda nanajvýš podozrivé, že po vystúpení tejto osoby
z auta, nedošlo k preskupeniu osôb vo vozidle a obžalovaný ich bez zastavenia viezol ďalších 5 hodín a

počas celej tejto dlhej jazdy si nevšimol, koľko osôb s ním cestuje. Ako obžalovaný uviedol, pracoval ako
taxikár, musel vedieť, že ako osoba vykonávajúca taxikárske služby musí zabezpečiť dodržanie počtu
osôb vo vozidle a každá osoba musí mať miesto vo vozidle.

Čo sa týka námietok obhajoby ohľadom neexistencie povinnosti obžalovaného pýtať cestovné doklady

od osôb, ktoré viezol, súd uvádza, že je pravdou, že obžalovaný nevykonával prepravu ako dopravca
na medzinárodnej linke, (toto ani nebolo medzi stranami sporné) a teda nemal právo si vyžiadať ich
cestovné doklady. Faktom však zostáva, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla, ktorého bol
legálnym držiteľom má právo rozhodnúť, aké osoby vo svojom motorovom vozidle vezie a zároveň
povinnosť presvedčiť sa, či osoby, ktoré viezol (vedel, že sú cudzinci, vedel, že nie sú občanmi žiadneho

štátu Európskej únie) sú na území Európskej únie legálne. Sám obžalovaný vedel, že sa na územie
Európskej únie zdržiava legálne. Bolo jeho povinnosťou presvedčiť sa, či osoby, ktoré vezie, sú na
území Európskej únie legálne, keďže vedel, že ich vezie do Prahy a teda prekračuje dve hranice krajín
Európskej únie (maďarsko-slovenskú hranicu a slovensko- českú hranicu).Obžalovaný ďalej tvrdil, že keby vedel, že vezie nelegálnych migrantov tak by si zaobstaral diaľničnú
známkuanenechalsachytiťnadiaľnici.To,žesaobžalovanému„podarilo“vojsťnaspoplatnenúdiaľnicu

v Slovenskej republike, svedčí skôr o jeho nesústredenosti na cestu a nie o tom, že by nevedel, že
má v aute nelegálnych migrantov. Obžalovaný taktiež tvrdil, že si myslel, že pasažieri v jeho aute sú
Moldavci, tak mu to uviedol P. I.. Obžalovaný však musel po nástupe týchto osôb do auta zistiť, že to
nie sú Moldavci, títo nehovorili ruským ako ukrajinským jazykom, pričom moldavský jazyk je podobný
rumunskému jazyku, ktorý obžalovaný aj sčasti podľa vlastného vyjadrenia ovládal. Je teda zrejmé, že

obžalovaný musel vedieť, že osoby, ktoré viezol nie sú osobami pochádzajúcimi z Moldavska. Sám na
nich prehovoril po anglicky ohľadom fajčenia. Jeho tvrdenia, že si myslel, že sú to rómovia a hovoria
po rómsky neobstojí. Pri svojej znalosti ukrajinského, ruského a čiastočne rumunského jazyka musel
obžalovaný pri počutí ich reči vedieť, že nie sú moldavci.

Ohľadom mesta Mosbach obžalovaný uvádzal, že chcel ísť za prácou do Nemecka, bol to jeho pôvodný

plán, ako prešiel rumunsko-maďarské hranice, pričom však nevedel dôveryhodne vysvetliť, prečo mu P.
I.daltotomesto(približne100kmodfrancúzskychhranícatakmer500kmodPrahy)akoorientačnýbod.
Obžalovaný nevedel, kam za prácou do Nemecka chcel ísť, na druhej strane však tvrdil, že pasažierov
v aute mal viezť „len“ do Prahy. Podľa súdu je teda vysoko pravdepodobné, že jeho plánom bolo doviezť
prevážané osoby nie len do Prahy, ale práve do tohto mesta. Minimálne dve osoby z prevážaných osôb

(B. P. a Q. K.) mali namierené do Nemecka.

Obžalovaný pravdepodobne neuvádzal pravdu ohľadom telefónneho čísla s rumunskou predvoľbou
+XXXXXXXXXXX, ktoré malo patriť P. I.. Z priebehu komunikácie v dňoch 27.05.2022 - 29.05.2022
(do skorých ranných hodín) prebiehala komunikácia so P. I. na tel. č. +XXXXXXXXXXXX (ukrajinská

predvoľba) a až dňa 29.05.2022 o 06:13 hod. bolo tel. č. +XXXXXXXXXXX P. I. oznámené ako kontakt
na osobu, ktorá mala zodpovedať za prevoz osôb. Následne s týmto číslom obžalovaný komunikoval
dňa 29.05.2022 od 06:18 do 08:55 hod. (15 odoslaných alebo prijatých hovorov). Je nelogické, aby
obžalovaný v priebehu dvoch dní komunikoval so P. I. na jeho ukrajinskom čísle, následne v priebehu
viac ako dvoch hodín na „jeho“ rumunskom čísle a napokon by mu P. I. znova posielal polohu s cieľom

v Bratislave (ako vyplynulo z analýzy telefónu) a volal mu cez Whatsapp z ukrajinského čísla o 12:31
hod., kedy mal obžalovaný zmeškaný hovor. Súd má teda za to, že obžalovaný komunikoval na čísle
+XXXXXXXXXXX s osobou, ktorá nebola osobou P. I. a muselo ísť o inú osobu, ktorá zodpovedala za
osoby, ktoré obžalovaný viezol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov a úvah možno, bez rozumných pochybností, vyvodiť záver, že
obžalovaný práve uvedeným spôsobom - spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku - umožnil 10
osobám, o ktorých vedel, že neboli štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky nedovolene prekročiť
štátnu hranicu Slovenskej republiky, za čo získal finančnú výhodu (minimálne sumu 100,- Eur). Vina
obžalovaného je okrem výpovede jeho samotného (skutok popísal tak ako je uvedené vo výroku,

avšak popieral že mal úmysel takýto trestný čin spáchať), preukázaná aj výpoveďami svedkov -
zadržaných osôb, zasahujúceho príslušníka polície ako aj obhliadkou miesta činu. Obžalovaný od
začiatku postupoval vo veci premyslene a koordinovane, prijal zákazku na prepravu, prevzal sumu
nielen sumu 100,- Eur od neznámej osoby ale aj cez Western union a prijímal inštrukcie od P. I. a
od tel. č. +XXXXXXXXXXX. Aj po naložení osôb do motorového vozidla obžalovaného, preprava bola

kontrolovaná a koordinovaná z tel. č. +XXXXXXXXXXX. Obžalovanému muselo byť zrejmé, že prepravu
realizuje za zjavne podozrivých okolností. Ak by chcel byť taký čestný, ako uvádza, mal možnosť viackrát
upustiť od realizácie prepravy, ale toto neurobil.

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu prevádzačstva z hľadiska subjektívnej stránky sa

vyžaduje úmysel. Podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. Pri
priamom úmysle chce páchateľ spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu, chcenie sa
chápe, ako vyšší prejav vôle. Pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený
s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane; uzrozumenie sa tu chápe ako najnižšia zložka

vôle. Súd má za to, že obžalovaný z hľadiska subjektívnej stránky konal v nepriamom úmysle v zmysle
§ 15 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný si musel byť vedomý s prihliadnutím na všetky jemu
známe okolnosti, že osoby, ktoré vezie (vedel, že nie sú príslušníkmi žiadneho štátu Európskej únie
a teda, že nie sú príslušníkmi Slovenskej republiky) prekračujú štátnu hranicu Slovenskej republikynedovolene bez potrebných dokladov a osobitných povolení. Jeho ľahkovážnosť a ľahostajnosť svedčí
o jeho nepriamom úmysle. Obžalovaný ako vodič a oprávnený držiteľ motorového vozidla mal právo
rozhodnúť, aké osoby vo svojom motorovom vozidle povezie. Napriek divným okolnostiam, za ktorých

bola preprava dohadovaná (odchod bol dohadovaný v priebehu dvoch dní, z dôvodu „neukončenia práce
týchto osôb, pričom však v tom čase tieto osoby nedovolene prekračovali srbsko-maďarskú hranicu) a
taktiež preprava realizovaná (vyzdvihnutie na odľahlom mieste v skorých ranných hodinách, počet osôb,
prevyšujúci počet miest na sedenie v aute) obžalovaný neupustil od svojho konania, bol uzrozumený s
tým, že môže spôsobiť porušenie zákonom chráneného záujmu a konal tak v nepriamom úmysle.

K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Súdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozávažnostizločinu,zktoréhobol obžalovanýuznaný
vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 355 ods. 2 Trestného zákona) v rozpätí 7 až 10

rokov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

V rámci dokazovania súd z odpisu registra trestov ako aj európskeho informačného systému registra

trestov zistil, že obžalovaný P. B. nemá žiaden záznam v Slovenskej republike, Rakúskej republike,
Maďarskej republike, Nemeckej republike, Rumunskej republike, Poľskej republike ani v Českej
republike. Nemá ani záznam v registri priestupkov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) (pred spáchaním skutku viedol riadny život), Trestného zákona, pričom nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností znamená úpravu trestnej sadzby
uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona tak, že upravená
trestná sadzba je napokon v rozpätí 7 rokov až 9 rokov [10 rokov - 7 rokov = 3 roky; 3 : 3 = 1; teda

1 rok je jedna tretina, o ktorý sa znižuje horná hranica trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti
Trestného zákona].

Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu, za ktorých došlo k spáchaniu trestnej činnosti, ako aj pomery
obžalovaného, súd má za to, že je dôvodné mimoriadne zníženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú

hranicu trestnej sadzby. Pokiaľ ide o aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona súdom, už z názvu tohto
ustanovenia je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Použitie § 39 ods. 1
Trestného zákona prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery obvineného má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
danú osobu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho

trvania, kedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu, ustanoveného
týmto zákonom. Súd teda pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanému uloží,
vychádzal jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľov, aby viedli riadnyživot, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu
k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa a jednak z § 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa
ktorého ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd za

to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť
trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Súd preto s prihliadnutím na zásadu
primeranosti prísnosti trestu k trestnému činu obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa kritérií
obsiahnutých práve v § 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko uloženie trestu odňatia slobody aj na samej

dolnej hranici trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného vzhľadom na jeho pomery a možnosti jeho
nápravy neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,
čo súd vyjadril uložením trestu vo výmere 5 rokov. Trestný zákon v ustanovení § 39 ods. 3 stanovuje
obmedzenia pre mimoriadne zníženie trestu, ktorými je súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Podľa § 39
ods. 3 písm. d) Trestného zákona nesmie súd v danom prípade uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2
roky. Súdu je zrejmé, že obžalovaný je štátnym občanom Ukrajiny, má ukrajinskú národnosť. V súčasnej

dobe však prebieha na Ukrajine vojna a obžalovaný nie z vlastnej vôle opustil svoju krajinu na začiatku
vojny. Pred vojnou vykonával povolanie taxikára a po začiatku vojny pomáhal s prepravou utečencov z
Ukrajinyaprepravouhumanitárnejpomoci.Súdvidímimoriadneokolnostinastraneobžalovanéhovtom,
žeakbynevznikolvojnovýkonfliktnaUkrajine,jevysokopravdepodobné,žebyobžalovanýsvojukrajinu
neopustil a naďalej by pokračoval vo výkone svojho povolania. Podľa názoru súdu je potrebné zaradiť

medzi mimoriadne okolnosti na strane obžalovaného nielen konflikt v jeho vlasti ale aj jeho nefungujúca
najbližšia rodina (s manželkou a synom nie je v pravidelnom kontakte, keďže obaja pracujú mimo územia
Ukrajiny). Na základe vyššie uvedeného súd mimoriadne znížil obžalovanému trest pod dolnú hranicu
a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Takýto trest je uložený v nepodmienečnej forme z
dôvodu, že podmienečnú formu tejto výmery trestu vylučuje zákon.

Uvedený trest bude podľa názoru súdu adekvátny na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu
páchateľa a súčasne ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj
trestom primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti a aj z pohľadu proporcionality.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin pred spáchaním tohto trestného činu, zaradil ho súd na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému súd uložil aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu, špecifikovaného vo výroku

rozsudku, nakoľko tento bol použitý na spáchanie trestného činu, čo vyplýva z povahy veci, jej vlastnosti
a účelu použitia vo vzťahu k charakteru stíhanej trestnej činnosti.

Ďalej súd obžalovanému uložil aj trest vyhostenia na dobu 5 rokov. Obžalovaný nie je občanom
Slovenskej republiky, ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Súd mal

za to, že v danom prípade práve s prihliadnutím na osobu obžalovanému si to vyžadoval verejný záujem
a takáto doba je adekvátna na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred eventuálnym páchaním novej
trestnej činnosti obžalovaným.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je

až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne
podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.