Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. august 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722202916
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5722202916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: M. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. L. XXXX/X, XXX XX H. V., zastúpený: Mgr. Milan Migo, advokát so sídlom E. L.
XXXX, XXX XX H. V., proti žalovanému: Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036
01 Martin, IČO: 36 751 642, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického
4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, o zaplatenie 14.825,32 Eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/55/2022-121 zo dňa 25.05.2023 v spojení s opravným
uznesením č. k. 5C/55/2022-135

zo dňa 12.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2 604,90 Eur do troch dní od právoplatnosti a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania, v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 5C/55/2022-135 zo dňa 12.06.2023, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.604,90 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol (výrok II.) Tretím výrokom rozhodol o nároku na
náhradu trov konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov
konania v rozsahu 65,58 %.

2. Východiskovo súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že dňa 14.06.2013 sa konala dražba,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese H. V., obci A., k. ú. A., vedené Okresným
úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor, na LV č. XXX, a to stavba - rodinný dom súp. č. XXX, na
parc. č. 1370/3, pozemok parc. C-KN č. 1370/3 o výmere 487 m2, zastavané plochy a nádvoria, ktoré
vydražil žalobca za dražobnú sumu 33.500 Eur, ktorá bola uhradená vo výške 14.250 Eur priamo
žalobcom a vo výške 14.250 Eur treťou osobou R. N.. Zo skutočností tvrdených žalobcom mal súd
prvej inštancie za preukázané, že suma 14.250 Eur uhradená R. N. bola žalobcovi poskytnutá ako

pôžička. Na základe zápisnice o odovzdaní predmetu dražby považoval súd prvej inštancie taktiež za
preukázané, že dňa 03.07.2013 došlo k odovzdaniu predmetu dražby vydražiteľovi, t. j. žalobcovi, a od
tohto dňa mal predmet dražby v dispozícii. Následne však na základe konania o určenie neplatnosti
predmetnej dražby vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín došlo k určeniu predmetnej dražby zaneplatnú (rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/164/2019 - 596 zo dňa 21.08.2020). V dôsledku
vyhlásenia neplatnosti dražby žalovaný vrátil žalobcovi sumu 33.500 Eur v troch platbách, a to dňa
02.08.2021 vo výške 3.550 Eur, dňa 16.09.2021 vo výške 28.950 Eur a dňa 10.11.2021 vo výške

1.000 Eur, ktorá skutočnosť v konaní nebola spornou. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
vyčísleného nároku na náhradu škody, ktorý spočíval v úrokoch z omeškania zo sumy 33.500 Eur
od 14.06.2013 až do dňa vrátenia uvedenej sumy v celkovej výške 13.986,61 Eur a trov právneho
zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. 7C/138/2013 a Krajskom súde v
Žiline sp. zn. 11Co/164/2019 vo výške 838,71 Eur. Súd prvej inštancie za aplikácie § 33 ods. 3 zákona

č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), konštatoval,
že z rozsudku Krajského súdu v Žiline, konkrétne bodu 74. odôvodnenia, mal za preukázané, že zo
strany dražobníka, t. j. žalovaného došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách,
ktoré mali vplyv na práva žalobcu a odôvodňovali vyhlásenie dražby za neplatnú. Keďže rozsudkom
Krajského súdu v Žiline bola predmetná dražba vyhlásená za neplatnú, žalovaný bol potom podľa § 32
ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách povinný bezodkladne tento výťažok dražby vrátiť vydražiteľovi.

Uvedená povinnosť je zameraná na uľahčenie práva vydražiteľa získať naspäť všetky plnenia, ktoré
sa odpadnutím titulu vydraženia stali bezdôvodným obohatením na strane jeho príjemcov. Pokiaľ ide o
tvrdenia žalobcu, že sa nikdy nestal vlastníkom nehnuteľností, a že ako vydražiteľ nezískal za zaplatenú
sumu 33.500 Eur žiadnu protihodnotu, a že predmetnú nehnuteľnosť neužíval, súd prvej inštancie
poukázal na zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby, z ktorej mal preukázané, že dňa 03.07.2013 došlo

k odovzdaniu predmetu dražby žalobcovi, ako protihodnotu za ním poskytnuté plnenie, ktorý mal v
dispozícii až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktorým určil neplatnosť dražby. V
tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/98/2016 zo
dňa 15.11.2016, na ktoré poukazoval žalovaný v priebehu konania, a ktorý aj napriek tomu, že upravuje
odlišnú situáciu týkajúcu sa vyhlásenia neplatnosti dražby, možno podľa názoru súdu prvej inštancie

aplikovať aj na tento konkrétny prípad, pokiaľ ide o stanovenie okamihu, kedy došlo k vzniku skutočnej
majetkovej ujmy, v majetkovej sfére žalobcu. Nakoľko žalobca mal v dispozícii predmet dražby, k úbytku
z jeho majetku došlo najskôr až okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti
dražby, a teda až týmto okamihom došlo v jeho majetkovej sfére k vzniku skutočnej majetkovej ujmy,
vyjadriteľnej v peniazoch. Žalobca uhradením sumy 33.500 Eur už týmito finančnými prostriedkami

nedisponoval, avšak bolo to vyvážené získaným protiplnením vo forme vydražených nehnuteľností,
preto sa nestotožnil s názorom žalobcu, že od úhrady sumy 33.500 Eur nezískal ako vydražiteľ žiadne
protiplnenie. Ku vzniku škody, teda skutočnej majetkovej ujmy došlo teda až v okamihu, keď žalobca
stratil vlastníctvo k predmetu dražby, a to až právoplatnosťou rozhodnutia o neplatnosti dražby, kedy
došlo k reálnemu zmenšeniu jeho majetku o nehnuteľnosti, za ktoré zaplatil cenu v dražbe. Rozsudok

Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/164/2019 - 596 zo dňa 21.08.2020 nadobudol právoplatnosť dňa
24.08.2020, preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.574,04 Eur,
ktorý predstavuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33.500 Eur od 25.08.2020,
t. j. odo dňa nasledujúceho po dni právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/164/2019
- 596 zo dňa 21.08.2020, do 02.08.2021, nakoľko dňa 02.08.2021 žalovaný uhradil žalobcovi sumu

3.550 Eur. Taktiež mu priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 184,62 Eur, ktorá predstavuje zákonný
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 29.950 Eur od 03.08.2021 do 16.09.2021, nakoľko dňa
16.09.2021 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 28.950 Eur, a sumy vo výške 7,53 Eur, ktorá predstavuje
zákonnýúrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.000Eurod17.09.2021do10.11.2021,nakoľko
dňa 10.11.2021 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.000 Eur. Zároveň žalobcovi okresný súd priznal

sumu vo výške 838,71 Eur predstavujúcu trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom na Okresnom
súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/138/2013 a v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
11Co/164/2019, kde bol v postavení žalovaného v rade 2/. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že pri výpočte nároku na náhradu

trov konania vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán vo veci aj s prihliadnutím na čiastočné
späťvzatie žalobcu, pokiaľ ide o sumu 308,01 Eur. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému
pôvodne domáhal zaplatenia sumy vo výške 15.133,33 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje
100 %. Úspech žalobcu predstavuje tá časť, v ktorej súd žalobe žalobcu vyhovel, t. j. v časti zaplatenia
sumy vo výške 2.604,90 Eur, čo je v percentuálnom vyjadrení 17,21 %. Úspech žalovaného predstavuje

tá časť žalobného návrhu, v ktorom žalobca zobral žalobu späť, t. j. vo výške 308,01 Eur, a v ktorej súd
žalobu žalobcu zamietol, t. j. v časti, v ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo
výške 12.528,43 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje po zaokrúhlení 82,79 %. Úspešnejší bol
tak v tomto prípade žalovaný. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 65,58 % (82,79 % - 17,21 %).3. Opravným uznesením sp. zn. 5C/55/2022-135 zo dňa 12.06.2023 súd prvej inštancie opravil zrejmú
nesprávnosť spočívajúcu v nesprávnom číslovaní výrokov II. a III. v zápisnici o pojednávaní a v

písomnom vyhotovení rozsudku.

4. Proti výroku I. v rozsahu sumy 736,92 Eur a nadväzného výroku o trovách konania predmetného
rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku
tak, že žalovanému bude určená povinnosť zaplatiť sumu 1.867,98 Eur a nadväzne mu bude priznaný

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,82 %. Konaniu pred súdom prvej inštancie
vytýkal vady zakladajúce odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Uviedol,
že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vydražená suma, resp. jej doplatok vo výške 28.500 Eur
bol zaplatený žalobcom vo výške 14.250 Eur a zvyšných 14.250 Eur zaplatila tretia osoba R. N.. Súd
prvej inštancie pri výpočte základu pre úrok potom zahrnul aj sumu zaplatenú treťou osobou, pričom
akceptoval tvrdenie žalobcu o tom, že ide o pôžičku, čo ale tento nijako nepreukázal. V tomto rozsahu

žalobca nepreukázal ani existenciu škody, čo je prvým predpokladom uplatnenia náhrady škody. Podľa
názoru žalovaného súd prvej inštancie nemal do základu pre výpočet úroku započítať sumu zaplatenú
treťou osobou, a tak základom mala byť suma 19.250 Eur (33.500 Eur - 14.250 Eur). Potom 5 % p. a.
úrok zo sumy 19.250 Eur za dobu od 25.08.2020 do 02.08.2021 by bol 934,64 Eur. Po zaplatení sumy
3.550 Eur dňa 02.08.2021 by bol základ pre výpočet úroku 5 % p.a. 15.700 Eur (19.250 Eur-3.550 Eur) a

ten bol za dobu od 03.08.2021 do 16.09.2021 vyčíslený na 94,63 Eur. Po 16.09.2021 bola suma 19.250
Eur zaplatená. Celkom teda by úrok predstavoval sumu 934,64 Eur + 94,63 Eur, čo je spolu 1.029,27
Eur.NákladyprávnehozastúpeniavkonanípredOkresnýmsúdomDolnýKubínsp.zn.7C/138/2013boli
838,71 Eur, čo je spolu 1.867,98 Eur, ktoré by prináležali žalobcovi. Rozdiel v neprospech žalovaného
je potom 736,92 Eur.

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 604,90 Eur do troch dní od právoplatnosti
a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd
prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky
vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z

nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z
akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od
znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto jeho rozhodnutie odvolací súd
považoval za ústavne konformné. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil

iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8.Primárneodvolacísúdzdôrazňuje,žežalovanýanivrámcipodanéhoodvolanianespochybňujenosný
záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v pozícii dražobníka je nositeľom zodpovednosti za škodu
v zmysle § 33 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách. Rovnako nespochybňuje ani svoju povinnosť v

zmysle § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, vrátiť bezodkladne po určení neplatnosti dražby
výťažok dražby vydražiteľovi. Spornou v tomto ohľade zostala len otázka výšky úrokov z omeškania,
kedy žalovaný tvrdí, že finančné prostriedky poskytnuté žalobcovi treťou osobou na plnenie za predmet
dražby v sume 14.250 Eur, nemožno postihnúť sankciou úrokov z omeškania.

9. Z predloženého súdneho spisu považuje odvolací súd za preukázané, že rozsudkom Krajského
súdu v Žiline č. k. 11Co/164/2019-596 zo dňa 21.08.2020 bola dražba uskutočnená dňa 14.06.2013
o 10:00 hod. v priestoroch dražobníka - spoločnosti Dražby a aukcie, s.r.o. osvedčená Notárskou
zápisnicou č. N 822/2013, NZ 20027/2013, NCRIs 20448/2013 zo dňa 14.06.2013, predmetom ktorejboli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese H. V., obci A., k. ú. A., vedené Okresným úradom
Dolný Kubín, katastrálny odbor na LV č. XXX, a to stavba - rodinný dom súp. č. XXX, na parc. č.
1370/3, pozemok parc. C-KN č. 1370/3 o výmere 487 m2, zastavané plochy a nádvoria, vyhlásená za

neplatnú. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.08.2020. V zmysle uvedeného vznikla
dražobníkovi povinnosť bezodkladne vrátiť výťažok dražby vydražiteľovi (žalobcovi). Žalovaný žalobcovi
tento výťažok vrátil v troch splátkach, a to dňa 02.08.2021 sumu 3.550 Eur, dňa 16.09.2021 sumu 28.950
Eur a dňa 10.11.2021 sumu 1.000 Eur, t. j. v celkovej čiastke až po viac ako štrnástich mesiacoch odo
dňa vyhlásenia dražby za neplatnú.

10. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné podotknúť, že samotný pojem bezodkladne nie
je právom definovaný. Tento pojem bezodkladne/bez zbytočného odkladu sa v praxi súdov Slovenskej
republiky vykladá ako spravidla pár dní (do 7 - 8 dní), nie dvanásť až štrnásť mesiacov. Vzhľadom na
podstatné omeškanie žalovaného s plnením (vrátením výťažku dražby) vzniklo žalobcovi právo žiadať
popri plnení aj úroky z omeškania. Žalovanému v tomto smere nič nebránilo (resp. takéto skutočnosti

žalovaný netvrdil) vrátiť žalobcovi výťažok dražby riadne a včas, t. j. v priebehu mesiaca august 2020.

11. Naviac povinnosť dražobníka v zmysle § 32 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách vrátiť výťažok
dražby, je naviazaná na osobu vydražiteľa. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že vydražiteľom bol
výlučne žalobca a vlastnícke právo k draženým nehnuteľnostiam taktiež nadobudol žalobca (a nie i tretia

osoba R. N.). Vzhľadom na uvedené nie je potom relevantná odvolacia argumentácia žalovaného v tom
zmysle, že žalobcovi nepatria úroky z omeškania zo sumy 14.250 Eur, ktorú sumu na účet žalovaného
zaslala tretia osoba R. N. (č. l. 117 spisu). Zhrnúc už uvedené, žalovaný bol povinný vrátiť výťažok
dražby vydražiteľovi bezodkladne, dostal sa s predmetným plnením do omeškania, z ktorého dôvodu
ho súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 33.000 Eur, ktorá suma

predstavovala výťažok dražby. V tomto smere je irelevantné akým právnym titulom nadobudol žalobca
finančné prostriedky v sume 14.250 Eur od R. N., nakoľko je nepochybné, že tieto nadobudol, keď ich
vynaložil na predmetnú dražbu nehnuteľností.

12. Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci

už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na

podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

13. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje
vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu
argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396

ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
priznal žalobcovi v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému plne úspešný.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)