Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. august 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/189/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6603899829
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6603899829.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň 1/ Q.. H. J., narodenej XX. P. XXXX, I. I., Q. XX, 2/
Q.. A. R., narodenej X. X. XXXX, W., X. S. XXXX/XX, oboch zastúpených advokátkou JUDr. Zuzanou
Falisovou, Banská Bystrica, Horná 2, proti žalovaným 1/ H.. X. I., narodenému XX. X. XXXX, J., B. XXXX/
XX (aj ako právnemu nástupcovi pôvodnej žalovanej 5/ G. I.Č., narodenej X. Q. XXXX, ktorá zomrela XX.
X. XXXX), 2/ H.. Y. I., narodenému X. X. XXXX, J., B. XXXX/XX, 3/ H.. Q. I., narodenej XX. X. XXXX, J., T.

Ľ. Š. XXX/XX, 4/ H.. R. I., narodenému XX. K. XXXX, I., B. XXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/44/2003, o dovolaní žalobkýň 1/
a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. februára 2019 č. k. 15Co/173/2017-614,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. februára 2019 č. k. 15Co/173/2017-614 a
rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 16. januára 2017 č. k. 10C/44/2003-564 z r u š u j e a vec

vracia Okresnému súdu Lučenec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. januára 2017 č. k.
10C/44/2003-564 rozhodol tak, že „Súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, okres, obec a katastrálne územie J. parc. č. 2314/1 o výmere 59
431 m2 trvalé trávnaté porasty, parc. č. 2314/2 o výmere 28 060 m2 trvalé trávnaté porasty a na LV č.

XXXXX parc. č. 2314/3 o výmere 103 m2 trvalé trávnaté porasty zamieta.“ Súčasne rozhodol o trovách
konania medzi stranami sporu aj o trovách štátu.
1.1. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobkyne 1/ a 2/ sa žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania
podielového vlastníctva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX k.ú. J. parc. č. 2314 o výmere 100 420 m2
trvalý trávnatý porast tak, aby sa stali spoluvlastníčkami reálne vydelenej časti určenej geometrickým
plánom Geodetickej kancelárie Q. zo 7. októbra 2012, každá v 1/2, a pôvodní žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa

stanú spoluvlastníkmi inej reálne vydelenej časti, každý v 1/3. Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 6. júla
2009 súd prvej inštancie zistil, že k uvedenému dňu boli na tomto liste vlastníctva vedené parcely reg.
„E“ parc. č. 2314/1 trvalé trávnaté porasty o výmere 70 772 m2, parc. č. 2314/2 trvalé trávnaté porasty o
výmere 29 545 m2 a parc. č. 2314/3 trvalé trávnaté porasty o výmere 103 m2. Z listu vlastníctva č. XXXX
zo dňa 15. januára 2017 súd prvej inštancie zistil, že k uvedenému dňu boli na tomto liste vlastníctva
evidované už len parcely reg. „E“ parc. č. 2314/1 trvalé trávnaté porasty o výmere 59 431 m2 a parc.

č. 2314/2 trvalé trávnaté porasty o výmere 28 060 m2. Znalecký posudok č. 30/2009 znalca H.. V. S.
vychádzal z reálnej deľby parciel reg. „E“ parc. č. 2314/1 v tom čase ešte v pôvodnej výmere 70 772
m2, parc. č. 2314/2 v tom čase v pôvodnej výmere 29 545 m2 a parc. č. 2314/3 v pôvodnej výmere 103
m2. Reálna deľba parciel bola podľa znalca možná.
1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaným by podľa delenia znaleckého posudku H.. R. Q.
ostali nehnuteľnosti nevyužiteľné, rozdelené železničnou traťou, prístupovou cestou do závodu Kerko a

prekážkou osadených stĺpov vysokého napätia (čo súd zistil ohliadkou na mieste). Na zistený skutkový
stav súd aplikoval § 137 ods. 1 a § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že došlok zmenšeniu pôvodnej výmery pozemkov zo 100 420 m2 na 87 491 m2, a to vydelením parciel a ich
odpredajom zo strany žalobkýň 1/ a 2/ a žalovaného 4/ v prospech SR - Slovenskej správy ciest. Za túto
časť spoločnej parcely už boli vyplatené žalobkyne 1/ a 2/ a žalovaný 4/, pričom k obdobnému procesu

má dôjsť aj u ostatných žalovaných. Pokiaľ by súd pristúpil k rozdeleniu podielového spoluvlastníctva
strán sporu, nespravodlivo by zasiahol do budúcich podielov žalovaných. Zároveň podľa súdu prvej
inštancie výstavbou diaľnice dôjde k zmene charakteru využívania pozemkov a preto nie je možné
v súčasnosti spravodlivo vyporiadať pozemky s príslušným prístupom a vyporiadaním by súd mohol
znevýhodniť zvyšných žalovaných. Preto súd dospel k záveru, že nemožno spravodlivým reálnym

rozdelením vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, čo má za následok, že reálne rozdelenie neprichádza
do úvahy pre dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
1.3. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že nevykonával ďalšie dokazovanie ako navrhli žalobkyne
1/ a 2/, t. j. nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie reálnej deľby pozemkov a na vypracovanie
geometrickéhoplánureálnejdeľbytýchtonehnuteľností,nakoľkobytoničnezmenilonaposúdenísúdua
bolo by nadbytočné, neekonomické. V konaní boli vykonané už dva geometrické plány a jeden znalecký

posudok,avšakpresituáciu,ktoránastala(započatývýkuppozemkovzostranyštátu),bolinepoužiteľné.
Pred vyporiadaním predmetnej nehnuteľnosti musí najprv prebehnúť výkup časti podielov zo strany SR,
tak ako sa už udiali výkupy z ideálnych podielov žalobkýň 1/, 2/ a žalovaného 4/. Až po vykonaní vyňatia
a výkupu týchto podielov je možné spravodlivo vykonať rozdelenie podielového spoluvlastníctva strán
sporu. Aj prípadné vybudovanie rýchlostnej cesty môže mať vplyv na hodnotu predmetných pozemkov.

Súd prvej inštancie takisto konštatoval, že nevyhodnocoval pôvodný geometrický plán vyhotovený
geodetickou kanceláriou Q., nakoľko vzhľadom na zmeny výmer parciel už bol neaktuálny.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkýň 1/ a 2/ rozsudkom z
20. februára 2019 č. k. 15Co/173/2017-614 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodol o trovách

odvolacieho konania. S odkazom na § 387 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na jeho základe dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na takto zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
normy, jeho rozhodnutie je preskúmateľné, riadne odôvodnené, zároveň je aj spravodlivé. Okresný súd
zohľadnil všetky špecifiká daného prípadu, pričom musel prihliadnuť na zvláštne okolnosti ohľadom

uzatvorených kúpnych zmlúv a vyplatenia súm niektorým spoluvlastníkom. Nie je úplne zrejmé, na
základe akej skutočnosti došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv s niektorými spoluvlastníkmi, hoci podľa
svojich podielov mali byť vyplatení všetci spoluvlastníci z každej predanej časti v prípade, ak nedošlo
k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu. Podľa odvolacieho súdu ak pri výkupe
pozemkov bol nastolený určitý právny režim, tento by mal byť aj naďalej dodržaný a mali by byť

odpredané podľa pomerov zostávajúce časti pozemkov tým spoluvlastníkom, ktorým doteraz neboli
vyplatené žiadne sumy.
2.1. Ďalej odvolací súd zdôraznil, že okresný súd jednoznačne uviedol, že rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov je na prvom mieste a zrozumiteľne poukázal na to, kedy rozdelenie nie je dobre
možné, čo je v danom prípade. Neobstojí teda argument žalobkýň, že súd tento predpoklad nedodržal.

Odvolací súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1372/2011
a sp. zn. 22Cdo/2437/2012, podľa ktorých zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa musí reflektovať skutkovú jedinečnosť
konkrétneho prípadu, pričom okresný súd túto skutkovú jedinečnosť dostatočne zdôraznil a odôvodnil
a odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil. Reálne rozdelenie nie je „dobre možné“ najmä v prípade,

že by novovzniknuté nehnuteľnosti nebolo možné riadne užívať. Odvolací súd dodal, že okresný súd
vychádzal z ohliadky samej ako aj záverov znaleckého posudku Ing. Ondreja Mišíka, podľa ktorého
podľa delenia znaleckého posudku by pre žalovaných zostali nehnuteľnosti nevyužiteľné, rozdelené
železničnou traťou, prístupovou cestou do závodu Kerko a prekážkou osadených stĺpov vysokého
napätia. Z hľadiska spravodlivého usporiadania veci je potrebné prihliadať na využiteľnosť pozemkov,

spravodlivú bonitu novovzniknutých pozemkov tak, aby takýmto rozdelením neboli zvýhodnení niektorí
spoluvlastníci, napr. tým, že by sa im dostala časť pozemku, ktorá je v lukratívnej oblasti a bude možné
ju výhodne speňažiť.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobkyne 1/ a 2/ (ďalej aj

„dovolateľky“) z dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) v spojení s § 432 ods. 1 CSP.
Navrhli, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu aj rozsudok súdu prvej inštancie
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázali na to, že konanie začalo za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, aj keď súd rozhodol už za účinnosti CSP. Okresný súd aj odvolacísúd sa podľa dovolateliek nevysporiadali s relevantným dôkazom, ktorý svedčil v ich prospech, a to so
závermi znaleckého posudku H.. V. S. č. 30/2009 ako aj geometrickým plánom, vypracovaným tým istým
znalcom zo dňa 14. júla 2011. Oba uvedené listinné dôkazy totiž osvedčovali možnosť reálnej deľby

predmetukonania.Návrhžalobkýňzodňa7.apríla2014a15.júna2016,prednesenýnapojednávaniach
a následne v písomnej forme listom zo dňa 11. januára 2017, aby súd doplnil dokazovanie aktualizáciou
znaleckého posudku a geometrického plánu H.. V. S. tak, aby s prihliadnutím na zmeny, ku ktorým došlo
v priebehu konania, sa posúdenie reálnej deľby zopakovalo s premietnutím aktuálnych pomerov, súd
neakceptoval a navrhované dôkazy nevykonal. Toto pochybenie neodstránil ani odvolací súd.

3.1. Podľa dovolateliek nemal ani jeden zo súdov objektívny podklad - znalecký posudok, resp. odborné
vyjadrenie, osvedčujúce, že reálne deľba nehnuteľností nie je možná. Možnosť reálnej deľby pozemkov
je otázkou odbornou, preto mal súd na návrh žalobkýň postupovať v súlade s § 206 CSP a vyžiadať si
vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. Len samotná skutočnosť, že ku dňu rozhodnutia prvostupňového
súdu nebolo zrejmé, prečo nebola všetkým žalovaným vyplatená kúpna cena za časť predmetu konania,
neosvedčuje aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané,

že všetky sporové strany, resp. ich právni predchodcovia uzatvorili kúpne zmluvy, predmetom ktorých
bol prevod časti pozemkov na tretiu osobu. Toto tvrdenie nebolo medzi účastníkmi sporné.
3.2. Dovolateľky poukázali aj na to, že odvolací súd v bode 17. odôvodnenia uvádza znalecký posudok
Ing. Ondreja Mišíka, podľa ktorého by pre žalovaných zostali nehnuteľnosti nevyužiteľné, avšak H.. R. Q.
vyhotovil len geometrický plán (ešte dňa 10. októbra 2002), ktorý ale nebol znaleckým posudkom a slúžil

len ako podklad na podanie žaloby. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom H.. V. S.,
ktorý však možnosť reálnej deľby pozemkov potvrdil. Dovolateľky poukázali na uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 26. mája 2010 sp. zn. 2Cdo/109/2009, podľa ktorého na dôvody hodné osobitného zreteľa
podľa 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno prihliadať, pokiaľ by prichádzalo do úvahy reálne
rozdelenie veci. Podľa dovolateliek súdy oboch inštancií rozhodovali bez objektívneho zistenia možnosti

reálnej deľby pozemkov, teda bez toho, aby skutkový stav bol zistený. Len preukázanie a potvrdenie
nemožnosti reálnej deľby dáva súdu možnosť aplikácie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto
považujú rozhodnutia súdov oboch inštancií za predčasné. Súdy oboch inštancií sa odchýlili od ustálenej
praxe súdov, keď aplikovali na prejednávanú vec ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
hoci všeobecne v rozhodovacej praxi sa toto ustanovenie aplikuje len v prípadoch, keď reálna deľba

nie je možná.

4. Žalovaní 1/ až 4/ v písomných vyjadreniach k dovolaniu žalobkýň zhodne uviedli, že dovolanie
považujú za nedôvodné, resp. neprípustné a navrhli ho zamietnuť. Okresný súd aj krajský súd podľa
nich vyhodnotil všetky predložené dôkazy komplexne, vo vzájomných súvislostiach a na základe

všetkých dôkazov, vrátane znaleckých posudkov rozhodli. Súčasný ako aj predchádzajúci skutkový
stav daného pozemku neumožňuje jeho reálnu ani spravodlivú deľbu. Rozdelením pozemkov medzi
žalobkyne a žalovaných by došlo k poškodeniu vlastníckych práv žalovaných. Navrhované ďalšie
znalecké dokazovanie zo strany žalobkýň nemôže poskytnúť žiadne súdu neznáme nové skutočnosti,
je iba násilným správaním sa jedného spoluvlastníka voči ostatným.

5. V priebehu dovolacieho konania (dňa 31. januára 2020) zomrela žalovaná 5/ G. I.. Z uznesenia
Okresného súdu Lučenec zo dňa 15. apríla 2020 č. k. 2D/56/2020-102 dovolací súd zistil, že jediným
dedičom po žalovanej 5/ je H.. X. I., ktorý v preskúmavanej veci už je stranou sporu ako žalovaný
1/. Tomuto dedičovi súd citovaným dedičským rozhodnutím potvrdil nadobudnutie dedičstva v celom

rozsahu. Vzhľadom k tomu, že tento dedič už je stranou sporu, nebolo potrebné rozhodnutie o
pokračovaní v konaní s dedičmi zomrelej strany (§ 63 ods. 2 CSP).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) ako súd príslušný
na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1

CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§
428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobkýň je
prípustné a dôvodné, preto bolo potrebné rozsudok odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže
dôvodynesprávnostirozhodnutiasavzťahujúajnarozsudoksúduprvejinštancieanápravuniejemožné

dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, bolo potrebné zrušiť aj rozsudok súdu prvej
inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP).7. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a
v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto
právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní

a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené
všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,
5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. O mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých
právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí
byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov. Právnu
úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad

(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014). Ak by najvyšší
súdbezohľadunaprípadnúneprípustnosťdovolaniapristúpilkposúdeniuvecnejsprávnostirozhodnutia
odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu
toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 172/03).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

11. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v
čom spočíva táto vada (ods. 2).

12. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v

danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobkýň, že v konaní došlo k nimi tvrdenej vade
zmätočnosti.

13. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v
tých prípadoch, keď miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva

na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu
rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s
uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany

sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

14. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto
práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť
fyzickýchaprávnickýchosôbdomáhaťsasvojichprávnanezávislomanestrannomsúdeavkonanípred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivýsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k

spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

15. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj

právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387
ods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť
dovolania (4Cdo/125/2019). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť
a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali
vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, stranou sporu výslovne prezentovanou otázkou zaoberal,

alebo nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

16. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že nie na
každý argument strany musia dať súdy odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
19. februára 1998). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp.
zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp.
zn. III. ÚS 107/07).

17. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že nižšie súdy vo svojich rozsudkoch
nezohľadnili citované východiská ochrany práva na spravodlivý proces, preto ich prístup pri rozhodovaní
nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

18. Dovolací súd totiž musel dať za pravdu žalobkyniam v tom, že odvolací súd (a ani súd prvej
inštancie, z ktorého rozhodnutím, vrátane jeho dôvodov sa odvolací súd stotožnil) nemali dostatočný
skutkový podklad na konštatovanie, že reálna deľba predmetných pozemkov nie je možná. Pritom práve
nemožnosť reálnej deľby (ako správne uviedli oba súdy) bola nevyhnutnou podmienkou pre zváženie

možnosti aplikácie ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a následné zamietnutie žaloby.

19. Súd prvej inštancie totiž na jednej strane konštatoval, že v konaní vykonané dva geometrické plány a
jeden znalecký posudok sú vzhľadom na zmeny súvisiace s čiastočným vykúpením pozemkov na stavbu
cesty nepoužiteľné, na druhej strane však zamietol návrhy žalobkýň na aktualizáciu či už znaleckého

posudku alebo geometrického plánu, ktorá by práve reagovala na aktuálnu situáciu, pričom odmietnutie
vykonania tohto dôkazu zdôvodnil len veľmi všeobecne slovami, že „by to nič nezmenilo na posúdení
súdu a bolo by to nadbytočné, neekonomické“.

20. Je potrebné prisvedčiť žalobkyniam v tom, že otázka, či pozemky sú reálne deliteľné, je odbornou

otázkou, preto by súd nemal v tejto veci odmietnuť vykonanie dokazovania odborným vyjadrením (napr.
vo forme geometrického plánu) alebo znaleckým posudkom. Zamietnutie žaloby by bolo na mieste vtedy,
ak by súd zdôvodnil, že staršie odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok sú vzhľadom na zmeny
pozemkov, ku ktorým došlo počas konania neaplikovateľné, a žalobca by nereagoval na vývoj procesnej
situácie novým dôkazným návrhom. Ak však - ako v tomto prípade - žalobkyne navrhli aktualizáciu, resp.

doplnenie znaleckého posudku a/alebo geometrického plánu práve na účely zistenia, či sú pozemky
podľa aktuálneho stavu reálne deliteľné, vyznieva zamietnutie takéhoto návrhu a súčasne zamietnutie
žaloby s poukazom na reálnu nedeliteľnosť pozemkov ako upretie možnosti žalobkýň reálne konať pred
súdom.21. Súd samozrejme nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhnú strany sporu, avšak je povinný
vykonať taký dôkaz, ktorý je kľúčový pre zistenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza jeho

rozhodnutie. Nevykonanie navrhnutých dôkazov je súd povinný dostatočne zdôvodniť (nepostačuje
všeobecný odkaz na ich nadbytočnosť či neekonomickosť).

22. V preskúmavanej veci zo záverov znaleckého posudku znalca H.. V. S. č. 30/2009 v spojení
s geometrickým plánom toho istého znalca zo 14. júla 2011 (ktorý je mimochodom v súdnom spise

založený tak, že jeho mapová časť je v poskladanom stave previazaná súdom, z čoho vyplýva, že súdy
túto časť vôbec nebrali do úvahy) vyplýva, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné, pričom znalec uviedol,
že dbal na to, aby vznikli samostatne obhospodarovateľné parcely pri zohľadnení možnosti ich využitia,
bonity, možnosti prístupu na nehnuteľnosť, ako aj s prihliadnutím na existujúce siete prechádzajúce
pozemkom, resp. vedúce nad pozemkom. V tom čase išlo o pozemky v celkovej výmere 100 420 m2.
Z odôvodnenia rozsudkov súdov oboch inštancií nie je zrejmé, prečo po zmenšení celkovej výmery

pozemkov približne o 12 % (na 87 594 m2) už súd považoval predmetné pozemky za nedeliteľné, resp.
(pre žalovaných) nevyužiteľné.

23. Nejasnosť do rozsudku odvolacieho súdu vnáša aj žalobkyňami napadnuté tvrdenie v bode 17.
odôvodnenia, že okresný súd vychádzal aj zo „záverov znaleckého posudku Ing. Ondreja Mišíka, podľa

ktorého podľa delenia znaleckého posudku by pre žalovaných zostali nehnuteľnosti nevyužiteľné“.
Vo veci boli vykonané len znalecké posudky znalcom H.. V. S. (jeho záver bol, ako bolo uvedené
vyššie, že pozemky sú reálne deliteľné a po deľbe využiteľné) a znalcom H.. X. U., D.. k stanoveniu
všeobecnej hodnoty pozemkov (tento znalec sa však k reálnej deliteľnosti, resp. využiteľnosti pozemkov
nevyjadroval) a geometrické plány (medzi nimi aj geometrický plán H.. R. Q.), ktoré však takisto

neosvedčujú nedeliteľnosť, resp. nevyužiteľnosť pozemkov po rozdelení. Nie je teda zrejmé, aký dôkaz
mal odvolací súd na mysli, z ktorého malo vyplývať, že po reálnej deľbe by pozemky pre žalovaných
zostali nevyužiteľné.

24. Je tiež potrebné dať za pravdu žalobkyniam, že skutočnosť, že výkupná cena za pozemky oddelené

na účely výkupu na stavbu cesty nebola vyplatená všetkým spoluvlastníkom (bez ohľadu na dôvod),
nemá žiadnu súvislosť s tým, či pozemky, ktoré zostali predmetom tohto konania, sú alebo nie sú
deliteľné. To, že Slovenská správa ciest na účely výkupu pozemkov geometrickým plánom rozdelila
vykupované časti medzi spoluvlastníkov tak, aby mohla s každým spoluvlastníkom osobitne uzavrieť
kúpnu zmluvu, nemá vplyv na rozhodovanie o zostávajúcich pozemkoch. Pozemky oddelené na účely

výkupu už neboli predmetom konania - z výroku rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd o
nich nerozhodoval. Naopak, rozhodoval len o tých pozemkoch, ktoré neboli predmetom výkupu. Preto
zdôvodnenie aplikácie ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka tým, že pri výkupe časti
pozemkov pre štát neboli ešte vyplatení niektorí žalovaní, vyznieva nelogicky.

25. Napokon dovolací súd považuje za potrebné práve v súvislosti so zmenami, ku ktorým došlo v
priebehu konania, upozorniť na to, že žalobkyne viackrát navrhovali zmenu žaloby tak, aby zodpovedala
zmeneným skutočným pomerom, a súd prvej inštancie o takejto zmene aj rozhodol, a to uznesením z
23. apríla 2012 č. k. 10C/44/2003-339 (právoplatným a vykonateľným dňa 2. mája 2012) tak, že pripustil
zmenu žaloby na znenie: „Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k pozemkom KNE parc. č. 2314/1 o

výmere 70 772 m2 - TTP, KNE parc. č. 2314/2 o výmere 29 545 m2 - TTP a pozemku KNE parc.č. 2314/3
o výmere 103 m2 - TTP, zapísaným na LV č. XXXX KÚ O. O., Správa katastra Lučenec, obec J. pre k.ú.
J. a to tak, že ...“ (nasleduje popis vyporiadania predmetných pozemkov). Z výroku rozsudku súdu prvej
inštancie však vyplýva, že súd zamietol žalobu „o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, okres, obec a katastrálne územie J. parc. č. 2314/1 o výmere 59

431 m2 trvalé trávnaté porasty, parc. č. 2314/2 o výmere 28 060 m2 trvalé trávnaté porasty a na LV
č. XXXXX parc. č. 2314/3 o výmere 103 m2 trvalé trávnaté porasty“. Z odôvodnenia rozsudku nie je
zrejmé, prečo súd rozhodoval o žalobe v takomto znení (kde parcely č. 2314/1 a č. 2314/2 majú nižšiu
výmeru a parcela č. 2314/3 je zapísaná na inom liste vlastníctva než v súdom pripustenej zmene žaloby)
a ako sa procesne vysporiadal so žalobou v znení jej zmeny, pripustenej uznesením z 23. apríla 2012

č. k. 10C/44/2003-339.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že rozsudok odvolacieho súdu napadnutý
dovolaním v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie je založený na nesprávnom procesnom postupesúdov (spočívajúcom v zamietnutí žaloby, ktorému predchádzalo zamietnutie návrhu na doplnenie
dokazovania v skutkovo zásadnej otázke) a nedostatočne odôvodnený v rozsahu porušujúcom právo
dovolateliek na spravodlivý proces. Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je potom nielen prípustné, ale

aj dôvodné a je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu i súdu prvej inštancie zrušiť (§ 449
ods. 1 CSP) a vec vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

27. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní jednak odstráni nedostatky uvedené v bode 24. tohto
odôvodnenia tak, aby neexistoval rozpor medzi predmetom konania, určeným žalobou v znení

súdom pripustených zmien, resp. späťvzatí, a výrokom rozsudku, a jednak procesne akceptovateľným
spôsobom rozhodne o návrhu žalobkýň na doplnenie dokazovania k otázke reálnej deliteľnosti
predmetných pozemkov a následne vo veci opätovne rozhodne.

28. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená v tom, že ak v konaní došlo k procesnej vade
uvedenej v § 420 CSP, dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť bez toho, aby sa dovolací

súd zaoberal ďalšími dovolacími námietkami dovolateľa a správnosťou právnych záverov, na ktorých
spočíva zrušované rozhodnutie odvolacieho súdu (t. j. v tomto prípade námietkami dovolateliek o
nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) v spojení s § 432 ods. 1 CSP). Totiž
v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti ide o procesnú nesprávnosť zásadného charakteru,
pri ktorej je predčasné podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska

právneho posúdenia veci (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/166/2017, 2Cdo/88/2017,
3Cdo/146/2018, 4Cdo/191/2018, 5Cdo/29/2016, 8Cdo/70/2017).

29. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací
súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a

ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a
o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.