Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. júl 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/129/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118200728
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3118200728.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: Mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie 2, Trenčín, IČO: 00
312 037, zast. GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380,
za ktorú koná JUDr. Martin Dočár, proti žalovanému: SIRS – Development, a.s., so sídlom Framborská
12, Žilina, IČO: 36 751 804, zast. Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč s. r. o., so sídlom Vojtecha
Tvrdého793/21,Žilina,IČO:52791777,zaktorúkonáJUDr.MichalKrnáč,ourčenievlastníckehopráva,

oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduTrenčínzodňa6.októbra2022,č.k.21C/5/2018-184,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. priznal
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal
určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom špecifikovaných hnuteľných a nehnuteľných vecí, a to
z dôvodu odstúpenia od zmluvy, na základe ktorej v minulosti predmetné veci previedol na žalovaného.
V žalobe uviedol, že dňa 20.12.2011 uzatvoril so žalovaným kúpnu zmluvu, v rámci ktorej bolo zriadené
aj vecné bremeno. Tou žalovanému predal hnuteľné a nehnuteľné veci. Účelom tejto zmluvy bola

revitalizácia autobusovej stanice v dohodnutom rozsahu podľa požiadaviek žalobcu a Trenčianskeho
samosprávneho kraja. V zmluve (v čl. IV. bode 2) si dojednali, že žalovaný v lehote do 24 mesiacov
odo dňa podania návrhu na vydanie rozhodnutia nadobudne stavebné povolenie alebo iné rozhodnutie,
ktoré by ho oprávňovalo uskutočniť dohodnutý druh výstavby. Táto lehota 24 mesiacov plynula v čase od
28.8.2013 do 28.8.2015. Ani k podaniu žaloby nebolo tomuto zmluvnému dojednaniu učinené zadosť.
Preto v súlade so zmluvným dojednaním žalobca od zmluvy odstúpil. Vzhľadom na to sa obrátil na súd

s požiadavkou určenia vlastníckeho práva k prevedeným hnuteľným a nehnuteľným veciam. Žalovaný
so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie považujúc žalobu za procesne prípustnú podľa § 137 písm. c) CSP, dospel
k záveru, že neboli splnené podmienky na to, aby žalobca mohol od zmluvy odstúpiť. Zdôraznil, že
odstúpenie od zmluvy bolo platne účastníkmi zmluvy dojednané v čl. IV. bode 3 zmluvy, a to pre prípad

porušenia záväzkov žalovaného v bodoch 1 a 2 tohto článku zmluvy.

4. Podľa súdu prvej inštancie nedošlo ale ku kumulatívnemu porušenie oboch týchto záväzkov. Za
preukázanépovažovalibaporušeniezáväzkuvbode1čl.IV.zmluvy.Žalovanýtotižvlehote12mesiacov
odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam, teda v lehote do 20.1.2013,
nepodal na príslušný orgán úplný návrh na vydanie rozhodnutia (rozhodnutia o umiestnení stavby,

územného rozhodnutia, stavebného povolenia, prípadne iného rozhodnutia oprávňujúceho kupujúceho
a povinného z vecného bremena v zmysle platnej právnej úpravy uskutočniť dohodnutý druh výstavby)vo vzťahu k stavbám, ktoré bezprostredne súvisia s prevádzkovaním dopravy na zrevitalizovanej
autobusovej stanici vo verejnom záujme.

5. Ďalší záväzok (uvedený v bode 2 čl. IV. zmluvy) však žalovaný podľa súdu prvej inštancie neporušil.
Zaviazal sa ním, že bude pokračovať v príslušnom konaní riadne a bez prieťahov a bude poskytovať
súčinnosť smerujúcu k vydaniu príslušných rozhodnutí tak, aby v lehote 24 mesiacov odo dňa podania
návrhu na vydanie rozhodnutia uvedeného v bode 1, nadobudol právoplatné stavebné povolenie alebo
iné rozhodnutie, ktoré ho oprávňuje uskutočniť dohodnutý druh výstavby vo vzťahu k stavbám, ktoré

bezprostredne súvisia s prevádzkovaním dopravy na zrevitalizovanej autobusovej stanici.

6. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie pokračoval v správnom konaní a bol to žalobca ako stavebný
úrad, kto bol v stavebnom konaní nečinný, resp. postupoval s prieťahmi, a v dôsledku tohto prístupu
nebolo vydané stavebné povolenie alebo iné rozhodnutie, ktoré by žalovaného oprávňovalo uskutočniť
dohodnutý druh výstavby.

7. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v rámci stavebného konania prekladal stavebnému úradu
viaceré listiny, návrhy, rozhodnutia orgánov verejnej moci, čo vyplýva z Notárskej zápisnice N15/2018,
NZ3831/2018,kdenotárkaurobilasúpislistín vspisezostavebného,resp.stavebnýchkonaní.Žalovaný
takisto začal s realizáciou odstraňovania skladových a výrobných hál na dotknutých pozemkoch a s

výrubom drevín, a za tým účelom si zabezpečil príslušné rozhodnutia.

8. To, že nečinný bol žalobca a postupoval s prieťahmi, považoval súd prvej inštancie za preukázané
zo skutočnosti, že vedúca útvaru stavebného a životného prostredia žalobcu A. A. B. a referentka tohto
útvaru C. D. dňa 9.2.2018 zhodne uviedli pred notárkou, osvedčujúcou iné skutočnosti podľa Notárskeho

poriadku, že príslušný pracovník, ktorý mal spisy predmetných stavebných konaní pridelené, od októbra
2016namestskomúradeužnepracujeajehospisydoterazniktonespracoval.Tentobývalýpracovníkza
posledný rok svojho pôsobenia na úrade tieto spisy nevidel, pretože si ich vyžiadal zástupca primátora.
Vedúca útvaru takisto uviedla, že spisy sú momentálne stratené a nemajú vedomosť, kde sa nachádzajú.

9. Uvedené skutočnosti o nečinnosti stavebného úradu, teda žalobcu, podporovalo podľa súdu prvej
inštancie aj následné upozornenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín pre porušenie a zároveň
dôsledné dodržiavanie tam uvedených ustanovení Stavebného zákona a Správneho poriadku, ku
ktorému došlo v postupe žalobcu vo vzťahu ku konaniam č. 36570/2013 a č. 481/2013 vo veci návrhu
na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení na líniovú stavbu - Tranzitný terminál SAD Trenčín,

TRS 12 SO 101 Príprava územia. Prokurátorka vo svojom upozornení uviedla, že navrhovateľ predložil
mestu doplňujúce podklady pred takmer štyrmi rokmi a stavebný úrad ani v jednom prípade nevydal
územné ani žiadne iné rozhodnutie.

10. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že za stavu, keď sa samotný žalobca preukázateľne pričinil o to,

že do 24 mesiacov nebolo vydané žiadne relevantné rozhodnutie v rámci stavebného konania, ktorého
výsledkom malo byť právoplatné stavebné povolenie alebo iné rozhodnutie, ktoré by oprávňovalo
žalovaného uskutočniť dohodnutý druh výstavby, bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy neprípustné. Preto
podľa súdu prvej inštancie žalobca nebol oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy. Ak tak urobil, neboli
podmienky pre odstúpenie splnené a nemohlo na základe neho dôjsť k zrušeniu kúpnej zmluvy, na

ktorom žalobca založil opodstatnenosť svojej žaloby. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania, pretože bol v konaní
plne úspešný.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

12. Žalobca namieta, že tvrdenia žalovaného o jeho údajnej nečinnosti ako orgánu verejnej moci,
nekompletnosti spisových materiálov a nezákonného postupu v správnom konaní, má právomoc riešiť
súd iba v osobitom tzv. správnom súdnom konaní, nie v konaní civilnom. Platí ústavná zásada
prezumpcie zákonnosti konania a rozhodnutia orgánov verejnej správy, a to až do momentu, pokiaľ

sa na to určenom správnom konaní nepreukáže opak. Súd prvej inštancie túto zásadu svojvoľne
nerešpektoval. K rozhodovaniu o nezákonnosti ani len nepotreboval príslušný administratívny spis,
rozhodol iba na základe notárskej zápisnice a upozornenia prokurátora, pričom v odôvodnení
napadnutého rozsudku chýbajú akékoľvek dôkazy a k tomu zodpovedajúce presvedčivé právneposúdenie veci, ktoré by objektívne preukazovalo jeho konkrétny nezákonný postup v čase od 28.8.2013
do 28.8.2015.

13. Žalobca upozorňuje, že žalovaný pred podaním žaloby nikdy nezákonnosť jeho konania ako orgánu
verejnej správy nenamietal ani nepodal žalobu a rovnako ani prokuratúra po bližšom preskúmaní veci
nikdy žiadnu žalobu na nezákonnosť jeho konania nepodala.

14. Žalobca zdôrazňuje, že na pojednávaní dňa 6.10.2022 jeho právny zástupca citoval časti nálezu

Ústavného súdu SR z 30.1.2020, sp. zn. II. ÚS 145/2019, no napriek tomu súd prvej inštancie
nerešpektoval tento právny názor a ani svoje konanie nezdôvodnil. Pritom ide o kľúčovú otázku, ktorej
nezodpovedanie zakladá inú vadu konania (nepreskúmateľnosť rozhodnutia, svojvôľa).

15. Ďalej žalobca poukazuje na čl. IV. bod 3 zmluvy, kde je dojednaná možnosť zmluvnej pokuty
a odstúpenia od zmluvy za porušenie povinností uvedených v bodoch 1 a 2 čl. IV. zmluvy. Žalobca

si mohol preto zvoliť zmluvnú pokutu, ale i odstúpenie od zmluvy. Ako dôkaz predložil aj návrh na
vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 81.070,60 eur titulom neuhradenej zmluvnej pokuty a zároveň
uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 23.3.2017, sp. zn. 4C/34/2016, preukazujúce zaplatenie
zmluvnej pokuty žalovaným. Žalobca má za to, že už je medzi sporovými stranami vyriešená právna
otázka, že k porušeniu bodov 1 a 2 čl. IV. zmluvy žalovaným došlo. Súd prvej inštancie bol povinný

zohľadniť a preskúmateľne sa vyjadriť aj k tejto skutočnosti. To ale súd prvej inštancie opomenul.

16. Súdu prvej inštancie žalobca vytýka tiež to, že ustanovenie čl. IV. bodu 2 zmluvy sa snaží vykladať
tak, akoby bolo povinnosťou žalovaného iba riadne pokračovať správnom konaní. To však opomína, že
táto povinnosť žalovaného riadne pokračovať v konaní v tej istej vete ďalej súvisle pokračuje určením

spôsobu, ako má ďalej žalovaný konať: „... tak, aby v lehote 24 mesiacov odo dňa podania návrhu ...
nadobudol právoplatné stavebné povolenie alebo iné rozhodnutie...“. Tým je jasne dohodnutý konkrétny
výsledok konania žalovaného. Bolo povinnosťou žalovaného v dohodnutej lehote nadobudnúť konkrétne
rozhodnutie. Žalovaný nesplnil tento svoj záväzok a rozhodnutie v dohodnutej lehote nenadobudol, čím
porušil čl. IV. bod 2 zmluvy. Pri uplatnení zásady prezumpcie zákonnosti konania a rozhodnutia orgánov

verejnej správy potom podľa žalobcu platí, že ak nebolo stavebné povolenie vydané v lehote podľa
zmluvy, zodpovednosť za tento stav nesie žalovaný (žalovaný nepreukázal opak).

17. Žalobca namieta aj záver súdu prvej inštancie, že bol ako stavebný úrad v stavebnom konaní
žalovaného nečinný. Svoj záver odôvodnil iba vyhlásením p. A. B. a p. D. zo dňa 9.2.2018 o tom, že

príslušný pracovník stavebného úradu, ktorý mal spisy stavebných konaní pridelené, od októbra 2016
už na úrade nepracuje a jeho spisy doteraz nikto nespracoval. Tento pracovník za posledný rok svojho
pôsobenia na stavebnom úrade spisy týkajúce sa žalovaného nevidel, nakoľko si ich vyžiadal zástupca
primátora. Žalobca zdôrazňuje, že rozhodujúcim časovým obdobím pre posúdenie splnenia záväzku
žalovaného je časový priestor vymedzený v čl. IV. bodom 2 zmluvy, teda rámec 24 mesiacov od podania

návrhu na vydanie stavebného povolenia (od 28.8.2013 do 28.8.2015). V rámci tohto časového úseku
nebola v konaní preukázaná žiadna jeho nečinnosť. Tvrdenia p. A. B. a p. D. je možné vztiahnuť zásadne
iba k obdobiu po 28.8.2015. Preto sú absolútne irelevantné a nespôsobilé k záveru súdu prvej inštancie
o jeho nečinnosti ako stavebného úradu v rozhodnom období stanovenom zmluvou. To isté platí pre
závery súdu prvej inštancie, v ktorých tvrdí nečinnosť stavebného úradu v rokoch 2016 – 2018. Rovnako

tak tvrdenia p. A. B. o tom, že spisy sú momentálne stratené a nemá vedomosť, kde sa nachádzajú,
je potrebné vztiahnuť vzhľadom na pojem „momentálne“ ako stav, ktorý subjektívne p. A. B. hodnotí ku
dňu vyhlásenia (9.2.2018), a nie k rozhodnému obdobiu podľa zmluvy.

18. Žalobca nesúhlasí ani s vyvodením záverov súdu prvej inštancie ohľadom upozornenia prokurátorky.

Ani z uvedeného upozornenia nie je možné konštatovať nezákonnosť jeho postupu v rozhodnom období
podľa zmluvy. Ak by prokuratúra zistila nezákonnosť, bola by povinná iniciovať žalobou preskúmanie
konania orgánu verejnej správy. To sa však nikdy nestalo, čo svedčí o zmene názoru prokuratúry.

19. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu nesprávny aj záver súdu o „preukázateľnom pričinení sa

žalobcu“ na tom, že v lehote 24 mesiacov nebolo vydané rozhodnutie v zmysle zmluvy.

20. Žalobca nesúhlasí ani s poukazom súdu prvej inštancie na jeho postup pri odstupovaní od zmluvy.
Tejto úvahe súdu prvej inštancie nerozumie. Odstúpenie od zmluvy nie je viazané na podmienkubezprostrednosti ani na podmienku existencie dodatočnej primeranej lehoty. Právo odstúpiť od zmluvy je
oslabené až uplynutím trojročnej premlčacej doby. Žalobca svoje právo vykonal včas, čo naopak svedčí
o správaní sa v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt. Ak preto súd prvej inštancie uviedol, že

odstúpením od zmluvy až po dva a pol roku relevantným spôsobom oslabuje dôvodnosť odstúpenia od
zmluvy, tak ide o zjavne neudržateľný právny názor, nemajúci žiadnu oporu v zákone.

21.Natomtozákladežalobcažiadaodvolacísúd,abyzmenilnapadnutýrozsudoktak,žežalobevyhovie.

22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

23. Upozorňuje, že súd prvej inštancie nekonštatoval nezákonnosť konania či postupu žalobcu v
postavení správneho orgánu tak, ako tvrdí žalobca. Argumentácia žalobcu je zavádzajúca a zjavne
účelová. Súd prvej inštancie skonštatoval nečinnosť žalobcu, teda že sa preukázateľne pričinil o to,
že do 24 mesiacov nebolo vydané žiadne relevantné rozhodnutie v rámci stavebného konania. Preto

súd prvej inštancie správne uzavrel, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je z uvedeného dôvodu súdom
neakceptovateľné.
24. Žalovaný konštatuje, že bolo preukázané, dokonca ani samotný žalobca to nespochybnil, že v
postavení správneho orgánu bol nečinný, nakoľko nepostupoval spôsobom a najmä v zákonných
lehotách. Žalobca sa snaží iba alibisticky preniesť na neho zodpovednosť za nevydanie rozhodnutia

v stavebnom konaní v lehote 24 mesiacov. Žalovaný namieta, že nie je pravdou, že v konaní nebola
preukázaná nečinnosť stavebného úradu. Táto skutočnosť je nepochybné podložená vykonanými
dôkazmi (notárske zápisnice, upozornenie prokurátora, vyjadrenia zamestnankýň príslušného odboru
okresného úradu Mesta Trenčín). Obdobne záver žalobcu o údajnej zmene názoru prokurátorky na
postup v stavebnom konaní je ničím nepodložený; ide o subjektívne posúdenie žalobcu, a preto nemôže

byť považované za relevantné konštatovanie. Upozornenie prokurátora potvrdzuje a preukazuje vady
v konaní a postupe žalobcu.

25. Žalovaný preto žiada odvolací súd o odmietnutie odvolania žalobcu ako nedôvodného a potvrdenie
napadnutého rozsudku z dôvodu vecnej správnosti.

26. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec v spojení s § 391 ods. 1 CSP vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Zásadnou otázkou riešenou v tomto konaní je platnosť odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie
správne vychádzal z ustanovenia § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a za prichádzajúce do úvahy
považoval odstúpenie od zmluvy prípustné na základe dohody zmluvných strán. Zameral sa potom
správne na obsah tejto dohody a z vykonaného dokazovania zistil tento text zmluvy:

28. Článok IV. bod 1 kúpnej zmluvy: "Kupujúci a povinný z vecného bremena sa zaväzuje, že v
lehote 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam podá
na príslušný orgán úplný návrh na vydanie rozhodnutia (rozhodnutia o umiestnení stavby, územného
rozhodnutia,stavebnéhopovolenia,prípadneinéhorozhodnutiaoprávňujúcehokupujúcehoapovinného

z vecného bremena v zmysle platnej právnej úpravy uskutočniť dohodnutý druh výstavby) vo vzťahu k
stavbám, ktoré bezprostredne súvisia s prevádzkovaním dopravy na zrevitalizovanej autobusovej stanici
vo verejnom záujme."

29. Článok IV. bod 2 kúpnej zmluvy: "Kupujúci a povinný z vecného bremena sa zaväzuje, že bude

pokračovať v príslušnom konaní riadne a bez prieťahov a poskytovať súčinnosť smerujúcu k vydaniu
príslušných rozhodnutí tak, aby v lehote 24 mesiacov odo dňa podania návrhu na vydanie rozhodnutia
uvedeného v článku IV. bod 1/ tejto zmluvy nadobudol právoplatné stavebné povolenie alebo iné
rozhodnutie, ktoré ho oprávňuje uskutočniť dohodnutý druh výstavby vo vzťahu k stavbám, ktoré
bezprostredne súvisia s prevádzkovaním dopravy na zrevitalizovanej autobusovej stanici vo verejnom

záujme."

30. Článok IV. bod 3 kúpnej zmluvy: "V prípade nedodržania záväzkov kupujúceho a povinného z
vecného bremena uvedených v bode 1 a 2 tohto článku IV. tejto kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodlina zmluvnej pokute vo výške 81 070,60 €, slovom osemdesiatjedetisícsedemdesiat eur a šesťdesiat
centov. Predávajúci a oprávnený z vecného bremena si zároveň vyhradzuje právo od kúpnej zmluvy
odstúpiť. Pre vylúčenie pochybností, predávajúcemu a oprávnenému z vecného bremena vznikne nárok

len na jednu zmluvnú pokutu, bez ohľadu na to, ktorý zo záväzkov uvedených v bode l a 2 tohto článku
IV. tejto kúpnej zmluvy bude nedodržaný."

31. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že návrh na vydanie rozhodnutia uvedeného v článku IV. bod 1 kúpnej
zmluvy (návrh na vydanie rozhodnutia oprávňujúceho uskutočniť dohodnutú výstavbu) podal žalovaný

dňa 28.08.2013. Do 28.08.2015 mal teda žalovaný nadobudnúť právoplatné rozhodnutie.

32. Vzhľadom na uvedené je v prvom rade dôvodná námietka žalobcu, že relevantným obdobím pre
posúdenie dôvodnosti odstúpenia od zmluvy bolo len obdobie do 28.08.2015. Odvolací súd sa s touto
námietkou stotožňuje a skutkové zistenia týkajúce sa neskoršieho obdobia skutočne nebolo dôvodné
zohľadňovať ako východiská napadnutého rozhodnutia. Rovnako na platnosť odstúpenia nemohlo mať

vplyvjehouskutočneniesčasovýmodstupom,ktorémuistúrelevanciupripisujesúdprvejinštancievods.
29 odôvodnenia svojho rozhodnutia. S daným časovým odstupom totiž nie je spojený žiaden právny
účinok.

33.Relevantnépreodstúpenieodzmluvymohlobyťpretolenkonanie,resp.nekonaniekuktorémudošlo

do 28.08.2015, čo bol okamžik, do ktorého malo byť podľa zmluvy vydané a právoplatné rozhodnutie
špecifikované v zmluve.
34. Súd prvej inštancie svoj záver o nenaplnení dôvodov pre odstúpenie od zmluvy založil na tom, že
samotný žalobca sa preukázateľne pričinil o to, že do 24 mesiacov nebolo vydané žiadne relevantné
rozhodnutie v rámci stavebného konania, ktorého výsledkom malo byť právoplatné stavebné povolenie

alebo iné rozhodnutie, ktoré by oprávňovalo žalovaného uskutočniť dohodnutý druh výstavby. Preto
považoval odstúpenie od kúpnej zmluvy za neakceptovateľné (ods. 26 in fine odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia). Tento záver súdu prvej inštancie však nie je nijako právne odôvodnený. Súd prvej inštancie
v tomto smere neprijal právnu argumentáciu žalovaného založenú na ust. § 36 ods. 4 OZ, no sám právne
nekvalifikoval to, „že samotný žalobca sa preukázateľne pričinil o to, že do 24 mesiacov nebolo vydané

žiadne relevantné rozhodnutie“. Pokiaľ teda súd prvej inštancie prijal uvedený skutkový záver, bolo
nevyhnutné, aby takto zistené „pričinenie žalobcu“ podradil pod právnu normu a za jej použitia uviedol
právnu konštrukciu, ktorou by odôvodnil nesplnenie dohodnutých podmienok odstúpenia od zmluvy. Bez
týchto právnych záverov ostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nepreskúmateľné.

35. Polemika strán sporu v odvolacom konaní sa zaoberá tiež otázkou výkladu článku IV. bod 2 kúpnej
zmluvy. Konkrétne otázkou, či bolo povinnosťou žalovaného iba pokračovať v príslušnom (stavebnom)
konaní riadne a bez prieťahov a poskytovať v ňom súčinnosť, alebo či mal súčasne s tým aj povinnosť
nadobudnúť právoplatné rozhodnutie v lehote 24 mesiacov odo dňa podania návrhu na jeho vydanie.

36. Ohľadom uvedeného je v prvom rade potrebné uviesť, že zisťovanie obsahu zmluvy zo strany
súdu predstavuje zisťovanie skutkového stavu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 14. marca
2019). V tomto prípade súd prvej inštancie k skutkovému stavu konštatoval v odseku 11 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, že stranami tvrdený skutkový stav nebol medzi stranami sporný a bol v súlade
s listinnými dôkazmi. Sporné bolo podľa súdu prvej inštancie len právne posúdenie veci. Zamietnutie

žaloby napokon súd prvej inštancie ani neodôvodnil tým, že by žalovaný nemal povinnosť nadobudnúť
právoplatné rozhodnutie v lehote 24 mesiacov odo dňa podania návrhu na jeho vydanie, ale tým, že
žalobca sa „pričinil“ o to, že sa tak v dohodnutej lehote nestalo.

37. Uvedená povaha obsahu zmluvy ako skutkového zistenia súdu neumožňuje, aby odvolací súd k tejto

otázke prijímal akékoľvek závery, pokiaľ sám nevykoná dokazovanie (§ 383 CSP), čo nie je možné bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu (§ 385 ods. 1 CSP).

38.Odvolacísúdopakuje,ženapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancienebolozaloženénaskutkovom
závere, že by žalovaný nemal povinnosť nadobudnúť právoplatné rozhodnutie v lehote 24 mesiacov odo

dňa podania návrhu na jeho vydanie. Naopak, súd prvej inštancie v tejto otázke vychádzal z pomerne
jednoznačného textu zmluvy. Na strane žalobcu však konštatoval „pričinenie“ k nestihnutiu dohodnutej
lehoty, čo bez právnej kvalifikácie považoval za dôvod neplatného odstúpenia, ako bolo uvedené vyššie.39. Za situácie, že odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť, ako aj preto, že
napadnuté rozhodnutie nebolo založené na tom, že by žalovaný nemal povinnosť nadobudnúť
právoplatné rozhodnutie v lehote 24 mesiacov odo dňa podania návrhu na jeho vydanie, odvolací súd

polemikuotejtootázkeneriešil.Bezdokazovaniapredodvolacímsúdomaniriešiťnemohol.Pokiaľdôjde
k zrušeniu napadnutého rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť, ako v tomto prípade, bolo by napokon
vykonávanie dokazovania zo strany odvolacieho súdu nadbytočné. Ak vyvstane potreba, bude sa
uvedenou skutkovou otázkou o obsahu zmluvy zoberať súd prvej inštancie v ďalšom konaní vo veci. Pre
tento prípad možno len uviesť, že zistenie odlišného obsahu zmluvy, než vyplýva z jej textu, vyžaduje

dôsledné a presvedčivé hodnotenie dôkazov, ktoré by mali odôvodňovať záver o tom, že vôľa zmluvných
strán nezodpovedá textu zmluvy. Úplne na začiatku je však nevyhnutné, aby strana sporu tvrdiaca
nesúlad skutočného obsahu zmluvy s jej textom navrhla dôkazy, spôsobilé preukázať túto skutočnosť.

40. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia z vyššie uvedených dôvodov bolo nadbytočné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu. Pokiaľ však budú relevantné aj v ďalšom

priebehukonania,vysporiadasasnimisúdprvejinštancie.Najmävšaksvojenovérozhodnutieodôvodní
nielen skutkovo, ale aj právne, aby jeho odôvodnenie zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP a bolo z neho
okrem iného zrejmé, aké právne normy, a ako, súd prvej inštancie aplikoval pri svojom rozhodnutí.

41. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže o náhrade trov konania,
vrátane tohto odvolacieho, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).