Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XEObd/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4404124976
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4404124976.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej
a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v exekučnej veci oprávnenej
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej
obchodnou spoločnosťou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému
P. M., narodenému XX. Y. XXXX, M. XXX, právnemu nástupcovi po nebohej W. B., o vymoženie 106,22

eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 14Er/683/2004, o dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 20. júna 2013 č. k. 6CoE/19/2013-47, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

III. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením zo 14. mája 2012 č.
k. 14Er/683/2004-26 rozhodol o zastavení exekúcie vedenej na podklade notárskej zápisnice, ktorú
bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia. Konštatoval, že predmetná notárska zápisnica je absolútne
neplatným právnym úkonom, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by spĺňal znaky

materiálnej a formálnej vykonateľnosti. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie predmetnú exekúciu zastavil,
aplikujúcpritomustanovenie§57ods.1písm.a)zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom v čase rozhodovania súdu.
2. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 20. júna 2013 č. k.
6CoE/19/2013-47 uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona

č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“).
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dňa 12. novembra 2013 dovolanie, v ktorom
uviedla, že súdy oboch inštancií: 1. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ OSP), 2.
opätovnekonalivoveci,vktorejsaužprávoplatnerozhodlo(§237písm.d/OSP),nakoľkovykonateľnosť
exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu,
3. oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ OSP) tým, že nezohľadnili jej námietky,

konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola
rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej
únie, 4. svoje konanie zaťažili inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ OSP) a 5. napadnuté rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ OSP). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa §
109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktorébližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Oprávnená súčasne navrhla odložiť vykonateľnosť dovolaním
napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, argumentujúc tým, že napadnuté uznesenie vykazuje tak
závažné právne nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho štátu je vylúčený.

4. Následne dňa 13. novembra 2013 podala oprávnená podanie vyhodnotené podľa obsahu ako
doplnenie dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, v ktorom uviedla, že 1. súd svojim postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom tým, že nerešpektoval procesný návrh oprávnenej na
prerušenie konania (§ 237 písm. f/ OSP), 2. súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP), 3. vo veci rozhodoval nesprávne obsadený súd,

nakoľko zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom je aj komunitárny sudca, ktorý
rozhoduje o otázkach interpretácie komunitárneho práva (§ 237 písm. g/ OSP). Oprávnená (ďalej aj
„dovolateľka“) žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého
uznesenia odvolacieho súdu, argumentujúc tým, že napadnuté uznesenie vykazuje tak závažné právne
nedostatky, že jeho výkon v prostredí právneho štátu je vylúčený.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie oprávnenej aj s jeho doplnením boli podané dňa 12. novembra 2013
a dňa 13. novembra 2013. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne

a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa
konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP). S účinnosťou od 1. júla 2016 bol tiež novelizovaný Exekučný
poriadok (zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov), keď za § 9 boli vložené nové ustanovenia § 9a a § 9b, ktoré upravujú použitie

ustanovení Civilného sporového poriadku v exekučnom konaní. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku,
ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a
spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie konania o dovolaní

oprávnenej (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka exekučného konania,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP,
následne skúmal, či je dôvodný návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods.
1 písm. c/ OSP.
7. V zmysle návrhu oprávnenej mal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) predložiť

Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie prejudiciálne otázky nasledovného znenia: „Je možné
za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má
možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej

z tejto zmluvy? Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie
vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na
smernicu 93/13/EHS zabráni reálnej vymožiteľnosti existujúcej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“
8. Svoj návrh na prerušenie dovolacieho konania oprávnená odôvodnila tým, že Súdnemu dvoru
Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových

vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníci konania boli zbavení právnej
neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi
Slovenskej republiky.
9. Obligatórne prerušenie konania na účely podania prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej
únie upravuje aj Civilný sporový poriadok, a to v ustanovení § 162 ods. 1 písm. c/, podľa ktorého súd

konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie podľa medzinárodnej zmluvy, t. j. podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný
článok 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva). Podľa § 438 ods. 1 CSP je toto ustanovenie
možné primerane aplikovať aj v dovolacom konaní.10. K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá
oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je možné uviesť uznesenia z

22. augusta 2013 sp. zn. 4Cdo/24/2013, z 21. augusta 2013 sp. zn. 5ECdo/40/2013, z 26. júla 2013
sp. zn. 2ECdo/63/2013, z 9. júla 2013 sp. zn. 4Cdo/326/2012 a z 3. júla 2013 sp. zn. 3Cdo/34/2013,
na ktoré dovolací súd v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými
sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a

výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup
súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c/ CSP, má podklad v
aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Dovolací súd vzhľadom na
to nedôvodný návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania zamietol.
11. V ďalšom dovolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP časť vety pred bodkočiarkou)
skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto

opravným prostriedkom.
12. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd
prípustnosť dovolania oprávnenej posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase,

keď oprávnená toto dovolanie podala S prihliadnutím na dátum podania a doplnenia dovolania (12.
novembra 2013 a dňa 13. novembra 2013) dovolací súd pri skúmaní prípustnosti dovolania oprávnenej
neaplikoval ustanovenia novely Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 353/2014
Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2015, konkrétne ustanovenie § 237 ods. 2 OSP, podľa
ktorého dovolanie podľa § 237 ods. 1 OSP nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa

Exekučného poriadku. Dovolací súd napriek absencii prechodného ustanovenia k úpravám účinným od
1. januára 2015, v zmysle ktorého by právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím
účinnosti predmetnej novely, mali ostať zachované, považoval tento svoj postup za súladný s ochranou
legitímnych očakávaní dovolateľky (ako súčasti práva na spravodlivý proces), že spôsob prejednania jej
dovolania sa bude riadiť právnou úpravou platnou v čase začatia dovolacieho konania.

13. Čo sa týka dovolacieho dôvodu uvedeného v doplnení dovolania podanom dňa 13. novembra 2013
spočívajúcom v námietke, že súd nerešpektoval procesný návrh oprávnenej na prerušenie konania,
dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v predloženom súdnom spise sa návrh na
prerušenie konania nenachádza. Dovolací súd tak nemal preukázané, že postupom odvolacieho súdu
došlo k takému zásahu do procesných práv oprávnenej, ktorého dôsledkom by bolo odňatie možnosti

konať pred súdom.
14. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, že oprávnená namietala tiež vadu konania podľa § 237 písm.
g/ OSP, a to rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným, ktorú videla v tom, že sa výkladom práva
spoločenstva nezaoberal komunitárny sudca, hoci tento výklad bol nevyhnutý na rozhodnutie vo veci
samej. Nesprávne obsadeným súdom (§ 237 písm. g/ OSP) je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s

ustanoveniami upravujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má určitú vec prejednať a rozhodnúť o nej.
Súd treba považovať za nesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca. Zákonným sudcom
(čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je sudca určený v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne
príslušného súdu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so
sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). So sústavou súdov priamo súvisí
príslušnosť súdu na rozhodovanie o veci upravená Občianskym súdnym poriadkom. Nevyhnutným
predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie
o jeho veci súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný.
Príslušnosť súdu ustanovuje zákon, ktorý nepriamo určuje aj osobu zákonného sudcu. Zákonným

sudcom je v prípade samosudcu ten sudca, ktorý je právnymi predpismi (vrátane predpisov vnútornej
povahy, ako napr. rozvrhom práce v zmysle § 50 ods. 1 zákona o súdoch) určený tú-ktorú vec prejednať
a rozhodnúť; ak má niektorú vec prejednať a rozhodnúť senát príslušného súdu, sú zákonnými sudcami
všetci členovia toho senátu, ktorý je rozvrhom práce určený túto vec prejednať a rozhodnúť (viď tiež §
3 ods. 3 zákona o súdoch). Vzhľadom na uvedené nemožno dospieť k záveru, že konanie je postihnuté

touto vadou, keďže konanie sa uskutočnilo na vecne a miestne príslušnom Okresnom súde Nové Zámky
a následne na funkčne príslušnom Krajskom súde v Nitre pred senátom určeným podľa rozvrhu práce
tohto krajského súdu.15. Pokiaľ dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, že v posudzovanej veci boli splnené predpoklady
pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, podľa obsahu namietala nesprávne právne
posúdenie veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ OSP), ktoré však samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolateľkou namietaná nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorom napadnuté rozhodnutie spočíva
(R 54/2012), nie je vada konania v zmysle § 237 OSP a prípustnosť dovolania preto nezakladá.
16. Vo zvyšnej časti dôvodov uvedených v dovolaní (v podaní podanom dňa 12. novembra 2013)
ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na

Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Cdo/326/2012, 1Oboer/216/2014, 1Oboer/235/2014,
1Oboer/253/2014, 1Oboer/287/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané
v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza
(§ 452 ods. 1 CSP).
17. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených
dovolateľkou (§ 237 písm. a/, c/, d/, f/, g/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v §

237 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/
CSP odmietol dovolanie oprávnenej ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je dovolanie prípustné.
18. Keďže dovolací súd zamietol návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania a odmietol
dovolanie oprávnenej ako neprípustné, je neopodstatnený tiež návrh oprávnenej na odklad

vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 444 ods. 1 CSP a dovolací súd nie je povinný o
ňom rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31. marca 2016, sp. zn. 3Cdo/616/2015).
19. Povinnému ako úspešnému účastníkovi dovolacieho konania vznikol voči oprávnenej nárok na
náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže

však podľa obsahu spisu povinnému v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli,
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal
(k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn.
7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 72/2018).

20. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.