Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. august 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010873
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123010873.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č.
v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo
dňa 25.05.2023, sp. zn. 5PP/27/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.8.2023 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej len „okresný súd“) podľa § 66 ods. 1 písm. a), písm. b),
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) zamietol žiadosť odsúdeného A. B. (ďalej len
„odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/129/2016 zo dňa 24.8.2017 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/121/2017 zo dňa 7.6.2018 v spojení s uznesením

Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/129/2016 zo dňa 14.5.2020 o neosvedčení v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Tos/79/2020 zo
dňa 24.9.2020 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/53/2021 zo dňa 6.6.2022.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil vecne zistením, že vykonaním zo zákona určenej časti
trestu splnil odsúdený formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, zároveň vo výkone trestu

preukázal polepšenie a tak splnil aj jednu z dvoch materiálnych podmienok, avšak súčasne nespĺňa
druhú materiálnu podmienku.

Prvú materiálnu podmienku vyhodil okresný súd ako splnenú, pričom vychádzal z hodnotenia riaditeľa
príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplynulo, že odsúdený mal správanie
v celku na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiaval, príkazy príslušníkov sa snažil plniť.

Disciplinárne odmenený nebol, má však evidovaný jeden priestupok voči ústavnému poriadku, keď
vykrikoval z okna. Bol aj je pracovne zaradený, k plneniu pracovných povinností pristupuje zodpovedne,
je samostatný a spoľahlivý. V ústave sa podrobil komplexnému terapeutickému programu na liečbu
závislostí, liečebný režim dodržiaval a povinnosti si plnil. Resocializačná prognóza recidívy trestnej
činnosti sa javí ako menej priaznivá. Stanovené ciele programu zaobchádzania plní a spĺňa podmienky
na podmienečné prepustenie.

Okresný súd zároveň konštatoval, že práve druhá materiálna podmienka nebola u odsúdeného splnená,
teda nemožno očakávať, že odsúdený by v prípade podmienečného prepustenia viedol riadny život na
slobode. Odsúdený je špeciálnym recidivistom, ktorý sa opakovane dopúšťal drogovej trestnej činnosti.
Skutočnosť, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, neposkytovala okresnému
súdu dostatočnú záruku vedenia riadneho života odsúdeným po podmienečnom prepustení. Okresný

súdďalejpoukázalnato,žeodsúdenémuboliukladanéprevažnealternatívnetresty,ktorénepostačovali
na zmenu správania odsúdeného a spôsob jeho života v súlade so zákonom. Do pozornosti dal rozsudokOkresného súdu Bratislava II zo dňa 24.8.2017, sp. zn. 1T/129/2016, ktorým súd odsúdenému v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 07.06.2018 sp. zn. 2To/121/2017 uložil za opätovnú
drogovú trestnú činnosť podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou s

probačným dohľadom v trvaní 4 roky, čím odsúdenému poskytol ďalšiu šancu viesť riadny a usporiadaný
život v súlade so zákonom. Nakoľko odsúdený v skúšobnej dobe ignoroval šancu správať sa v súlade
s ustanoveniami Trestného zákona, Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 14.5.2020, sp. zn.
1T/129/2016 odsúdeného neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu a nariadil mu výkon
trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V skúšobnej dobe podmienečného odkladu sa odsúdený dopustil aj ďalších skutkov trestnoprávneho
charakteru, za ktoré mu bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.6.2022, sp. zn. 1T/53/2021
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Okresný súd zároveň uviedol, že skutočnosť, že odsúdený spĺňa v zmysle hodnotenia riaditeľa ústavu
podmienky na podmienečné prepustenie a je schopný správať sa v podmienkach ústavu vzorne a
na požadovanej úrovni neposkytuje súdu dostatočnú záruku vedenia riadneho života odsúdeným po
podmienečnom prepustení, a to najmä s prihliadnutím na nekritický postoj k páchanej trestnej činnosti
v adaptačnej fáze výkonu trestu odňatia slobody a menej priaznivú resocializačnú prognózu. Z hľadiska

individuálnej a generálnej prevencie mal okresný súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody,
pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený
jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Na základe vyššie uvedeného, nakoľko odsúdený nesplnil všetky zákonom stanovené podmienky a u

odsúdeného výkon trestu odňatia slobody doposiaľ plní len čiastočne svoj účel, žiadosť o podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť, avšak odsúdený ihneď
po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť, ktorú do dňa konania neverejného zasadnutia krajského súdu

bližšie písomne neodôvodnil.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1
písm. a), písm. b) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“), preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a

zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená
– odsúdený, v zákonom stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil
aj to, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku

na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Avšak okresný súd nie úplne správne vyhodnotil, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu
odňatia slobody preukázal svoje polepšenie, pretože z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že nebol
disciplinárne odmenený a má evidovaný jeden priestupok voči ústavnému poriadku. Vychádzajúc zo

záverov hodnotenia riaditeľa ústavu a kriminálnej anamnézy odsúdeného je krajský súd toho názoru,
že odsúdený sa len formálne prispôsobil podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, ktorý záver mimo
iné podporuje aj resocializačná prognóza, ktorá je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy.
Na základe týchto poznatkov v spojení s dobou už doposiaľ vykonaného trestu odňatia slobody krajskýsúd zastáva názor, že nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že prvá materiálna podmienka
u odsúdeného B. je splnená.

Okresný súd, ale správne a v súlade so zákonom vyhodnotil osobu odsúdeného, prihliadol na jeho
trestnú minulosť, a dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že
v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane.
Takéto očakávanie nie je reálne, pretože odsúdený má v odpise registra trestov celkom 6 záznamov.
Nemožno neprihliadnuť na skutočnosť, že okrem iného bol odsúdený opakovane súdne trestaný za

drogovú trestnú činnosť a za marenie výkonu úradného rozhodnutia. Bez povšimnutia nezostal ani ten
fakt, že odsúdenému bol nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý si aktuálne
odpykáva, pretože v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život v dôsledku
spáchania ďalšej trestnej činnosti. K očakávaniu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia
povedie riadny život nenasvedčujú ani skutočnosti vyplývajúce z hodnotenia príslušným ústavom na
výkon trestu odňatia slobody, ktoré taktiež krajský súd pri skúmaní prognózy vedenia riadneho života

vyhodnocoval.Nadôvažokajnazákladehodnoteniariaditeľapríslušnéhoústavunavýkontrestuodňatia
slobody krajský súd dospel k tomuto záveru, pretože odsúdený v podmienkach výkonu trestu odňatia
slobody nijakým spôsobom neprejavil snahu dať spoločnosti najavo, že to so svojim polepšením myslí
vážne, keďže nedostal žiadnu disciplinárnu odmenu, záujem o vzdelávanie neprejavil, neabsolvoval
žiaden rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania. K tomuto záveru prispieva aj fakt, že odsúdený si

momentálne odpykáva nepodmienečný trest za zločin, teda z hľadiska závažnosti ide o závažnejší druh
trestného činu za drogovú trestnú činnosť. Navyše odsúdenému už boli zo strany spoločnosti poskytnuté
šancevpodobeuloženiaalternatívnychtrestovapodmienečnýchtrestov,prostredníctvomktorýchmohol
preukázať, že to so svojim polepšením myslí vážne, no tieto nevyužil a opätovne sa dostal do rozporu
so zákonom.

Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený
vykonal zákonom stanovenú dobu z uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, že vo výkone
trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a že sa môže od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Výkon zákonom
stanovenej doby uloženého trestu a v súčasnosti pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia
jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje pre záver o splnení zákonných podmienok na jeho
podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v

tom, aby za plnenie príkazov a nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, prípadne za dobrú prácu
vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na
účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie
okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj
na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jej recidívy.

Odsúdený podľa názoru krajského súdu súčasne nespĺňa obe materiálne podmienky vyplývajúce
z vyššie uvedeného ustanovenia, a preto okresný súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď
jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Záverom krajský súd
konštatuje, že u odsúdeného je potrebné ešte zachovať ďalší prevýchovný a resocializačný proces v

podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.