Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020205139
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:0020205139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B. C. - D., E. F., nar. X.XX.XXXX,
bytom v A., G. B. A. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Juraj Špirko, so sídlom v Košiciach,
Nerudova 6, proti žalovanému F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A., prechodne St. H. XX, XXXX I., C. J.,
zastúpeného advokátom JUDr. Marián Havrila, so sídlom v Michalovciach, Nám. slobody 13, o zákaze
priblíženia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15. novembra
2021 č.k. 25C/45/2020-116

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce („súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uložil žalovanému zákaz priblíženia sa
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, ako aj zákaz približovať sa na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov k miestu jej trvalého bydliska, k miestu výkonu jej práce v zubnej ambulancii Ortho Keep
Smilling s.r.o., na adrese J. K. X L. A. a na adrese v budove Polikliniky ProCare, Betliarska 17, Bratislava,
vymedzil právo žalovaného na priblíženie sa k žalobkyni tak, že toto mu patrí počas úkonov trestného,
priestupkového a občianskeho súdneho konania, v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť na týchto

úkonoch a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa uplatnila nárok titulom ochrany osobnosti v nadväznosti
na povinnosť uloženú jej neodkladným opatrením Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.09.2020 č.k.
25C/18/2020-37 podať žalobu o zákaze priblíženia k žalovanému, v ktorom konaní o neodkladnom
opatrení súd vyhovel jej návrhu podľa § 325 písm. h) CSP, a uložil žalovanému, aby sa nepribližoval
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 m vrátane jej bydliska a pracoviska, lebo konaním žalovaného

bola ohrozená telesná a psychická integrita žalobkyne. Z opisu skutkových tvrdení v žalobe a z výpovede
žalobkyne súd zistil, že žalovaný je jej bývalým manželom, žili spolu 9 rokov v rodinnom dome, ktorého
je výlučnou vlastníčkou, z manželstva pochádza maloletá B., nar. XX.X.XXXX, žalovaný pôvodne
pracoval ako vyhadzovač, neskôr mal problém sa zamestnať a ňou vyhliadnuté pracovné ponuky
nechcel akceptovať, bol výbušnej, nevyspytateľnej, násilnej povahy, vždy si presadzoval svoje, ak mu
nevyhovela v čomkoľvek, búchal dverami, kričal na ňu, vyhrážal sa jej, ktoré konflikty negatívne vplývali
na maloletú dcéru a jej staršieho syna z prvého manželstva. Žalovaný vulgárne nadával nielen jej, ale

osočoval aj členov jej rodiny, neustále ju žiadal o peniaze, finančne ju vydieral, ak sa jej starší syn
z predchádzajúceho vzťahu zastal, kričal na neho, že je šteňa, nech vypadne z domu, keď mu vybavila
prácu vo Švajčiarsku, kde dosahoval príjem okolo 3.400 eur, nečakane sa vrátil domov v nočných
hodinách, pýtajúc od nej raz 500 eur, inokedy 1.000 eur, dožadujúc sa, aby mu zaobstarala mobilnýtelefón. Prišiel za ňou aj do ambulancie, keď ošetrovala pacienta, začal kričať, nech okamžite ide po
mobilný telefón, zakročiť musela až jej zamestnankyňa, zdravotná sestra. Podaniu trestného oznámenia
sa prevažne vyhýbala, lebo sa za rodinnú situáciu hanbila. Pretrvávajúce konflikty však napokon viedli

k jej rozhodnutiu podať návrh na rozvod v auguste 2019, odkedy sa ešte vystupňovali slovné útoky
žalovaného, začal jej viac strpčovať život, kričať na ňu, že ju zabije, nedovolí, aby ho zničila. Odhlásila
ho preto v novembri 2019 z adresy trvalého bydliska, informovala žalovaného, že vymenila zámky na
vstupných dverách, preto nemá chodiť do domu a dvora, na čo sa žalovaný domáhal v jej neprítomnosti
vstupu do domu, poškodil pritom garážovú bránu, udalosť bola riešená aj políciou. Tvrdila, že žalovaný

poškodil aj jej motorové vozidlo odparkované na letisku v Košiciach v čase, keď bola odcestovaná
v Anglicku, keď jediný vedel, kde má vozidlo odstavené. Obavy z neho mali aj jej syn a ostatní rodinní
príslušníci, ktorí boli svedkami jeho správania, a aj keď ju fyzicky nenapadol, mala obavu o svoj život,
zdravie svojich detí, preto nainštalovala kamerový systém, no žalovaný nemal žiadne zábrany, bol
zachytený keď poškodil vstupnú bránu. Napriek odmietavému postoju mal. dcéry B., ktorá mala z neho
strach, si s ňou vynucoval stretnutia, preto bolo súdom rozhodnuté v konaní o neodkladanom opatrení

o zákaze priblíženia k maloletej. K náprave stavu došlo až potom, čo aj vo vzťahu k nej súd vyhovel
jej návrhu a neodkladným opatrením uložil žalovanému zákaz priblíženia, lebo žalovaný rešpektuje len
súdne rozhodnutie a políciu, keďže už v minulosti mal problémy s políciou, a podľa jej vedomostí aj jeho
predchádzajúce manželstvo bolo rozvedené pre jeho násilné správanie. Samotná sestra žalovaného
jej v SMS správe potvrdila, že jej brat je egoista a vyjadrila obdiv, že s ním tak dlho vydržala žiť.

3. V konaním mal súd preukázané, že bolo podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo
veci poškodenia motorového vozidla žalobkyne dňa 01.11.2019 na letisku v Košiciach tak, že doposiaľ
nezisteným spôsobom bol nasypaný cez otvor určený na nalievanie motorového oleja piesok, v dôsledku
čoho po naštartovaní motora a krátkej jazdy došlo k jeho poruche a vozidlo sa stalo nepojazdným,

čím bola spôsobená škoda spoločnosti ORTHO KEEP SMILING, s.r.o., Michalovce. Žalobkyňa tiež
podala trestné oznámenie o tom, že dňa 01.11.2019 v čase o 07.00 hod. na jej mobilný telefón, na
ktorý má napojený alarm bolo zaznamenané hlásenie o neoprávnenom vstupe do rodinného domu,
kde po príchode polície bolo zistené, že žalovaný násilím otvoril vstupnú bránu, ktorá sa otvára na
diaľkové ovládanie, násilím vytrhol petlicu na garáži a vŕtačkou sa snažil vyvŕtať zámok zn. Cisa, čím

došlo k poškodeniu elektrického otvárania vstupnej brány vo výške škody cca 370 eur. Zo zápisnice
o trestnom oznámení zo dňa 22.11.2019 súdu vyplynulo, že podľa vyjadrenia žalobkyne sa žalovaný
viac ako jeden rok k nej hrubo správa, nečakane sa vrátil zo Švajčiarska, nadával jej a po zistení,
že podala návrh na rozvod sa jej vyhrážal, že ju zabije a potom aj seba. Aj keď nedošlo k žiadnemu
fyzickému násiliu alebo ďalším vyhrážkam vyjadrila sa, že mala strach a dôvodnú obavu, že svoje slová

naplní. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce č.k. 10C/97/2020-69 zo dňa 10.12.2020 súd zistil, že
neodkladným opatrením bol uložený zákaz priblíženia žalovaného k maloletej dcére B. C..

4. Súd vzal do úvahy vyjadrenia spolupracovníčky žalobkyne A. M. N., ktorá pracuje u žalobkyne
12 rokov, z ktorých vyjadrení mu vyplynulo, že žalovaný riešil akékoľvek problémy vo vzťahu krikom

a vyhrážkami, pričom išlo o vzrastovo mohutného chlapa, z ktorého išiel rešpekt až strach. Aj keď
nevidela, aby niekoho fyzicky napadol, jeho výbuchy zlosti boli psychickou záťažou pre všetkých. Aj keď
nepracoval, vždy mal určité materiálne požiadavky na žalobkyňu, robil žiarlivostné scény, nemal zábrany
prísť na ambulanciu počas ordinačných hodín a kričať na žalobkyňu pred pacientmi, ak niečo potreboval
vybaviť alebo kúpiť. Z výpovede svedkyne N. A. E., tety žalobkyne, ktorá vypomáhala so starostlivosťou

o maloletú B. mu vyplynulo, že správanie žalovaného bolo od počiatku vzťahu arogantné, vulgárne,
rodina nebola spokojná s tým, že žalobkyňa sa rozhodla pre vstup do manželstva so žalovaným.
Svedkyňavypovedala,žemaloletáB.saotcabála,žalobkyňafinančnezabezpečovalacelúsvojurodinu,
pričom žalovaný po nej požadoval peniaze pre seba, a keď sa vrátil nečakane zo Švajčiarska, zobral
mikrovlnu, televízor, počula aj nejaké vyhrážky na adresu žalobkyne a nebolo to raz. Tieto vyhrážky

smerovali aj voči svedkyni, ak sa zdržiavala v ich dome pri starostlivosti o mal. B., preto ju radšej brávala
k sebe počas neprítomnosti žalobkyne, ktorá bola pracovne v Anglicku alebo v Bratislave.

5. Súd vzal do úvahy, že sestra žalovaného F. D. v čestnom vyhlásení uviedla, že SMS správu, v ktorej
negatívne hodnotila osobu žalovaného, svojho brata, písala v zlosti, bola na neho nahnevaná, jej brat

nikdy fyzicky nenapadol žalobkyňu ani jej dcéru, ani si nemyslí, že by bol niečoho takého schopný.

6. Žalovaný vo svojej obrane tvrdil, že sa nikdy nedopustil násilia voči žalobkyni, požadovanú úpravu
právnychpomerovhodnotilakoneadekvátnuaodporujúcuzákonnejúpravezdôrazňujúc,žerozhodujúcije stav v čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia, pričom od septembra 2020 už nie je na území
Slovenska, prítomnosť žalobkyne nevyhľadáva, ani ju nijako okrem vecí súvisiacich s maloletou dcérou
nekontaktuje, pričom vyhovenie žalobe by neoprávnene zasiahlo do jeho základných ľudských práv,

vytváralo by precedens proti všetkým prípadom, keď sa bývala manželka chce pomstiť manželovi po
rozvode. Vyjadrenia A. M. N., N. A. E., považoval za účelové.

7. Pri právnom posúdení veci súd zohľadňoval ústavnoprávnu úpravu základných práv a slobôd, zásady
nedotknuteľnosti osoby, súkromia, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, slobodu pohybu a pobytu

i právo každého domáhať sa ochrany svojich zákonom chránených práv na nezávislom a nestrannom
súde v zmysle Článkov 13, 16, 19, 23, 46 Ústavy SR, ktoré citoval. Nárok uplatnený žalobou posudzoval
podľa ustanovení § 11 a §13 Občianskeho zákonníka (OZ) o ochrane osobnosti. Konštatoval, že
každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, v kontexte čoho mu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
návrh žalobkyne je dôvodný, lebo tvrdené agresívne správanie žalovaného bolo podložené podaním

opakovaných trestných oznámení na žalovaného, bol mu uložený zákaz približovať sa k maloletej dcére
B. C.. Vychádzajúc z názoru, že konaním žalovaného došlo k zásahu do osobnej integrity žalobkyne, čím
boliporušenéjejprávanaochranuosobnostidospelkzáveru,žejeodôvodnené vyhovieťžalobeauložiť
žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť nie menšiu ako 5 metrov, čo neprimerane
neobmedzuje slobodu jeho pohybu. Na účely zachovania práva žalovaného zúčastňovať sa na úkonoch

trestného, priestupkového alebo občianskeho súdneho konania, pri ktorých sa bude vyžadovať osobná
prítomnosť sporových strán, žalovanému povolil približovať sa k žalobkyni. O náhrade trov konania
rozhodol s použitím § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) priznajúc procesne úspešnej
žalobkyni plnú náhradu trov konania proti žalovanému.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. a), b), f), h)
CSP, že neboli splnené procesné podmienky (a), súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil,
aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b),
na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval rozhodnutie zrušiť alebo žalobu

zmeniť a zamietnuť a priznať mu náhradu vzniknutých trov.

9. Odvolateľ tvrdil, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia pretože nikdy žalobkyňu
nenapadol, ani v jednom trestnom konaní nebolo voči nemu vznesené obvinenie a išlo len o účelový
postup žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne, že poškodil jej motorové vozidlo hodnotil ako jej domnienky,

a k okolnostiam násilného vstupu do rodinného domu žalobkyne, kedy došlo k poškodeniu vstupných
dverí resp. garážových dverí uviedol, že sa tak stalo po rozchode sporových strán, keď ho žalobkyňa
vyhodila na ulicu s jednou igelitovou taškou, on však mal v rodinnom dome bydlisko, investoval do
nehnuteľnosti, a vstupu sa domáhal, lebo si chcel vziať svoje osobné veci. Zopakoval, že nevyhľadáva
prítomnosť žalobkyne a ani ju nijako nekontaktuje okrem prípadu, že to súvisí s ich maloletou dcérou.

Vyjadrenia svedkyne A. E. a M. N. považoval za účelové vzhľadom na úzku väzbu k žalobkyni, a bez
vzťahu k predmetu veci, lebo nepotvrdili, aby sa relevantným spôsobom žalobkyni vyhrážal, keď podľa
vyjadrení svedkýň malo ísť o slovné spojenia „okamžite bude tak, ako som povedal“, „okamžite polož
tie tašky, ako som ti povedal, lebo uvidíš“ a pokiaľ žiadal svedkyňu E. o opustenie rodinného domu,
išlo o jeho právo rozhodovať o tom, kto sa zdržiava v jeho domácnosti, pričom svedkyňa narušovala

vzťahy medzi manželmi. Rozhodnutie označil tiež za nepreskúmateľné, lebo žiadnym spôsobom neboli
odôvodnené výroky o zákaze priblíženia sa k miestu výkonu práce žalobkyne, či miestu trvalého bydliska
a súd nijako nereagoval ani na jeho námietky, že sa nedopustil žiadneho útoku voči žalobkyni, že je
dlhodobo odcestovaný v zahraničí, teda absentuje akékoľvek konanie, ktoré by bolo možné považovať
zanarušenietelesnejčiduševnejintegrityžalobkyne.Rozhodnutiepovažovalzaprotiprávne,nedôvodne

ho obmedzujúce, keď ad absurdum by takú žalobu mohol podať ktokoľvek na iného len preto, že sa
s inou osobou pohádal alebo rozišiel nie práve najlepšie.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu vyjadrila, že žalovaný žiadnymi dôkazmi nespochybnil ňou
preukázané skutočnosti o jeho konaní, že objektívnosti vyjadrení svedkyne N. E. a N. nasvedčuje aj

fakt, že žiadna z nich netvrdila, aby ju žalovaný fyzicky napádal, teda sa nesnažili priťažovať situácii
žalovaného, ale ju objektívne popisovať ako ju vnímali, keďže s ňou boli osobne v kontakte, osobitne
svedkyňa N. E., ktorá sa často zdržiavala v ich domácnosti, a už len samotný priebeh jej výpovede, kedy
bola veľmi emotívna, rozrušená, triasla sa dokazoval, ako negatívne prežívala existujúcu situáciu a akovnímala obrovský krik, psychický nátlak i deptanie celej rodiny zo strany žalovaného. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že sa snažila konanie žalovaného riešiť aj na polícii, avšak chýbal priamy dôkaz, jednoznačne
však bolo preukázané poškodzovanie cudzej veci, keď sa žalovaný chcel vlámať do domu a poškodil

vstupnú bránu. Poukázala na to, že žalovaný nariadené neodkladné opatrenia porušoval priamo na
pojednávaní napriek upozorneniu svojho zástupcu, tiež sa snažil o kontakt s maloletou dcérou, ktorá
mala z toho psychické problémy a v neprítomnosti rodičov vypovedala, že žalovaný ju aj zbil. Zdôraznila,
že pokiaľ sa aj útoky žalovaného neopakovali z dôvodu jeho neprítomnosti na Slovensku, neznamená
to, že sa nevyskytnú v budúcnosti. Zopakovala, že násilím je každý čin, ktorého následkom je, že

obeť urobí niečo, čo urobiť nechce, nemusí obsahovať fyzický kontakt, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky môžu mať rovnako silné následky, lebo psychické násilie je každé správanie, ktoré narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Vyjadrila názor, že násilné konanie žalovaného by pokračovalo
aj v budúcnosti, a bolo zastavené len rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení o zákaze priblíženia.
Voči žalovanému vedie aj ďalšie konania o určenie výživného pre maloletú dcéru, vyporiadanie BSM,
a ak bude v týchto konaniach úspešná vyvolá to hnev a pomstu voči jej osobe zo strany žalovaného.

Medzi nimi nešlo o bežné hádky, ako sa to snaží navodiť žalovaný, ale o neúnosné, obavu a strach
vzbudzujúce konanie žalovaného. Pretože sa hanbila, nezabezpečila si lekárske správy o tvrdených
skutočnostiach, ktorý prístup je obvyklý u ľudí vystavených útlaku. Nevidí inú možnosť ochrany jej rodiny,
zdravia a života, ako súdnu cestu. Účelovosť obrany žalovaného zdôvodňovala aj jeho vyjadrením
prostredníctvom právneho zástupcu, že pokiaľ ona nebude požadovať trovy konania, bude plne súhlasiť

s podanou žalobou, lebo jemu je to jedno.

11. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní predložené neboli.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z
hľadiskauplatnenýchodvolacíchdôvodovakovyplývalizobsahupodanéhoodvolaniaadospelkzáveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení, ak z interpretácie
ustanovení § 11, § 13 OZ vyvodil možnosť uloženia zákazu priblíženia žalovanému ako spôsobilého
prostriedku ochrany práv. Pretože neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zrušenie
rozhodnutia,odvolacísúdvzhodes§388CSPodvolanímnapadnutýrozsudokzmenilažalobuzamietol.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. júna 2023 v pojednávacej
miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

15. Odvolací súd nezistil existenciu nedostatok procesných podmienok konania, ktorý zakladá odvolací

dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP, a existenciu ktorých dôvodov skúma súd aj bez námietky
v každom štádiu konania. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať. Patria tu vecné
procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie
poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky strán
sporu (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv.

negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Žiadne takéto
prekážky konania odvolateľ nevymedzil, a neboli zistené ani odvolacím súdom.

16. Odvolací súd považuje za správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané také násilné konanie žalovaného, ktoré ohrozovalo psychickú integritu

žalobkyne, ako jednej zo zložiek práva na ochranu osobnosti jednotlivca chránenej § 11 OZ, ktoré
konanie tým zasahovalo aj do jej práva na vytváranie harmonických rodinných väzieb predstavujúcich
súčasť práva na súkromie. Násilím nemožno rozumieť len samotný fyzický útok. Násilie a akékoľvek
zneužitie fyzickej či psychickej prevahy nad inými zahŕňajú v sebe formu zastrašovania používaním
negatívnych slovných spojení znamenajúcich osočovanie dotyčnej osoby, slovné vyhrážky, či inú

formu psychického násilia, ktoré narušuje sebaúctu a sebaovládanie iného človeka. Prítomnosť
takéhoto správania žalovaného vo vzťahu k žalobkyni bola potvrdená výpoveďou rodinného príslušníka
žalobkyne i zamestnankyne žalobkyne, z ktorých vyplýva, že žalovaný bol výbušný, mal problémy
so sebaovládaním, agresívnym, útočným slovným prejavom vzbudzoval strach, akýkoľvek nesúhlasnýpostojsosprávanímžalobkyne,riešenímpartnerskýchkonfliktov,ventilovalkrikom,zastrašovaním,ktoré
nebolo len ojedinelým konfliktom v medziľudských vzťahoch, ale spôsobom riešenia sporov vlastných
osobnosti žalovaného, čo napokon viedlo k rozvratu vzťahov medzi stranami sporu.

17. Z dôvodu zásahu do psychickej integrity, žalobkyňa uplatnila podľa § 13 OZ nárok na uloženie
zákazu žalovanému priblížiť sa k jej osobe, miestu pracoviska a bydliska, v nadväznosti na neodkladné
opatrenie, ktorým jej bola uložená povinnosť na podanie žaloby o zákaze priblíženia. Tak súd v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v konaní o podanej žalobe mal zistené, že správaním

žalovaného dochádza k zásahu do osobnej integrity žalobkyne, pre agresívnu komunikáciu žalovaného,
dochádza k poškodzovaniu majetku žalobkyne, v dôsledku čoho bola podať aj trestné oznámenie,
keď bol preukázaný skutok poškodzovania cudzej veci pri vniknutí do rodinného domu žalobkyne. Súd
prvej inštancie vychádzal zo správnej úvahy, že právo na ochranu osobnosti podľa § 11 OZ je spojené
s ochranou fyzickej a psychickej integrity osoby, ako súčasti práva na ochranu života a zdravia, ľudskej
dôstojnosti, súkromia, slobodného vytvárania medziľudských vzťahov.

18. Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Podľa § 13 ods. 1,2 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (1). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (2).

20. Právo na ochranu osobnosti vo všetkých jeho zložkách chráni právo každého slobodne rozvíjať svoju
osobnosť,pričomochranučiastkovýchprávnepokrývalen§11,13OZ,aleajďalšieprostriedkyosobitnej
právnej úpravy ochraňujúce pred diskriminačným konaním (zákon č. 365/04 Z.z. antidiskriminačný
zákon), pred porušovaním osobných prejavov autorskej povahy (zákon č. 180/15 Z.z. autorský
zákon), poskytujúce ochranu telesnej integrity (napr. podmienenie zásahov do ľudského organizmu pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zákone č. 576/04 Z.z. o zdravotnej starostlivosti), postihovanie
neoprávneného konania proti životu a zdraviu, slobode a ľudskej dôstojnosti, občianskej cti (zákon č.
300/05 Z.z. Trestný zákon, zákon č. 372/90 Zb. o priestupkoch), právo na vyjadrenie k nepravdivým, či
neúplným informáciám (zákon č. 265/22 Z.z. o publikáciách).

21. Každý z právnych inštitútov chrániacich niektoré zo zložiek osobnosti človeka má svoje špecifické
podmienky uplatnenia. Fyzická a psychická integrita, ako súčasť osobnostných práv podľa § 11 OZ je v
zmysle § 13 OZ chránená v situácií, ak išlo o objektívne neoprávnený zásah do práva (bez ohľadu na
zavinenie), ktorý má charakter ohrozujúceho konania (s hrozbou opakovania) alebo došlo k dokonaniu
skutku, ktorého následky je potrebné reparovať. Nároky na ochranu z porušenia práv osobnosti môžu

by uplatnené v zmysle § 13 OZ ako určovacie, že došlo k zásahu do práv, ako negatórne-zdržovacie,
ktorých predpokladom je, aby protiprávny zásah trval alebo hrozilo reálne jeho opakovanie, keď pri
uplatnení takejto negatórnej, teda zdržovacej žaloby na zdržanie sa neoprávneného zásahu uložená
povinnosť nemá prekračovať cieľ ochrany osobnosti, teda nadmerne zasahovať pôvodcu zásahu nad
rámec sledovaného účelu, napr. ako zákaz akejkoľvek činnosti rušiteľa. Ďalšou z možností poskytnutia

ochrany podľa § 13 OZ je nárok reštitučný smerujúci k odstráneniu následkov neoprávneného zásahu
a nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Negatórny petit musí presne identifikovať právo, do
ktorého bolo zasiahnuté a konanie žalovaného, ktorým do tohto práva zasiahol a je povinný sa ho zdržať,
reštitučný petit musí jasne vymedziť, čo má žalovaný na odstránenie následkov vykonať.

22. V danej veci súd s odkazom na aplikáciu § 13 OZ rozhodol o uložení zákazu priblíženia žalovanému,
majúc za to, že tento korešponduje ústavnoprávnym limitom týkajúcich sa slobody pohybu a pobytu,
bližšie sa nezaoberajúc tým, či žalobný návrh vykazuje znaky niektorého z do úvahy prichádzajúcich
prostriedkov ochrany práv vo forme určovacieho, negatórneho alebo reštitučného petitu. Uloženie
zákazu priblíženia podľa úvahy odvolacieho súdu nie je prostriedkom ochrany práv aplikovateľným

v zmysle § 13 OZ a podľa výroku rozhodnutia má charakter trvalého obmedzenia žalovaného, čo
nezodpovedá ústavným princípom ochrany slobody pohybu a pobytu podľa Čl. 23 Ústavy SR.23. Z povahy veci „približovanie sa k inému“ nepredstavuje neoprávnený zásah do osobnosti iného
jedinca. Neoprávneným zásahom, ktorého je povinný sa žalovaný zdržať z hľadiska hypotézy právnej
normy nie je samotné približovanie sa k inému, ale jeho agresívne správanie voči žalobkyni odporujúce

právnemu poriadku (§ 39 OZ) ako aj etickým normám spoločnosti (§ 3 OZ), lebo zasahuje do osobnosti
žalobkyne, práva na ochranu života a zdravia, práva na súkromie. Právo na „priblíženie sa k inému“
spadá do čiastkového osobnostného práva na slobodné vytváranie a rozvíjanie medziľudských vzťahov
v súkromí, rodine, spoločnosti, s presahom do základného ľudského práva na slobodu pohybu a pobytu.
Nepochybne žalobkyni patrí ochrana pred násilným správaním žalovaného, ktorý spôsob poskytnutia

ochrany musí zodpovedať charakteru právneho inštitútu pokrývajúceho toto konanie spoločnosťou
a právom netolerované. Obmedzenia ukladané žalovanému z titulu ochrany práv žalobkyne musia
byť v pomere k stretu práva žalovaného na slobodu pohybu proporcionálne z hľadiska sledovaného
cieľa a vhodnosti zvoleného prostriedku ochrany s prihliadnutím na praktický dopad na právne pomery
žalovaného i systémové zaradenie uložených obmedzení v právnej sústave.

24. Zákaz priblíženia sa k inému je v systéme právnej úpravy spojený s ochranou psychického
a fyzického zdravia oprávneného a jeho využitie prichádza do úvahy v prípade potreby zasiahnuť
a chrániť dotknutý subjekt pred „útočníkom“. Tomu zodpovedá režim neodkladných opatrení (§ 325
písm. e), f), h) CSP, vykázanie zo spoločného obydlia a zákaz priblíženia (§27 zákona č. 171/93 Z.z
o policajnom zbore), resp. má povahu trestnej sankcie v prípade, ak postihované konanie napĺňalo

znaky skutkovej podstaty trestného činu (§51 zák. č. 300/05 Z.z. Trestného zákona), či zákazu styku
v rodinnoprávnych vzťahoch (§25 zákona č. 36/05 Z.z Zákona o rodine) Avšak ani v prípade trestnej
zodpovednosti toho, kto neoprávnene zasiahol do fyzickej či psychickej integrity inej osoby sa nejedná
o koncept trvalého obmedzenia osobného práva povinného rozhodnúť o svojom pohybe (s výnimkou
obmedzenia vyplývajúceho z trestu odňatia slobody) ako to vyplýva z výroku odvolaním napadnutého

rozsudku. Zákaz priblíženia má charakter sankčného opatrenia nezodpovedajúceho dispozícii právnej
normy § 13 OZ, ktorá predpokladá len možnosť určovacieho nároku resp. uloženie povinnosti reštitučnej
či na peňažné plnenie, alebo povinnosti zdržať sa konkrétne vymedzeného neoprávneného zásahu
(ktorý trvá alebo je zrejmé, že bude opakovaný), ktorým neoprávneným zásahom nie je približovanie sa
k inému, ale násilie vzťahujúce sa k fyzickej, či psychickej integrite iného. Skutkové tvrdenia žalobkyne

(slovné útoky, vyhrážky, osočovanie, poškodzovanie majetku), ktorými odôvodnila svoj nárok a žiadala
výslovne o uloženie zákazu priblíženia sa žalovanému k jej osobe, bydlisku a pracovisku, nezadávajú
podľa názoru odvolacieho súdu ani priestor na právne posúdenie nároku podľa iných právnych noriem,
keď je tiež zrejmé, že vo vzťahu k popisovanému správaniu žalovaného podala žalobkyňa tiež podnet
na začatie trestného konania. Žaloba nebola neurčitá, či nezrozumiteľná, ani netrpela inými vadami,

ktoré by bránili jej prejednaniu, teda sa nevyžadoval ani postup v zmysle § 129 CSP. V súvislosti s do
úvahy prichádzajúcimi prostriedkami ochrany osobnostných práv do ktorých bolo zasiahnuté, z obsahu
skutkových tvrdení žalobkyne nemožno vyvodiť, aby žalobkyňa požadovala určenie, že k porušeniu jej
práv došlo, alebo že by žiadala nárok na primerané finančné zadosťučinenie, či na náhradu škody.

25. Odvolací súd tiež zastáva názor, že pokiaľ súd rozsudkom vo veci samej uložil žalovanému zákaz
priblíženia sa k inému, jeho rozhodnutie má charakter trvalého obmedzenia výkonu práva na slobodu
pohybu, čo nekorešponduje Čl. 23 Ústavy SR, ktorá predpokladá takéto obmedzenie len na základe
zákona. V zmysle Čl. 23 ods. 1, 3 sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje a môže byť obmedzená
zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia

alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Súd
rozhodoval o nároku žalobkyne na základe okolností zistených v čase vyhlásenia rozhodnutia, no
uložený zákaz priblíženia má účinky pro futuro. Rozhodnutie súdu konštituovalo povinnosť žalobcu
nepribližovať sa k žalobkyni pre budúcnosť, bez zreteľa na prípadnú zmenu okolností medzi stranami
sporu, a podľa názoru súdu by zakladalo prekážku rei iudicata podľa § 230 CSP, čo tiež vylučuje

poskytnutie právnej ochrany navrhovaným zákazom priblíženia. Obmedzenie práva pohybu môže byť
povinnej osobe ukladané len v rámci právnych inštitútov vyššie zmienených (neodkladné opatrenia,
trestné konanie,..), ktoré taký zásah do tohto práva predpokladajú ako sankciu, či preventívne opatrenia,
vo väzbe na konkrétne rušivé konanie osoby, ktorej je obmedzenie (zákaz) pohybu uložený. Priblíženie
sa k inému, nepredstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, čo vylučuje poskytnutie

právnej ochrany v zmysle § 13 OZ uložením zákazu takého konania.

26. Zamietnutie žaloby vo veci samej o zákaze priblíženia však nevylučuje poskytnutie ochrany práv
žalobkyne podľa § 11, § 13 OZ o porušení práva alebo poskytnutie finančného zadosťučinenia, čiposkytnutie ochrany v trestnom alebo priestupkovom konaní, alebo v opätovnom konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia o zákaze priblíženia, ak sa žalovaný dopustí konania zasahujúce v rozpore
so zákonom do práva na ochranu života a zdravia, vedenie súkromného, rodinného života. V pomere

k zákazu priblíženia uloženému rozhodnutím o žalobe vo veci samej procesná právna úprava v prípade
konania o návrhu na neodkladné opatrenie smerujúce k uloženiu zákazu priblíženia predpokladá
možnosť zrušenia takéhoto rozhodnutia na návrh ktorejkoľvek strany sporu, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP), ak nedôjde k zániku neodkladného opatrenia inak (uplynutím
času, rozhodnutím súdu), teda nemá charakter trvalého obmedzenia práv. V danej veci trvanie

neodkladného opatrenia na základe ktorého žalobkyňa uplatnila svoj nárok vo veci samej, súd vymedzil
do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej (§ 333 CSP), preto odvolací súd nerozhodoval
osobitne o jeho zrušení. Žalovaný si musí byť vedomý, že je povinný znášať následky svojho konania v
prípade, ak nenastane zmena v jeho prístupe k spracovaniu konfliktov, keď v dôsledku svojho správania
môže čeliť tiež trestnému konaniu i prípadným nárokom na náhradu majetkovej či nemajetkovej škody.

27. Pretože odvolací vychádzal z názoru, že ustanovenia §11, §13 OZ o ochrane osobnosti v sebe
nesubsumujú možnosť uloženia zákazu priblíženia žalovanému k žalobkyni, že taký zákaz nad rámec
zákonom sledovaného účelu vybočuje z ustanovenej právnej normy, znamená trvalý zásah do slobody
pohybu a pobytu v rozpore s právnou úpravou, zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu
zamietol.

28. Odvolací súd rozhodoval o zmene odvolaním napadnutého rozsudku, preto rozhodol tiež o náhrade
trov celého konania v súlade s § 396 ods. 3 aplikujúc pritom § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP je
procesnou normou umožňujúcou vziať do úvahy také okolností prípadu, ktorých zohľadnenie je vylúčené

pri aplikácii striktného pravidla o procesnej zodpovednosti sporových strán za výsledok konania.
Vyžaduje si to princíp spravodlivosti, ktorého zmyslom je zohľadniť osobitosť každého jednotlivého
súdneho sporu a mnohorakosť životných situácií nepostihnuteľných generálne uplatniteľnou procesnou
normou. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce
aplikáciu § 257 CSP existovali aj v prejednávanej veci a vyplývali z okolností sporu a vzájomného

postavenia sporových strán. Napriek procesnému úspechu odvolateľa, odvolací súd považoval okolnosti
existujúce na strane žalobkyne, ktoré viedli k podaniu žaloby za skutočnosti hodné osobitného zreteľa
pre výnimočné nepriznanie náhrady trov procesne úspešnej strane v zmysle § 257 CSP. Vyjadreniami
svedkov bolo potvrdené také správanie žalovaného voči žalobkyni, ktoré vzbudzovalo u nej obavy
o život a zdravie jej, i členov jej rodiny a nesporne práve konanie žalovaného bolo dôvodom, pre

ktorý sa žalobkyňa opodstatnene dovolávala súdnej ochrany. Zohľadňujúc uvedené, zodpovedá princípu
spravodlivosti (Článok 2 Základných princípov CSP), aby žalovaný znášal zodpovednosť za ním
nezvládnuté správanie a s tým súvisiace trovy súdneho konania, ktoré mu vznikli.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 2:1.

K rozhodnutiu sa pripája odlišné stanovisko členky senátu JUDr. Dany Popovičovej.
Nesúhlasné stanovisko JUDr. Dany Popovičovej vo veci sp.zn. 9Co/27/2022

V prejednávanej veci nesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu, a preto v zmysle § 394 ods. 1

C.s.p. pripájam odlišné stanovisko vo veci.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu žalovanému priblíženia sa k nej.
Uvedenú žalobu podala na základe uznesenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.9.2020 č.k.
25C/18/2020-37, ktorým jej súd uložil povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení

neodkladného opatrenia podať žalobu o zákaz priblíženia.

Súd prvej inštancie vychádzajúc z názoru, že žalobkyňa dôvodne uplatnila nárok na ochranu osobnosti,
v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalovanej.

Odvolací senát väčšinovým rozhodnutím rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
zamietol vychádzajúc z názoru, že ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka v sebe nesubsumuje
možnosť uloženia zákazu priblíženia sa k žalobkyni a takýto zásah vybočuje z ustanovenej právnejnormy. S uvedeným názorom nemožno súhlasiť, nakoľko k zamietnutiu žalobného návrhu došlo iba
z formálnych dôvodov.

Uvedenýmpostupomporušilodvolacísúdprávožalobkynenaspravodlivýproces,akžalobuzamietolnie
z dôvodu, že by ju považoval za nedôvodnú (odvolací súd práve naopak v odôvodnení svojho rozsudku
výslovne uviedol „Odvolací súd považuje za správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané také násilné konanie žalovaného, ktoré ohrozovalo
psychickú integritu žalobkyne, ako jednej zo zložiek práva na ochranu osobnosti jednotlivca chránený §

11 Občianskeho zákonníka, ktoré konanie tým zasahovalo aj do jej práva na vytváranie harmonických
rodinných väzieb, predstavujúcich súčasť práva na súkromie“), ale len preto, že „Ust. § 11 a §
13 Občianskeho zákonníka v sebe nesubsumujú možnosť uloženia zákazu priblíženia žalovanému
k žalobkyni, že taký zákaz nad rámec zákonom sledovaného účelu vybočuje z ustanovení právnej
normy ...“.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd zamietol žalobu žalobkyne iba z formálneho dôvodu
vychádzajúc z názoru, že žalobkyňa v žalobe uplatnila právo, ktoré nepatrí medzi prostriedky ochrany
osobnosti v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, preto s jeho závermi nemožno súhlasiť.

Ak teda senát považoval žalobný návrh – zákaz priblíženia za nesprávny vo vzťahu k ust. § 11 a § 13

Občianskeho zákonníka, nemožno potom za správny považovať ani jeho záver o tom, že žaloba netrpela
vadami – nezrozumiteľnosťou, ak skutkové tvrdenia v žalobe boli v rozpore s požadovaným žalobným
návrhom žalobkyne.

Zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha a preto nebolo možné žalobu zamietnuť len preto,

že žalobkyňa neformulovala žalobný návrh v súlade s ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ senát
odvolacieho súdu nedospel k záveru, že môže výrok rozhodnutia sám správne formulovať na základe
podanej žaloby, bol povinný postupovať podľa § 129 ods. 1 C.s.p. a vyzvať žalobkyňu na opravu
žalobného návrhu.

Možno preto uzavrieť, že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práv strán sporu na spravodlivý
proces, ak odvolací súd konštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie
- majúc za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané také násilné konanie žalovaného, ktoré
ohrozovalo psychickú integritu žalobkyne a ktoré zasahovalo aj do jej práv na vytváranie harmonických
rodinných väzieb presahujúcich súčasť práva na súkromie a napriek tomu žalobu zamietol iba

z formálneho dôvodu, že žalobkyňa v žalobe uplatnila právo, ktoré nepatrí podľa názoru odvolacieho
súdu medzi prostriedky ochrany osobnosti v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, nerešpektujúc
prípadný postup podľa § 129 ods. 1 C.s.p., preto s jeho závermi nemožno súhlasiť.

V Košiciach dňa 27.7.2023

JUDr. Dana Popovičová
členka senátu

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).