Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/39/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413202213
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6413202213.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E.XX, zastúpený SMOLKA & LAMAČKA advokáti s. r. o., so
sídlom Mlynské Nivy 58, 821 05 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 924 118, proti žalovanému
1/: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX a žalovanej 2/: G. B. H. I., nar. X.X.XXXX, bytom C.
D. E. XXX, o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. mája 2017 vo výroku,

ktorýmokresnýsúduložilžalobcovipovinnosťzaplatiťžalovaným1/a2/,každémupo10900Eurvlehote
30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.

II. Vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ investície,
každému po 4 667,50 Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, rozsudok Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. mája 2017 mení tak, že vzájomnú žalobu žalovaných
1/ a 2/, týkajúcu sa investícií, z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 Okresný súd Žiar nad
Hronom (ďalej aj „okresný súd“) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k CKN parc. č. XXX,
záhrady o výmere 383 m2, k CKN parcele č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 671 m2 a k
stavbe rodinného domu súpisné číslo 70, postaveného na CKN parcele č. XXX, zapísaného na LV č.
XXX, k. ú. C. D.. Zároveň okresný súd rozhodol tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu, A. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, prikázal nehnuteľnosti: CKN parcelu č. XXX, záhrady o výmere

383 m2, CKN parcelu č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 671 m2 a stavbu rodinného domu
súpisné číslo 70, postaveného na CKN parcele č. XXX, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. C. D.. Ďalej
Okresný súd Žiar nad Hronom rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k CKN parcele č. XXX,
záhrady o výmere 390 m2, k CKN parcele č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 366 m2 a
k stavbe rodinnému domu súpisné číslo XXX, postaveného na CKN parcele č. XXX, zapísaného na
LV č. XXX, k. ú. C. D. a tieto nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva F. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, v podiele 1 a G. B., H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. E.

XXX, v podiele 1. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému po 10 900 € v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ investície,
každému po 4 667,50 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku Štátu priznal náhradu trov konania
voči žalovanému 1/ v pomere 25 % a voči žalovanej 2/ v pomere 25 %. Voči žalobcovi okresný súdnepriznal štátu náhradu trov konania. O trovách konania strán sporu rozhodol okresný súd podľa ust. §
257 CSP tak, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.
ú. C. D., a to k domu číslo súpisné 70 postavenému na CKN parc. č. XXX, k CKN parc. č. XXX,
druh pozemku záhrady o výmere 383 m2 a k CKN parc. č. XXX, druh pozemku zastavené plochy
a nádvoria o výmere 671 m2. Uvedené nehnuteľnosti žiadal žalobca prikázať do svojho výlučného

vlastníctva s poukazom na to, že ich užíva spolu so svojou rodinou od roku 2002, t. j. od smrti jeho
matky. Podľa jeho názoru súčasná hodnota uvedených nehnuteľností je cca 132 776 €, pričom v čase,
keď nehnuteľnosti začal užívať bola ich hodnota 232 750,- Sk (7 726 €). Rozdiel medzi všeobecnou
hodnotou nehnuteľností v roku 2002 a súčasnou hodnotou preinvestoval on (žalobca). Žalobca žiadal
zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo aj k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. C. D.,
a to k domu súpisné číslo XXX, postavenému na CKN parc. č. XXX, k CKN parc. č. XXX, druh pozemku

záhrady o výmere 390 m2 a k CKN parc. č. XXX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere
366 m2. Uvedené nehnuteľnosti žiadal žalobca prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/
a 2/ v podiele 1. Uviedol, že v čase nadobudnutia uvedených nehnuteľností bola ich hodnota cca 46 471
€, pričom ich hodnota v súčasnej dobe je cca 66 388 €. Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli uvedené nehnuteľnosti
dedením po nebohom bratovi žalobcu v roku 2011. Žalobca žiadal žalovaným 1/ a 2/ uložiť povinnosť

zaplatiť mu sumu 19 916 €. Tvrdil, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ako aj na LV č.
XXX, nie je možná reálna deľba nehnuteľností. Žalobca poukazoval na rozsah investícií, ktoré vynaložil
do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a spochybnil rozsah investícií, ktoré prezentovali žalovaní
1/ a 2/ ako vynaložené do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedli, že súhlasia so zrušením podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX ako aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXX. Súhlasili aj s tým, aby nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX boli prikázané do vlastníctva žalobcu
a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ v podiele
1. Súhlasili so stanoviskom žalobcu, že u nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, reálna deľba
nie je možná. Rozporovali tvrdenia žalobcu týkajúce sa ním uvádzanej hodnoty nehnuteľností, a to

tak pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX ako aj o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX.
Nesúhlasili ani s výškou výplaty, ktorú žalobca od nich požadoval. Žiadali, aby k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva došlo bez následnej povinnosti vzájomnej výplaty. Nesúhlasili s výškou a
druhom investícií, ktoré si uplatnil žalobca. Po tom, čo súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
ustálil rozsah vykonaných investícií žalobcu a znalec určený súdom ich v znaleckom posudku ohodnotil,

vzniesli námietku premlčania žalobcom uplatnených investícií. Aj oni si vo vzťahu k žalobcovi uplatnili
investície, ktoré znalec J. K. L. v Znaleckom posudku č. 80/2016 ohodnotil sumou vo výške 18 669,97 €.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu, oboznámením sa s LV č. XXX a s LV č. XXX, k. ú. C. D., so znaleckými

posudkami vypracovanými J. K. L., s listinami predloženými stranami sporu, s uznesením Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12D/193/2010 Dnot 131/2002, s osvedčením o dedičstve sp. zn.
10D/415/2002 a s ostatným spisovým materiálom. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za
preukázané, že strany sporu nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľností a
že ich reálna deľba nie je účelná, preto podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXX, k. ú. C. D., a to k domu súpisné číslo 70 postavenému na CKN parc. č. XXX,
k CKN parc. č. XXX, druh pozemku záhrady o výmere 383 m2 a k CKN parc. č. XXX, druh pozemku
zastavené plochy a nádvoria o výmere 671 m2 zrušil a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu.
Uvedený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhoval žalobca aj žalovaní 1/ a 2/. Ďalej
zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. C. D., a to k domu

číslo súpisné 248 postaveného na CKN parc. č. XXX, k CKN parc. č. XXX, druh pozemku záhrady
o výmere 390 m2 a k CKN parc. č. XXX, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere 366
m2 a prikázal ich do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ v podiele po 1. Uvedený spôsob
vyporiadania navrhoval žalobca aj žalovaní 1/ a 2/. Na doplnenie okresný súd uviedol, že uvedený
spôsob vyporiadania je spravodlivý s poukazom na rozsah dlhodobého užívania nehnuteľností stranami

sporu.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 136 ods. 1 a 2, na
ust. § 141 ods. 1 a 2 a na ust. § 142 ods. 1 zákona č. 40/12964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v textelen „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“). Uviedol, že medzi stranami sporu bolo sporné, či má niektorá
strana sporu druhú stranu sporu za podiel vyplatiť alebo nie a ak vyplatiť za podiel, tak v akej výške. Súd
prvejinštanciezaúčelomzisteniavšeobecnejcenypredmetnýchnehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXX

a na LV č.XXX, k. ú. C. D. nariadil znalecké dokazovanie. Znalec J. K. L. vypracoval Znalecký posudok č.
81/2016,akoajZnaleckýposudokč.80/2016. VZnaleckomposudkuč.81/2016určilvšeobecnúhodnotu
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. na sumu 95 200 €. Uvedené nehnuteľnosti súd
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Keďže žalobca bol podielovým spoluvlastníkom v 1, vznikla
mu povinnosť vyplatiť žalovaným spolu sumu 47 600 € (95 200 € : 2). V Znaleckom posudku č.80/2016

určil znalec všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. na sumu 51 600 €.
Uvedené nehnuteľnosti prikázal súd do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/. Keďže žalobca
bol podielovým spoluvlastníkom v 1, vznikla žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 25 800
€ (51 600 € : 2). Vzhľadom na to vznikla v konečnom dôsledku žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným
1/ a 2/ spolu sumu 21 800 € (47 600 € - 25 800 €), čiže každému po 10 900 €. Žalobca si v konaní
uplatnil investície, ktoré realizoval do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. za vybudovanie

vodovodnej prípojky do domu a vodovodných rozvodov v dome v roku 2002-2003, vybudovanie pivnice
pod domom v roku 2004-2005, vybudovanie oporných múrov vo dvore v roku 2007, realizácia betónovej
platne pri studni a striešky nad studňou v roku 2005-2006, výstavba altánku s krbom v roku 2009,
vybudovanie prístupovej cesty do garáže (dva pásy) v roku 2005-2006, terénne úpravy (svahovitosť
pozemku) v roku 2002, oplotenie domu v roku 2005-2006, deka na prízemí, nové omietky, rozvody

elektriny a vody v roku 2002, omietky, stierky, plávajúca podlaha, dlažba v kúpeľni v rokoch 2003-2004,
práce v podkroví, deka – ťahanie múrov v roku 2004, nová strecha, komíny v roku 2005-2006. Ďalej
vybudoval terasu, schody do záhrady a verandu pristavenú k domu, pričom sám žalobca prehlásil, že
uvedené vybudoval v roku 2007 a rozvody v podkroví v roku 2006 a podlahy v podkroví v roku 2004.
Po podaní znaleckého posudku (č. 81/2016) vypracovaného znalcom J. K. L. žalobca vyššie uvedené

roky predmetných investícií nespochybňoval, roky uskutočnenia ďalších investícií upresnil v priebehu
konania. Znbaledc J. K. L. uvedené investície ohodnotil v Znaleckom posudku č. 81/2016 spolu na sumu
76 360,52 €. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa 22. 05. 2017 nerozhodol o tejto časti
predmetu sporu. O tejto časti premetu rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom dopĺňacím rozsudkom č.
k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017, v odôvodnení ktorého uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ v priebehu

konania, po podaní Znaleckého posudku č. 81/2016 vzniesli námietku premlčania investícií, ktoré si
v konaní uplatnil žalobca. Zdôraznil, že podľa vyjadrenia samotného žalobcu, uplatnené a znalcom
ohodnotené investície žalobcu do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. vykonal žalobca
v rozmedzí rokov 2002-2009, pričom žalobu podal súd 20. 02. 2013, z čoho je zrejmé, že žaloba bola
podaná na súd po zákonom stanovenej trojročnej premlčacej dobe, preto žalobu v tejto časti zamietol.

1.4 Pokiaľ ide o investície žalovaných 1/ a 2/, ktoré žalovaní 1/ a 2/ vložili do nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX, žalobca namietal, že žalovaní 1/ a 2/ investovali do nehnuteľností bez jeho súhlasu,
pričom poukázal na to, že urobil aj oznámenie na stavebnom úrade. Z listiny, ktorú súdu prvej inštancie
žalobca predložil, označenej ako „Podnet na prešetrenie zo dňa 31. 01. 2012“ a ktorú žalobca doručoval

Obci Stará Kremnička, vyplýva len to, že podľa jeho presvedčenia žalovaní 1/ a 2/ vykonávajú stavebné
úpravy určite bez stavebného povolenia, nakoľko on žiadosť ako podielový spoluvlastník nepodával
a ani nedával žiadne vyjadrenie. Bol teda toho názoru, že došlo k porušeniu zákona č. 50/1976 Zb.,
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona). V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že z uvedenej

listiny nevyplýva, že by žalobca nesúhlasil s investíciami žalovaných 1/ a 2/ do domovej nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX, namietal len to, že žalovaní 1/ a 2/ nemajú stavebné povolenie. Poukázal
tiež na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/, kde právny zástupca žalovaných 1/ a 2/
uviedol, že žalobca a ani žalovaní 1/ a 2/ si na vykonávanie investícií nedávali vzájomný súhlas;
tieto voči sebe navzájom nepožadovali, a to vzhľadom na dohodu žalobcu a jeho nebohého brata

(právneho predchodcu žalovaných). Konštatoval, že žalobca v konaní právne relevantným spôsobom
svoje tvrdenia (nesúhlas s investíciami žalovaných 1/ a 2/ do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX)
nepreukázal. Ďalej okresný súd konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ žiadali priznať nasledovné vykonané
investície: elektroinštalácia, vodoinštalácia vykonaná v roku 2011, nové stierky na vrchnom podlaží a
podlahy v roku 2011 - 2012, znižovanie stropov na poschodí v roku 2011 - 2012, nové platové okná v

roku 2011, prerábanie kúpeľne - nová sanita a dlažby v roku 2012. Znalec J. K. L. v Znaleckom posudku
č. 80/2016 investície žalovaných 1/ a 2/ do domovej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ohodnotil
sumou 18 669,97 €. Vzhľadom na to súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným
1/ a 2/, každému po 4 667,50 €. Znalec J. K. L. vypracoval dva znalecké posudky, Znalecký posudokč. 80/2016 a Znalecký posudok 81/2016. Súd prvej inštancie mu uznesením sp. zn. 5C/30/2013 zo dňa
03. 05. 2016 priznal znalečné vo výške 767,14 € (za Znalecký posudok č. 80/2016) a sumu 965,92 € (za
Znalecký posudok č. 81/2016). Zároveň upravil učtáreň okresného súdu, aby znalcovi vyplatila znalečné

z rozpočtových prostriedkov súdu. Uznesením zo dňa 29. 09. 2014 okresný súd priznal svedkovi M.
B. svedočné vo výške 21,60 € a zároveň tiež upravil učtáreň okresného súdu, aby svedkovi uvedené
svedočné vyplatila z rozpočtových prostriedkov. Žalobca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov,
preto okresný súd priznal štátu náhradu trov konania vynaložených z rozpočtových prostriedkov voči
žalovanému 1/ a 2/, u každého v pomere 25 %; okresný súd nepriznal štátu náhradu trov konania

vrozsahu50%vočižalobcovi.Otrováchstránsporuokresnýsúdrozhodolpodľaust.§257CSP,pretože
mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré podľa okresného súdu spočívajú v tom,
že by nebolo vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby
na súd (snaha o mimosúdne vyriešenie sporu) spravodlivé priznať stranám sporu náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 22. 05. 2017 a aj proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej

inštancie zo dňa 10. 07. 2017 sa žalobca odvolal. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie
zo dňa 22. 05. 2017 žalobca uviedol, že podáva odvolanie do výroku, ktorým mu súd prvej inštancie
uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému po 10 900 € v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudkuatiežprotivýroku,ktorýmmuokresnýsúduložilpovinnosťzaplatiťžalovaným1/a2/investície,
každému po 4 667,50 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žiada, aby odvolací súd postupom

podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých
výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby postupom podľa § 388 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobu v odvolaním
napadnutomrozsahuzamieta.Ďalejuviedol,ževprvomradechcepoukázaťnato,žesúdprvejinštancie
sa nesprávne vyporiadal s otázkou povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému sumu

10 900 €, pričom súdom prvej inštancie uloženú povinnosť považuje za rozpornú s dobrými mravmi
a aj s princípom spravodlivosti a primeranosti. Primárne v rozpore s dobrými mravmi a s princípom
spravodlivosti a primeranosti podľa žalobcu je to, aby sa pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
stavbe so súpisným číslom 70, ako aj k ostatným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom
Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese Žiar nad

Hronom, obec C. D., k. ú. C. D. vychádzalo z ich súčasnej všeobecnej hodnoty tak, ako bola ustálená
Znaleckým posudkom č. 81/2016, hoci súčasnú všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností, zapísaných
na LV č. XXX ako aj hodnotu ním vykonaných stavebných prác žiadnym spôsobom nespochybňoval ani
nespochybňuje, je presvedčený, že pri samotnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemal súd
prvej inštancie vychádzať zo súčasnej faktickej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú.

D., obsahujúcej aj ním vykonané stavebné práce, ale z hodnoty nehnuteľností, ktorá predstavuje rozdiel
medzivšeobecnoutrhovouhodnotouahodnotounímvykonaných stavebných prácastavebných úprav.
Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na to, že predmetná domová nehnuteľnosť v začiatku výlučného
užívania jeho osobou mala všeobecnú trhovú hodnotu iba cca 232 750,- Sk, t. j. cca 7 726 € a stavba
so súpisným číslom XXX, ako aj ostatné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným

úradom Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v okrese Žiar nad Hronom, v obci C. D.
a v katastrálnom území C. D. v začiatku ich výlučného užívania jeho bratom a žalovanými 1/ a 2/, mali
všeobecnú trhovú hodnotu cca 1 400 000,- Sk, t. j. 46 471 €. Aj z uvedených dôvodov je podľa žalobcu
žalovaným 1/ a 2/ priznaný nárok na zaplatenie sumy každému po 10 900 € v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko pri faktickom vyporiadaní medzi ním a jeho bratom obdržal nehnuteľnosti v diametrálne nižšej

hodnote. S poukazom na uvedené nie je podľa žalobcu žalovaným 1/ a 2/ priznaný nárok na zaplatenie
sumy každému po 10 900 € v súlade § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v odvolaní poukázal
ďalej na to, že súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru tiež nesprávne vysporiadal s otázkou povinnosti
jeho osoby zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ investície, každému po 4 667,50 €, pretože v predmetnom súdnom
konaní bola síce stanovená hodnota stavebných prác vykonaných zo strany žalovaných 1/ a 2/, avšak

nebolo preukázané zo strany žalovaných 1/ a 2/, či tieto stavebné práce bolo nutné vykonať na údržbu
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. a išlo o bežnú záležitosť, alebo či tieto stavebné
práce bolo nutné vykonať na údržbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. a nešlo o bežné
záležitosť, alebo či tieto stavebné práce nebolo nutné vykonať na údržbu nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX, k. ú. C. D. a nešlo o bežnú záležitosť. Vyššie uvedené členenie stavebných prác má

podľa žalobcu podstatný význam pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to so zreteľom na ich
opodstatnenosť, právnu kvalifikovateľnosť, právnu vynútiteľnosť, výšku sumy na zaplatenie, moment
splatnosti a premlčateľnosť. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní zdôraznil, že súd prvej
inštancie sa nedostatočne zaoberal závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2011zo dňa 27. 02. 2012, podľa ktorého „ pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré
súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom
zmysle na návrh účastníka, je treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi

nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu vecí, ktoré neboli nevyhnutné,
medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka),
medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas, alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom
vynaložené bez tohto súhlasu“. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní tiež zdôraznil, že treba tiež
zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe

úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku
premlčania. S prihliadnutím k tomu potom ide buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka
uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1, 2, 3
OZ, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ, pre ktorej počiatok je rozhodujúca
doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí

v dobe podľa § 107 OZ v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti
so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107
OZ od zániku tohto spoluvlastníctva.

2.1 V súvislosti na vyššie uvedeným žalobca v odvolaní namietal nevykonanie ním navrhovaného
dôkazu súdom prvej inštancie, a to výsluchu znalca J. L. na vyjadrenie sa k otázke akého druhu boli
stavebné práce. Taktiež podľa žalobcu žalovaným 1/ a 2/ priznaný nárok na investície súdom prvej
inštancie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko on (žalobca) s vykonaním predmetných stavebných
prác nesúhlasil. Odhliadnuc od vyššie uvedeného vzniesol žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ priznanému

nároku na zaplatenie investícií, každému sumu po 4 667,50 € v odvolacom konaní námietku premlčania.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom neustálil kedy nastala
splatnosť investícií vykonávaných zo strany žalovaných 1/ a 2/, teda kedy začala plynúť premlčacia
doba. V závere odvolania žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom rozsahu zmätočné, nie je z jeho obsahu zrejmé, čo bolo podkladom pre toto

rozhodnutie, na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol vo výrokoch, proti ktorým sa
odvoláva. Podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie v prvom rade nesprávne a zmätočne vysporiadal
sotázkoupovinnostijehoosobyzaplatiťžalovaným1/a2/,každémupo10900€,pričomrozsudokvtejto
časti je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež sa súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne vysporiadal s
otázkoupovinnostižalobcuzaplatiťžalovaným1/a2/investície,každémupo4667,50€,nakoľkonebolo

v predmetnom súdnom konaním hodnoverným spôsobom zo strany žalovaných 1/ a 2/ preukázané o aký
druh stavebných prác vykonávaných žalovanými 1/ a 2/ na nehnuteľnostiach zapísaných ma LV č. XXX
išlo, pričom uvedené malo podstatný vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej
inštancie má podľa žalobcu v odvolaním napadnutých častiach vady, ktorými bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní zdôraznil, že za porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Poukázal pritom na ust. § 220 ods. 2 CSP a navrhol, aby odvolací súd rozhodol
tak, ako uviedol v úvode odvolania.

3. V podaní označenom ako odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom

č. k. 5C 30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017 sa žalobca odvolal aj proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej
inštancie a uviedol, že žiada, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) , d) a c) CSP
odvolaním napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
alebo aby postupom podľa § 388 CSP dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho
návrhu na zaplatenie investícií voči žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu vyhovie. Ďalej uviedol, že v prvom

rade chce poukázať na to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s uplatnenou námietkou
premlčania investícii žalobcu vznesenej zo strany žalovaných 1/ a 2/. Podľa jeho názoru predmetná
námietkapremlčanianeobstojí,jevznesenázostranyžalovaných1/a2/vrozporesdobrýmimravmiako
aj s princípom spravodlivosti a primeranosti. Primárnosť rozporu s dobrými mravmi ako aj s princípom
spravodlivosti a primeranosti spočíva podľa žalobcu v tom, že žalovaní na jednej strane profitujú pri

vyporiadaní stavby so súp. číslom ako aj ostatných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C.
D. a na strane druhej prostredníctvom vznesenej námietky premlčania odmietajú uhradiť jeho osobe
zhodnotenie nehnuteľností, z ktorých majetkovo profitujú. Žalobca ďalej opakovane v odvolaní poukázal
nato,že nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXprek.ú.C.D.vzačiatkuichvýlučnéhoužívaniažalobcommali všeobecnú trhovú hodnotu iba cca 232 750,- Sk, to je cca 7 726 € a rodinný dom so súpisným
číslom XXX, ako aj ostatné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. územie C. D. na začiatku ich
výlučného užívania jeho bratom a žalovanými 1/ a 2/ mali všeobecnú trhovú hodnotu cca 1 400 000,- Sk,

to je 46 471 €. Ďalší rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi je podľa žalobcu v tom,
že žalovaní 1/ a 2/ námietku premlčania vzniesli ku koncu súdneho konania. V nadväznosti na uvedené
žalobca uviedol, že má za to, že žalovanými 1/ a 2/ vznesená námietka premlčania investícií žalobcu do
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. nie je v súlade s ust. § 3 ods. 1 OZ. Ďalej poukázal
na to, že súd prvej inštancie sa v konaní žiadnym spôsobom nevysporiadal s charakterom stavebných

prác vykonávaných jeho osobou na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D.. Poukázal
tiež na to, že v priebehu súdneho konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, či ním vykonané
stavebné práce bolo nutné vykonať na údržbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D.
a či išlo o bežnú záležitosť, alebo či tieto stavebné práce bolo nutné vykonať na údržbu nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. a nešlo o bežné záležitosť, alebo či tieto stavebné práce nebolo
nutné vykonať na údržbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. a nešlo o bežnú záležitosť.

Na tieto kritéria stavebných práv poukázal žalobca v odvolaní v súvislosti s uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2011 zo dňa 27. 02. 2012, podľa ktorého „pri vyporiadaní zrušovaného
podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1, veta tretia Občianskeho
zákonníka (ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka) je treba z hľadiska povahy nárokov
a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu

a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach
(§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré
boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu.“ V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní
zdôraznil, že súd prvej inštancie sa v rozsudku v odvolaním napadnutej časti žiadnym spôsobom
nevysporiadal s otázkou začiatku plynutia premlčacej doby, s otázkou uplynutia premlčacej doby a

s následnou samotnou otázkou dôvodnosti vznesenej námietky premlčania, osobitne k jednotlivým
stavebnýmprácamvykonávanýmjehoosobouzakonkrétneobdobie.Vnadväznostinauvedenéžalobca
v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku uviedol, že v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje akékoľvek
odôvodnenie, z akých dôvodov a pohnútok, s poukazom na charakter ním vykonávaných stavebných
prác súd prvej inštancie ustálil začiatok z vykonaného znaleckého dokazovania a z vyjadrení sporových

strán žiadnym spôsobom nevyplýva, akého charakteru boli ním vykonávané stavebné práce. Namietal
tiež nevykonanie dôkazu súdom prvej inštancie navrhovaného jeho osobou, a to výsluchu znalca J.
L., ktorý je podľa názoru žalobcu osobou oprávnenou na vyjadrenie sa akého druhu z hľadiska vyššie
uvedených kritérií boli vykonané stavebné práce. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie ďalej vytkol,
že sa nesprávne vysporiadal aj s otázkou začiatku plynutia premlčacej doby investícii jeho osoby do

nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. vzhľadom k tomu, že bez akékoľvek odôvodnenia
určil začiatok plynutia premlčacej doby na obdobie vykonávania predmetných investícii jeho osobou.
V tejto súvislosti preukázal na to, že súd prvej inštancie nemal žiadnym spôsobom preukázané,
akého charakteru boli ním vykonávané práce. Žalobca plynutia premlčacej doby jednotlivých investícií
vykonaných jeho osobou. Zdôraznil, že zo súdneho spisu, dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom

spise, tiež v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku poukázal na to, že súd prvej inštancie nemal v
konaní žiadnym spôsobom preukázané, či medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, prípadne ich právnym
predchodcom existovala dohoda ohľadne úhrady ním vykonávaných stavebných prác. Zdôraznil, že
neobstojísúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nakoľkosútuďalšieprostriedkyprocesnejobrany,
ktoré neboli uplatnené a to s poukazom na nim navrhovaný výsluch znalca J. L., z ktorého by bolo možné

presúdprvejinštancievyvodiť,ktoréstavebnéprácevykonávanéžalovanými1/a2/nanehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. boli nutné, a ktoré nutné neboli. Uvádzané nedostatky, resp.
pochybenia zo strany súdu prvej inštancie sú podľa žalobcu podložené ustálenou súdnou praxou,
konkrétne rozhodnutím č. 37/1982 uverejneným v Zbierke súdnych stanovísk a rozhodnutí, z ktorého
vyplýva, že vždy treba zistiť či išlo o náklady na nevyhnutné opravy, či údržbu alebo o náklady na opravy

a úpravy nie nevyhnutné. V závere odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku žalobca uviedol, že rovnako
ako v prípade základného rozsudku má za to, že aj pri vydávaní dopĺňacieho rozsudku bolo porušené
jehoprávonaspravodlivýproces,ktoréjevpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepublikyokrem
zákonomzaručenéajčlánkom46anasl.ÚstavySRakoajčlánkom6Dohovoruoochraneľudskýchpráv
a základných slobôd, ku ktorému dohovoru pristúpila Slovenská republika a stal sa súčasťou Ústavy SR.

4. K obsahu odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 22. 05. 2017 sa žalovaní
1/ a 2/ písomne vyjadrili a vo vyjadrení uviedli, že žalobca sa majoritne vo svojom odvolaní opiera o
právne tvrdenie, že rozsudok okresného súdu je v rozpore s dobrými mravmi a s princípom spravodlivostia primeranosti, s čím sa nie je možné stotožniť, pretože legislatívnou úpravou vykonanou zákonom č.
160/2015 Z. z., Civilným sporovým poriadkom („CSP“), účinnou od 01. 07. 2016 bola rekodifikovaná
procesnoprávna úprava obsiahnutá v zákone č. 99/1963 Zb., Občianskom súdnom poriadku („OSP“)

na dva kódexy. Právna úprava dobrých mravov sa nachádza v Čl. 1 Základných princípov zákona č.
161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku („CMP“), v zmysle ktorého je súd ex officio povinný
na dobré mravy v konaní prihliadať; v zmysle právnej úpravy CSP však tomu tak nie je. Ďalej žalovaní
1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázali na ust. § 366 CSP, kde sa uvádza, že prostriedky
procesného útoky a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred okresným súdom je možné použiť

len výnimočne a v taxatívne uvedených prípadoch. Toto ustanovenie je však reštriktívne a teda zákon
nepripúšťa nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní, a to i vzhľadom
na zásadu hospodárnosti konania. V ďalšom žalovaní 1/ a 2/ poukázali vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu na ust. § 153 CSP, kde je upravená sudcovská koncentrácia konania a na ust. § 154 CSP
kde je upravená zákonná koncentrácia konania a uviedli, že práve takéto konanie žalobcu (vznesenie
námietky premlčania až v odvolacom konaní) možno kvalifikovať ako konanie v rozpore so zásadou

hospodárnosti a rýchlosti konania, ako i naplnenie Čl. 5 Základných princípov CSP, t. j. zákazu zneužitia
práva (denegatio justitie). V uvedenej súvislosti žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu
uviedli, že keď žalobca podával žalobu, v ktorej od žalovaných 1/ a 2/ požadoval vyplatenie rozdielu
hodnotynehnuteľnostívzniknutéhotitulomjehoinvestícií, sámvovzťahukžalovaným1/a2/neprihliadol
na dobré mravy. Výšku hodnoty nehnuteľností určenú znaleckým posudkom v prvoinštančnom konaní

nenamietal, pričom mal na to zákonné prostriedky a možnosti. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu poukázali ďalej na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedli, že žalobca investície
vykonal do nutnej opravy, čo písomne pred súdom prvej inštancie sám potvrdil. Táto skutočnosť teda
nebola sporná a preto súd prvej inštancie nebol povinný v časti nespornej medzi stranami sporu
vykonávať dokazovanie. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej na ust. § 363

CSP a 365 CSP a uviedli, že z uvedených ustanovení CSP vyplýva povinnosť objektívne odôvodniť
odvolacie dôvody, čo žalobca nesplnil. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaní 1/ a 2/ uviedli,
že podľa ich názoru je rozhodnutie okresného súdu o investíciách žalovaných 1/ a 2/ správne, pretože
z predložených dokladov, ako aj z ich ocenenia znalcom vyplýva, že tento záver súdu prvej inštancie
je vecne správny a zákonný. Uviedli, že okresný súd rozhodol kvalifikovane a v súlade s platnou

právnou úpravou. Pokiaľ ide o investície žalovaných 1/ a 2/ žalobca premlčanie v prvoinštančnom konaní
nenamietal, urobil tak až v odvolaní, čo zákon nepripúšťa (§ 366 CSP). Na základe uvedených
skutočností žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 22. 05. 2017 v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. Na obsah vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu žalobcu reagoval žalobca v podaní zo dňa
28. 08. 2017, kde uviedol, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu a to či už proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/308/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 alebo proti dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017. Podľa názoru
žalobcu vyjadrenie žalovaných 1 a 2/ k odvolaniu je zmätočné, nepreskúmateľné, pričom obsahuje

nesprávneprávneajskutkovézávery.Zobsahuvyjadreniažalovaných1/a2/niejepodľažalobcumožné
jednoznačne identifikovať, či sa predmetné vyjadrenie vzťahuje na odvolanie jeho osoby voči rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 alebo voči dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017. Odhliadnuc od
vyššie uvedeného sa právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ podľa žalobcu vo svojom vyjadrení nesprávne

odvoláva na príslušné ustanovenie CSP ohľadne uplatňovania prostriedkov procesného útoku, resp.
procesnej obrany, sudcovskej koncentrácie konania a zásahy hospodárnosti a rýchlosti konania, pretože
z ustanovenia § 470 ods. 2 CSP podľa žalobcu vyplýva, že právnym zástupcom žalovaných 1/ a 2/
uvádzané procesné inštitúty nemožno aplikovať na sporové konania začaté pred 01. 07. 2016. Pokiaľ
by však právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ trval na uvedenom a s jeho tvrdeniami by sa v tomto smere

stotožnil aj odvolací súd, žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ poukázal na to, že aj
právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ sa dostal do omeškania s uplatňovaním prostriedkov procesnej
obrany, keď námietku premlčania voči jeho osobou vykonaným stavebným prácam vzniesol po prvý krát
až vo svojej písomnosti zo dňa 05. 04. 2017, t. j. 3 roky po začatí predmetného súdneho konania. V
závere vyjadrenia k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosti uvedené

v jeho vyjadrení a v odvolaniach žiada, aby bolo rozhodnuté v súlade s odvolacími petitmi oboch jeho
odvolaní.6. Žalovaní 1/ a 2/ sa vyjadrili aj k odvolaniu žalobcu voči dopĺňaciemu rozsudku, pričom vo vyjadrení
uviedli, že žalobca dôvodnosť odvolania opiera o citáciu ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), g), f) a
písm. h) CSP, ktoré ustanovenia mal súd prvej inštancie podľa jeho názoru porušiť. Okresný súd sa

mal podľa tvrdenia žalobcu nesprávne vysporiadať s námietkou premlčania hodnoty jeho investícií,
keď mal konať v rozpore s dobrými mravmi, spravodlivosti a primeranosti. Tento názor žalobcu však
podľa žalovaných 1/ a 2/ odporuje CSP, ktorý dáva súdu povinnosť vyhovieť vznesenej námietke
premlčania, pokiaľ je dôvodná, bez ohľadu na dobré mravy. Pokiaľ žalobca v odvolaní okresnému
súdu vytkol, že sa nevysporiadal s tým, či stavebné práce vykonané žalobcom bolo nutné vykonať

na opravu a údržbu nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D., tak s týmto názorom
žalobcu nie je možné sa stotožniť, nakoľko v zmysle zákonnej úpravy CSP okresný súd nemal
žiadnu povinnosť skúmať v odvolaní namietané skutočnosti, pokiaľ sám žalobca vo svojom vyjadrení
zo dňa 09.03.2017 na strane 3 uviedol, že „ investície vykonané mojou osobou sa v značnej miere
týkali nutnej (nevyhnutnej) opravy domu“. Tieto skutočnosti neboli preto sporné, pričom boli tvrdené
zo strany samotného žalobcu. Pokiaľ žalobca okresnému súdu v odvolaní vytkol, že nesprávne

ustálil začiatok plynutia premlčacej doby, žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že s týmto názorom
žalobcu nie je možné sa stotožniť, pretože okresný súd zo žalobcom predložených dokladov, ako
aj zo znaleckého posudku určil dobu, kedy boli práce vykonané. Názor žalobcu ohľadne počítania
premlčacej doby od kolaudácie nevyplýva podľa žalovaných 1/ a 2/ zo žiadneho súdneho rozhodnutia,
ani z názoru najvyšších súdnych autorít. Naopak, odporuje platnej právnej úprave, z ktorej vyplýva,

že vykonané investície bez súhlasu spoluvlastníka (v tom čase ešte žijúceho právneho predchodcu
žalovaných 1/ a 2/), bol žalobca oprávnený z dôvodu plynutia premlčacej doby uplatniť si voči nemu,
včaseichvykonania.Okresnýsúd prisvojomrozhodovanísprávnepodľažalovaných1/a2/prijalprávny
názor o počiatku plynutia premlčacej doby, keď ustálil začiatok plynutia premlčacej doby nie dobou
zrušenia podielového spoluvlastníctva, ale dobou vynaložených nákladov. Prvoinštančný súd v zmysle

ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodol zákonne, kvalifikovane a procesne správne, keď
vynaložené investície do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, Stará Kremnička nemohol žalobcovi
vzhľadom k uplatnenej námietke premlčania žalovanými 1/ a 2/ priznať. Okresný súd v zmysle procesnej
diligencie strán sporu, na ktorej báze je CSP vybudované, nebol povinný nad rozsah hmotnoprávnych
návrhov a prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalobcu vykonať ďalšie dokazovanie,

keď skutočnosti neboli sporné a ani namietané, i vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu k dopĺňaciemu rozsudku žalovaní 1/ a 2/ navrhli rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) po prejednaní odvolania žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 a dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017 v poradí prvým
rozsudkom vydaným v tejto veci rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo
dňa 22. 05. 2017 vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/,
každému po 10 900 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým okresný súd uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ investície, každému po 4 667,50 € v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil; vo zvyšnej časti zostal rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. 05. 2017 nedotknutý. Dopĺňací
rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. 07. 2017 odvolací súd
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec v uvedenom

rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Proti predmetnému, v poradí prvému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal žalobca
podľa § 420 písm. f) CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie. V dovolaní uviedol, že dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu trpí viacerými vadami zmätočnosti ako aj nesprávnym právnym

posúdením. Navrhol, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

9. V súvislosti s dovolacím dôvodom uplatneným podľa ust. § 420 písm. f) CSP žalobca v dovolaní
uviedol, že výroky rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu sú v zrejmom rozpore s vykonanými

dôkazmi a s objektívnym právnym stavom. V uvedenej súvislosti žalobca v dovolaní uviedol, že podľa
LV č. XXX, k. ú. C. D. mal žalobca spoluvlastnícky podiel 1/2, žalovaný 1/ mal spoluvlastnícky podiel
1/3a žalovaná 2/ mala spoluvlastnícky podiel 2/3. V dôsledku uvedeného sú potom podľa žalobcu
dovolaním dotknuté výroky rozsudku odvolacieho súdu nesprávne, keďže žalobca mal byť povinnýzaplatiť žalovanému 1/3-nu a nie 1/2 celkovej sumy náhrady, resp. investícií a žalovanej 2/ 2/3-iny a nie
1/2. Žalobca v dovolaní ďalej namietal, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal jeho odvolacou námietkou,
že žalovaným 1/ a 2/ priznaný nárok na zaplatenie náhrady ako vylúčeným spoluvlastníkom (každému

po 10.900,- Eur) je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súvislosti
s dovolacím dôvodom uplatneným podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobca v dovolaní formuloval
nasledovnú dovolaciu otázku: „Či v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže súd znížiť primeranú náhradu,
ktorú je povinný zaplatiť spoluvlastník, ktorému boli nehnuteľnosti prikázané, ďalším (odstupujúcim)

spoluvlastníkom s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka“. Odvolací súd sa k takto
konkrétne vymedzenej otázke podľa žalobcu nevyjadril, ale v bode 9. odôvodnenia rozsudku uviedol,
že rozhodujúca je cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania. Podľa názoru žalobcu mali súdy
(prvoinštančný a odvolací) primeranú náhradu s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka znížiť,
pretože v čase, keď žalobca začal sám užívať predmetnú nehnuteľnosť, mala táto nehnuteľnosť hodnotu
približne 7.726,- Eur a súčasná hodnota tejto nehnuteľnosti je 95.200,- Eur, ktorú hodnotu predmetná

nehnuteľnosť dosiahla podľa žalobcu výlučne jeho pričinením. Pre porovnanie žalobca poukázal na
to, že nehnuteľnosti, ktoré boli prikázané do podielového spoluvlastníctva žalovaným, mali v čase
začatia ich užívania žalovanými trhovú hodnotu približne 46.471,- Eur a v súčasnosti je ich trhová
hodnota 51.600,- Eur. Žalovaní teda hodnotu nehnuteľností, ktoré užívajú zvýšili podľa žalobcu iba
zanedbateľným spôsobom.

10. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhli dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť
a priznať im náhradu trov dovolacieho konania. Uviedli, že rozporujú skutkové a právne tvrdenia
uvádzané žalobcom v dovolaní. Tieto považujú za nedôvodné a nenapĺňajúce atribúty dovolania.
Tvrdenia žalobcu uvedené v dovolaní označili žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu za všeobecné,

bez ich akéhokoľvek ďalšieho substancovania žalobcom. Zdôraznili, že dovolávanie sa dobrých
mravov žalobcom neobstojí, pretože sám žalobca nekonal v súlade s uvedenou zásadou, keď nebol
ochotný v záujme dosiahnutia spoločného konsenzu so žalovanými mimosúdne jednať, pričom žiadnym
spôsobom neuniesol dôkazné bremeno v časti jeho tvrdení. Tiež uviedli, že žalobca neuviedol v dovolaní
žiadnu relevantnú právnu otázku v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ktorá by mala mať zásadný

význam na meritum veci. Rovnako nebol podľa žalovaných naplnený ani dovolací dôvod v zmysle ust.
§ 420 písm. f) CSP, pretože v zmysle ustálenej judikatúry ESĽP právo na spravodlivý proces v zmysle
článku 6 Dohovoru nemožno chápať tak, že súd je povinný dať odpoveď na každý argument strán sporu.

11. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 35 CSP) rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31.

marca 2020 sp. zn. 13Co/193/2018 v časti, v ktorej krajský súd potvrdil výrok rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom z 22. mája 2017 č. k. 5C/30/2013-281 o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným 1/
a 2/ titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, každému sumu 10 900 Eur a titulom investícií
každému sumu 4 667,50 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, zrušil a v uvedenom rozsahu
vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia najvyšší súd ako

súd dovolací uviedol, že pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení
kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákona, ale aj z ústavnoprávneho
rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv
spojených so súdnou ochranou práva. Za takéto porušenie práva považoval dovolací súd nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa náhrady vylúčených spoluvlastníkov
a investícií s odôvodnením, že odvolací súd sa v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku
nezaoberal s odvolacou námietkou žalobcu, že rozhodnutím súdu prvej inštancie žalovaným priznaný
nárok na zaplatenie náhrady vylúčeným podielovým spoluvlastníkom (každému po 10.900,- Eur)
a investícií je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nereagoval

tiež na argumentáciu žalobcu, že vzhľadom na stav uvedený na LV č. XXX, k. ú. C. D. súdy oboch
inštancií rozhodli nesprávne, keď v zmysle ich rozhodnutia mal žalobca uhradiť žalovanému 1/ 1 (a
nie 1/3) a žalovanej 2/ 1 (a nie 2/3) z celkovej sumy náhrady, resp. investícií.V uvedenej súvislosti
dovolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia konštatoval, že z obsahu súdneho spisu vyplýva,
že právny zástupca žalobcu pred súdom prvej inštancie v súvislosti s okolnosťami, za ktorých došlo

k zveľaďovaniu jemu prikázaných nehnuteľností, argumentoval aj dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku, ani dopĺňacieho rozsudku
na uvedenú argumentáciu žalobcu nijako nereagoval. V uvedenej súvislosti najvyšší súd v odseku
16.2 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia uviedol, že odvolací súd predmetnú argumentáciu žalobcuuvedenú aj v odvolaní síce premietol do konštatačnej časti odseku 2. a 2.1 odôvodnenia svojho
rozhodnutia, avšak vo svojich východiskách a záveroch na uvedenú argumentáciu žalobcu nereagoval.
Odvolacísúdtedapodľaodôvodneniazrušujúcehouzneseniadovolaciehosúdunereagovalnaskutkové

tvrdenia a právne argumenty žalobcu, hoci boli, resp. mohli byť pre rozhodnutie o odvolaní podstatné
a právne významné a jasným a zrozumiteľným spôsobom sa nevyrovnal so všetkými skutkovými
a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie o odvolaní podstatné a právne významné. Na
základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné
a arbitrárne, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP,

preto rozsudok odvolacieho súdu vo výroku zrušujúceho uznesenia vymedzenom rozsahu zrušil a vec
mu v uvedenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zrušení v poradí prvého rozsudku vo vyššie uvedenom
rozsahu dovolacím súdom vec opätovne prejednal v rozsahu a z dôvodov daných odvolaním podľa
ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustr. § 385 ods. 1 CSP

(a contrário) a rozsudok okresného súdu č. k. 5C/30/2013-281 zo dňa 22. mája 2017 vo výroku, ktorým
okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/, každému po 10 900 Eur v lehote
30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil; vo výroku, ktorým
okresný súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ investície, každému po 4 667,50
Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.

5C/30/2013-281 zo dňa 22. mája 2017 podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že vzájomný návrh žalovaných
1/ a 2/, týkajúci sa investícií, zamieta.

13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Zmyslom citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva,
ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,

vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
noriem základných (rozsudok NS ČR zo dňa 26. 06. 1997, sp. zn. 3Cdo 69/96).

15. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že v zmysle odbornej spisby a ustálenej súdnej
praxe, postup súdu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách,

kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia výkonu práva je úmysel poškodiť či znevýhodniť
povinnú osobu (šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným
dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi stranami sporu, tak na postavení niektorej z nich
navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu právnej istoty a nesmie neprimerane
oslabovať subjektívne práva strán sporu vyplývajúce z právnych noriem.

16. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší podielové
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na
veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla

účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec
žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

17. Najvyšší súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolaciemu súdu vytkol, že sa nevysporiadal
s odvolacou argumentáciou žalobcu, v rámci ktorej žalobca v odvolaní namietal, že žalovaným 1/

a 2/ priznaný nárok na zaplatenie náhrady za zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXX,k.ú.C.D.a investícií(ktorénehnuteľnostižalobcanadobudol
do výlučného vlastníctva), je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, preto odvolací súd po opätovnom prejednaní veci, viazaný právny názorom dovolacieho
súdu uvádza, že pokiaľ ide o posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie premietnutých

do žalobcovi uloženej povinnosti zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva každému z nich sumu 10 900 Eur, odvolací súd nepovažuje z nižšie uvedených
dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie za vyvolávajúce rozpor s dobrými mravmi, pretože tak akoje uvedené v odseku 15. odôvodnenia tohto rozsudku, korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu
právnej istoty.

18. Podľa Čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, ak takej ustálenej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo.

19. Po opätovnom prejednaní odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 22. 05. 2017
odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s argumentáciou žalobcu, že povinnosť žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ titulom vyrovnania
podielov (primeranej náhrady), každému po 10 900 € a titulom investícií každému po 4 667,50 Eur je
v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom primárne je
v rozpore s dobrými mravmi podľa žalobcu to, že sa má pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú Stará Kremnička vychádzať z ich súčasnej všeobecnej
trhovej hodnoty tak, ako bola táto ustálená Znaleckým posudkom č. 81/2016, vypracovaným znalcom
J. K. L., pretože hoci súčasnú všeobecnú trhovú hodnotu predmetných nehnuteľností, tak ako aj
hodnotu ním vykonaných stavebných prác, nespochybňoval a ani nespochybňuje, je presvedčený, že
pri samotnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemal súd vychádzať zo súčasnej všeobecnej

trhovej hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D., ale z hodnoty, ktorá predstavuje
rozdiel medzi ich všeobecnou trhovou hodnotou a hodnotou ním vykonaných stavebných prác
a stavebných úprav, odvolací súd uvádza, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre určenie výšky
primeranej náhrady odstupujúcim spoluvlastníkovi/kom, ktorý/rí je/sú zo spoluvlastníctva rozhodnutím
súdu o zrušení spoluvlastníctva vylúčený/ní, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania.

Vzhľadom na porovnateľnú, takmer rovnakú všeobecnú úpravu podielového spoluvlastníctva v Českej
republikeavSlovenskejrepublike,umožňujúcuuplatneniekomparatívnehovýkladu,poukazujeodvolací
súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2597/2010, kde Najvyšší súd ČR uviedol,
že: „v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pre určenie primeranej náhrady
rozhodujúca cena nehnuteľnosti v dobe jej vyporiadania.“ Ak totiž zo Znaleckých posudkov č. 80/2016

a č. 81/2016, vypracovaných znalcom J. K. L., (ktorých závery v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie nespochybnila žiadna zo strán sporu) vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. v čase vyporiadania je 95 200 € a všeobecná hodnota nehnuteľností
zapísaných na LV č.XXX , k. ú. C. D. v čase vyporiadania je 51 600 €, tak potom v prípade že
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. C. D. nadobudol do výlučného vlastníctva žalobca, tak

žalobca nadobudol tieto nehnuteľnosti v hodnote 95 200 € a v prípade, že nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX, k. ú. C. D. nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalovaní 1/ a 2/, každí v 1-ici, tak
žalovaní 1/ a 2/ nadobudli tieto nehnuteľnosti v celkovej hodnote 51 600 €, čo znamená že pokiaľ súd
prvej inštancie zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ na vyrovnanie podielov, každému po 10 900
€, čo riadne a zrozumiteľne v odseku 17. odôvodnenia rozsudku vysvetlil, tak rozhodol v súlade so

súdnou praxou. Rovnaký princíp (hodnota nehnuteľností v čase ich vyporiadania, nie nadobudnutia)
sa uplatňuje aj pri vyporiadaní BSM, teda v súlade s princípom právnej istoty je dôvodné stranami
sporu očakávať, že za relevantnú sa v čase vyporiadania spoluvlastníctva považuje všeobecná trhová
hodnota nehnuteľností v čase vyporiadania. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 1997, podľa ktorého:

„Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý
bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu
zo zistenej ceny podľa cenového i predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá na
konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom

mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec
predať“. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie
mu uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ titulom primeranej náhrady, každému po 10 900 Eur, čo
nezodpovedá stavu na LV č. XXX, k. ú. D., v zmysle ktorého mu mal súd prvej inštancie uložiť povinnosť
zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ každému nie 1 zo sumy 21 800 Eur, ale 1/3 žalovanému 1/ a 2/3 žalovanej 2/,

žepoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo33/2010zodňa28.09.2011,kdenajvyšší
súd uvádza: „ V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe,
komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré
z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckychpodielov,účelnévyužitieveciapod.),anispoločneibatietozákonomvyznačenéhľadiská,alekomplexne
celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými
v tomto ustanovení zákona“. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol tak,

že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ titulom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. C. D., každému sumu 10 900 Eur,
zodpovedajúcu 1-ici zo sumy 21 800 Eur (viď odsek 17. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
zo dňa 22. mája 2017) a nie 1/3 žalovanému 1/ a 2/3 žalovanej 2/ z uvedenej sumy a žalovaní 1/ a 2/
(ktorých sa to bezprostredne týka) sa proti takémuto spôsobu vyporiadania neodvolali, tak nemožno

tvrdiť, že súd prvej inštancie zásadným spôsobom pochybil, keď pri rozhodovaní nezohľadnil pôvodnú
veľkosť spoluvlastníckych podielov žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.
ú. C. D., ktorých výlučným vlastníkom sa na základe zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobcu
a žalovaných k nim, stal žalobca.

20. Pokiaľ ide o investície do nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. D. a na LV č. XXX, k. ú.

C. D., ktoré si napriek žalovanými 1/ a 2/ tvrdenej dohode žalobcu a právneho predchodcu žalovaných
1/ 2/ o vzájomnom neuplatňovaní „doplatkov“ pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, vrátane
vynaložených investícií do predmetných nehnuteľností (ktorej existenciu žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie poprel) v konečnom dôsledku uplatnili v konaní tak žalovaní 1/ a 2/ ako aj žalobca (o
ktorého nároku na investície rozhodol súd prvej inštancie neprávoplatným Dopĺňacím rozsudkom č.

k. 5C/30/2013-296 zo dňa 10. júla 2017), o ktorých investíciách žalovaných 1/ a 2/, vynaložených do
nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX, k. ú. C. D. rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 22.
05. 2017 tak, že v súlade so závermi Znaleckého posudku č. 80/2016, vypracovaného znalcom J. K. L.,
zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ titulom investícií vynaložených do nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX, k. ú. C. D., každému sumu 4 667,50 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia,

odvolací súd uvádza, že po opätovnom prejednaní odvolania žalobcu dospel k záveru, že uplatnenie
nároku na investície v danom prípade neobstojí a je rozporné s dobrými mravmi, z toho dôvodu,
že predmetom vyporiadania a zrušenia podielového spoluvlastníctva boli dve skupiny nehnuteľností
– nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. C. D. (ktoré pripadli do výlučného vlastníctva žalobcu)
a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. C. D. (ktoré pripadli do podielového spoluvlastníctva

žalovaných 1/ a 2/ v podiele 1), čo znamená, že žiadny z odstupujúcich spoluvlastníkov neinvestoval do
nehnuteľností vo vzťahu ku ktorým od podielového spoluvlastníctva musel odstúpiť, teda nehnuteľnosti
do ktorých žalobca a žalovaní investovali zostali po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
v ich vlastníctve (pokiaľ ide o žalobcu vo výlučnom vlastníctve žalobcu a pokiaľ ide o žalovaných
v podielovom spoluvlastníctve žalovaných), a preto by bolo práve to rozporné s dobrými mravmi,

keby si mali žalobca a žalovaní napriek tejto skutočnosti navzájom investície vynaložené nimi do
nehnuteľností, ktoré po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zostali v ich vlastníctve nahrádzať,
preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22. mája 2017 zmenil tak, že
vzájomný návrh žalovaných 1/ a 2/ týkajúci sa investícií zamietol. V uvedenej súvislosti poukazuje
odvolací súd na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017, kde najvyšší

súd uvádza: „Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník,
ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané
nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto
súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto,
že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a

zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi
až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie.
Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie
výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena
spoločnej veci v čase jej vyporiadania“.

21. O trovách konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) rozhodol odvolací súd podľa ust.
§ 396 ods. 2 CSP v súlade s nálezom Ústavného súdu ČR, tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, pretože konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je tzv. iudicium
duplex, t. j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom podielového spoluvlastníka o spôsobe

zrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva,pričomkaždázostránsporumôžepodaťnávrhna
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (teda každá zo strán sporu môže byť tak žalobcom
ako aj žalovaným). V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
I.ÚS 3202/20, zo dňa 2. 11. 2021, kde Ústavný súd ČR uviedol: „V konaniach iudicium duplex nemožnona trovy bez ďalšieho aplikovať zásadu úspechu vo veci. Spravidla sa javí ako spravodlivé, aby každá
zo strán sporu sama znášala svoje trovy konania a nebola povinná nahradiť trovy konania druhej strany
sporu, ibaže by na to boli dané okolnosti hodné osobitného zreteľa“ (v zmysle ust. § 257 CSP), ktoré

v danom prípade preukázané neboli.

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.