Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2023

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/12/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121447176
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:6121447176.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanému: Q. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. K. Q., o zaplatenie 6253,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7Csp/21/2022-127 zo dňa 09.01.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje .

Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Východiskovo súd prvej inštancie posudzoval vzťah medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a
žalovaným založený Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 13.11.2015 v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), nakoľko právny predchodca žalobcu
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník bol v postavení spotrebiteľa. Vzhľadom
na konštatovaný spotrebiteľský charakter vzťahu súd prvej inštancie preskúmal predmetnú zmluvu z
hľadiska jej obsahových náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že v
zmluve je uvedený nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom, ktoré zistenie odôvodnil tým,
že ak žalovaný mal splatiť úver v 108 splátkach po 124,39 Eur, celkovo mal uhradiť sumu 13434,12
Eur, pričom v zmluve je celková čiastka uvedená vo výške 13431,27 Eur. K vytýkanému nedostatku
uviedol, že ak je nesprávne uvedená obsahová náležitosť zmluvy, ako keby táto v zmluve uvedená
nebola vôbec. Následkom neuvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je v zmysle § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.
Vychádzajúc z konštatovania o bezúročnosti a bezopoplatkovosti úveru okresný súd ďalej uviedol, že
ak žalovaný mal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť istinu bezúročného a bezpoplatkového úveru
7 940 Eur v 108 splátkach, mesačné splátky 1 - 107 istiny boli 73,51 Eur a posledná splátka vo výške
74,43 Eur. Ak ku dňu zosplatnenia úveru zaplatil žalovaný 4 330,89 Eur, uhradil 58,91 splátok, teda
uhradil splátky od 10.01.2016 do 10.10.2020 (58 splátok) a časť 59 splátky vo výške 67,31 Eur, ktorá
bola splatná 10.11.2020. Je teda nepochybné, že neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka na to, aby si právny predchodca žalobcu dňa 02.03.2020 uplatnil nárok na
splatenie celého úveru. Zosplatnenie úveru ku dňu 02.03.2020 a výzvu na splatenie celého dlhu zo dňa

30.01.2020 vyhodnotil okresný súd ako právny úkon v rozpore so zákonom, ktorý je v zmysle § 39 ods.
1 Občianskeho zákonníka neplatný. Zároveň súd prvej inštancie ustálil, že neboli pre vyššie uvedené
skutočnosti splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu,
pretože pre platné postúpenie sa vyžaduje, aby postupovaná pohľadávka bola buď po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti 10.12.2024 v čase postúpenia pohľadávky
12.10.2020 ešte nenastal a nebolo v konaní ani preukázané, že by sa pohľadávka stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi
W. W., a.s. a žalobcom zo dňa 12.10.2020 je tak v časti postúpenia pohľadávky voči žalovanému z
úverovej zmluvy č. 5080033832 v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. S poukazom na uvedené dôvody súd prvej
inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, z ktorého dôvodu
jeho žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobca bol v konaní neúspešný, žalovanému tak vzniklo
právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu. Nakoľko však súd prvej inštancie zo
spisového materiálu nezistil, žeby žalovanému v súvislosti s konaním nejaké trovy vznikli, ich náhradu
mu nepriznal.

3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie vytýkajúc
súdu prvej inštancie vady zakladajúce odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, alternatívne
žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Žalobca sa nestotožnil s posúdením súdu prvej inštancie, podľa ktorého Zmluva o
splátkovom úvere zo dňa 13.11.2015 neobsahuje správne uvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, v dôsledku čoho je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Vyjadril
názor, podľa ktorého celková čiastka spojená s úverom je v zmluve uvedená správne. Poukázal na
znenie časti I. čl. III bodu 1 zmluvy, podľa ktorého žalovaný svojim vlastnoručným podpisom na zmluve
potvrdil, že si je vedomý, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky,
produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery W. W., a.s., s účinnosťou od
01.01.2015, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, čo
znamená, že s týmito súhlasil a zaviazal sa ich (keďže sú súčasťou zmluvy) dodržiavať.
V zmysle čl. 5.17 produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery W. W., a.s.,
s účinnosťou od 01.01.2015, platí, že „posledná splátka je
vo výške zostatku pohľadávky banky.“ Vzhľadom na uvedené považuje žalobca za nesporné, že celková
čiastka spojená s úverom je v zmluve uvedená v správnej výške, a to s poukazom na ustanovenie
bodu 5.17 produktových obchodných podmienok, v zmysle ktorého sa postupca a žalovaný dohodili
na tom, že posledná splátka bude tvorená zostatkom pohľadávky banky, teda v prejedávanom prípade
sumou vo výške 121,54 Eur. Žalobca sa v ďalšom nestotožnil s posúdením súdu prvej inštancie,
podľa ktorého neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, pretože v
napadnutom rozhodnutí určil, že úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bez poplatkov a tejto
právnej skutočnosti priznal účinky už od okamihu uzavretia zmluvy (súd od každej splátky odrátal časť
úrokov a poplatkov a vydelil výšku istiny počtom splátok, čím sa dopracoval k podstatne nižšej mesačnej
splátke, následkom čoho sa logicky žalovaný do omeškania nemusel v čase vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti za predpokladu aspoň nejakých úhrad dostať, čo bol aj tento prípad). V tejto súvislosti žalobca
zdôraznil, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úver nebol považovaný za bezúročný a bez
poplatkov, a teda v tom čase boli splnené všetky zákonné podmienky pre jej vyhlásenie (a právny
predchodca žalobcu objektívne nemohol predpokladať, že by úver mohol byť súdom v budúcnosti
posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, čo by malo podľa posúdenia, ako uviedol súd, spôsobiť
neplatnosť zosplatnenia pre nedodržanie podmienok v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Žalobca mal za to, že takéto rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko pohľadávka bola v čase postúpenia splatná, a zároveň bol žalovaný postupcom vyzvaný
na plnenie splatného dlhu s upozornením, že v prípade nesplnenia dlhu môže byť pohľadávka postúpená
tretej osobe. Vzhľadom na to, že žalobca považoval zosplatnenie úveru za súladné so zákonnými
ustanoveniami a žalovaný bol napriek písomnej výzve v omeškaní so splnením čo i len časti svojho
záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní, boli podľa jeho názoru naplnené všetky predpoklady pre platné
postúpenie pohľadávky, z ktorej skutočnosti odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol žalobca vo svojom odvolaní, nemôže súhlasiť so závermi
súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý. Ako
správne poukázal žalobca, súd prvej inštancie nesprávne posúdil (ne)absenciu uvedenia celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp. jej (ne)korektné uvedenie. Zo splátkového kalendára (č.
l. 23) jednoznačne vyplýva, že posledná splátka (108 v poradí), splatná dňa 10.12.2024, je dohodnutá
v odlišnej sume ako predchádzajúcich 107 splátok, a to v sume 121,54 Eur. Táto skutočnosť rovnako
vyplýva aj z čl. 5.17 produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery W. W.,
a.s., účinných od 01.01.2015. Z uvedeného dôvodu (odlišná výška poslednej splátky) súčet 107 splátok
po 124,39 Eur a poslednej (108) splátky v sume 121,54 Eur predstavuje sumu 13431,27 Eur, ktorá
suma je zhodná so sumou (13431,27 Eur) uvedenou v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bola v zmluve uvedená korektne, nebol správny záver súdu prvej
inštancie o bezpoplatkovosti a bezúročnosti predmetného úveru.

7. Napriek uvedenému pochybeniu súdu prvej inštancie je jeho záver o neplatnosti predčasného
zosplatnenia úveru pôvodným veriteľom W. W., a.s. správny. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
neboli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu, pretože
postupujúca pohľadávka nebola v čase postúpenia ani po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru, ani sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru s poukazom
na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil, avšak z iných
dôvodov.

8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

10. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je obligatórnou a zároveň kumulatívnou podmienkou
(platného) vyhlásenia predčasnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť veriteľa (v
danom prípade právneho predchodcu žalobcu) upozorniť dlžníka (žalovaného). Uvedené ustanovenie
je však potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zastáva
názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom,
ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou
je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie
podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Je
potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť
dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku
spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie
konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená,
nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru
abstrakcie, a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže
v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ
za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné
posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Navyše je
potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne
upozorní dlžníka - spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová
lehota (na upozornenie na uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane

najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s
úhradou splátky (s ktorou je v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť výlučne do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t. j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na
zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne.

11. Z dokazovania, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie, vyplýva, že veriteľ, W. W., a.s. vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru podaním označeným ako: „Výzva“ zo dňa 30.01.2020 (č. l. 55 spisu). Obsah
predmetného podania tvorí identifikácia zmluvy, špecifikácia výšky omeškania so splácaním úveru ku
dňu 30.01.2020, číslo účtu kam možno predmetnú sumu najneskôr v lehote 15 dní uhradiť a upozornenie
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Z konštrukcie predmetnej výzvy je zrejmé, že táto
neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní,
a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Z uvedeného potom v konečnom
dôsledku nie je vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu
predčasnej splatnosti (túto vyhlásil dňa 02.03.2020), a táto pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi neurčito.
Na základe uvedeného nemožno výzvu zo dňa 30.01.2020 považovať za kvalifikovanú výzvu v zmysle
požiadaviek vyslovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

12. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka)
možno konštatovať, že vo veci nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti plnenia zo
spotrebiteľskej zmluvy. Nadväzne možno uzavrieť, že v čase postúpenia pohľadávky nebola pohľadávka
veriteľa (W. W., a.s.) voči žalovanému z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere celkom splatná.
Postúpenie pohľadávky, ktorá nebola celkom splatná, na žalobcu, tak odporovalo § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, pre ktorý rozpor so zákonom bol právny úkon postúpenia pohľadávky
absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou
neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Žalobca preto
nemá v predmetnej právnej veci aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať voči žalovanému ako dlžníkovi
nárok veriteľa na splatenie úveru.

13. Len pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že súd je pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe vždy povinný
skúmať existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a to aj ak ju v konaní nikto nenamieta.
Pokiaľ sa súd k tejto otázke aj výslovne nevyjadrí, neznamená to, že sa s ňou nevysporiadal. Aktívna
vecná legitimácia predstavuje také právne postavenie žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného
práva patrí žalobou uplatnené právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné právo uplatniť na
súde žalovaný nárok. Žalobca má povinnosť uniesť v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazu. Bremeno tvrdenia žalobca unesie už tým, že si určitý nárok uplatní na
súde, aj pokiaľ túto skutočnosti výslovne v žalobe neuvedie. Žalobcu zaťažuje tiež povinnosť toto svoje
tvrdenie v konaní preukázať, nakoľko je to žalobca, kto z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé
právne následky. V prejednávanej veci žalobca svoju legitimáciu preukazoval predložením zmluvy o
postúpení pohľadávky, výzvy banky dlžníkovi a prehľadu úhrad preukazujúcich omeškanie. Vzhľadom
však na vyššie konštatovaný rozpor so zákonom, ktorého následkom bola absolútna neplatnosť úkonu
postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu, tento neuniesol dôkazné bremeno o svojej
aktívnej vecnej legitimácii, s ktorým záverom (o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie) súdu prvej
inštancie sa odvolací súd stotožnil.

14. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, hoc čiastočne
z iných dôvodov, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

15. Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v posudzovanej meritórnej časti zakladá vecnú správnosť aj od
neho závislého výroku o náhrade trov konania.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto má žalovaný voči nemu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 10. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.