Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/1213/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8599899925
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8599899925.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci spore oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s.,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005 proti povinnému: Výrobno - obchodné podielnické
družstvo Plaveč v konkurze, Plaveč, IČO: 00 222 445, v konaní o vymoženie 332,13 eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému, pričom o
výškenáhradytrovexekučnéhokonaniarozhodnesúdpoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.12.1999 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,atonazákladenávrhupôvodnéhooprávneného(Sociálnapoisťovňa)navykonanie
exekúcie zo dňa 29.11.1999 a exekučného titulu – platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočky Stará
Ľubovňa č. 200-113-6023/99-7 zo dňa 22.6.1999.

2. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1K 154/96 zo dňa 14.12.1999 bol na majetok

povinného vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.4Er/1213/1999-62 zo
dňa 28.1.2010 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na
miesto doterajšieho oprávneného vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814
99 Bratislava, IČO: 35776005.

3. V zmysle platného a účinného zákona v čase vyhlásenia konkurzu na žalovaného podľa § 14 písm.

d) zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) sa prerušujú súdne a iné konania podľa
osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, a ak sa týkajú majetku patriaceho do
podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Z uvedeného dôvodu bolo
konanie v predmetnej veci prerušené. Podľa § 14 písm. e) ZKV pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno
nariadiť výkon rozhodnutia, viesť výkon rozhodnutia ani vykonávať exekúciu na majetok patriaci do
podstaty, ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie (§ 28). Ak sa v konaní o výkon

rozhodnutia alebo v exekučnom konaní prerušených podľa písmena d) speňažil dlžníkov majetok a
výťažok nebol vydaný oprávnenému, stáva sa súčasťou podstaty. Trovy týchto konaní sú pohľadávkou
proti podstate.

4. Dňa 21.12.2023 súd vyzval podľa § 47 ods. 4 a § 206j zákona o konkurze a reštrukturalizácii,
povinného a jeho správcu konkurznej podstaty, aby v lehote 30 dní oznámili, či navrhujú pokračovať

v predmetnom konaní. Zároveň boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať
účinky späťvzatia žaloby.5. Povinný ani správca konkurznej podstaty žalovaného sa k výzve súdu nevyjadrili.

6.Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 57 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2020
(ďalej iba „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne
a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto

konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania,
ktorívystupujúnastraneúpadcu,prerušeniekonaniapôsobí,lenakideonerozlučnéspoločenstvoalebo
o intervenciu.

9.Podľa§47ods.4ZKR,vkonaniachprerušenýchpodľaodseku1možnopokračovaťnanávrhsprávcu;

správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak
návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a
dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako
30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s
dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci

dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

10. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa
použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

11. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok
povinného podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol zrušený zákonom č. 7/2005
Z.z.. Súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47ods. 4 ZKR v znení účinnom
od 01.01.2020.

12. Účelom zmeny právnej úpravy ZKR účinnej od 01. 01. 2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených
súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia
konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho
konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo

stranysprávcualebodlžníka(úpadcu)alebozastavenímkonaniavprípadeneudeleniasúhlasuzostrany
správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho
konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou
zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j ZKR uvedeným spôsobom účinným od 01.01.
2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom01.

01. 2020.

13. Súd poukazuje na závery prijaté v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn
43Cob/506/2003, zo dňa 22.7.2020: „Konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka
podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, je doba ich prerušenia ešte dlhšia ako pri

konaniach začatých podľa zákona č. 7/2005 Z.z.. Postup (podľa § 47 ods. 4 ZKR) je v súlade aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci
majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 ZKR účinný od
01.01.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j ZKR nasledovná: „Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až

štvrtejvetysapoužijeajvkonkurzochvyhlásenýchpodľatohtozákonapred1.januárom2020.“Citované
ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona
umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZKR aj na konania prerušené podľa prv platného
Zákona o konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možného posúdiť aj ako novelizáciu § 206ods. 2 ZKR. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno
pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a
určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS

306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods.
4 a § 206jZoKR. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych
konaniach prerušených podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení
s ust.§ 206j ZKR aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona č. 328/1991
Zb. o Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.01.2020 je

efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy
je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia
súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania
v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje
pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil

súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206jZKR
uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku
konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady
rozumného usporiadania veci podľa čl. 4CSP nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená
právna úprava obsiahnutá v § 47 ods.4 ZKR pri súbežnom použití § 206j ZKR nepoužila aj na tie súdne

konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa ZKR, a to aj
tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01.01.2020, t.j. zamedziť ich
prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí odvolaciemu súdu za nevyhnutné vyriešiť aj
oveľa staršie súdne konkurze a vyrovnaní primerané a spravodlivé. Tento záver nepovažuje odvolací

súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. § 47 ods. 4 ZKR v
spojení s § 206j ZKR aplikovať aj na prejednávanú vec.“ S uvedenými závermi sa súd plne stotožňuje
a v celom rozsahu odkazuje na ne, preto konanie vo veci zastavil.

14. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

15. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy od 1. 1. 2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom
nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri takomto zastavení súdneho konania možné ustáliť

záver, kto toto zastavenie zavinil. V tomto prípade sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho,
aby niektorá zo sporových strán vyvinula takú procesnú aktivitu, ktorá by zastavenie konania spôsobila.
Súd preto túto situáciu posúdil v zmysle § 257 C. s. p. a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko zastavenie v konečnom dôsledku vyvolala zmena právnej normy, ktorú
žiadna zo sporových strán nemohla ovplyvniť. (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

43Cob/10/2020 zo dňa 12.05.2020).

18.Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa

tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

19.Podľa § 200 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20.Podľa § 30 cit. vyhl., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena
a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.21.Podľa § 203 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

22.Vo vzťahu k náhrade trov exekučného konania a k aplikácii ustanovenia § 203 ods. 3 EP súd uvádza,
že síce exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
a ustanovenie § 203 ods. 3 EP bolo do Exekučného poriadku zakotvené až zákonom č. 348/2011
Z.z. účinným od 1. januára 2012 súd toto ustanovenie aplikoval aj na toto konanie. Zákonom č.

348/2011 Z.z. zákonodarca upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok
povinného,pričomtentozákonneupravilprechodnéustanoveniaktejtootázke.Vzhľadomnaskutočnosť
absentujúceho prechodného ustanovenia bol súd tohto názoru, že keďže ide o procesné ustanovenie je
priamo okamžite aplikovateľné. Keďže absentuje prechodné ustanovenie o ultraaktivite procesnej normy
je priamo aplikovateľné aj na konania začaté pred jeho účinnosťou a teda aj na konania spravujúce
sa Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31.5.2011. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s

citovanými ustanoveniami § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, pričom na ich náhradu súd zaviazal
v zmysle § 203 ods. 3 EP oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).