Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623212053
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2623212053.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika v zastúpení
LESYSlovenskejrepubliky,štátnypodnik,sosídlomNámestieSNP8,BanskáBystrica,IČO:36038351,
zastúpeného splnomocnenom: JUDr. Irena Sopková, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 7529/4E,
Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:48301728,protižalovanému:A.B.,nar.X.XX.XXXX,bytom

B. XXX/XX, C., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Senica zo dňa 4. októbra 2023 č. k. 3C/48/2023-24, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a výrokom II. žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil
právne aplikáciou ust. § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Vecne dôvodil, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.9.2023 sa žalobca domáhal, aby

súd zakázal žalovanému vykonávať obhospodarovanie nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX,
k.ú. D., obec D., okres Senica, a to parcely registra ,,E“ evidované na mape určeného operátu ako
parc. č. 1230, 1236, 1238, 1240, 1241, 1242, 1243, 1244, 1245, 1246/1, 1411/1, 1427/1, 1428/1, 1429,
1430, 1583, 1584/1, 1585, predovšetkým vykonávať rubnú ťažbu, kalamitnú ťažbu s výnimkou porastov
do 50 rokov, predať, darovať, prenajať, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, zaťažiť
vecným bremenom alebo záložnou zmluvou, a to až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR o dovolaní navrhovateľa, ktoré bolo podané dňa 22.4.2021 a je vedené pod sp. zn. 7Cdo/116/2021.

3. Návrh žalobca odôvodnil tým, že uvedené nehnuteľnosti boli predmetom dedičského rozhodnutia s
tým, že právny titul nadobudnutia dedičstva bol rozsudok Okresného súdu Trenčín 12D/1128/2022-71,
Dnot 237/2022 z 18.4.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.5.2023 (súd prvej inštancie uviedol,
že zrejme rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 4C/72/2017-477 z 24.4.2017) v spojení s opravným

uznesením č. k. 4C/72/2011-477 z 24.4.2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 4C/72/2011-518
zo dňa 18.5.2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 4C/72/2011-685 zo dňa 16.7.2018 a v
spojení s opravným uznesením č. k. 4C/72/2011-786 zo dňa 30.8.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/250/2018-957, 25Co/251/2018 a 25Co/252/2018 z 31.3.2020.
Týmto rozsudkom súdy určili, že žalobkyňa (v tom čase D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. E. - B. E., E.
F. G., B. H. XXXX/XXX) je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. D. tak ako sú uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to v celosti titulom vydržania ku dňu 31.12.1960. Žalovaný, teda
SR - LESY SR, š. p. Banská Bystrica, proti uvedenému právoplatnému rozsudku podal dňa 22.4.2021dovolanie a neskôr dňa 20.6.2023 aj návrh na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti cit. rozsudkov.
Najvyšší súd SR doposiaľ o tomto návrhu nerozhodol. Napriek tomu, že vo veci bolo podané dovolanie,
žalovanýpredložilpríslušnémusúduaneskôrkonajúcemunotárovipredmetnérozsudkyponadobudnutí

ich právoplatnosti s tým, že v rámci už uvedeného dedičského konania predmetné parcely nadobudol
on do svojho výlučného vlastníctva, o čom svedčí príslušný LV č. XXXX k.ú. D. a dedičské rozhodnutie.
Následne požiadal príslušný Okresný úrad v Senici, Pozemkový a lesný odbor o vydanie návrhu na zápis
obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov na základe zmluvy o nájme lesných pozemkov
medzi I. J. K. ako nájomcom a A. B. ako prenajímateľom zo dňa 26.5.2023. Vlastníctvo k lesným

pozemkom, ktoré sú predmetom evidencie lesných pozemkov, preukázal právoplatným uznesením
OkresnéhosúduTrenčín12D/1128/2022-71,Dnot237/2022z18.4.2023,ktorénadobudloprávoplatnosť
20.5.2023. Na základe tejto žiadosti Okresný úrad Senica pod č. OU-SE-PLO-2023/003916/007 z
2.6.2023 vydal rozhodnutie o zápise obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov Ing.
Rastislav Bezák - Bezák - HOLZ - CHYNORANY, Nupodská 553/3, Chynorany, IČO: 14097486.
Žalobca predpokladá, že dovolanie, ktoré bolo zaslané Najvyššiemu súdu SR s návrhom na odklad

vykonateľnosti a právoplatnosti, bude úspešné, avšak na takéto rozhodnutie je potrebné vyčkať, žalobca
nemá možnosť, ani právo požadovať od Najvyššieho súdu SR urýchlené rozhodnutie, práve k tomu
slúži inštitút neodkladného opatrenia. Vzhľadom na to, že žalobca sa cíti byť vlastníkom predmetných
nehnuteľností, v novom konaní o určenie vlastníctva bude preukazovať, že dedič nie je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, pretože nastala právna skutočnosť, ktorú vie preukázať a vlastníctvo

patrí štátu. Vydanie neodkladného opatrenia zabráni škodám, ktoré bezprostredne hrozia SR, pričom
do rozhodnutia dovolacieho súdu musí dôjsť k vydaniu predmetných nehnuteľností na to určenému
obhospodarovateľovi, pričom zisk z rubnej ťažby bude patriť žalovanému, ktorý po zrušení rozsudkov
Okresného súdu Senica a Krajského súdu v Trnave zrejme nebude ako fyzická osoba schopný uhradiť
všetky škody, ktoré vzniknú SR. V prípade, ak by žalobca nebol úspešný v konaní o dovolaní, prípadne

ak by nebolo vyhovené ďalšej žalobe, o ktorej žalobca tvrdí, že bude podaná, správca nehnuteľnosti je
schopný uhradiť všetky náklady žalovanému, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli.

4. Súd prvej inštancie sa v danom prípade zaoberal otázkou, či žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

Uviedol, že neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené tam, kde žalobcovi okrem iného hrozí
vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, čo v danom prípade žalobca v podstate tvrdil. Žalobca
uviedol, že žalovaný uzatvoril s treťou osobou ako obhospodarovateľom lesa nájomnú zmluvu, na
základe ktorej Okresný úrad Senica zapísal obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov.
Obhospodarovateľ lesa následne vyzval žalobcu na odovzdanie porastov. Podľa žalobcu nový

obhospodarovateľ bude vykonávať rubnú ťažbu, ktorá bola doposiaľ utlmená a prestane vykonávať
ochranu lesa, ktorá je s tým spojená, čím dôjde k škodám. Svoje tvrdenia žalobca ale žiadnym spôsobom
nedoložil. Subjektívna domnienka žalobcu neodôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď
nielenže nebolo preukázané, ale ani samotným žalobcom tvrdené, že by ťažba dreva na predmetných
pozemkoch vôbec prebiehala. Zároveň nie je daná, a žalobcom ani nebola tvrdená, obava z ohrozenia

exekúcie. Z uvedených dôvodov nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť,
a preto súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietol.

5. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1, §

255 ods. 1 CSP, čl. 4 ods. 1, čl. 17 základných princípov CSP a vecne tým, že žalovanému ako procesne
úspešnej strane sporu v konaní žiadne trovy nevznikli.

6. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku I. podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu
tak, že odvolací súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Odvolanie odôvodil ust.

§ 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP. Žalobca mal za to, že splnil podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré žalobca (zrejme žalovaný - pozn. odvolacieho súdu) získal,
boli predmetom dedičského rozhodnutia sp. zn. 12D/1128/2022 a zapísané príslušným katastrálny
úradom s označením Z1366/2023, č. zápisu 1392/23. Právnym titulom nadobudnutia dedičstva bolo
rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12D/1128/2022-71, Dnot237/2022 z 18.4.2023, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 20.5.2023. Pre úplnosť žalobca zopakoval, že dedičské konanie prebehlo
na základe rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 4C/72/2011 z 24.4.2017, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/250/2018 z 31.3.2020 v znení opravných uznesení,
ktorým bolo priznané vlastnícke právo žalovanému. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresnéhosúdu Senica v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, prebehlo po nebohej D. B. dedičské
konanie, na základe ktorého nadobudol ako jediný dedič predmetné nehnuteľnosti žalovaný. Dedičské
rozhodnutie bolo vydané napriek tomu, že vo veci je podané dovolanie zo dňa 22.4.2021 vedené

pod sp. zn. 7Cdo/116/2021, vrátane návrhu na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Vo
veci doposiaľ rozhodnuté nebolo. Napriek uvedenému, po právoplatnosti dedičského rozhodnutia, bol
žalovanému vydaný LV č. XXXX k.ú. D., parcely tam uvedené a popísané s tým, že žalovaný sa stal
vlastníkom predmetných nehnuteľností a následne uzavrel nájomnú zmluvu s I. J. K. ako nájomcom,
a to dňa 26.5.2023. Po tomto úkone požiadal OÚ Senica dňa 2.6.2023 o zápis do evidencie lesných

pozemkov nájomca s tým, že tento zápis mu umožní vykonávať právo obhospodarovateľa lesných
nehnuteľnosti. OÚ Senica pod č. OU-SE-PLO-2023/003916/007 z 2.6.2023 vydal rozhodnutie o zápise
obhospodarovateľa lesa Ing. Rastislav Bezák - Bezák – Holz – Chynorany, IČO: 14097486, do evidencie
lesných pozemkov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2023, kedy OÚ Trnava,
odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva pod sp. zn. OU-TT-00P4-2023/044323/002
z 31.7.2023 zamietol odvolanie odvolateľa SR- LESY SR, š.p. Banská Bystrica.

7. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 4 ods. 1 až 3, § 4a ods. 1 písm. a/, b/, ods. 5, § 4b ods. 1, 2, § 36
ods. 1, § 44 ods. 1, § 45 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a mal za to, že konajúci súd zanedbal
ustanovenia zákona o lesoch, ktoré priamo stanovujú ako sa má postupovať pri hospodárení v lesoch,
čo tomu predchádza a aké sú povinnosti obhospodarovateľ lesa. Laické tvrdenie súdu, že žalobca iba

subjektívne tvrdil a nepreukázal, že ťažba dreva na predmetných pozemkoch ešte neprebieha, nemôže
obstáť a je v rozpore s cit. ustanoveniami zákona o lesoch. K návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
žalobca priložil právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy, z ktorého vyplynulo, že žalobca (zrejme
žalovaný – pozn. odvolacieho súdu) na základe nájomnej zmluvy zveril obhospodarovanie lesa Ing.
Rastislavovi Bezákovi – Bezák – Holz – Chynorany, IČO: 14097186, ktorý v súlade so zákonom o lesoch

požiadal žalobcu o vydanie týchto lesov s tým, že v prílohe rozhodnutia je už uvedená riadna evidencia
lesných porastov, na ktorých sa bude vykonávať po vydaní nehnuteľností právo obhospodarovania,
do ktorého patrí aj právo ťažby – rubná ťažba. Žalobcovi preto nie je zrejmé, akým iným dokladom
má osvedčiť to, že rubná ťažba v lesoch, ktoré sú predmetom vlastníctva žalobcu, začne na základe
plánu starostlivosti o les, kedy v určitom období bude obhospodarovateľ lesa na základe lesného

hospodárskehoplánuvykonávaťvurčitomobdobíajrubnúťažbu.Totedaznamená,žezaobdobie,ktoré
bude stanovené v období krátkom, vyrúbe množstvo určenej drevnej hmoty stanovené plánom, pričom
v ďalšom období by mal vykonávať zalesňovanie, resp. práce spojené s obhospodarovaním lesa, ktoré
v prípade úspešnosti dovolania už nevykoná. Náklady s tým spojené ostanú na úspešnom dovolateľovi.
Rubnú ťažbu už však vykonávať nebude môcť, pretože túto vykonal už žalovaný.

8. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa žalobca dožadoval vydania neodkladného opatrenia,
kde špecifikoval svoj návrh aj tak, že sa zakazuje žalobcovi, aby predmetné nehnuteľnosti ,,nepredal,
nedaroval, neprenajal, nevložil ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, nezaťažil vecným
bremenom alebo záložnou zmluvou, a to až do právoplatného rozhodnutia NS SR Bratislava o

dovolaní navrhovateľa, ktoré bolo podané dňa 22.4.2021 a je vedené pod sp. zn. 7Cdo/116/2021.“ Súd
prvej inštancie sa s týmito tvrdeniami nevysporiadal, neposkytol odpoveď, z akého dôvodu nevyhovel
neodkladnému opatreniu aj v tomto navrhovanom znení zvlášť, keď je jasne daná obava, že k takémuto
konaniu zo strany žalobcu v snahe ochrániť pre seba vlastníctvo, môže jednoznačne dôjsť. Je ťažko
preto oponovať súdu, ak akékoľvek argumenty a dôvody chýbajú. Ak odvolací súd uvedené rozhodnutie

nezmení v rozsahu, ako to navrhuje žalobca, škody na majetku SR jednoznačne vzniknú, pričom ich
nápravu iba ťažko možno zhojiť. Ak dovolací súd rozhodne v prospech žalobcu, žalovaný nebude
mať dostatok finančných prostriedkov, aby škody žalobcovi nahradil. Na druhej strane SR v zast.
LESY SR, š.p. v prípade, ak by dovolanie bolo neúspešné, v prípade akýchkoľvek škôd je pripravený
tieto škody, ak budú preukázané, nahradiť. Žalovaný by však musel preukázať, že v lesoch, ktoré

tvoria predmet dovolania, riadne hospodáril a vykonával aj potrebné opatrenia, a to starostlivosť o les,
ochrana pred škodcami, zalesňovanie, atď. Žalobca tiež poznamenal, že v rozsiahlej dlhoročnej praxi
súdov, nevyhovenie takýmto návrhom do rozhodnutia dovolacieho súdu predstavuje ojedinelú výnimku.
Poukázal tiež na to, že v elektronickom spise sa nenachádza doklad o riadnom pridelení spisu konajúcej
sudkyni v súlade s vyhláškou č. 543/2005 Z. z. a zákona o sudcoch a prísediacich č. 385/2000 Z. z.

v platnom znení.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol podané odvolanie zamietnuť. Mal za to, že
argument o podaní dovolania neobstojí, pretože dovolanie nemá odkladné účinky. Jeho vlastníctvosporných nehnuteľností potvrdil Okresný súd Senica vo veci sp. zn. 4C/72/2011 a následne aj
Krajský súd v Trnave v konaní sp. zn. 25Co/251/2018, pričom v predchádzajúcich konaniach bolo
vykonané rozsiahle dokazovanie a súdy na základe zisteného skutkového stavu potvrdili vlastnícke

právo žalovaného k nehnuteľnostiam. Podľa žalovaného nie je daný žiadny dôvod pre nariadenie
neodkladného opatrenia, jeho nariadením by došlo k zásahu do jeho vlastníckych práv. Domnieva sa,
že žalobca len naťahuje celé konanie, aby mohol v predmetných lesoch čo najdlhšie hospodáriť, a tým
znižovať hodnotu majetku žalovaného.

10. Žalobca v replike k tvrdeniam žalovaného, že súd nemôže neodkladným opatrením zabrániť
zákonnému výkonu právoplatného rozsudku, uviedol, že dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov strán stále pretrváva, keď je zrejmé, že žalobca podal dovolanie proti právoplatnému rozsudku.
Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením
žalobcu jeho vlastníckeho práva k lesným nehnuteľnostiam, pričom toto má len dočasný charakter a
žalobcovi hrozí vysoká ujma tým, že žalovaný bude nakladať s nehnuteľnosťami, vykonávať rubnú

ťažbu a speňažovať drevnú hmotu, pričom si je vedomý, že vo veci je ešte podané dovolanie, prípadne
ústavná sťažnosť, môže dôjsť k spochybneniu jeho vlastníckeho práva a nebude vykonávať všetky
potrebné opatrenia, ktoré sa stanovujú v rámci decénia. V prípade, ak by dovolanie bolo zamietnuté,
resp. odmietnuté, a takisto ústavnej sťažnosti by nebolo vyhovené, žalobca je štátnou organizáciou,
ktorá disponuje finančnými prostriedkami a kedykoľvek vie nahradiť ujmu, ktorá by prípadne žalovanému

vznikla. Žalovaný je fyzická osoba, u ktorej ťažko možno predpokladať, že by vykonala opatrenia
smerujúcej k zamedzeniu náhrady škody, ktorú spôsobil. Nezanedbateľným faktorom je aj tá skutočnosť,
že hospodárenie v lesoch sa stanovuje na základe plánu starostlivosti o les (PSoL), ktorý už bol
vydaný pre žalobcu a podľa tohto môže rubnú ťažbu vykonať v decéniu, tzn. v období niekoľkých rokov.
Ak žalovaný vykoná rubnú ťažbu úplne na začiatku decénia a v prípade, že ďalšími mimoriadnymi

opravnými prostriedkami dôjde k zmene rozsudku, ostane na žalobcovi, aby vykonal nákladové položky
spojené so starostlivosťou o les, ktoré však už žalobca zrejme riadiť nebude.

11. Žalovaný v duplike a ďalších podaniach zotrval na vyjadrení k odvolaniu, predložil dôkazy (potvrdenie
o obhospodarovaní lesov, certifikát PEFC, zápisnicu z rokovania), namietal existenciu právneho vzťahu

medzi sporovými stranami a poukazoval na to, že terajší nájomca v predmetných lesoch už 8 rokov
hospodáril, pri kontrole neboli zistené žiadne nedostatky a bol mu vydaný certifikát PEFC. Taktiež
uviedol, že žalobca protiprávne odcudzil nájomcovi v r. 2015 550 m3 drevnej hmoty, túto speňažil za
sumu 25.000 eur a túto odmietol vydať nájomcovi. Zároveň v čase, keď už súd právoplatne rozhodol, že
vlastníkom lesov je žalovaný, žalobca vyťažil z predmetných lesných pozemkov 750 m3 najkvalitnejšej

drevnej hmoty, čím poškodil žalovaného.

12. Žalobca v ďalšom vyjadrení namietal procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý porušil ust. §
328 CSP a doručoval uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalovanému,
aj keď tak konať nemal. V dôsledku takéhoto nezákonného postupu súdu, tento vytvára prieťahy

tak, že odvolací súd vo veci nemôže konať a rozhodnúť. Napriek tomu, že rozhodnutie o zamietnutí
predbežného opatrenia bolo vydané už 4.10.2023 a doručené odvolateľovi 16.10.2023, súd namiesto
toho, aby spis predložil odvolaciemu súdu, doručoval odvolanie aj ďalšie podania žalovanému, a to bez
zákonného dôvodu. Dôvodom, prečo žalobca žiada nariadenie neodkladného opatrenia, je neodkladná
potreba, pretože žalovanému bolo mu vydané rozhodnutie PSoL Okresného úradu Senica, ktoré by ho

bez vydania neodkladného opatrenia oprávňovalo hospodáriť na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré
sú predmetom súdneho sporu v konaní o dovolaní, o ktorom doteraz dovolací súd nerozhodol. Tvrdenia
žalovaného o protiprávnom odcudzení drevnej hmoty, ako aj ďalších tam uvedených skutočností nemajú
k veci žiaden právny význam a v podstate sú nepravdivé.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP acontrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty žalobcu predostreté v odvolaní, ako aj vyjadrenia strán v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či
súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba

demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne
upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že

sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Osobitnej povahe
tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní
o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani
zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

20. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať
aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo
strany žalobcu/navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi

hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho
práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu
viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Právne pomery a ich relevanciu, posudzuje súd
vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Rozhodujúce skutočnosti
musí žalobca osvedčiť náležitým spôsobom, čo však z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu

plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnocuje súd primárne na
základe podaného návrhu, a to z práve z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujúpotrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. To, že zásadným
determinantom vydania neodkladného opatrenia je najmä samotný návrh, vyplýva z toho, že súd
rozhoduje v pomerne krátkej lehote a podľa § 328 ods. 2 CSP spravidla bez pojednávania.

21. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo
znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov (predložených navrhovateľom) zisťuje
najrelevantnejšie skutkové okolnosti, ktoré by mali byť osvedčené na úrovni vysokej pravdepodobnosti.
Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä

relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou
argumentáciou.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáha, aby mu súd neodkladným
opatrením zakázal obhospodarovať a nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v ods. 2, keďže mal
za to, že realizovaním vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam vznikne žalobcovi

škoda. Vlastníkom sporných nehnuteľností je žalovaný, a to titulom rozhodnutia vydaného v dedičskom
konaní. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu tiež vyplýva, že medzi ním a právnou predchodkyňou
žalovaného prebiehal spor o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom
v danom spore sa právoplatne rozhodlo o tom, že ich vlastníčkou je právna predchodkyňa žalovaného,
a toto rozhodnutie je záväzné v zmysle § 228 ods. 1 CSP tak pre žalobcu, ako aj žalovaného.

Žalobca s takýmto rozhodnutím nesúhlasil, a preto podal proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho
súdu mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, ktoré by malo byť vedené na Najvyššom súde
SR pod sp. zn. 7Cdo/116/2021 a v tomto dovolacom konaní podal následne aj návrh na odklad
právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Z nesporných skutkových tvrdení strán a predložených
listinných dôkazov tiež vyplýva, že žalovaný na základe nájomnej zmluvy zveril obhospodarovanie

sporných nehnuteľností Ing. Rastislavovi Bezákovi – Bezák – Holz – Chynorany, IČO: 14097186, ktorý
bol na základe rozhodnutia Okresného úradu Senica zapísaný do evidencie lesných pozemkov ako
obhospodarovateľlesastým,ževpríloherozhodnutiajeuvedenáevidencialesnýchporastov,naktorých
sa bude vykonávať právo obhospodarovania, do ktorého patrí aj právo ťažby – rubná ťažba.

23. Preskúmaním návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

24. V prvom rade je potrebné uviesť, že hoci sa touto otázkou súd prvej inštancie nezaoberal, v danej

veci absentuje osvedčenie dôvodnosti chráneného nároku (žalobcom tvrdené vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam), bez ktorého nariadenie neodkladného opatrenia ani neprichádza do úvahy. Súd je
povinný vždy v prvom rade dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a
až následne či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného
opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na

strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania
vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. V danom prípade podal žalobca návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia za situácie, keď už súdy vo veci určenia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam právoplatne (deklaratórne) rozhodli tak, že ich vlastníkom je právna predchodkyňa
žalovaného,pričomžalovanýichnáslednenadobudolvdedičskomkonanípojehoprávnejpredchodkyni.

Z tohto dôvodu potom nemožno mať za osvedčenú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
prípadná ochrana (t.j. osvedčenie existencie právneho vzťahu v celom jeho rozsahu medzi sporovými
stranami), čo je prvotný, základný a nevyhnutný predpoklad, ktorý musí mať súd v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dostatočne osvedčený. Neodkladné opatrenie nie je nástroj, ktorý by mal slúžiť
na odklad právoplatnosti rozhodnutia, s ktorým stranu sporu nesúhlasí.

25. Ako uviedol sám žalobca, vo veci podal dovolanie spolu s návrhom na odklad právoplatnosti
a vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a poukazoval na to, že v rozsiahlej dlhoročnej praxi súdov,
nevyhovenie takýmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia do rozhodnutia dovolacieho súdu
predstavuje ojedinelú výnimku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právna úprava CSP v §

444 zaviedla aj odklad právoplatnosti rozhodnutia, ktoré neukladá povinnosť plniť; ide o rozhodnutia,
ktoré mohli síce byť podľa pôvodnej úpravy vykonateľné, ale ich nútený výkon bol pojmovo vylúčený.
Predchádzajúca právna úprava teda upravovala vykonateľnosť aj vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré
neukladali povinnosť plniť a v tejto súvislosti potom právna veda ako aj súdna judikatúra zastávali názor,že odklad vykonateľnosti prichádza do úvahy tam, kde môže byť nariadený výkon rozhodnutia, resp.
exekúcia, a bol prijatý záver, že ak ide o napadnuté rozhodnutie, ktoré sa nevykonáva, napr. rozsudok
o určenie právneho vzťahu alebo práva, môže sa dovolateľ brániť účinkom takýchto právoplatných

rozhodnutí návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Tieto závery sa však zmenili vzhľadom
na dôsledky novej právnej úpravy právoplatnosti a vykonateľnosti súdnych rozhodnutí (§ 226 až §
233 CSP), ako aj v dôsledku výslovnej možnosti odložiť právoplatnosť, ak ide o rozhodnutie, ktoré
neukladá povinnosť plniť (§ 444 ods. 2 CSP). Preto už nie je potrebné brániť sa účinkom rozhodnutí
prostredníctvom predbežného opatrenia (podľa CSP neodkladného, príp. zabezpečovacieho opatrenia),

ale možno žiadať o odklad právoplatnosti rozhodnutia. Odkladom právoplatnosti stráca rozhodnutie
materiálnustránkuprávnejveci,tedazáväznosť.Aplikácia§230CSPnaúčelyposudzovaniapodmienok
konania v iných veciach tým nie je dotknutá.

26. Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného je nedôvodný,
keďže žalobca neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, a teda dôvodnosť nároku vo

veci samej. Bolo by tak nadbytočným zaoberať sa ďalšími predpokladmi pre nariadenie neodkladného
opatrenia. V danom prípade na naplnenie cieľa sledovaného žalobcom slúži návrh na odklad
právoplatnosti rozhodnutia (§ 444 CSP), ktorý žalobca podľa jeho tvrdení i podal, a o tomto
návrhu rozhoduje dovolací súd. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ sa žalobca domáhal uloženia
zákazu žalovanému vykonávať obhospodarovanie lesa, predovšetkým rubnú ťažbu a kalamitnú ťažbu

s výnimkou porastov do 50 rokov, v tejto časti ani nebol žalovaný pasívne vecne legitimovaný, keďže
z nesporných skutkových tvrdení žalobcu ako i z predložených listinných dôkazov vyplýva, že tieto
činnosti je oprávnený vykonávať obhospodarovateľ lesa, t.j. Ing. Rastislav Bezák - BEZÁK - HOLZ –
CHYNORANY, IČO: 14097486, ktorému sporné nehnuteľnosti prenechal žalovaný nájomnou zmluvou.

27. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že v elektronickom spise sa nenachádza doklad o riadnom
pridelení spisu konajúcej sudkyni v súlade s vyhláškou č. 543/2005 Z. z. a zákona o sudcoch a
prísediacich č. 385/2000 Z. z. v platnom znení, odvolací súd po preskúmaní spisu konštatuje, že v spise
sa na čl. 21 nachádza potvrdenie, že dňa 5.9.2023 bol Okresným súdom Senica prijatý návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia a vec bola pridelená sudkyni Okresného súdu Senica JUDr. Monike

Bellovej. Spis bol teda zákonným spôsobom pridelený vec prejednávajúcej sudkyni, preto táto odvolacia
námietka nebola dôvodná.

28. Pre úplnosť, vo vzťahu k argumentácii žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej
inštancie, keď doručil odvolanie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému, táto bola

uplatnená až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pričom odvolací súd je odvolacími dôvodmi
uplatnenými do uplynutia lehoty na podanie odvolania viazaný. Uplynutím lehoty na podanie odvolania
stráca odvolateľ možnosť meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie. Odvolací
súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené
v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo, s výnimkou vád, ktoré

sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), existenciu ktorých však odvolací súd v danej
veci nezistil. Napriek uvedenému však odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce pochybil, keď
nepostupoval v zmysle § 331 ods. 1 druhej vety CSP (z ktorého vyplýva, že ak bol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnutý, uznesenie o jeho zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa
súd ostatným stranám nedoručuje), avšak toto pochybenie nemalo za následok porušenie práva žalobcu

na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti odvolací uvádza, že podľa § 329 ods. 1 druhá veta CSP,
ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa
protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade
by tak odvolanie, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, boli zaslané žalovanému na
vyjadrenie, avšak zo strany odvolacieho súdu. Zároveň je potrebné dodať, že pokiaľ by aj námietka

o nesprávnom procesnom postupe súdu znemožňujúcom žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, bola uplatnená včas,
o naplnenie toho odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) by išlo len vtedy, ak by nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahol určitú intenzitu, ktorá by
odôvodnila záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé, čo by v prejednávanej veci nebolo

možné konštatovať.29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne,
vrátane vecne správneho závislého výroku o trovách konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán
osobitne nenapadnutým, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania potom rozhodol odvolací súd s použitím § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).