Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222202254
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2222202254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu

Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. D. XX/XX, E. – F. F. G., zastúpeného advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Ružová 265,
Dunajská Streda, proti žalovanej: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/XX, E. – F. F. G., zastúpenej
advokátom: JUDr. Tamás Puskás, so sídlom Jókaiho ul. 24, Komárno, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 21. marca
2023 č. k. 5C/41/2022-176, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca A. B., nar. X.X.I., trvale bytom
E.,C.J.XX/XX,jevýlučnýmvlastníkomrodinnéhodomuč.s.XX,naparceleregistra"C"č.147/2,vedený
Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre katastrálne územie F. F. G.;
výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % a výrokom III. rozhodol
o tom, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 135b, § 143 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 137 písm. c/ zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.7.2022 domáhal
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území F. F. G., vedenej na LV č.
XXXX Okresného úradu Dunajská Streda, odbor katastrálny, ako dom č. s. XX na parcele č. 147/2,

zastavané plochy a nádvoria, o výmere 400 m2, ktorej parcely je výlučným vlastníkom, keď v dôsledku
administratívneho pochybenia došlo k zápisu stavby do bezpodielového spoluvlastníctva s bývalou
manželkou, žalovanou. Tvrdil, že rodinný dom staval od roku 1984, na základe stavebného povolenia
bývalého Okresného národného výboru, odbor výstavby a územného plánovania dňa 29.12.1984 pod č.
5047/84, dom dokončil do 31.12.1987, mal ho stavať z vlastných finančných prostriedkov, svojpomocne.
Túto skutočnosť dokladoval aj prihláškou na odber elektriny č. 04697 zo dňa 18.11.1988, ktorá mala
byť inštalovaná k 3.6.1987 a osvedčením bývalého Miestneho národného výboru, odbor výstavby z

18.12.1987 o stave nových komínov a ich bezprostredného okolia. So žalovanou sa zoznámili v roku
1987, keď bola študentkou gymnázia a manželstvo uzavreli dňa 25.6.1988, keď žalovaná mala 19 rokov
a on 28. Po uzavretí manželstva sa hneď nasťahovali do nehnuteľnosti. Až 17.9.1993 bola zameraná
nehnuteľnosť pre účely evidencie a kolaudácie, ktoré vybavovala žalovaná. Dom nemal súpisné číslo,ktoré rovnako mala vybavovať žalovaná. Žiadosť o kolaudáciu domu mala vyplniť žalovaná, kde uviedla
okrem údajov žalobcu aj údaj „a m.“ a kolaudačné rozhodnutie z 20.10.1993 už znelo na manželov.
Rovnako tak mala vybaviť súpisné číslo na dom, ktoré urgoval Obecný úrad vo E., v roku 1993.

Vlastnícke právo k stavbe malo byť zapísané až v roku 2009 na podnet Obecného úradu vo E. a doklady
boli vybavované rovnako žalovanou, ktorá mala k zápisu pripojiť doklady o kolaudácii a súpisnom čísle,
už s uvedením ich oboch ako stavebníkov. Žalobca mal za to, že žalovanej nesvedčí ani jeden dôvod
nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle § 132 OZ, keďže nehnuteľnosť nekúpila, nedostala ani darom
alebo inou zmluvou ani dedením, ani rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností.

Na preukázanie svojich tvrdení o dokončenosti stavby okrem listinných dôkazov navrhol vypočuť
svedkov,ktoríbydosvedčilistavnehnuteľnostivčaseuzavretiamanželstva.Naliehavýprávnyzáujemna
určení jeho výlučného vlastníctva k nehnuteľnosti odôvodnil tým, že v dôsledku neoprávneného zápisu
stavby v prospech žalovanej z titulu bezpodielového spoluvlastníctva sa stalo jeho právne postavenie
neisté a jeho výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo spochybnené a bez tohto určenia nemôže
ako výlučný vlastník po rozvode manželstva nakladať s nehnuteľnosťou.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, poprela tvrdenia žalobcu o dokončenosti stavby v čase uzavretia ich
manželstva. Potvrdila, že po uzavretí manželstva sa nasťahovali do novostavby rodinného domu, ktorý
nebol úplne dokončený, keď mali chýbať podstatné konštrukčné prvky dlhodobej životnosti a ostatné
zariadenia, aby sa dom mohol považovať za obývateľný. Stavba z uvedených dôvodov nemohla byť

dokončená z výlučných zdrojov žalobcu už v roku 1987. Tvrdila, že dom bol dokončený sčasti z jej
výlučných prostriedkov, ktoré dostala od rodičov v sume 20.000,- Sk. Zobrali si mladomanželskú pôžičku
v sume 50.000,- Sk, ktoré finančné prostriedky mali byť použité na dokončenie vodovodu, keďže v dome
nebola natiahnutá voda, kúpeľne, WC, žumpy, chýbajúcej izolácie na strope, neboli zložené parkety,
na terase kachličky, schodište bolo nedokončené, pretože chýbalo zábradlie. Rovnako tak v priebehu

trvania manželstva boli nútení brať si pôžičky, uviedla roky 2011 až 2017, keď príjem žalobcu v závislosti
od ročného obdobia nebol rovnaký, ich výdavky mali kryť pôžičky. Uviedla, že tri mesiace po uzavretí
manželstva otehotnela, za sebou sa narodili ich deti a zamestnala sa v roku 1995. Poprela tvrdenia
žalobcu o vyplňovaní údajov v žiadosti o kolaudáciu, ktoré podľa jej tvrdenia mali vyplniť pracovníčky
na stavebnom úrade, keď doklad podpísal žalobca. Rovnako tak podpisoval žalobca aj kolaudačné

rozhodnutie, ktoré nenapadol opravným prostriedkom. Poprela rovnako, že by vyplňovala tlačivo na
zápis nehnuteľnosti na list vlastníctva po vydaní súpisného čísla dňa 29.7.2009, ktorý doklad prevzal
žalobca. Tvrdila, že v každom jednom prípade konal slobodne, bez nátlaku. Na dôkaz svojich tvrdení
doložila zmluvy o pôžičkách.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkov a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi.

6. K naliehavému právnemu záujmu žalobcu na určení jeho výlučného vlastníctva k stavbe rodinného
domu, súd prvej inštancie uviedol, že bol dôvodný, keďže bez tohto určenia by ostalo jeho postavenie

neisté, keď zápis v katastri nehnuteľností v prospech oboch manželov k stavbe sa realizoval na základe
zápisu nehnuteľnosti do katastra a udelením súpisného čísla. Takýto titul nadobudnutia vlastníctva
zákon nepozná. Uvedenie súpisného čísla nehnuteľnosti je administratívnou evidenciou nehnuteľnosti,
nezakladá vlastníctvo k nehnuteľnosti.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria okrem iného
aj nehnuteľnosti /pozemky a stavby/, ak boli nadobudnuté počas trvania manželstva, a to buď
spoločnou činnosťou manželov, alebo na základe nadobúdacích titulov uvedených v ust. § 132 ods.
1 OZ, kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe
iných skutočností ustanovených zákonom a na zaplatenie použili čo i len z časti spoločné peniaze,

treba do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaradiť celú nehnuteľnosť, nie iba ideálnu časť
zodpovedajúcu hodnotou sume použitých spoločných prostriedkov (R42/1972). V prípade spôsobu
nadobudnutia vlastníckeho práva stranami sporu, je možné vylúčiť kúpu, dar, dedenie alebo inú zmluvu,
keďže z vykonaného dokazovania žiadna takáto skutočnosť nevyplynula. Rovnako nebolo vydané
rozhodnutie o nadobudnutí vlastníctva štátnym orgánom. Na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie F.

F. G., vyhotoveného dňa 1.7.2022, je uvedený údaj titul nadobudnutia rozhodnutie o určení súpisného
čísla dňa 30.7.2009, ktoré v rámci administratívneho úkonu vydala Obec E. dňa 30.7.2009 na základe
žiadosti žiadateľov A. B. a manželky H. B., K. L., kde uviedli ako vlastníkov stavby žiadateľov.8. Osobitným spôsobom vzniku vlastníctva je zhotovenie stavby. Podľa súdnej praxe sa vlastníkom
stavby môže stať nielen osoba odlišná od vlastníka pozemku (R 155/1953, R 65/1972), ale môže ním
byť aj osoba odlišná od tej, ktorá vystupovala ako stavebník v stavebnom konaní (R 47/1964). Nie

je potom vylúčené, aby osoba, ktorá financuje stavbu z vlastných prostriedkov, prípadne ju buduje z
vlastného materiálu a podieľa sa na nej vlastnou prácou, stala vlastníkom stavby, napriek tomu, že
stavebné povolenie bolo udelené, a aj kolaudačné rozhodnutie na meno inej osoby. Vlastníkom stavby
sa stáva stavebník bez ohľadu na to, či stavala z vlastného alebo cudzieho materiálu. Stavebníkom v
zmysle zákona je ten, kto vykonal stavbu s úmyslom ju mať pre seba. Ide o vytvorenie veci spracovaním

§ 135b OZ, nie je pritom rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení.
Pre rozsah nadobudnutia vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo do výlučného
vlastníctva jedného z nich, je potrebné vzhliadnuť zákonné kritériá, ktoré určujú rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a to časové kritérium, pri ktorom sa skúma, kedy sa určitá vec nadobudla,
kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vec manželia nadobudli
a kritérium spôsobu užívania veci, pri ktorom sa skúma, akým spôsobom sa určitá vec užíva, či je

určená obom manželom alebo len jednému z nich na užívanie. Z hľadiska času nadobudnutia súd
zisťuje, či predmetnú vec nadobudli počas trvania manželstva. Do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nepatria veci nadobudnuté pred uzavretím a po zániku manželstva. Samostatným predmetom
vlastníctva zostávajú pritom aj nehnuteľnosti, ktoré jeden z manželov nadobudol pred uzavretím
manželstva, pričom v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti treba časové hľadisko posúdiť podľa § 133

ods. 2 OZ, ktoré vyžaduje na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vklad vlastníckeho práva
do katastra. Pre posúdenie vzniku stavby ako veci je rozhodujúci okamih , keď je už jednoznačným
a nezmeniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Iba do
doby časovo a kvalitatívne predchádzajúcej tomuto okamihu možno hovoriť o originálnom spôsobe
nadobudnutia vlastníctva k stavbe vytvorením veci. Ak je však stavba ako vec v zmysle práva už druhovo

a individuálne určená, potom sa už dokončovacie práce na vytvorených vlastníckych vzťahoch nijako
nepremietnu. Všetko, čo takto k pôvodnej stavbe, v dôsledku jej dostavby prirastie, patrí vlastníkovi
pôvodnej, teda už vzniknutej veci.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli manželstvo

dňa 25.6.1988, ktoré bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu dňa 2.7.2019.
Rozhodujúcim obdobím nadobudnutia vecí do bezpodielového vlastníctva manželov je potom obdobie
od 25.6.1988 do 2.7.1988 (správne 2.7.2019 – pozn. odvolacieho súdu). Žalobca nadobudol stavebný
pozemok parc. č. 147/2 do osobného užívania v roku 1984, na základe rozhodnutia štátneho orgánu,
podľa vtedy platných právnych predpisov, ešte pred uzavretím manželstva. Parcelu priľahlú č. 147/3

dostal darom od príbuzných v roku 2000. Je vedený ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností.
Na parcele č. 147/2 bolo vydané stavebné povolenie dňa 29.12.1984, na výstavbu rodinného domu, pre
stavebníka žalobcu, s dátumom dokončenia stavby k 31.12.1987 v období pred uzavretím manželstva
strán sporu. Kolaudačné rozhodnutie k stavbe bolo vydané štátnym orgánom dňa 20.10.1993, ktoré
nadobudlo právoplatnosť ku dňu 22.10.1993. Zhodnou výpoveďou strán sporu, ako aj jednotnými

výpoveďami vypočutých svedkov, bolo preukázané, že stavba bola zvonku dokončená ku dňu uzavretia
manželstva. Svedkyňa matka žalovanej L., bola na nehnuteľnosti pred uzavretím manželstva, vošla
do uzamknutej nehnuteľnosti, keď zistila nedokončené práce v kúpeľni, strop podkrovných miestností,
zábradlie v schodišti, chýbajúci plot. Tieto nedostatky stavby potvrdili aj svedkovia M. L. ml. aj starší.
Výpovede strán sporu sa zhodovali v tom, že stavba bola obývateľná, keď sa na druhý deň po

uzavretí manželstva do domu nasťahovali, len pre nedokončenú žumpu a nenamontované vodovodné
batérie sa chodili určitý čas sprchovať k rodičom, čo matka žalovanej potvrdila, že to bolo pár týždňov.
Vzhľadom na odstup času súd považoval za vierohodnú výpoveď matky žalovanej, a nie tvrdenie jej
otca, že k nim chodili z uvedeného dôvodu niekoľko mesiacov. Z toho bolo potom nepochybné, že
nehnuteľnosť ako vec v právnom slova zmysle existovala v čase pred uzavretím manželstva strán sporu,

spĺňala kritéria veci v právnom slova zmysle, keď bolo jednoznačne a nezameniteľne zjavné dispozičné
riešenie nad mieru požadovanú zákonom, kde postačuje dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia, s poukazom na už ustálenú judikatúru R44/1993, v ktorej sa uvádza, že ak v čase, keď
došlo k uzavretiu manželstva, boli už prevedené na stavbe prvky dlhodobej životnosti (najmä zvislé a
vodorovné konštrukcie, konštrukcie strechy a schodište) a prípadne väčšina prvkov ostatných, možno

z toho spravidla vyvodiť, že už potom za trvania manželstva je dokončovaná už existujúca vec, v
tom prípade stavba do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí. Je (správne Nie je – pozn.
odvolacieho súdu) rozhodujúce, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Žalobca spracovaním
veci, nadobudol originálnym spôsobom vlastníctvo k domu, keď v čase uzavretia manželstva sapotvrdilo, že dom bol viditeľne zvonku dokončený. Svedkyňa L. bola v dome krátko pred uzavretím
manželstva a aj sused žalobcu svedok N. E., keď potvrdil, že dom zvonku bol dokončený pred
uzavretím manželstva. Táto skutočnosť nebola nakoniec sporná ani medzi stranami sporu, inak by sa

nemohli deň po uzavretí manželstva nasťahovať na nehnuteľnosť. Potom ďalšie investície po uzavretí
manželstva, mohli byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, týkajúce
sa výlučného vkladu jedného z manželov na majetok druhého, prípadne vyporiadania spoločných
investícií. Vlastníctvo pôvodného zhotoviteľa sa tým nezmení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

10. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, vecne
plným procesným úspechom žalobcu.

11. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná s návrhom jeho zrušenie a vrátenie súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne navrhla jeho zmenu tak, aby odvolací

súd žalobu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnila
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietala, že súd neskúmal prípad z hľadiska všetkých ustanovení
Občianskeho zákonníka, t.j. či žalovaná nenadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu
rodinného domu vydržaním podľa § 135a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastníkom veci,
ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§

132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov (t.j. zrejme § 135a Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 – pozn. odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie teda mal
skúmať, či žalovaná bola alebo nebola dobromyseľná v tom, že je vlastníčkou rodinného domu. V
predmetnej veci síce bolo preukázané, že na stavbe rodinného domu boli v čase uzavretia manželstva
už prevedené prvky dlhodobej životnosti, niektoré práce však boli vykonané po uzavretí manželstva a

kolaudačnérozhodnutiebolovydanéažvroku1993.Podľakolaudačnéhorozhodnutia,návrhnavydanie
kolaudačného rozhodnutia podali dňa 18.10.1993 strany sporu spoločne. Obvodný úrad životného
prostredia Dunajská Streda následne vydal dňa 20.10.1993 kolaudačné rozhodnutie, ktorým úrad povolil
užívanie stavby rodinného domu pre A. B. a pre manželku H., K. L.. Na kolaudačnom rozhodnutí bolo
uvedené, že žalobca bol oboznámený s rozhodnutím a zároveň sa vzdal práva na podanie odvolania. V

roku 1993 teda strany sporu prejavili vôľu, aby rodinný dom bol v ich spoločnom vlastníctve, keďže návrh
na vydanie kolaudačného rozhodnutia podali spolu. Žalobca tým prejavil svoju vôľu, aby rodinný dom
bol v spoločnom vlastníctve s manželkou – žalovanou, pričom nielenže nenamietal obsah kolaudačného
rozhodnutia, ale sa vzdal aj práva na podanie odvolania.

12. V roku 2009 Obec E. vydala rozhodnutie o určení súpisného čísla zo dňa 30.7.2009, podľa ktorého
žiadosť o pridelenie súpisného čísla podali obe strany sporu. V predmetnom rozhodnutí je uvedené,
že vlastníkom stavby je A. B., ako aj manželka H. B.. Rozhodnutie bolo vydané v nadväznosti na
kolaudačné rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Dunajská Streda. Podaním spoločnej
žiadosti o určenie súpisného čísla strany sporu opäť prejavili vôľu, aby rodinný dom bol v ich spoločnom

vlastníctve. Žalobca teda opäť potvrdil, že rodinný dom je v spoločnom vlastníctve so žalovanou, pričom
žalobca proti rozhodnutiu nepodal odvolanie. Na základe rozhodnutia o určení súpisného čísla zapísala
správa katastra v tom istom roku 2009 podľa § 46 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností stavbu
rodinného domu do katastra nehnuteľností, pričom ako vlastníkov zapísala v nadväznosti na rozhodnutie
o určení súpisného čísla oboch manželov. Od roku 2009 teda platil stav, keď v katastri nehnuteľností

boli zapísaní ako vlastníci rodinného domu žalobca, ako aj žalovaná. Žalobca až do podania žaloby dňa
4.7.2022nenamietalžiadnymspôsobomstavuvedenývkatastrinehnuteľností,t.j.žeúdajeovlastníkoch
rodinného domu sú v katastri nehnuteľností nesprávne uvedené. Žalobu tak podal žalobca zhruba po
30 rokoch po tom, ako žalobca a aj žalovaná prvýkrát prejavili vôľu, aby vlastníkom rodinného domu
boli obaja manželia. Na základe kolaudačného rozhodnutia, na základe rozhodnutia o určení súpisného

čísla a na základe údajov katastra nehnuteľností (ktoré je potrebné považovať za hodnoverné a záväzné
podľa § 70 zákona o katastri nehnuteľností), bola žalovaná dobromyseľná v tom, že je spoluvlastníčkou
rodinného domu s rovnakým podielom, ako má aj žalobca. Navyše počas obdobia od 1993 až do
2022 sa správali obaja manželia tak, ako keby bol rodinný dom v ich spoločnom vlastníctve. O tom
svedčia nielen skutočnosti o podaní spoločných žiadostí o vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, ale aj

iné skutočnosti. Rodinný dom najprv dokončili so spoločných peňazí; daň z nehnuteľností uhrádzali zo
spoločného majetku; z pôžičiek, ktoré dostali obe strany sporu alebo len žalovaná, financovali práce na
rodinnom dome. Minimálne od 18.10.1993, kedy strany sporu podali žiadosť o vydania kolaudačného
rozhodnutia až do podania žaloby dňa 4.7.2022, sa správali strany sporu tak, ako keby bol rodinnýdom v ich spoločnom vlastníctve s rovnakými podielmi. Žalovaná tak bola od 18.10.1993 do 4.7.2022
dobromyseľná v tom, že je spoluvlastníčkou rodinného domu, čím boli splnené predpoklady na vydržanie
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu rodinného domu podľa ustanovenia § 135a OZ (v znení

účinnom do 31.12.1991 – pozn. odvolacieho súdu).

13. Žalovaná poukázala na to, že zo zásady iura novit curia vyplýva, že súd sa aj bez návrhu strany sporu
musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami aplikovateľnými na konkrétny prípad. Súd
prvej inštancie však žiadnym spôsobom neskúmal, či bolo možné aplikovať § 135a OZ na predmetný

prípad, resp. neskúmal, či boli splnené predpoklady vydržania vlastníckeho práva zo strany žalovanej.
V ďalšom poukázala i na to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 135b OZ, ktoré bolo zakotvené
vObčianskomzákonníkuažod1.1.1992,resp.judikátR44/1993,naktorýodkazovalsúdprvejinštancie,
sa týkal správneho konania. Rozsudkom bolo preto porušené právo žalovanej na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia.

14. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387

ods. 1 CSP.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodneniepreskúmavanéhorozsudkuboloposúdiť,čisúdprvejinštancienazákladenímvykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu,

ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – rodinnému domu vyhovel, keď dospel
k záveru, že žalobca spracovaním veci nadobudol originálnym spôsobom vlastníctvo k domu.

17. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, ktorý odvolací súd preberá, vyplýva, že
manželstvo strán sporu uzavreté dňa 25.6.1988 bolo právoplatne rozvedené dňa 2.7.2019. Žalobca

nadobudol stavebný pozemok parc. č. 147/2 do osobného užívania v roku 1984 a priľahlú parcelu
č. 147/3 dostal darom od príbuzných v roku 2000. Je vedený ako výlučný vlastník predmetných
nehnuteľností. Na základe žiadosti žalobcu bolo dňa 29.12.1984 vydané stavebné povolenie na
novostavbu rodinného domu na parcele č. 147/2 pre stavebníka žalobcu, s dátumom dokončenia stavby
do 31.12.1987. Technické údaje stavby boli vypracované N. O. v júni 1982 a technická správa P.

Q. v novembri 1981. Prihláška na odber elektriny odberateľom žalobcom bola vystavená 3.6.1987.
Osvedčenie o stave nových komínov a ich bezprostredného okolia bolo vydané bývalým Miestnym
národným výborom vo E., odbor výstavby a stavebného oddelenia, pre stavebníka žalobcu dňa
18.12.1987. Geometrickým plánom č. 244-242-331-93 zo dňa 6.9.1993 bolo vykonané zameranie
rodinného domu na parcele 147/2. Návrh na kolaudáciu stavby rodinného domu bol datovaný dňa

19.10.1993 a ako navrhovatelia boli uvedení žalobca a „mž“, ktorý podpísal žalobca celým menom.
Obvodný úrad životného prostredia Dunajská Streda vydal dňa 20.10.1993 kolaudačné rozhodnutie
pod č. ŽP-4-1/106/20964/93 o skolaudovaní stavby, rodinného domu na parc. č. 147/2 na návrh
navrhovateľov B. A. a mž. H., K. L., obaja bytom E. J. XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť ku
dňu 22.10.1993, kde sa žalobca vzdal práva na odvolanie. Žiadosť o vydanie súpisného čísla bola

adresovaná Obecnému úradu vo E. dňa 29.7.2009, bola podpísaná žiadateľom, nečitateľný podpis, ako
žiadatelia boli uvedené strany sporu celým menom a v závere dokladu boli uvedení ako spoluvlastníci
obe strany sporu v podiele 1. Obecný úrad vydal rozhodnutie o určení súpisného čísla pre strany sporu
ako spoluvlastníkov dňa 30.7.2009. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. F. F. G. z1.7.2022 je rodinný dom súp. č. XX na parcele č. 147/2 evidovaný v bezpodielovom spoluvlastníctve
strán sporu v podiele 1/1, pričom ako titul nadobudnutia je uvedené rozhodnutie o určení súpisného čísla
č. XX/XXXX-XXX/XX zo dňa 30.7.2009, Z-4377/09. Zhodnou výpoveďou strán sporu, ako aj jednotnými

výpoveďami vypočutých svedkov, bolo preukázané, že stavba bola zvonku dokončená ku dňu uzavretia
manželstva. Svedkyňa matka žalovanej bola v nehnuteľnosti pred uzavretím manželstva, vošla do
uzamknutej nehnuteľnosti, kde zistila nedokončené práce v kúpeľni, strop podkrovných miestností,
zábradlie v schodišti, chýbajúci plot. Tieto nedostatky stavby potvrdili aj svedkovia M. L. ml. aj starší.
Výpovede strán sporu sa zhodovali v tom, že stavba bola obývateľná, keďže sa na druhý deň po uzavretí

manželstva do domu nasťahovali a len pre nedokončenú žumpu a nenamontované vodovodné batérie,
sa chodili určitý čas sprchovať k rodičom, čo matka žalovanej potvrdila, že to bolo pár týždňov. Z takto
zisteného skutkového stavu vyplynulo, že nehnuteľnosť ako vec v právnom slova zmysle existovala v
čase pred uzavretím manželstva strán sporu a spĺňala kritériá veci v právnom slova zmysle.

18. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne o nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie, túto

námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Tento odvolací dôvod je naplnený, ak rozhodnutie
trpí skutkovými vadami, resp. ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže
byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením
vykonaných dôkazov alebo ak je tu predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými
novotami (§ 366 CSP), avšak len za podmienky, že novoty nemohol odvolateľ použiť v konaní pred

súdom prvej inštancie bez vlastnej viny.

19. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd tiež konštatuje, že CSP vychádza zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaní dôkazov z hľadiska pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu.

Voľnosť hodnotenia dôkazu neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a
zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a
teleologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu teda neznamená ľubovôľu
pri hodnotení dôkazov a hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky a musí
vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti

(relevancia vo vzťahu zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj
vykonania) a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti. Pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom
s inými dôkazmi. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym
hodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Výsledky

hodnotenia dôkazov sú pritom imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP). V tomto
smere súd prvej inštancie dôsledne postupoval v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku
stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov súdom prvej
inštancie neodporuje zásadám logiky a ani zistenému skutkovému stavu.

20. Žalovaná však v podanom odvolaní nenamieta žiadnu z troch vyššie uvedených nesprávností
týkajúcich sa skutkových vád rozhodnutia, t.j. v čom konkrétnom sú skutkové zistenia súdu prvej
inštancie nesprávne, ktorý dôkaz súd nesprávne vyhodnotil, aký návrh žalovanej na vykonanie
dokazovania súd nepripustil, prípadne aký dôkaz mohol byť vykonaný, ale žalovaná ho bez svojej viny

nemohla uplatniť pred súdom prvej inštancie. Keďže vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. f/ CSP absentovala relevantná odvolacia argumentácia, tento odvolací dôvod nebol naplnený.

21. Z odvolania žalovanej vyplýva, že táto namieta len nesprávne právne súdom prvej inštancie, ktorý
podľa nej neskúmal prípad z hľadiska všetkých ustanovení Občianskeho zákonníka, t.j. či žalovaná

nenadobudla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu rodinného domu vydržaním podľa § 135a
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991 – pozn. odvolacieho súdu), čo podľa nej
vyplýva zo zásady iura novit curia. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 135b
OZ, ktoré bolo zakotvené v Občianskom zákonníku až od 1.1.1992, resp. judikát R 44/1993, na ktorý
odkazoval súd prvej inštancie, pretože ten sa týkal správneho konania.

22. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnouaplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovanej, že zo zásady iura novit curia vyplýva povinnosť
súdu skúmať vec z hľadiska všetkých ustanovení Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti je potrebné
uviesť, že každé súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd), čo znamená,
že strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože

právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby
uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo
nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu
uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale

s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany
a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav
dopadajú. Ak teda súd rozhoduje o uplatnenom nároku alebo obrane proti nemu, ktoré vychádzajú zo
skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je
stranami navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok/

obranu proti nemu pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa strany dovolávajú, je povinnosťou
súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či právny dôvod uplatneného nároku alebo obrany
proti nemu je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/196/2009 z 22.9.2010).

24. Z obsahu spisu vyplýva, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie žalovaná netvrdila skutkové
okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať na vydržanie spoluvlastníckeho podielu k spornej
nehnuteľnosti (pričom takéto tvrdenie nemožno vyvodiť z jej poukazu na to, že žalobca nepreukázal
a nepoprel, prečo súhlasil s podpisom na žiadosti o kolaudáciu, ako aj žiadosti o pridelenie súpisného
čísla), ale svoju obranu zamerala na skutočnosť, že stavba domu nebola v čase uzavretia manželstva

dokončená a na jej dokončenie sa použili spoločné finančné prostriedky, ako aj jej výlučné finančné
prostriedky. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie nemal dôvod posudzovať, či
žalovanou tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu právnej normy upravujúcej vydržanie tak,
aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo
žalobe vyhovené. Skutkové tvrdenia ohľadom vydržania boli žalovanou uvedené až v rámci odvolania.

Jedná sa teda o novoty v odvolacom konaní.

25. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa, ako aj protistrany (§ 373 ods. 4 CSP) použiť
v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany

na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky), ktoré strana neuplatnila pred súdom prvej inštancie
je obmedzené. Novoty v odvolacom konaní sú ponímané ako reštriktívna výnimka z pravidla, že v
konaní pred súdom druhej inštancie nie sú prípustné prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré
neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia v podobe
nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia taxatívne stanovených zákonných podmienok

uvedených v § 366 CSP.

26. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie (tzv. novoty), možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných
podmienok,b/satýkajúvylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,c/mábyťnimipreukázané,

že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

27. Odvolací súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v § 366 CSP pre použitie novôt zo
strany žalovanej v odvolacom konaní (bez ohľadu, či tieto skutkové tvrdenia by boli spôsobilé privodiť

žalovanej priaznivejšie rozhodnutie). Preto odvolací súd na nové skutočnosti uvedené žalovanou až v
odvolaní prihliadnuť nemohol, keďže žalovaná nepreukázala žiadnu z taxatívne stanovených podmienok
v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Žalovaná v odvolaní netvrdila a ani nepreukázala, že neporušila
procesnú diligenciu, t.j. netvrdila ani nepreukázala, že skutočnosti uvedené až v odvolaní (okolnosti,z ktorých by bolo možné usudzovať na vydržanie spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti)
nemohla bez svojej viny uplatniť pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/), pričom novoty uvedené
žalovanou pod iný účel ich použitia (§ 366 písm. a/ až c/) s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody

(§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/) podradiť nemožno.

28. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria
len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o
ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou

starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,
aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje
práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných
ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8.11.2011 sp. zn. 1 Sžr 38/2011).

29. Nad rámec uvedeného, pokiaľ ide o žalovanou namietanú neaplikáciu ust. § 135a Občianskeho

zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, odvolací súd uvádza, že táto námietka bola celkom zjavne
nedôvodná už len z toho dôvodu, že samotná žalovaná v odvolaní tvrdí, že bola od 18.10.1993
dobromyseľná v tom, že je spoluvlastníčkou rodinného domu, teda v prípade, ak by aj jej argumentácia
v odvolaní nebola novotou, nebol by dôvod na aplikáciu ust. § 135a Občianskeho zákonníka účinného do
31.12.1991, ale do úvahy by prichádzala aplikácia § 134 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992.

30. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že tento
nedôvodne aplikoval i ust. § 135b OZ, pretože toto ustanovenie sa týka spracovania cudzej veci, čo nie
je prejednávaný prípad, keďže tu išlo o vytvorenie novej veci žalobcom. Uvedená nadbytočná aplikácia
ust. § 135b OZ však nemala vo výsledku vplyv na vecnú správnosť rozsudku. Pokiaľ ide o spôsoby

nadobúdania vlastníckeho práva, tieto upravuje zákon rámcovo v ust. § 132 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré pokrýva tak originárne, ako aj derivatívne nadobudnutie vlastníckeho práva. Medzi
originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, kedy nadobúdateľ neodvodzuje svoje vlastníctvo
od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, sa zaraďujú vydržanie, vytvorenie novej veci, spracovanie
cudzej veci, nadobudnutie zo zákona, nález veci, privlastnenie, oddelenie prírastku veci a pozemkové

úpravy. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nadobudol originárnym spôsobom –
vytvorením novej veci – vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti (rodinnému domu) pred uzavretím
manželstva, súd prvej inštancie správne podanej žalobe vyhovel.

31. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku žalovanej o nesprávnej aplikácii judikátu

R 44/1993, na ktorý odkazoval súd prvej inštancie, keďže sa podľa žalovanej týkal správneho
konania. I podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdo 111/1992
publikované pod R 44/1993, vychádzajúc zo skutkových okolností daného prípadu, plne aplikovateľné
na prejednávanú vec, pričom sa netýka správneho konania ako mylne dôvodila žalovaná. V tomto
rozhodnutí sa riešila právna otázka vzniku stavby vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu a jeho

právna veta znie: „Ak boli v čase, keď došlo k uzavretiu manželstva, už vykonané na stavbe prvky
dlhodobej životnosti (najmä zvislé i vodorovné nové konštrukcie, konštrukcie striech a schodisko) a
prípadne väčšina prvkov ostatných, možno z tohto hľadiska vyvodiť, že už potom za trvania manželstva
sa dokončuje už existujúca vec; v takom prípade stavba do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí.
Je tu nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Vznik stavby nemožno klásť do

roviny len s jej stavebným dokončením. Dohoda o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe
môže byť platne uzatvorená v dobe, ktorá časovo predchádza vznik stavby ako veci, spôsobilej byť
predmetom práv a povinností.“ K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
3Cdo/201/1996 zverejnenom v ZSP č. 26/1997, ktoré sa zaoberá významom stavebného rozhodnutia
pre vznik bezpodielového spoluvlastníctva so záverom, že keď neboli v čase, keď došlo k uzatvoreniu

manželstva, ešte vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej životnosti (hlavne zvislé
a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov,
ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že
do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho

bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie.

32. Odvolací súd taktiež nepovažuje za dôvodnú námietku žalovanej, podľa ktorej napadnutým
rozsudkom bolo porušené jej právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podľa odvolaciehosúdu, súd prvej inštancie vo svojom rozsudku uviedol, aký skutkový stav zistil a prečo považoval
žalobu za dôvodnú a naopak námietky žalovanej za nedôvodné. Súd prvej inštancie tiež odkázal na
relevantné zákonné ustanovenia § 132 ods. 1, § 143 OZ, v rozsudku ich primerane vyložil a aplikoval

na konkrétnu vec. Súdne rozhodnutie, ktoré stručne a jasne objasní podstatu sporu a závery súdu
(v rozsahu vyžadovanom § 220 ods. 2 CSP), nemožno považovať za nedostatočne odôvodnené.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok potom vyhovuje náležitostiam § 220 ods. 2 CSP, keďže
z neho možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k vyhoveniu
žalobe. Okolnosť, že jednotlivé právne závery súdu prvej inštancie nepovažuje žalovaná za správne,

neznamená ešte jeho nedostatočné odôvodnenie, resp. nepreskúmateľnosť.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalovanej, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,
vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán
osobitne nenapadnutým, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému
žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie
môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).