Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011599
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123011599.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.

Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. marca 2024 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom A. C. XXX, ktoré podal proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/210/2023 zo dňa 09.01.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia
slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. B.

odsudzuje

podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), § 38 ods. 3, § 41 ods. 1 a § 56
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný peňažný trest vo výmere 7.000,- (sedemtisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol

byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/210/2023 zo dňa 09.01.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Tr. zák., pretože

dňa 10.10.2023 v čase o 03:38 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, EČ: D.
XXXXX, ktorého je vlastníkom a držiteľom, v E. F. A. po ulici Priemyselnej v smere jazdy od G. B. na

cestu 1/61, kde bol následne na parkovisku Delta Electronics, s.r.o., predpísaným spôsobom zastavený
a kontrolovaný hliadkou OO PZ Dubnica nad Váhom, na mieste zastavenia bol vyzvaný, aby predložil
doklady potrebné na vedenie a prevádzku motorového vozila, ktoré predložil, následne bol vyzvaný na
vykonaniedychovejskúšky,ktorejsadobrovoľnepodrobilprístrojomAlcoQuant6020plusvčaseo03:38
hod. s pozitívnym výsledkom 0,82 mg/l alkoholu v dychu a v čase o 04:01 hod. po opakovanej dychovej
skúške s pozitívnym výsledkom 0,72 mg/l alkoholu v dychu, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 0T/101/2023 zo dňa 15.06.2023, právoplatným dňa 15.06.2023, odsúdený pre prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody na 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 16.06.2024 a trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky.Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.
l), písm. n) Tr. zák. a § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. mu bol zároveň uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia veci, a to motorového vozidla zn.
Škoda Fabia, EČV: D. XXXXX, kategória M1, rok výroby 2011, modrá metalíza, svetlá, VIN číslo: H..

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom
pojednávaní obžalovaný napadol odvolaním čo do výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že v súčasnej dobe sa zamestnal
vo Švajčiarsku, dostal tam aj povolenie na pobyt a pracovnú zmluvu. Trest odňatia slobody mu podľa
jeho názoru značne ublíži v jeho pracovnej činnosti vo Švajčiarsku. Je si plne vedomý, že nemal
konať tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, teda že sa nemal dopustiť prečinov, pre
ktoré bol odsúdený. Navrhol, aby odvolací súd vzhľadom na jeho pracovné zaradenie zvážil uloženie

alternatívneho trestu – peňažného trestu, teda aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil mu
tento alternatívny trest.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:
· Prítomný prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné

podľa § 319 Tr. por.
· Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomných
dôvodoch odvolania.
· Obžalovaný sa pripojil k tomu, čo uviedol jeho obhajca, a oľutoval svoje konanie. Dodal, že by rád
zostal pracovať vo Švajčiarsku a že by bolo v jeho možnostiach zaplatiť peňažný trest aj vo výmere do

10.000,- eur.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste (odňatia slobody), ako aj správnosť
postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je

dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstatou odvolania obžalovaného bola neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody spojeného

s jeho výkonom.

Súd prvého stupňa uloženie tohto druhu trestu a vo výmere uvedenej v napadnutom rozsudku odôvodnil
tým, že u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti a 1 priťažujúcu okolnosť. S poukazom na
prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností sa potom znížila horná hranica zákonom stanovenej výmery

trestu odňatia slobody o jednu tretinu (z rozdielu hornej a dolnej sadzby), čím prichádzalo do úvahy
uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 0 až 16 mesiacov. V rámci takto upravenej trestnej
sadzby považoval súd prvého stupňa za primerané uložiť obžalovanému práve trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov. Prihliadol pritom na to, že obžalovaný sa stíhanej trestnej činnosti dopustil v
rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci vedenej Okresným súdom Trenčín

sp. zn. 0T/101/2023, kde bol uznaný vinným taktiež pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.
Podľa súdu prvého stupňa negatívne vyznela najmä skutočnosť, že tomu tak bolo necelé 4 mesiace
od právoplatnosti predchádzajúceho odsúdenia. Pre spáchanie stíhaného úmyselného trestného činu
v rámci skúšobnej doby preto nebolo možné v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. opätovne obžalovanémupodmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody. Síce sa súd prvého stupňa zamýšľal i nad uložením
alternatívnych trestov namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody, dospel však k názoru, že u
obžalovaného by išlo o neprimerane mierny trest. Okrem skutočnosti, že obžalovaný spáchal totožný

trestný čin (ohrozenie pod vplyvom návykovej látky) v skúšobnej dobe, súd prvého stupňa prihliadol aj k
tomu,žespáchalajďalšítrestnýčin,atomarenievýkonuúradnéhorozhodnutia.Zostranyobžalovaného
tak išlo o stupňovanie protiprávneho konania, pričom doteraz uložené tresty nemali zjavne vplyv na
jeho nápravu. Podľa súdu prvého stupňa negatívne obžalovaného charakterizoval aj výpis z ústrednej
evidencie správnych deliktov a priestupkov, z ktorého vyplynulo, že za obdobie rokov 2021 až doteraz

spáchal 12 priestupkov, z toho 8 priestupkov bolo na úseku cestnej premávky. Aj z uvedeného súd
prvého stupňa konštatoval negatívny vzťah obžalovaného k právnym predpisom týkajúcim sa vedenia
motorového vozidla, ako aj neúčinnosť doteraz ukladaných sankcií na nápravu jeho správania.

Odvolací súd k tomu uvádza, že v zásade možno uviesť, že ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák.
úvahy súdu prvého stupňa v otázke uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody podporujú.

Ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. stanovuje zákaz podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody, ak je trest ukladaný pre úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobných dobách (podmienečné
odsúdenie, podmienečné prepustenie). Súčasne z tohto ustanovenia ale nevyplýva zákaz uloženia
iného alternatívneho trestu. Preto ani skutočnosť, že pri ukladaní trestu má byť zohľadnené ustanovenie
§ 49 ods. 2 Tr. zák. nezbavuje súdy povinnosti pri ukladaní trestov vychádzať zo všetkých zásad

ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súdy v
takýchto prípadoch spravidla ukladajú nepodmienečné tresty odňatia slobody. Avšak v odôvodnených
prípadoch môžu postupovať inak, ak dospejú k záveru, že zásadám ukladania trestov bude zodpovedať
v konkrétnom prípade aj miernejší alternatívny trest.

Súd prvého stupňa síce urobil záver o tom, že u obžalovaného neprichádzalo do úvahy uloženie
alternatívneho trestu, avšak takýto záver si odvolací súd preskúmaním veci neosvojil a uvádza k tomu
nasledovné:

V zmysle ustálenej súdnej praxe je uložený trest neprimeraný vtedy, ak bol uložený taký druh trestu

alebo v takej výmere, ktorá je v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách ukladania trestov podľa § 34
a nasl. Tr. zák., teda ak je uložený trest v rámci zákonnej trestnej sadzby príliš mierny alebo príliš prísny.

V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším potenciálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Trest má vyjadrovať napokon aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu. Možnosti splnenia účelu
trestu sa v každom jednotlivom prípade musia posudzovať „komplexne“, z pohľadu všetkých ukladaných
(druhov) trestov. Z tohto pohľadu sa potom musí posudzovať rovnako aj primeranosť trestu.

Z pohľadu možností prevýchovy obžalovaného nemožno prehliadnuť jeho doposiaľ nemenný prístup
k tomuto trestnému stíhaniu, keď sa ihneď na svojom prvom výsluchu v procesnom postavení
zadržaného – podozrivého (dňa 10.10.2023) v plnom rozsahu priznal k spáchaniu stíhanej trestnej
činnosti a zároveň svoje konanie oľutoval. Zároveň obžalovaný ani nepodal sťažnosť voči uzneseniu

o vznesení obvinenia. Obžalovaný v podstate takýmto spôsobom napomáhal pri objasňovaní svojej
trestnej činnosti aj tým, že v prípravnom konaní nesťažoval postup orgánov činných v trestnom konaní.
Takýto svoj prístup potvrdil svojím vyhlásením na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, ktoré súd prvého stupňa aj prijal.

V prejednávanom prípade boli uložené obžalovanému popri treste odňatia slobody aj ďalšie dva
druhy trestov – trest prepadnutia veci a zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu,
ktorých uloženie inak obžalovaný odvolaním ani nenapádal (a odvolací súd zároveň nezistil žiadnu ich
nesprávnosť).

Najmä trest prepadnutia veci – osobného motorového vozidla, s použitím ktorého sa obžalovaný dopustil
opakovane trestnej činnosti (v tejto i v predchádzajúcej trestnej veci), je významným druhom trestu,
pretože jeho hlavný účel tkvie najmä v tom, že mu do budúcna má zabrániť v páchaní ďalšej trestnej
činnosti práve na úseku cestnej premávky, keď práve na úseku cestnej premávky obžalovaný uždruhýkrát „zlyhal“. Napokon aj „navýšenie“ trestu zákazu činnosti (nakoľko tento trest začne vykonávať
po vykonaní skôr uloženého totožného trestu) má obžalovanému rovnako najmä zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti na úseku cestnej premávky.

Naviac obžalovaný je stále osobou s relatívne nízkym vekom (mladým človekom), pričom aj z tohto
pohľadu nemožno vyhodnotiť možnosti jeho nápravy ako podstatne sťažené, resp. také, kedy by už
absolútne neprichádzalo do úvahy uložiť mu alternatívny trest. Naviac obžalovaný je aktuálne aj riadne
zamestnaný, s nadpriemerným finančným príjmom (uvádzal, že príjem má 3.500,- švajčiarskych frankov,

čo bolo ku dňu hlavného pojednávania približne 3.750,- eur).

Odvolací súd sa tak z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že na
splnenie účelu trestu je u obžalovaného skutočne nevyhnutný priamy výkon trestu odňatia slobody.
Uloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyposúdilodvolacísúdakorozpornýsozásadamiukladania
trestov (§ 34 Tr. zák.), resp. ako neprimerane prísny, a to najmä z pohľadu všetkých ukladaných druhov

trestov v napadnutom rozsudku.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť,
ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest
odňatia slobody neukladá.

Z pohľadu naposledy citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd konštatuje, že obžalovaný

spáchal dva prečiny a vzhľadom na ich povahu a možnosť nápravy obžalovaného, ako to vyplýva už
z vyššie uvedeného, nedospel k záveru o potrebe ukladania trestu odňatia slobody, ktorý by musel byť
v prejednávanom prípade, vzhľadom k ustanoveniu § 49 ods. 2 Tr. zák., len nepodmienečný. Odvolací
súd dospel k záveru, že namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody je možné obžalovanému
uložiť alternatívny peňažný trest, s uložením ktorého sám obžalovaný prejavil súhlas.

Preto potom prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (2:1), ktoré správne ustálil
u obžalovaného už súd prvého stupňa, ako aj zohľadnenie všetkých vyššie uvedených skutočností,
v spojitosti so zásadami ukladania trestov, viedli odvolací súd k záveru, že je možné odchýliť sa od inak
ustálenej súdnej praxe a uložiť obžalovanému peňažný trest vo výmere 7.000,- eur, teda vo výmere pre

neho viac citeľnejšej (približne dvojnásobok jeho mesačného príjmu), aby mohol byť splnený účel tohto
alternatívneho trestu.

Takto uložený peňažný trest v kombinácií s obidvoma zvyšnými trestami považoval odvolací súd už za
primeraný a zákonný, zodpovedajúci závažnosti ním spáchanej trestnej činnosti, a tým pádom aj za

spravodlivý a súladný i z pohľadu naplnenia jeho účelu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr.
zák. Zároveň je podľa názoru odvolacieho súdu vhodnou a účinnou alternatívou k súdom prvého stupňa
uloženému krátkodobému nepodmienečnému trestu odňatia slobody.

Vzhľadom k vyjadreniu obžalovaného na verejnom zasadnutí bolo zrejmé, že takýto peňažný trest bude

obžalovaný schopný aj zaplatiť (§ 57 ods. 1 Tr. zák.).

Pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, odvolací súd
ustanovil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výmeru považoval
rovnako za primeranú (§ 57 ods. 3 Tr. zák.). Teda ak obžalovaný úmyselne zmarí výkon peňažného

trestu, do úvahy bude (stále) prichádzať nariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ale už vo výmere vyššej, ako mu bol uložený súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Následne rozhodol

sám pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 322 ods. 3 Tr. por. týmto rozsudkom o „zmiernení“
trestu obžalovanému. Výrok o vine v napadnutom rozsudku, ako aj výroky o trestoch prepadnutia veci
a zákaze činnosti zostali týmto zrušením nedotknuté.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.