Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/104/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323200544
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4323200544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: matka C. A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, B. F. a otec G. H.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, J., o nezhode rodičov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 24. mája 2023 č.k. 6P/46/2023-108, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I nahradil súhlas otca s podaním prihlášky na
plnenie povinnej školskej dochádzky maloletého A. v Základnej škole s materskou školou B. B. XXX,
XXX XX B., výrokom II. návrh otca zamietol a výrokom III rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 28 a 35 Zákona o rodine, ako aj § 19
ods. 3, § 20 ods. 2, ods. 5, § 60 ods. 1, 2 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský

zákon). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že matka sa domáhala, aby súd určil, že maloletý A. bude
navštevovať základnú školu v B. s odôvodnením, že maloletý je na čas po rozvode zverený do jej
osobnej starostlivosti a otec má s ním upravený styk. Maloletý s matkou a jej manželom žije na D. K.
H., kde dieťa navštevuje materskú školu, pričom v neďalekej dedine B. stavajú rodinný dom, kam sa
plánujú do konca tohto roka presťahovať, a preto matka chce prihlásiť maloletého práve do Základnej
školy v B., ktorá je od ich domu vzdialená cca 500 m, k čomu však otec dieťaťa odmieta dať súhlas. Otec,
ktorý s návrhom matky nesúhlasil, uviedol, že mal. A. je bystrý chlapec a už v predškolskom veku sa ho

snažíučiťprostredníctvomrôznychaktivítvrátanerozvíjaniacudzíchjazykov,pretootecpopreštudovaní
si možností v oblasti základných škôl dospel k tomu záveru, že pre maloletého bude najlepšie jeho
zverenie do starostlivosti otca a následne jeho prihlásenie na Základnú školu, C. XX, J. alebo prihlásenie
na Základnú školu, I. I. X, D.. V priebehu konania súd zistil, že matka sa zápisu detí do 1. ročníka na ZŠ
v B. s mal. A. zúčastnila, teda prihlášku na plnenie povinnej školskej dochádzky podala. V čase začatia
konania tak bola podaná prihláška na základné vzdelávanie maloletého na Základnú školu s materskom
školou v B. a v čase rozhodnutia súdu o prijatí maloletého do základnej školy ešte nebolo rozhodnuté.

Súd bol preto toho názoru, že matka mala svoj návrh formulovať ako návrh na nahradenie súhlasu otca s
podaním prihlášky na základné vzdelávanie do inej než spádovej (podľa trvalého pobytu) školy, pretože
školský zákon v § 20 ods. 5 umožňuje vybrať aj inú než spádovú školu, avšak podmienkou na plnenie
povinnej školskej dochádzky v takejto inej škole je, aby dieťa riaditeľ tejto školy prijal. O tom, či budežiak plniť povinnú školskú dochádzku v konkrétnej škole rozhoduje výlučne riaditeľ školy a opatrovanský
súd v konaní vo veci starostlivosti o mal. dieťa nemôže riaditeľovi školy uložiť povinnosť prijať dieťa na
základnú školu. Otec prihlášku na plnenie povinnej školskej dochádzky nepodal na žiadnej škole.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je nezhoda rodičov o výbere základnej školy,
ktorú bude maloletý navštevovať, keď matka žiadala, aby súd určil, že mal. A. bude navštevovať ZŠ
v B. a otec navrhol určiť, aby dieťa navštevovalo ZŠ C. K. J. alebo niektorú základnú školu v D.. Súd
mal preukázané, že matka s maloletým majú trvalý pobyt v B. F. v okrese Zlaté Moravce. Reálne však

žijú v H., okres Levice, je teda nelogické, aby dieťa navštevovalo spádovú základnú školu. Výber školy
v B. matka odôvodňovala nadchádzajúcim presťahovaním sa do novopostaveného rodinného domu,
ktorý vlastnia v B. a z tohto dôvodu podľa jej vyjadrenia ani nemenila sebe a dieťaťu trvalý pobyt na
H.. Dokazovaním bolo preukázané, že škola v B. disponuje všetkým materiálnym a technologickým
vybavením, kvalifikovanými pedagógmi, vlastnou kuchyňou a jedálňou. Výučba prebieha v deviatich
ročníkoch, takže nie je potrebné v druhom stupni pokračovať na inej škole. Síce prvý stupeň je spojený

do dvoch tried, ale počet detí v ročníku je oveľa nižší než na školách v meste. Cudzí jazyk sa vyučuje
už od 1. ročníka napriek tomu, že zákonná povinnosť na výučbu cudzieho jazyka je od 3. ročníka. V
škole je k dispozícii množstvo krúžkov a popoludňajších aktivít. Otec tvrdil, že matka nebrala ohľad
na najlepší záujem maloletého, ale presadzovala len svoj vlastný, podľa otca je mestská škola určite
lepšia ako škola dedinská. Súd dôvodil, že príprava na budúce povolanie začína síce už nástupom na

základnévzdelávanie,alevýbernajvhodnejšejškolynezávisílenodumiestneniavhodnotiacomrebríčku
základných škôl a od dosahovaných výsledkov iných žiakov v tej ktorej škole, ale napr. aj od schopnosti,
osobnosti a danosti konkrétneho dieťaťa. Otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by spôsob výučby
na mestských školách preferovaných otcom viac vyhovoval maloletému A. než vzdelávanie na dedinskej
škole s oveľa menším počtom žiakov, ale zase väčším priestorom pre vyučujúceho na individuálny

prístup k dieťaťu; dokonca aj pri spojení dvoch ročníkov do jednej triedy, kedy je pre dieťa najmä na
prvom stupni nepochybne veľmi potrebné neustále opakovanie a upevňovanie si učiva z predošlého
ročníka. Nie je bez významu ani výhrada matky proti dochádzaniu dieťaťa do D., kde matka ani jej
manžel nepracujú. Matka pracuje v A. a jej manžel ako živnostník na rôznych miestach, takže v staršom
veku by dieťa samé muselo dochádzať hromadnými prostriedkami a na prvom stupni by maloletý sám

nemohol dochádzať už vôbec. V B. budú mať rodinný dom neďaleko ZŠ, dokonca mimo frekventovanej
hlavnej cesty a s prípadným vyzdvihnutím dieťaťa zo školy môžu pomôcť i príbuzní matky v obci žijúci.
Vzhľadomnauvedenésúdrozhodoltak,akojevovýrokurozsudkuuvedené,čosúduodporučilajkolízny
opatrovník a návrh na otca na určenie ZŠ v J. resp. v D. zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade
s § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého majúc za to, že súd mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej
miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že matka uviedla, že sa s rodinou chce

presťahovať do konca týchto letných prázdnin, najdlhšie do konca roka, pričom v tomto prípade súd
nezvážil alternatívu Základnej školy v D., kde by tak či tak musel dochádzať. Ďalej poukázal na to, že
matka uvádzala, že má trvalý pobyt v B. F. a že si nemenila trvalý pobyt z dôvodu, že od začiatku vedela,
že ide o dočasnú situáciu. Otec k tomuto uvádza, že ak je dočasná situácia viac ako dva roky, tak toto
ho len utvrdzuje v závere, že jeho ex manželka robila všetko preto, aby sťažila jeho kroky a zámerne

teda bránila v jeho právach rozhodovať o budúcnosti ich dieťaťa. Otec v tejto súvislosti poukazuje na §
349 Trestného zákona v súvislosti s marením výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí.

5. Ďalej odvolateľ uviedol, že Základné školy I. I. X, D. a L. XX, D. na žiadosť súdu oznámili, že
po uskutočnení zápisu do prvých ročník v školskom roku 2023/2024 disponujú voľným miestom aj

pre prijatie žiaka mimo obvodu školy. Podľa názoru otca ale toto oslovenie škôl bolo nedostatočné,
súd sa zaujímal len o prijatie a nie o ich celý program, ktorý deťom ponúkajú, pričom túto odpoveď
porovnáva s bodom, kde sa Základná škola v B. rozpísala na 21 riadkov, čo sa nedá považovať za
spravodlivé porovnanie a teda svojim rozhodnutím súd zmaril záujem dieťaťa na výbere čo najlepšej
školy a takýmto porovnaním nemohol objektívne zhodnotiť potenciál jednotlivých škôl. Otec nesúhlasí

s bodom 17 rozsudku, je iného názoru a má za to, že práve väčší kolektív detí je pre detský rozvoj
oveľa dôležitejší ako individuálny prístup (ktorý je vyžadovaný pri deťoch s problémami učenia) a teda
veľký kolektív podporuje aj prirodzenú súťaživosť medzi deťmi a ponúka pri väčšom počte detí aj väčšiu
pravdepodobnosť, že sú tam múdrejšie deti ako je A., ktoré by ho mohli motivovať a „ťahať“ k pracovanínasebe.SpojenétriedymôžuskôrA.spomaľovaťvjehovývojiaichzmiešanévyučovaniemôževytvárať
chaos pri jednotlivých predmetoch. Otec nepovažuje za vhodné takéto experimentovanie na deťoch pri
dedinskej škole, nehovorí pritom o súkromných školách, kde kvalita je neporovnateľne inde. Tak isto má

za to, že keďže predmetná škola ponúka obmedzený počet krúžkov, nebude vedieť ponúknuť zo svojho
portfólia taký počet krúžkov ako uvádzajú, keďže nemajú dostatok detí a tým pádom to znevýhodňuje
A., aby mohol chodiť na kvalitnú školu, ktorá aj v skutočnosti vie ponúknuť spektrum mimoškolských
aktivít. Vzhľadom na uvedené otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a nahradil
súhlas matky s tým, aby ho otec mohol dočasne zapísať do Základnej školy I. I. X, K. D., dovtedy kým

súd nerozhodne vo veci zverenia maloletého dieťaťa otcovi v konaní vedenom pod sp.zn. 6P/79/2023.

6. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť a uviedla, že otcovi
nejdeonajlepšízáujemmaloletého,ibasanaučilpoužívaťtútoformulku,avšakjehosprávaniezobrazuje
inú realitu. Otcove konanie je motivované nenávisťou voči osobe matky, komplikovaním jej života
a robením jej naschválov, čo dokazujú aj nespočetné a neopodstatnené trestné oznámenia, ktoré na

ňu neustále podáva (i v predmetnom odvolaní sa odvoláva na § 349 Trestného zákona s poukazom
na potrestanie páchateľa s odňatím slobody na 1 rok až 5 rokov). Práve väzením sa otec matke po
celý čas vyhráža, čo je zachytené aj na audiozázname z ich posledného informačného stretnutia na
Okresnom súde Levice dňa 20.06.2023 a toto rozpráva i malému A., že mamina pôjde do väzenia. Matka
nechápe, ako sťažila otcove kroky a ako mu mala zámerne brániť v jeho právach tým, že si nezmenila

trvalý pobyt, niektorí ľudia majú celý život jeden trvalý pobyt, aj keď sa niekoľkokrát presťahovali. Otcove
tvrdenie je nezmysel. Otec navrhuje, aby A. navštevoval školu v D. po dobu, kým súd nerozhodne, či mu
maloletého zverí do osobnej starostlivosti, tu však matka podotýka, že v prípade kladného rozhodnutia
súdu by A. zmenil školu z D. do J., ale ak súd návrhu otca nevyhovie, potom bude buď nutné maloletého
prehlásiť z D. do B., alebo ho bude musieť matka naďalej voziť do D.. Nie je zrejmé, či si otec v takom

prípade uvedomuje, že by matka musela žiadať o podstatne vyššie výživné, jednak z dôvodu nákladov
na dopravu, ale aj z dôvodu, že by za takých okolností nedokázala naplniť jej mesačný pracovný fond
a navyše by riskovala stratu zamestnania, keďže si nevie predstaviť, aby jej také niečo zamestnávateľ
toleroval. Alebo by otec každé ráno chodil z J. do B., aby zaviezol syna do D. a poobede ho z J. prišiel
vyzdvihnúť do D. a priviesť ho domov do B..

7. Pokiaľ otec namieta nedostatočné mimoškolské aktivity školy v B., matka uvádza, že ak otec nájde
iný krúžok, lepší ako sú tie, ktoré ponúka škola v B. a A. ho bude chcieť navštevovať, matka nemá
problém súhlasiť s tým, aby ho otec na takýto krúžok vozil. Matka ďalej poukazuje na to, že otec nemá
pedagogické vzdelanie a ani nie je odborník na posudzovanie kvality výučby a kvality škôl celkovo,

napriek tomu tak vystupuje. Na rozdiel od otca matka pedagogické vzdelanie má, ale takto kriticky sa
k uvedeným témam vystupovať neodváži. Tak ako uviedla už v konaní, vyše 20 jej bratrancov a sesterníc
navštevovalo školu v B., takmer všetci z nich majú vysokoškolské vzdelanie a perfektne sa uplatnili aj
v zamestnaní. Keďže matka má v B. početnú rodinu, vie ich poprosiť o pomoc aj s prípadným skorším
vyzdvihnutímA.zoškolyalebovprípadeinejneočakávanejsituáciejejmôžubyťkedykoľveknápomocní.

Tiež je rozumné, aby si A. vytváral kamarátstva na škole tam kde bude bývať a takto si priateľstvá
bude môcť prehlbovať aj po škole v rámci spoločných aktivít vonku a tiež v prípade absencie z dôvodu
choroby bude môcť odbehnúť k spolužiakovi a popýtať sa na zameškané učivo. Navyše tým, že budú
bývať necelých 500 metrov od školy (skratkami po chodníku necelých 350 metrov), bude môcť A. sám,
keď bude starší, chodiť do školy a zo školy. Otec so školou v B. nemá žiadne osobné skúsenosti ani

len odovzdané, o škole nič nevie a nikdy ju ani len nenavštívil. Jediným jeho cieľom je robiť matke
naschvál, pričom matka je presvedčená, že akákoľvek malá škola v akejkoľvek dedine by bola v jeho
očiach v poriadku, pokiaľ by spĺňala jediný atribút a to komplikovať matke život. Záverom uviedla, že
otec chcel dať vyhodiť maloletého z oboch materských škôl, ktoré navštevoval čím len potvrdzuje, o čo
mu vlastne v skutočnosti ide.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), beznariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý rozsudkom, napadnutým odvolaním nahradil súhlas otca s podaním prihlášky na plnenie povinnej
školskej dochádzky maloletého A. v Základnej škole s materskou školou B. B. XXX, XXX XX B., zároveň
zamietol návrh otca, ktorým sa tento domáhal nahradenia súhlasu matky s prihlásením maloletého na
Základnú školu, C. XX, J. alebo na Základnú školu, I. I. X, D., a napokon je predmetom odvolacieho

konania aj závislý výrok o náhrade trov konania.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, odvolacou argumentáciou účastníkov
konania i obsahom celého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne

právne posúdil, pričom súd svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo zdôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami i právnymi závermi súdu prvej inštancie
obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP. Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca maloletého odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, preto nemôže dať

za pravdu odvolateľovi, ktorý navyše v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by
neboli vzaté do úvahy už súdom prvej inštancie, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním
napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia k odvolacím námietkam otca
dopĺňa nasledovné:

12. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými významnými faktormi, majúcimi vplyv na
posúdenie výberu vhodnej školy pre maloletého z rodičmi ponúknutých alternatív a komplexným
vyhodnotením okolností prípadu dospel k správnemu záveru, že plnenie školskej dochádzky v Základnej
škole s materskou školou B. bude v najlepšom záujme maloletého A., ku ktorému záveru dospel
i odvolací súd.

13. Základným kritériom v danom prípade bola okrem kvality tiež dostupnosť školského zariadenia
vzhľadom na relatívne nízky vek maloletého dieťaťa, ktoré je súdnym rozhodnutím zverené do osobnej
starostlivosti matky a preto optimálnym riešením je návšteva takého školského zariadenia, ktoré
minimalizuje fyzickú a psychickú záťaž dieťaťa súvisiacu s dochádzaním do školy. Pokiaľ však otec

navrhuje školské zariadenia v J. alebo D., treba zdôrazniť, že práve s takouto záťažou by v prípade
vyhovenia jeho návrhu bolo nevyhnutné počítať, nakoľko vzhľadom na bydlisko maloletého by tento
musel denne do školy i zo školy cestovať autom alebo autobusom, ktorú dochádzku by navyše bolo
nutné zo strany rodičov zabezpečiť. Odhliadnuc od požiadaviek, ktoré by vyžadovala takáto organizácia
dochádzky zo strany pracujúcich rodičov ( ktorí navyše vzhľadom na vysokú mieru animozity nie

sú medzi sebou schopní konštruktívnej komunikácie), na maloletého by takéto dochádzanie kládlo
neprimerané časové nároky, ukrajovalo by mu z času potrebného na realizáciu školských povinností
i z priestoru, ktorý môže venovať oddychu a aktivitám primeraným veku. Okrem neprimeraného
zaťaženia dieťaťa dochádzalo by i k zaťažovaniu rodičov a to bez objektívne preukázanej vyššej
kvality ktoréhokoľvek zo školských zariadení navrhnutých otcom. Otec zároveň žiadnym relevantným

spôsobom nespochybnil kvalitu Základnej školy s materskou školou B.. Vzhľadom na nesporné výhody
matkou navrhnutého školského zariadenia ( bezprostredná blízkosť školy, možnosť využívať pomoc
príbuzenstva, príležitosti prehlbovať vzťahy so spolužiakmi aj po škole a pod.) a súčasne veľké
nevýhody otcom navrhnutého riešenia ( sústavné cestovanie oberajúce maloletého o čas a energiu bez
akéhokoľvek výrazného rozdielu v kvalite školy) by bolo vyhovenie jeho návrhu v rozpore s najlepším

záujmom maloletého dieťaťa. Pokiaľ maloletý bude inklinovať k takej záujmovej činnosti, ktorá nebude
jeho školou poskytovaná, nič nebráni rodičom, aby mu takéto aktivity zabezpečili mimo školského
zariadenia.14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd s poukazom na správnosť napadnutého rozhodnutia,
toto rozhodnutie za použitia ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil, vyhodnotiac argumenty odvolateľa ako
nedôvodné.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s
§ 396 ods. 1 a 2 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).