Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/124/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123236026
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123236026.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom: C. D. XX, XXX XX E. F., podnikajúci
pod obchodným menom: A. B., s miestom podnikania: C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., IČO: XX XXX XXX,
zast. G. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX E. F., proti žalovanému: CAGE company,
s. r. o., so sídlom Podzávoz 2227, 022 01 Čadca, IČO: 52 221 407, zast.: Mgr. Michal Duraj, advokát,
so sídlom Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, o zaplatenie 4.612,50 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žiadnej strane sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.10.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
4.612,50 eur a náhradu trov konania.

2. Súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor s tým, že žalovanú istinu uhradil.

3. Následne súd nariadil pojednávanie na 16.02.2024, pred otvorením ktorého zástupca žalobcu najprv
uviedol, že trvá na žalobe, avšak následne spolu so žalobcom zhodne uviedli, že berú žalobu späť s tým,
že trovy konania bude znášať každý sám.

4. Žalovaný so svojim právnym zástupcom súhlasili so späťvzatím a aj s návrhom ohľadom trov konania.

5. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr,
než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd na základe
ustanovenia § 145 ods. 1 CSP výrokom I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania, a to bez ohľadu
na vyslovenie súhlasu/nesúhlasu žalovaného, keďže k späťvzatiu došlo pred pojednávaním.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Podľa čl.4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

12. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13.Späťvzatiežalobyjedispozitívnyprocesnýúkonžalobcu,zobsahuktoréhovyplýva,ženaprejednaní
uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude

súdom v rozsahu späťvzatia meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie
žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť
trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového
konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,

ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu

zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda
ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu /Najvyšší súd SR,
sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, Ústavný súd SR, I. ÚS 196/09/. Keďže nárok na náhradu trov konania

je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú
žalobu, je nevyhnutné posudzovať iba z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania
odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol
k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní
úspešný alebo nie /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014/.

14. O nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenie § 256 CSP v spojení s § 257 CSP a čl. 4
CSP. V prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. V prejednávanej veci

žalobca využil svoje procesné právo a v priebehu konania doručil súdu písomné podanie, ktorým vzal
žalobu v celom rozsahu späť. Vzhľadom na dôvod späťvzatia žaloby (uhradenie istiny), je nesporné, že
zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia. Žalobca však navrhol,
aby súd rozhodol o trovách tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

15. Na základe uvedeného zohľadňujúc vyjadrenie žalobcu a žalovaného, súd konštatuje, že sú dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal trovy konania žiadnej sporovej strane, teda ani žalobcovi,
ktorému by nárok na náhradu trov patril, nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, keďže
uhradil istinu až po podaní žaloby, avšak ani žalovanému, ktorý prekonzultoval ukončenie sporu so
žalobcom späťvzatím, keďže zástupca žalobcu najprv trval na žalobe aj napriek už uhradenej istiny

a teda už nebol dôvod pokračovať a teda aby sa predišlo prípadnému zamietnutiu žaloby. Z uvedeného
dôvodu súd teda rozhodol v zmysle návrhu žalobcu tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania,.16. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), súd súčasne
uvádza, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, preto
o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať.

17. Na záver súd poznamenáva, že po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o vrátení kráteného
súdneho poplatku za žalobu žalobcovi.

18. Súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca so svojim zástupcom a žalovaný so svojim zástupcom sa vzdali

práva na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu, pričom svoje vyhlásenie potvrdili vlastnoručnými
podpismi na prílohe zápisnice z pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.