Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822204026
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3822204026.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., zast.: JUDr. Michaela
Šteiningerová, advokátka so sídlom Záhradnícka 24, 971 01 Prievidza, IČO: 54 279 003 proti
žalovanému: UNIQA pojišťovňa a.s., pobočka poisťovne

z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO:53812948,ozaplatenie500,-Eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotiuzneseniuOkresného
súdu Prievidza č. k. 9C/41/2022-66 zo dňa 29. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e.

Vo výroku III. uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov

konania n e p r i z n á v a.

Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol
o vrátení súdneho poplatku v sume 23,30 Eur žalobcovi a výrokom III. žalovanému nárok na

náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou
na tamojšom súde dňa 27.10.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 500 Eur
s príslušenstvom.

1.2. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovení § 61, § 62, § 161 ods. 1, 2 CSP
a z ustanovení § 18 ods. 1, 2, § 19 ods. 2 a § 19a ods. 1, 2 Obč. zák. zdôraznil, že predpokladom

spôsobilosti subjektu byť stranou sporu je jeho hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať
práva a povinnosti. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú podľa ustanovení Obč. zák. osoby fyzické
(§ 7) a osoby právnické (§ 18).

1.3. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej
republiky upravujú ustanovenia §21 - § 23 Obchodného zákonníka. Zahraničnou osobou sa na účely

tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia
Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely
tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území
Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku
dňu zápisu podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby do obchodného
registra, a to v rozsahu zapísaného predmetu podnikania; návrh na zápis podáva zahraničná právnická

osoba. Návrh na zápis organizačnej zložky do obchodného registra podáva zahraničná osoba, nie
jej organizačná zložka. Vzhľadom k nutnosti jej zápisu do obchodného registra má organizačnázložka zahraničnej osoby obdobné postavenie ako odštepný závod. Z toho vplýva nie len to, že pri
prevádzkovaní organizačnej zložky sa používa obchodné meno zahraničnej osoby s dodatkom, že ide
o organizačnú zložku. Zápisom organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby nevzniká právnická

osoba, zahraničnej osobe týmto zápisom vzniká iba právo podnikať na území Slovenskej republiky.
Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej
republiky je zapísaná do obchodného registra preto neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom
právnej subjektivity a spôsobilým subjektom byť stranou sporu. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa
tejto organizačnej zložky je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná

zložka súčasťou. Právnu subjektivitu má preto vo všetkých prípadoch zahraničná právnická osoba
a nie jej organizačná zložka. I v prípadoch, keď sa vec týka organizačnej zložky, ktorá sa zapisuje
do obchodného registra sa právnická osoba označuje podľa § 133 ods. 2 CSP, a to názvom alebo
obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Údaj o tom, že
sa vec týka organizačnej zložky zákon nevyžaduje. O vadnú žalobu 9C/41/2022 3 však ide vtedy, ak
je strana sporu označená iba ako organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby. Takýto nedostatok

bráni pokračovaniu
v konaní. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že ak za stranu sporu bola označená samotná organizačná
zložka, súd v súlade s § 161 ods. 2 CSP konanie zastaví. V takom prípade sa jedná o neodstrániteľný
nedostatok procesnej podmienky.

1.4.Súdprvejinštanciezdôraznil,žejepotrebnévždyrozlišovať,čistrananemáprocesnúsubjektivituod
samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. V prípade, pokiaľ strana sporu nedisponuje
procesnou subjektivitou v čase začatia konania, tak ako je tomu aj
v tomto prípade, nakoľko žalobca už v žalobe označil žalovaného nesprávne, indikuje to
tzv. neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenie konania. Túto vadu

konania sa podľa názoru súdu nepodarilo zhojiť žalobcovi ani podaním doručeným súdu dňa 08.08.2023
prostredníctvom právneho zástupcu označeným ako „Zmena žaloby v zmysle ust. § 139 CSP v platnom
znení“, v ktorom žalobca uviedol, že týmto podaní mení žalobu
v časti označenia žalovaného, nakoľko podľa príslušných ustanovení CSP možno zmenou žaloby urobiť
len kvantitatívnu zmenu, t.j. rozšíriť uplatnené právo, kvalitatívnu zmenu,

t. j. uplatniť iné právo alebo doplniť rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe. Súd prvej inštancie
vzhľadom k uvedeným skutočnostiam skonštatoval, že žalovaný ako strana sporu bol označený ako
organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, ktorý nemá samostatnú právnu subjektivitu. Nakoľko
organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá postavenie právnickej osoby a toto postavenie
nezískava ani zápisom do Obchodného registra, súd prvej inštancie podľa § 62 CSP v spojení s §

161 ods. 2 CSP rozhodol tak, že konanie zastavil. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanoveniami
§ 256 ods. 1 a § 257 CSP. Uviedol, že žalobca podaním žaloby proti subjektu bez procesnej subjektivity
procesne zavinil zastavenie konania a preto by mal súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku
priznať náhradu trov konania protistrane. Ako protistranu však žalobca označil osobu procesnou
subjektivitou. Nie je tu teda subjekt spôsobilý byť nositeľom práva na náhradu trov konania čo súd

považoval za dôvod nepochybne hodný osobitného zreteľa, pre ktorý podľa § 257 Civilného sporového
poriadku náhradu trov konania žalovanému nepriznal. O vrátení kráteného súdneho poplatku za podanú
žalobu rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona o súdnych poplatkoch.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej
pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

2.2 Žalobca poukázal na obsah svojho podania zo dňa 08.08.2023 označeného ako zmena žaloby

v zmysle § 139 CSP, v ktorom okrem iného uviedol, že mení žalobu v časti označenia žalovaného, a to
z pôvodne označeného žalovaného na UNIQUA pojištovňa, a.s.
so sídlom Evropská 136/810, Praha 6, 160 12 Česká republika, IČO: 49 240 480, zapísaná v OR,
vedenom Mestským súdom v Prahe, odd. B, vlož. č.:2012 konajúca
prostredníctvom organizačnej zložky UNIQA pojišťovňa a.s., pobočka poisťovne

z iného členského štátu so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO: 53 812 948, zapísaná v obchodnom reg. OS Bratislava III odd. : PO,
vlož. č.: 8726/B. Reakciou súdu prvej inštancie na jeho návrh na zmenu žalovaného však bolo
rozhodnutie o zastavení konania, čo je podľa názoru žalobcu nesprávne a nespravodlivé. Žalobcazdôraznil,žesúdakoorgánspravodlivosti,ktorýmáchrániťprávaaprávomchránenézáujmyúčastníkov
konania a vždy hľadať v konkrétnom spore spravodlivosť, sa nemôže chovať alibisticky tým spôsobom,
že prihliada len na označenie podania, bez toho, aby nahliadol na jeho samotný obsah. Súd je totiž

povinný vyhodnocovať každé jedno podanie podľa obsahu, a táto požiadavka je o to žiaducejšia, ak súd
plánuje celé konanie zastaviť.

2.3. Žalobca uviedol, že vo svojom podaní okrem iného doplnil aj rozhodujúce skutočnosti pre predmetný
súdny spor. Išlo teda o zmenu žaloby, pretože on vo svojom podaní navrhoval súdu aj zmenu žalovaného

subjektu. Pretože je povinnosťou súdu každé podanie posúdiť podľa jeho obsahu a pretože súd pozná
právo,, mal súd prvej inštancie postupovať v zmysle § 79 CSP, a nie zastaviť konanie. Žalobca poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2010 sp. zn. 3Cdo 128/2010, podľa
ktorého „Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza z § 41 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého každý úkon
posudzujesúdpodľajehoobsahu,ajkeďjeúkonnesprávneoznačený.VtomtoustanoveníObčianskeho
súdneho poriadku ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby

jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní
procesnéhoúkonuúčastníkakonaniapodľajehoobsahunemôže súdurčitémuúkonudávaťinývýznam,
než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone
použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej
je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho

vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní
procesnéhoúkonuúčastníkapodľajehoobsahu(§41ods.2O.s.p.)nazretelito,akovňombolanavonok
(objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne
(zo subjektívneho aspektu účastníka) zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou
vôľou toho, kto úkon urobil. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil,

a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného procesného úkonu žiadny vplyv.“. Z týchto
dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.

3. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I.

o zastavení konania a v súvisiacom výroku II. o vrátení súdneho poplatku žalobcovi ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, a vo výroku III. o náhrade trov konania je potrebné ho zmeniť podľa
§ 388 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

4. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

6. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 161 ods.1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

9. Podľa § 21 ods. 1, 2 Obch. zák., zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za
rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo
iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnickáosoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto
zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

10. Podľa § 21 ods. 3, 4 Obch. zák., podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky
sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú
zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území
Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do
obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis

podáva zahraničná osoba.

11. Podľa § 7 ods. 1 Obch. zák., organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný závod
alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod
je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri pri
prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa

s dodatkom, že ide o odštepný závod.

12. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 18 ods. 1 Obč. zák., spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

15. Podľa § 18 ods. 2 písm. a) až d) Obč. zák., právnickými osobami sú združenia fyzických alebo

právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to
ustanovuje zákon.

16. Krajský súd ako súd odvolací zistil z obsahu spisu, že žalobca v žalobnom návrhu, ktorý bol doručený
Okresnému súdu Prievidza dňa 27.10.2022, označil žalovaného nasledovne: UNIQA pojišťovňa a.s., so

sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948. Okresný súd Prievidza napadnutým
uznesením konanie z dôvodu nedostatku procesnej subjektivity žalovaného zastavil.

17. Žalobca v podanom odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že ten svoje rozhodnutie o zastavení
konania odôvodnil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného a že súd prvej

inštancie pochybil, keď obsah jeho podania zo dňa 08.08.2023 označeného ako „zmena žaloby v zmysle
§ 139 CSP“ zároveň neposúdil aj ako návrh na zmenu žalovaného subjektu z pôvodne v žalobe
označeného: UNIQUA pojištovňa, a.s. so sídlom
Evropská 136/810, Praha 6, 160 12 Česká republika, IČO: 49 240 480, zapísaná v OR, vedenom
Mestským súdom v Prahe, odd. B, vlož. č.:2012 na: UNIQA pojišťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného

členského štátu so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53
812 948. Žalobca argumentoval tým, že súd prvej inštancie bol povinný jeho podanie posúdiť podľa jeho
obsahu ako návrh podľa § 79 CSP a ak by tak postupoval,k zastaveniu konania by nedošlo.

18. Vymedzenie strán sporu, resp. ich identifikácia, vyplýva z právnej úpravy obsiahnutej v CSP. Žalobca

je ten, kto podal návrh na súd na začatie konania a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe ako stranu
sporu označil. K momentu rozhodovania je súd povinný prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže súd vo veci konať. Ak ide
o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca v žalobe jasne označil
žalovaného ako zahraničnú zložku podniku zahraničnej osoby, a to:
UNIQA pojišťovna a.s., Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 821 948, zapísaná
v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Po, vložka č. 8726/B. V žalobe boli
výslovne uvedené identifikačné údaje, týkajúce sa organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, čo

v odvolaní nepoprel ani samotný žalobca. Nakoľko organizačná zložka nemá procesnú subjektivitu, ide
sa o nedostatok procesnej podmienky, ktorý aj s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nemožno odstrániť(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Cdo/161/2020 zo dňa 27.01.2021,
2Cdo/8/2009). Súd preto nerobí opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku, ale je povinný konanie
zastaviť.

20. Pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho návrh na zmenu žalovaného subjektu neposúdil
podľa jeho obsahu ako návrh v zmysle § 79 CSP, odvolací súd zastáva názor, že postup v zmysle tohto
ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (§ 161 ods. 1 CSP). Ak ide

onedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,vtakomprípadesúdkonaniezastaví(§161
ods. 2 CSP) .

21. Z ustanovenia § 79 CSP vyplýva, že na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil
ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane
žalobcu. Citované ustanovenie teda predpokladá, že subjekt, ktorý už v konaní vystupuje, má procesnú

subjektivitu a k tomuto subjektu potom so súhlasom súdu môže pristúpiť do konania ďalší subjekt. Ak
však procesnú subjektivitu nemá, v takom prípade prichádza do úvahy jedine postup podľa § 62 CSP,
v zmysle ktorého súd konanie zastaví.

22. V prejednávanej veci bol subjekt na strane žalovaného nepochybne vymedzený ako pobočka

poisťovne, ktorá nedisponuje právnou subjektivitou, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Nešlo
tu o nejednoznačnosť označenia, ale označený žalovaný bol (je) bez právnej subjektivity, čo predstavuje
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazoval
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 128/2010 zo dňa 28.10.2010,
odvolací súd zastáva názor, že závery vyjadrené v uvedenom rozhodnutí týkajúce sa posudzovaním

procesných úkonov účastníka konania podľa jeho obsahu, nemožno aplikovať na označenie strán sporu.
Označenie strán sporu, ktoré je jednou z náležitostí žaloby v zmysle § 132 CSP, vyplýva z právnej úpravy
obsiahnutej v ustanovení § 133 až 135 CSP.

23. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie s poukazom na § 161 ods. 2 CSP zastavil

z dôvodu, že žalobcom označená pobočka poisťovne z iného členského štátu ako organizačná zložka
nie je nositeľom procesnej subjektivity. Odvolací súd preto potvrdil napadnuté uznesenie v časti výroku
I. o zastavení konania vrátanie súvisiaceho výroku II.
o vrátení súdneho poplatku žalobcovi ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. Z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vyplýva, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. V prejednávanej veci žalobca podaním žaloby proti pobočke poisťovne, ktorá nemá procesnú
subjektivitu, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Keďže

pobočka poisťovne označená ako žalovaný procesnou subjektivitou nedisponuje, na strane žalovaného
nie je komu náhradu trov priznať. Žalobcom označený žalovaný nebol v tomto konaní strán sporu.
Nakoľko iba strana sporu (majúca právnu subjektivitu) má nárok na náhradu trov konania, odvolací súd
podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie vo výroku III. zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok
na náhradu trov konania. Žalobcom označený žalovaný nebol v tomto konaní stranou sporu. Iba strana

sporu má nárok na náhradu trov konania.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP tak, že žiadna
zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal z rovnakého dôvodu, pre ktorý bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách

konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).