Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/117/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112201469
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3112201469.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C., D. XXX/XX, zast. A | K | J | K s. r. o., IČO: 50 112 252, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Športová
2071/39, proti žalovaným 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. G. XXX/XX, 2/ C. D. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. G. XXX/XX, 3/ H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/

XX, 4/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., E. XXX/XX všetci zast. JUDr. Annou Žedényiovou,
so sídlom Trenčín, Ul. Palackého 85/5, IČO: 42 024 552, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. septembra 2022, č.k. 12C/8/2012-785
v znení opravného uznesenia zo dňa 18. októbra 2022, č.k. 12C/8/2012-810, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorou sa
žalobkyňa domáhala, že je v podieloch 1/6 spoluvlastníčkou pozemku parc. CKN č. 554/1 a pozemku
parc. CKN č. 554/2, oba v k.ú. C.. Žalobkyňa tvrdila, že uvedené pozemky mali byť vytvorené z pkn.
parc. č. 1188/a v k.ú. C., ktorý pozemok, resp. podiel na ňom zdedila v roku 1985 po otcovi žalobkyne
najskôr jej matka a potom po matke žalobkyne zdedila v roku 2002 sama žalobkyňa.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), § 132 ods.

1 a 2 OZ, § 133 OZ a § 134 ods. 1 – 4 OZ. Prijal záver, že žalované podiely žalobkyňa nezdedila ani
nevydržala. Zo znaleckého dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňou žalované C KN parc. č.
554/1 a 554/2 k.ú. C. neboli vytvorené z pkn. parc. č. 1188/a k.ú. C., ktorej bol kedy otec žalovanej A. M.
podielovým spoluvlastníkom, ale boli vytvorené zo susednej neknihovanej pkn. parcely t.j. parcely bez
čísla, výmery a vo vlastníctve Čs. štátu. K takémuto pozemku nebolo podľa súdu prvej inštancie ani v
minulosti a ani teraz možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka.

3. Súčasne súd prvej inštancie konštatoval, že v minulosti došlo medzi pôvodnými spoluvlastníkmi k
zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pkn. parc. č. 1188/a k.ú. C. a otcovi žalobkyne
- A. M. bola táto ním užívaná plocha aj „papierovo“ - v písomnej forme potvrdená až odčlenením časti
pkn. parc. č. 1188/a súdnym zmierom z r. 1973 a to ako E KN parc. č. 1717/2,1717/3, 1717/4, 1717/6

k.ú. C.. Tieto pozemky boli neskôr pri THM mapovaní iba prečíslované v LV č. XXX na parc. č. 556,
557, 558 - zmena č. 581/79. Z obsahu súdneho zmieru z r. 1973 podľa súdu prvej inštancie vyplývalo,
že už v minulosti došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k pkn. parc. č. 1188/a
k.ú. C. a tento zmier len zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva potvrdzoval. Podľa súdu
prvej inštancie žalobkyňa neprišla o vlastníctvo resp. svoj spoluvlastnícky podiel vyplývajúci zo súdneho
zmieru jej otca z r. 1973 keďže podľa LV č. XXX k.ú. C. z r. 2001 bola matka žalobkyne - E. M. N.

B. vedená na tomto LV ako výlučný vlastník v 1/1 C KN parc. č. 557/1 s výmerou 2154 m2 a C KN
parc. č. 558 s výmerou 1061 m2, C KN parc. č. 947/3, 4, 5 - s výmerami 119, 167,37 m2, čo je spoluvýmera 3565 m2. Po E. M. N. B. tieto pozemky zdedila Osvedčením o dedičstve sp. zn. 9D 1642/01
žalobkyňa a jej brat N. M..

4. Súd prvej inštancie tak považoval podiel otca žalobkyne v pôvodnej pkn. parc. 1188/a k.ú. C. za úplne
vyčerpaný v EN parc. č. 1717/2, 1717/3, 1717/ 4 a 1717/6 k.ú. C.. Na tento záver nadviazal a uviedol, že
pokiaľ žalobkyňa netvrdila a nepreukázala, že by ona sama alebo jej právni predchodcovia mali nejaký
titul, i keď len domnelý, na základe ktorého by si mysleli, že im patria z pôvodnej pkn. parc. č. 1188/a aj
iné časti okrem EN parc. č. 1717/2, 1717/3, 1717/ 4 a 1717/6 k.ú. C., nebolo možné uvažovať o vydržaní

v zmysle § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uzavrel, že k nadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním nestačí iba nerušená držba pozemkov po dobu viac ako 10 rokov.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešným
žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žiadala rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť alebo zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie. Namietala porušenie práva na spravodlivý proces spočívajúce v odmietnutí
navrhovaných dôkazov, a to výsluchu znalca C. O., výsluchu znalkyne C. F., výsluchu svedkov
a vykonaní ohliadky na mieste samom. Žalobkyňa poukázala na to, že v konaní boli vykonané tri
znalecké posudky (C. J., C. F. a C. O.), ktorých závery boli v rozhodujúcich skutočnostiach rozdielne.

Písomné doplnenie posudku zo strany C. O. nebolo podľa žalobkyne dostatočné a vyvstali z neho ďalšie
významné otázky. Žalobkyňa podrobne uviedla, v čom videla zásadné otázky vyžadujúce vysvetlenie
zo strany znalca a odopretie možnosti tieto otázky znalcovi položiť považovala za porušenie práva
na spravodlivý proces. Osobitne zdôraznila, že v prípade znalca C. J., ktorého posudok predložila
žalobkyňa, súd prvej inštancie návrhu žalovaných na jeho vypočutie vyhovel. V prípade znalca C. O., ale

ani znalkyne C. F. však návrhu žalobkyne na ich vypočutie vyhovené nebolo. V tomto postupe vnímala
žalobkyňa porušenie princípu rovnosti zbraní.

7. Čo sa týka nevykonaných dôkazov výsluchom svedkov a ohliadkou, tieto mali podľa žalobkyne
preukázať užívacie pomery na mieste samom významné z hľadiska vydržania. Žalobkyňa poukázala

na to, že pozemky, o ktoré v konaní ide, boli desaťročia nerušene užívané zo strany žalobkyne a jej
právnych predchodcov. Zo strany žalovaného 1/ došlo k násilnému zmocneniu sa nehnuteľností počas
prebiehajúceho konania. Došlo aj k zničeniu majetku žalobkyne, keď osoby v kuklách zničili plot
a skleník, po ktorom zostal na mieste samom betónový základ. Nevykonaním navrhnutých dôkazov sa
žalobkyňa cítila postavená do jednoznačne nevýhodnejšej pozície ako žalovaní.

8. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala ako nesprávny záver, že súdnym zmierom z roku 1973
došlo k úplnému vyporiadaniu spoluvlastníctva PKN parc. č. 1188/a medzi jej otcom a ostatnými
spoluvlastníkmi. Výrokom súdneho zmieru boli podľa žalobkyne jednoznačne vyporiadané len parc. č.
1717/2, 1717/3, 1717/ 4 a 1717/6 k.ú. C. a zvyšok parc. č. 1188/a nebol týmto zmierom nijako dotknutý.

Pokiaľ sa v odôvodnení zmieru uvádza, že „Už v minulosti došlo k zrušeniu spoluvlastníctva tejto parc.
medzispoluvlastníkmi,atorozdelenímparc.vprírode...“.súdprvejinštanciezuvedenéhovychádzalbez
toho, aby bolo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, ako sa mali spoluvlastníci dohodnúť,
ani kedy k takémuto rozdeleniu malo dôjsť. Z nejednoznačného odôvodnenia súdneho zmieru z r. 1973
nemohol súd prijať záver, že podiel otca žalobkyne na parc. č. 1188/a bol týmto zmierom vyčerpaný.

Z dostupných listinných dôkazov žiadne zrušenie podielového spoluvlastníctva k parc. č. 1188/a podľa
žalobkyne nevyplýva, a preto bol aj otec žalobkyne naďalej ako spoluvlastník evidovaný.

9. Žalobkyňa v odvolaní ďalej poukázala na závery Odboru katastrálnej inšpekcie zo dňa 4.11.2011,
z ktorých vyplýva, že parc. č. 554 bola do už existujúceho LV rodiny L. zapísaná na podklade chybného

a zrejme nesprávneho zápisu zmeny č. 240/87. v tejto súvislosti žalobkyňa zdôraznila, že rodina L. nikdy
nemala par. Č. 554 v držbe a nikdy ju nevyužívala, a to ani po vykonaní chybného zápisu v roku 1987.
Vždy bola v držbe a užívaní právnych predchodcov žalobkyne a žalobkyne. Podľa žalobkyne súd prvej
inštancie na tieto skutočnosti vôbec neprihliadal.

10. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Zotrvali
na svojich stanoviskách prezentovaných v konaní a osobitne poukázali na správnosť záveru súdu prvej
inštancie, že uznesením z roku 1973 o schválení zmieru došlo k vyčerpaniu podielu otca žalobkyne na
PKN parc. č. 1188/a. Na základe uvedeného rozhodnutia v spojení s geometrickým plánom boli výlučnepre otca žalobkyne odčlenené parc. č. 1717/2, /3, /4, /6. Rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, a
tak podľa žalovaných predstavuje pre toto konanie prekážku veci rozhodnutej.

11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 378 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
zrušiť podľa § 389 CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Pred samotným vecným prejednaním odvolania sa odvolací súd obligatórne zaoberal danosťou

podmienok konania (§ 161 CSP v spojení s § 380 CSP). Vzhľadom na námietku žalovaných o existencii
prekážky veci právoplatne rozhodnutej, ktorú by pre toto konanie mal vytvárať právoplatný súdny zmier
z roku 1973 sa k tejto otázke aj výslovne vyjadruje. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná
v prípade, ak bolo právoplatne rozhodnuté o tom istom predmete sporu medzi tými istými účastníkmi.
V tomto prípade sa o takúto totožnosť zjavne nejedná, preto námietka žalovaných týkajúca sa existencie
nedostatku podmienky konania nie je dôvodná.

13. Z hľadiska rozhodnutia vo veci je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že súd prvej inštancie zameral
pozornosť najmä na skutkovú otázku identity pozemkov v súčasnosti vedených v katastri nehnuteľností
ako parc. CKN č. 554/1 a 554/2 s pozemnoknižnou parc. č. 1188/a, od ktorej vlastníctva žalobkyňa
odvodzuje uplatnené právo. Po opakovanom znaleckom dokazovaní prijal záver, že CKN parc. č. 554/1

a554/2nebolivytvorenézpkn.parc.č.1188/a,aleboli vytvorenézosusednejneknihovanejpkn.parcely
t.j. parcely bez čísla, výmery a vo vlastníctve Čs. štátu. K takémuto pozemku nebolo podľa súdu prvej
inštancie ani v minulosti a ani teraz možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka.

14.Uvedenýmizávermisúdprvejinštanciezaujalnegatívnestanoviskokobomdoúvahyprichádzajúcim
dôvodom danosti spoluvlastníckeho práva žalobkyne. V prvom rade tu prichádzalo do úvahy
spoluvlastníctvo žalobkyne založené na právnom nástupníctve spočívajúcom v tom, že jej otec bol
spoluvlastníkom PKN parc. č. 1188/a, po jeho smrti dedila matka žalobkyne (r. 1985) a následne po
matke dedila v roku 2002 žalobkyňa. V tomto prípade by nevyhnutnou podmienkou žalobou uplatneného

spoluvlastníckeho práva žalobkyne bolo, aby pozemky v súčasnosti vedené ako CKN parc. č. 554/1
a 554/2 v skutočnosti zodpovedali niekdajšej PKN parc. č. 1188/a. Na to súd prvej inštancie správne
zameral dokazovanie. V rámci neho vec posudzovali traja znalci geodeti a ich závery boli v podstatných
okolnostiach rozdielne. Takéto situácie sú priam typické pre snahu o polohovú identifikáciu pozemkov
evidovaných podľa starších právnych úprav. Dosiahnutie jednoznačných záverov býva v tejto situácii

skôr výnimočné. O to viac je potrebné vytvoriť stranám sporu priestor, aby svoje tvrdenia mohli
preukázať, a preto sa odvolací súd stotožňuje so žalobkyňou, že jej návrhu na výsluch znalcov (najmä
C. O.) malo byť vyhovené. V tomto však podstata tohto zrušujúceho rozhodnutia netkvie.

15. Druhým žalobkyňou tvrdeným dôvodom danosti jej práva bolo vydržanie. Ten sa odvolaciemu súdu

javí v okolnostiach prípadu relevantnejší než snaha o jednoznačnú identifikáciu pozemkov. K vydržaniu
súd prvej inštancie prijal záver, že CKN parc. č. 554/1 a 554/2 boli vytvorené zo susednej neknihovanej
pkn. parcely t.j. parcely bez čísla, výmery a vo vlastníctve Čs. štátu, a k takémuto pozemku nebolo
podľa súdu prvej inštancie ani v minulosti a ani teraz možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním
podľa § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Toto právne posúdenie súdu prvej inštancie nie je úplne

správne. Neprípustnosť vydržania pozemku do vlastníctva občana upravoval Občiansky zákonník z roku
1964 v ust. § 135a ods. 3 len do 31.12.1991. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č.
509/1991 Zb. účinnou od 1. januára 1992 boli odstránené obmedzenia týkajúce sa nemožnosti vydržania
pozemku v prospech jeho držiteľa a nemožnosti vydržania pozemku vo vlastníctve štátu, pričom do
držby bolo možné započítať aj držbu plynúcu

pred účinnosťou tejto novely. Súčasné znenie ust. § 134 ods. 2 OZ, podľa ktorého vydržaním nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb, nepredstavuje zákaz vydržania
akýchkoľvekvecívovlastníctveštátu,aleibatakýchvecí,ktorénemôžubyťpredmetomvlastníctvainých
subjektov ako štátu alebo určených právnických osôb (§ 125 ods. 2 OZ).

16. Súdom prvej inštancie konštatovaná zákonná prekážka vydržania na strane žalobkyne tak v danom
prípade neexistovala. (Odhliadnuc od toho, že zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ani nevyplýva,
že by ako vlastník žalovaných pozemkov bol po celú dobu štát).17. Podľa súdu prvej inštancie spočívala nemožnosť vydržania zo strany žalobkyne aj v tom, že nebol
preukázaný ani len domnelý (putatívny) právny titul na základe ktorého by si žalobkyňa alebo jej právni

predchodcovia mohli myslieť, že im patria z pôvodnej pkn. parc. č. 1188/a aj iné časti okrem EN parc.
č. 1717/2, 1717/3, 1717/ 4 a 1717/6 k.ú. C., keďže nadobudnutím uvedených pozemkov na základe
súdneho zmieru z r. 1973 bol podľa súdu prvej inštancie vyčerpaný podiel otca žalobkyne na pozemku
pkn. parc. č. 1188/a.

18. Uvedený záver súdu prvej inštancie opomína, že aj keď by po uzavretí zmieru v roku 1973 otec
žalobkyne skutočne prestal byť spoluvlastníkom pozemku pkn. parc. č. 1188/a (čo odvolací súd nateraz
nehodnotí),bolatátopkn.parc.vpodiele6/18predmetomdedičskéhokonaniaOSTNsp.zn.9D1642/01
po matke žalobkyne a podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.6.2002 (č.l. 24) sa jej vlastníčkou mala
stať žalobkyňa v podiele 3/18 (1/6).

19. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním nestačí iba
nerušená držba pozemkov po dobu viac ako 10 rokov, mal zrejme na mysli absenciu dobromyseľnosti (§
130 OZ) na strane žalobkyne vyplývajúcu z konštatovanej absencie domnelého nadobúdacieho titulu.

20. K otázke dobromyseľnosti držiteľa Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 24.4.2017 sp. zn. 3Cdo

17/2016 uviedol: Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi
subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných,
ale aj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska
dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou

len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)]
nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä
dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je
určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom
zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre

nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi
napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne
nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo
darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

21. Citované rozhodnutie považuje za spôsobilý domnelý titul oprávnenej držby tiež dedičské
rozhodnutie, a to aj v takom prípade ak konštatuje nadobudnutie veci, ktorá v čase smrti poručiteľa
nepatrila do jeho majetku. Odvolací súd sa s týmto záverom najvyššieho súdu stotožňuje. V tu
posudzovanom prípade preto z hľadiska posúdenia podmienok vydržania zo strany žalobkyne nebolo
podstatné, či otec žalobkyne (resp. jej matka) v čase svojej smrti skutočne vlastnil v nejakom podiele

pkn. parc. č. 1188/a, ale to, že podiel na nej bol súdom prejednaný ako dedičstvo, a že rozhodnutie
súdu o dedičstve konštatovalo vlastnícke právo k nemu v prospech žalobkyne. Z hľadiska presvedčenia
žalobkyne o nadobudnutí vlastníctva sa aj vzhľadom na vyššie citované závery najvyššieho súdu jednalo
o taký nadobúdací titul, z ktorého mohla žalobkyňa objektívne nadobudnúť presvedčenie, že vlastníctvo
skutočne nadobudla. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver súdu prvej inštancie o nedostatku

domnelého právneho titulu žalobkyňou tvrdenej držby a takýto titul na jej strane existuje. Ako bolo
uvedené aj v prípade, že jej otec by v čase smrti pkn. parc. č. 1188/a v žiadnom podiele v skutočnosti
nevlastnil.

22. Rovnako nie je z hľadiska posúdenia podmienok vydržania nevyhnutné, aby súčasné pozemky parc.

CKN č. 554/1 a 554/2 polohovo zodpovedali pôvodnej pkn. parc. č. 1188/a. Táto podmienka by musela
byť splnená, pokiaľ by bolo vlastníctvo dovodzované ako odvodené od právnych predchodcov. V tom
prípade môže prejsť len v tom rozsahu, v akom bol vlastníkom právny predchodca. Vydržanie však nie je
odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ale spôsobom pôvodným (originárnym), preto
priňomniejeprincipiálneprávnevýznamnáosobapredošléhovlastníka.Akbytedaajsúčasnépozemky

parc. CKN č. 554/1 a 554/2 polohovo nezodpovedali pôvodnej pkn. parc. č. 1188/a nie je to na prekážku
vydržania, pokiaľ bola žalobkyňa so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľná v tom, že tomu tak
je (§ 130 ods. 1 OZ). Za situácie, že o polohe pôvodnej pkn. parc. č. 1188/a nie je zhoda medzi tromi
znalcami geodetmi, možno len sotva predpokladať presnú znalosť u žalobkyne.23. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zato, že z hľadiska
existenciespôsobiléhodomneléhotitulubolažalobkyňadobromyseľnávtom,žejejpodielnažalovaných

pozemkoch patrí.

24. Pre úplnosť skutkových zistení potrebných k posúdeniu vydržania práva žalobkyňou je potrebné
vykonať žalobkyňou navrhnuté dôkazy k užívacím pomerom na sporných pozemkoch, teda dôkazy k ich
držbe. Najmä navrhovaný výsluch svedkov. Pokiaľ po ňom ostanú nezodpovedané skutkové otázky

držby žalobkyne, tak aj navrhovanú ohliadku na mieste samom. V prípade, že bude preukázané, že
žalobkyňa nakladala so spornými pozemkami ako s vlastnými, teda že bola ich držiteľkou (§ 129 ods.
1 OZ), a že táto držba trvala najmenej 10 rokov, ako to pre vydržanie vyžaduje ust. § 134 ods. 1 OZ,
prichádza do úvahy určenie práva žalobkyne titulom vydržania.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené nesprávne právne posúdenie podmienok vydržania a na to

nadväzujúce nevykonanie navrhnutých dôkazov k otázkam držby žalobkyne, odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie
vychádzať z právneho posúdenia uvedeného vyššie a doplní dokazovanie o navrhované dôkazy
k otázkam držby žalobkyne ako bolo uvedené vyššie. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v prípade
vyhovenia žalobe je potrebné výrok rozhodnutia formulovať tak, aby bolo pri parc. CKN č. 554/2, ktorá

je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných 3/ a 4/, zrejmé ako sa dotkne určenie práva žalobkyne
jednotlivýchspoluvlastníkovzapísanýchnaLVvsúčasnosti.Uvedenésarealizujenapríkladformuláciou,
že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti ... v podiele x/y, a to z podielov žalovaných AB a CD
v rovnakom rozsahu. V opačnom prípade by pri zápise rozhodnutia o určení vlastníckeho práva
v spoluvlastníckom podiele do katastra nehnuteľností nemuselo byť zrejmé, v akom rozsahu je určením

dotknutý rozsah spoluvlastníctva dovtedy zapísaných spoluvlastníkov.

26. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (ust.
§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).