Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919203159
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:7919203159.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B. E. F., zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát so sídlom Hviezdoslavova
4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX F., za účasti
intervenienta: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00151700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815
74 Bratislava, o zaplatenie 6 075,60 Eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu o zaplatenie bolestného v prevyšujúcej časti súd zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.557,50 Eur od

30.7.2019 do 12.12.2019, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu vecných nákladov sumu 11,70 Eur s 5 % úrokom
z omeškania ročne od 09.01.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úrokov z omeškania súd zamieta.

V. Žalobkyňa je povinná zaplatiť znalečné znaleckej organizácii MED-PRO-ORTO s.r.o. Košice vo výške
104,62 Eur na účet znalca vedený v A. I., pobočka Košice, č. účtu IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Stranám sporu súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vo veci samej rozhodol súd rozsudkom zo dňa 11.02.2022 č.k. 13C/19/2019-338 o nárokoch

žalobkyne takto:
I. Konanie o zaplatenie sumy 1.557,50 Eur z titulu bolestného súd zastavuje,
II. Žalovanému a intervenientovi súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni,
III. Žalobu o zaplatenie 1.656,10 Eur s prísl. z titulu bolestného súd zamieta.
IV. Žalobu žalobkyne o zaplatenie 2.862,- Eur s prísl. z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia súd
zamieta.
V. Žalovanému a intervenientovi súd voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.
VI.ŽalobkyňajepovinnázaplatiťznalečnéznaleckejorganizáciiMED-PRO-ORTOs.r.o.Košicevovýške
104,62 Eur na účet znalca vedený v A. I., pobočka Košice, č. účtu IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX do 3 dní do právoplatnosti rozsudku. Zároveň dopĺňacím rozsudkom zo dňa 23.02.2022 sp. zn.
13C/19/2019-366 rozhodol tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

2. Po podaní odvolania žalobkyňou Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k.. 6Co/122/2022-476 zo dňa
25.07.2023 potvrdil rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.02.2022 sp. zn. 13C/19/2019-338 vo
výroku IV., ktorým súd žalobu o zaplatenie 2.862,- Eur s prísl. z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
zamietol.
Zrušil rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 11.02.2022 sp. zn. 13C/19/2019-338 vo výroku III.

o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 1.656,10 Eur s prísl. z titulu bolestného, výrokoch II., V.
a VI. o trovách konania a o úhrade znalečného a vo výroku I. dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo dňa 23.02.2022 sp. zn. 13C/19/2019-366, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol
(o zaplatenie 11,07 Eur) a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
2.1. Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13C/19/2019-338 zo dňa 11.02.2022 vo výroku

I. nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2023 a vo výroku IV. nadobudol právoplatnosť v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/122/2022-446 zo dňa 25.07.2023 dňa 25.08.2023.

3. Predmetom konania ostala už iba časť nároku žalobkyne z titulu bolestného, úroky z omeškania,
náhrada vecných nákladov vo výške 11,70 Eur, znalečné a trovy konania.

3.1. Odvolací súd v závere svojho rozhodnutia konštatuje, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci
budeaplikovaťpríslušnézákonnéustanovenia,dôsledneskúmaťotázky,ktorévrozhodnutíodvolacísúd
pomenoval, t.j. ustáliť bodové ohodnotenie bolestného, mieru spoluzavinenia žalobkyne vychádzajúc
z dôsledného skúmania príčinnej súvislosti medzi konaním žalobkyne a vzniknutou škodou, posúdiť
dôvody vzniku vecnej škody ako aj nárok na úrok z omeškania.

3.2. Po rozhodnutí odvolacieho súdu a oboznámení sa s obsahom jeho rozhodnutia žalobkyňa podaním
zo dňa 24.08.2023 navrhla z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/28/2016
oboznámiť znalecký posudkom č. 7/2015 zo dňa 30.08.2015 znalca Ing. Ladislava Sarvaša, ktorý
bol vypracovaný za účelom analýzy dopravnej nehody, lebo tento dôkazný prostriedok a z neho
vyplývajúce skutočnosti majú podstatný vplyv na posúdenie príčinnej súvislosti medzi vzniknutou

škodou a jej prípadným pochybením. Zdôraznila, že závery tohto znaleckého posudku preukazujú, že
bezprostrednou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bolo cúvanie osobného motorového
vozidla z oblasti zakrytého výhľadu bez chodníka v čase, keď sa po ňom pohybovala cyklistka. Navyše
znalec v označenom posudku dospel k záveru, že k zrážke vozidla by došlo aj s chodcami pri technicky
prijateľných verziách ich chôdze.

3.3. Poukázala na to, že znalec Ing. Sarvaš pri otázke č. 4 znaleckého posudku dospel k rovnakému
záveru ako znalec Ing. Manderlík a síce, že vodič osobného motorového vozidla (žalovaný) mal za
daných okolností možnosť zabrániť zrážke iba spôsobom, že by si pri cúvaní zabezpečil pomoc osoby
spôsobilej k jeho navigácii a k zabezpečeniu celého pohybu vozidla, nakoľko v čase jeho pohybu nemal
dostatočný rozhľad na chodník.

3.4. Poukázala na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Trebišov v trestnej veci sp. zn. 1T/28/2016
zo dňa 30.11.2017, ktorým súd uznal žalovaného vinným za skutok uvedený v obžalobe, z ktorého
vyplýva, že žalovaný ako silnejší účastník cestnej premávky v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm.
e) z.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol povinný dbať
na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím,

osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám. Navyše žalovaný ako vodič mal
povinnosť predvídať, že po chodníku sa môže pohybovať chodec, bežec, korčuliar alebo dieťa, a preto
mal postupovať v zmysle § 22 ods. 3 z.č. 8/2009 Z.z. a zaistiť si bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej
a náležite poučenej osoby. Zároveň navrhla, aby súd z pripojeného trestného spisu vyššie citovaného
oboznámil zápisnicu o výsluchu svedka J. F. H., ktorý sedel vo vozidle žalovaného v čase dopravnej

nehody žalovanému preto nebránilo nič, aby túto odborne zdatnú a spôsobilú osobu požiadal o pomoc
pri bezpečnom cúvaní, lebo jeho povinnosťou bolo zabezpečiť bezpečné cúvanie o to viac, že cúval na
vozovku cez chodník a ako vodič mal povinnosť predvídať, že po chodníku sa môžu pohybovať aj iné
osoby ako chodci, a to s väčšou rýchlosťou než je bežná chôdza. Porušením tejto zákonnej povinnosti
a svojím nezodpovedným prístupom a porušením zákona vytvoril pre ňu náhlu a nepredvídateľnú

prekážku a zapríčinil tak dopravnú nehodu vrátane jej zranení.
3.5. Vyjadrila presvedčenie, že medzi jej konaním a vznikom dopravnej nehody absentuje príčinná
súvislosť, a preto za dopravnú nehodu zodpovedá výlučne žalovaný.3.6. Vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu bolestného ďalšie procesné návrhy nemala, ale vychádzajúc
hlavne z právnych záverov vyslovených v rozsudku odvolacieho súdu navrhla, aby sa súd opätovne
oboznámil so znaleckým posudkom MUDr. Dušana Porubca ako aj s vyjadrením znalca MUDr. Porubca

zo dňa 17.10.2021, v ktorom síce došlo ku korekcii bodového hodnotenia bolestného ale predmetná
korekcia vôbec nevylučuje dôvodnosť jej žaloby aj v zostávajúcej časti. Opakovane poukazovala na to,
že v rozhodnom období (po dopravnej nehode a následne počas jej liečby) MUDr. Porubec konzultoval
s jej ošetrujúcim lekárom F. K. G.. Navyše znalec ju aj vyšetril v čase vypracovania znaleckého posudku.
MUDr. Porubec ako znalec v čase vypracovania posudku teda mal oveľa viac odborných poznatkov

a znalostí ohľadne jej zdravotného stavu ako znalecká organizácia MED-PRO-ORTO s.r.o., ktorá
vypracovala znalecký posudok až v priebehu konania a vychádzala zo znalostí ex post. Tvrdila, že pri
ustálení bodového ohodnotenia bolestného treba preto prioritne vychádzať z vyjadrení a záverov znalca
MUDr. Porubca, ktoré majú výrazne väčšiu dôkaznú silu ako závery znaleckého posudku znaleckej
organizácie MED-PRO-ORTO s.r.o., ktorej znalecký posudok je podľa nej nepoužiteľný z dôvodov, ktoré
už v konaní prezentovala.

4. Žalovaný ani intervenient nemali žiadne procesné návrhy po oboznámení sa s rozhodnutím
odvolacieho súdu v tejto veci.

5. Podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému pôvodne domáhala zaplatenia náhrady za bolesť

vo výške 3.213,60 Eur a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.862,- Eur na tom skutkovom
základe, že žalovaný dňa 02.09.2014, v čase okolo 08:10 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn.
Hyundai Accent, EVČ: A., pričom cúval z dvora Autoservisu Jána Kaliniča v Slovenskom Novom Meste v
smere na štátnu cestu č. I/79. V tom čase žalobkyňa išla na bicykli pri štátnej ceste I/79 v smere od Obce
Čerhov na Obec Borša a žalovaný svojim konaním porušil dôležitú povinnosť - pri cúvaní nevenoval

dostatočnú pozornosť vedeniu svojho motorového vozidla a pre bezpečné cúvanie nezabezpečil
spôsobilú a náležite poučenú osobu, pri cúvaní ju zachytil pravou zadnou časťou svojho motorového
vozidla, v dôsledku čoho došlo k zrážke, kedy utrpela zranenie, a to zlomeninu horného konca píšťaly
vľavo s dobou liečenia práceneschopnosti v trvaní osem mesiacov, čo vyplýva zo znaleckého posudku
MUDr. Porubca zo dňa 27.06.2016. Za tento skutok bol žalovaný odsúdený rozsudkom Okresného

súdu Trebišov sp. zn. 1T/28/2016 zo dňa 30.11.2017, bol uznaný vinným za prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. a
bol mu uložený peňažný trest vo výške 500,- Eur a pre prípad marenia výkonu peňažného trestu mu
bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní piatich mesiacov. Žalobkyňa si ako poškodená v
trestnom konaní podľa § 46 Tr. por. uplatnila nárok na náhradu škody z titulu bolestného za 195 bodov

podľa znaleckého posudku MUDr. Dušana Porubca, znalca z odboru zdravotníctva zo dňa 27.06.2016,
ktorých hodnota v roku 2014 celkovo predstavovala 3.213,60 Eur. V trestnej veci bola žalobkyňa ako
poškodená s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie občianskoprávne. Z dôvodov vyššie
uvedených podala žalobu a domáha sa náhrady škody, pretože pri vyššie opísanej dopravnej nehode
utrpela vážnu škodu na zdraví, za ktorú zodpovedá žalovaný. Zdôraznila, že žalovaný ako vodič bol

povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom. Porušenie tejto povinnosti je treba považovať za
závažné porušenie, čo bolo v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody a následkom, ktorý
následne nastal. Zdôraznila, že žalovaný ako vodič motorového vozidla s vozidlom vykonával cúvací
manéver z dvora autoservisu na chodník a napriek tomu, že mal veľmi obmedzený výhľad bez toho, aby
sa presvedčil či tak môže urobiť a pri tomto neohroziť osoby pohybujúce sa po chodníku. Vzhľadom na

okolnosti prípadu - najmä z dôvodu nedostatočného a obmedzeného rozhľadu - žalovaný mal povinnosť
predvídať, že po chodníku sa môže pohybovať chodec, bežec, korčuliar, cyklista alebo dieťa a preto
mal postupovať podľa ustanovenia § 22 ods. 3 zákona o cestnej premávke zaistiť si bezpečné cúvanie
pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby. Žalovaný nerešpektovaním tohto ustanovenia zákona o
cestnej premávke spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k vzniku škody na jej zdraví. Zdôraznila,

že v súvislosti s dopravnou nehodou a poškodením jej zdravia v priebehu trestného konania bolo
potrebné posúdiť jej zdravotný stav po dopravnej nehode, zranenia, mechanizmus ich vzniku, a preto
bolo potrebné vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracoval MUDr. Dušan Porubec, súdny znalec
z odboru zdravotníctvo a farmácie, odbor chirurgia, traumatológia dňa 27.06.2016. Zo záverov tohto
znaleckéhoposudkuvyplýva,žezdravotnézranenie,ktoréutrpela bolovpríčinnejsúvislostisdopravnou

nehodou, pričom šetrené zranenia majú trvalé následky ale ich definitívny rozsah bude možné posúdiť
až po troch rokoch od úrazu. Poranenia a bolestné za úraz zo dňa 02.09.2014 ohodnotil celkovo 195
bodmi.6. Okresný súd Trebišov vydal dňa 22.07.2019 platobný rozkaz sp. zn. 13C/19/2019-24, ktorým žalobe
vyhovel v celom rozsahu. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor podaním
zo dňa 06.08.2019, v ktorom udáva, že nárok uplatnený žalobou neuznáva. Zdôraznil, že v prípade

posúdenia nároku žalobkyne je potrebné skúmať jej spoluzavinenie predovšetkým to akým spôsobom
sa sama podieľala na spôsobenej škode, lebo niet pochýb o tom, že jazdila v kritické ráno po chodníku,
na ktorom ako cyklista sa pohybovať nemala.
6.1. Poukázal na rozsudok odvolacieho súdu v trestnej veci, ktorý cituje povinnosti cyklistov a porušenie
povinnosti žalobkyne pri dopravnej nehode a zároveň konštatuje, že obaja účastníci dopravnej nehody,

t. j. aj cyklista (žalobkyňa) aj obžalovaný (žalovaný) porušili pravidlá cestnej premávky.
6.2. Bránil sa aj záverom znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní znalcom Ing. Jánom
Manderlíkom, v ktorom znalec vyslovil, že poškodená ako cyklistka sa podľa zákona č. 8/2000 Z.z.
nemala pohybovať na chodníku pre chodcov. Bránil sa aj tým, že podľa zákona č. 381/2001 Z.z. ako
držiteľ motorového vozidla, ktoré bolo účastné pri dopravnej nehode so žalobkyňou, túto skutočnosť
oznámil poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., v ktorej je vozidlo povinne zmluvne poistené.

Podľa vyjadrenia poisťovne opakovane vyzývala žalobkyňu na predloženie dokladov k likvidácii poistnej
udalosti avšak žalobkyňa na tieto výzvy nereagovala. Žalobca v zmysle § 86 CSP po obdŕžaní
platobného rozkazu oznámil poisťovni, že sa vedie súdny spor a vyzval ju, aby ako intervenient vstúpila
do konania. Spolu s oznámením jej doručil aj žalobu v tejto veci.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.08.2019 nesúhlasila s požiadavkou žalovaného, aby súd
zohľadnil jej spoluzavinenie na vzniku škody na zdraví a vychádzal výlučne z odsudzujúceho rozsudku
Okresného súdu Trebišov, na základe ktorého bol žalovaný uznaný za vinného a bol mu uložený
primeraný trest. Úvahy žalovaného o zohľadnení jej spoluviny nie je potrebné zobrať do úvahy. Ak by
všaksúddospelkzáveru,žeajonazavinilavznikškodyžiadala,abymierajejzavineniabolazohľadnená

v podstatne nižšom rozsahu ako na strane žalovaného, lebo on bol vodičom motorového vozidla, kým
ona len cyklistka. Žalovaný bol teda tzv. silnejším účastníkom cestnej premávky, ktorý mal dávať väčší
pozor na žalobkyňu ako cyklistku a v tejto súvislosti nemožno obísť ustanovenie § 4/1 písm. e/ zákona
č. 8/2009 Z.z.

8. Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. podaním zo dňa 04.10.2019 oznámila súdu, že podľa § 82
ods. 1 Civilného sporového poriadku vstupujú do konania ako intervenient na strane žalovaného, lebo
majú záujem na výsledku tohto konania vzhľadom na existenciu poistného vzťahu medzi Allianz -
Slovenskou poisťovňou a.s. a žalovaným uzatvorenou poistnou zmluvou č. 8060013403, predmetom
ktorej je poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla továrenskej

značky Hyundai Accent, EVČ: A. a ktorou sú kryté nároky poškodenej na náhradu škody
podľa platnej právnej úpravy z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o PZP“). Rozhodnutím súdu v tejto veci by mohlo byť dotknuté právne postavenie poisťovateľa, teda
jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Intervenient poukázal na to, že žalovaný dňa

06.08.2019 zaslal poisťovni oznámenie o prebiehajúcom súdnom spore, predmetom ktorého sú nároky
žalobkynetýkajúcesajejzranenia,ktoréutrpelapridopravnejnehodedňa30.09.2019doručildoplňujúce
údaje vrátane príloh. Poisťovňa vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného konštatuje, že nárok žalobkyne
na náhradu škody tak, ako je uvedený v žalobe, neuznáva a v nadväznosti na to oznamuje súdu, že
stanovisko intervenienta je úplne súladné so stanoviskami žalovaného.

8.1. Vo vzťahu k nároku z titulu bolestného, ktorý žalobkyňa preukazuje znaleckým posudkom MUDr.
Dušana Porubca, ktorý bol vyhotovený pre účely trestného konania a ktorým bola bolesť ohodnotená
na 195 bodov intervenient konštatuje, že žalobkyňa ako poškodená si v trestnom konaní takýto nárok
uplatnila. Poukázal na § 46 ods. 3 z. č. 301/2005 Tr. por., v zmysle ktorého poškodený, ktorý má
podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je

tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
túto škodu, návrh však musí poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania. Z návrhu musí
byť zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške a voči komu sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Ak v
zmysle vyššie uvedeného poškodený uplatní svoje právo na náhradu škody, a to tak, že vyjadrí ako
poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody, z konkrétnych dôvodov a v konkrétnej

výške, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu prebiehajúceho adhézneho konania neplynie. Za
riadne uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní však súdna prax nepovažuje vyjadrenie
poškodeného o tom, že sa pripája k trestnému konaniu s požiadavkou náhrady škody. Zdôrazňuje, že
dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že nárok si žalobkyňa uplatnila v trestnom konaní riadnea včas a že jej lehota počas prebiehajúceho trestného konania spočívala, ako aj to, že v začatom konaní
riadne pokračovala, je na žalobkyni. Argumentuje tým, že pokiaľ žalobkyňa v tomto smere poukazuje na
rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/28/2016 zo dňa 30.11.2017, ktorým ako poškodená bola

s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie, takýto dôkaz nemožno považovať
za relevantný a postačujúci na preukázanie, že jej lehota na uplatnenie nároku spočívala a že v začatom
konaní riadne pokračovala, a to aj z toho dôvodu, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
12.03.2018, pričom nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní bol žalobkyňou uplatnený
žalobou doručenou súdu dňa 09.07.2019.

8.2. V citovanom vyjadrení intervenient rozporoval aj výšku žalobou uplatnených nárokov, a to z týchto
dôvodov:
a) základ nárokov, tak ako sú žalobou uplatnené, nie je daný nakoľko z okolností, za ktorých došlo k
dopravnej nehode a zo skutkového stavu vyplýva, že nie je daná 100 % zodpovednosť žalovaného na
vzniku predmetnej dopravnej nehody a tým i na vzniku škody,
b) rozsah odškodnenia za bolestné ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia nepovažuje za

preukázaný.
Intervenient poukázal na to, že podľa § 415 OZ je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí, pričom táto všeobecná prevenčná
povinnosť sa ukladá, tak právnickým ako aj fyzickým osobám. Tvrdil, že táto všeobecná prevenčná
povinnosť sa vzťahuje i na žalobkyňu, čo žalobkyňa zjavne pri uplatnení svojich nárokov nevzala do

úvahy, rovnako ako aj všetky ostatné skutočnosti vyplývajúce z trestného spisu. Vychádzajúc z trestného
rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/28/2016 zo dňa 30.11.2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/14/2018 zo dňa 12.03.2018 je zrejmé, že súd žalobkyňu s jej
nárokom odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych lebo bude potrebné skúmať spoluzavinenie
poškodenej, akým spôsobom sa sama podieľala na spôsobenej škode, pretože niet pochýb o tom, že v

kritickéránojazdilanabicyklipochodníku,naktoromsaakocyklistapohybovaťnemala.Vtejtosúvislosti
intervenient poukázal na práva a povinnosti účastníkov cestnej premávky upravené v zákone č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke. Zdôraznil, že žalovaný ako vodič bol povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči
chodcom čo intervenient nespochybňuje, avšak zároveň zdôrazňuje a poukazuje na to, že žalobkyňa v
čase incidentu nepožívala ochranu ako chodec, nakoľko nebola chodcom, keďže sa nepohybovala pešo

anebolaaniosobou,ktorátlačilabicykel,pretožejazdilanabicykli,apretosanaňuuvedenéustanovenia
o chodcoch nevzťahujú . Intervenient zdôraznil, že žalovaný nemal povinnosť predvídať, že po chodníku
sa môže pohybovať cyklista, tak ako na to nesprávne poukazuje žalobkyňa. Naopak poukazuje na to, že
práva a povinnosti cyklistov, ako účastníkov cestnej premávky, sú upravené osobitnými ustanoveniami
tohto zákona, a to konkrétne v ustanovení § 55, v zmysle ktorého na bicykli sa jazdí predovšetkým

na cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je
alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci,
smie sa jazdiť po pravej krajnici vozovky. Z citovaného ustanovenia potom jasne vyplýva, že zo strany
žalobkyne, ktorá jazdila ako cyklistka po chodníku pre chodcov, došlo k ich porušeniu. Preto intervenient,
poukazujúc na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti,

bol toho názoru, že na strane žalobkyne existuje spoluzavinenie na vzniku dopravnej nehody lebo jazdila
na bicykli v rozpore s pravidlami cestnej premávky a svojim konaním sa sama spolupodieľala na vzniku
dopravnej nehody a tým aj na vzniknutej škode minimálne v rozsahu 50 %, s takouto mierou spoluúčasti
poškodeného na vzniku dopravnej nehody a tým aj na vzniku škody musia byť preto posúdené aj jej
nároky, ktoré sú predmetom tohto konania.

8.3. Intervenient rozporoval aj žalobkyňou požadovaný rozsah odškodnenia a vyčíslenú náhradu škody
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré nároky nepovažoval za preukázané. Žalobkyňa
akodôkazpredložilalenhodnoteniebolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniazodňa05.09.2018
vypracovaného MUDr. Dušanom Porubcom. V tomto hodnotení je bolestné ohodnotené položkami 198d
- zlomenina horného konca píšťaly a 162 - hlboká rana dolnej končatiny. Poukázal na prílohu č. 1

k zákonu č. 437/2004 Z.z., kde sú v sadzbách bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch viaceré
položky, ktorými je možné hodnotiť zlomeninu horného konca píšťaly, a to 195a až 195d s bodovým
hodnotením od 80 do 130 bodov alebo 198a až 198d s bodovým hodnotením od 80 do 180 bodov.
Vzhľadomktomu,žežalobkyňanepredložilaanijednulekárskusprávuocharaktereutrpenéhozranenia,
spôsobe a priebehu jeho liečenia, nie je možné posúdiť správnosť lekárom vykonaného hodnotenia

bolestného, t.j. či položka, ktorou lekár bolestné ohodnotil, bola použitá správne. Bez predloženia
lekárskych správ nie je preukázané, že bola vykonaná aj extrakcia OSM materiálu hodnotená v posudku
položkou č. 162 a rovnako nie je možné posúdiť ani správnosť hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia bez predloženia zdravotnej dokumentácie, t.j. lekárskych správ. V zmysle vyššie uvedenéhopreto intervenient dňa 27.09.2019 písomne vyzval poškodenú - žalobkyňu k predloženiu a doručeniu
dokladov preukazujúcich ňou uplatnené nároky, ktoré žalobkyňa ku dňu písomnej výzvy intervenientovi
nepredložila, a preto nebolo možné k týmto nárokom zaujať kvalifikované stanovisko a nebolo možné

ani určiť rozsah povinnosti poisťovateľa.

9. Žalobkyňa v podaní zo dňa 24.10.2019 nesúhlasila s intervenientom a jeho námietku premlčania
označila za nesprávnu. Zdôraznila, že svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnila riadne a
včas pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu 07.07.2016 na OR PZ v Trebišove, čo vyplýva zo záznamu

o preštudovaní vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP 136/1-VYS-TV-2016. Z tohto záznamu vyplýva, že
ako poškodená v trestnom konaní si uplatnila škodu, ktorá bola vyčíslená v trestnom spise ČVS:
ORP 34/ODI-TV/2005 ako aj škodu spôsobenú ublížením na zdraví titulom bolestného za 195 bodov,
ktorých hodnota v roku 2014 predstavovala 16,48 Eur, čo spolu predstavuje 3.213,60 Eur. Nad rámec
vyčíslených súm si v trestnom konaní uplatnila aj ďalšiu škodu titulom náhrady trov právneho zastúpenia
a znalečného, ktoré sumy však v tomto konaní od žalovaného nepožaduje. Trvala teda na tom, že nárok

na náhradu škody voči žalovanému v trestnom konaní uplatnila riadne a včas v súlade s § 46 ods. 3
Trestného poriadku, teda do skončenia vyšetrovania a voči konkrétnej osobe, z konkrétnych dôvodov
a v konkrétnej výške.
9.1.V súvislosti so svoju spoluúčasťou na vzniku škody uviedla, že nikdy nepopierala to, že počas
nehodového deja jazdila na bicykli po chodníku, čo však neznamená, že v čase incidentu nepožívala

ochranu ako chodec, keďže táto ochrana sa vzťahuje rovnako aj na cyklistov. Nesúhlasila s mierou
spoluúčasti na vzniku dopravnej nehody a vzniku škody v rozsahu 50 % ale pripustila, že otázku
posúdenia miery jej prípadného spoluzavinenia má v konaní určiť súd.

10. Intervenient oznámil súdu, že žalobkyňa mu dňa 08.10.2019 doručila písomné uplatnenie nárokov

poškodeného na náhradu škody - Hlásenie škodovej udalosti pre poškodeného spolu s hodnotením
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 05.09.2018 vyhotoveným F. G. L. ale ani
napriek požadovanému predloženiu kópie lekárskych správ o utrpených zraneniach v priebehu liečenia
trvalých následkov ich intervenientovi žalobkyňa nepredložila. Opakovane ju vyzývali na ich predloženie
s upovedomením, že uplatnené nároky bez týchto dokladov nie je možné posúdiť ani vysporiadať. Po

opakovaných výzvach žalobkyňa dňa 14.11.2019 predložila intervenientovi svoje stanovisko a prílohy,
ktoré intervenient nedoručil konajúcemu súdu (žalobkyňa nedala súhlas na ich predloženie do konania)
a na základe ktorých mohol posúdiť žalobkyňou uplatňované nároky a ich výšku a nesporné nároky
vysporiadať mimosúdne.
10.1. Dňa 11.12.2019 došlo k poukázaniu náhrady škody pre žalobkyňu vo výške 1.557,50 Eur, a to z

titulu bolestného za 135 bodov á 16,48 Eur/bod, čo predstavuje 2.225,- Eur. Pri zohľadnení 30 %
spoluviny (v zmysle § 441 OZ) - 667,50 Eur bola priznaná náhrada škody vo výške 1.557,50 Eur.

11. Na čiastočné plnenie intervenientom reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 18.12.2019, ktorým
zobrala žalobu čo do sumy 1.557,50 Eur späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Žiadala, aby súd

zohľadnil, že k plneniu došlo až po podaní žaloby po tom, čo žalovaný ale ani intervenient ňou uplatnený
nárok vôbec, teda ani len čiastočne neuznali a spochybňovali v celom rozsahu.
11.1. Týmto podaním žalobkyňa súčasne rozšírila žalobou uplatnený nárok o zákonné úroky z
omeškania vo výške 5,25 % ročne odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia a žiadala o pripustenie
rozšírenia žaloby aj o sumu 11,70 Eur z titulu výdavkov, ktoré jej vznikli z toho dôvodu, že musela

predložiť intervenientovi lekárske potvrdenia a správy na likvidáciu poistnej udalosti, teda po čiastočnom
späťvzatí žaloby žiadala priznať 4.518,10 Eur + 11,70 Eur, čo spolu predstavuje 4.529,80 Eur a v časti
príslušenstva, po námietke intervenienta ohľadom výšky úrokov z omeškania upravila výšku úroku z
omeškania z 5,25 % na 5 % ročne od 08.07.2019 do zaplatenia. O rozšírení žaloby rozhodol súd
uznesením, ktoré vyhlásil na pojednávaní dňa 08.01.2020.

12. Žalovaný v priebehu celého súdneho konania zdôrazňoval, že k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo
síce jeho protiprávnym konaním ale aj zavinením žalobkyne, čo je potrebné zohľadniť. Ohradil sa voči
tvrdeniu žalobkyne, že po dopravnej nehode bol nečinný, nekonal, nespolupracoval s poisťovňou a
nesplnil si oznamovaciu povinnosť, lebo v priebehu trestného konania s orgánmi činnými v trestnom

konaní spolupracoval, všetky podklady, ktoré mal k dispozícii, predložil poisťovni, poistnú udalosť
nahlásil, preto nie je namieste jej tvrdenie, že bol nečinný o to viac, že po ukončení trestného konania
so svojim nárokom na náhradu škody bola žalobkyňa odkázaná na občianskoprávne konanie. Súd muv trestnom konaní neuložil žiadnu povinnosť nahradiť poškodenej vyčíslenú škodu, preto nevie prečo
žalobkyňa od neho očakávala akúkoľvek aktivitu.

13. Z trestného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/28/2016 súd konštatuje, že rozsudkom sp.
zn. 1T/28/2016-235 zo dňa 30.11.2017 súd obvineného F. G. uznal za vinného za to, že dňa 02.09.2014
v čase okolo 08:10 hod riadil osobné motorové vozidlo zn. Huyndai Accent, EVČ: A., kde pri cúvaní z
dvora Autoservisu Jána Kaliniča v Slovenskom Novom Meste, v smere na štátnu cestu č. I/79 nevenoval
dostatočnú pozornosť vedeniu svojho vozidla a pravou zadnou časťou zachytil cyklistku A. B., ktorá v

tom čase viedla bicykel zn. Velamos Soby po chodníku vedľa štátnej cesty č. I/79 od Obce Čerhov v
smere na Obec Borša, pričom v dôsledku zrážky a následného pádu cyklistka utrpela zranenia, a to
zlomeninu horného konca píšťaly vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 8 mesiacov podľa
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s

poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. a odsúdil ho na peňažný trest vo výške 500,- Eur a
pre prípad marenia výkonu peňažného trestu mu súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. stanovil trest náhradný v
trvaní piatich mesiacov odňatia slobody. Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú A. B. súd s nárokom
nanáhraduškodyodkázalnaobčianskosúdnekonanie,lebobezpochybybudepotrebnéskúmaťvtomto
konaníspoluzavineniesamotnejpoškodenej,atopredovšetkýmtýmakýmspôsobomsasamapodieľala

na spôsobenej škode, pretože niet pochýb o tom, že jazdila v kritické ráno po chodníku, na ktorom
ako cyklistka sa pohybovať nemala. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2018 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8To/14/2018-259 zo dňa 12.03.2018.
13.1. Súčasťou trestného spisu je vyšetrovací spis č. ČVS: ORP-136/1-VYS-TV-2016, z ktorého súd
konštatuje, že dňa 02.06.2016 bola vypočutá ako svedok poškodená A. B., teda žalobkyňa, ktorá

po zákonnom poučení podľa § 46 ods. 3 Tr. por. uviedla, že sa k trestnému konaniu, čo sa týka
náhrady škody, pripája a jej výšku spresní v priebehu vyšetrovania. V priebehu trestného konania
splnomocnený zástupca poškodenej, teda žalobkyne špecifikoval nárok poškodenej z titulu náhrady
škody a od obžalovaného žiadala náhradu trov znaleckého dokazovania, ktoré jej vznikli v súvislosti s
trestným konaním ako aj trov právneho zastúpenia v celkovej výške 660,- Eur a náhradu bolestného,

ktorú špecifikoval na 3.213,60 Eur.
13.2. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 07.07.2016 súd konštatuje, že
poškodená A. B. v súvislosti s náhradou škody v zmysle § 46 Tr. poriadku si ako poškodená v trestnom
konaní uplatnila škodu spôsobenú ublížením na zdraví z titulu bolestného za 195 bodov, ktorých hodnota
v roku 2014 predstavovala 16,48 Eur, čo činí spolu 3.213,60 Eur, tak ako to vyplýva zo znaleckého

posudku vypracovaného MUDr. Dušanom Porubcom. Nad rámec vyčíslených súm v trestnom konaní si
uplatňovala aj ďalšiu škodu, a to titulom úhrady trov právneho zastúpenia advokátovi JUDr. Junásovi,
ktorý ju zastupoval ako splnomocnenec a v tomto smere pripojila aj doklad o úhrade vo výške 40,- Eur,
uplatnila si nárok na náhradu znalečného vo výške 500,- Eur pre J. B. za vypracovaný znalecký posudok.
Na trovách právneho zastúpenia v trestnom konaní pre JUDr. Junasa si uplatnila náhradu vo výške 120,-

Eur, 170,- Eur, 150,- Eur, 90,- Eur s tým, že doklady o úhrade doručí dodatočne.
13.3. Z uznesenia odvolacieho súdu v tejto veci sp. zn. 8To/14/2018-259 zo dňa 12.03.2018 vyplýva,
že odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora a odvolanie poškodenej A. B.
a v odôvodnení konštatuje, že okresný súd zákonným spôsobom v zmysle § 288 ods. 3 Tr. por.
poškodenú odkázal na občianskoprávne konanie a svoj výrok odôvodnil tým, že bude potrebné skúmať

aj spoluzavinenie poškodenej a tak určiť mieru jej zavinenie vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody a
dokazovanie by v tomto smere presiahlo rámec adhézneho konania.
13.4. Z trestného spisu súd zistil, že v rámci trestného konania boli vypracované znalecké posudky
dvoma znalcami z odboru dopravy, a to J. M. F. a J. N. B..
13.5. Zo znaleckého posudku Ing. Jána Manderlíka, PhD. č. 62/2015 zo dňa 17.08.2015, ktorý je

súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-136/1-VS-TV-2016 súd konštatuje, že znalec bol pribratý
orgánom činným v trestnom konaní vo veci dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 02.09.2014
v Slovenskom Novom Meste o 08:10 hod. na Ulici Hlavná ,na chodníku medzi osobným motorovým
vozidlom zn. Huyndai Accent, EVČ: A. XXXXX, ktoré viedol vodič F. G. a bicyklom, ktorý viedla A.
B.. V závere znaleckého posudku znalec na otázku č. 2 posúdiť techniku jazdy vodiča F. G. a cyklistky

A. B. pred dopravnou nehodou odpovedá:
Techniku jazdy, ktorou sa vodič F. G. pohyboval v mieste vzniku dopravnej nehody pokladám za
možné hodnotiť po stránke technickej ako primeranú daným okolnostiam a skutočnostiam (čas, rýchlosť,
zastavenie vo výhľade), ktoré mal možno v čase jeho pohybu s vozidlom rozpoznať. Za nesprávnu jemožné pokladať skutočnosť, že vykonával cúvanie v oblasti zakrytého výhľadu bez toho, že by si v čase
predtým zabezpečil pomoc osoby spôsobilej, ktorým spôsobom by vopred odstránil možnosť vzniku
situácie, ktorá mala za následok vznik dopravnej nehody, aj keď je zrejmé, že k dopravnej nehode by

došlo aj v prípade ak by vozidlo vychádzalo z brány prednou časťou – t.j. ak by necúvalo, ale pohybovalo
by sa smerom vpred. Techniku jazdy, ktorou sa cyklistka A. B. pohybovala v mieste vzniku dopravnej
nehodypokladámzamožnéhodnotiťpostránketechnickejakoneprimeranúdanýmokolnostiam,pričom
za jej nesprávny prvok pokladám oneskorenú reakciu na vozidlo, ktoré vychádzalo z dvora.
Na otázku 3: stanoviť bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody znalec odpovedá: „Za

bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody pokladám z hľadiska technického oneskorenú reakciu
cyklistky na pohyb vozidla z dvora (uviedla, že toto zaregistrovala už stojace v bode 1B), za
predpokladu, že uvedený pohyb vozidla z opravárenskej prevádzky bol v mieste vzniku dopravnej
nehody predvídateľný a skutočnosť, že vodič vykonával cúvanie v oblasti zakrytého výhľadu bez jeho
zabezpečenia osobou spôsobilou“.

14. Zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Ladislavom Sarvašom č. 7/2015 zo dňa 30.08.2015,
ktorý je súčasťou toho istého vyšetrovacieho spisu súd konštatuje, že bol vypracovaný na základe
požiadavky poškodenej A. B. v rámci trestného konania. V závere posudku znalec na otázku: Posúdiť
techniku jazdy vodiča G. a cyklistky A. B. pred dopravnou nehodou konštatuje:
„Technika jazdy vodiča G. pred dopravnou nehodou z technického hľadiska bola neprijateľná. Svojim

osobným motorovým vozidlom cúval z oblasti zakrytého výhľadu na chodník, kde na cyklistku
pohybujúcu sa po chodníku reagoval až po náraze do bicykla (cyklistky). Technika jazdy cyklistky B.
z technického hľadiska bola prijateľná. Na pohyb cúvajúceho OMV reagovala včas a v snahe vyhnúť sa
zrážke s bicyklom začala bicyklom vybočovať z priameho smeru vľavo“.
Na otázku: Stanoviť bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody znalec udáva:

„Bezprostrednou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bolo cúvanie OMV z oblasti
zakrytého výhľadu cez chodník v čase, keď sa po ňom pohybovala cyklistka. K zrážke OMV by došlo aj
s chodcami pri technicky prijateľných verziách ich chôdze. OMV pri doprednom pohybe z technického
hľadiska zrážke mohlo zabrániť“.

15. Súd oboznámil na pojednávaní zápisnicu o hlavnom pojednávaní v trestnej veci Okresného súdu
Trebišov sp. zn. 1T/28/2016 zo dňa 12.01.2017, na ktorom boli vypočutí obaja znalci J. M. F., L. ako
aj Ing. Ladislav Sarvaš. Znalec J. M. F., L. pri výsluchu zdôraznil, že na základe fotodokumentácie,
ktorá mu bola predložená zistil, že pri zrážke osobného motorového vozidla žalovaného s bicyklom
žalobkyne došlo k oddeleniu predného kolesa bicykla vrátane časti vidlice, ktorá sa na kostru bicykla

pripája. Ložisko v tejto časti sa rozsypalo čo ale nemohlo byť následkom zrážky. Znalec konštatoval, že
ak by bicykel bol v dobrom technickom stave, takouto zrážkou by nemohlo dôjsť k oddeleniu prednej
vidlice od kostry bicykla. Pokiaľ poškodená vypovedala, že po náraze spadla na pravú stranu muselo
dôjsť k ďalším nepredvídaným okolnostiam, napr. k rotácii tela, ale znalec predpokladal, že ak náraz bol
na bicykel z pravej strany, tak poškodená mala spadnúť na ľavú stranu. Pri rýchlosti cúvajúceho vozidla

v priemere 2 km/hod. však nemohlo ísť o nejakú inú situáciu, napr. rotáciu bicykla, resp. tela poškodenej
napr. pri oddelení prednej časti bicykla a vtedy teoreticky mohla spadnúť na pravú stranu.
15.1. Výsluchom znalca Ing. Ladislava Sarvaša v trestnej veci súd zistil, že po oboznámení sa so
znaleckým posudkom J. F. trvá na tom, že príčinou dopravnej nehody bolo cúvanie motorového vozidla
žalovaného z uzatvoreného dvora cez chodník po šírke 1,8 m v čase, keď tam prechádzala cyklistka.

Kontaktnú stopu na motorovom vozidle spôsobil bicykel. Znalec súhlasil s tvrdením znalca J. F. ohľadom
technického stavu bicykla poškodenej.

16. Zo znaleckého posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného podľa
zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa

05.09.2018, vypracovaného MUDr. Dušanom Porubcom súd konštatuje, že znalec v časti bolestného
odkazuje na svoj znalecký posudok zo dňa 27.06.2016, na základe ktorého priznal poškodenej bolestné
vo výške 195 bodov za utrpené zranenia a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil položkou 394a
- obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu ľahkého stupňa v počte 100 bodov, zvýšenie podľa § 10 ods.
4 zákona vo výške 50 bodov, t. j. 150 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia.

17. Zo znaleckého posudku č. 39/2020 vypracovaného v konaní znaleckou organizáciou MED-PRO-
ORTO s.r.o. Košice zo dňa 10.09.2020 súd konštatuje:1. Zlomenine vonkajšej časti hlavice (zlomenina fibulárneho, resp. laterálneho kondylu) ľavej píšťaly
bez posunu kostených úlomkov - v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov zodpovedá položka: 195a -

vnútrokĺbová zlomenina horného konca píšťaly - jedného kondylu bez posunutia úlomkov hodnotená
počtom bodov 80. V zmysle § 9 z.č. 437/2004 Z.z. „Zásady na hodnotenie bolesti“ bodové ohodnotenie
bolesti sa zvýši až o polovicu ak: c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom
za operačný výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu hrudníka abcesu, infúzia a transfúzia; toto
zvýšenie sa nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví,

pri súbehu dôvodov podľa odseku 5 možno hodnotiť bolesť najviac do výšky dvojnásobku z ustanovenej
sadzby“.
Znalec konštatoval, že v posudzovanom prípade operačný výkon, ktorým boli odstránené kovové
implantáty (skrutky po zhojení zlomeniny vonkajšieho kondylu píšťaly) je samozrejmou, integrálnou a
štandardnou súčasťou metodík operačnej liečby týchto zranení, a teda tento operačný výkon nemožno
klasifikovať ako „operačný výkon po skončení liečby, ktorý sa pôvodne nepredpokladal“ v zmysle §

3 ods. 4 z.č. 437/2004 Z.z., teda žalobkyňa nemá nárok na dodatočnú náhradu za bolesť vo výške
celkom 15 bodov za operačné odstránenie kovových skrutiek použitých k stabilizácii zlomeniny dňa
30.06.2015. Bodové ohodnotenie bolesti v prípade zranenia žalobkyne, zohľadňujúc operačný výkon
zo dňa 03.09.2014 + 40 bodov, znalec stanovil celkom na 120 bodov.

17.2. Súd sa nezmieňuje o posúdení nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia lebo v tejto časti
bolo už právoplatne rozhodnuté.

17.3. Znalecká organizácia na základe pokynu súdu zaujala stanovisko k vyjadreniu znalca MUDr.
Dušana Porubca zo dňa 31.01.2020 (č.l. 152 súdneho spisu) a okrem iného konštatuje, že zlomenina

vonkajších častí hlavice, zlomenina fibulárneho, resp. laterálneho kondylu ľavej píšťaly bez posunu
kostených úlomkov sa odškodňuje podľa položky 195a - vnútrokĺbová zlomenina horného konca píšťaly
jednéhokondylubezposunutiaúlomkovajehodnotenápočtombodov80abodovéhodnoteniezabolesť
v prípade zranenia žalobkyne zohľadňujúc operačný výkon dňa 03.09.2014 stanovuje znalec celkom
na 120 bodov.

18. Zo znaleckého posudku č. 12/2016 zo dňa 27.6.2016, vypracovaného MUDr. Dušanom Porubcom
vo veci prečinu „ublíženia na zdraví“ podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona cyklistky A. B.
(č.l. 43 vyšetrovacieho spisu) súd konštatuje, že znalec skonštatoval, že dňa 02.09.2014 poškodená A.
B. utrpela zlomeninu horného konca píšťaly vľavo bez posunov úlomkov s nevyhnutnou dobou liečenia

a práceneschopnosti 7 mesiacov. Znalec stanovil bodové ohodnotenie zranenia poškodenej za úraz
z 02.09.2014 podľa z.č. 437/2004 Z.z.:
- 198d – zlomenina horného konca píšťaly bez posunov úlomkov 180 bodov
- 162 – hlboká rana dolnej končatiny (extrakcia OSM) 15 bodov.
Znalec skonštatoval, že v danom prípade išlo o ťažké poranenie. Pri prvej operácii si vyžiadalo zranenie

nevyhnutnú liečbu a PN 7 mesiacov, po druhej operácii 1 mesiac, teda v sumári liečba a PN trvalí 8
mesiacov.

19. Zo znaleckého posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného
05.09.2018 MUDr. Dušanom Porubcom súd konštatuje, že v časti bolestného odkazuje na svoj znalecký

posudok zo dňa 27.06.2016, ktorý vypracoval pre účely trestného konania v tejto veci, kde konštatuje
začiatokliečenia02.09.2014(deňdopravnejnehody)aukončenieliečbyna02.05.2015.Bolestnépriznal
za zranenia, ktoré boli obodované pod položkou 198 d - zlomenina horného konca píšťaly bez posunu
úlomkov na 180 bodov a pod položkou 162 - hlboká rana dolnej končatiny (extrakcia OSM) -15 bodov,
spolu bolestné 195 bodov.

20. Po vypracovaní znaleckého posudku znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO s.r.o., ktorá bola
ustanovená súdom v konaní, žalobkyňa trvala na tom, aby sa k jeho záverom vyjadril F. G. L., pretože
zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie vyplývali iné skutočnosti, než ku ktorým dospel
MUDr. Dušan Porubec v posudku zo dňa 05.09.2018.

20.1. MUD. G. L. na výzvu súdu zaujal stanovisko listom zo dňa 17.10.2021 (čl. 274) a korigoval svoj
posudok o bolestnom zo dňa 05.09.2018 výmenou položky 198d na položku 195b, a to vnútroklbová
zlomenina horného konca píšťaly - jedného kondylu s posunutím úlomkov na 100 bodov a následne s
použitím § 9 z. č. 437/2004 Z.z., nakoľko si zlomenina vyžiadala operačný zákrok, so zvýšením počtubodov o polovicu, teda bolestné určil na 150 bodov. Posudok o bolestnom korigoval aj zrušením položky
162 - hlboká rana dolnej končatiny 15 bodov.

21. Z listinných dôkazov predložených intervenientom súd konštatuje, že výzvou zo dňa 27.09.2019
vyzvali žalobkyňu o zaslanie dokladov potrebných na posúdenie a likvidáciu poistnej udalosti z titulu
náhrady škody na jej zdraví. Bola vyzvaná na predloženie vyplneného (zaslaného) tlačiva Hlásenia pre
poškodeného (škoda na zdraví), originálu posudku o bolestnom vyplneného posudzujúcim lekárom,
originálu posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, kópií lekárskych správ o utrpených zlomeninách

v priebehu liečenia a trvalých následkov, ktoré jej toto zranenie zanechalo, predloženie originálu tlačiva
- Potvrdenie o strate na zárobku počas práceneschopnosti, vyplneného zamestnávateľom poškodenej
v prípade, ak bola uznaná práceneschopnosť a bola a je v pracovnom pomere, potvrdenie Sociálnej
poisťovneovyplatenýchnemocenskýchdávkachpočaspráceneschopnosti,origináludokladovoúhrade
nákladov spojených s liečením.

22. Z poistnej zmluvy pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla č. 8050000556/00868 súd konštatuje, že medzi žalovaným a intervenientom
existoval zmluvný vzťah na základe citovanej zmluvy, podľa ktorej s účinnosťou od 02.07.2007 bolo
poistené motorové vozidlo žalovaného Hyundai Accent 1.4, EVČ: A.. Dodatkom k poistnej zmluve č.
8060013403 došlo k úprave výšky poistného na citované motorové vozidlo s účinnosťou od 02.07.2010.

23. Z Hlásenia škodovej udalosti pre poškodeného zo dňa 08.10.2019 vyplýva, že žalovaná doručila
toto tlačivo vyplnené intervenientovi dňa 08.10.2019 a priložila znalecký posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 05.09.2018 vypracovaný MUDr. Dušanom Porubcom.

24. Z oznámenia zo dňa 11.12.2019 vystaveného intervenientom súd konštatuje, že intervenient oznámil
žalovanému, že z jeho povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla poisťovňa uhradila nároky poškodenej za bolestné vo výške 1.557,50 Eur.

25. Z oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 11.12.2019 súd konštatuje, že intervenient oznámil

právnemu zástupcovi žalobkyne, že poisťovňa poukáže náhradu škody za bolestné žalobkyni vo výške
1.557,50 Eur, ktorého výšku stanovila nasledovne:
položka č. 162 - vo výške 15 bodov,
položka č. 198d bola nesprávne použitá, zlomenina jedného kondylu píšťaly sa hodnotí položkou č. 195d
vo výške 80 bodov + navýšenie za operáciu podľa § 9 ods. 5c z.č. 437/2004 Z.z. o 50 %, t. j. spolu

120 bodov.
135 bodov x 16,48 Eur = 2.225,- Eur - 30 % spoluvina v zmysle záverov z trestného konania = 1.557,50
Eur.
Odôvodnenie nepriznania uplatnených nárokov, položiek: nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia intervenient vysporiadať nemôže, nakoľko došlo k uplynutiu premlčacej lehoty v zmysle §

106 Občianskeho zákonníka.

26. Z faktúry č. 193230971 vystavenej Nemocnicou s poliklinikou Trebišov a.s. Trebišov pre žalobkyňu
07.11.2019 s lehotou splatnosti 21.11.2019 súd konštatuje, že nemocnica fakturovala žalobkyni
administratívny poplatok vo výške 11,70,- Eur.

27. Po vypracovaní znaleckého posudku znaleckou organizáciou ustanovenou súdom v konaní
žalobkyňa, ktorá s jej závermi nesúhlasila, trvala na tom, aby súd vypočul na pojednávaní znalca F. O.
N., ktorý v mene znaleckej organizácie znalecký posudok vypracoval.
27.1. Súd vypočul znalca F. O. N., z výpovede ktorého na pojednávaní dňa 06.10.2021 vyplynulo, že je

zapísaný v zozname znalcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR v odbore ortopédia, venuje sa
ochoreniam a úrazom pohybového aparátu. Úraz, ktorý posudzovala znalecká organizácia je výlučnou
doménou patriacou do odvetvia ortopédie. Znalecký posudok v mene znaleckej organizácie vypracoval
osobne. Znalec prehlásil, že žalobkyňa utrpela pri úraze zlomeninu vonkajšej časti hlavice ľavej píšťaly
bez posunu horných úlomkov. Dospel k záveru, že vyššie uvedenej diagnóze v zmysle dikcie zákona

č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedá
položka 195a - vnútroklbová zlomenina horného konca píšťaly jedného kondylu bez posunutia úlomkov
hodnotená počtom bodov 80. Vzhľadom k tomu, že v posudzovanom prípade bola žalobkyňa operovaná,v zmysle dikcie citovaného zákona musel túto položku zvýšiť o 50 % lebo to vyplýva priamo zo zákona,
preto za túto položku jej prináleží odškodnenie spolu vo výške 120 bodov.

28. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

29. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ OZ“), každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, a majetku, na prírode a životnom prostredí.

30. Podľa § 420 OZ (1) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

31. Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, (1) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolávanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj
prevádzateľ lietadla.

32. Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

33. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

34. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) z. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke chodcom účastník cestnej premávky

pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík
pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm,
osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, kolobežke bez pomocného motorčeka, skejtborde
alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby
so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel, motocykel alebo kolobežku s pomocným

motorčekom, alebo vedie zviera.

35. Podľa§ 4 ods. 1 písm. e) cit. zák. vodič je povinný dbať na zvýšenú pozornosť voči cyklistom a
chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú
bielu palicu, a starším ľuďom.

36. Podľa § 55 ods. 1 cit. zák. (1) Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke
pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom
okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici. Osoby
mladšie ako desať rokov, osoby, ktoré ich sprevádzajú, a osoby, ktoré ich vezú podľa odseku 3, smú

jazdiť po pravej strane chodníka, ak tým neohrozujú ani neobmedzujú chodcov.

37.Vykonanýmdokazovanímbolonespornepreukázané,žedňa2.9.2014došlokdopravnejnehodetak,
že žalovaný riadil osobné motorové vozidlo zn. Hyundai Accent, EVČ: A., cúval z dvora Autoservisu Jána
KaliničavSlovenskomNovomMeste,vrovnakomčaseišlažalobkyňanabicyklipochodníkuapricúvaní

ju zachytil pravou zadnou časťou svojho vozidla, v dôsledku čoho došlo k zrážke, pri ktorej žalobkyňa
utrpela zranenia, a to zlomeninu horného konca píšťaly vľavo s dobou liečenia práceneschopnosti v
trvaní 8 mesiacov, čo v konaní sporné nebolo. Zranenie, ktoré pri dopravnej nehode utrpela žalobkyňa,
bolo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ktorý za škodu zodpovedá čo tak
isto nebolo sporné. Rovnako nebolo sporné ani to, že žalovaný bol za tento skutok právoplatne

odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/28/2016 zo dňa 30.11.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.3.2018. Nesporné bolo aj to, že žalobkyňa bola v trestnom konaní ako poškodená
so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie. V trestnom konaní súdy
(prvostupňový ale aj odvolací) konštatovali, že nárok poškodenej nebol posúdený v adhéznom konanílebo bude potrebné skúmať v samostatnom sporovom konaní jej spoluzavinenie, a to tak, že sa musí
skúmať akým spôsobom sa podieľala na spôsobenej škode lebo nie pochýb o tom, že jazdila v kritické
ráno na bicykli po chodníku pre chodcov, na ktorom sa ako cyklistka pohybovať nemala. Jednoznačne

bolo teda preukázané, že v čase dopravnej nehody žalobkyňa nešla pešo, netlačila bicykel vedľa seba,
a teda jej obrana, že sa na ňu vzťahuje rovnaká ochrana ako na chodca v tejto súvislosti nie je namieste.
Žalovaný bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví, ktorý spáchal z nedbanlivosti, teda jeho
pasívna legitimácia v konaní bola preukázaná ale v konaní nebola sporná.

38. Je potrebné skonštatovať, že v trestnom konaní súd žalovanému neuložil povinnosť nahradiť
žalobkyni žiadnu škodu, teda nemal vo vzťahu k nej súdom uloženú povinnosť, ktorú by nesplnil. Bol
uzrozumený s tým, že žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody voči nemu môže uplatniť v samostatnom
civilnom sporovom konaní. K podaniu žaloby na súd došlo dňa 8.7.2019. V pôvodnej žalobe žalobkyňa
úroky z omeškania nepožadovala. Tieto boli v konaní uplatnené až podaním zo dňa 18.12.2019, ktorým
rozšírila žalobu aj o úroky z omeškania a vecné náklady s prísl. o čo súd rozhodol na pojednávaní dňa

8.1.2020 tak, že pripustil rozšírenie žaloby aj o tieto nároky.

39. Predmetom konania ostala už iba časť nároku žalobkyne z titulu náhrady škody na zdraví, ku
ktorej došlo v dôsledku zranení, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 02.09.2014 a to bolestné, ktoré
pôvodne žiadala priznať vo výške 3.213,60 Eur.

39.1. Žalovaná spoluvinu na vzniku škody nepopierala ale žiadala, aby jej výšku spravodlivo určil súd
berúc do úvahy všetky okolnosti dopravnej nehody, a to, že žalovaný ako silnejší účastník dopravnej
nehody porušil významnú právnu povinnosť, preto jeho zavinenie musí byť vyššie a pokiaľ súd ustáli, že
aj ona spolu zavinila vznik škody, nech berie do úvahy aj to, že ona bola slabšou stranou tejto dopravnej
nehody a hoci jazdila na bicykli po chodníku pre chodcov, požívala rovnakú ochranu ako chodec, preto

jej zavinenie musí byť podstatne nižšie.

40.Súdnemalpochybnostiozodpovednostižalovanéhozavniknutúškodunazdravížalobkynevzmysle
§ 427 ods. 2 OZ. V čase dopravnej nehody žalovaný riadil osobné motorové vozidlo, ktorým po zrážke
s bicyklom, na ktorom jazdila žalobkyňa spôsobil žalobkyni zranenia, ktoré zakladajú jej nárok uplatnený

v konaní z titulu bolestného. Vychádzal z ustanovenia § 444 OZ, v zmysle ktorého sa jednorazovo
odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.
40.1. Z obsahu trestného spisu sp. zn. 1T/28/2016, ktorého súčasťou je aj vyšetrovací spis ČVS:
ORP-136/1-VYS-TV-2016 vyplýva, že žalobkyňa ako poškodená pri výsluchu dňa 02.06.2016, po
zákonnom poučení podľa § 46 ods. 3 Tr. poriadku uviedla, že sa k trestnému konaniu čo sa týka

náhrady škody pripája a jej výšku spresní v priebehu vyšetrovania. Splnomocnený zástupca poškodenej
v trestnom konaní neskôr špecifikoval nárok poškodenej na náhradu škody tak, že si voči žalovanému
uplatnila náhradu trov znaleckého dokazovania, ktoré jej vznikli v súvislosti s trestným konaním ako
aj trov právneho zastúpenia v celkovej výške 660,- Eur a náhradu bolestného vo výške 3.213,60
Eur. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 07.07.2016 súd zistil, že žalobkyňa

v súvislosti s náhradou škody v zmysle § 46 Tr. poriadku ako poškodená v trestnom konaní si uplatnila
škodu spôsobenú jej ublížením na zdraví z titulu bolestného za 195 bodov, ktorých hodnota v roku
2014 predstavovala 16,48 Eur, teda spolu to predstavovalo 3.213,60 Eur. Svoj takto uplatnený nárok
preukázala znaleckým posudkom MUDr. Dušana Porubca zo dňa 27.06.2016. Súd preto konštatuje, že
tento nárok, t.j. náhradu za bolesti žalobkyňa v trestnom konaní riadne a včas uplatnila.

41. Výšku bolestného žalobkyňa v tomto konaní nepreukazovala iba odkázala na znalecký posudok
MUDr. Dušana Porubca zo dňa 27.06.2016, ktorý predložila v trestnom konaní ale do tohto civilného
sporového konania predložila znalecký posudok toho istého znalca zo dňa 15.09.2018, ktorým
preukazovala výšku bolestného hodnoteného na 195 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia

na 150 bodov. V súvislosti s námietkou intervenienta, že tento listinný dôkaz nemožno považovať
za znalecký posudok, ale iba za iný listinný dôkaz súd udáva, že v skutočnosti ide o lekársky
posudok vypracovaný pre účely trestného konania znalcom MUDr. Dušanom Porubcom podľa zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a nie podľa
zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch, prekladateľoch, teda námietka intervenienta ohľadom

obsahových náležitostí tohto dôkazu je na mieste. Náležitosti znaleckého posudku totiž upravuje zákon
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, posudok MUDr. Dušana Porubca je
relevantným listinným dôkazom, ide o lekársky posudok, ktorého obsahové náležitosti stanovuje z.č.
437/2004 Z.z. a tým lekársky posudok MUDr. Dušana Porubca zodpovedal.42. Žalovaný a intervenient namietali správnosť určenia bodového ohodnotenia z titulu bolestného na
195 bodov na základe lekárskeho posudku F. G. L. a intervenient trval na pribratí znalca, ktorý by ustálil,

za ktoré zranenie a v akom rozsahu možno žalobkyni bolestné priznať. Zároveň zložil zálohu na trovy
tohto dôkazu.

43. Súd nariadil v konaní znalecké dokazovanie a ním určená znalecká organizácia MED-PRO-ORTO
s.r.o. Košice vypracovala znalecký posudok č. 39/2020 zo dňa 10.09.2020, v ktorom konštatovala, že

žalobkyňa pri nehode dňa 02.09.2014 utrpela zranenie – zlomeninu vonkajšej časti hlavice ľavej píšťaly
bez posunu kostných úlomkov, ktorému zraneniu podľa z.č. 437/2004 Z.z. zodpovedá položka 195a –
vnútrokĺbová zlomenina horného konca píšťaly – jedného kondylu bez posunutia úlomkov hodnotená
počtom bodov 80 a berúc do úvahy operačný výkon dňa 03.09.2014 bolestné stanovil celkom na 120
bodov. Na základe opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR výška náhrady za bolesť za rok 2014 (t.j.
rok vzniku poškodenia na zdraví a začiatok liečenia) za 1 bod predstavoval 16,48 Eur, teda pri 120-tich

bodoch bolestné určil na sumu 1.977,60 Eur.
43.1. Súd konštatuje, že F. L. vo svojom lekárskom posudku zo dňa 27.6.2016 ohodnotil bolestné za
položku 198d počtom bodov 180 a za položku 162 dal 15 bodov, spolu 195 bodov.
43.2. V posudku zo dňa 5.9.2018 v časti bolestného poukazuje na posudok zo dňa 27.6.2016 , na
základe ktorého priznal bolestné vo výške 195 bodov za zranenie, ktoré posúdil podľa položky 195d –

zlomenina horného konca píšťaly bez posunutia úlomkov a položkou 162 – hlboká rana dolnej končatiny
(extrakcia OSM) – 15 bodov.
43.3. Po oboznámení sa so závermi znaleckej organizácie MED- PRO-ORTO, s.r.o. poopravil svoje
stanovisko a koriguje závery svojho posudku zo dňa 5.9.2018 tak, že vymenil položku 198d na položku
198b – čomu zodpovedá vnútrokĺbová zlomenina horného konca píšťaly – jedného kondylu s posunutím

úlomkov (čo však zo žiadnej lekárskej ani prepúšťacej správy nevyplýva, teda zranenie inak kvalifikuje)
na 100 bodov a následne s použitím § 9 z.č. 437/2004 Z.z.( zlomenina vyžiadala operačný zákrok)
so zvýšením počtu bodov o polovicu, teda o 40 bodov, a tak bolestné určil na 150 bodov. Vypustil
z predchádzajúceho posudku položku 162 – hlboká rana dolnej končatiny – 15 bodov lebo akceptoval
záver znaleckej organizácie, že tieto body žalobkyni nepatria.

43.4. Z toho je zrejmé, že tento znalec si sám protirečil, opakovane opravoval svoje hodnotenie,
korigoval, menil posúdenie zranenia, o ktorom vyšlo najavo podľa znaleckej organizácie pribratej do
konania súdom, že zraneniu, ktoré podľa lekárskych správ, prepúšťacích správ žalobkyňa utrpela a
bolo kvalifikované na zlomeninu vonkajšej časti hlavice ľavej píšťaly bez posunu kostných úlomkov,
podľa z.č. 437/2004 Z.z. zodpovedná položka 195a (nie 198d ani 198b ako to udával MUDr. Porubec)

– vnútrokĺbová zlomenina horného konca píšťaly – jedného kondylu bez posunutia úlomkov hodnotená
na 80 bodov.
43.5. Súd preto dospel k záveru, že závery znalca MUDr. Dušana Porubca neboli úplne presné ani
správne, znalec si sám protirečil (raz tvrdil, že ide o zranenie bez posunu úlomkov potom to korigoval
na zranenie s posunom úlomkov) , raz vzal do úvahy aj položku 162 preto bolestné navýšil o 15 bodov,

neskôr túto položku vypustil a stotožnil sa so znaleckou organizáciu, že za ňu žalobkyni bolestné nepatrí.
preto súd konštatuje, že na základe ním stanoveného bolestného nebolo možné nárok žalobkyne na
bolestné považovať za preukázaný.
43.6. Súd sa preto priklonil k záverom znalca ustanoveného v konaní napriek tomu , že žalobkyňa
s jeho závermi nesúhlasila ale nepredložila (nenavrhla) vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Súd

zdôrazňuje, že závery znalca – znaleckej organizácie, ktorá sa vyjadrila aj k záverom znalca MUDr.
Porubca boli jednoznačné, presné, zrozumiteľné a prehľadné, vysvetlila v čom bol posudok MUDr.
Porubca nesprávny čo malo v konečnom dôsledku vplyv aj na výsledné bodové ohodnotenie zranenia,
ktoré utrpela žalobkyňa. Posudok znaleckej organizácie vychádzal z presnej dikcie z.č. 437/2004Z.z
preto pri rozhodovaní súd z neho vychádzal, a tak žalobkyni priznal nárok na bolestné za 120 bodov

(80 bodov a po zohľadnení operačného výkonu dňa 3.9.2014 + 40 bodov)

44. V priebehu konania poisťovňa, s ktorou je žalovaný v zmluvnom vzťahu (motorové vozidlo, s ktorým
bola spôsobená žalobkyni škoda na zdraví bolo v zmysle z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistné v Allianz –

Slovenská poisťovňa a.s.), nárok žalobkyne čiastočne uspokojila. Po tom, čo jej žalovaný oznámil, že
žalobkyňa podala voči nemu žalobu na súd a špecifikovala nároky uplatnené voči nemu, vyzval ich, aby
zvážili vstup do tohto konania v dôsledku čoho sa poisťovňa rozhodla využiť právo podľa § 82 ods. 1
CSP a vstúpiť do konania ako intervenient, pretože má právny záujem na výsledku tohto konania. Potom, čo žalobkyňa doručila intervenientovi všetky potrebné podklady pre posúdenie jej nároku (čo do
dôvodu a výšky) intervenient z titulu bolestného vyplatil žalobkyni sumu 1.557,50 Eur, ale vychádzal zo
záverov posúdenia nároku na náhradu škody z titulu bolestného zo záverov svojich revíznych lekárov,

ktorí preskúmali žalobkyňou predložený znalecký posudok MUDr. Dušana Porubca o bolestnom a na
rozdiel od neho zranenia ohodnotili v rozsahu 135 bodov, čo pri sume 16,48 Eur/bod predstavuje 2.225,-
Eur a po zohľadnení 30 %-nej spoluúčasti žalobkyne na dopravnej nehode jej vyplatili z titulu bolestného
vyššie uvedenú sumu. Táto skutočnosť mala za následok čiastočné späťvzatie žaloby čo do sumy
1.557,50 Eur, preto súd podľa § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 2 CSP, so súhlasom žalovaného

a intervenienta konanie v tejto časti zastavil.

45. Súd pri posudzovaní spoluúčasti žalobkyne na spôsobenej škode vychádzal z ustanovenia § 441
OZ a dospel k záveru, že aj žalobkyňa zavinila vznik škody na svojom zdraví, lebo porušila dôležitú
povinnosť, ktorá vyplývala z ustanovenia § 55 z.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že jazdila
bicyklom po chodníku, ktorý je určený pre chodcov a musela si byť vedomá toho, že jazdiť mala po

cestičke pre cyklistov, resp. ak taká neexistuje mala sa pohybovať na bicykli po pravej strane vozovky,
tak aby neobmedzovala alebo neohrozovala ostatných účastníkov cestnej premávky alebo mala tlačiť
bicykel, ale sa ňou pohybovať po chodníku pre chodcov. Vzhľadom k veku žalobkyne a životným
skúsenostiam možno ustáliť, že konala ľahkomyseľne, nerozvážne. Mohla a musela predvídať, že môže
dôjsť jej nesprávnou jazdou po chodníku pre chodcov k náhodnej udalosti, ktoré môže mať za následok

aj pád a poranenie, pokiaľ jazdila v rozpore s § 55 cit. zák. po chodníku čo skonštatoval aj znalec J. M.
F. v znaleckom posudku vypracovaného pre účely trestného konania.
45.1. Súd sa oboznámil s oboma znaleckými posudkami, ktoré boli podané v rámci trestného konania
a konštatuje, že každý posudok bol rozdielny. Kým znalec J. F., ktorého ustanovili orgány činné
v trestnom konaní bol na mieste samom, osobne sa zúčastnil rekonštrukcie dopravnej nehody na mieste

samom za prítomnosti strán sporu, dospel k záveru, že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bola
nesprávna technika jazdy žalobkyne na bicykli po chodníku pre chodcov a nebyť tohto jej nesprávneho
konania k dopravnej nehode by nedošlo a následne ani k porušeniu jej zdravia. Znalec však konštatoval
aj to, že za nesprávne je možné pokladať to, že žalovaný vykonával cúvanie v oblasti zakrytého výhľadu
bez toho, aby si v čase predtým zabezpečil pomoc osoby spôsobilej, čím by odstránil možnosť vzniku

situácie, ktorá mala za následok vznik dopravnej nehody. Teda obe príčiny akceptoval.
45.2. Znalec, ktorého si v trestnom konaní žalobkyňa zvolila aj zaplatila bol opačného názoru lebo
konštatoval, že bezprostrednou príčinou dopravnej nehody bolo porušenie dôležitej povinnosti vodiča,
teda žalovaného, ktorý pri cúvaní porušil zákonnú povinnosť, nezabezpečil si osobu, ktorá by mu pri
cúvanízdvoraznedostatočnýmvýhľadomnacestuasistovalatedatýmbezprostrednezavinil,žesvojim

motorovým vozidlom narazil do bicykla, na ktorom jazdila v tom čase žalobkyňa.
45.3. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý z dvoch znaleckých posudkov bude považovať za smerodajný,
vychádzal z viacerých skutočností. Už v trestnom konaní odvolací súd jednoznačne konštatoval, že
o nároku poškodenej v adhéznom konaní rozhodnuté nebude a odkázal ju na podanie civilnej žaloby
lebo bol toho názoru, že v civilnom sporovom konaní bude treba skúmať otázku jej spoluzavinenia a že

takéto spoluzavinenie vzhliadol aj trestný súd sa odzrkadlilo aj pri ukladaní trestu obžalovanému. Už aj
v trestnom konaní bola otázka spoluzavinenia poškodenej na dopravnej nehode predmetom úvah. Aj
odvolací súd (v civilnom sporovom konaní) konštatoval, že každý znalecký posudok, ktorý je predložený
v konaní, má rovnakú právnu silu preto nemožno súhlasiť s tým, že znalecký posudok Ing. Sarvaša
je významnejší preto by ho mal súd preferovať a podľa neho rozhodovať. Pokiaľ si v trestnom konaní

poškodenázvolilaznalcaatentonajejpožiadanievypracovalznaleckýposudokvjejprospech,nemožno
jednoznačne tvrdiť, že na jeho závery nemožno prihliadať len z toho dôvodu, že si ho zvolila sama. Súd
ale konštatuje, že znalec J. F. bol za znalca pribratý orgánmi činnými v trestnom konaní. Tento znalec bol
na mieste samom, zúčastnil sa všetkých vyšetrovacích úkonov a podal znalecký posudok na základe
skutočností, ktoré zistil bezprostredne po nehode na mieste samom. Len tá okolnosť, že v trestnom

konaní bol skrz tento znalecký posudok obžalovaný najprv oslobodený neznamená, že závery, ku ktorým
dospel J. F., nie sú správne. Nevyplýva to ani z rozhodnutia odvolacieho trestného súdu, ktorý síce
skonštatoval, že porušenie zákona o cestnej premávke poškodenou nie je treba preceňovať a nemôže
to však mať za následok oslobodenie obžalovaného ale v civilnom sporovom konaní , pri posúdení
jej miery zavinenia to zase nemožno podceňovať alebo zľahčovať. Súd v civilnom sporovom konaní

považoval závery tohto znaleckého dokazovania za hodnoverné, presvedčivé a jednoznačné v tom, že
žalobkyňa nesprávnou technikou jazdy, porušiac dopravné predpisy, jazdila na chodníku pre chodcov
na bicykli čím sa spolupodieľala na vzniku dopravnej nehody, za správne lebo nebyť tejto skutočnosti,
k zrážke s vozidlom žalovaného by nedošlo, znalec poukázal aj na to, že žalobkyňa videla stojacemotorové vozidlo žalovaného na výjazde z dvora (uviedla, že toto zaregistrovala už stojace v bode 1B),
ale neskoro na to zareagovala, a tak sa zrazili. Ani konštatácia znalca, že k zrážke by došlo aj v prípade
ak by po chodníku išiel chodec, nezbavuje žalobkyňu zodpovednosti za svoje konanie – jazdu na bicykli

po chodníku pre chodcov. Chodec v podobnej situácii vie pohotovejšie reagovať, zastaviť, odskočiť resp.
urobiť iný manéver, ktorý cyklista nemôže zvládnuť lebo musí ovládať aj dopravný prostriedok, na ktorom
sedí a jazdí. Znalec J. B. tvrdil, že žalobkyňa a jej jazda na bicykli neboli bezprostrednou príčinou
dopravnej nehody, kým znalec Ing. Manderlík tvrdil opak. Súd vzal do úvahy všetky argumenty a dospel
k záveru, že tak žalovaný ako aj žalobkyňa majú svoj podiel na vzniknutom následku – ublíženie na

zdraví žalobkyne, preto je správne, aby sa žalobkyňa podieľala na vzniknutom následku, a tak 30 %
zavinenie poškodenej považuje súd za primerané a spravodlivé.

46. Súd bol toho názoru, že žalobkyňa týmto správaním porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť
v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka, pretože ak by nejazdila po chodníku pre chodcov na
bicykli ku zrážke s motorovým vozidlom žalovaného by nedošlo a nebola by jej spôsobená ani škoda

na zdraví. Okolnosti na strane žalobkyne viedli k vzniku škody na jej zdraví, preto je na miest v súlade
s § 441 Občianskeho zákonníka konštatovať, že žalobkyňa a žalovaný budú znášať následky škodovej
udalosti pomerne. Ustanovenie § 415 OZ totiž vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá sa
vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a samozrejme sa vzťahuje aj na to, komu
riziko vzniku škody hrozí. Porušenie prevenčnej povinnosti poškodeným môže preto zakladať jeho

spoluzavinenie na vzniku škody v zmysle § 441 OZ. Ide o záväznú právnu povinnosť každého dodržiavať
nielen povinnosti uložené právnymi predpismi a povinnosti prevzaté zmluvne, ale aj bez opomenutia,
ale aj bez konkrétne stanoveného pravidla správania počínať si natoľko obozretne, aby konaním alebo
opomenutím konania nevznikla škoda iným, ani jemu samému. Takto stanovená generálna prevencia je
súčasťou občianskoprávneho zodpovednostného systému, preto ust. § 415 OZ nemá len preventívnu

ale aj výchovnú funkciu. Toto ustanovenie je súčasne vyjadrením všeobecnej zásady ochrany dobrých
mravov občianskoprávnych vzťahoch spočívajúce v tom, že sa účastníci občianskoprávnych vzťahov
majú správať vždy tak, aby nespôsobili škodu na zdraví, majetku, právach iného, v prírode, či životnom
prostredí. Všetky pravidlá správania sa v najrôznejších situáciách nemôžu byť ustanovené či podrobené
upravené právnymi predpismi. Ust. § 415 OZ ukladá preto povinnosť každému postupovať vzhľadom

na konkrétne okolnosti tak, aby nedal príčinu vzniku škody na zdraví, na majetku a na iných hodnotách.
Správať sa v rozpore s touto povinnosťou znamená správať sa protiprávne. Ust. § 415 OZ nezakladá
samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ale porušenie tejto povinnosti predstavuje
porušenie, ktoré ak je príčinou vzniku škody znamená vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420
OZ. Vždy je potrebné posúdiť, či škodlivý následok by nebol nastal aj bez tohto porušenia, teda či

počínanie v súlade s prevenčnou povinnosťou bolo spôsobené len škode, ktorá vznikla, zabrániť.
Východiskom ust. § 441 OZ je skutočnosť, že škoda nemusí byť iba výsledkom konania škodcu, ale
aj samotného poškodeného, preto je potrebné, aby v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou
občianskoprávnych vzťahov bola táto skutočnosť zohľadnená a poškodený buď pomerne alebo úplne
niesol škodu vzniknutú na vlastnom majetku či zdraví.

47. V civilnom sporovom konaní súd na spoluzavinenie poškodeného prihliada aj bez návrhu z úradnej
povinnosti (R27/1979). Ak v priebehu súdneho konania vyšli najavo také skutkové okolnosti na strane
poškodeného, ktorý bol príčinou resp. jednou z príčin vzniku škody, nemožno vyvodiť plnú zodpovednosť
škodcu práve pre chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a škodou. V rozsahu, v akom

sa na škodlivom následku podieľali okolnosti na strane poškodeného nie je daná zodpovednosť
škodcu. Príčinná súvislosť súvisí s odškodňovaným následkom a konaním škodcu, je nevyhnutným
predpokladom jeho zodpovednosti za škodu, preto stále platí, že v sporovom konaní súd aj bez námietky
škodcu rozhoduje o prípadnej spoluúčasti poškodeného na vlastnej škode.

48. Z dôvodov vyššie uvedených súd konštatuje, že spoluúčasť žalobkyne v rozsahu 30 % je spravodlivá
a v konečnom dôsledku aj proporcionálna ku rozsahu škody, ktorú musí znášať žalovaný. Nie je totiž
normálne a správne, ak cyklista ide na bicykli po chodníku, ktorý nie je určený na jazdu pre cyklistov.
Pokiaľ by teda žalobkyňa jazdila na bicykli po vozovke, k zrážke s motorovým vozidlom žalovaného,
ktorý cúval z dvora autoopravovne bez toho, aby si zabezpečil spoluprácu odborne zdatnej osoby, ktorá

bymupricúvanípomáhala,nedošlo.Akbytakétopočínaniežalobkynenebolopovažovanézaporušenie
dopravných predpisov, nebolo by ani v § 55 zákona č. 8/2009 Z.z. o pravidlách cestnej premávky
konštatované ako sa má správať osoba, ktorá jazdí na bicykli, aké sú pre ňu v zákone stanovené
povinnosti, aké následky má to, ak tieto povinnosti poruší. Tak ako v trestnom konaní pri ukladaní trestuobžalovanému, aj v civilnom konaní pri posudzovaní spoluzavinenia poškodenej na vzniku škody túto
skutočnosť súd zohľadnil. Zobral do úvahy vek žalobkyne v čase dopravnej nehody (zrelý, dospelý
človek, s plným vedomím aké následky môže mať to, že jazdí na bicykli po chodníku pre chodcov,

predvídajúcim následky svojho konania ) ako aj to, že býva v obci, poznala miestne pomery, vedela,
že v blízkosti je autoservis preto mohla predpokladať, že z dvora autoservisu môže nečakane vyjsť
motorové vozidlo, preto ak napriek všetkým týmto okolnostiam išla na bicykli po chodníku pre chodcov,
musí znášať pomerne následky, ktoré týmto nesprávnym konaním vznikli tak pričinením žalovaného
ako aj samotnej žalobkyne. Je pravda, že žalovaný bol silnejší účastník dopravnej nehody, ale jazdil

minimálnou rýchlosťou, porušil dopravný predpis v tom, že cúval z dvora, z ktorého nemal priamy výhľad
na cestu ani na okolie výjazdu z dvora ale táto okolnosť samá o sebe neodôvodňuje absolútnu liberáciu
žalobkyne, ktorá k vzniku škody na jej zdraví tak isto prispela.
48.1. Súd konštatuje, že z titulu bolestného intervenient vyplatil žalobkyni počas konania sumu 1.557,50
Eur. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie MED-PRO-ORTO s.r.o., kde
bolo bolestné stanovené na 120 bodov, pri hodnote 16,48 Eur/bod, jeho výška predstavuje 1.977,60

Eur. Po zohľadnení 30 %-nej spoluúčasti žalobkyne to predstavuje 593,28 Eur, a tak by žalobkyni patrilo
bolestné vo výške 1.384,32 Eur. Intervenient plnil z titulu bolestného viac, teda žalobkyni bolo vyplatené
viac ako podľa tohto znaleckého posudku vyplatené byť malo, preto v prevyšujúcej časti jej žalobu z titulu
bolestného súd zamietol. Intervenient poukázal žalobkyni sumu len o niečo nižšiu (o 40,58 Eur ) akú by
bol vyplácal ak by mieru jej zavinenia posúdil na 20 % lebo priznal bolestné aj podľa položky 162 za čo,

akotovyplynulozozáverovznaleckéhodokazovania,nároknemala,načojepotrebnétakistopoukázať.

49. Podľa § 517 ods. 2 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

50. Žalobkyňa podaním zo dňa 18.12.2019, ktoré doručila súdu dňa 02.01.2020 zobrala žalobu v časti
o 1.557,50 Eur späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň rozšírila žalobu o úroky z omeškania
odo dňa podania žaloby na súd až do zaplatenia a žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

jej 4.518,10 Eur s 5,25 %-ným úrokom z omeškania ročne od 08.07.2019 do zaplatenia ako aj 5,25 %-
ný úrok z omeškania zo sumy 1.557,57 Eur od 08.07.2019 do 12.12.2019. Na pojednávaní 08.01.2020
rozšírila žalobu aj o vecné náklady vo výške 11,70 Eur s prísl. Teda dokopy žiadala priznať 4.529,80 Eur
s príslušným úrokom z omeškania, ktorého výšku upresnila na 5 % ročne. Žalovaný sa o jej nároku na
vecné náklady dozvedel až vtedy, t.j. 8.1.2020 na pojednávaní lebo podanie žalobkyne, ktorým došlo

k rozšíreniu žaloby a čiastočnému späťvzatiu žaloby mu bolo doručené až dňa 9.1.2020.
50.1. O rozšírení žaloby rozhodol súd na pojednávaní, na ktorom boli prítomné strany sporu uznesením
tak, že pripustil rozšírenie žaloby o úroky z omeškania ako aj o vecné náklady v žalovanom rozsahu.
50.2. Súd konštatuje, že v pôvodnej žalobe úroky z omeškania žalobkyňa nepožadovala. Okrem istiny za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia si voči žalovanému neuplatnila iný nárok. Časť bolestného

bola intervenientom vyplatená dňa 11.12.2019 ale žalobkyňa si nárok na úroky z omeškania uplatnila
až podaním zo dňa 18.12.2019 , ktorým rozšírila žalobu o úroky z omeškania a vecné náklady 11,70
€ s prísl. .
50.3. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.
50.4. Žalovaná pred podaním žaloby na súd nevyzvala žalovaného na zaplatenie ňou požadovaného
boleného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovanému v trestnom konaní nebola uložená žiadna
povinnosť ohľadom náhrady škody voči žalobkyni, teda o tom , že si voči nemu žalobkyňa uplatňuje
nárok z titulu náhrady škody a v akej výške sa dozvedel až doručením žaloby (spolu s platobným

rozkazom) preto až od nasledujúceho dňa je v omeškaní s plnením tohto dlhu. Povinnosť dlžníka platiť
úrokyzomeškaniazačínaprvéhodňaomeškaniaanemôžetrvaťdlhšieakotrvázáväzokhlavný,ktorého
predmetom je pohľadávka veriteľa a jej zodpovedajúci dlh dlžníka. Vzhľadom k tomu, že k požiadaniu
žalovaného nedošlo skôr (predžalobnou výzvou), je treba za kvalifikovanú výzvu považovať žalobu.
Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení žaloby žalovanému, teda v našom prípade je

týmto dňom 30.7.2019 (žalobu prevzal dňa 29.7.2019) preto od 30.7.2019 bol žalovaný v omeškaní
so zaplatením bolestného a jeho omeškanie dňa 12.12.20219 zaniklo. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutie NS SR zo dňa 30.9.2014, sp .zn. 7Mcdo 5/2014, v ktorom sa riešila otázka omeškania
dlžníka v podobnej situácii).50.5.Úrokyzomeškaniabolipriznanévsúlades§3 nar.vládySRč.187/1995Z.z.,ktorýchvýškavčase
vzniku omeškania predstavovala 5% ročne. Úroky z omeškania boli priznaná odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby žalovanému, t.j. od 30.7.2019 do 12.12.2019 lebo v tento deň bolo pripísané na účet

právneho zástupcu žalobkyne plnenie z titulu bolestného od intervenienta vo výške 1 557,50 Eur, teda
tento deň sa považuje za deň splnenia dlhu. V prevyšujúcej časti nárok na bolestné súd zamietol preto
aj úroky z omeškania z neho boli zamietnuté.

51. Súd konštatuje, že žalovaný sa dostal do omeškania ale iba so zaplatením vecných nákladov vo

výške 11,70€, a to od doručenia podania, ktorým si žalobkyňa tento nárok v konaní uplatnila, t.j. od
9.1.2020 do zaplatenia. Žalovaný sa o tom, že žalobkyňa rozšírila žalobu aj o tento nárok dozvedel
až na pojednávaní dňa 8.1.2020 preto úroky z omeškania boli priznaná odo dňa nasledujúceho, t,.j.
od 9.1.2020 do zaplatenia. Žalobkyňa preukázala, že uhradila zdravotníckemu zariadeniu 11,70 € za
vydanie kópii zdravotných, lekárskych správ požadovaných poisťovňou k likvidácii poistnej udalosti
a nakoľko originál týchto podkladov odovzdala vyšetrovateľovi v trestnom konaní, musela požiadať

o ich opätovné vydanie zdravotnícke zariadenie. Tieto výdavky súd považoval za účelne vynaložené,
súvisiace s preukázaním nároku poisťovni na základe jej vyžiadania, preto uložil žalovanému povinnosť
sumu 11,70 € žalobkyni uhradiť. Súd poznamenáva, že žalobkyňa vyplatenie sumy 11,70 Eur v konaní
preukázala,predložilafaktúruč.193230971zodňa7.11.2019(čl.130)apotvrdenieoúhradetejtofaktúry
zo dňa (čl. 131).

XX. V konaní bol na návrh žalobkyne vypočutý znalec, ktorý za znaleckú organizáciu vypracoval
znalecký posudok č. 39/2020 zo dňa 10.9.2020. Na trovy tohto dôkazu, ktorý navrhol vykonať
intervenient, sám zložil zálohu a následne znalečné uhradil v celom rozsahu. Výsluch znalca na
pojednávaní navrhla vykonať žalobkyňa, ktorá nebola súdom vopred vyzvaná na zloženie zálohy na

tento dôkaz podľa § 253 ods. 3 CSP. Znalec si však po výsluchu na pojednávaní dňa 6.10.2021 uplatnil
znalečnévovýške104,62Eur.Súdpreskúmalvyúčtovanieznalečnéhoazistil,žejevsúladesvyhláškou
MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov,
tlmočníkov a predkladateľov a priznal znalcovi odmenu za účasť na pojednávaní dňa 6.10.201 od 10.00
-10.30 hod. (§ 6 ods. 1) á 19,92 Eur , prípravu na pojednávanie dňa 5.10.2021 (§ 5 písm. d) - 33,19

Eur, paušálne náhrady: cestovné (§ 14 ods. 4) dňa 6.10.2021 Košice- Trebišov a späť, 109,4 km, OMV
Porsche Panamera 4S, H. XXX M., sadzba á 0,183 Eur/km predstavuje 25,02 Eur, náhrada za PHM -
kombinovaná spotreba OMV Porsche Panamera 4S - 11 l á 100 km, celkom 12,4 l PHM na 109,04 km
predstavuje 19,85 Eur, náhrada za stratu času (§ 17) - cesta TV-KE-TV á 3,32 Eur/ hodina predstavuje
6,64 Eur, spolu znalečné predstavuje 104,62 Eur (odmena 53,11 Eur + paušálne náhrady 51,51 Eur).

Nakoľko žalobkyňa na výzvu súdu nezložila požadovanú sumu , súd ju zaviazal znalečné zaplatiť priamo
znalcovi lebo tento dôkaz v konaní navrhla vykonať ona (§ 253 CSP).

53. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP. Ak by súd vychádzal z pomeru úspech v konaní
(§ 255 ods. 2 CSP), konštatoval by, že žalobkyňa v konaní žiadala priznať sumu 6 087,30 Eur, vysúdila

však iba 1 569,20 Eur (bolestné 1557,50 Eur + 11,70 Eur vecné náklady) čo predstavuje jej úspech
v rozsahu 25,77 %-ný, neúspech žalobkyne predstavuje 74,23 %. Úspech žalovaného v konaní bol teda
48,46 %-ný (74,23 – 25,77). Žalovanému v konaní nevznikli žiadne trovy ale žalobkyňa žiadala súd,
aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 257 CSP a z dôvodov hodných
osobitného zreteľa žalovanému nepriznal nárok na ne. Podľa žalobkyne dôvody hodné osobitné zreteľa

spočívajú v tom, že žalovaný zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej jej spôsobil zranenia, teda svojim
konaním jej ublížil na zdraví čo malo za následok dlhodobé liečenie a pretrpenú bolesť. Poukázala
na zmenu kvality svojho života po dopravnej nehode, na to, že je dôchodkyňa bez iného príjmu preto
nahrádzať akékoľvek trovy konania by bolo pre ňu neúnosné.

53.1. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
53.2. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Zo slovného
znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu

umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.53.3. Súd prizná strane náhradu trov konania aj podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo všeobecnosti
možno konštatovať, že ak súd pristúpi k aplikácii § 257 CSP, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad,
ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený (porov. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS

248/2010 z 21.10.2010, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21.2.2017), v opačnom
prípade by tým došlo k závažnému zásahu do základných pravidiel rozhodovania o náhrade trov konania
kedy platí zásada úspechu v konaní.
53.4. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu zvážiť všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
zobrať do úvahy dôvody hodné osobitné zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho

konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných
zákonných ustanovení právny nárok. Toto procesné ustanovenie je výnimkou zo zásady zodpovednosti
za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad podmienok umožňujúcich aplikovanie tohto
ustanovenia ponecháva na súdnu prax, ktorá uvádza príkladmo ako dôvody hodné osobitného zreteľa
neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu,

zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné, majetkové a sociálne pomery strany sporu.
Ustanovenie § 257 CSP nie je predpis, ktorý by zakladal možnosť jeho voľnej aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo 46/2012).
53.5. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo
v okolnostiach prejednávaného sporu.
53.6. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu

práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
53.7. V rozhodnutí o nepriznaní trov konania z dôvodu použitia § 257 CSP musí byť jednoznačne
konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa z

hľadiska použitia citovaného ustanovenia (R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo
5/2006).
53.8. Za dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní súd považoval to, že žalovaný bol v trestnom
konaní uznaný vinným z trestného činu, ktorým ublížil na zdraví žalobkyni. Bolo preukázané, že
žalovaný mal väčší podiel viny na vzniku nežiaduceho následku hoci miera spoluviny žalobkyne nie je

zanedbateľná. Súd zohľadnil, že o nároku žalobkyne ako poškodenej v trestnom konaní rozhodnuté
nebolo, bola so svojim nárokom odkázaná na civilné konanie, preto podanie tejto žaloby bolo dôvodné
a predvídateľné pre ochranu a bránenie jej práva na súde. Súd vzal do úvahy aj majetkové, sociálne
pomery žalobkyne, ktorá by mala trovy konania žalovanému uhradiť a konštatuje, že je dlhodobo
nezamestnaná, jediným jej príjmom je invalidný dôchodok preto úhrada akýchkoľvek trov konania by

jej spôsobovala existenčné problémy kým pre žalovaného (ktorému žiadne trovy konania nevznikli)
ani intervenienta (znášal trovy znaleckého dokazovania) by to nebolo žiadnym citeľným zásahom do
ich majetkovej sféry. Na základe vyššie uvedeného súd považoval uplatnenie ust. § 257 CSP za
odôvodnené preto o trovách konania rozhodol tak ako to je vo výroku VI. rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.