Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021203136
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0021203136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu A. B., bytom v C., C. D. X, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Murgašova č. 3 proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 2, o zaplatenie 5.064,93 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 12.12.2022 č.k. 25C/88/2021-170 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,00 eur,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Týmtorozsudkomrozhodolsúdprvejinštancieopeňažnomnárokužalobcutitulomnemajetkovejujmy.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je príslušníkom Hasičského a
záchranného zboru Slovenskej republiky, ktorý vykonáva stálu štátnu službu v Michalovciach. Žalobcovi

sú nerovnomerne rozvrhnuté služby takým spôsobom, že na 16, resp. 16,5 hodinovú riadnu službu
v služobný deň nadväzuje určená 8, resp. 7,5 hodinová služobná pohotovosť na pracovisku. Služobné
pohotovosti sú určované na čas nočných hodín. V prípade, že počas služobnej pohotovosti je vyhlásený
poplach a hasiči sú vyslaní na zásah, mení sa služobná pohotovosť za prácu nadčas. Hasiči teda strávia
na pracovisku počas jednej zmeny minimálne 24 hodín. Keďže sa striedajú tri hasičské zmeny – prvá,
druhá, tretia, každý tretí deň odslúžia hasiči v jednotlivých hasičských zmenách 24 hodín a následne
majú dva dni voľna.

4. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že počet odpracovaných hodín ohľadom rozsahu
služobného času a rozsahu služobnej pohotovosti u žalobcu nebol medzi stranami sporný. Súd má
za osvedčené, že v žalovanom období žalobca odpracoval 1943,20 hodín nad právom únie povolený
týždennýlimitslužobnéhočasu,tedavokolnostiachprípadužalobcavyšetrochrokovpracujevpriemere
56 hodín týždenne a tak odpracuje každý deň 8 hodín nad limit stanovený a povolený právom únie.
Pri priemernom počte 52,197 týždňoch je to 417,4 hod. do roka a teda za obdobie február 2018 až

január 2021 to predstavuje 19443,20 odpracovaných hodín nad právom únie povolený týždenný limit
služobného času.5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu
je čiastočne dôvodný. Pri rozhodovaní vychádzal súd z názoru, že služobná činnosť žalobcu patrí do
pôsobnosti Smernice 2003/88/ES. Podľa názoru súdu nemožno považovať za primerané požadovať

od žalobcu, ktorému vznikla škoda z dôvodu, že jeho zamestnávateľ porušil právo priznané čl. 6 písm.
b/ Smernice 2003/88, aby na účely uplatnenia nároku na získanie náhrady tejto škody najprv vyvíjal
iniciatívu vo vzťahu k tomuto zamestnávateľovi.

6. Súd mal za preukázané, že žalobca odpracoval spolu 1943,20 hodín služobnej pohotovosti,

nezapočítaných do fondu pracovného času. Skutočnosť, že žalobcovi bola za uvedené obdobie
vyplatená peňažná náhrada 15% zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu v zmysle § 122
ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. nie je medzi stranami sporná. Z podkladov predložených žalobcom mal
za preukázané, že k prekročeniu 48 hodinového týždenného pracovného času u žalobcu dochádzalo aj
pri zohľadnení čerpania dovolenky, PN či OČR a nebol preukázaný opak, pričom nešlo o jednorazovú
skutočnosť, naopak je možné konštatovať, že sa to v žalovanom období dialo pravidelne a dlhodobo.

7. Ust. § 85 zákona č. 315/2001 Z.z., podľa ktorého služobným časom príslušníka je časový úsek,
v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu, pričom služobný čas
príslušníka je 40 hodín týždenne a z ust. § 92 vyplýva, že služobná pohotovosť sa nepovažuje za
súčasť týždenného služobného času jeho príslušníkov, keďže bezprostredne nadväzuje na vykonávanie

štátnej služby a začína až po skončení výkonu štátnej služby v služobnom čase. Služobná pohotovosť
teda nie je výkonom štátnej služby, nakoľko odráža len stav pripravenosti pracovníka na eventuálne
vykonanie štátnej služby v prípade, že k nej bude povolaný. Existujúca právna kvalifikácia služobnej
pohotovosti sa premieta aj do spôsobu jej finančného odmeňovania, ktorý nemá povahu služobného
platu. Súd teda dospel k záveru, že Smernica 2003/88/ES nebola správne prebratá. Žalobca ako

príslušník Hasičského a záchranného zboru má Smernicou garantované právo na 48 hodinový týždenný
pracovný čas. V štátnej službe ako hasič v rámci zásahovej služby nepochybne odpracoval v roku 2018
až 2021 priemerný týždenný pracovný čas presahujúci týždenný pracovný čas stanovený čl. 6 písm. b/
Smernice 2003/88/ES, na základe ktorej sa môže dovolávať práva únie na vyvodenie zodpovednosti
orgánov dotknutého členského štátu.

8. Súd dospel k záveru, že žalobcovia vznikla nemajetková ujma spočívajúca v porušení základného
osobnostného práva – práva na ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity, spočívajúca
predovšetkým v porušení práva na primeranú dobu odpočinku. Žalobcovi teda vznikla nemajetková
ujma, ktorej výšku je nutné posúdiť podľa kritérií upravených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

9. Žalobca bol na jednej strane ukrátený o čas odpočinku, čas, ktorý by mohol tráviť s rodinou, resp.
budovaním iných vzťahov, psychicky, fyzicky by regeneroval, keď tento trávil nad rámec stanovený
Smernicou v práci a to v dôsledku nezarátania pracovnej pohotovosti vykonávanej v noci do pracovného
času, čo je samo o sebe závažným zásahom. Súd považoval za primeranú sumu 1.000,00 eur za každý

rok trvania tohto stavu, berúc vo významnej miere do úvahy skutočnosť, že sumu žalobcom v uplatnenej
výške súdy priznávajú v prípadoch zásahu do práva na ochranu osobnosti spočívajúcom v porušení
práva na súkromie a rodinný život.

10. Žalobca podanou žalobou uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 5.064,93 eura za obdobie február

2018 až január 2021. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd dospel k záveru, že nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy za mesiac február 2018 až jún 2018 je premlčaný, nakoľko žaloba bola
podaná dňa 14.7.2021 a pri uplynutí trojročnej premlčacej lehoty pred 14.7.2018 je premlčaný.

11.Súdpriznalžalobcovináhradunemajetkovejujmyzadvaapolrokazožalovanéhoobdobiavcelkovej

výške 2.500,00 eur. Vo výške 500,00 eur zamietol žalobu z dôvodu premlčania uplatneného nároku a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcom požadovanú sumu nepovažoval za primeranú.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu zamietol.14.Vodvolaníuviedla,žeposudzovaniesúladuslovenskýchzákonovaleboinýchvšeobecnezáväzných
právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky so Smernicou Európskej únie nespadá
bez akýchkoľvek pochybností do kompetencie súdu prvej inštancie, resp. do kompetencie iného

všeobecného súdu členského štátu EÚ. Súd prvej inštancie nemá zverenú právomoc na porovnávanie
súladu, resp. právne záväznému vysloveniu nesúladu zákona č. 315/2001 Z.z. so Smernicou 2003/88/
ES. Podľa jej názoru nie je v medziach právomoci vnútroštátnych súdov a to ani pre individuálne
posúdenie prípadu, ak by súd prvej inštancie mohol skonštatovať, že došlo k porušeniu práva únie. Súd
sa vôbec nezaoberal otázkou, či do jeho právomoci vôbec patrí posudzovanie uvedenej otázky.

15. Ďalej namietala, že súd nevzal do úvahy potrebu rozlišovania medzi prebratím smernice a aplikáciou
smernice a následne nesprávnym právnym posúdením aplikoval tento záver na vznik zodpovednosti.
Žalobca namietal nesprávne prebratie smernice, nie však jej aplikáciu v individuálnom prípade žalobcu
a Slovenská republika teda nemôže niesť zodpovednosť za prípadnú nesprávnu aplikáciu smernice na
pracovnoprávny vzťah žalobcu a jeho zamestnávateľa. Žalovaným je v tomto súdnom konaní Slovenská

republika, ktorá má podľa žalobcu zodpovednosť za škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym prebratím
(neaplikáciou) smernice. Podľa jej názoru sa miera zodpovednosti za prípadný vznik škody musí
medzi dvomi samostatnými subjektmi rozlišovať (Slovenskou republikou a Ministerstvom vnútra SR,
resp. Hasičským a záchranným zborom). Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil aj pôsobnosť Smernice 2003/88/ES, ktorá sa na služobný pomer príslušníkov Hasičského

a záchranného zboru vzhľadom na charakter vykonávaných činností a s tým spojený rozvrh služobného
času nevzťahuje v plnom rozsahu. Rozsah smernice je pozitívne vymedzený v čl. 2 ods. 1, ako aj
negatívne vymedzený v čl. 2 ods. 2. Smernica sa neuplatňuje na odvetvia činnosti, ktoré zahŕňajú
určité osobitné činnosti služieb civilnej ochrany. Štátnu službu príslušníkov Hasičského a záchranného
zboru vykonávajúcich zásahovú činnosť možno jednoznačne subsumovať pod negatívne vymedzenie

pôsobnostismernicevčl.2ods.2.Úlohy,ktorépríslušníciHasičskéhoazáchrannéhozboruplnia,možno
podľa súvisiacich právnych predpisov subsumovať pod pojem osobitné činnosti služieb civilnej ochrany.

16. Podľa názoru žalovanej výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú súd v rozhodnutí žalobcovi priznal,
považuje za zjavne neprimeranú a to aj s porovnaním výšky náhrad, ktoré priznáva obetiam trestných

činov. Je toho názoru, že žalobca nepreukázal a ani riadne neodôvodnil výšku ujmy, ktorá mala
byť žalobcovi spôsobená. Zastával názor, že žalobca v konaní nepreukázal zásah do súkromného,
rodinného života, či nepriaznivého zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s výkonom povolania v takej
miere, ktorá by odôvodňovala výšku prvoinštančným súdom priznanej sumy. Zo strany žalobcu teda
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by utrpel ujmu, ktorá by v značnej miere znížila jeho

dôstojnosť, resp. vážnosť v spoločnosti. V konaní nebolo preukázané ani ako súčasný stav zasahuje
do osobnostnej sféry žalobcu ako základný predpoklad pre vznik nemajetkovej ujmy. Podľa jej názoru
otáznym zostáva , akú inú činnosť by chcel žalobca vykonávať v čase služobnej pohotovosti, kedy
musí byť prítomný na pracovisku, keď tento čas pripadá na nočné hodiny, ktoré každá fyzická osoba
využíva na spanie a je objektívne vylúčené, aby sa tento čas mohol využívať nejakou inou zmysluplnou

činnosťou, prípadne ho plnohodnotne tráviť s rodinou.

17. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom vyhovujúcom
výroku, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie

je dôvodné.

18. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, ak vychádzal z názoru, že žalobcovi vznikla škoda v dôsledku porušenia úniového práva
nedostatočnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES zo slovenského

právneho poriadku, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobe čo do sumy 2.500,00 eur
vyhovel.Anipočasodvolaciehokonanianedošlokzmeneskutkovéhoaniprávnehostavu,pretoodvolací
súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v jeho celom
rozsahu sa s nimi stotožňuje.

19. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.20. Odvolací súd po preskúmaní odvolania žalovanej dospel k záveru, že ňou namietané odvolacie
dôvody nie sú naplnené.

21. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že
žalobcovi vznikla škoda v dôsledku porušenia úniového práva nedostatočnou transpozíciou Smernice
Európskeho parlamentu a rady č. 2003/88/ES zo dňa 4.11.2002 do slovenského právneho poriadku.
Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, pokiaľ žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi vzniknutú
škodu v podobe nemajetkovej ujmy.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, ktorým bolo čiastočne čo do zaplatenia 2.500,00
eur vyhovené návrhu žalobcu a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dopĺňa nasledovné:

23. Pokiaľ žalovaná namieta nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, k tomu je potrebné uviesť, že z
judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že článok 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES má priamy účinok,

keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi.
Za splnenia zákonných predpokladov štát musí s výhradou nároku na náhradu škody, ktorá má základ
priamo v práve únie, napraviť následky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho práva upravujúceho
zodpovednosť za spôsobenú škodu, pričom podmienky náhrady škody sú stanovené vo vnútroštátnych
právnych úpravách a nemôžu byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych

prostriedkov nápravy.

24. Pokiaľ teda žalobca odpracoval priemerný týždenný pracovný čas presahujúci priemerný týždenný
pracovný čas stanovený v článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES, môže sa dovolávať zodpovednosti
orgánov dotknutého členského štátu za škodu mu spôsobenú.

25. V danom prípade nebolo sporné, že žalobcovi boli rozvrhované služby spôsobom, že na 16,5
hodinovú riadnu službu služobného dňa nadväzovala určená 8, resp. 7,5 hodinová služobná pohotovosť
na pracovisku. Služobné povinnosti mu boli určované aj na čas nočných hodín v prípade, že počas
služobnej pohotovosti bol vyhlásený poplach a bol vyslaný na zásah, menila sa služobná pohotovosť

na prácu nadčas a žalobca strávil na pracovisku počas jednej zmeny minimálne 24 hodín. Z dôkazov
predložených žalobcom vyplýva, že žalobca odpracoval za obdobie od 14.7.2018 do januára 2021 viac
ako je týždenný limit dovolený právom únie vykonávaním služobnej pohotovosti na pracovisku. Túto
skutočnosť žalovaná v konaní ani nespochybňovala, preto sa nestala spornou.

26. Zákon č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore v ustanovení § 85 až 94 upravuje
podmienky výkonu štátnej služby so zameraním na povinný: týždenný služobný čas, nerovnomerné
rozvrhnutie služobného času, prestávky v štátnej službe, nepretržitý odpočinok medzi služobnými
dňami, dĺžka nepretržitého odpočinku v týždni, dni služobného pokoja, štátna služba nadčas, služobná
pohotovosť a dovolenka. Podľa prílohy č. 4 bod 6 zákona do jeho znenia bola prebratá smernica

Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

27. Javí sa teda, že vnútroštátna právna úprava je v súlade s právom únie, avšak z výkladu pojmu
„pracovný čas“ nevyplýva, aby služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola považovaná
za súčasť ich služobného času, a práve v tom spočíva rozpor s právom Únie.

28. Článok 2 ods. 1 a 2 Smernice 2003/88/ES vymedzuje „pracovný čas“ ako „akýkoľvek čas, počas
ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti...“
a „čas odpočinku“ ako „akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom“. Rozlišovanie je podľa toho, či
sa jedná o čas, ktorý je pracovným časom alebo čas, ktorý nie je pracovným časom. Normotvorca teda

nestanovil žiadnu ďalšiu kategóriu pomocou ktorej by umožnil určité rozlišovanie. Súdny dvor vo svojom
rozsudku vo veci C-518/15 uviedol, že členské štáty sa nemôžu, pokiaľ ide o určité kategórie hasičov
prijatých do verejných hasičských služieb, odchýliť od súboru povinností vyplývajúcich z ustanovení
smernice vrátane pojmov „pracovný čas“ a „čas odpočinku“. Smernica síce určuje možnosť členských
štátov uplatňovať alebo prijímať ustanovenia, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu bezpečnosti a zdravia

pracovníkov, ale táto možnosť sa neuplatňuje na definíciu pojmov „pracovný čas“. Účelom smernice je
zabezpečiť, aby sa definície v nej uvedené nemohli vykladať rôzne v závislosti od vnútroštátneho práva.29. Vnútroštátna úprava v zákone č. 315/2001 Z.z. umožňuje zamestnávateľovi rozvrhnúť príslušníkovi
zboru služobný (pracovný) čas tak, že tento presiahne maximálnu hranicu stanovenú v článku 6 písm. b/
Smernice 2003/88/ES. Treba preto konštatovať, že žalovaná ako členský štát Európskej únie v súlade s

potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov, konkrétne príslušníkov Hasičského a záchranného
zboru, neprijala opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby nebola prekročená maximálna
hranica priemerného týždenného pracovného času stanovenej v článku 6 písm. b/ smernice.

30. Vo vzťahu k pôsobnosti smernice na hasičov, teda aj na žalobcu, resp. príslušníkov Hasičského a

záchranného zboru, odvolací súd poukazuje na výklad uvedený v rozsudku Súdneho dvora v spojených
veciach C-397/01 až C-403/01 z 5.10.2004 Pheiffer a iní.

31. Článok 1 ods. 3 smernice definuje svoj rozsah pôsobnosti na všetky odvetvia činnosti, verejné
i súkromné, pričom výslovne odkazuje na článok 2 Smernice 89/391/EHS. Smernica 89/391/EHS
sa v zmysle článku 2 ods. 1 uplatňuje na „všetky odvetvia činnosti a to verejné aj súkromné“, ku

ktorým okrem iného patria všeobecné uvedené činnosti služieb (priemysel, poľnohospodárstvo, obchod,
administratíva, služby, vzdelávanie, kultúra, voľný čas atď.). Ako vyplýva z odseku 2 prvého pododseku
tohto článku neuplatňuje sa uvedená smernica tam, kde sú s ňou nevyhnutné v rozpore charakteristicky
vlastné pre určité osobitné činnosti verejných služieb, napr. v oblasti civilnej ochrany.

32. Na činnosť vykonávanú žalobcom v rámci služobného pomeru sa táto výnimka nevzťahuje. Cieľom
smernice je zlepšiť bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci. Výnimky z pôsobnosti uvedené
v článku 2 ods. 2 v prvom pododseku je potrebné vykladať zužujúco. Okrem iného článok 2 ods. 2 prvý
pododsek Smernice 89/391/EHS nevylučuje z pôsobnosti smernice služby civilnej ochrany ako také,
ale len „určité osobitné činnosti“ týchto služieb, a charakteristicky vlastné pre určité osobitné činnosti

odporujú použitiu ustanovení tejto smernice. Uvedená výnimka bola prijatá len na účel zabezpečiť riadne
fungovanie služieb nevyhnutných na ochranu verejnej bezpečnosti, zdravia a poriadku. Ak nastane
osobitne vážna situácia alebo situácia osobitného rozsahu - napr. katastrofa, pre ktorú je typické, že nie
je možné rozvrhnúť pracovný čas pre zásahové a záchranné tímy. Niet preto pochybností, že služobná
činnosť žalobcu patrí do pôsobnosti Smernice 2003/88/ES.

33. Za nesprávne je potrebný považovať názor žalovanej, že na hasičov, ktorí sa podieľajú aj na
civilnej ochrane obyvateľstva sa Smernica nemôže vzťahovať, a preto žalobcovi nemohla vzniknúť
škoda. Významom a výkladom článku 2 ods. 2 Smernice 89/391/ES sa zaoberali viaceré rozsudku
ESD, z ktorých vyplynulo, že spomínaný článok 2 ods. 2 Smernice 89/391 nevylučuje z jej pôsobnosti

služby civilnej ochrany ako také, ale len „určité osobitné činnosti“, ak charakteristiky vlastné pre
určité osobitné činnosti odporujú použitiu ustanovení Smernice“ (C-397/01). Činnosti, vykonávané
zásahovými službami verejnej hasičskej služby (okrem prípadov výnimočných okolností) patria do
rozsahu pôsobnosti Smernice 2003/88/ES, takže článok 6 písm. b) tejto Smernice bráni prekročeniu 48
hodinovej hranice stanovenej pre maximálny týždenný pracovný čas vrátane zásahových služieb.

34. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci vznikla žalobcovi nemajetková
ujma, ktorú je možné posúdiť podľa zásad upravených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

35. Jedným z najvýznamnejších osobnostných práv je právo na ochranu zdravia, ktoré v článku 40

Ústavy SR zaväzuje štát zabezpečiť jeho realizáciu predovšetkým prostredníctvom právnej úpravy
materiálnych a inštitucionálnych predpokladov nevyhnutných na jeho efektívny výkon.

36. Každý má právo na odpočinok a zotavenie vrátane rozumného vymedzenia pracovného času a
pravidelnej platenej dovolenky (článok 24 Všeobecnej deklarácie ľudských práv).

37. Je preto potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nepochybne vznikla
nemajetková ujma spočívajúca v porušení jeho základného osobnostného práva - práva na ochranu
zdravia, telesnej a psychickej integrity, súkromia spočívajúca v porušení práva na primeranú dobu
odpočinku.

38.Sprihliadnutímnato,žeprávonaodpočinokužalobcubolopermanentnetriroky spätneporušované
a žalobca plní v spoločnosti zodpovedné úlohy, ktoré vyžadujú nasadenie vlastného života je o to viac
dôležitejšie, aby mal možnosť po práci si odpočinúť, venovať sa svojim záľubám, súkromiu, rodine, resp.vykonávaniu aktivít, ktoré nemusia súvisieť ani s výkonom jeho povolania. Vychádzajúc z toho, že za
obdobie (14.7.2018 - 01/21) bol permanentne prekračovaný týždenný limit dovolený právom únie, je
náhrada nemajetkovej ujmy predstavujúca sumu 2.500,00 eur, čo činí v prepočte na mesiac náhradu vo

výške okolo 83,00 eur (2.500,00 eur : 30 mesiacov) primeraná.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok v jeho napadnutej vyhovujúcej časti
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

44. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).