Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6322201824
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6322201824.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa: Poľovnícke združenie
Maková Beňuš, so sídlom Filipovo 99, Beňuš, IČO: 36 656 255 a účastníkom konania: Slovenskej
republiky - Lesy Slovenskej republiky š. p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038
351, v konaní o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica, pracovisko Brezno, č. k. BR-2Vyd/2/2022 – 37 zo dňa 15. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na potvrdenie vlastníckeho práva (I. výrok)

a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal potvrdenia vydržania
vlastníckehoprávavzmysle§359aanasl.zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalej
len „CMP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že je právnym nástupcom pôvodného subjektu, a to Poľovníckeho
združenia Maková existujúceho v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia. Ako právny nástupca

pôvodného subjektu vznikol dňa 26. 02. 1995. Žiadal konajúci súd o vydanie potvrdenie vydržania
k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, kat. úz. A., a to stavby – ROB. UNIK. B. so súp. č. XXX, druh
stavby: budova lesného hospodárstva postavená na pozemku registra C KN parc. č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 54 m2 (ďalej len „vydržiavaná nehnuteľnosť“).

3. Okresný súd mal za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu titulu, na podklade ktorého by

nadobudol vlastnícke právo k vydržiavanej nehnuteľnosti, a teda nepreukázal dobromyseľnosť v tom, že
mu vydržiavaná nehnuteľnosť patrí. Rovnako nepreukázal ani to, že je právnym nástupcom pôvodného
subjektuPoľovníckehozdruženiaMakováBeňuš. Tvrdil,žezdruženiemalovzniknúťužv60-tychrokoch
a odvtedy až doteraz mal tento subjekt existovať bez prerušenia, avšak mu nebolo zrejmé, prečo je
v registri poľovníckych organizácií uvedený dátum vzniku poľovníckej organizácie 26. 02. 1995. Mal
za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že chata B. A. a ROB. UBIK. B. sú totožné

nehnuteľnosti, t. j. že došlo k zmene názvu vydržiavanej nehnuteľnosti, pričom zároveň ani nestotožnil
pozemok č. XXXX, na ktorom bola evidovaná chata B. A. (viď doklad o potvrdení príjmu kúpnej ceny zo
dňa 27. 11. 1967, č. l. 7 spisu) a pozemok registra C KN parcela č. XXXX, na ktorom sa v súčasnosti
nachádza vydržiavaná nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie tak návrh navrhovateľa v zmysle § 359e CMP
zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a nepriznal právo na ich náhradu žiadnemu z účastníkov.5. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
v celom rozsahu zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

6. Rozhodnutie okresného súdu považoval za arbitrárne z dôvodu jeho jednostrannosti, neobjektívnosti
a neakceptácie dôkazov podporujúcich jeho nárok. Bol toho názoru, že boli splnené podmienky
na vydanie vyzývacieho uznesenia, následkom ktorého postupu by bola daná možnosť zistiť
stanovisko doterajšieho vlastníka, ktorý by mal možnosť akceptovať predmetný návrh alebo uplatnenými
námietkami vyvrátiť tvrdenia navrhovateľa. Nestotožnil sa s názorom okresného súdu o nepreukázaní

existencie nadobúdacieho titulu. Mal za to, že uvedené je nielen v rozpore s jeho tvrdením, ale
predovšetkým s nespornými listinnými dôkazmi, počnúc ponukou zo dňa 30. 10. 1966, potvrdením
o vyplatení kúpnej ceny zo dňa 27. 11. 1967, uznaním vlastníctva oznámením zo dňa 18. 11. 1977.
Dobromyseľnosť ako aj akceptácia vlastníctva navrhovateľa zo strany SR – Stredoslovenských lesov,
š. p., Banská Bystrica, odštepným lesným závodom Beňuš mala potvrdzovať aj nájomná zmluva zo
dňa 14. 01. 1999. K naplneniu existencie titulu nadobudnutia nie je potrebná formálne zmluva. V tejto

súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa
14. 11. 2018. Vo vzťahu k nepreukázaniu toho, že je právnym nástupcom pôvodného subjektu, mal
za to, že s touto otázkou nemôže byť problém, a preto sa s tým podrobnejšie nezaoberal. Zistil, že
pôvodným poľovníckym subjektom bola Stavoindustria Kráľová Banská Bystrica, s ktorým bola písomná
komunikácia zo strany Štátnych lesov SR ešte v rokoch 1966 až 1967. Následne v roku 1970 vzniklo

Poľovnícke združenie Maková Beňuš, ako právny nástupca tohto subjektu s prechodom všetkých práv
povinností. Mal za to, že zápis v registri nezodpovedá skutočnosti vzniku poľovníckeho združenia a viaže
sa ku dňu pridelenia IČO. Na potvrdenie tohto svojho tvrdenia predložil čestné prehlásenie najstaršieho
člena Poľovníckeho združenia Maková Beňuš p. C. C. a predsedu D. D. E. A. a D. F. G. E. A. A. C.
D.. K označeniu vydržiavanej nehnuteľnosti uviedol, že táto nehnuteľnosť sa nachádzal v lokalite B. A.

(podľa ktorej bola takto označená) a neskôr túto nehnuteľnosť Štátne lesy SR, štátny podnik, označili
ako ROB. UBIK. B. tak, ako je uvedené v súčasnej dobe na liste vlastníctva. Mal za to, že ide o totožnú
nehnuteľnosť. K odlišným označeniam dotknutých pozemkov, pôvodnej parcele č. XXXX a súčasného
pozemku registra CKN parcele č. XXXX uviedol, že tak došlo na základe zmeny evidenčných údajov
v katastri a s najväčšou pravdepodobnosťou táto parcela vznikla neskôr po zameraní a zakreslení

vydržiavanej nehnuteľnosti do katastrálnej mapy.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a
contrario) uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 359e ods. 1 CMP ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa §
8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na

preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

10. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie prvoinštančného súdu ako aj jeho procesný postup, ktorý
predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa

nie je dôvodné. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nevykazuje žiadne zásadné vady, aby bolo
možné dospieť k záveru o inej vade, ktorá by bola spôsobilou k prijatiu záveru o vecnej nesprávnosti
napadnutéhorozhodnutia.Prvoinštančnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiadalodpoveďnazásadné
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Rozhodnutie okresného súdu
spĺňa parametre zákonného rozhodnutia s požiadavkami danými v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolací

súd nezistil, žeby závery prijaté súdom prvej inštancie boli zjavne neodôvodnené, či neakceptovateľné.
Okresnýsúdzdostupnýchskutočnostívyvodilsprávneskutkovézistenia,ktorésubsumovalpodsprávne
právne predpisy. Ani v tomto smere preto nemožno súdu prvej inštancie z hľadiska vecných záverov, na
ktorých založil svoje rozhodnutie, nič vytknúť. Odvolací súd poukazuje na to, že zákonom č. 68/2021 Z.z. bol s účinnosťou od 01. 05. 2021 novelizovaný Civilný mimosporový poriadok, ktorým bolo zavedené
nové konanie o potvrdení vydržania (§359a až 359k CMP). Okrem všeobecných náležitostí návrhu musí
takýto návrh obsahovať aj osobitné náležitosti spočívajúce v pravdivom a úplnom opísaní rozhodujúcich

skutočností, ale aj označenie dôkazov na ich preukázanie. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 359e ods. 1 CMP vyplýva povinnosť navrhovateľa osvedčiť skutočnosti o nadobudnutí vlastníckeho
práva alebo práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním.

11. Pojem „osvedčenie“ bol odbornou literatúrou i súdnou praxou vymedzený ako procesný postup súdu,

ktorý na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti,
pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené
skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1106). Rovnako Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/201/2019 zo dňa 16. 12. 2019, vo vzťahu k pojmu

osvedčenie konštatoval, že: „Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) sa posudzuje len podľa obsahu
návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín.“ V predmetnej veci nebolo preto
povinnosťou prvoinštančného súdu vykonávať plnohodnotné dokazovanie na zistenie skutočného stavu
veci.Zobsahuspisuanapadnutéhorozhodnutiavyplýva,žeprvoinštančnýsúdsaoboznámilslistinnými
dôkazmi, ktoré navrhovateľ na osvedčenie svojich tvrdení o vydržaní vlastníckeho práva k vydržiavanej

nehnuteľnosti predložil, pričom po ich preskúmaní dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil svoje
tvrdenia, ktoré by mohli vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom vydržiavanej nehnuteľnosti.

12. V prvom rade navrhovateľ neosvedčil už samotný predpoklad vydržania, a to existenciu právneho
titulu, na základe ktorého si odvodzuje svoje právo. Navrhovateľ poukazoval na ním predložené listinné

dôkazy, ktoré mali svedčiť o existencii právneho titulu. Odvolací súd považuje v tomto smere však
prvotne poukázať na spoločenské a politické zriadenie, ktoré existovala v predmetnom čase na našom
území. V 60-tych rokoch minulého storočia existovalo aj na našom území Československá socialistická
republika. V čase tohto štátneho usporiadania bolo osobné vlastníctvo značne obmedzené. Existovalo
socialistické spoločenské vlastníctvo, ktoré malo dve základné formy, a to štátne vlastníctvo, ktoré bolo

vlastníctvom všetkého ľudu (národný majetok), a družstevné vlastníctvo (majetok ľudových družstiev).
Síce existovalo aj osobné vlastníctvo, ktoré však bolo do značnej miery obmedzené, nakoľko jeho
predmetom bolo najmä vlastníctvo k predmetom osobnej a domácej potreby, rodinným domčekom, ako
aj k úsporám nadobudnutým prácou, ktoré boli nedotknuteľné. V zmysle § 63 zákona č. 109/1964 Zb.
Hospodárskeho zákonníka štátne socialistické vlastníctvo je socialistické vlastníctvo ľudu. Jediným

vlastníkom všetkých vecí v štátnom socialistickom vlastníctve je štát. Počas socializmu na území
Československej socialistickej republiky nebolo možné prevádzať nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu
do súkromného vlastníctva. Dôvodom bolo, že v socialistickom režime bol majetok štátu považovaný
za spoločný majetok všetkých občanov a bol spravovaný štátom. Z uvedeného dôvodu s ohľadom
na skutočnosť, že Štátne lesy v Banskej Bystrici boli štátnym podnikom, ktorý hospodáril so štátnym

majetkom, tak s ohľadom na v tom čase platnú právnu úpravu nemohlo dochádzať len tak k prevodu
vlastníctva zo štátneho na súkromný. Štátny majetok mohol byť prevedený, avšak len v rámci výkonu
správy. Nemohlo byť prevedené samotné vlastníctvo k majetku štátu. Navrhovateľ neosvedčil ani tieto
skutočnosti, ktoré by nevzbudzovali pochybnosti o možnosti previesť vydržiavané nehnuteľnosti do
súkromného vlastníctva poľovníckeho združenia.

13. Navrhovateľ vo svojom návrhu pôvodne tvrdil, že je právnym nástupcom pôvodného subjektu, a to
Poľovníckeho združenia Maková, ktoré malo existovať už v 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia.
Toto svoje tvrdenie však pred okresným súdom nijako neosvedčil, keďže nepreukázal to, aby vstúpil
do práv a povinností po nim tvrdenom právnom predchodcovi. V danom prípade súd prvej inštancie

ešte vyzýval navrhovateľa, okrem iného aj na preukázanie svojho právneho nástupníctva, pričom mu
dal dostatočný časový priestor na to, aby uvedené tvrdenia mohol dostatočne ozrejmiť. Bolo procesnou
povinnosťou navrhovateľa, aby ozrejmil splnenie všetkých predpokladov nadobudnutia vlastníckeho
práva k vydržiavanej nehnuteľnosti. Je preto zarážajúce tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že uvedená
otázka nemala byť problematická. Samotný navrhovateľ napriek výzve okresného súdu, aby preukázal

svoje nástupníctvo, ostal pasívny a zotrval len na svojich tvrdeniach, ktoré sú v rozpore so zápisom
v registri, a teda neosvedčil svoje tvrdenie o jeho právnom nástupníctve. Následne v podanom odvolaní
už uviedol, že skúmaním minulosti zistil, že jeho právnym predchodcom a pôvodným poľovníckym
subjektom mala byť Stavoindustria Kráľová Banská Bystrica a následne v roku 1970 malo vzniknúťPoľovnícke združenie Maková Beňuš, ako právny nástupca predchádzajúceho subjektu s prechodom
všetkých práv a povinností, o čom predložil ako dôkaz aj čestné prehlásenia. Odvolací súd v zhode
s názorom okresného súdu konštatuje, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil už samotné

tvrdenie o tom, že práve on je tým subjektom, ktorý by mal vstúpiť do prípadnej držby k vydržiavanej
nehnuteľnosti. Z výpisu verejného registra poľovníckych organizácií (dostupný na webovom sídle H. (I.))
ako aj z odpisu predloženého navrhovateľom (č. l. 11 spisu) totiž jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ
vznikol až dňa 26. 02. 1995, čo vylučuje jeho tvrdenie o tom, že vznikol v 70-tych rokoch ako nástupca
Stavoindustria Kráľová. Žiadnym spôsobom neosvedčil, že je právnym nástupcom ním tvrdeného

subjektu, o čom nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci, že zápis v registri je nesprávny. Odvolací súd
o pravdivosti údajov v tomto registri nemá dôvod pochybovať, resp. tieto údaje spochybňovať, pokiaľ
nie je právoplatne a právne relevantným spôsobom preukázaný opak. Predložené čestné prehlásenia
zo strany navrhovateľa nepredstavujú relevantný spôsob, ktorý by mohol spochybniť relevantnosť
zápisu navrhovateľa v registri poľovníckych organizácií. Navrhovateľ ak tvrdí, že je nástupcom iného
subjektu,musídisponovaťrelevantnýmidôkazmi(napr.stanovami),ktorébymohlispochybniťsprávnosť

zapísaných údajov v registri. V žiadnom prípade zápis do registra nemohol súvisieť s pridelením
identifikačného čísla organizácie (ďalej len „IČO“) navrhovateľovi. Prideľovanie, či oznamovanie IČO
súviselo v zmysle v tom čase platného a účinného zákona č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike so
získavaním štatistických informácií potrebných pre posudzovanie sociálneho a ekonomického vývoja
v Slovenskej republike. Uvedené teda nemá žiaden vplyv a nijako nesúvisí so vznikom organizácie -

poľovníckeho združenia.

14. Nakoľko navrhovateľ neosvedčil skutočnosti svedčiace o vydržaní vlastníckeho práva k vydržiavanej
nehnuteľnosti, okresný súd správne postupoval ak nevydal vyzývacie uznesenia a návrh navrhovateľa
zamietol. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu postupom

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

15. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, pretože zo zákona nevyplýva,
že by o náhrade trov konania o potvrdení vydržania mal súd rozhodovať iným spôsobom, a súčasne v
zmysle ust. § 359e ods. 3 CMP sa návrh, a ani uznesenie, ostatným účastníkom konania nedoručuje, a
preto ostatným účastníkom, okrem navrhovateľa, žiadne trovy konania ani nevznikli.

17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.