Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315206356
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2315206356.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa
D., E. XXXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou: JAVOR-TOKÁR, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlomBratislava,StaráVajnorská37,IČO:36264750,protižalovanému:F.G.,nar.XX.X.XXXX,adresa
D. XXXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom Trnava, A. Žarnova 11C, IČO:
53 711 343, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu aj žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17C/230/2015-571 zo dňa 16.2.2023, v spojení s opravným
uznesením č.k. 17C/230/2015-649 zo dňa 7.8.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území D., obec D., okres Galanta, parcela registra „C“ č. 1516/134, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 184 m2 ,zapísanej na LV č. XXX a vyporiadava ho tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu p
r i k a z u j e geometrickým plánom č. 31/2019 vyhotoviteľa GEOS – geodetické služby, s.r.o. so sídlom
Šaľa, Jesenského 652/2012, ktorý vyhotovil a autorizačne overil Ing. Peter Petro, úradne overeného

Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom dňa 20.5.2019 pod č. 663/2019, tvoriacim súčasť
tohto rozsudku, novovytvorenú parc. č. 1516/134 zastavané plochy o výmere 110 m2 a do výlučného
vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e novovytvorenú parc. č. 1516/361 zastavané plochy o výmere
74 m2.

Súd z r i a ď u j e na novovytvorenej parc. č. 1516/134 vecné bremeno v prospech každodobého
vlastníka pozemku parc. č. 1516/361 spočívajúce v práve prechodu pešo v rozsahu podľa uvedeného
geometrického plánu.

Súd z r i a ď u j e na novovytvorenej parc. č. 1516/361 vecné bremeno v prospech každodobého
vlastníka pozemku parc. č. 1516/134 spočívajúce v práve prechodu pešo v rozsahu podľa uvedeného
geometrického plánu.

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacích).

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam vo výroku nasledovným spôsobom:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území D., obec D., okres Galanta, parcela registra C, parcela číslo 1516/134, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 184 m2, zapísaná na LV č. XXX a vyporiadava ho tak, že do výlučnéhovlastníctva žalobcu prikazuje novovytvorenú parcelu číslo 1516/134 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 110 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje novovytvorenú parcelu č. 1516/362,
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 74 m2.

II. Súd zriaďuje na novovzniknutej parcele č. 1516/362 vecné bremeno v prospech každodobého
vlastníctva pozemku parcela číslo 1516/134, spočívajúce v práve prechodu pešo podľa Geometrického
plánu č. 5-8/2019, vyhotoveného Ing. Miroslavom Vestegom, overený 03. októbra 2019, Okresným
úradom Galanta, katastrálnym odborom číslo G1-1329/2019.
III. Súd zriaďuje na novovzniknutej parcele č. 1516/134 vecné bremeno v prospech každodobého

vlastníka pozemku parcela číslo 1516/362, spočívajúce v práve prechodu pešo, prevozu prívesného
vozíka, identifikované Geometrickým plánom č. 5-8/2019 vyhotoveným 19. októbra 2019 Ing.
Miroslavom Vestegom, overený 03. októbra 2019 Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom
číslo G1-1329/2019.
IV. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

2. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, keď ustálil, že žalobca
je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV. č. XXX, parcely registra „C“, parcela č. 1516/87 o výmere
542 m2, parcely č. 1516/179 o výmere 133 m2, parcely č. 1516/186 o výmere 110 m2, parcely č.
1516/322 m2. Rodičia žalovaného sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, parcely č.
1516/178 o výmere 111 m2, parcely č. 1516/180 o výmere 302 m2, parcely č. 1516/314 o výmere 76

m2, parcely č. 1516/323 o výmere 72 m2 a rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele č. 1516/313
a podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/2 k celku zapísaných na LV. č. XXXX, parcely č. 1516/229
o výmere 229 m2, parcely č. 1516/230 o výmere 470 m2, parcely č. 1516/313 o výmere 117 m2. Z
Oznámenia obce D. vyplýva, že 23. marca 2020 obec určila súpisné číslo pre budovu postavenú v
katastri obce D., súpisné číslo XXXX. Jedná sa o letnú kuchynku s prístreškom na LV č. XXXX, ktorého

vlastníkom je žalovaný.

3. Žalobca pri podaní žaloby do spisu založil geometrický plán č. 51/2014, žalovaný geometrický plán
č. 31/2019 a č. 5-8/2019 s vyznačením vecného bremena.

4. Prvoinštančný súd pokračoval, že predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV. č. XXX parcely č. 1516/134 o výmere 184 m2 a
zriadenie vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti parcela č. 1516/339 v prospech vlastníka
novovzniknutej nehnuteľnosti parcela č. 1516/134, a to prechodu peši podľa geometrického plánu č.
31/2019. V slovenskom právnom poriadku platí zásada, podľa ktorej nikto nesmie byť spravodlivo

nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd
záväzné. Prvý spôsob vyporiadania - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov
prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Ak je predmetom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie je

potrebné uskutočniť na základe geometrického plánu overeného príslušným katastrálnym úradom.
Vo výroku rozsudku musí byť nehnuteľnosť presne označená a geometrický plán musí byť súčasťou
rozsudku. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením Občiansky
zákonník pripúšťa možnosť zriadenia vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech
vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.

5. Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd zistil, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom na nehnuteľnosti v pomere 3/5-ín k celku a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom k
nehnuteľnosti v podiele 2/5-ín k celku. V konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi
stranaminiesúdobréaobidvestranynechcúzotrvaťvpodielovomspoluvlastníctve.Mimosúdnudohodu

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa stranám nepodarilo uzatvoriť, z ktorého dôvodu
žalobca podal na súd predmetnú žalobu. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva v zmysle žaloby, pričom žiadal zriadiť vecné bremeno okrem práva prechodu peši aj
právo prejazdu motorovým vozidlami do 3,5 tony cez novovzniknutú parcelu pripadajúcu do vlastníctva
žalobcu, parcela č. 1516/134. Rozpor medzi stranami bol v časti zriadenia vecného zriadenia. Za

týmto účelom žalobca súdu predložil geometrický plán č. 51/2014 a súhlasil s obmedzením svojho
vlastníckeho práva spočívajúceho v prechode cez pozemok peši. Žalovaný predložil súdu geometrický
plán č. 5-8/2019 a žiadal zriadiť vecné bremeno spočívajúce v prechode cez pozemok pešo, prejazdu
motorovým vozidlom a čerpania vody zo studne.6. Prvoinštančný súd v ods. 28 odôvodnenia vv spojení s opravným uznesením č.k. 17C/230/2015-649
zo dňa 7.8.2023, ktorý nadobudlo právoplatnosť 14.8.2023, pokračoval, že predloženým geometrickým

plánom mal súd prvej inštancie za preukázané, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná. Vzhľadom na
výpovede strán a predložený geometrický plán súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti
parcely č.1516/134 o výmere 184 m2 a spoluvlastníctvo vyporiadal v zmysle predloženého
geometrického plánu č.5-8/2019, úradne overeného 3. októbra 2019, a to reálnym rozdelením podľa
spoluvlastníckych podielov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal parcelu č. 1516/134 o

výmere 110 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal parcelu č. 1516/362 o výmere 74 m2 a
súčasnezriadilvecnébremenospočívajúcvprechodepešocezpozemokaprevozeprívesnýmvozíkom.

7. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkových okolností zistených v konaní,
predovšetkým zo skutočnosti, že strany majú medzi sebou narušené vzťahy, čo zistil jednak na ohliadke,
ako aj podávaním návrhov na nariadenie neodkladných opatrení, pričom súd uznesením z 24. januára

2018 č. k. 17C/230/2015-220 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zdržať
sa stavebných alebo terénnych úprav na pozemku parcely č. 1516/134 o výmere 184 m2, zapísanej
na LV. č. XXX a uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa konania spočívajúce v uskladnení stavebného
materiálu a zariadenia, odpadu a iných vecí na pozemku spôsobom znemožňujúcim prejazd motorovým
vozidlom do 3,5 tony a motorovým vozidlom s prípojným vozíkom do 3,5 tony do rozhodnutia vo

veci samej. V danej veci v rámci odvolacieho konania rozhodoval Krajský súd v Trnave uznesením
č. k. 11Co/124/2018-258 z 28. júna 2018, ktorý uznesenie tunajšieho súdu potvrdil s tým, že má z
obsahu spisu osvedčené, že žalobca žalovaného úmyselne a dlhodobo v rozpore s dobrými mravmi
obmedzuje v riadnom užívaní pozemku patriaceho do podielového spoluvlastníctva. Je potrebné uviesť,
že žalovaný sa stal podielovým spoluvlastníkom na nehnuteľnosti v roku 2011 a do tej doby žalovaný

užíval nehnuteľnosť spôsobom, že cez pozemok prechádzal pešo, motorovým vozidlom a využíval
vodu zo studne. Žalobca po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu v roku 2011 mal záujem o kúpu
spoluvlastníckeho podielu patriaceho do vlastníctva žalovaného alebo, ako náhradu chcel príslušnú časť
z jeho priľahlej pozemku za náhradu previesť do vlastníctva žalovaného s čím žalovaný nesúhlasil.
Žalobca tvrdil, že žalovaný využíval pozemok spôsobom, ako navrhuje zriadiť vecné bremeno ešte v

čase,keďvlastníčkounehnuteľnostibolamatkajehomanželky,bezjejsúhlasu,ktorúskutočnosťžalobca
žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Predmetné tvrdenie žalobcu žalovaný popieral a tvrdil, že
pozemok užíval aj motorovým vozidlom so súhlasom pôvodnej vlastníčky nehnuteľnosti.

8. Prvoinštančný súd poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich nálezoch uviedol,

že konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť podľa zásady ich spravodlivej
rovnováhy / sp. zn. PL ÚS 22/06, PL ÚS 6/04, III.ÚS 34/07 /. Všetky základné práva a slobody sú
chránené len v takej miere a rozsahu, pokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k
neprimeranému obmedzeniu alebo dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Stret vlastníckych práv,
vlastníka pozemku a vlastníka stavby, musia súdy rozhodovať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu

tak, aby pokiaľ to je možné zostalo zachované každé z nich v čo najväčšej možnej miere a v prípade,
že to nie je možné, treba dať prednosť tomu z nich, ktoré za daných okolností sa javí spravodlivejšie.

9.Žalobcažiadalzriadiťvecnébremenonanovovzniknutejparceleč.1516/362vprospechkaždodobého
vlastníctva pozemku parcela č. 1516/134 spočívajúce v prechode pešo podľa geometrického plánu č.

31/2019 vyhotoveného Ing. Petrom Petrom z 8. apríla 2019 a na novovzniknutej parcele č. 1516/134
vecné bremeno v prospech každodobého vlastníka pozemku parcela č. 1516/362 spočívajúce v práve
prechodu pešo podľa geometrického plánu č. 31/2019 vyhotoveného Ing. Petrom Petrom z 8. apríla
2019. Žalovaný žiadal zriadiť vecné bremeno v prospech každodobého vlastníctva pozemku parcela
č. 1516/134 spočívajúce v prechode pešo podľa geometrického plánu č. 5-8/2019 vyhotoveného 19.

septembra 2019 Ing. Miroslavom Vestegom a na novovzniknutej parcele č. 1516/134 vecné bremeno
v prospech každodobého vlastníka pozemku parcela č. 1516/362 spočívajúce v práve prechodu pešo,
prejazdu motorovým vozidlom do 3,5 tony a prívesným vozíkom a v práve čerpať vodu zo studne podľa
geometrického plánu č. 5-8/2019 vyhotoveného 19. septembra 2019 Ing. Miroslavom Vestegom.

10. Súd prvej inštancie pri zriaďovaní vecného bremena zohľadnil primeranosť, proporcionalitu, výhody
a nevýhody sporových strán plynúcich zo zriadenia vecného bremena a v neposlednom rade aj vzťahy
medzi stranami, ktoré nie sú ideálne, skôr napäté. Súd dbal na to, aby právo vlastníka zaťaženého
pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Strany mali rozdielne návrhy na zriadenie vecného bremenanovovzniknutej parcele č. 1516/134 v tom, že žalovaný žiadal zriadiť na nej aj právo prejazdu motorovým
vozidlom, prívesným vozíkom a práva čerpať vodu zo studne. Žalobca poukazoval na to, že pokiaľ by
súd vyhovel návrhu žalovaného väčšia časť pozemku by bola pre žalobcu nevyužiteľná a stratila by na

svojej hodnote a zaťažila by vlastníka užívať rodinný dom v tom, že z priľahlého pozemku by mohol
užívať len úzky pás o šírke 1,15 m. Žalovaný s týmto názorom žalobcu nesúhlasil, pretože pokiaľ by súd
aj zriadil vecné bremeno podľa jeho návrhu, nejedná sa o trvalý stav, trvajúci 24 hodín denne, ale ide
o jednorazový prechod. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že letná kuchynka žalovaného
slúži okrem iného aj ako prístrešok pre prívesný vozík, ktorý žalovaný nemá akým spôsobom preniesť

cez svoje pozemky. Táto skutočnosť bola preukázaná výsluchom svedka B. G. a aj miestnou ohliadkou.
Pokiaľ žalobca uvádzal, že žalovaný má možnosť vybudovať si príjazdnú cestu na pozemku jeho
rodičov, súd uvádza, že takéto riešenie nie je možné, pretože cesta by bola veľmi úzka na prejazd
vozíkom a okrem toho rodičia žalovaného majú vybudovanú okrasnú záhradu, ktorý s touto alternatívou
nesúhlasia. Prejazdom s prívesným vozíkom a prechodom pešo nebude žalobca neprimerane zaťažený
vecným bremenom, pretože žalovaný si ho bude musieť preniesť ručne a nie motorovým vozidlom.

To znamená, že žalobca nebude vystavený hluku a okrem toho sa jedná o ľahké vozidlo a pokiaľ
žalobca si mieni na pozemku rozložiť stôl so stoličkami, môže ich uložiť v inej časti pozemku, kde
nebudezriadenévecnébremenoprechodompešo.Vprípadezriadeniatrávnika,tentonebudevystavený
poškodeniu z dôvodu, že prívesný vozík je ľahký. Žalobca pozemok môže využiť podľa svojich predstáv
majúc na zreteli zriadenie vecného bremena. Žalovaný v priebehu konania menil účel využitia letnej

kuchynky, keď zo začiatku tvrdil, že stavba sa využíva ako letná kuchynka a pod strieškou je umiestnený
prívesný vozík. Neskôr tvrdil, že stavbu využíva ako dielňu a prespáva v nej a nakoniec, že chce
ju prestavať na rodinný dom. Žalovaný preukázal podanie návrhu na obecný úrad ohľadne zmeny
charakteru stavby na rodinný dom, ktoré konanie je prerušené do právoplatného skončenia v tejto veci.
Je pravdivé tvrdenie žalobcu, že súd pri svojom rozhodnutí vychádza zo skutkového stavu zisteného

pri vyhlásení rozsudku, avšak je pravdivé tvrdenie aj právneho zástupcu žalovaného, že síce stavba
je formálne vedená na liste vlastníctva ako letná kuchynka, no z jej účelového určenia, ako aj z
faktického užívania je zrejmé, že žalovaný stavbu využíva ako dielňu a v nej prespáva, ktorú skutočnosť
potvrdil svedok B. G.. Žalobca tvrdenie žalovaného o užívaní stavby v konaní nepoprel. Podľa § 70
ods.1 zákona o katastri nehnuteľností, údaje katastra podľa § 7 sú hodnoverné, pokiaľ sa nepreukáže

opak. Súd pri zriaďovaní vecného bremena zobral na vedomie konanie o zmenu účelu stavby, ale toto
konanie nebolo pre súd podstatné, pretože v prípade ak by súd zriadil vecné bremeno aj prejazdom
motorového vozidla a stavebné konanie by nebolo úspešné pre žalovaného, žalobca by bol neprimerane
zaťažený vecným bremenom. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného na zriadenie vecného
bremena práva čerpať vodu zo studne. Žalovaný nepreukázal akým spôsobom by bola voda čerpaná,

kade by bola nosená, pričom studňa je umiestnená na časti rozdeleného pozemku žalobcu, kade
neprechádza právo prechodu žalovaného pešo. V prípade zriadenia tohto vecného bremena žalovaný
by mal možnosť chodiť pešo po celom pozemku žalobcu, čo nie je možné považovať za zriadenie
primeraného vecného zriadenia (správne bremena). Súd prvej inštancie zobral tiež do úvahy, že letná
kuchynka,vktorejjepreukázateľneumiestnenýprívesnývozík,prenesenievozíkabyvprípadezriadenia

vecného bremena spôsobom navrhovaným žalobcom, žalovaný nemal by možnosť preniesť prívesný
vozík žiadnym spôsobom. Podľa názoru súdu neprichádza do úvahy prenesenie vozíka cez pozemok
rodičov žalovaného, pretože sa jedná o úzky pozemok. Takto zriadené vecné bremeno má výhodu
pre žalovaného, ktorý si môže preniesť prívesný vozík cez parcelu žalobcu a žalobca môže využiť svoj
pozemok na účely podľa jeho plánov, samozrejme s obmedzením, vyplývajúcim zo zriadenia vecného

bremena. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by žalovaný prenášal v prívesnom
vozíku ťažké veci, kedy by bolo potrebné zriadiť vecné bremeno aj prejazdom motorovým vozidlom.
Nakoniec prívesný vozík žalovaný neprenáša každý deň, ale len obmedzene v prípade nutnosti. Opak
v konaní nebol preukázaný.

11. Pokiaľ žalovaný dôvodil zriadenie vecného bremena s poukazom na tvrdenie, že žalobca s
manželkou sa nezdržujú trvale v dome, súd uviedol, že v konaní bolo preukázané výsluchom svedka
F. H., že žalobca sa zdržuje v dome asi pol mesiaca. Je pravdou, že žalobca má v obci vyznačený
trvalý pobyt. Súd uviedol, že sa jedná o evidenčný charakter podľa § 3 zákona č. 253/1998 Z. z. a nie je
dôkazom o tom, že žalobca sa trvalo zdržuje v obci. Nakoniec ani z výsluchu svedkov táto skutočnosť

nebola jednoznačne preukázaná. V každom prípade, či žalobca sa v obci zdržuje trvalo alebo občas,
má právo na kľudné a ničím nerušené užívanie nehnuteľnosti.12. V teste proporcionality stojí v danom prípade právo žalobcu nerušene užívať pozemok oproti nutnosti
žalovaného prívesný vozík preniesť cez pozemok žalobcu, ktorý nemá možnosť inou cestou ho preniesť,
to znamená, že pre neho zriadenie vecného bremena znamená nevyhnutnosť. Prvoinštančný súd zriadil

vecné bremeno k novovzniknutej parcele č. 1516/362 v práve prechodu pešo podľa Geometrického
plánu č. 5-8/2019, vyhotoveného Ing. Miroslavom Vestegom, na základe ktorého bolo zriadené vecné
bremeno v prospech každodobého vlastníctva pozemku parcela číslo 1516/134 spočívajúce v práve
prechodu pešo, ktorý zaberá úzky pás v rozsahu vyznačeného v geometrickom pláne. S takýmto
návrhom súhlasil aj žalobca, ktorý žiadal však zriadenie podľa geometrického plánu vypracovaného

Ing. Petrom Petrom. Inak v tomto smere žalovaný nerozporoval návrh žalobcu na takto zriadené vecné
bremeno.

13. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
tak, že žalovaný, ktorý mal čiastočný plný úspech v konaní priznal mu náhradu trov konania v rozsahu
80 % trov konania. Súd vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní. O výške náhrady

trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

14. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany.

15. Žalobca odvolanie proti rozsudku vo výrokoch III. a IV. s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) CSP odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a že rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa
§ 388 v spojení s § 390 CSP zmenil, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie.

16. Žalobca namietal a namieta skutkové tvrdenia žalovaného tak o správaní žalobcu ako aj

o spôsobe užívania jednotlivých nehnuteľností stranami. Aj v záverečnom vyjadrení žalobca namietal,
že žalovaný svoje skutkové tvrdenia o spôsobe užívania nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve
nijako nepreukázal. Pokiaľ súd skutkovo založil zriadenie vecného bremena na správaní žalovaného,
ktoré mal za nesporné, a síce, že stavbu letnej kuchynky využíva v súčasnosti ako dielňu a vrchnú
časť na bývanie, žalovaný by tak užíval túto stavbu v rozpore so zákonom a dopustil by sa spáchania

priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c) zák. č. 50/1976 Zb. – Stavebný zákon, nakoľko by tak užíval
stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také potrebné. Takéto protiprávne konanie žalovaného
nemôže odôvodňovať potrebu zriadenia vecného bremena na pozemku pripadajúcom žalobcovi a nie je
dôvodom na rozsiahle a závažné obmedzenie jeho vlastníckeho práva a to ani pokiaľ sa jedná o právo
prechodu výlučne prívesným vozíkom. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že žalovaný

si bude musieť vozík preniesť ručne a nie motorovým vozidlom, takýto spôsob výkonu oprávnenia
z vecného bremena nezodpovedá výroku rozsudku, ako ani jeho príloha geometrického plánu, na ktorý
výrok odkazuje. Rozsudok vôbec neobsahuje odôvodnenie, prečo je potrebné samotné parkovanie
prívesného vozíka žalovaným v predmetnej letnej kuchynke, aby ním prechádzal cez pozemok žalobcu
a z akého dôvodu je samotné parkovanie prívesného vozíka žalovaným natoľko dôležité a odôvodnené,

aby vyvážilo tak zásadný zásah do vlastníckeho práva žalobcu, akým je zriadenie vecného bremena
na prevažnej časti jemu pripadajúceho novovzniknutého pozemku. V tomto smere nie je napadnutý
rozsudok dostatočne odôvodnený. Pokiaľ súd uvádza, že prívesný vozík žalovaný neprenáša každý
deň, je potrebné uviesť, že vecné bremeno sa zriaďuje natrvalo a bez obmedzenia. Žalobca v odvolaní
pokračoval, že súd takisto vôbec nezohľadnil a neodôvodnil napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k jeho

relevantným námietkam k vyznačenému rozsahu vecného bremena podľa geometrického plánu, ktorý
považujezaneprimeranýaneodôvodnený.Niejezrejmé,prečoprivstupenapozemokparc.č.1516/134
by mala byť šírka koridoru vyhradeného pre prejazd prívesného vozíka 4,35 m a na konci by jeho
šírka mala mať 3 m a prečo nie je dostačujúci rozsah vecného bremena 3 m na oboch hraniciach
pozemku pripadajúcom žalobcovi, ani prečo na prechod prívesného vozíka je potrebný rozsah troch

metrov. Podľa geometrického plánu pri vstupe na pozemok žalobcovi sa ponecháva od domu len 1,15
m na strane jednej a 0,95 m na strane druhej, pričom právu žalobcu je vyhradených 4,35 m. Vecné
bremeno tak zaberá viac ako polovicu novovznikajúceho pozemku pripadajúceho žalobcovi. Na prejazd
jednakým vozidlom žalovaný požaduje na jednom konci väčší rozsah, na druhom menší a vôbec nie jezrejmé, akému účelu to má vlastne slúžiť a prečo je v takomto rozsahu potrebné obmedziť vlastnícke
právo žalobcu. Napadnutý rozsudok v tomto smere odôvodnenie neobsahuje. Pokiaľ ide o rozhodnutie
o trovách konania odvolateľ má za to, že rozhodnutie nie je správne, avšak vzhľadom na absenciu

odôvodnenia stanoveného pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní v rozsahu 80% pre žalovaného
je bližšie neodôvodnené a nepreskúmateľné.

17. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je nedôvodné, pričom
odvolacie dôvody nie sú naplnené z dôvodov, ktoré žalobca prezentuje v písomnom odvolaní, pridržiava

sa preto svojho odvolania a žiada odvolací súd, aby rozhodol v súlade s návrhom v odvolaní žalovaného.

18. Pokiaľ žalobca formálne popiera tvrdenia žalovaného o tom, že stavbu neužíva tak, ako to opisuje
a dožaduje sa dôkazov na preukázanie týchto tvrdení, žalovaný pripomína, že dôkazom je aj jeho
výpoveď a žalobca nikdy neuviedol vlastné tvrdenia o tom, ako má žalovaný stavbu užívať. Takže nebolo
sporné, že stavba slúžila aj ako dielňa a v hornej časti aj na bývanie. Nesporné tvrdenia potom nie

je potrebné osobitne preukazovať. Obrana žalobcu tak bola postavená na formálnom popieraní, jeho
vlastné skutkové tvrdenia však absentujú. Vysvetlenie je jednoduché – žalobca nemá a nemôže mať
vedomosť o tom, čo sa na pozemku denne deje, pretože tam jednoducho nebýva. Nadväzne, pokiaľ ide
o zistenie súdu na čo slúži stavba vo výlučnom vlastníctve žalovaného, sú tieto zistenia správne, pretože
neboli sporné. Na uvedenom nič nemení ani domnievanie sa žalobcu o tom, že žalovaný má páchať

priestupok, nikdy nebol za takýto priestupok potrestaný, ani voči nemu nebolo začaté konanie, takže
úvahy žalobcu sú iba teoretické. Súd pritom nie je navyše oprávnený riešiť zodpovednosť za priestupok.
Pokiaľ žalobca prejavuje nespokojnosť s rozhodnutím v časti, v ktorej bolo zriadené vecné bremeno
prejazdu prívesným vozíkom, žalovaný dáva do pozornosti, že týmto vozíkom žalovaný v minulosti aj
jeho rodičia po pozemku opakovane chodievali a žalobca nepredložil jediný dôkaz aký negatívny vplyv

má tento prevoz vozíka na jeho práva, ako a do akej miery sú obmedzené, či negatívne ovplyvňujú
pozemok po vizuálnej stránke. Predložené fotografie potvrdzujú, že pozemok zostal bezo zmeny, hoci sa
po ňom chodilo aj s vozíkom. V minulosti rodičia žalovaného bežne chodievali po pozemku aj s vozidlom,
čo tiež nemalo žiaden negatívny vplyv ani na práva žalobcu, ani na kvalitu, či vizuálnu úpravu pozemku.
Žalovaný zdôraznil, že výkon jeho práv spočívajúci v prejazde vozidlom, alebo vozíkom po pozemku,

bol dlhé roky nerušený. Až po vyhrážkach žalobcu došlo k robeniu schválností a vytváraniu prekážok,
teda žalobca vytvoril protiprávny stav, ktorým obmedzoval výkon tohto práva žalovaného. Pokiaľ žalobca
poukazuje na to, že pri vstupe na pozemok mu bude pripadať od domu iba 1,15 m na jednej strane
a 0,95 m na druhej a žalovanému má byť vyhradený 4,32 m, opomína pritom fakt, že zriadením vecného
bremena neprichádza o vlastnícke právo, takže žalobcovi bude stále náležať celý pozemok a bude ho

môcť využívať v celom rozsahu. Žalobca bude len musieť na tejto časti pozemku strpieť to, že po ňom
prejde žalovaný s vozíkom alebo motorovým vozidlom. Po tomto prejazde môže opäť žalobca využívať
celý pozemok po celej šírke a dĺžke ako mu patrí.

19. Žalovaný v podanom odvolaní použil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP

s tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd podľa § 390 CSP zrušil
napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol nasledovne:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území D., obec D., okres Galanta, parcela registra „C“, parc. č. 1516/134, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 184 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXX a vyporiadava ho tak, že do
výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje novovytvorenú parcelu č. 1516/134, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 110 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje novovytvorenú

parcelu č. 1516/362, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 74 m2.
II. Súd zriaďuje na novovzniknutej parc. č. 1516/362 vecné bremeno v prospech každodobého
vlastníctva pozemku parc. č. 1516/134 spočívajúce v práve prechodu pešo, ktoré je identifikované
geometrickým plánom č. 5-8/2019, vyhotovený 19.09.2019 Ing. Miroslavom Vestegom, overený
3.10.2019 Okresným úradom Galanta katastrálnym odborom č. G1-1329/2019.

III. Súd zriaďuje na novovzniknutej parcele č. 1516/134 vecné bremeno v prospech každodobého
vlastníka pozemku parc. č. 1516/362 spočívajúce v práve prechodu pešo, prejazdu motorovým vozidlom
do 3,5 tony a prívesným vozíkom, identifikované geometrickým plánom č. 5-8/2019, vyhotovený19.09.2019 Ing. Miroslavom Vestegom, overený 3.10.2019 Okresným úradom Galanta katastrálnym
odborom č. G1-1329/2019, ako aj právo čerpať vodu zo studne nachádzajúce sa na parc. č. 1516/34.
IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi.

20. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že súd jeho návrhom vyhovel iba čiastočne tak, že zriadil
vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prevozu prívesným vozíkom a nezriadil aj
právo prejazdu motorovým vozidlom a právo čerpať vodu zo studne, v čom je rozsudok nedostatočne
zdôvodnený. Žalobca po celý čas konania odmietal akékoľvek navrhované riešenie zo strany žalobcu

(zrejme žalovaného) bez akéhokoľvek logického alebo právneho vysvetlenia, čo sa javilo ako šikanózne.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere sa javí ako absolútne nedostatočné,
pretože súd sa nevysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo
a nie je ani zrejmé, ako pomeroval výhodu žalovaného a povinnosť žalobcu z vecného bremena
spočívajúceho v práve prejazdu motorovým vozidlom. Súd prvej inštancie iba okrajovo naznačil, že
prejazd motorových vozidlom by bol hlučný, avšak iné zdôvodnenie k nezriadeniu požadovaného

bremena v napádanom rozsudku niet. Otázka týkajúca sa zriadenia vecného bremena spočívajúceho
v práve prejazdu motorovým vozidlom v prospech žalovaného a každého ďalšieho vlastníka daného
pozemku je pritom podstatná, nakoľko žalovaný sa tohto bremena domáha od počiatku sporu a prakticky
v každom podaní uvádza skutkové a právne dôvody v prospech zriadenia tohto vecného bremena,
ktoré by bolo v súlade so zákonom aj zásadami primeranosti a nevyhnutnosti. Dôvod, že zriadenie

vecnéhobremenaprávaprejazdumotorovýmvozidlombyvystavovaložalobcuhluku,považuježalovaný
za vágny, nekonkrétny a nepreukázaný, pretože žalobca okrem toho, že tento hluk tvrdil, nijako
nepreukázal, že prejazd motorovým vozidlom je skutočne taký hlučný, že by bol žalobca v neprimeranej
nevýhode. Je potrebné si uvedomiť, že žalovaný by vozidlom prešiel len 4,87 metra na prevodovom
stupni 1, čo hluk ani nespôsobí. Navyše prejazd by používal na opustenie svojho pozemku a následne

na vrátenie sa. Argument hluku považuje žalovaný tiež za absurdný, pretože žalobcova nehnuteľnosť
je priamo v ulici, možno 3 až 4 metre od pozemnej komunikácie, po ktorej prejde omnoho viac vozidiel.
Bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že žalobca sa v rodinnom dome nezdržiava ani polovicu
mesiaca. Žalovaný zdôraznil, že samotný hluk nie je obmedzením žalobcu vo vlastníckom práve vo
vzťahu k pozemku, pretože kvalita a kvantita jeho vlastníckych práv sa zvukom vozidla prechádzajúcim

po pozemku neznižuje. V roku 2011 nastali prvé problémy, keď si žalobca uzurpoval moc rozhodovať
nad pozemkom a do tohto obdobia rodičia žalovaného užívali pozemok aj tak, že po ňom prechádzali
motorovým vozidlom. Javí sa ako nesprávny záver súdu prvej inštancie, že prejazdom motorovým
vozidlom by sa mohla zničiť tráva a poškodiť chodník, keď žalovaný, resp. jeho rodičia užívali pozemok
na prejazd vozidlom 12 rokov. Žalobca nepredložil jediný dôkaz o tom, akým konkrétnym spôsobom

mal byť pozemok alebo chodník poškodený. Takýto stav bez problémov fungoval viac ako desaťročia
a bol narušený až po svojvôli žalobcu. Z týchto dôvodov je pre žalovaného nepochopiteľné, prečo by
mal prísť o svoje právo prechádzať po pozemku s vozidlom, ktoré realizoval roky predtým a iba pre
svojvôľu a protiprávne konanie nového väčšinového vlastníka došlo k zmareniu tohto práva. Žalobcovi
nemôže byť priznaná právna výhoda v tom, že sa na pozemku nezriadi vecné bremeno spočívajúce

v práve prejazdu motorovým vozidlom, ktoré pred protiprávnym počínaním žalobcu bolo bez problémov
vykonávané.

21.Vdruhejčastiodvolaniažalovanýnepovažovalzavadu,akvgeometrickomplánenebolovymedzené
vecné bremeno spočívajúce v práve čerpať vodu zo studne. Prvoinštančný súd nikdy žalovanému

počas konania nenaznačil, že by požadované zriadenie vecného bremena nemalo byť dostatočne určité,
alebo že by existovali akékoľvek vady. Žalovaný sa to dozvedá až z rozsudku, pričom počas konania
ani žalobca účinne nepopieral tvrdenia žalovaného o čerpaní vody zo studne, alebo že by mala byť
čerpaná neprimeraným obmedzujúcim spôsobom, preto žalovaný považuje rozhodnutie v tejto časti
za prekvapivé. Petit vo vzťahu k vecnému bremenu spočívajúcemu v práve čerpať vodu zo studne

bol podľa neho dostatočne špecifikovaný. Ak mal súd pochybnosti, mal postupovať v súlade s ust. §
129 CSP, inak porušil právo žalovaného na spravodlivý proces a právo na prístup k súdu. Keďže ide
o konanie, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu vyplýva z osobitného predpisu, nemal súd zostať
pasívny a rozhodnutie mohol formulovať sám, pretože žalovaný dal dostatočne zrozumiteľne najavo, aký
výrok sleduje vo vzťahu k právu čerpať vodu zo studne. Ak je toto právo dostatočne jasne vymedzené

slovne, potom nie je potrebné zabezpečovať geometrický plán, čo vyplýva aj z judikatúry (R 28/1986).
V tejto súvislosti poukázal aj na závery NS ČR vo veci pod sp. zn. 22Cdo/2131/2004, v zmysle ktorého
v prípade absencie geometrického plánu, ak je však rozsah vecného bremena vzťahujúceho sa na časť
nehnuteľnosti vymedzený vo výroku rozsudku slovne celkom určito, nejde o vadné rozhodnutie súdu.Odborná teória tiež uvádza, že právo čerpať vodu na cudzom pozemku zahŕňa v sebe právo čerpať vodu
z prameňa studne, potoka alebo rieky, a zároveň aj právo cesty (prístupu) k vodnému zdroju (Števček
a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450, komentár, druhé vydanie Praha: C.H.Beck 2019 s. 1371).

22. V závere odvolania žalovaný poukázal na nesprávne a zmätočné vyjadrenia súdu prvej inštancie,
ktoré môžu mať vplyv na správnosť a preskúmateľnosť jeho záverov. V bode 17 odôvodnenia súd
uvádza, že studňa je vo vlastníctve žalobcu, čo žalovaný popieral už v záverečnej reči a skonštatoval,
že studňa bola súčasťou pozemku už dlhé roky od roku 1970, pričom slúžila potrebám oboch vlastníkov.

Odkázal tiež na ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého stavba (v tomto prípade studňa)
nie je súčasťou pozemku. Žalobca pritom nepredložil žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by mu mala
studňa patriť a neuvádzal ani bližšie skutkové tvrdenia k studni a jej užívaniu. Žalovaný poukázal tiež na
rozpor v ods. 28 odôvodnenia, kde sa uvádza, že súd zriadil vecné bremeno aj prejazdom motorového
vozidla do 3,5 tony a čerpania vody zo studne, s čím je v rozpore samotný výrok a niektoré iné body
odôvodnenia, čo zakladá vnútornú rozpornosť a zmätočnosť napádaného rozsudku.

23. K odvolaniu žalovaného predložil žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné
vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, nakoľko nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie a rozhodol v súlade s odvolaním žalovaného.

24. K bodu I. odvolania žalobca uviedol, že žalovaný po celý čas odmietal riešenia navrhované
žalobcom. Žalobca uviedol námietky voči zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu
motorovým vozidlom. Argumentoval tým, že nastáva disproporcia v právach vlastníkov novovznikajúcich
nehnuteľností, právo prejazdu v geometrickom pláne predloženom žalovaným je vyznačené v takom
rozsahu, ktorý nemá logické a vecné odôvodnenie a znemožní nielen akékoľvek účelné využívanie

novovznikajúcej nehnuteľnosti, ale aj susediaceho rodinného domu a zníži aj jeho hodnotu. Žalovaný
neargumentuje potrebou práva prejazdu vo vzťahu k jeho novovznikajúcej nehnuteľnosti, ale vo
vzťahu k už existujúcej susediacej nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, ktorú na neho previedli rodičia.
Žalovaný neosvedčil potrebu požadovaného práva prejazdu motorového vozidla vo vzťahu k užívaniu
nehnuteľnosti v súlade s existujúcim právnym stavom (letná kuchynka). Žalovaný tvrdí, že predmetnú

letnú kuchynku využíva ako dielňu na bývanie, čo nepreukázal, avšak pokiaľ by tomu tak bolo, išlo
by o protiprávne konanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Samotné parkovanie prívesného
vozíka v letnej kuchynke nie je natoľko dôležité a odôvodnené, aby vyvážilo tak zásadný zásah do
vlastníckeho práva žalobcu, akým je zriadenie vecného bremena na prevažnej časti jemu pripadajúceho
novovzniknutého pozemku. Zriadenie vecného bremena v navrhovanom rozsahu bude mať za následok

značný nepomer v hodnote novovznikajúcich nehnuteľností. Žalovaný sa domáha zriadenia vecného
bremena veľmi intenzívne neberúc zreteľ, že to zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami
vlastníkov novovznikajúcich nehnuteľností bez zreteľa na to, že vznikne značný rozdiel v ich hodnote.
Napriek uvedenému žalovaný trvá na svojom návrhu na zriadenie vecného bremena prejazdom
motorovým vozidlom. Žalobca svoj rodinný dom vlastní, má v ňom trvalý pobyt a zdržiava sa v ňom,

má tam svoje bydlisko. Žalovaný sa voči nemu správa šikanózne s prvkami stalkingu, čo sa odráža
na psychickom stave žalobcu a jeho manželky. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca poukázal na výpoveď
žalovaným navrhnutého svedka pána B. G., ktorý uviedol, že tam boli neustále spory a bitky; podstatou
sporu bol pozemok, cez ktorý sestra bratovi nedovolila prechádzať. Svedok tiež uviedol, že v letnej
kuchynke má uložené veci žalovaný, okrem toho je tam uložený prívesný vozík, fúrik, pričom pôvodným

majiteľom táto stavba slúžila najprv ako letná kuchynka a teraz ako úložisko nepotrebných vecí
a vecí, ktoré sa používajú. Podľa žalobcu je teda otázne, či pre úložisko nepotrebných vecí je
nevyhnutné zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovým vozidlom so
všetkými negatívnymi dôsledkami pre žalobcu.

25. K bodu II. odvolania žalovaného vo vzťahu k právu čerpať vodu zo studne žalobca uviedol, že
v tomto smere považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Žalovaný neosvedčil, že by nebolo
možné, aby si sám zriadil studňu na novovznikajúcom pozemku, ani samotnú potrebu čerpania vody
zo studne pre účelné využitie novovznikajúcej nehnuteľnosti. Pokiaľ ako žalovaný tvrdí, letnú kuchynku
využíva ako dielňu a na bývanie a teda prívod vody na susediacu nehnuteľnosť má zabezpečený.

Navyše z jeho návrhu nie je zrejmý spôsob čerpania vody zo studne a rozsah tohto vecného bremena.
Nepreskúmateľnou je tak aj otázka určenia nevyhnutnej miery obmedzenia vlastníckych práv žalobcu pri
výkone tohto práva, ktorého sa žalovaný domáha a prípadné rozhodnutie súdu, ktoré by tomuto návrhuvyhovelo by bolo neurčité alebo by znamenalo, že žalobca by musel žalovanému umožniť čerpanie vody
zo studne kedykoľvek a v akomkoľvek rozsahu a akýmkoľvek spôsobom.

26. Žalovaný vo svojom vyjadrení k ostatne uvedenému vyjadreniu žalobcu uviedol, že zotrváva na
svojich písomných podaniach a ústnych prednesoch v konaní a žiadal, aby odvolací súd rozhodol
v zmysle ním podaného odvolania.

27. Právo prejazdu zakreslené v geometrickom pláne je v takej šírke, ako je samotná dvojkrídlová

brána, nelogické by bolo, ak by mal mať žalovaný presne vymedzený priestor iba cez jedno krídlo
brány, lebo by musel s vozidlom alebo vozíkom kľučkovať a hrozil by vznik škody. Žalobcove vyjadrenia
oznemožneníúčelnéhovyužitiapozemkuajsusediacehodomuzostalivrovinenepreukázanýchtvrdení,
pretože žalovaný po pozemku chodil autom aj v minulosti, pričom kvalita, ani hodnota pozemku, či
domu sa neznížila. Či letná kuchyňa je užívaná na iný účel nie je v konaní podstatné a žalovaný
nikdy nebol zo strany stavebného úradu za nič potrestaný. Tvrdenie, že letná kuchyňa je užívaná ako

dielňa a súčasne slúži na bývanie, bolo v konaní pred súdom prvej inštancie nesporné, lebo ho žalobca
účinnenepoprel.Žalovanýzdôraznil,žežalobcanikdyneuviedolkonkrétnuskutočnosťkedyhožalovaný
reálne obmedzil vo výkone vlastníckeho práva. Žalobca opomína, že zriadením vecného bremena sa
žalovaný nestáva vlastníkom pozemku, ale žalobca ho bude môcť stále užívať. To, že žalovaný prejde
vozidlom po pozemku možno dvakrát denne, pričom prejazd bude trvať niekoľko sekúnd, nemôže

neprimeraneobmedziťžalobcuvovýkonevlastníckehopráva.Žalobcapočasceléhokonanianepredložil
jediný dôkaz, akým spôsobom je rušený a ako mu je znemožnené užívanie rodinného domu a ako sa
znížila jeho hodnota. Žalovaný opätovne poukázal na to, že rodinný dom žalobcu je od cesty z rušnej
ulice iba pár metrov. Podľa žalovaného absurdne vyznieva tvrdenie o šikanóznom spôsobe domáhania
sa vecného bremena, pretože to bol práve žalobca, ktorý bol Krajským súdom v Trnave v konaní

o neodkladnom opatrení označený za osobu, ktorá zneužíva svoje práva na úkor žalovaného. Ak by
bol návrh na exekúciu nedôvodný, nebola by nikdy nariadená a vedená už štyri roky. Tvrdenia žalobcu
o tom, že by mal stalkovať žalobcu a jeho manželku, čo sa má odrážať na ich psychickom stave,
sú neprípustnými novotami v odvolacom konaní, nie sú ničím preukázané a vzhľadom na doterajšie
agresívne správanie žalobcu ani uveriteľné. Keď sa stali spoluvlastníkmi pozemku, rodičia žalovaného

tento pozemok sa požíval na prejazd vozidlom niekoľko rokov bez problémov, až dokiaľ si žalobca
nezačal presadzovať vlastné záujmy.

28. Žalovaný dal súčasne do pozornosti, že začiatkom roku 2020 požiadal Obec D. o vydanie
územnoplánovacej informácie, či je možné preklasifikovať už existujúcu stavbu „letnú kuchyňu“ na

rodinný dom. Obec odsúhlasila zmenu na rodinný dom po splnení požadovaných podmienok. V júni
2020 žalobca kontaktoval listom žalobcu a jeho právneho zástupcu o vyjadrenie, nakoľko k stavebnému
povoleniu bolo potrebné vyjadrenie o pripojení vody a kanalizácie na obecnú infraštruktúru. Žalobca
listy ani neprevzal, jeho právny zástupca áno, avšak nereagovali. Vybavil prípojku vody a elektromer,
aby mohol rodinný dom pripojiť k infraštruktúre. K októbru 2020 boli všetky prípojky schválené tak, že

sa vôbec nedotknú práv žalobcu a v tom istom mesiaci bola podaná žiadosť o zmenu účelu stavby na
rodinný dom. V novembri 2020 bola vykonaná ohliadka zo strany stavebného úradu s tým, že všetky
dokladykstavbesúvporiadku,alejepotrebnýsúhlasžalobcuakopodielovéhospoluvlastníkapozemku.
Žalobca súhlas nedal, stavebné konanie bolo prerušené. Ak za tohto stavu žalobca tvrdí, že budova je
vlastne letná kuchyňa a žalovaný koná protiprávne, ak ju užíva, potom tieto jeho tvrdenia len deklarujú

jeho skutočný úmysel škodiť.

29. K predchádzajúcemu popísanému vyjadreniu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii, že
napadnutým rozhodnutím nastáva disproporcia v právach vlastníkov novovznikajúcich nehnuteľností,

ako aj na námietke, že v geometrickom pláne predloženom žalobcom vyznačený rozsah vecného
bremena nie je odôvodnený. Nepredstavuje obmedzenie vlastníckeho práva len v nevyhnutnej miere,
keď pri vstupe na pozemok by mala mať šírka koridoru pre prejazd prívesného vozíka 4,35 m
a na konci 3 m, nie je zrejmé aká potreba odôvodňuje vymedzenie väčšieho rozsahu obmedzenia
vlastníckeho práva. Rozsah vyznačeného vlastníckeho práva žalobcovi znemožní nielen akékoľvek

účelné využívanie novovznikajúcej nehnuteľnosti a susediaceho rodinného domu rovnako zníži jeho
hodnotu. Zriadenie vecného bremena v navrhovanom rozsahu bude mať za následok značný nepomer
v hodnote novovznikajúcich nehnuteľností. Samotné parkovanie prívesného vozíka žalovaným v letnej
kuchynke nie je natoľko dôležité, aby odôvodňovalo a vyvážilo tak zásadný zásah do vlastníckeho právažalobcu, akým je zriadenie vecného bremena na prevažnej časti jemu pripadajúceho novovzniknutého
pozemku. Žalovaný neosvedčil potrebu požadovaného práva prejazdu motorového vozidla vo vzťahu
k užívaniu nehnuteľnosti. Žalovaný v konaní tvrdí, že predmetnú letnú kuchynku využíva ako dielňu

a na bývanie, čo ničím nepreukázal, avšak pokiaľ by tomu tak bolo, išlo by o protiprávne konanie, ktoré
nemôže požívať právnu ochranu.

30. V závere podania žalobca uviedol, že dňa 25.10.2023 došlo k výkonu štátneho stavebného dohľadu
o spôsobe užívanie predmetnej letnej kuchynky, o čom bola spísaná zápisnica, ktorú k podaniu pripojil.

Štátny stavebný dohľad vykonaním ohliadky na mieste nezistil, že by predmetná letná kuchynka
s prístreškom bola užívaná ako dielňa s bývaním. Žalovaný prostredníctvom splnomocnenca uviedol,
že stavba je v takomto stave od roku 2020, kedy syn požiadal o zmenu účelu stavby; dovtedy bol
v stavbe stôl, kde robili občasné opravy a pohovka, na ktorej občas prespával. Žalovaný tak účelovo
uvádza rozdielne skutočnosti, keď pri výkone stavebného dohľadu už zrazu netvrdí, že predmetnú letnú
kuchynku trvalo využíva ako dielňu a na bývanie a ani sa to nepreukázalo. Z pripojeného záznamu zo

dňa 25.10.2023 aj jeho prepisu vyplýva, že v letnej kuchynke je dnes skladisko záhradného náradia,
sudov, dlažby, nezistilo sa, že by sa stavba letnej kuchyne užívala na bývanie a dielňu. Konanie
o zmene účelu a vyporiadania pozemku bolo rozhodnutím zo dňa 30.11.2020 prerušené do doby
vysporiadaniapozemkuOkresnýmsúdomGalanta.Záveršetreniabol,ženamiestestavbysavuvedený
deň nepreukázalo, že je letná kuchynka s prístreškom užívaná ako dielňa s bývaním.

31. Žalovaný vo svojom vyjadrení k prechádzajúcemu vyjadreniu žalobcu uviedol, že od roku 2020 má
pozastavené stavebné konanie z dôvodu, že Okresný súd Galanta nedokázal za päť rokov do roku 2020
rozhodnúť. Šírka koridoru na úrovni ulice je presne 4,35 m z dôvodu, že prechod sa skladá z dvoch
časti a to bránka (šírka 1,25 m) pre vstup na pozemok pešo a brána pre prejazd autom (3,1 m) vrátane

stĺpov. Samotné vecné bremeno je presne od stĺpa po stĺp bránky, geometrický plán kopíruje okraje už
existujúceho chodníka. Ak by mal prejazd iba šírku 3 m, tak sa nedá dostať z ulice na pozemok, aby
dostatočne otvoril bránu alebo dostatočne neotvorí bránu na prejazd autom, či vozíkom. Na opačnom
konci je šírka 3 m z dôvodu, aby žalobca mohol čo najefektívnejšie využiť svoj dvor a aby sa prechod
vzdialil od žalobcovho okna.

32. K miestnej ohliadke stavebného úradu uviedol, že žalobca si uvedomuje, že nemá žiadne dôkazy
k svojim tvrdeniam, doteraz poskytol iba polopravdy, prekrútené skutočnosti, ohovárania a klamstvá,
kde nič z toho nevie dokázať. Tak sa rozhodol, že žalovaného udá na stavebný úrad. Stavebný úrad
po ohliadke nenašiel žiadne porušenie zákona ohľadne užívania letnej kuchyne a prívodu elektrickej

energie. Žalobca pokračoval udaním na stavebnú inšpekciu v Nitre, kde napadol výsledok kontroly
stavebného úradu. Stavebná inšpekcia potvrdila výsledok stavebného úradu. K podaniu žalovaný pripojil
záznam Obce D. z predmetnej ohliadky zo dňa 25.10.2023. Toto vyjadrenie sa žalovaný rozhodol podať
z dôvodu, že B. I. účelovo prehliadala jeho dôkazový materiál, polopravdám žalobcu bez dôkazu dala
vyššiu dôveru, v rozhodnutí urobila niekoľko školáckych chýb. Žalobca sa po tomto súdnom rozhodnutí

vyjadril, že: „Sudkyňa nepochopila inštrukcie, ktoré dostala ohľadne rozhodnutia, ale na krajskom súde
už vedia, čo majú robiť“. Žalovaného a jeho predchodcov prekvapilo, že v druhom rozhodnutí B. I. úplne
odignorovala päť rokov súdneho sporu a všetky dôkazy strany žalovaného, do súdneho rozhodnutia
zohľadnila iba vyhlásenia žalobcu a jeho svedka, ktorý nie je 6 mesiacov v roku doma. Keďže tento
prípad dozoruje exekútor, žalobca už nemôže robiť schválnosti, pretože už raz dostal pokutu, tak zmenil

taktiku na udania a vyhrážky voči žalovanému a jeho rodičom. Žalovaný stále trvá na skutočnosti, že
žalobca trvalo nebýva na danej adrese, zdržiava sa na nej každý druhý deň v rozsahu 6 až 8 hodín
a následne odchádza v nočných hodinách preč.

33. K tvrdeniu, že sudkyňa JUDr. Eva Foltánová je voči nemu zaujatá uviedol, že mu vyrubila zle

vypočítaný poplatok, že po doplnení vyhlásenia rozsudku ho poslala na zápis katastru aj napriek tomu,
že súdne konanie nie je ukončené a nemôže byť náhoda, že všetky prešľapy zo strany B. I. boli vždy
iba v neprospech žalovaného a jeho predchodcov a nikdy voči žalobcovi. V závere žalovaný zdôraznil,
že verí, že krajský súd dokáže zabezpečiť objektívny a spravodlivý súdny proces, kde sa bude pozerať
acelýsúdnyproces,vrátanevšetkýchdôkazovanieibanavyhláseniabezdôkazov,ktoréurobilžalobca.

Je rozhodnutý, že tento prípad bude ďalej riešiť na súdnej rade, ministerstve spravodlivosti a uvažuje aj
o jeho medializácii. K podaniu žalovaný pripojil kópiu záznamu Obce D. k štátnemu stavebnému dohľadu
realizovanému dňa 5.10.2023, ktorý už bol predtým v kópii doručený žalobcom (č.l. 680 a 681 spisu).34. Keďže odvolacie dôvody (a dôkazy na ich preukázanie) možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) uvedená námietka žalovaného, že JUDr. Foltánová
mala byť zaujatá, teda uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, že rozhodoval

vylúčený sudca, až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, bolo neprípustné a na tento odvolací dôvod
nebol možné prihliadať.

35. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

36. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami
– stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie v nimi napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez ohľadu na rozsah podaných odvolaní (§ 379 písm. c) CSP v spojení s § 142 OZ)
adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaných
odvolaní dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zmeniť (§ 388
CSP).

37. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnosti
(žalobca v rozsahu 3/5 a žalovaný 2/5) zapísanej na LV č. XXX nachádzajúcej sa v k.ú. D., obec D.,
okres Galanta, parcela registra C č. 1516/134 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 184 m2 reálnym
rozdelením.

38. Keďže vo veciach o zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva je spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami sporu, vyplýva z osobitného predpisu (z ust. § 142 OZ), v zmysle § 379 písm. c)
CSP odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaných odvolaní a teda ani jeho vymedzením, voči ktorým
výrokom smeruje. Prieskumnej činnosti odvolacieho súdu podlieha celý rozsudok prvoinštančného súdu
včítane odvolateľmi nenamietaných výrokov I. a II.

39. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo potom komplexne posúdiť celý rozsudok
prvoinštančného súdu vo všetkých jeho výrokoch, vychádzajúc pritom z odvolacích dôvodov
uplatnených oboma odvolateľmi a posúdiť zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva strán
k dotknutej nehnuteľnosti v súlade s ustanovením § 142 OZ. Pokiaľ sa prvoinštannčý súd nevysporiadal

s niektorými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako to
namietajú odvolatelia, v zmysle § 387 ods. 3 CSP tak v potrebnom rozsahu v ďalšom texte činí odvolací
súd.

40. Podľa NS SR v uznesení sp. zn.4Obdo/69/2018 zo dňa 29.5.20230, pri strete dvoch základných

práv musia všeobecné súdy najprv rozpoznať, ktoré základné práva jednotlivých účastníkov sporu sú v
hre, a potom, s prihliadnutím k všetkým rozhodným okolnostiam daného prípadu, musia rozhodnúť tak,
aby pokiaľ to je možné zostalo zachované z oboch základných práv čo najviac. Pokiaľ to nie je možné,
potom bude potrebné dať prednosť tomu základnému právu, v ktorého prospech svedčí všeobecná idea
spravodlivosti, resp. všeobecný princíp (viď napr. nález sp. zn. I. ÚS 353/04, nález sp. zn. I. ÚS 3571/10,

sp. zn. Pl. ÚS 34/09, sp. zn. I. ÚS 1826/11).

41. V zmysle ust. § 142 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej aj len OZ) ak
nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.
Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné,

prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na
to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa
podielov (ods. 1). Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvoprikázanímvecizanáhradualebopredajomveciarozdelenímvýťažku(ods.2). Prizrušeníavyporiadaní
spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v
prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže

byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti (ods. 3).

42. Cit. ust. § 142 ods. 3 OZ umožňuje pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj
zriadenie vecného bremena spojeného s vlastníctvom nehnuteľnosti (in rem), ktoré prichádza
do úvahy len pri vyporiadaní reálnym rozdelením napríklad aj v prípade, keď je nevyhnutné riešiť

skutočnosť, že novovzniknutý pozemok jednej zo strán nemá priamy prístup k verejnej komunikácii.
Vecné bremeno by pritom malo obmedziť vlastníkov novovzniknutých nehnuteľností v rovnakom
rozsahu a pokiaľ to nie je dobre možné, mala by sa táto skutočnosť zohľadniť pri vyporiadaní. Je
na úvahe súdu v akom rozsahu a či zriadi vecné bremeno, pričom zriadenie vecného bremena
musí zohľadňovať čo najmenšie zaťaženie bremenom zaťaženej nehnuteľnosti, aby právo vlastníka
zaťaženého pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej, a ak to odôvodňujú okolnosti veci, je treba

prihliadať i k doterajšiemu spôsobu užívania nehnuteľnosti stranami.

43. Z podaných odvolaní strán je zrejmé, že žiadna z nich nenamieta výrok I., ktorým bolo zrušené
podielové spoluvlastníctvo strán k dotknutej nehnuteľnosti parc. č. 1516/134 o výmere 184 m2 v k.ú.
D. zapísanej na LV č. XXX a vyporiadané tak, že (podľa rozsahu podielového spoluvlastníctva strán

k pôvodnej nehnuteľnosti) do výlučného vlastníctva žalobcu bude prikázaná novovytvorená parc. č.
1516/134 o výmere 110 m2 a do výlučného vlastníctva žalovaného novovytvorená parc. č. 1516/362
o výmere 74 m2 (výrokom I.). Žiadna zo strán v odvolacom konaní nemá námietky ani voči výroku II.
preskúmavaného rozsudku, ktorým bolo na novovzniknutej parc. č. 1516/362 prikázanej žalovanému
zriadené vecné bremeno v prospech vlastníka parc. č. 1516/134 prikázanej žalobcovi spočívajúcej

v práve prechodu pešo (v rozsahu podľa pripojeného geometrického plánu). Podmienky a rozsah
zriadenia vecného bremena prechodom pešo v prospech vlastníka parc. č. 1516/134 na parc. č.
1516/361 (resp. 362) boli splnené, strany s ním súhlasili a ničím zriadenie tohto bremena nenamietali.
Odvolací súd, v danej veci neviazaný rozsahom odvolania, vychádzajúc z odvolacej argumentácie strán,
považoval preskúmavaný rozsudok v uvedenom rozsahu za správny.

44. Sporným bol rozsah vecného bremena zriadeného výrokom III. predmetného rozsudku, ktorým
bolo na novovzniknutej parc. č. 1516/134 (prikázanej žalobcovi) zriadené vecné bremeno v prospech
vlastníka parc. č. 1516/362 (prikázanej žalovanému) spočívajúce v práve prechodu pešo a prevozu
prívesného vozíka v rozsahu podľa označeného geometrického plánu. Žalobca ako v priebehu

prvoinštančného konania, tak aj v podanom odvolaní žiada, aby vecné bremeno cez parc. č. 1516/134
bolo zriadené iba v rozsahu práva prechodu pešo a na druhej strane žalovaný žiada, aby toto vecné
bremeno bolo zriadené ako v rozsahu prechodu pešo, tak i v rozsahu prejazdu motorovým vozidlom
do 3,5 tony a prívesným vozíkom a žiada tiež priznať právo čerpať vodu zo studne nachádzajúcej sa na
tejto parcele. Uplatnená argumentácia odvolateľov je popísaná vyššie.

45. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena v podobe práva žalovaného čerpať vodu zo studne spojenej
s právom cesty, resp. prístupu k tejto studni na nehnuteľnosti prikázanej žalobcovi, bolo potrebné
zohľadniť, že táto studňa sa po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bude nachádzať
na pozemku žalobcu v bezprostrednej blízkosti jeho stavby, mimo prechodovej trasy žalovaného,

v dôsledku čoho zabezpečenie prístupu k nej by si vyžadovalo ďalšie rozšírenie vecného bremena
viaznuceho na nehnuteľnosti prikázanej žalobcovi. V prvoinštančnom konaní sa žalovaný vyjadril, že
by studňu využíval podľa potreby pri svojej dielni (v letnej kuchynke). Nemá teda záujem studničnú
vodu využívať na zalievanie záhrady (kedy by to malo isté opodstatnenie). Z vyjadrení žalovaného
v odvolacom konaní ale vyplýva, že aktuálne už má zabezpečený prívod vody z verejného vodovodu

k predmetnej stavbe (k letnej kuchynke). V zmysle § 217 ods. 2 CSP pre rozsudok (podľa § 378 ods.
1 CSP i odvolacieho súdu) je pritom rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z výpovede žalovaného
na pojednávaní prvoinštančného súdu (dňa 13.9.2021) tiež vyplýva, že studňu nikdy nevyužíval on, ani
jeho právni predchodcovia s odôvodnením, že žalobca im prístup k nej znemožnil, čo ale žalobca na
danom pojednávaní poprel. Nesporným teda zostalo, že žalovaný ani jeho bezprostrední predchodcovia

studňu roky nevyužívali, z čoho možno vyvodiť, že to pre riadne užívanie nehnuteľnosti žalovaného
ani nebolo nevyhnutné. Keďže, ako na to bolo poukázané vyššie, pri prípadnom zriadení vecného
bremena podľa § 142 ods. 3 OZ je potrebné zachovať zásadu čo najmenšieho zaťaženia dotknutej
nehnuteľnosti tak, aby právo vlastníka zaťaženého pozemku bolo obmedzené čo najmenej, pričom saprihliada aj k doterajšiemu spôsobu užívania nehnuteľnosti stranami, odvolací zhodne s prvoinštančným
bol toho názoru, že zriadenie vecného bremena v rozsahu práva žalovaného čerpať vodu zo studne
a zároveň práva prístupu k nej, nebolo dôvodné. V konaní totiž nebolo ničím preukázané, že čerpanie

vody zo studne žalovaným, resp. vlastníkom novovzniknutého pozemku prikázaného žalovanému
je nevyhnutné pre potreby riadneho užívania nehnuteľnosti – parcely prikázanej žalovanému resp.
jeho stavby. Rozšírenie vecného bremena zaťažujúceho pozemok pripadajúci žalobcovi uvedeným
spôsobom by bolo nevhodné i vzhľadom na polohu studne a dlhodobo hlboko narušené vzťahy strán.
Strata studne, resp. prístupu k nej žalovaným pri tomto vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán je

fakticky kompenzovaná tým, že vecné bremeno v prospech nehnuteľnosti pripadajúcej žalovanému na
zaťaženej nehnuteľnosti žalobcu je v podstatne širšom plošnom rozsahu ako vecné bremeno v prospech
nehnuteľnosti prikázanej žalobcovi na nehnuteľnosti žalovaného. Odvolací súd teda nepovažoval za
dôvodné zriadenie daného vecného bremena v podobe práva čerpať vodu zo studne.

46. Pokiaľ ide o rozsah zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka pozemku prikázaného

žalovanému na pozemku prikázanému žalobcovi, nebolo sporné, že priamy prístup k danému pozemku
z verejnej komunikácie je možný len cez parcelu prikázanú žalobcovi, preto ani potreba zriadenia
vecného bremena v podobe prechodu pešo nebola stranami spochybňovaná. Sporným bol ďalší rozsah,
tohto vecného bremena, keď žalovaný požadoval naviac aj prejazd motorovým vozidlom a prívesným
vozíkom, s čím žalobca nesúhlasil. Predmetným rozsudkom bolo zriadené aj vecné bremeno na prevoz

prívesného vozíka (v rozsahu podľa geometrického plánu).

47. Pre posúdenie rozsahu zriadenia predmetného vecného bremena v prospech žalovaného odvolací
súd považoval za rozhodné a nevyhnutné zohľadniť nasledovné: Celá šírka pôvodného pozemku
parc. č. 1516/134 podľa pripojených geometrických plánov dosahuje v prednej časti 6,45 m a v zadnej

časti 6,89 m, dĺžku 14,87 m. Žalovaný sa domáha zriadenia vecným bremenom prejazdu k svojej
nehnuteľnosti stavbe, ktorá od počiatku aj aktuálne je letná kuchynka, ktorá nie je, ani nebola využívaná
na trvalé bývanie. Aj podľa výpovede svedka G. predmetná stavba sa využíva ako úložisko potrebných
anepotrebnýchvecí.Akobolouvedenéužvyššie,vzmysle§217ods.1CSPprerozsudokjerozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia, nie teda situácia, ktorá môže nastať v budúcnosti po jeho vyhlásení. Ak aj

žalovaný, ako preukázal, hodlá v budúcnosti predmetnú stavbu prestavať na rodinný dom, vzhľadom na
jej polohu a existujúce spoluvlastníctvo k priľahlej nehnuteľnosti ústiacej na verejnú komunikáciu, musí
rátať s obmedzeniami s tým súvisiacimi. Z dokazovania ani z pripojených fotografií nevyplýva, že na
predmetnom pozemku majúcemu byť prikázanému žalovanému, sa nachádza stojisko, prístrešok, či
garáž pre automobil. Bolo preukázané, že na pozemku žalovaný odstavoval prívesný vozík. Vo výpovedi

pred prvoinštančným súdom (č.l. 312), žalovaný uviedol, že on sám nie je držiteľom predmetného
prívesného vozíka, je však držiteľom motorového vozidla. Žalovaný v konaní neuviedol dôvody, prečo
sa automobilom potrebuje dostať až k danej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k prívesnému vozíku uviedol, že
si na ňom k svojej stavbe preváža materiál. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za nerozhodné,
ako často a na aké dlhé obdobia sa žalobca zdržiava na rodinnom dome susediacom s predmetným

pozemkom, kde má žalovaný nahlásený trvalý pobyt (tvrdenia strán a svedkov v tomto smere sú
rozdielne). Postačuje, že nehnuteľnosť s rodinou reálne užíva na rekreačné účely, hoci aj prechodne
ako chalupu (ako to tvrdil svedok G.).

48. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu vecného bremena na nehnuteľnosti majúcej pripadnúť

žalovanému bolo tiež potrebné vziať do úvahy, že vecné bremeno sa zriaďuje v rámci vymedzeného
priestoru bez akéhokoľvek časového obmedzenia, čo znamená, že prejazd je možné realizovať aj
vjedendeňvneobmedzenompočteopakovaní.Zároveňsprejazdommotorovéhovozidlajenevyhnutne
spojený hluk, výfuky, narušenie súkromia (čo sú notoricky známe skutočnosti). Okrem toho, určená
prejazdová trasa musí zostať voľná, na jej ploche nie je možné budovanie okrasnej či úžitkovej záhrady,

ani uloženie nábytku, či záhradných doplnkov a neudrží sa ani trávnik. Je nepochybné, že komfort
a možnosti užívania dotknutej nehnuteľnosti sa tým radikálne znižujú. Nemožno nezohľadniť, že celá
šírka dotknutého pozemku je 6,45 až 6,89 metra a vecné bremeno tiahnuce sa po celej dĺžke pozemku
(14,87 m) podľa preskúmavaného rozsudku z nej zaberá v prednej cca polovici pozemku šírku 4,35 m
a v zadnej 3 metre. Vecné bremeno tak pokrýva väčšiu časť pozemku majúceho pripadnúť žalobcovi

a to bez zodpovedajúceho ekvivalentu na pozemku majúceho pripadnúť žalovanému, kde sa zriaďuje
vecné bremeno na prechod peši v šírke cca 1 m na dĺžke 10,14 m. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi,
že prvoinštančný súd nijako neodôvodnil šírku vecného bremena zriadeného na danom pozemku vovzťahu práve k prevozu prívesného vozíka, ktorého šírka (podľa údajov dostupných na internete) môže
byť cca 160 až 180 cm a ani dôvodnosť rozdielu jeho šírky v prednej a zadnej časti.

49. Vychádzajúc z popísaných rozhodných okolností daného prípadu odvolací súd dospel k názoru,
že nie je nevyhnutné ani potrebné a zároveň by nebolo primerané a spravodlivé zriadenie vecného
bremena prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok majúci pripadnúť žalobcovi v prospech pozemku
prikazovaného žalovanému. Jeho zriadenie (zároveň bez zodpovedajúceho ekvivalentu na pozemku
majúceho pripadnúť žalovanému) by výrazne zredukovalo spôsob a možnosti užívania pozemku

žalobcom a zároveň by značne znížilo aj komfort pri jeho užívaní a prirodzene potom aj úžitkovú
i trhovú hodnotu nehnuteľnosti žalobcu. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti argumentuje tým, že v minulosti
jeho rodičia dotknutú nehnuteľnosti užívali na prejazd motorovým vozidlom, je potrebné zdôrazniť, že
prejazd realizovali na pozemku, ku ktorému vtedy sami mali spoluvlastnícky vzťah. Po jeho zrušení
by nastala iná situácia, kedy by vlastník pozemku prikázaného žalovanému vykonával prejazd svojím
motorovým vozidlom po pozemku vlastnícky patriacemu žalobcovi iba z titulu vecného bremena. Pokiaľ

ide o zriadenie vecného bremena v podobe prejazdu prívesným vozíkom, podľa výsledkov vykonaného
dokazovania žalovaný nie je držiteľom (daného) prívesného vozíka. Obmedziť vlastníka pozemku
majúceho pripadnúť žalobcovi za účelom prejazdu prívesného vozíka, ktorý ani nie je vo vlastníctve
žalovaného, potom nie je zdôvodniteľné. Šírka prejazdu vozíkom by pritom musela byť min. dvojnásobná
(min. 2 m) oproti prechodu pešo (cca 1 m), čo by výrazne viac zaťažilo dotknutý pozemok. Pokiaľ

si žalovaný bude potrebovať previezť k svojej nehnuteľnosti nejaký materiál (ako to pred časom robil
prostredníctvom prívesného vozíka), môže tak urobiť za pomoci menších mobilných zariadení, ako je
napríklad fúrik alebo kára, k čomu postačuje bežná šírka chodníka.

50. S poukazom na všetko uvedené potom odvolací súd dospel k názoru, že pri strete daných

vlastníckych práv strán neboli splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena v podobe prejazdu
motorovým vozidlom ani prívesným vozíkom cez parcelu majúcu pripadnúť žalobcovi v prospech
vlastníka parcely majúcej pripadnúť žalovanému. Pre potrebu zriadenia vecného bremena prejazdom
motorovým vozidlom a prívesným vozíkom neboli dostatočné relevantné dôvody a predstavovalo
by neprimerané a nespravodlivé zaťaženie dotknutého pozemku, v rozpore so zásadou potreby čo

najmenšieho obmedzenia zaťaženého pozemku, zároveň bez zodpovedajúcej reciprocity na pozemku
majúcom pripadnúť žalovanému.

51. Z vyššie uvedeného nadväzne vyplýva, že pri zrušení a vyporiadaní predmetného podielového
spoluvlastníctva strán k danej nehnuteľnosti bolo odôvodneným, aby bolo zriadené bremeno na

nehnuteľnosti majúcej pripadnúť žalobcovi v prospech nehnuteľnosti majúcej pripadnúť žalovanému iba
v podobe prechodu pešo. Geodetické vymedzenie rozsahu tohto prechodu je určené v geometrickom
pláne č. 31/2019 (predloženom žalobcom, doručenom právnemu zástupcovi žalovaného na pojednávaní
3.5.2019 - č.l. 311), ktorý vyhotovil GEOS – geodetické služby, s.r.o., Jesenského 652/12, Šaľa, Ing.
Peter Petro, ktorý plán aj autorizačne overil, pričom tento geometrický plán (č.l. 310 spisu) bol aj úradne

overený Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom dňa 20.5.2019. V tomto geometrickom
pláne je presne vymedzený prechod pešo cez novovznikajúci pozemok č. 1516/134 v šírke cca 1
meter, pričom podľa výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 23.5.2019 (žalovaným nepopretej) tento
prechod korešponduje s aktuálne vybudovaným chodníkom a nadväzuje na prechod cez parc. č.
1516/361. Takýto prechod teda rešpektuje terajšie usporiadanie na pozemku, jestvujúce výsadby, aj

dosiaľ zaužívaný prechod.

52. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,

III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcusa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

53. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), (uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).

54. Keďže s poukazom na uvedené prvoinštančný súd dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vychádzal aj odvolací, súd, avšak vec
nesprávne právne posúdil, keď uplatnil síce správnu právnu normu (ust. § 142 osobitne ods. 3 OZ), ale

na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval, a zároveň rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, bolo
nevyhnutné, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388 CSP zmenil
tak, že podielové spoluvlastníctvo strán zrušil a vyporiadal, za súčasného zriadenia vecného bremena,
spôsobom ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

55. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

56. Odvolací súd je toho názoru, že rozhodujúcim pri rozhodovaní o náhrade trov daného konania

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je jeho špecifická povaha - konania iudicium
duplex. Takéto konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek so spoluvlastníkov. Všetky strany
vzájomne sú v postavení procesnej pozície žalobcu a žalovaného súčasne, bez ohľadu na to, kto žalobu
podal. Chýba tu ten, kto by zapríčinil začatie konania svojim protiprávnym konaním, z povahy veci
neexistuje strana, ktorá by bezdôvodne zasahovala do právnej sféry protistrany. Pre určenie „obete

a vinníka“ či „víťaza a porazeného“, teda pre konštatovanie plného úspechu jednej strany na úkor
druhej, tu chýba kľúčový pojmový znak – nebolo porušené subjektívne právo, ktoré by bol žalobca
proti žalovanému nútený pred súdom hájiť. Vyvolanie konania je slobodnou voľbou žalobcu, do ktorého
majetkovej sféry nemusel nikto zasiahnuť a ani ho k podaniu žaloby primäť. Rovnako tak je slobodnou
voľbou iného spoluvlastníka neuzavrieť navrhnutú mimosúdnu dohodu a požadovať určitý spôsob

vysporiadania,leboinajehostraneideovýkonústavnezaručenéhovlastníckehopráva.Akmáprocesná
obrana žalovaného spoluvlastníka rozumný a presvedčivý základ (a nespadá do kategórie zneužitia
práva či obštrukčného chovania), nemožno mu jej uplatnenie klásť na ťarchu a zmenšovať uložením
náhrady trov konania jeho majetkovú sféru v prospech spoluvlastníka, ktorý sa slobodne rozhodol
v spoluvlastníctve naďalej nezotrvať. Žiadna z procesných strán naviac výsledkom konania po finančnej

stránke nestráca, obe získavajú majetkovú hodnotu, s ktorou do konania vstúpili. Nikto z hľadiska
objemu majetku nezískava nič naviac, nikto nič nestráca; majetkovú stratu utrpí každá zo strán „iba“ vo
vynaložených trovách konania.

57. Spor o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva môže byť začatý na základe žaloby

ktoréhokoľvek spoluvlastníka, ktorý sa cíti byť v spoluvlastníctve nespokojný a nechce v ňom zotrvať.
V prípade spoluvlastníctva sa špecificky uplatňuje zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený
zotrvávať v spoluvlastníctve. Pre prípad, že sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva, má každý z nich právo obrátiť sa na súd s návrhom na jeho zrušenie a vyporiadanie.
Platí tiež, že nikoho nemožno nútiť k uzavretiu mimosúdnej dohody (či už sa bráni z objektívnych

či subjektívnych dôvodov). Ak súd zruší spoluvlastníctvo, následne vydá konštitutívne rozhodnutie
o spôsobe jeho vyporiadania, pričom návrhmi účastníkov nie je viazaný, je viazaný iba zákonným
poradím jednotlivých možností podľa § 142 ods. 1 OZ. Voľba konkrétneho spôsobu vyporiadanie je
v konečnom dôsledku na úvahe súdu, strana nad tým nemá fakticky kontrolu.58. Vzhľadom na uvedené nemožno procesný úspech odvodzovať z toho, aký spôsob vyporiadania
jednotliví spoluvlastníci navrhovali, a ku ktorému sa súd v konečnom rozhodnutí priklonil. Ak nie je

súd pri vyporiadaní zrušovaného spoluvlastníctva viazaný návrhmi strán, nie je potom dobre možné
odvíjať procesný úspech vo veci ani od toho, čo bolo medzi účastníkmi sporné a k čomu bolo vedené
dokazovanie.Prizrušeníavyporiadaníspoluvlastníctvanemožnohľadaťvíťazaaniporazeného,pretože
strany nemožno vnímať tak, ako keby jedna bola v práve a druhá nie. Nie je na mieste vytýkať
spoluvlastníkovi, ktorý navrhoval odlišný, než súdom zvolený spôsob vyporiadania, nevôľu k uzavretiu

mimosúdnej dohody, či súdneho zmieru, ak nebol jeho odpor čisto obštrukčného charakteru.

59. I keď rozhodnutia súdov ČR nepatria v zmysle čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP medzi
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, odvolací súd (pri veľmi blízkej, resp. obdobnej
procesnoprávnej aj hmotnoprávnej úprave danej problematiky) odkazuje aj na právny názor a závery
ÚS ČR v náleze sp. zn. I.ÚS 262/2020 zo dňa 10.11.2020, IV. ÚS404/2022 zo dňa 5.4.2022, v

stanovisko pléne PL. ÚS-st. 59/23 zo dňa 13.9.2023 a, ktorý sa vysporiadal i s predchádzajúcou
odlišnou judikatúrou tak NS ČR ako i ÚS ČR, a vydal stanovisko: „v konaní o zrušení a vysporiadaní
spoluvlastníctva, majúcom povahu iudiciu duplicis, ak nie je žaloba zamietnutá, spravidla nemožno určiť,
ktorý účastník mal vo veci plný úspech (§ 142 ods. 1 o. s. r.). Je preto všeobecným východiskom pre
rozhodovanie o trovách konania súladným s ochranou vlastníckeho práva podľa článku 11 ods. 1 a práva

na súdnu ochranu podľa článku 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd, aby žiadny z účastníkov
nemal právo na náhradu trov konania voči inému účastníkovi, ibaže by pre to boli dané zvláštne dôvody“.
Za ústavne konformné východisko pri rozhodovaní o trovách konania, ktorým bolo vyporiadané zrušené
spoluvlastníctvo, vidieť u oboch strán (u všetkých spoluvlastníkov) čiastočný úspech vo veci v zmysle §
142 ods. 2 a 3 OSŘ s tým, že zásadne je namieste rozhodovať, že žiadny z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania, pričom pomerné rozdeľovanie trov konania z povahy veci nemá zmysel, rovnako
ako je v danej fáze konania už vylúčené hľadať považoval na ktorejkoľvek strane plný úspech vo
veci a aplikovať § 142 ods. 1 OSŘ. Ústavný súd ČR ale dodal, že v odôvodnených prípadoch (skôr
výnimočných) možno niektorej zo strán priznať právo na náhradu trov (podľa § 142 ods. 3 OSŘ), lebo
spôsob vyporiadania spoluvlastníctva (stanovenie miery úspechu jednotlivých strán) závisí na úvahe

súdu. Zvláštnymi okolnosťami konkrétneho jedinečného prípadu môže byť napr. obštrukčné chovanie
spoluvlastníka, nezáujem o konštruktívne vyriešenie veci, alebo šikanózny výkon práva. Šikanóznym
konaním však nie je sama osebe skutočnosť, že niektorý (alebo každý) zo spoluvlastníkov navrhuje
prikázanie spoluvlastneného majetku do svojho výlučného vlastníctva. Súd by musel presvedčivo vyložiť
ďalšie dôvody, ktoré by viedli k záveru, že je (výnimočne) namieste danému spoluvlastníkovi uložiť

povinnosť hradiť trovy konania inému spoluvlastníkovi. Podľa Ústavného súdu ČR ďalšie širšie okolnosti,
ku ktorým možno prihliadnuť, plynú z judikatúry najvyššieho súdu – napr. že strany ohľadom predmetu
konania sa aspoň čiastočne dohodli, aké bolo procesné chovanie a stanoviská jednotlivých strán
v priebehu konania, či aké bolo ich konanie pred začatím konania pri snahe o zrušenie spoluvlastníctva
dohodou.

60. Ústavný súd SR sa tiež zaoberal náhradou trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. V náleze sp. zn. III. ÚS 138/22 z 23.6.2022 uviedol právnu vetu:
„Rozhodnutie, podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v spore o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sťažovateľov a žalovanej, ktorá na výzvy sťažovateľov

pred podaním žaloby nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila a na pojednávania sa bez ospravedlnenia
nedostavila, pričom toto rozhodnutie vychádzalo z toho, že pravidlom v obdobnom spore je to, že každý
zo spoluvlastníkov si bude svoje náklady spolu znášať sám a náhradu trov konania strane možno priznať
len ak by boli dané „zvláštne dôvody“, je mimo rámca úpravy paragrafu v § 255 Civilného sporového
poriadku, čo zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa článku 46

odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky“. Obdobne aj rozhodnutie III. ÚS 73/2023 zo dňa 25.mája 2023.
Zohľadnená skutková situácia v spore pred ústavným súdom však bola odlišná ako v predmetnej veci.
Z uvedeného dôvodu na daný prípad sa citovaný nález ústavného súdu nevzťahuje.

61. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II. 43/2023

zo dňa 25.1.2023, ktorý odmietol sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13Co/13/2019-13 zo dňa 27.7.2022, keď krajský súd výrokom IV. svojho rozhodnutia nepriznal nárok na
náhradu trov konania v žiadnej zo sporových strán. Krajský súd poukázal na to, že v danom prípade ide
o konanie iudicium duplex a uviedol tiež, že z hľadiska charakteru, nejde o klasické sporové konanie,v ktorom by jedna z protichodných strán musela vyhrať a druhá by musela prehrať; ak spoluvlastníci
nemôžu vopred presne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu, tak majú všetci rovnaké postavenie
v konaniach, v ktorých ide o rovnaké vlastnícke právo všetkých; ako spravodlivý východiskový bod

pre rozhodnutie o trovách konania sa javí, že každý zo spoluvlastníkov by mal znášať svoje vlastné
trovy konania a nebol by povinný platiť trovy iného spoluvlastníka, pokiaľ na to neexistujú osobitné
dôvody; vzhľadom na priebeh konania, ako aj výsledok odvolací súd dospel k záveru, že neexistujú
osobitné dôvody, na základe ktorých by niektorá zo strán sporu bola v konaní úspešnejšia; preto súd o
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Ústavný súd uzavrel, že „preskúmal napadnuté

rozhodnutieanezistilvskutkovýchaprávnychzáverochnapadnutejčastirozhodnutiakrajskéhosúdunič
ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo o ústavnej neakceptovateľnosti. Krajský súd poskytol jasné,
zrozumiteľné a dostatočné argumenty zodpovedajúce zásadám spravodlivosti pre prijaté rozhodnutie.
Závery krajského súdu v napadnutom rozhodnutí sú riadne uvedené presvedčivé a netrpia absenciou
logiky“.

62. Opierajúc sa o vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že ak súd vyhovie návrhu na zrušenie
spoluvlastníctva a rozhoduje ďalej o spôsobe jeho vyporiadania (príp. schváli zmier) je na procesný
úspech strán, majúcich v konaní s povahou iudici duplicis totožné postavenie žalobcu i žalovaného,
treba pozerať ako na čiastočný (rovnaký) a zásadne nepriznať náhradu trov žiadnej zo strán podľa § 255
ods. 2 Civilného sporového poriadku, s výnimkou ak konkrétne okolnosti veci výnimočne odôvodňujú

priznanie náhrady trov jednej zo strán, čo v danom prípade splnené nebolo, obe strany boli v konaní
aktívne, nesprávali sa obštrukčne, prejavovali záujem o vyriešenie sporu, hoci každá svojím spôsobom.
Odvolací súd, ktorého rozhodnutím sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) preto podľa § 256 ods. 2
v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP voé výroku II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania, ako prvoinštančného, tak i odvolacích.

63. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).