Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200980
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8718200980.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 472 34 466, proti žalovanému:
Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, o
zaplatenie sumy 7.781,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 13Csp/8/2018-180 zo dňa 22.10.2019 takto

r o z h o d o l :

9CoCsp/51/2022

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

9CoCsp/51/2022

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, č.k.
13Csp/8/2018-180, v poradí druhým, rozhodol takto:
„I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 7.781,84 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
10.10.2017 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. V časti o zaplatenie úroku z omeškania v rozsahu nad 5 % ročne žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2018 žiadal, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 7.781,84 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne od 10.10.2017
do zaplatenia. Žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.
V žalobe uviedol, že dňa 23.08.2010 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 18.500 eur za zmluvne dojednaných podmienok. Predmetná
zmluva však neobsahuje viaceré náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Preto žiadal

vydať bezdôvodné obohatenie. Absenciou obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy (§ 9 ods. 2
zák. č. 129/2010 Z.z.) sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 považuje za bezúročný a
bez poplatkov.Žalobca v žalobe uplatnil viaceré právne dôvody, ktoré robia poskytnutý úver bezúročným a bez
poplatkov a tiež také, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť (časti alebo aj celej) zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru: (I) zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru,

(II) zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny a iných poplatkov, (III) zmluva
nezakotvuje právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, (IV) zmluva
umožňuje meniť úrokovú sadzbu zo strany žalovaného, avšak v takom prípade by mala zmluva
obsahovať podmienky, za ktorých môže dôjsť k zmene úrokovej sadzby, a preto v nej musí byť uvedený
index, alebo referenčná úroková sadzba, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru

naviazaná, (V) zákon vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli uvádzané podmienky
a spôsob vykonania zmien úrokovej sadzby, (VI) v zmluve o spotrebiteľských úveroch by mali
byť uvedené aj údaje týkajúce sa poplatkov, ktoré spotrebiteľ počas trvania úverového vzťahu má
dodávateľovi zaplatiť; v samotnej zmluve sú však len príkladmo vymenované niektoré poplatky a vo
vzťahu k nim len odkazuje na sadzobník banky, teda zmluva neobsahuje podmienky, za ktorých je
dodávateľ tieto poplatky oprávnený účtovať; žalobca považuje úverovú zmluvu v tejto časti za absolútne

neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, (VII) viaceré účtované poplatky (napr.
poplatok za vedenie účtu) v zmluve sú neprijateľné a nezákonné, (VIII) úverová zmluva neobsahuje
správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, (IX) ale ak sa s tým súd nestotožní,
potom z dôvodu, že zo zmluvy vyplývajú dva rôzne údaje celkových čiastok, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť,
je úverová zmluva pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť absolútne neplatná (§ 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. Namietal
posudzovanie záväzkového vzťahu ako vzťahu, pre ktorý majú platiť ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z., nakoľko žalobcovi bol poskytnutý úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti, lehota splatnosti bola
dohodnutá na 10 rokov od termínu dočerpania úveru, a v dodatku k zmluve bol termín konečnej

splatnosti zmenený na 06.04.2021. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by zmluva neobsahovala podstatné
náležitosti. Čo sa týka namietaného nedostatku termínu konečnej splatnosti úveru, uviedol, že termín
vo formáte deň, mesiac a rok nemohol byť uvedený, keďže splatnosť bola dohodnutá v nadväznosti na
termín čerpania úveru. Žalovaný tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože dlh neplatil žalobca,
ale záložca, ktorým bola E. B.. Vzniesol námietku premlčania, pretože žalobca vedomosť o vzniku

bezdôvodného obohatenia získal najneskôr dňom 17.09.2015, kedy bol o platbe, ktorú zaslal záložca,
informovaný. Subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 17.09.2017 a žaloba bola podaná
po jej uplynutí.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli dňa 23.08.2010 zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 18.500

eur.Úverbolposkytnutýnarekonštrukciunehnuteľnosti–rodinnéhodomuvF.č.súp.XXX,postaveného
na parc. č. 18/1, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. F.. V zmysle článku III, bodu 1 zmluvy, úver bol
úročený úrokovou sadzbou vo výške 5,74 % p.a., ktorá bola platná do 05.09.2011. V zmysle bodu
2 sa zmluvné strany dohodli, že banka vždy, najneskôr tri týždne pred ukončením platnosti úrokovej
sadzby, zašle dlžníkovi oznámenie o novej výške a dobe platnosti úrokovej sadzby, dohodnutej v súlade

s obvyklou úrovňou úrokových sadzieb pre daný typ úveru v banke a podľa vyhodnotenia osobnej
a finančnej situácie dlžníka. V zmysle bodu 3, pokiaľ dlžník nebude súhlasiť so zmenou úrokovej sadzby,
je povinný túto skutočnosť banke písomne oznámiť najneskôr týždeň pred dňom ukončenia platnosti
úrokovej sadzby a v takom prípade je povinný splatiť celý zostatok istiny a príslušenstvo, najneskôr
ku dňu ukončenia platnosti úrokovej sadzby. V článku III, bode 5 je uvedená RPMN vo výške 7,06 %

a celková čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť vo výške 24.902,40 eura. V zmysle článku IV sa strany
dohodli, že dlžník môže dočerpať úver v celom rozsahu do 03.03.2011. V zmysle článku VI, bodu 1
zmluvy, úver mal byť splatený najneskôr do 10 rokov od termínu jeho dočerpania. Úver mal byť splácaný
v mesačných splátkach v počte 120, a to vždy k tretiemu dňu v mesiaci vo výške 202,98 eura, a to za
predpokladu, že dlžník dočerpá celý úver v termíne podľa článku IV ods. 1 zmluvy. V opačnom prípade

banka oznámi dlžníkovi výšku anuitnej splátky zodpovedajúcu vyčerpanému úveru.
Za účelom zabezpečenia úveru bola uzavretá záložná zmluva, predmetom záložného práva bol rodinný
dom č. súp. XXX v F..
Žalobcapočastrvaniaúverovéhovzťahuvyplatilztituluistinysumu18.500eur,ztituluzmluvnýchúrokov
sumu 5.169,38 eura, z titulu poplatkov sumu 872,14 eura a z titulu úrokov z omeškania sumu 1.740,32

eur. Žalobca teda spolu uhradil sumu 26.281,84 eura.
Dňa 01.03.2013 bol k zmluve uzavretý Dodatok č. 1, ktorým bola zmenená úverová zmluva v časti
termínu konečnej splatnosti úveru tak, že táto bola dojednaná na deň 16.04.2021.Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 497 Obch. zák., ďalej podľa zák. č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom k momentu uzavretia zmluvy (§ 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 2), podľa § 451 ods. 1, 2 OZ,
§ 100 ods. 1 OZ, § 107 ods. 1, 2 OZ, § 563 OZ, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.

Výrok o trovách konania odôvodnil úspechom žalobcu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je jednoznačne
zmluvou spotrebiteľskou. Za spotrebiteľskú zmluvu ju označil samotný žalovaný; účel poskytnutia úveru;
rekonštrukcia nehnuteľnosti, aj dohodnutá doba splatnosti úveru v čase jej uzavretia, svedčia o tom, že
žalobcovi žalovaný poskytol spotrebiteľský úver.

Tento charakter bol ustálený aj v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu (sp. zn. 4Co/15/2019
zo dňa 25.4.2019 – pozn. odvolacieho súdu), preto na daný právny vzťah je potrebné aplikovať zák.
č. 129/2010 Z.z.
Prvoinštančný súd sa zaoberal aktívnou (vecnou) legitimáciou žalobcu, keď túto spochybnil žalovaný
tým, že časť dlhu hradila E. B., ktorá bola v postavení záložcu. Prvoinštančný súd zistil, že E. B. sa so
žalobcom navzájom vysporiadali a pokiaľ u žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, tak len na úkor

žalobcu ako druhej zmluvnej strany. V tomto rozsahu považoval súd obranu žalovaného za nedôvodnú.
Ďalej prvoinštančný súd skúmal ex offo náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere namietané žalobcom.
Pokiaľ sa týka námietky vo vzťahu k zmene úrokovej sadzby a k absencii podmienok a spôsobu
vykonania zmien úrokovej sadzby, vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu (sp. zn.
4Co/15/2019), kde odvolací súd jednoznačne konštatoval, že v zmluve o úvere v bode III, bod 1.2 zmluvy

je dojednaná fixná úroková sadzba a nie je potrebné, aby v zmluve bol uvedený aj index a predpoklady
zmeny úrokovej sadzby. Preto uvedenú námietku prvoinštančný súd považoval za nedôvodnú.
Ani námietku o chýbajúcom údaji o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
a poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom nepovažoval súd
za dôvodnú. Okrem poukazu odvolacieho súdu (sp. zn. 4Co/15/2019) na uznesenie NS SR sp. zn.

3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 a na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016
poukázal aj na to, že NS SR vo viacerých stanoviskách konštatoval, že eurokonformným výkladom
§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 možno dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby
zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútorných skladieb jednotlivých splátok. Účelom tohto
ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy o úvere k dispozícii v číselnom vyjadrení

informáciu, aká časť bude v tej-ktorej splátke pripadať na istinu, úroky a iné platby. Vychádzal nielen
z rozsudku ESD z 9.11.2016 vo veci C-42/15 a uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017, ale aj ďalších
rozhodnutí s tým, že riešenie tejto otázky považoval už ustálené rozhodovacou praxou NS SR. Keďže
zmluva uzavretá stranami obsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok, nemožno konštatovať
v tomto prípade dôvod na aplikáciu § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.

Z argumentov žalobcu, z ktorých malo vyplývať, že poskytnutý úver má byť posúdený ako bezúročný,
mal za relevantný len ten, ktorým žalobca namietal absenciu vyjadrenia termínu konečnej splatnosti
úveru. V tejto súvislosti odkázal na názor, ktorý mal vyplynúť z uznesenia odvolacieho súdu č.k.
4Co/15/2019-154, ktorým bol zrušený pôvodný rozsudok vo veci, rozsudok č.k. 13Csp/8/2019-111
z 19.10.2018. Z názoru odvolacieho súdu má vyplývať, že v zmluve uvedené vyjadrenie termínu

konečnej splatnosti nezodpovedá zákonnej požiadavke určenia termínu splatnosti jasne, zrozumiteľne.
Súd prvej inštancie uviedol, že to, ako je vyjadrený termín konečnej splatnosti v zmluve o úvere, ktorá
bolauzatvorenámedzistranaminespĺňariadneuvedenietermínukonečnejsplatnosti,pretožezozmluvy
nie je zrejmé, čo sa myslí pod pojmom dočerpanie úveru, teda či ide o deň, kedy bol daný príkaz zo
strany dodávateľa k uskutočneniu bankového prevodu klientovi, alebo deň pripísania požičanej sumy

na účet klienta. Pre tento dôvod dospel súd prvej inštancie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru s konštatovaním, že tento dôsledok má absencia aj len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy.
Žalovaným vznesenú námietku premlčania nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú. Uviedol, že
nie je vylúčené, aby subjektívna a objektívna lehota začala plynúť súčasne. Musí byť však splnená
podmienka, že oprávnená osoba má jednoznačnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia.

V danom prípade objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 08.09.2015, kedy došlo k splateniu
zostatku úveru. Nebolo preukázané, že by súbežne začala plynúť aj subjektívna premlčacia doba.
Podľa súdu prvej inštancie, ak žalobca poukazoval na to, že o skutočnosti, že mohlo dôjsť k vzniku
bezdôvodného obohatenia sa dozvedel až zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa
23.08.2017, až týmto dňom začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Zo strany žalovaného nebolo

dôkazmi spochybnené toto tvrdenie žalobcu. Preto dospel súd k záveru, že subjektívna premlčacia doba
mohla začať plynúť najskôr dňom ako tvrdil žalobca. Pokiaľ žaloba bola podaná 20.02.2018, žalobca
uplatnil svoj nárok pred uplynutím subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby.Keďže zmluva o úvere, ktorá bola medzi stranami uzavretá je bezúročná a bez poplatkov, žalovanému
vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 7.781,84 eura, ktoré je povinný vydať žalobcovi.
Zamietavý výrok napadnutého prvoinštančného rozsudku nebol napadnutý odvolaním, preto v tejto časti

sastalrozsudokprávoplatným.Týkalsazamietnutéhonárokunavydaniesumy1.740,32eurazaplatenej
žalobcom ako úroky z omeškania, ktorý nárok žalobca nepreukázal.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to voči vyhovujúcemu výroku a výroku o nároku na
náhradu trov konania z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie

nesprávne vyhodnotil dve sporné otázky a následne nesprávne rozhodol. Týmito otázkami boli absencia
termínu konečnej splatnosti úveru a začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, čím nesprávne
právne posúdil vec.
Podľa žalobcu zmluva o úvere nespochybniteľne obsahuje termín konečnej splatnosti úveru. Vyjadrenie
termínu je jasné, určité a zrozumiteľné, a spĺňa všetky náležitosti kladené na tento údaj právnou úpravou.
Takéto vyjadrenie je dokonca k prospechu spotrebiteľa, keďže on sám svojim konaním, podaním

žiadosti o čerpanie úveru, v ktorej uvedie dátum požadovaného čerpania, určí tento termín. Žalovaný
uviedol, že súd prvej inštancie na podporu svojho záveru o absencii termínu konečnej splatnosti úveru
uvádza ničím nepodložené tvrdenie o nepochybnom pojme „dočerpanie úveru“. Súčasťou zmluvy sú
aj obchodné podmienky, ktorými je vymedzený pojem čerpanie úveru. Je uvedené, že poskytnutím
peňažných prostriedkov sa rozumie deň odpísania z úverového účtu dlžníka. V tejto súvislosti uviedol,

že obe súdom prvej inštancie spomenuté vymedzenia, dátum zadania príkazu bankou a pripísania
peňažných prostriedkov spadajú z povahy veci do toho istého dňa a samozrejme, sa zhodujú aj s
dátumom odpísania peňažných prostriedkov z úverového účtu dlžníka a aj s dátumom požadovaného
čerpania, ktoré stanovil klient. V tomto prípade sa jednalo o dátum 13.09.2010. Žalovaný poukázal tiež
na to, že súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že pri uzatváraní dodatku k zmluve, v

čase keď už bolo možné termín konečnej splatnosti úveru uviesť vo formáte deň, mesiac a rok, je presne
takto tento termín v zmluvnom texte vyjadrený.
Súd prvej inštancie nesprávne stanovil aj začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, kde síce
uviedol, že je rozhodujúce poznanie skutkových okolností, nie znalosť právnej kvalifikácie, ale napriek
tomu začiatok plynutia premlčacej doby určil na deň, keď bolo žalobcovi doručené stanovisko

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ich právna analýza právnej kvalifikácie). Poukázal tiež
na to, že zo žalobcovej výpovede vyplynulo, že na základe presvedčeni o bezdôvodnom obohatení
oslovil pani E. - G., Združenie na ochranu práva spotrebiteľa a následne Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.
Žalovaný uviedol, že záložca dňa 08.09.2015 poukázal čiastku 20.443 eur na účet č. 4019452988.

Uvedená platba bola dňa 09.09.2015 prijatá. S najväčšou pravdepodobnosťou už v tento deň mal
žalobca vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno zodpovednosť za (tvrdené) bezdôvodné
obohatenie vyvodiť. Preukázateľne touto vedomosťou žalobca disponoval dňa 17.09.2015, keď bol o
platbe a o vysporiadaní pohľadávky informovaný zamestnankyňou žalovaného. Tento deň je teda nutné
posúdiť ako začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula najneskôr 17.09.2017. Je tak

zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.
Podľa žalovaného súd prvej inštancie vyhotovil rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa kvalitatívne
nároky, ktoré sa naň kladú. Argumenty uvádzané súdom si nesmú navzájom odporovať a rozhodnutie
nemá byť nepreskúmateľné. Nepreskúmateľné rozhodnutie, ktorým je aj odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie, je priamym zásahom do práva žalovaného na spravodlivé konanie a

súdnu ochranu.
Žiadal preto, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu
zaviaže k náhrade trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním

napadnutom rozsahu považuje za správny.
Pokiaľ žalovaný spochybňuje správnosť právneho posúdenia súdu prvej inštancie k absencii uvedenia
termínu konečnej splatnosti úveru, uviedol, že údaj o termíne konečnej splatnosti úveru je v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch esenciálnou náležitosťou samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a musí byť v tejto obsiahnutý explicitne, a to presným dátumom, vo formáte deň, mesiac, a rok, pričom

akékoľvek iné vymedzenie daného okamihu nie je možné považovať za dostatočné explicitné vyjadrenie
tohto termínu, keďže spotrebiteľ by si v prípade záujmu o tento údaj musel okamih konečnej splatnosti
úveru vyvodiť len z ostatného obsahu zmluvy. Takýto názor vyplýva z rozhodnutí krajských súdov aj
okresného súdu.Nie správna je aj argumentácia žalovaného vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej doby. V
prejednávanej veci žalobca plnil žalovanému na základe uzatvorenej spotrebiteľskej úverovej zmluvy.
Teda plnil to, čo mu výslovne vyplývalo priamo z uzatvoreného právneho úkonu. Plnil svoje povinnosti

splácať na účet svojho veriteľa jednotlivé splátky úveru, ako mu táto povinnosť vyplývala zo zmluvy o
úvere.Ažpotomakosaskutočnedozvedelpodstatnúskutočnosť,žežalovanýnemánároknaakékoľvek
plnenie v rozsahu akýchkoľvek úrokov a poplatkov, je možné hovoriť o tom, že žalobca skutočne spoznal
všetky podstatné skutkové okolnosti týkajúce sa bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalovaný v odvolaní,
vo vzťahu k posudzovaniu plynutia subjektívnej premlčacej doby odkazoval na rozhodnutia súdov,

napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/121/2009, uviedol, že v konaní,
v ktorom najvyšší súd posudzoval tam prejednávanú vec, nevystupoval žiadny spotrebiteľský prvok.
Vo veci, ktorú posudzoval súd prvej inštancie bola však posudzovaná právna otázka začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením zo spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, na ktorú sa zo zákona vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Ide teda o
špecifickú situáciu. Podľa žalobcu, z ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a slovného

vymedzenia „keď sa oprávnený dozvie“, je potrebné vyvodiť, že oprávnená osoba musí nadobudnúť
skutočnú vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie
je možný predpoklad, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohla,
alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Ak spotrebiteľ mal získať skutočnú, (nie
len predpokladanú) vedomosť o bezdôvodnom obohatení, musel poznať z uzatvorenej zmluvy rozsah

povinností vyplývajúcich zo zmluvy (obsah zmluvy), a samotné plnenie zo zmluvy, ako aj skutočnosť,
že veriteľ nemá na základe danej zmluvy nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých
finančných prostriedkov. Na to, aby spotrebiteľ mal vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu
vôbec došlo, je potrebné, aby mal vedomosť o všetkých týchto uvedených skutočnostiach a najmä o
poslednej skutočnosti.

Žalobca poukázal aj na to, že pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, námietka má byť
kvalifikovaná. V prejednávanom prípade však k tomu nedošlo, keďže žalovaný v námietke premlčania
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé na základe čoho je možné nepochybne
dospieť k záveru, že vedomosť o tom, že k bezdôvodnému obohateniu dochádza, a kto sa bezdôvodne
obohacuje, mal žalobca už v čase zaplatenia tej-ktorej splátky plnenej nad rámec istiny poskytnutého

úveru. Podľa žalobcu žalovaný v konaní svoju námietku premlčania v konaní riadne neodôvodnil, ale
túto ani nepodložil relevantnými dôkazmi. Dôkazné bremeno v prípade tejto skutočnosti spočívalo na
jeho strane.
Žalobca zdôraznil, že o tom, kto sa na jeho úkor obohatil sa dozvedel až po doručení stanoviska
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 23.08.2017, pričom skorší dátum zistenia

existencie bezdôvodného obohatenia žalobcom nebol v predmetnom konaní nijako preukázaný.
Žalovaný na prejednávaný prípad aplikuje nesprávny výklad subjektívnej premlčacej doby, na základe
čoho sa absolútne nezaoberá subjektívnou skutočnosťou - existenciou skutočnej vedomosti žalobcu
o existencii bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti odkázal na viaceré rozhodnutia krajských
súdov, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/121/2009 a uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 413/2013-9.
Podľa žalobcu nie je dôvodný ani odvolací argument o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Odôvodnenie rozsudku obsahuje rozsiahlu popisnú časť, dôkazy, aj to ako sa s vecou
zaoberal, čiže právne posúdenie.
Žiadal preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutom

rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. O odvolaní žalovaného rozhodol v poradí druhým rozsudkom odvolací Krajský súd v Prešove pod sp.
zn. 9CoCsp/5/2020, ktorý napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu zamietol.
Priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania

vrozsahu100%stým,žeovýšketrovbuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesením.
Rozsudok sa stal právoplatným dňa 22.1.2021. Odvolací súd považoval námietku žalovaného, že
v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, za dôvodnú, rozhodnutie prvoinštančného
súdu o aplikácii § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za nesprávne. Nárok žalobcu bol vyhodnotení
ako premlčaný.

5. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca.6. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo/119/2021 zo dňa 24.8.2022 rozsudok Krajského súdu
v Prešove z 26.11.2020 sp. zn. 9CoCsp/5/2020 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Dovolací súd uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd odklonil od skoršieho záväzného právneho názoru

v zrušujúcom uznesení (sp. zn. 4Co/15/2019), nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie (ktorý
sa z dôvodov hospodárnosti konania obmedzil pri konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru len na absenciu údaju o termíne konečnej splatnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm.
f/ zákona č. 129/2010 Z.z.) a vo veci meritórne rozhodol (opätovnému zrušeniu prvoinštančného
rozhodnutia bránilo ustanovenie § 390 CSP), bol povinný posúdiť dôvodnosť žaloby a náležitosti zmluvy

ospotrebiteľskomúverevzmysleustanovenia§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ajvovzťahukzvyšným
obligatórnym náležitostiam požadovaných zákonom, ktoré v zmysle hmotnoprávnych námietok žalobcu
predmetná zmluva neobsahuje a ktorých absencia (rôzne nedostatky) spôsobuje, že poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov, resp. majú za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru.
Dovolací súd dospel k záveru, že za danej procesnej situácie, v ktorej sa odvolací súd po opätovnom

rozhodnutí veci súdom prvej inštancie ocitol, mohol k zamietnutiu žaloby pristúpiť iba v prípade, ak
by ani jeden z uplatnených dôvodov o bezúročnosti a bezpoplatkovosti (resp. neplatnosti) zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neobstál. Inými slovami, bolo povinnosťou odvolacieho súdu všetkými dôvodmi
uplatnenými v žalobe osobitne sa skutkovo a právne zaoberať a vysvetliť, prečo ten-ktorý tvrdený dôvod
o tom, že poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. (platného

a účinného v čase uzavretia zmluvy) je bezúročný a bez poplatkov, resp. že úverová zmluva je neplatná
a neobstojí.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal

rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie, ktoré
rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo.
V rámci prípravy rozhodnutia o odvolaní žalovaného odvolací súd v konaní sp. zn. 9CoCsp 5/2020 vyzval
strany sporu v súlade s ustanovením § 382 CSP k tomu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia
§ 272 Obchodného zákonníka a k § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní

neboli použité.
Žalobca vo vyjadrení k výzve súdu poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka so
zdôraznením, že aplikácia § 272 Obchodného zákonníka nepripadá do úvahy. Pokiaľ ide o § 40 ods. 2
Občianskeho zákonníka, s aplikáciou tohto ustanovenia súhlasí. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.

8. Podľa § 455 OZ je odvolací súd, súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, povinný riadiť sa
právnym názorom vysloveným dovolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí ako v hmotnoprávnej, tak aj
procesnoprávnej rovine.
Preto odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, keďže prvoinštančný súd sa z dôvodu hospodárnosti
zaoberal len dôvodom pre posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti záväzkového vzťahu podľa §

9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Zistil, že tento údaj zmluva o úvere neobsahuje, zo zmluvy
o úvere nie je možné jednoznačne tento deň určiť, preto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov
a tým nastali podmienky na vrátenie bezdôvodného obohatenia žalobcovi v rozsahu 7.781, 84 eur
s prísl. Ostatné dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru buď nepovažoval za také, kde je dôvodná
aplikácia § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. alebo ich neskúmal.

Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalovaný na podanom odvolaní trval. Namietal všetky tvrdené
dôvody o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy. Žiadal prvoinštančný rozsudok zmeniť,
žalobu zamietnuť. Uplatnil si trovy konania.
Žalobca na odvolacom pojednávaní na podanej žalobe trval, žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil. Nesúhlasil s tým, že nárok je premlčaný. Poukázal na absenciu indexu alebo údaja

o referenčnej úrokovej sadzbe. Namietal neplatnosť zmluvy pre rozpor sumy celkovej čiastky, ktorú má
spotrebiteľ uhradiť a sumy ako násobku výšky mesačnej splátky a počtu splátok, spornosť zmluvne
určených poplatkov a vplyv na RPMN. Uplatnil si trovy konania.

9. Odvolací súd zopakoval na pojednávaní dokazovanie v nevyhnutnom rozsahu, ktorý sa týka zistenia

skutkových okolností namietanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, resp. neplatnosti úveru. Odvolací
súd v zmysle právneho názoru dovolacieho súdu skúmal dôvodnosť podaného odvolania žalovaným
a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.10. Žalobca, právne zastúpený, podal na súd prvej inštancie dňa 20.02.2018 žalobu, ktorou sa domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia v sume 7.781,84 eura od žalovaného, založenú na tvrdení o tom, že
medzinímažalovanýmboladňa23.08.2010uzavretázmluvaospotrebiteľskomúvere,nazákladektorej

žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 18.500 eur, náležitosti zmluvy však nezodpovedali zákonom
vyžadovaným náležitostiam záväzkového vzťahu, je jedným z účastníkov ktorého je spotrebiteľ.
Konkrétne chýbajú náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto úver,
ktorý bol na základe tejto zmluvy poskytnutý, je úverom bezúročným a bezpoplatkovým. Keďže žalobca
žalovanému uhradil nad rámec istiny poskytnutého úveru čiastku 7.781,84 eura, na strane žalovaného

vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré má žalobcovi vydať.

11. Skutkové tvrdenie o tom, že medzi stranami sporu, žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom,boladňa23.08.2010uzatvorenázmluvaoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru,spornýmineboli.
Z listín zo spisu vyplýva uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 161602. Podľa tejto
zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 18.500 eur za účelom rekonštrukcie

nehnuteľnosti, ktorý bol zabezpečený nehnuteľnosťou. Dohodnutá bola ročná úroková sadzba 5,74 %,
platná do 05.09.2011 s tým, že 3 týždne pred dňom ukončenia jej platnosti bude dlžníkovi zaslané
oznámenie o novej výške a o platnosti dohodnutej úrokovej sadzby v súlade s obvyklou úrovňou
úrokových sadzieb pre daný typ úveru v banke. Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená
vo výške 7,06 %. Celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť predstavovala 24.902,40 eura, priemerná

hodnota RPMN bola 9,10 %. Zo zmluvy vyplýva, že dlžné strany sa dohodli, že dlžník zaplatí úver
najneskôr do 10 rokov od termínu jeho dočerpania. Peňažný záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmluvy
zanikne jeho splatením.
Žalobca ako dlžník sa zaviazal splácať úver v mesačných anuitných splátkach, ktorých počet je 120
každého 3. dňa v každom mesiaci vo výške 202,98 eur.

Úver bol zabezpečený okrem záložného práva aj dohodou o zrážkach zo mzdy.
Nie sporným bolo aj uzavretie Dodatku č. 1 k predmetnej zmluve, na základe žiadosti dlžníka, kde
predmetným dodatkom sa článok VI. bod 1 zmluvy o úvere, upravujúci splatenie úveru zmenil tak, že
zmluvné strany sa dohodli, že dlžník splatí úver najneskôr do 06.04.2021 (dátum konečnej splatnosti
úveru po odklade splátok a peňažný záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmluvy zanikne jeho splatením).

Nebolo sporné tvrdenie žalobcu o tom, že na úhradu úveru bola ním poukázaná čiastka 26.281,84 eura.

12. Zásadne sporným a rozhodujúcim bolo právne posúdiť tvrdenie žalovaného o tom, že na jeho strane
bezdôvodné obohatenie nevzniklo keďže zmluva zodpovedá zákonom predpokladaným a vyžadovaným
náležitostiam. Zásadným bolo tiež posúdiť relevantnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania, z

dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby nároku, ktorý uplatnil žalobca na súde ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy. Dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa§272ods.1Obchodnéhozákonníkazmluvavyžadujepreplatnosťpísomnúformuibavprípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa

môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba
písomne.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy medzi stranami sporu, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka v platnom znení, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 cit. zákona bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase vzniku zmluvy medzi
stranami sporu, vyžadovanou v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, bolo uvedenie doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti zmluvy.
Podľa článku VI. bodu 1 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej stranami sporu dňa
23.08.2010, zmluvné strany sa dohodli, že dlžník splatí úver najneskôr do 10 rokov od termínu jeho
dočerpania. Peňažný záväzok dlžníka vyplývajúci zo zmluvy zanikne jeho splatením.

Čo sa týka požiadavky na uvedenie doby trvania zmluvy je nepochybné, že formulácia druhej vety v bode
1 článku VI. zmluvy zodpovedá zákonnej požiadavke. Je jasné, že trvanie zmluvy je totožné s trvaním
peňažného záväzku žalobcu voči žalovanému, t.j. do jeho zániku. Uvedené žalobca ani nerozporoval.
Určujúcim a zásadným bolo to, či zmluva, či už vo forme a znení ako bola podpísaná jej stranami pri jej
vzniku, alebo ako celok, t.j. vrátane dodatku k nej, zodpovedá zákonnej úprave.

Zákon č. 129/2010 Z.z. vo vzťahu k náležitosti vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. f) nenormuje v zmysle
jednoznačného vymedzenia zákonom použitý pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Z dôvodovej správy k vyhlásenému zneniu zákona vyplýva len potreba zrozumiteľnej informovanosti o
tejto náležitosti.
Termín je slovo latinského pôvodu pre vymedzenie určeného, stanoveného času pre realizáciu nejakého

úkonu, dosiahnutia niečoho, splnenia. V tomto zmysle vymedzením času môže byť konkrétne určený
deň alebo iná skutočnosť spôsobilá identifikovať stanovený čas, t.j. termín splnenia.
V tejto súvislosti sa priliehavým javí odkaz na názor Ústavného súdu Českej republiky v rozhodnutí
sp. zn. I. ÚS 331/1998, podľa ktorého pri výklade právneho úkonu je nepísaným právnym pravidlom
predpoklad, podľa ktorého žiadny normotvorca nezamýšľa dať tvorenému aktu absurdné alebo

nerozumné následky. Súd by sa preto mal pri výklade zmluvy vyhnúť najmä takému výkladu, ktorý je
pochybný najmä s obsahom na absurdné, či problematické dôsledky, ku ktorým vedie.
Podľa prvej vety bodu 1 článku VI. zmluvy v znení platnom v čase jej uzavretia (23.08.2010), bol termín
splatenia vymedzený „najneskôr do 10 rokov od termínu jeho dočerpania“.
Je zrejmé, že akémukoľvek inému, na zmluve neparticipujúcemu subjektu, tento časový údaj nemôže

byť jasný, nakoľko informáciu o „dočerpaní“ nemusí mať.
Zmluva je však dvojstranný právny úkon určený jej účastníkom, ktorí, alebo niektorý z nich, môže jej
dôsledky ovplyvniť, ak mu to znenie zmluvy umožňuje.
V prejednávanom prípade možnosť ovplyvniť konečnú splatnosť zmluvy bola na strane žalobcu, keďže
je to dlžník, ktorému sa veriteľ zaviazal poskytnúť úver v zmluvne dohodnutej výške, ktorý sa môže

rozhodnúť, kedy úver „dočerpe“. Dočerpaním sa logicky nemôže rozumieť nič iné ako to, že v dôsledku
„čerpania“ úveru sa peňažné prostriedky dostávajú do dispozičnej majetkovej sféry dlžníka. V tomto
zmysle konštrukcia súdu prvej inštancie o údajnej nezrozumiteľnosti toho, či sa dočerpaním úveru má
myslieť deň „kedy bol daný príkaz zo strany dodávateľa k uskutočneniu bankového prevodu klientovi
alebo deň pripísania požičanej sumy na účet klienta“ obstáť nemôže, a je možné súhlasiť s názorom

žalovaného, že zmluvou dohodnutá formulácia bola v prospech dlžníka, ktorý bol tým subjektom, ktorý
daný časový faktor mohol ovplyvniť a musel byť tak uzrozumený s tým, kedy nastane konečná splatnosť
úveru - do 10 rokov od času, kedy úver vo výške, ako sa mu žalobca zaviazal poskytnúť, dočerpe, t.j.
dostane sa v úplnosti do jeho dispozície.
Potrebnéjevšakuviesť,žepreprípad,žebyžalobcanebolspotrebiteľomscharakteristikoupriemerného

spotrebiteľa, tak ako tento pojem vyplýva z bodu 18 preambuly Smernice 2005/29/ES z 11.05.2005
o nekalých praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, t.j. spotrebiteľom, ktorý je
rozumneinformovaný,vnímavýaobozretný,dňa01.03.2013stranysporuuzavreliDodatokč.1kzmluve
z 23.08.2010 v písomnej forme, ktorý, ako z textu vyplýva, bol uzavretý na základe žiadosti žalobcu, a
ktorým sa článok VI. zmluvy bod 1 veta prvá zmenil tak, že dlžník splatí úver najneskôr do 06.04.2021

(dátum konečnej splatnosti úveru po odklade splátok).
Aj pre prípad, ak by bol akceptovateľný názor prvoinštančného súd o nezrozumiteľnosti konečnej
splatnosti úveru v pôvodnej zmluve, uzavretím dodatku museli byť akékoľvek pochybnosti odstránené.Pokiaľuvedenýzáver,zposúdeniaprejednávanejvecisúdomprvejinštancienevyplýva,resp.akmalsúd
za to, že právny vzťah je potrebné hodnotiť len v zmysle podmienok v čase uzavretia zmluvy, je potrebné
uviesť, že autoritatívne zasahovanie do autonómie vôle strán je namieste tam, kde je takýto zásah

racionálne nevyhnutný, stanovenie právnych následkov dvojstranného právneho úkonu je vždy otázkou
jeho interpretácie v kontexte konkrétnych súvislostí. Platí pritom, že jednou zo zásad občianskeho
práva je zásada prevencie, v zmysle ktorej majú byť prípadné pochybnosti riešené dohodou v záujme
odstránenia prekážok, resp. všetkého, čo by mohlo v budúcnosti viesť k rozporu.
Ak teda strany uzavreli dodatok k zmluve obsahujúci konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru v

štruktúre deň, mesiac, rok, tento ich úkon akékoľvek úvahy o nesprávnosti údaja o konečnej splatnosti
úveru eliminoval.
Preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru ak mal za to, že z dôvodu údajnej
absencie údaja o konečnej splatnosti úveru bol úver, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi úverom
bezúročným a bezpoplatkovým a prijatím plnenia vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie,
ktoré by mal žalobcovi v rozsahu plnenia prijatého nad sumu istiny poskytnutého úveru vydať.

15. Tak, ako uviedol dovolací súd vo svojom uznesení sp. zn. 4Cdo 119/2021, v prvom zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 4Co/15/2019 odvolací súd zastal stanovisko, že obligatórna
náležitosť zmluvy o úvere ohľadom vyjadrenia termínu konečnej splatnosti úveru chýba. Absentuje
spôsob vyjadrenia, akým mali zmluvné strany upravený termín konečnej splatnosti úveru v článku VI,

bod 1 zmluvy, čo nezodpovedá zákonnej požiadavke podľa § 9 ods. 2 písm. f/ CSP. Súd prvej inštancie
bol viazaný bezvýhradne právnym názorom súdu vyššej inštancie a nedovoľovalo mu zohľadniť nič, čo
by mohlo viesť k nerešpektovaniam rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 4Co/15/2019, okrem
zmeny skutkových zistení a právnej úpravy, resp. rozhodovacej praxe.
V právnom posúdení odvolacej námietky žalovaného aktuálne odvolací súd sa odklonil od skoršieho

názoru odvolacieho súdu, ktorý v súčasnej dobe považuje rozhodovacou praxou a názorom najvyšších
súdnych autorít za prekonaný. Podľa rozhodnutia R 16/2022 uverejneného v zbierke stanovísk NS SR
a súdov SR platí, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018, nie je potrebné uvádzať presný termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j/ zákona sú
splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy
povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 69/2020).
Právne závery odvolacieho súdu vo veci korešpondujú aktuálnej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych
autorít a niet rozumného dôvodu sa od týchto záverov odkloniť.

16. Preto odvolací súd v zmysle právneho názoru dovolacieho súdu a žalobcovými očakávaniami,
že odvolací súd posúdi spor spravodlivo a v súlade so skoršie vysloveným právnym názorom,
v súlade so spotrebiteľským charakterom sporu. Skúmal, či úverová zmluva netrpí ďalšími namietanými
nedostatkami, pre ktoré by bolo možné dospieť k rovnakým záverom, ako v preskúmavanom

napadnutom prvoinštančnom rozsudku.
Keďže prvoinštančný súd skúmal len niektoré namietané dôvody, odvolací súd podľa právneho
názoru dovolacieho súdu skutkovo a právne vyhodnotil ďalšie dôvody namietané v žalobe, či úverová
zmluva netrpí ďalšími vadami, pre ktoré by bolo možné dospieť k rovnakým záverom o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru (resp. k jeho neplatnosti).

17. Podľa žalobcu ďalším dôvodom je, okrem už vyriešeného dôvodu absencia údaja o termíne konečnej
splatnosti úveru, tvrdenie, že zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny a iných
poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zák. 129/2010 Z.z.).
V pôvodnom uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 4Co/15/2019 v bode 9 odvolací súd vyhodnotil

názor prvoinštančného súdu ako dostatočne neodôvodnený s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn.
3Cdo/146/2017 a rozsudok SD EU vo veci C-42/15.
Prvoinštančný súd poukázal v preskúmavanom rozsudku na už ustálenú súdnu prax, podľa ktorej toto
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné
vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, t.j. určenia, aká časť každej splátky sa použije na

úhradu splátky istiny a aká časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom tohto nie je, aby mal spotrebiteľ
pri uzatvorení zmluvy o úvere k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej-ktorej
splátke pripadať na istinu, úrok a iné poplatky. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017,
ktoré vychádzalo z rozsudku SD EU z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti KláraBíroóvá. Tento názor je prezentovaný aj v ďalších rozhodnutiach NS SR, napr. 7Cdo/98/2018, 5Cdo
132/2017, 4Cdo 211/2017, 3Cdo 45/2018. Vo vzťahu k tejto námietke ide už o ustálenú rozhodovaciu
prax.

Odvolací súd sa s týmto právnym názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Len na podporu a potvrdenie
správnosti tohto názoru odkazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1VCdo 4/2022, kde vo vzťahu
k predchádzajúcej právnej úprave (§ 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z.) rozhodol, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej ktorej anuitnej splátky (istina, úroky, poplatky), pričom v bode 16.1 vychádzal z aktuálnej

ustálenej rozhodovacej praxe k výkladu § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z.
Preto ani tento dôvod nie je spôsobilý privodiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

18. Žalobca v žalobe namietal, že zmluva nezakotvuje právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo
forme amortizačnej tabuľky (§ 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z.)
K tejto podstatnej náležitosti zmluvy o úvere nezaujal odvolací súd v uznesení sp. zn. 4Co/15/2019

žiadne stanovisko. Ani v preskúmavanom uznesení prvoinštančného súdu niet posúdenia tejto vytýkanej
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy.
Odvolací súd preskúmal predloženú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 161602 zo dňa
23.8.2010, vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 1.3.2013 a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. vôbec neobsahuje.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
Na základe zistených skutočností a v súlade s citovaným zákonným znením odvolací súd dospel
k záveru, že namietaná absencia náležitosti zmluvy o úvere podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona nie je

sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy. Preto túto namietanú náležitosť zmluvy
o úvere nepovažoval za spôsobilú privodiť pre žalobcu priaznivé rozhodnutie.

19. Žalobca ďalej namietal, že zmluva umožňuje meniť úrokovú sadzbu zo strany žalovaného, avšak
v takom prípade by mala zmluva obsahovať podmienky, za ktorých môže dôjsť k zmene úrokovej

sadzby, a preto v nej musí byť uvedený index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorú je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná. Podľa žalobcu zákon vyžaduje, aby v zmluve
o spotrebiteľskom úvere boli uvádzané podmienky a spôsob vykonania zmien úrokovej sadzby.
Uvedené namietané dôvody vyplývajú z § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z.
Už odvolací súd v uznesení sp. zn. 4Co 15/2019 uviedol, že v zmluve je dojednaná fixná úroková sadzba

a v zmluve nemusí byť uvedený aj index a predpoklady zmeny úrokovej sadzby.
V preskúmavanom rozhodnutí prvoinštančný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedenú
námietku nepovažoval za dôvodnú.
Odvolací súd po doplnení dokazovania zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že poskytnutý úver bude
úročený úrokovou sadzbou vo výške 5,74 % ročne, ktorá bude platná do 5.9.2011 (pod III ods. 1). Banka

sa zaviazala, že najneskôr 3 týždne pred dňom skončenia platnosti úrokovej sadzby zašle dlžníkovi
oznámenie o novej výške a dobe platnosti úrokovej sadzby v súlade s obvyklou úrovňou úrokových
sadzieb pre daný typ úveru a podľa vyhodnotenia osobnej a finančnej situácie dlžníka. Boli dohodnuté
podmienky pre prípad nesúhlasu dlžníka so zmenou úrokovej sadzby a podmienky zmeny výšky a doby
platnosti úrokovej sadzby pri obojstrannom záujme.

Z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by v zmluve bol uvedený index alebo referenčná úroková
sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby naviazaná. Zmluva obsahuje podmienky a spôsob vykonania
zmien v úrokovej sadzbe (bod III. odsek 2, 3, 4).
Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa OZ musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky ktoré

upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.
Odvolací súd vo vzťahu k tejto náležitosti spotrebiteľskej zmluvy zopakoval a doplnil dokazovanie, na
rozdieloduždoterazzistenýchskutkovýchokolností,ktorébolipodkladompreprávnynázorodvolacieho

súdu vo veci sp. zn. 4Co 15/2019 zistil, že okrem uvedenia indexu či referenčnej úrokovej sadzby
zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona. Úrok bol dojednaný fixný na
čas od uzatvorenia zmluvy dňa 23.8.2010 do 5.9.2011 s tým, že boli dohodnuté podmienky a spôsob
vykonávania zmien.Odvolací súd sa zameral na posúdenie absencie indexu či referenčnej úrokovej sadzby.
Zákon v ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. určuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Ich absencia v uzavretej zmluve má podľa § 11 ods. 1 zákona následky bezúročnosti

a bezpoplatkovosti.
Obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere sú náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. i/ zákona, preto ich
čo i len čiastočná absencia je sankcionovaná § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. Pri určení, či
údaj o indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe musí byť uvedený v zmluve odvolací súd nezistil, že by
prvotné dojednanie fixného úroku spôsobilo, že uvedené informácie nemusia byť v zmluve obsiahnuté.

Práve pre absenciu náležitosti vyžadovaných v zákone potom odvolací súd považuje úver za bezúročný
a bez poplatkov. Zmluva o úvere nemá údaj o indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe.

20. Žalobca ďalej uviedol, že v zmluve o spotrebiteľských úveroch by mali byť uvedené aj údaje týkajúce
sa poplatkov, ktoré spotrebiteľ počas trvania úverového vzťahu má dodávateľovi zaplatiť. V samotnej
zmluve sú však len príkladmo vymenované niektoré poplatky a vo vzťahu k nim zmluva odkazuje na

sadzobník banky. Zmluva neobsahuje podmienky, za ktorých je dodávateľ tieto poplatky oprávnený
účtovať. Preto je zmluva v tejto časti absolútne neplatná (§ 39 OZ).
Odvolací súd sa v uznesení sp. zn. 4Co 15/2019 touto otázkou neplatnosti časti zmluvy nezaoberal. Ani
v preskúmavanom rozhodnutí prvoinštančného súdu niet o tejto námietke skutkové či právne posúdenie.
Odvolací súd z vykonaného dokazovania zistil, že v zmluve v bode IX odsek 1, 2 banka vymenováva

poplatky, ktoré sa zaväzuje dlžník uhradiť s tým, že vo vzťahu k výške poplatkov a ich splatnosťou
odkazuje len na Sadzobník banky.
Vzmluvevodseku1(bodIX)jedohodnuté,žedlžníkmápovinnosťzaplatiťbanke,zaspracovanieúveru,
za ďalšie služby spojené s úverom a s jeho správou, ako aj za ostatné služby, ktoré banka poskytuje,
odplatu, ktorá predstavuje poplatky vo výške a so splatnosťou podľa Sadzobníka banky a to aj v prípade,

ak dlžník úver nebude čerpať.
Z tohto dojednania nie je možné zistiť, aké konkrétne plnenia žalovaný dodáva žalobcovi ako
spotrebiteľoviazaakéúkonymajúpoplatkybyťspotrebiteľomkonkrétnehradené.Zdojednaniapoplatku
nie je jednoznačne určené, či poplatok je jednorazový alebo opakujúci sa a spôsob jeho výpočtu.
Odvolací súd nevylučuje právo banky žiadať zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, avšak pri

uzatváraní zmluvy musí spotrebiteľ vedieť, o aký poplatok ide, v akej presne výške a za aké bankou
poskytnuté plnenia ho má zaplatiť. V opačnom prípade je možno na takúto zmluvnú podmienku hľadieť
ako neplatnú (§ 37 OZ).
Ustanovenie bodu IX odsek 2 zmluvy o úvere obsahuje zoznam rôznych poplatkov, ktoré sa dlžník
zaväzuje zaplatiť banke vymenované len príkladmo. Ani v tejto časti zmluvy nie sú uvedené žiadne

bližšie okolnosti účtovania poplatkov a ich výška. Spektrum poplatkov nie je kompletný, je uvedený len
príkladmo. Aj v tomto prípade je zmluvné dojednanie natoľko nejasné, že spotrebiteľ ani nemôže vopred
vedieť, či má žalovanému uhrádzať ešte ďalšie poplatky.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Odvolací súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie medzi žalobcom a žalovaným o poplatkoch je
oddeliteľnéodzvyšnejčastiúverovejzmluvyaodostatnéhoobsahubezujmynaichobsah.Pretoskúmal

len platnosť dojednania o poplatkoch.
Pre riadne a platné dojednanie právnych úkonov zákon okrem iného určuje ich určitosť. Nestačí, ak je
zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe.
Dohoda strán sporu o poplatkoch v oboch bodoch je tak neurčitá, že ani prostredníctvom výkladového
pravidla podľa § 35 OZ nie je možné jednoznačne určiť druh a výšku jednotlivých poplatkov, rozsah

poplatkových povinností.
Preto odvolací súd považoval námietku neplatnosti časti právneho úkonu v bode IX zmluvy za dôvodnú.

21. V ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. ako podstatnú náležitosť úverovej zmluvy,
kde je jednou stranou spotrebiteľ je ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN.
Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.Celková výška spotrebiteľského úveru je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov,

provízií, daní, poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
ospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľoviznáme,okremnotárskychpoplatkov,docelkovýchnákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Otázkou celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa odvolací súd v uznesení sp. zn. 4Co/15/2019
nezaoberal. Nebola predmetom skúmania ani v posudzovanom prvoinštančnom konaní.
Odvolací súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 18.500 eur
pri úročení 5,7 % ročne do 5.9.2011. Mesačne bola dohodnutá splátka 202,98 eur a počet splátok
120. V zmluve je dohodnutá celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť vo výške 24.902,40 eura v čase
uzatvorenia zmluvy.

Z uvedeného zistenia vyplýva, že úverová zmluva obsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, avšak je sporné, či tento údaj je správny.
Žalobca tvrdil, že pokiaľ celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť vyrátal z mesačnej splátky 202,98 eur na
120 mesiacov, potom celková čiastka vychádzala na 24.357,60 eura, čo je o 544,80 eura menej, než
je dohodnuté v zmluve. Z obsahu zmluvy nie je možné zistiť, aké ďalšie náklady mal spotrebiteľ, ktoré

predstavujú 544,80 eura.
Z uvedeného sa preto dá jednoznačne vyvodiť, že neurčitým uvedením poplatkov spojených s úverom
ako nákladov spotrebiteľa spojených s týmto úverom chýbajú údaje (predpoklady) pre výpočet RPMN.
Poplatky musia byť súčasťou vstupných údajov pri jej výpočte. Je preto nesprávne, pokiaľ v zmluve
neexistuje jednoznačný údaj o poplatku, ale len údaj o príkladnom výpočte poplatkov s odkazom na

sadzobník poplatkov, určenie RPMN bez týchto nákladov. Žalovaný síce pred odvolacím súdom tvrdil, že
rozdiel medzi celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 24.902,40 eur a násobok mesačnej
splátky a počtu splátok (202,98 x 120) predstavuje poplatok za poskytnutie úveru 150 eur a mesačne
za vedenie úverového účtu 3,07 eur, tieto údaje musia byť súčasťou úverovej zmluvy. Pokiaľ zmluva
tento údaj neobsahuje, neplatne je uvedený aj údaj o RPMN a v konečnom dôsledku to má za následok

jeho absencie.
Preto pre absenciu jednej z obligatórnych podmienok uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z.
je nutné spotrebiteľský úver považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona za bezúročný a bez poplatkov.

22. Na základe uvedených okolností potom odvolací súd v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu

dospelkzáveru,ženámietkyžalobcuvovzťahukbezúročnostiabezpoplatkovostizmluvysúdôvodnéčo
do dôvodu uvedeného v § 9 ods. 2 písm. i/ a j/ zák. č. 129/2010 Z.z. a vo vzťahu k absolútnej neplatnosti
časti zmluvy, ktorá tvorí dohodu o poplatkoch v bode IX odsek 1, 2 a absencie indexu alebo referenčnej
úrokovej sadzby v bode III ods. 1, 2.
Preto žalovanému patrí len suma, ktorú žalobcovi požičal, bez úrokov a poplatkov. Bolo zistené, že

žalobca uhradil žalovanému celkovo 26.281,84 eur. Žalovanému vznikol nárok na vrátenie len 18.500
eur ako istiny úveru. Rozdiel je suma 7.781,84 eur, ktorú správne prvoinštančný súd priznal žalobcovi
ako sumu predstavujúcu podľa § 451 OZ bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré je povinný vydať,
vrátane priznaného príslušenstva, ktoré predstavuje 5 % ročný úrok z omeškania od 10.10.2017 podľa
§ 517 ods. 2 OZ a § 563 OZ na ktoré dôvody uvedené v prvoinštančnom rozsudku odvolací súd v celom

rozsahu poukazuje a s ktorými sa stotožňuje.

23. Obsahom odvolacej argumentácie žalovaného bolo nesprávne právne posúdenie premlčania pre
uplynutie subjektívnej premlčacej doby.
Uznesenie námietky premlčania je procesným úkonom adresovaným súdu majúcim hmotnoprávny

charakter, nakoľko je spojený s hmotnoprávnym následkom, ktorým je strata možnosti strany
uplatňujúcej nárok domôcť sa ho súdnou cestou. Jej zmyslom je posilnenie právnej istoty subjektov
právnych vzťahov pred časovo neohraničeným obdobím trvania hrozby plnenia, súčasne vedie k
posilneniu všeobecného právneho princípu, že práva patria bdelým.
Platí pritom, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť výlučne v rámci objektívnej premlčacej doby.

Ak v rámci nej uplynie, je bez významu posudzovanie uplynutia objektívnej premlčacej doby. Platí tiež, že
subjektívna premlčacia doba môže začať plynúť najskôr od začatia plynutia objektívnej premlčacej doby,
tiež aj to, že subjektívna premlčacia doba a objektívna premlčacia doba môžu začať plynúť súčasne.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí ak sa nevykonalo v období v tomto
zákona ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.
Vprejednávanejvecisažalovanýbránilajnámietkoupremlčaniauplatnenéhonárokuzdôvoduuplynutia
subjektívnej premlčacej doby poukazujúc na to, že žalobca bol dňa 17.09.2015 informovaný o platbe
záložcu na úhradu úveru, ktorá bola na účet prijatá 09.09.2015, čo žalobca nepoprel a na pojednávaní
19.09.2018 uviedol, že po tom, čo došlo k splateniu úveru si „uvedomil, že nejako veľa preplatil“.
Odvolací súd bol upriamený dovolacím súdom na už ustálenú rozhodovaciu prax v otázke počiatku

plynutia subjektívnej premlčacej doby v spotrebiteľských veciach, s ktorým názorom sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje.
PodľauzneseniaNSSRsp.zn.5Cdo29/2021preurčeniezačiatkuplynutiasubjektívnejpremlčacejdoby
v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
ktorájebezúročnáabezpoplatkovjepodstatnáskutočnávedomosťspotrebiteľaotom,ženemá(nemal)

plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve.
Podľa prvoinštančného súdu, ktorý zistil, že objektívna lehota začala plynúť dňa 8.9.2015 (pripísaná na
účet dňa 9.9.2015), kedy došlo k splateniu zostatku úveru bolo potrebné sa zaoberať plynutím (najmä
počiatkom plynutia) subjektívnej premlčacej doby.
Prvoinštančný súd v intenciách až neskôr ustálenej súdnej praxe správne vyhodnotil, že žalobca sa

o tom, že nemal platiť žalovanému v požadovanej sume 24.902,40 eura skutočne dozvedel až zo
stanoviska MS SR zo dňa 23.8.2017. Do prijatia tohto stanoviska nebola preukázaná jeho skutočná
vedomosť, kedy by mohol svoj nárok riadne vyčísliť a voči žalovanému si ho uplatniť.
Bolo na strane žalovaného, ktorý túto námietku vzniesol v rámci kontradiktórnosti konania, ktorá sa
na dodávateľa vzťahuje, preukázať svoje tvrdenie. V tomto rozsahu žalovaný iný moment plynutia

subjektívnej premlčacej lehoty nepreukázal, než pripísanie úhrady zostatku dlhu na úvere dňa 8.9.2015,
resp. 9.9.2015. Skutočná vedomosť o možnosti uplatniť si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
a jeho výška bola žalobcovi známa najskôr 23.8.2017 (list MS SR).
Keďžetak,akotouviedolprvoinštančnýsúd,subjektívnapremlčacialehotazačalaplynúťdňa23.8.2017,
podaná žaloba na súd dňa 20.2.2018 je včas, pred uplynutím 2-ročnej subjektívnej lehoty (23.8.2019).

24. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku a vo výroku
o trovách konania ako správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu bol žalobca, ktorému v súlade s § 255 ods. 1 CSP
ako úspešnej strane sporu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči
neúspešnému žalovanému.
O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. V dovolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu voči žalovanému patrí nárok na náhradu
trov dovolacieho konania v celom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady všetkých trov konania (prvoinštančného, odvolacieho
i dovolacieho) rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

9CoCsp/51/2022

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).