Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522200657
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7522200657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
V. N., narodeného X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny V. dieťa matky N. N., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom L. W. Y. XXX, V. -
okolie a otca T. N., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom M. X, V. - okolie, zastúpený Mgr. Tomášom
Hermanom, advokátom so sídlom Kmeťová 13, Košice v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca
proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 20P 74/2022 - 136 zo dňa 12.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., II..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena výživného pre maloletého V. zo strany otca. Matka podala návrh,
dôvodiac to tým, že výdaje na maloletého sa od poslednej súdnej úpravy výživného zvýšili. Otec s
návrhom súhlasil čiastočne, a to so zvýšením na sumu 150 eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 4P/108/2009 zo dňa 3.11.2009 tak, že
výživné zo strany otca na maloletého V. N., nar. X.X.XXXX zvyšuje zo sumy 120 Eur na sumu 250 Eur
mesačne, počnúc dňom 27.1.2022 do budúcna, ktoré je otec povinný hradiť k rukám matky vždy do 15.

dňa v mesiaci.

II. Otec je povinný uhradiť dlžné výživné za obdobie od 27.1.2022 do 12.6.2023 v sume 2 151,24 Eur
k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že matkou podaný návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, od
poslednej úpravy v roku 2009 nastala výrazná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, keďže v
dôsledku veku, rastu maloletého a zhoršeniu jeho zdravotného stavu došlo k nepochybnému zvýšeniu
odôvodnených potrieb dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojímmožnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. V čase poslednej úpravy nemal maloletý ani dva
roky, pričom toho času má XX rokov. K zmene pomerov došlo nielen plynutím času a vyšším vekom
maloletého, vývojom nákladov vo vzťahu k maloletému dieťaťu ale aj zhoršením jeho zdravotného stavu.

V čase poslednej úpravy rodičia nemali vedomosť o žiadnych zdravotných ťažkostiach maloletého,
matka na pojednávaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie v konaní sp.zn. 4P/108/2009 dňa
3.11.2009 uviedla, že dieťa je zdravé. Maloletému boli neskôr diagnostikované viaceré ochorenia,
medzi nimi aj epilepsia, pervazívna vývinová porucha, stredne ťažká duševná zaostalosť s významnou
poruchou správania a atypický autizmus. Matka ma zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným

stavom maloletého, ktorý navštevuje súkromnú základnú školu pre deti s autizmom, kde matka platí
za školné, špeciálnu stravu v škole a triedny fond a družinu spolu sumu 118 Eur mesačne. Ďalšie
výdavky, ktoré matka mesačne vynaloží na maloletého a pozostávajú zo stravy, liekov, poistenia,
hygienických a školských pomôcok predstavujú sumu 265 Eur mesačne. Mimoriadne výdavky, ktoré
vynaloží na začiatku školského roka sú okolo 50 Eur, celkovo tak výdavky matky na maloletého
predstavujú sumu 433 Eur. Ostatné výdavky matky na nájomné po zvýšení, cestovné, mobil, poistenie

a stravu v domácnosti predstavujú spolu sumu 627 Eur. Príjem matky pozostáva z príspevku na
opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodinných prídavkov a výživného, spolu
teda 805 Eur. Iný príjem matka nemá. Nesporným faktom je, že matka sama zabezpečuje starostlivosť
o maloletého, ktorá je vzhľadom na jeho diagnózy, s tým súvisiace časté návštevy lekára a správanie
maloletého náročnejšia. Otec dieťaťa sa o neho nezaujíma, nestretáva sa s ním. Vzhľadom na to, že

otec nezabezpečuje starostlivosť o maloletého osobným výkonom, musí sa jeho vyživovacia povinnosť
vyjadriť peňažným plnením.

4. Pokiaľ ide o možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
k zmene pomerov došlo aj na strane otca. V čase poslednej úpravy bol nezamestnaný, občas brigádoval,

svoj príjem nevedel uviesť. Toho času je zamestnaný v spoločnosti V. s priemerným čistým mesačným
príjmom po odpočítaní výživného, vo výške 700-750 Eur. Otec navrhoval určiť výživné z jeho strany
vo výške 150 Eur mesačne plus 50 Eur na splátku dlžného výživného. Momentálne už druhý mesiac
maróduje, má problémy s nohou. Výdavky otca na domácnosť rodičov, s ktorými spoločne žije otec
nekonkretizoval, uviedol však, že tieto výdavky sa rozpočítavajú na päť osôb. Mesačné výdavky otca

za poistku, oblečenie a obuv sú 150 Eur, splátka za škodu na motorovom vozidle, ktorú spôsobil je 100
Eur. Otec uviedol, že iba telefón ho mesačne stojí 100 Eur. Tento výdavok sa súdu zdá byť vo vzťahu k
otcom poskytovanej výške výživného za nadštandardný a v zjavnom nepomere.

5. Vzhľadom na zistený skutočný stav mal za to, že boli preukázane dôvody pre zmenu výživného

a rozhodol o zvýšení výživného a v dôsledku zmeny vyživovacej povinnosti došlo na strane otca k
vzniku aj dlžného výživného. Dlžné výživné bolo vypočítané za obdobie od 27.1.2022 do 12.6.2023.
Rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 250 Eur - 120 Eur = 130 Eur. Za obdobie od
27.1.2022 do 12.6.2023 je 16 plných mesiacov x 130 Eur = 2080 Eur + alikvotná časť za mesiac január
2022 + alikvotná časť za mesiac jún 2023. Alikvotná časť za mesiac január 2022 vypočítaná ako 130

Eur : 31 dní = 4,19 Eur/denne x 5 zostávajúcich dní v januári 2022, t.j. 20,96 Eur. Alikvotná časť za
mesiac jún 2023 vypočítaná ako 130 Eur : 30 dní = 4,19 Eur/denne x 12 dní v júni 2023, t.j. 50,28 Eur.
Dlžné výživné takto spolu predstavuje 2 151,24 Eur. Súd stanovil dlžné výživné zaplatiť v lehote 3 dní
odo dna právoplatnosti rozsudku.

6. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Zákon o
rodine (ďalej len „ZoR“), § 75 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 1 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1,2,3 ZoR, §
2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej len „CMP“), § 232 ods. 3
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 121 CMP.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod,
pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu účastníkov konania

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec. Podľa jeho názoru súd nedostatočne
zistil skutočný stav veci. Matka maloletého žije v spoločnej domácnosti s partnerom pričom súd žiadnym
spôsobom nezisťoval, ani neposudzoval príjem partnera matky maloletého a jeho podiel na uhrádzaníspoločných výdavkov domácnosti. Napriek skutočnosti, že podstúpil závažnú operáciu nádorového
ochorenia, musel s ukončiť PN, aby som zvládal uhrádzať výživné a ostatné nevyhnutné výdavky.
V odvolaní uviedol svoje mesačné nevyhnutné výdaje. Tiež uviedol, že matka vo svojom návrhu

navrhovala, aby súd umožnil prípadné dlžné výživné uhradiť v splátkach po 100,- EUR mesačne.
Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie nereflektoval a napriek nepriaznivým majetkovým pomerom
rozhodol o tom, že má dlžné výživné uhradiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V
neposlednom rade má za to, že matka maloletého výdavky na uspokojovanie jeho potrieb riadne
nepreukázala, resp. nepodložila listinnými dôkazmi. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu otca podal vyjadrenie kolízny opatrovník a uviedol, že zotrváva na všetkých písomných
a ústnych prednesoch a odporúča rozhodnúť na základe dôkazných materiálov uvedených v spisovej
dokumentácii s poukazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

10. Matka v podanom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žiada, aby odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok , otec vo svojom odvolaní neuviedol nič iné a nové, čím by sa súd nevyrovnal .Vôbec sa
nezapodieva vo svojom odvolaní zlým zdravotným stavom maloletého V., ani raz nespomenul jeho
uspokojovanie potrieb na život a zvýrazňuje len svoje náklady. Od poslednej právnej úpravy uplynulo
XX rokov.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi

odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu
a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre potvrdenie rozsudku podľa § 387 C.s.p . v jeho napadnutých výrokoch .

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch
o výživnom a dlžnom výživnom za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného
rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 , 78 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok

posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k
rozsudku o stanovení rozsahu výživného a následne dlžného výživného odvolací súd preberá súdom
prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti, teda podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca dosiaľ určené výživné otca na
maloletého zvýšiť na rozsah zvýšenia súdom prvej inštancie.

14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj
ustanovenie. § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým
skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.

15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“ ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné
previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového
rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená

buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom
životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov
je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

17. Podľa § 62 ods. 2, 4, 5 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,

teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti
i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,

výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

20. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, pokiaľ ide o skutočnosti
rozhodné pre posúdenie podmienok pre zvýšenie výživného pre maloletého V. . Zdieľa jeho závery

o preukázanej zmene pomerov na strane oprávneného. Správne rovnako súd zistil, že na strane
otca došlo k zmene pomerov. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške zvýšeného výživného
dostatočne zohľadnil všetky skutočnosti majúce vplyv na výšku výživného. Vzhľadom na existenciu
zmeny pomerov na strane oprávneného aj povinného je dôvodným zvýšenie výživného vo výške v
akej ho navýšil súd prvej inštancie . Ide o vyššie výživné vzhľadom na deklarovaný príjem otca vo výške

820 eur mesačne v čistom vyjadrení, ide o príjem tak ako to otec uviedol pred súdom na pojednávaní
dňa 12.6.2023. Dôvodom pre zvýšenie výživného na sumu 250 eur mesačne sú špecifické okolnosti
daného prípadu, ktoré odôvodňuje presunutie zvýšenej miery uspokojovania potrieb maloletého na otca
a to z nasledujúcich dôvodov.

21. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, nepriaznivý zdravotný stav mal. V. nastal od roku XXXX ,
kedy sa u neho začali prejavovať problémy s X., prepukla stredne ťažká C., v roku 2011 potreba
F.y, v roku 2020 k vyššie spomínaným ochoreniam pribudol aj E., s čím má matka spojené vysoké
náklady. Maloletý je sledovaný u rôznych špecialistov, ako napr. u W., T., v T. E., v ambulancii J., v G.
ambulancii, kde má kontroly každých X mesiacov. Maloletý od 01.09.2017 navštevuje L. A.kolu pre A.

s E. na R. ul. č. X, V., s čím má matka spojené ďalšie zvýšené výdavky. Z toho dôvodu sa matka aj s
maloletým musela presťahovať do nájomného bytu na sídlisku P., kde žijú v 1-izbovom byte. Maloletý má
v byte vytvorený svoj kútik, kde má posteľ ako aj predmety pre svoje. Doposiaľ platené výživné otcom
nepostačuje na pokrytie ani polovice oprávnených potrieb maloletého syna , pričom zo sumy výživného ,ktoré otec doposiaľ plní ,matka zaplatí náklady na školné pre maloletého . Preukázateľne a bez pochýb
sa výdavky oproti stavu v čase pôvodného rozhodovania na mal. V. zvýšili, a to jednak z hľadiska
výdavkov na zdravotnú starostlivosť, ale aj z hľadiska jeho veku, keďže mal. nastúpil školskú dochádzku,

ktorá nepochybne so sebou prináša zvýšenie nákladov. Otec sa na výžive maloletého a úhrade ďalších
výdavkov údajne finančne nepodieľa okrem platenia výživného stanoveného súdom v roku 2009.

22. Je potrebné zvýrazniť , že podľa potvrdení Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2021
dosiahla miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien hodnotu 3,2% a v roku 2022 12,8%

oproti predchádzajúcim rokom. V poslednom období dvoch rokov tak celková miera inflácie predstavuje
16%, pritom pri potravinách či pohonných hmotách je nárast cien omnoho vyšší. Okrem toho, výpočet
(kategorizácia) výdavkov mal. V. nie je vyčíslením matky uzavretý. Nemožno opomínať, že mal. zdieľa
spoločnú domácnosť s matkou v dôsledku čoho by sa mal spravodlivo podieľať primerane na úhrade
výdavkov spojených s bývaním. A platením poplatkov s tým súvisiacich . Námietka otca vo vzťahu
k zisťovaniu pomerov na strane priateľa matky , ktorý má s matkou a maloletým bývať v spoločnej

domácnosti pri posúdení výšky výživného nie je natoľko podstatná aby zmenila súdom stanovený
rozsah výživného. Dané zistenie neovplyvní posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča ale
iba zníži mieru nákladov maloletého na úhrade výdavkov spojených s bývaním.

23. Odvolací súd uvádza, že pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenosť potrieb
vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu
k dieťaťu, ktoré možno očakávať, samozrejme, s prihliadnutím na predpoklady na strane rodičov.
Rozsah a charakter potrieb mal. V. bol matkou tvrdený a preukázaný. Potrebné je podotknúť, že
pre nepravidelnosť týchto výdavkov je komplikované ustáliť priemernú výšku mesačných nákladov,

súvisiacich so zdravotným stavom maloletého. Odvolací súd ale zdôrazňuje, že ide o sumy vyššie .
Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby
prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K
týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. K námietke o výške
výdajov na výživu maloletého ktoré otec namieta odvolací súd nepovažuje za opodstatnené tvrdenie

otca o nepreukázaní výdajov na maloletého . Matka nie je povinná preukazovať nevyhnutné a
oprávnené a základne potreby maloletého syna , výdavky vyčíslila .Pri žiadnej z položiek nevzhliadol
odvolací súd zjavnú neprimeranosť s ohľadom na vek a potreby mal. V.. Otec namieta výdaje ale
neuvádza sám konkrétne ktoré nepovažuje za dôvodné.

24. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie je zrejmé, že mesačný príjem otca sa pohybuje
na sume 820,- Eur. V prejednávanom prípade však vystupuje do popredia zdravotný stav maloletého,
predstavujúcizvýšenévýdavky,vporovnanísdieťaťomvovekumaloletého,bezzdravotnýchproblémov.
Odvolací súd nespochybňuje výdavky otca, avšak po ich úhrade otcovi ostáva na úhradu výživného vo
výške 250 eur , ktoré má navyše prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča.

25. Mal. V. je zverený do osobnej starostlivosti matky, s otcom sa nestretáva a otec nejaví záujem o
stretávanie sa so synom. Takto nastavený režim osobnej starostlivosti dostatočne odôvodňuje povinnosť
súdu brať zreteľ pri určovaní výšky výživného na stopercentnú mieru osobnej starostlivosti matky.
Táto sa prejavuje v rovine ako materiálnej, pretože počas osobnej starostlivosti matky zabezpečuje

všetky výdavky maloletého na stravu, dopravu do školy, zdravotníckych zariadení a pod., tak aj v
rovine nemateriálnej, keď matka svojim osobným prínosom dbá o všestranný rozvoj maloletého vo
sfére duševného života. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný
výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu
výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 489/2011).

Prihliadnuc na žiadnu osobnú starostlivosť o maloletého, v odvolacom konaní neobstojí námietka otca,
o neúmernom zvýšení výživného.

26. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.27. Bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti a zásadou rovnosti rodičov v ich rodičovských právach
a povinnostiach, ak by výdavky na maloleté dieťa znášal len jeden rodič, ktorý navyše disponuje nižším
príjmom a poskytuje maloletému značnú r osobnú starostlivosť. Navyše s prihliadnutím na zdravotný

stav maloletého o.

28. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že výška
výživného v sume 250 ,- Eur je postačujúca oprávneným potrebám maloletého V. a zodpovedá
možnostiam a schopnostiam otca a je stanovená s prihliadnutím na zákonné kritériá a okolností danej

veci .

29. Vo vzťahu k dlžnému výživnému a lehote jeho splatnosti namieta odvolateľ nepreskúmateľnosť
rozsudku a odôvodnenie dôvodov pre ktoré súd mu neposkytol platenie výživného v splátkach .
Zameškané výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť mal. dieťa kompenzované za obdobie,
počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom práve podieľať

sa na jeho životnej úrovni. Pokiaľ odvolateľ argumentuje , že súd nerozhodol o splácaní dlhu v splátkach
a jeho rozhodnutie je nesprávne daná námietka neobstojí. Súd pristupuje v súlade s ustanovením §
232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) k možnosti povoliť
splácať dlh ako k výnimočnému riešeniu. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 232 ods.3 CSP ,
kedy lehota na plnenie je tri dni od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd skúmal existenciu dôvodov

pre priznanie inej lehoty než je zákonná lehota a pri posudzovaní existencie podmienok pre poskytnutie
inej lehoty dospel k záveru, že vzhľadom na výšku dlžného výživného a dobu ktorá už uplynula od
vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bolo v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča
zabezpečiť danú sumu pre zaplatenie dlžného výživného pre svojho maloletého syna. Odvolací súd
nespochybňuje zdravotnú situáciu na strane otca a oceňuje jeho snahu pracovať po skončení PN ale

je potrebné zdôrazniť , že potreby maloletého syna sa podstatne navýšili od poslednej úpravy , jeho
zdravotný stav sa zhoršil a je odkázaný na výživu svojich rodičov . Zaplatenie dlžného výživného v tejto
sume a vzhľadom na dobu ktorá uplynula od vyhlásenia rozsudku neohrozí zabezpečenie nevyhnutných
potrieb povinného otca .

30. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom,
dlžnom výživnom a trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 C.s.p. ako vecne správny.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 a § 58 CMP tak,
že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).