Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 22C/131/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123379321
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:6123379321.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou v právnej veci žalobcu: SCS Group

s.r.o., so sídlom Jelšová 22, Sereď, IČO: 52 125 629, zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, Trenčín, proti žalovanému: K. M.Ó., G.. XX.X.XXXX,
K. E. XXX, o zaplatenie 3.420 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.420 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 3.420 eur od 22.11.2022 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 75 eur, splatných vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškaním plnenia čo i len jednej splátky sa stáva zročným

celý dlh.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica postúpenou tunajšiemu súdu dňa
18.12.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 3.420 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.420 eur od 22.11.2022 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.8.2022 poskytol žalovanému
do nájmu motorové vozidlo Š. U. za čo sa žalovaný zaviazal platiť nájomné poľa článku IV bod 1 vo
výške 30 eur/deň. Žalovaný zároveň ako nájomca spôsobil na predmete nájmu škodu. V súvislosti s
neuhradeným nájomným a spôsobenou škodou vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXX zo
dňa 7.11.2022, splatnú dňa 21.11.2022 vo výške 3.420 eur. Žalobca následne prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu uzatvoril so žalovaným dohodu o uznaní záväzku č. XXXXXXXX zo dňa
2.6.2023, v zmysle ktorej žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi uznal čo do dôvodu aj výšky. Žalobca

následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
predžalobnou výzvou zo dňa 10.7.2023, avšak bezvýsledne.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu.
Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že dohodu o uznaní záväzku podpísal
pod nátlakom a v nájomnej zmluve na automobil nie je jasne definované kto znáša škodu spôsobenú
na motorovom vozidle. Žalovaný uviedol, že je vo výkone trestu odňatia slobody, jeho príjem je nulový.

Zo žalovanej čiastky je ochotný uhradiť sumu 975 eur za dobu prenájmu auta v splátkach vo výške 50
eur mesačne až po ukončení výkonu trestu.4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že popiera skutkové tvrdenie žalovaného
o tom, že dohodu o uznaní záväzku podpísal pod nátlakom. Predmetnú dohodu uzatvoril so
splnomocnencom žalobcu v slobodnej vôli, splnomocnenec žalobcu na žalovaného nevyvíjal žiadny

nátlak, žalovaný sa mohol slobodne rozhodnúť, či k podpisu dohody pristúpi alebo nie. Vo vzťahu k
tvrdeniu žalovaného o tom, že podľa nájomnej zmluvy nie je jasné, kto zodpovedá za vzniknutú škodu
žalobca uviedol, že zodpovednosť žalovaného (ktorý nepopiera, že škodu spôsobil práve on) vyplýva
priamo zo zákona, a to z ustanovenia § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi sporovými stranami
nie je sporné, že došlo k škodovej udalosti v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, a teda, že

žalovaný porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na
majetku.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.2.2024. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca a
žalovaný. Keďže žalovaný sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, bol súdom vyzvaný, aby súdu
v lehote 10 dní oznámil, či súhlasí s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti alebo žiada

o zabezpečenie jeho účasti na pojednávaní s upozornením, že v prípade ak sa v súdom stanovenej
lehote nevyjadrí bude mať súd za to, že s pojednávaním a rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti
súhlasí. Žalovanému bolo predvolanie spolu s výzvou a poučením doručené dňa 16.1.2024. Žalovaný
súdu do termínu pojednávania neoznámil, že žiada, aby súd zabezpečil jeho účasť na pojednávaní. Súd
v súlade s § 180 CSP vec prejednal na pojednávaní bez prítomnosti žalobcu a žalovaného.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný nepoprel vznik zmluvného vzťahu a
ani skutočnosť, že v dôsledku jeho konania vznikla na predmete nájmu škoda. Žalovaný uznal svoj
záväzok v celom rozsahu dohodou o uznaní záväzku č. XXXXXXXX, pričom tvrdenia o uzatvorení
dohody pod nátlakom žalobca považuje za účelové a ničím nepreukázané. Ďalej uviedol, že by súhlasili

s rozumnými splátkami tak, aby bol dlh zo strany žalovaného splnený do 3 - 4 rokov, ale s tým, aby
tam bola zakomponovaná strata výhody splátok. Nesúhlasia s tým, aby žalovaný začal plniť dlh až po
ukončení výkonu jeho trestu.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dôkazmi založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový

a právny stav.

8. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom
vyplýva, že medzi stranami sporu došlo dňa 27.8.2022 k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, predmetom
ktorej bolo prenechanie motorového vozidla Škoda Octavia, ktorého vlastníkom bol žalobca, do nájmu

žalovaného, ktorý mal právo predmetné motorové vozidlo užívať a bol podľa zmluvy povinný platiť
žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné vo výške 30 eur za deň. V zmysle článku VI. bod 8 sa žalovaný
zaviazal starať o to, aby na predmetnom motorovom vozidle nevznikla škoda.

9. Z faktúry č. XXXXXXXX vyplýva, že žalobca vystavil žalovanému dňa 7.11.2022 predmetnú faktúru

splatnú dňa 21.11.2022. Predmetnou faktúrou žalobca vyfakturoval žalovanému celkovo sumu 3.420
eur, a to za požičanie auta od 28.9.2022 do 5.11.2022, t.j. 39 dní mu vyfakturoval sumu 975 eur a za
náhradu spôsobenej škody na aute sumu v celkovej výške 2.445 eur, pričom na faktúre sú špecifikované
jednotlivé položky, a to úhrada spôsobenej škody za škodu spôsobenú na kapote 510 eur, nárazníku
490 eur, blatníku 230 eur, podblatníku 35 eur, pravom prednom svetle 140 eur, ramene 130 eur, poloosi

190 eur, práca mechanika 250 eur a lakérnické práce 470 eur.

10. Z dohody o uznaní záväzku č. XXXXXXXX vyplýva, že žalobca prostredníctvom splnomocnenej
osoby ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 2.6.2023 dohodu o uznaní záväzku, v ktorej
žalovaný uznal svoj dlh vyplývajúci z vyššie uvedenej faktúry č. XXXXXXXX, splatnej dňa 21.11.2022 vo

výške 3.420 eur čo do dôvodu aj výšky, pričom uznal, že ku dňu uzatvorenia dohody tvorí dlžnú čiastku
istina vo výške 3.420 eur a zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.
Dlžník sa zaviazal zaplatiť dlžnú sumu do 10 dní od podpisu dohody.

11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako OZ), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.13. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

14. Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

15. Podľa § 664 OZ prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na

dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na
svoje náklady udržiavať.

16. Podľa § 665 ods. 1 OZ nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa
nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci
za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

17. Podľa § 670 OZ nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec
poistiť, len ak to určuje zmluva.

18.Podľa§682OZaksanájomskončí,jenájomcapovinnývrátiťprenajatúvecvstavezodpovedajúcom

dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju
prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

19. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej ako CSP) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné.

23. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom ako prenajímateľom

ažalovanýmakonájomcomdošlodňa27.8.2022kuzatvoreniunájomnejzmluvy,ktorájespotrebiteľskou
zmluvou, pretože žalobca zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupoval v nej ako
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

24. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.420 eur spolu s
príslušenstvom, a to z titulu nájomného za obdobie od 28.9.2022 do 5.11.2022 vo výške 975 eur a z titulu
nároku na náhrady škody spôsobenej žalovaným na predmetne nájmu vo výške 2.445 eur. Žalovaný na
svoju obranu uviedol iba to, že dohodu o uznaní záväzku podpísal pod nátlakom a v nájomnej zmluve
nie je definované kto znáša škodu na motorovom vozidle. Žalovaný žiadne iné tvrdenie neuviedol,

nepredložil žiadne dôkazy, nemal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.

25. Uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút, ktorý je jedným z osobitných zabezpečovacích
prostriedkov. Ide o jednostranné vyhlásenie dlžníka adresované veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej
forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je

určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne pochopiteľný,
t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 79/2005).
Na to, aby uznanie dlhu malo zamýšľané právne účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že
zaplatísvojdlhurčenýčododôvoduavýšky,pričompísomnáformatohtoprávnehoúkonujeustanovená
pod sankciou jeho neplatnosti. Ďalšími obligatórnymi znakmi uznania dlhu (pod následkom absolútnej

neplatnosti) je určenie jeho právneho dôvodu a jeho výšky. Uznanie dlhu plní zabezpečovaciu funkciu
tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania, ktorá je vyvrátiteľná dôkazom opaku.
Veriteľ v prípade sporu nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania, naopak je nadlžníkovi, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak
zanikol.

26. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že došlo k riadnemu uznaniu dlhu zo strany žalovaného,
pričom dlh v čase jeho uznania nebol premlčaný. Identifikácia právneho titulu v uznaní dlhu bola
dostatočne jasná a zrozumiteľná, keďže sa v ňom uvádza, že právnym titulom preukazujúcim dlh je
faktúra č. XXXXXXXX, v ktorej je presne špecifikované, čo bolo predmetnou faktúrou žalovanému
ako dlžníkovi fakturované (bod 9. odôvodnenia). Z predmetnej faktúry teda vyplýva dôvod uznania

dlhu, ktorým je nezaplatenie nájomného za obdobie od 28.9.2022 do 5.11.2022 a nezaplatenie škody
spôsobenej na motorovom vozidle. Z uznania dlhu vyplýva aj výška dlhu, keď žalovaný uznal, že dlžnú
čiastku tvorí neuhradená istina vyplývajúca z predmetnej faktúry vo výške 3420 eur a zákonné úroky z
omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Zároveň v uznaní dlhu sa žalovaný zaviazal
dlžnú sumu uhradiť do 10 dní odo dňa podpisu dohody, t.j. od 2.6.2023. Z predmetnej dohody mal
súd preukázané, že žalovaný predmetnú dohodu podpísal, čo žalovaný ani nerozporoval, Žalovaný v

odpore iba uviedol, že dohodu o uznaní záväzku podpísal pod nátlakom, ale toto svoje tvrdenie nijakým
spôsobom nepreukázal a na jeho preukázanie nenavrhol vykonať ani žiadny dôkaz. Žalovaný tak v
konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že by dohodu o uznaní záväzku podpísal pod nátlakom a teda že by
bola z tohto dôvodu neplatná. Naopak žalobca v konaní predloženou dohodou preukázal, že žalovaný
uzatvoril túto dohodu, ktorou žalovaný uznal svoj dlh, čo preukazuje existenciu dlhu v čase uznania,

keďže žalovaný existenciu dlhu nevyvrátil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako dlžník nepreukázal, že
dlh nevznikol, resp. že bol splnený alebo inak zanikol, súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne
v celom rozsahu.

27. Súd však nad rámec uvedeného poukazuje na to, že aj v prípade ak by žalovaný nepodpísal dohodu

o uznaní záväzku, má súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná, keďže žalovaný účinne nepoprel tvrdenia
žalobcu.

28. V danom prípade medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril so žalobcom nájomnú
zmluvu, predmetom ktorej bol nájom motorového vozidla Škoda Octavia. Uvedenú skutočnosť žalobca

zároveň preukázal nájomnou zmluvou. Medzi stranami sporu takisto nebolo sporné, že žalovaný
predmetné motorové vozidlo užíval. Takisto nebolo sporné, že toto vozidlo žalovaný užíval aj v období
od 28.9.2022 do 5.11.2022, t.j. v období, za ktoré si žalobca vyfakturoval nájomné. Žalovaný v odpore
nerozporoval sumu 975 eur, ktorú si žalobca v konaní uplatnil z titulu nájmu za motorové vozidlo, naopak
uviedol, že túto sumu je ochotný zaplatiť. Vznik nároku žalobcu na zaplatenie tejto sumy, teda sporný

nebol.

29. Sporné medzi stranami sporu bolo uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2.445 eur z titulu
náhrady škody vzniknutej na motorovom vozidle. K tomuto nároku žalovaný v odpore uviedol iba to, že
v nájomnej zmluve nie je jasne definované kto znáša škodu. Uvedené tvrdenie žalovaného však nie je

možné považovať za účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu, keďže žalovaný v konaní nepoprel, že
by škoda na motorovom vozidle vznikla, že by túto spôsobil on, t.j. nepoprel, že škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s jeho konaním a žalovaný nepoprel ani výšku škody, ktorú si žalobca v konaní uplatnil.

30. Zo zákona (§ 670 OZ), ale aj z článku VI. bod 8 nájomnej zmluvy, vyplýva žalovanému ako nájomcovi

povinnosť starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda, pričom zo zákona takisto vyplýva, že ten kto
spôsobil porušením právnej povinnosti škodu, za túto škodu zodpovedá (§ 420 ods. 1 OZ). To znamená,
že nie je potrebné, aby bola zodpovednosť za škodu riešená priamo v zmluve. V danom prípade mal súd
z tvrdenia žalobcu preukázané, že žalovaný spôsobil škodu na vozidle, ktoré bolo predmetom nájmu,
keďže sa o motorové vozidlo ako nájomca nestaral tak, aby na motorovom vozidle škoda nevznikla.

Súd mal toto tvrdenie za preukázané, keďže ako je uvedené vyššie, žalovaný nepoprel vznik škody na
motorovom vozidle a nepoprel ani to, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Žalovaný
zároveň nepreukázal a ani v konaní netvrdil, že by škodu nezavinil.

31. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží

na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú
priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe
apríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonaním(porušenímpovinnosti)avzniknutouškodousúďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa uvedeného ustanovenia. V súvislostis odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku
3 predpokladá. Z uvedeného vyplýva, že všetky uvedené všeobecné zodpovednostné predpoklady a

ich danosť musia byť splnené súčasne na to, aby bola založená všeobecná zodpovednosť fyzickej
osoby alebo právnickej osoby za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu s ust. § 670 prvá veta a z článku
VI. bod 8 nájomnej zmluvy, podľa ktorého je nájomca povinný starať sa o to, aby na veci (motorovom
vozidle) nevznikla škoda. Porušením tejto povinnosti, došlo ku škode, ktorú si žalobca v konaní uplatnil

vo výške 2.445 eur, pričom žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že škodu nezavinil.

32. Vzhľadom na uvedené, súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, a preto žalobe vyhovel.

33. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

35. Vykonaným dokazovaním lustráciami v ZVJS a sociálnej poisťovni súd zistil, že žalovaný bol vo
výkone trestu odňatia slobody, kde mal byť do 9.6.2024 a nie je zamestnaný. To znamená, že žalovaný
je momentálne bez príjmu, pričom sám žalovaný uviedol, že je schopný dlžnú sumu platiť v splátkach
vo výške 50 eur po ukončení výkonu trestu odňatia slobody. V danom prípade súd prihliadol na vyššie

uvedenéokolnostinastranežalovaného,akojanato,žežalobcasúhlasilsozaplatenímdlhuvsplátkach,
tak aby bol dlh zo strany žalovaného zaplatený do 3 až 4 rokov.

36. Súd po zohľadnení vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, že zaviazal žalovaného, aby dlžnú
sumu uhradil v pravidelných mesačných splátkach vo výške 75 eur. Pri určení splátok v tejto výške bude

žalovaný splácať dlžnú sumu bez príslušenstva 46 mesiacov, čím sa súd odklonil od ustálenej súdnej
praxe, podľa ktorej by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla. Súd uvádza, že sa odklonil od súdnej
praxe vzhľadom k tomu, že žalobca súhlasil s tým, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie dlžnej sumy
v mesačných splátkach tak, aby tieto boli zaplatené do 3 až 4 rokov. Súd nevyhovel žiadosti žalovaného

splácať dlh v splátkach po 50 eur mesačne a až po ukončení výkonu trestu odňatia slobody, keďže
pri takejto výške mesačných splátok by žalovaný splácal dlžnú sumu bez príslušenstva 69 mesiacov,
teda dlhšie ako 5 a pol roka. V prípade ak by súd umožnil žalovanému splácať dlh vo výške 50 eur
a splátky by mu odložil až po výkone trestu odňatia slobody, došlo by zo strany súdu k neúmerného
zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Zároveň súd poukazuje na to, že to, že sa žalovaný ocitol vo

výkone trestu odňatia slobody si zapríčinil sám svojim vlastným konaním. Povinnosťou žalovaného bude
riadne dodržiavať platobnú disciplínu, v opačnom prípade, teda nezaplatením čo i len jednej splátky, sa
stane zročným celé plnenie.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

39. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, súd priznal
žalobcovi aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, tak ako si ich žalobca uplatnil,

t.j. od 22.11.2022, odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.

40. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

42. Žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.