Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219782
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2117219782.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci navrhovateľa, ktorý požiadal o vydanie
predmetu úschovy: CONFIRMO LTD, so sídlom. Dept 613a 601 International House, 223 Regent Street,
London W1B 2QD, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zastúpený advokátkou: Mgr.
Helena Morozová, so sídlom Olšanská 2643/1a, Praha 3, Česká republika, za účasti účastníka, ktorý

zaistil v trestnom konaní predmet úschovy: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Okresnej
prokuratúry Trnava, so sídlom Vajanského 617/22, Trnava, za účasti účastníkov, ktorí si robia nárok na
vydanie predmetu úschovy: 1. Obec Voderady, IČO 00 313 181, so sídlom Voderady 262, zastúpená
splnomocnencom: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5,
Bratislava, 2. Obec Trenčianske Stankovce, IČO 00 312 100, so sídlom Trenčianske Stankovce 362,
zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o., so sídlom

Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, o vydanie predmetu úschovy, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 40C/16/2017-510 zo dňa 13. januára 2023 vo výrokoch II., III.,
IV., takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a v závislom výroku V.
r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. predmet úschovy, peňažné prostriedky v
sume 35.480,33 eur, zložené na návrh Okresnej prokuratúry Trnava príkazom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 0Tp/790/2017 zo dňa 17.02.2017 na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy
Okresného súdu Trnava a príkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0Tp/792/2017 zo dňa 30.06.2017
na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy Okresného súdu Trnava, vydal CONFIRMO
LTD, Company number 09130992, so sídlom Dept 613a 601 International House, 223 Regent Street,

London, England, W1B 2QD a to - v sume 377,89 eur, zapísané na depozitnom účte D16 - úschovy,
pod položkou registra 1/2017, a - v sume 34.802,44 eur, zapísané na depozitnom účte D15 - Cudzie
peniaze, pod položkou registra 2/2017, bezodkladne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom II.
v prevyšujúcej časti návrh CONFIRMO LTD, Company number 09130992, so sídlom Dept 613a 601
International House, 223 Regent Street, London, England, W1B 2QD zamietol, výrokom III. predmet
úschovy, peňažné prostriedky v sume 12.302,77 eur, zložené na návrh Okresnej prokuratúry Trnava

príkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0Tp/790/2017 zo dňa 17.02.2017 na prevod zaistených
peňažných prostriedkov do úschovy Okresného súdu Trnava, zapísané na depozitnom účte D16 -
úschovy, pod položkou registra 1/2017, vydal obci Voderady, so sídlom Voderady č. XXX, bezodkladne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom IV. predmet úschovy, peňažné prostriedky v sume
23.006,04 eur, zložené na návrh Okresnej prokuratúry Trnava príkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.
0Tp/792/2017 zo dňa 30.06.2017 na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy Okresného

súdu Trnava, zapísané na depozitnom účte D15 - Cudzie peniaze, pod položkou registra 2/2017, vydalobci Trenčianske Stankovce, so sídlom Trenčianske Stankovce č. 362, bezodkladne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 95a, § 97 ods. 1,
§ 95b ods. 1 Trestného poriadku, § 123, § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 359, § 337 Civilného
mimosporového poriadku, § 37, § 39, § 588, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 458 Občianskeho zákonníka,
§ 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že z účtu vedeného v prípade Obce Voderady
v tom čase v A. B. C., D., č. ú. XXXXXXXXXX dňa 9.4.2015 v sume 2.382,77 eur a dňa 17.4.2015 v
sume 9.920 eur došlo k neoprávnenému prevodu peňazí celkovo v sume 12.302,77 eur na účty vedené
na majiteľa E. F. v G. B. D., pobočka zahraničnej banky a v prípade Obce Trenčianske Stankovce z
dvoch účtov vedených v tom čase v A. B. C., D., č. ú. XXXXXXXXXX dňa 15.4.2015 v sume 9.996 eur a
dňa 21.4.2015 v sume 8.886,11 eur došlo k neoprávnenému prevodu peňazí a č. ú. XXXXXXXXXX dňa

22.4.2015 v sume 4.123,93 eur došlo k neoprávnenému prevodu peňazí, celkovo v sume 23.006,04 eur
na účty vedené na majiteľa E. F. v G. B. D., pobočka zahraničnej banky. Na účet E. F. č. XXXXXXXXXX/
XXXX (GBP) bola dňa 13.4.2015 prijatá domáca platba od Obce Voderady v sume 9.920 eur a na účet
E. F. č. XXXXXXXXXX/XXXX (EUR) bola dňa 10.4.2015 prijatá domáca platba od Obce Voderady v
sume 2.382,77 eur, na účet E. F. č. XXXXXXXXXX/XXXX (CZK) bola dňa 16.4.2015 prijatá domáca

platba od Obce Trenčianske Stankovce v sume 9.996 eur, bola dňa 22.4.2015 prijatá domáca platba od
Obce Trenčianske Stankovce v sume 8.886,11 eur, bola dňa 22.4.2015 prijatá domáca platba od Obce
Trenčianske Stankovce v sume 4.123,93 eur a na účet E. F. č. XXXXXXXXXX/XXXX (EUR) bola dňa
14.4.2015prijatádomácaplatbaodObceTrenčianskeStankovcevsume152,45eur.Ďalejmalsúdprvej
inštancie za preukázané, že CONFIRMO LTD obchodovala s osobou vydávajúcou sa za E. F., ktorá

osoba mala záujem o kúpu bitcoinov a preto zasielala neoprávnené nadobudnuté peňažné prostriedky
predávajúcemu CONFIRMO LTD.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že osoba menom E. F. nemala skutočnú slobodnú
a vážnu vôľu, resp. záujem o kúpu kryptomeny bitcoin, keďže osobné údaje E. F. boli zneužité. Súd

prvej inštancie tak dospel k záveru, že CONFIRMO LTD plnila z neplatného právneho úkonu, keď
za peňažné prostriedky v skutočnosti vo vlastníctve poškodených obcí poskytla spoločnosť neznámej
osobe v alikvotnej výške bitcoiny. Dôsledkom plnenia z neplatnej (alebo zrušenej) zmluvy je povinnosť
účastníkovzmluvyvrátiťsinavzájomvšetko,čoplnenímztakejtozmluvynadobudli(vzájomnáreštitučná
povinnosť zmluvných strán). Keďže peňažné prostriedky boli zaistené orgánom činným v trestnom

konaní, Okresnou prokuratúrou Trnava, čím došlo k splneniu povinnosti spoločnosti CONFIRMO LTD
vrátiť peňažné plnenie získané na základe neplatnej kúpnej zmluvy od osoby vydávajúcej sa za osobu E.
F.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd prvej inštancie nárok CONFIRMO LTD na vydanie
predmetu z úschovy súdu v časti, v ktorej bolo preukázané vlastnícke (majetkové) právo pôvodných
poškodených Obce Voderady a Obce Trenčianske Stankovce z trestnej činnosti neznámej osoby v sume

(23.004,06 eur + 12.302,77 eur) 35.306,83 eur za nedôvodný a preto v tejto časti súd návrh CONFIRMO
LTD zamietol a s ohľadom na nesporované vyjadrenie svedka E. F. v prípravnom trestnom konaní a po
vyjadrení zložiteľa rozhodol súd prvej inštancie o vydaní predmetu úschovy poškodeným Obci Voderady
a Obci Trenčianske Stankovce.

5. Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil
dôvod hodný osobitného zreteľa na odklonenie sa od generálnej zásady s ohľadom na okolnosti prípadu.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov,
že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s procesnými predpismi, kedy do konania pripojil subjekt,

ktorému pre uplatnenie akéhokoľvek nároku uplynula zákonná lehota, súd prvej inštancie svojim
postupom ukrátil práva navrhovateľa, keď zamietol jeho návrh na vykonanie dôkazu, súd prvej inštancie
na uvedený prípad neuplatnil platnú právnu úpravu a nie celom pochopil problematiku a predovšetkým
skutočnosť, že navrhovateľ nadobudol finančné prostriedky v dobrej viere, za ktoré poskytol riadne
protiplnenie.

7. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila Obec Voderady. Uviedla, že odvolanie považuje za právne
irelevantné a nezrozumiteľné, argumentácia navrhovateľa je nejednoznačná, len vo všeobecnej rovinebez bližšej konkretizácie nedostatkov rozhodnutia. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

8. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila Obec Trenčianske Stankovce. Uviedla, že sa v celom rozsahu
stotožňujesuznesenímsúduprvejinštancie.Pokiaľideozamietnutienávrhunavrhovateľanavykonanie
dokazovania, navrhovaný dôkaz bol len špekulatívnym konaním. V konaní bolo preukázané, že finančné
prostriedky ňou uplatnené jej vlastnícky patrili. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej
inštancie a odvolanie navrhovateľa zamietol ako nedôvodné.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou – účastníkom
(§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355
ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 59 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového

poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b), e), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 Civilného sporového poriadku) a bez
viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výrokoch II., III.,
IV., V. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec vrátiť v zrušenom rozsahu súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i argumenty navrhovateľa predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky a dané skutkové okolnosti na vydanie peňažných prostriedkov v sume 12.302,77 eur
z úschovy súdu Obci Voderady a na vydanie peňažných prostriedkov v sume 23.006,04 eur z úschovy
súdu Obci Trenčianske Stankovce a na zamietnutie návrhu navrhovateľa na ich vydanie navrhovateľovi.

11. V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal vydania peňažných prostriedkov v sume 70.789,14
eur z úschovy Okresného súdu Trnava, ktoré peňažné prostriedky boli prijaté do úschovy súdu
príkazmi Okresného súdu Trnava na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu č. k.
0Tp/790/207-3 zo dňa 17. februára 2017 a č. k. 0Tp/792/2017-7 zo dňa 30. júna 2017.

12. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú
veci ustanovené v tomto zákone.

13. Podľa § 333 Civilného mimosporového poriadku konaniami vo veciach notárskych úschov sú

a) konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku,
b) konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy,
c) konanie o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu.

14. Podľa § 359 Civilného mimosporového poriadku, ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch

ustanovených osobitným predpisom, postupuje sa podľa ustanovení osobitného predpisu, a ak ho niet,
postupuje sa podľa ustanovení tejto hlavy, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

15. Podľa § 121 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a

vojenské súdy na úschovy súdu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov
u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia tohto oddielu.

16. Podľa § 122 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a

vojenské súdy súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného
predpisu.17. S účinnosťou od 1.7.2016 právomoc súdu vo veciach úschov je daná len v prípade konania: a) o
námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku (§ 335 až
§ 344 Civilného mimosporového poriadku), b) o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu

zloženého do notárskej úschovy (§ 345 až § 351 Civilného mimosporového poriadku), c) o prepadnutí
predmetu notárskej úschovy štátu (§ 352 až § 358 Civilného mimosporového poriadku), d) o iných
úschovách (§ 359 Civilného mimosporového poriadku).

18. Prípady iných úschov podľa ustanovenia § 359 Civilného mimosporového poriadku konkretizuje

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy,
ktorá pod inými úschovami rozumie úschovy súdu v trestnom a v občianskom súdnom konaní, ktoré
súd príjme na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom samotná vyhláška
odkazuje napr. na úschovy prijaté súdom v zmysle § 325 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku,
§ 342 ods. 1, § 348 Civilného sporového poriadku, § 50 ods. 2, § 94, § 95b, § 97 Trestného poriadku,

§ 26 ods. 2 písm. a) zákona č. 91/2016 Z. z. trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. To znamená, že právomoc súdov v prípade tzv. iných úschov zahŕňa
(okrem úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve) výlučne úschovy, ktorých potreba vyplynula z
civilného alebo trestného konania na základe rozhodnutia vydaného v takom konaní podľa osobitného
predpisu upravujúceho civilné alebo trestné konanie.

19. V ustanovení § 359 Civilného mimosporového poriadku sú tak upravené iné úschovy, v ktorých sa
postupuje primerane povahe úschovy a jej účelu podľa siedmej hlavy. V prípade vyplatenia peňažných
prostriedkovzloženýchdosúdnejúschovypotomprichádzadoúvahyanalogicképoužitiezákona.Pokiaľ
zákon nejakú problematiku výslovne neupravuje, môže odkázať na podobné (analogické) použitie inej

právnej normy na daný prípad. V prejednávanej veci o vydanie peňažných prostriedkov zložených
do súdnej úschovy v trestnom konaní potom ide o aplikáciu ustanovenia § 335 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely
splnenia záväzku. Jedná sa o samostatnú časť konania, v ktorej súd nariaďuje pojednávanie za účelom
zistenia oprávnenej osoby na vydanie predmetu úschovy, ak si jej vydanie uplatňuje. Súd postupuje

v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí
súd podľa vlastnej úvahy.

20. V preskúmavanom prípade sa jedná o konanie, ktoré sa začína na návrh. Z obsahu spisu
vyplýva, že navrhovateľ v doplnení návrhu zo dňa 31.10.2017 označil za účastníka konania Slovenskú

republiku, Ministerstvo vnútra SR, podaním zo dňa 26.4.2018 označil za účastníkov Slovenskú
republiku, Ministerstvo vnútra SR, Obec Voderady, E. F.. Podaním zo dňa 24.10.2018 navrhovateľ
označil za účastníka konania Slovenskú republiku – Okresná prokuratúra Trnava, navrhol pribrať
do konania Obec Voderady a návrh voči E. F. vzal späť. Uznesením č. k. 40C/16/2017-88 zo
dňa 25. októbra 2018 súd prvej inštancie pribral do konania na strane žalovaného Obec Voderady.

Uznesením č. k. 40C/16/2017-444 zo dňa 25. novembra 2021 súd prvej inštancie pribral do konania
Obec Trenčianske Stankovce. Súd prvej inštancie konal až do dňa 13.1.2013 so Slovenskou
republikou konajúcou prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava v zmysle podania navrhovateľa zo
dňa 24.10.2018, pričom od pojednávania uskutočneného dňa 13.1.2013 konal namiesto Slovenskej
republiky konajúcej prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava s Krajskou prokuratúrou Trnava

konajúcou prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava. Súd prvej inštancie však nerozhodol o zmene
navrhovateľom označeného účastníka Slovenská republika konajúca prostredníctvom Okresnej
prokuratúry Trnava na súdom prvej inštancie označeného účastníka Krajská prokuratúra Trnava
konajúca prostredníctvom Okresná prokuratúra Trnava. V preskúmavanom uznesení súd prvej inštancie
bez akéhokoľvek zdôvodnenia konštatoval, že za zložiteľa bude vystupovať Krajská prokuratúra Trnava

prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava (ods. 8. uznesenia súdu prvej inštancie), ktoré právne
posúdenie žiaden z účastníkov nerozporoval (pozn. za nesporné možno považovať len skutkové
tvrdenia), pričom súd prvej inštancie žiadne právne posúdenie o tejto otázky ani neuviedol.

21. V súdenom prípade totiž išlo o situáciu, že navrhovateľ v doplnení návrhu jednoznačne

a nezameniteľným spôsobom označil (mimo iných) za účastníka konania Slovenskú republiku, pričom
v priebehu konania menil navrhovateľ označenie subjektu, ktorý koná za Slovenskú republiku. Súd prvej
inštancie aj konal s týmto navrhovateľom označeným účastníkom konania Slovenskou republikou až
do pojednávania uskutočneného dňa 13.1.2023, od ktorého pojednávania bez dodržania normatívneupraveného postupu bez akéhokoľvek zdôvodnenia začal konať s Krajskou prokuratúrou Trnava. Tu
sa žiada uviesť, že i keď sa jedná o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nie
je oprávnený svojvoľne meniť účastníkov konania bez dodržania náležitého procesného postupu.

V mimosporových konania je nutné vecnú legitimáciu vnímať skôr ako predpoklad účasti na konaní,
pričom predmet konania je úzko spätý s hmotnoprávnou úpravou. Postavenie účastníkov konania
v zákonom stanovených prípadoch výslovne vyplýva ex lege a na to, aby sa so subjektom konalo ako
s účastníkom konania, mu musí patriť zodpovedajúce hmotnoprávne postavenie.

22. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatňovaní práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ÚS 85/06).

23. Pokiaľ súd prvej inštancie v konaní, ktoré je možno začať len na návrh (§ 23 ods. 1 v spojení s

§ 335 per analogiam Civilného mimosporového poriadku), nekonal s účastníkom konania označeným
navrhovateľom so Slovenskou republikou konajúcou prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava bez
toho, aby sa riadnym procesným postupom vysporiadal s jej účasťou v konaní (napr. zamietnutím návrhu
voči tomuto účastníkovi, ak by na to bol dôvod) a naopak bez ďalšieho konal s Krajskou prokuratúrou
Trnava konajúcou prostredníctvom Okresnej prokuratúry Trnava bez toho, aby ju riadnym procesným

postupom pribral do konania (samozrejme s uvedením normy hmotného práva, ktoré jej postavenie
účastníka v prejednávanom prípade priznáva), dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo
za následok odňatie možnosti konať pred súdom.

24. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03).

25. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením výrokom I. zamietol v prevyšujúcej časti návrh
navrhovateľa, keď dospel záveru, že kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom E. F. je neplatným
právnym úkonom, nakoľko E. F. nemal slobodnú a vážnu vôľu o kúpu kryptomeny bitcoin, pričom
dôsledkom neplatnej zmluvy je vzájomná reštitučná povinnosť (ods. 45. uznesenia súdu prvej inštancie).
V nadväznosti na to súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vlastníkom časti peňažných prostriedkov sú

poškodené obce (ods. 46. uznesenia súdu prvej inštancie) bez toho, aby riadnym spôsobom odôvodnil
výroky III., IV. uznesenia súdu prvej inštancie o vydaní peňažných prostriedkov v sume 12.302,77
eur Obci Voderady a v sume 23.006,04 eur Obci Trenčianske Stankovce, teda nielenže nedostatočne
vyhodnotil dôkaznú situáciu, a to len s odkazom na vecnú časovú príčinnú súvislosť debetných operácií
na účtoch poškodených obcí a kreditných operácií na účtoch E. F. (ods. 32. uznesenia súdu prvej

inštancie), už vôbec sa nevenoval právnemu posúdeniu veci (právnemu nároku obcí na plnenie).

26. Vzhľadom na to, že v prejednávanom prípade sa rozhoduje meritórne vo forme uznesenia, je
veľmi dôležité odlíšiť, či ide o meritórne alebo nemeritórne rozhodnutie aj z hľadiska formálnych
náležitostí. Formálne náležitosti meritórneho uznesenia sa nebudú spravovať ustanovením § 236

Civilného sporového poriadku ale ustanovením § 220 Civilného sporového poriadku, nakoľko dané
uznesenie ako rozhodnutie vo veci samej musí po formálnej stránke spĺňať náležitosti rozsudku.
Uznesenie majúce charakter meritórneho rozhodnutia musí spĺňať požiadavku vysvetlenia a posúdenia
podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania, ktoré skutočnosti považuje
súd za preukázané a a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal a ako ich hodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Vo vzťahu k vyhovujúcim výrokom
tieto náležitosti preskúmavané uznesenie vôbec nespĺňa. Za týchto okolností je uznesenie súdu
prvej inštancie nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne
prijateľným spôsobom, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom.

27. Napokon pozornosti odvolacieho súdu neunikli ani vady v označovaní účastníkov konania
v preskúmavanom uznesení. V záhlaví preskúmavaného uznesenia súd prvej inštancie
opomenul u účastníkov konania Obec Voderady a Obec Trenčianske Stankovce uviesť ich identifikačné
číslo. Vo výrokoch uznesenia zasa súd prvej inštancie označoval účastníkov konania celým názvoma sídlom, ktoré presné označenie účastníkov konania je súčasťou záhlavia rozhodnutia. Pre prehľadnosť
a jednotnosť je rozhodne postačujúce účastníkov konania (bližšie označených v záhlaví rozsudku)
označovať ďalej vo výroku i v odôvodnení ich procesným postavením, prípadne pre odlíšenie len ich

názvom.

28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom
konania, aby uskutočňovali im patriace procesná práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. S

poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV.
vo veci samej, vrátane závislého výroku V. o náhrade trov konania, zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku) a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

29. Nad rámec dôvodov pre zrušenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch vo

veci samej považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že odvolacia argumentácia navrhovateľa
o zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu nie je náležitá. Súd prvej inštancie zamietol návrh na výsluch
svedka H. I. ako neprípustný dôkaz, ktorý H. I. bol koncipient advokátky navrhovateľa a dokonca
dňa 9.7.2019 nahliadol do spisu. Postup súdu prvej inštancie bol v tomto smere správny, keďže
výpoveď navrhovaného svedka H. I. by nebolo možné brať za dôveryhodnú, nakoľko vyšlo najavo,

že tento navrhovaný svedok bol koncipientom advokátky navrhovateľa, dokonca nahliadal do spisu
v prejednávanej veci, teda mal možnosť oboznámiť sa s priebehom konania i s dôkazmi v konaní, čím
nebolo možné vylúčiť ovplyvnenie tohto svedka a zaistiť pravdivosť jeho výpovede. Súd prvej inštancie
pretosvojimpostupomnavrhovateľanevylúčilzrealizácieprocesnéhoprávanavrhovaťdôkazy,ktorému
procesný predpis priznáva a správne tento návrh na doplnenie dokazovania ako neprípustný zamietol.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bude
identifikovať expressis verbis účastníkov konania v súlade s normou hmotného práva, ktorú aj odcituje
v rozhodnutí, procesne prípustným postupom sa vysporiadať s účastníkom konania Slovenskou
republikou označenom navrhovateľom za predpokladu, že dospeje k záveru, že jeho účasť v konaní

nemá vzťah k predmetu konania vo sfére hmotnoprávnej úpravy, ktorý záver je nevyhnutné aj náležite
odôvodniť.Vtejtosúvislostiodvolacísúddodáva,žeúčastníkomajmimosporovéhokonaniapredsúdom
môže byť štát, ak ho zákon za účastníka označuje (§ 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku). Za
štát môže konať konkrétny štátny orgán alebo právnická osoba, ktorá nemá postavenie štátneho orgánu,
ale oprávnenie konať za štát vyplýva z osobitného predpisu (§ 73 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ

však v priebehu konania vyjde najavo, že z hľadiska predmetu konania navrhovateľom konkrétny štátny
orgán označený ako orgán oprávnený konať za štát nemá pôsobnosť v tomto smere za štát konať,
súd potom koná z úradnej moci s tým, do ktorého kompetencie vec spadá, nakoľko povinnosť konať
s takto oprávneným subjektom mu vyplýva zo zákona. Po odstránení vyššie uvedeného procesného
pochybenia bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať riadne dokazovanie za účasti všetkých účastníkov

konania, následne znova posúdiť požiadavky na vydanie predmetu úschovy vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky a argumenty účastníkov
konania, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení aj za použitia
analógie a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť.

31. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť
konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).