Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121549520
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6121549520.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zast.: SEDLAČKO & PARTNERS,
s. r. o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zast.: Advokátska kancelária D. E. F., G. XXX/
XX, XXX XX C., IČO: 52 824 837, o zaplatenie 6.869,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7Csp/87/2022 zo dňa 17.05.2023 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Csp/87/2022-163 zo dňa 01.06.2023,

takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa, aby na miesto žalobcu 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890, vstúpila do konania spoločnosť R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A,
811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297.

II. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom
v spojení s opravným uznesením vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.993,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 75 eur od 16.01.2020 do
zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 129,09 eur od 16.02.2020 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.04.2020 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.06.2020 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.08.2020 do

zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.10.2020 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.12.2020 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.02.2021 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.04.2021 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.06.2021 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.08.2021 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.10.2021 do

zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.12.2021 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.01.2022 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.02.2022 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.04.2022 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.06.2022 dozaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.08.2022 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.09.2022 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.10.2022 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.12.2022 do

zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.01.2023 do zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.02.2023 do
zaplatenia, zo sumy 129,09 eur od 16.03.2023 do zaplatenia, zo sumy 12,78 eur od 16.04.2023 do
zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol a vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
2,82 %.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 261 ods. 6 písm. d) a § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2,
§ 2 písm. a) a b), § 7 ods. 1 a 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“
a „zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 5, 6 a 9, § 54 ods. 1 a 2, § 121 ods.

3, § 565, § 566 ods. 2, § 788 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 4, §
1a ods. 1 a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), § 132, § 150 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom
(pôvodne pod obchodným menom Poštová banka, a. s.) dňa 24.05.2018 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere lepšia pôžička č.1848745666, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako
dlžníkovi úver v sume 7.500,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v splátkach vo výške 138,09 eur
mesačne (z toho suma 9,- eur mesačne predstavovala poistné), s úrokovou sadzbou 13,80 % ročne.

Súd konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej
obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Žalobca mu finančné prostriedky poskytol v rámci podnikateľskej
činnosti, bankového povolenia a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z
jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu. Podľa

tvrdenia žalobcu žalovaný na predmetný úver uhradil sumu 1.951,26 eur do zosplatnenia a sumu
555,54 eur po zosplatnení úveru. Spolu žalovaný uhradil žalobcovi sumu 2.506,80 eur. Túto sumu
žalovaný nerozporoval. Úver nesplácal riadne a včas, preto došlo podľa žalobcu k zosplatneniu úveru.
Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že pri overovaní bonity žalovaného žalobca
nepreukázal, aby postupoval s odbornou starostlivosťou. Žalobca nepreukázal, že žalovaný do žiadosti

vpísal údaje o svojej situácii - príjmy a výdavky. Žalobca nepreukázal, že žalovaný predložil dôkazy o
svojich príjmoch a výdavkoch. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa sa súdu javil ako formálny
a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše
neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Toto konanie vyvoláva následky spojené s tým, že žalobca nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a úver je bezúročný
a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade nebolo
preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o príjme žalovaného (potvrdenie zamestnávateľa),
doklady o výdavkoch žalovaného pri uzatváraní zmluvy a pod. Z predložených dôkazov vyplynulo, že
žalovaný okrem žiadaného úveru mal ešte ďalšie 2 živé úvery a kontokorentné úvery. Navyše pred

poskytnutím úveru, t. j. pred dátumom 24.05.2018 bola žalovanému opakovane zamietnutá žiadosť,
a to dňa 09.05.2018 pri úvere vo výške 4.000,- eur, čo je nižší úver ako ten, ktorý bol žalovanému
poskytnutý, taktiež mu bola zamietnutá žiadosť dvakrát dňa 30.04.2018 o poskytnutie úveru vo výške
1.000,- eur a 6.000,- eur, čo sú nižšie sumy, než úver poskytnutý v prejednávanej veci. Žalobca
nepreukázal, aby v takom krátkom časovom období došlo k takej výraznej zmene okolností na strane

žalovaného znamenajúcej zvýšenie príjmu alebo zmenu výdavkov. Uvedené konanie žalobcu vyhodnotil
súd ako hrubé porušenie povinností, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a nemožnosť
vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. Pri zachovaní výšky splátky
ako si dohodli účastníci konania a ako to akceptuje rozhodovacia činnosť súdov, predmetný úver mal byť
splácaný 59 splátkami (7.500 /129,09: t. j. 58 splátok po 129,09 eur a 59. splátka vo výške 12,78 eur),

a to od 15.06.2018 do 15.04.2023. V spotrebiteľských veciach súd sám zo svojej úradnej činnosti musí
zisťovať, či nedošlo k premlčaniu žalovaného nároku. V danom prípade to znamená, že žalobca môže
od žalovaného požadovať iba splatenie splátok, ktoré sú nepremlčané, to znamená 3 roky spätne ku dňu
podania žaloby. Žaloba bola podaná na upomínací súd dňa 18.11.2021. V danom prípade má žalobcanárok na splátky splatné od 15.12.2019 do 15.04.2023, čo spolu predstavuje 41 splátok. Žalovaný
vykonal úhrady spolu vo výške 2.506,80 eur, čo pri výške mesačnej splátky 129,09 eur znamená, že
uhradil 19 splátok po 129,09 eur a 1 splátku vo výške 54,09 eur. Súd započítal úhradu týchto splátok

na najstaršiu splatnú splátku, to znamená, že uvedenými plnými 19 splátkami žalovaný uhradil splátky
splatné od 15.06.2018 až do 15.12.2019 a časť splátky splatnej dňa 15.01.2020 vo výške 54,09. Na
splátku zo dňa 15.01.2020 dlží sumu 75 eur. Ďalšie splátky do 15.04.2023 neuhradil. Preto súd rozhodol
tak, ako vyplýva z výroku rozsudku v spojení s opravným uznesením. Zároveň súd zaviazal žalovaného
aj na zaplatenie úroku z omeškania z každej omeškanej splátky, a to od 16. dňa v tom ktorom mesiaci,

keďže splatnosť každej jednej splátky bola k 15. dňu v mesiaci. Súd považoval za nedôvodnú žalobu aj v
časti dohodnutého poistenia, pretože mal zato, že žalobca nepreukázal, aby došlo k nejakému poisteniu,
nebola predložená dohoda k poisteniu tak, ako to vyžaduje Občiansky zákonník, t. j. dohoda medzi
poisťovateľom a poisteným. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 117 eur za neuhradené náklady
spojené s uplatnením pohľadávky, súd poukázal na to, že ide o sporové konanie, ktoré je konaním
návrhovým. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť

dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno, pretože náklady spojené s uplatnením pohľadávky nešpecifikoval. Vyčíslenie realizované
žalobcom je nepresné a iba paušalizované. Keďže žalobca dôkazy o úkonoch vymáhania pohľadávky
nepredložil, súd aj v tejto časti žalobu zamietol. V bode 57. odôvodnenia rozsudku súd tiež konštatoval,
že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia predpokladov

použitých pre výpočet RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Tiež
konštatoval v zmluve nesprávne uvedenú RPMN vo výške 13,80 %, ktorá je nižšia, než údaj RPMN
obsiahnutý vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je tam uvedený vo
výške 17,20 %.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie (rozsudkom v spojení s opravným
uznesením) podľa § 251, § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP a úspešnejšiemu žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2,82 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP], konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP]
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1

písm. h) CSP]. Vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného žalobca uviedol, že jeho príjem bol overený
z externého nezávislého zdroja a akceptovaný vo výške 678,- eur. V rámci posudzovania mala banka
k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového
registra informácií. Žalovaný si uvádzal rodinný stav ženatý a žiadne vyživované deti. Finančná analýza
platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 7.500,- eur na 8 rokov s mesačnou

splátkou 129,09 eur + poistenie 9,- eur. K tomu žalobca pripojil dáta dopytu zo Sociálnej poisťovne zo
dňa 21.05.2018, ktoré potvrdili, že žalovaný má vymeriavací základ vo výške 745,- eur, dáta dopytu zo
Spoločného registra bankových informácií (ktorý obsahuje údaje aj od nebankových subjektov) zo dňa
21.05.2018, z ktorých vyplynulo, že žalovaný má 2 existujúce úverové záväzky so zostatkom 6.037,-
eur (splátka 147,- eur) a zostatkom 138,- eur (splátka 19,- eur). Vyšší z týchto úverov bol splatený

novým úverom poskytnutým žalobcom, čo vyplýva z čl. 2.3 zmluvy o úvere. Súdom prvej inštancie
požadovanézapočítavanieazisťovanieďalšíchnákladovspotrebiteľaneupravujeakopovinnosťveriteľa
pri poskytovaní úveru ani zákon o spotrebiteľských úveroch, ani opatrenie NBS. Nad rozsah životného
minima stanovuje opatrenie NBS bankám povinnosť počítať s navýšením nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb o 20 %, čím sa pokryjú aj ďalšie výdavky, ktoré nemožno zahrnúť pod

životné minimum. Možno tak definitívne uzavrieť, že žalobca postupoval v zmysle § 7 ods. 20 zákona
o spotrebiteľských úveroch, keď na výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver použil tieto položky:
i) čistý príjem spotrebiteľa (zistený z vyhlásenia a overený prostredníctvom Sociálnej poisťovne), ii)
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým mal spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť (t.j. životné minimum platné od 01.07.2017 na plnoletú osobu, pričom žalobca

vychádza z vyhlásenia, že dlžník nemá deti, t.j. osoby, voči ktorým by mal vyživovaciu povinnosť),
iii) výšku splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru a iv) peňažné záväzky z aktuálnych úverov
dlžníka (zistené cez Spoločný register bankových informácií). Žalobca ďalej namietal, že žalovaný výšku
RPMN ani údaje, z ktorých žalobca túto hodnotu vypočítal, nespochybnil. Úlohou súdov nie je aniv spotrebiteľských sporoch aktívne „vyhľadávať“ chybu v zmluvných ustanoveniach, ale poskytovať
objektívnu súdnu ochranu sporovým stranám. Okrem toho žalobca poukázal na čl. 2.2 zmluvy o úvere,
z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne predpoklady žalobca pri tomto výpočte zohľadnil.

K dôvodom súdu o tom, že RPMN mala byť údajne rozdielne vymedzená v zmluve o úvere (13,80 %)
a vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (17,20 %) dodal, že ide o zrejmý
omyl, resp. chybu v skutkovom zistení súdu. Zmluva o úvere totiž obsahuje rovnakú hodnotu RPMN ako
formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, a to vo výške 17,20 %. Údaj 13,80 %, ktorý
súd mylne prezentoval ako výšku RPMN uvedenú v zmluve, predstavuje hodnotu fixnej úrokovej sadzby

úveru. Žalobca súčasne trval na tom, že o poistenie úveru dobrovoľne požiadal žalovaný. Žalobca priložil
k žalobe dokument „Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka“, ktorý
bol žalovanému poskytnutý pred uzavretím zmluvy o úvere a žalovaný ho vlastnoručne podpísal. V
čl. 3 písm. D) je jednoznačne uvedené, že na získanie úveru nie je nutné uzavrieť poistenie, avšak
spotrebiteľ môže o poistenie úveru dobrovoľne požiadať (znázornené graficky). S poistnou zmluvou
č. RZ201501 účinnou od 13.06.2015 a Všeobecnými poistnými podmienkami (na ktoré odkazuje aj

čl. 5.2 zmluvy o úvere) sa však žalovaný oboznámil (tak to vyhlásil v zmluve o úvere) ešte pred
podpisom zmluvy o úvere. Vyjadril s nimi súhlas a na znak toho uhrádzal popri splátke úveru aj
náklady spojené s jeho poistením, a to až do omeškania. Žalobca tiež uviedol, že v konaní si uplatnil
aj nárok na poplatky vo výške 36,- eur (4 x 9,- eur za vystavenú upomienku) a poistné vo výše 81,-
eur [k tomu pozri čl. II písm. A) bod iv) odvolania]. Súd tieto nároky spojil do nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 117,- eur. Paradoxne odmietnutie poistenia uviedol v odlišnom odseku
odôvodneniarozsudku[ktomupozričl.IIpísm.C)odvolania].Uplatnenépoplatkyvzniklivdôsledkutoho,
že žalovaný porušil elementárnu povinnosť splácať úver riadne a včas. Pre jeho dlhodobé omeškanie
mu boli zasielané opakované upomienky, ktoré ho mali motivovať k tomu, aby začal znova riadne
splácať úver. Poplatky súvisiace so spotrebiteľským úverom predstavujú bežnú časť ceny úveru, na

ktorú sa v súlade s § 53 ods. 1 i.f. Občianskeho zákonníka nevzťahuje súdny prieskum jej primeranosti
[nález Ústavného súdu ČR zo dňa 10.4.2014, sp. zn. III. ÚS 3725/2013 (publikovaný v Sbírke nálezů
a usnesení ÚS pod č. 73/2014), rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 30.4.2014 vo veci H. I. a J. I.
K. proti E. Jelzálogbank Zrt, C-26/13]. K tomu žalobca dodal, že súd prvej inštancie zamietol žalobu
aj v časti uplatneného nároku na poplatky a poistné napriek tomu, že žalovaný ich nepoprel procesne

účinným spôsobom. Aktivistický prístup súdu prvej inštancie de facto vyžadoval, aby žalobca „vyvracal“
absentujúcu procesnú obranu žalovaného (suplovanú súdom) a dodatočne preukázal svoje nesporné
tvrdenia. Napokon súd prvej inštancie prvýkrát oboznámil žalobcu s právnym posúdením uplatneného
nároku (a jeho nesporných častí) až v rozsudku. Predtým žalobcu nevyzval, aby domnelé nedostatky
ozrejmil, resp. odstránil. Tým úplne vylúčil žalobcu z účasti na súdnom konaní, a tým aj z výkonu práva

na spravodlivý proces. Žalobca mohol prvýkrát zaujať stanovisko k záverom súdu až v odvolaní, čo
narúša aj hospodárnosť konania. Žalobca tiež namietal strohosť odôvodnenia súdu prvej inštancie,
rozhodnutiu vytkol chýbajúcu logickú súvislosť a nepresvedčivosť, pričom v tejto súvislosti poukázal
na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R
2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania (m.m. rozhodnutie

veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 19.4.2017 sp. zn. 1 VCdo 2/2017).

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobca predložil návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu

z dôvodu, že žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2023 zo dňa 19.10.2023 postúpil
pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811
02 Bratislava, IČO: 50 094 297. Žalobca k návrhu pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. II/2023 zo
dňa 19.10.2023, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok, súhlas postupníka so vstupom do konania,
potvrdenie o splnení záväzku zo Zmluvy o postúpení pohľadávok.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli a webovej
stránkeKrajskéhosúduvPrešove.Žalobcabolvsúladesjehopožiadavkouinformovanýomiesteačase
verejného vyhlásenia rozsudku.9. Podľa § 80 ods. 1 až 3 CSP, Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na

jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo
k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania,
prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

10. Vzhľadom na to, že v rámci odvolacieho konania žalobca navrhol zmenu strany sporu na jeho strane,
a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2023 zo dňa 19.10.2023, ktorú do konania predložil
spolu s prílohou k nej a súhlasom postupníka, súd vo výroku I. tohto rozsudku rozhodol tak, že pripustil,
aby na miesto žalobcu vstúpila do konania spoločnosť R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie
8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297. Vo vzťahu k uvedenému považuje odvolací súd za potrebné

dodať, že v naznačených súvislostiach skúmal len formálne predpoklady podľa § 80 ods. 1 CSP, a to
existenciu právnej skutočnosti (postúpenie pohľadávky), ktorá vyvstala v priebehu konania. Žiadnymi
ďalšími okolnosťami sa v tejto súvislosti nezaoberal.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením, nesprávnym
právnym posúdením a inou vadou konania, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (viď rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Na vecnej správnosti rozsudku nič

nemení ani odlišný názor odvolacieho súdu, ktorý sa na rozdiel od súdu prvej inštancie domnieva
a zastáva názor, že posudzovaná zmluva obsahuje všetky predpoklady v zmysle § 9 ods. 2 písm. h)
zákona o spotrebiteľských úveroch, čo vyplýva z čl. 2, ods. 2.2 zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021, v
ktorej bolo zverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa

24.02.2021. S ohľadom na uvedené rozhodnutie má odvolací súd za to, že v zmluve o spotrebiteľskom
úvere lepšia splátka č. 1848745666 zo dňa 24.05.2018 sú uvedené všetky predpoklady potrebné na
výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru: 7.500 eur, výšky mesačnej anuitnej splátky: 129,09
eur, dátum poskytnutia úveru: v deň uzavretia zmluvy, splatnosť prvej mesačnej splátky: 15.06.2018,
deň splatnosti mesačnej splátky: 15. deň v kalendárnom mesiaci, jej mesačného intervalu, počtu splátok:

96 a výšky ročnej úrokovej sadzby: 13,80 %. V tomto prípade nebol teda správny záver súdu prvej
inštancie o absencii obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm.
h) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide námietku odvolateľa v súvislosti so záverom súdu
prvej inštancie o tom, že v zmluve a vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere je
uvedený rozdielny údaj o RPMN, táto je dôvodná, pretože aj v zmluve, aj vo formulári pre štandardné

informácie o spotrebiteľskom úvere je údaj o RPMN uvedený v rovnakej výške, a teda 17,20 %. Údaj
13,80 % sa týkal uvedenia fixnej úrokovej sadzby, a to tak v zmluve, ako aj vo formulári.

14. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie správne právne posúdil Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere lepšia splátka zo dňa 24.05.2018 uzavretú medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu

spotrebiteľskú a správne na daný zmluvný vzťah aplikoval právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa podľa
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie správne posúdil
otázku skúmania bonity žalovaného a právne následky konania veriteľa.15. Žalobca namietal, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, ak
dospel k záveru, že žalobca neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Žalobca trval na tom, že povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch splnil s odbornou starostlivosťou. V tejto súvislosti poukázal na príjem žalovaného vo výške
678,- eur a vykonané dopyty do úverového registra a do registra Sociálnej poisťovne.

16. Hoci žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobca neskúmal jeho príjmy a výdavky
v predkontraktačnej fáze uzavretia zmluvy, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora

EÚ zn. C - 679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa
majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu
porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím
zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti
vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného

článku 23.

17. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže vykonal len formálne skúmanie bonity spotrebiteľa. Uviedol, že
žalobcanahliadoldoúverovéhoregistra,aleneskúmalpríjemspotrebiteľa.Žalobcasabránil,žepredložil

dôkaz o vykonaní dopytu do registra Sociálnej poisťovne so zistením, že vymeriavací základ žalovaného
je aspoň 745,- eur. Odvolací súd uvádza, že na č. l. 109 spisu sa nachádza listinný dôkaz o tom, že
žalobca dňa 21.05.2018 preveril príjem žalovaného v Sociálnej poisťovni. Na č. l. 110 – 113 spisu sa
nachádza listinný dôkaz o nahliadnutí do úverového registra za účelom preverenia finančných záväzkov
žalovanéhosozistením,žežalovanýokremžiadanéhoúverumalešteďalšie2úvery,pričomjedenznich

mal byť splatený úverom poskytnutým v prejednávanej veci. Súčasne bolo zistené, že žalovanému bola
v období predchádzajúcom poskytnutiu úveru opakovane zamietnutá žiadosť o poskytnutie úveru.

18. Hodnotenie bonity určitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou
úverového procesu. Po fáze žiadosti o úver nasleduje fáza skúšky úverovej spôsobilosti žiadateľa

(analýza úverovej schopnosti), v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa,
osobná dôveryhodnosť žiadateľa a jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch
banka posudzuje osobné údaje ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy
a pravidelné výdaje žiadateľa, či celej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a
platobnú morálku. Jedným zo zdrojov (nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových

informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje informácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od
všetkých slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku.

19. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby
dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré

možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.

Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má

veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií
za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také

informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľnéinformácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez

akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak aj stranu
výdavkov.

20. Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd v súlade s požiadavkou

odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho
príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Odvolací súd zastáva názor, že pre
hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch postačuje aj neúplne
zisťovanie jedného z kritérií podľa § 11 ods. 2 tretia veta citovaného zákona (napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/18/2023 zo dňa 19.12.2023).

21. Podľa tvrdení odvolateľa tento riadne skúmal bonitu žalovaného pri akceptovaní jeho príjmu vo
výške 678,- Eur, rodinnom stave – ženatý, žiadna vyživovacia povinnosť a vykonaním dopytu do
úverového registra a registra Sociálnej poisťovne. Prima facie žalobca skúmal bonitu spotrebiteľa, nie
však s odbornou starostlivosťou. Zistil síce jeho príjem a úverové záväzky, nezistil však žiadne výdavky
pre rodinu a domácnosť. V zhode s názorom súdu prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že

žalobca nepreukázal tvrdené skutočnosti o tom, že žalovaný do žiadosti vpísal výšku svojho príjmu,
rodinný stav a vyživovaciu povinnosť. Pritom veriteľ je povinný skúmať nielen príjem, ale aj výdavky
spotrebiteľa v kontexte domáceho rozpočtu. Žalobca nepreukázal, aby bonitu spotrebiteľa skúmal
s odbornou starostlivosťou. Potom nemohol žiadať jednorazové splatenie úveru. Napriek tomu žalobca
úver, ktorého konečná splatnosť bola dohodnutá na dňa 15.05.2026, zosplatnil. Žalobca jednoznačne

nepodrobil dôkladnej analýze výdavky spotrebiteľa o to viac, že sa uspokojil s tvrdením žalovaného, že
nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, hoci v čase poskytnutia úveru mal žalovaný 4 maloleté deti (dôkaz
na č. l. 44 spisu). Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi pravdivé informácie, čo však nezbavuje
veriteľa povinnosti získať a preveriť informácie poskytnuté spotrebiteľom. Žalobca tvrdil, že žalovaný
neuviedol žiadnu vyživovaciu povinnosť, avšak dôkaz o takomto tvrdení sa v zmluvnej dokumentácii

nenachádza. Formálny postup veriteľa pri zhromažďovaní údajov o spotrebiteľovi bez dôkladnej analýzy
tak nemožno hodnotiť inak ako hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch.

22. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v súvislosti so zamietnutím žaloby v časti poistného (aj neuhradeného

vo výške 81,- eur), neobstojí jeho tvrdenie o tom, že išlo o dobrovoľné dojednanie s poukazom na
čl. 3, písm. D) Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu zmluvnej
dokumentácie nie je zrejmé, že išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalovaný, resp. že
žalovaný mal možnosť výberu, či poskytnutie tejto doplnkovej služby prijme alebo odmietne. Žalovaný
ako spotrebiteľ nedostal žiadnu možnosť voľby s alternatívou obsahujúcou vyznačenie, že poistenie

nepožaduje. Pokiaľ poistenie nie je podmienkou poskytnutia úveru, zmluva musí byť v časti dojednania
poistného transparentná a určitá tak, aby bolo nad rámec akýchkoľvek pochybností zrejmé, že
spotrebiteľ sa dobrovoľne rozhodol pre poistenie, a to na základe všetkých potrebných informácií, ktoré
mu majú byť primerane vysvetlené. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných
podmienok, ale v možnosti sa s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti

ich po zrelej úvahe akceptovať alebo odmietnuť. Odvolací súd preto záver súdu prvej inštancie
o zamietnutí žaloby v tejto častí hodnotí ako správny.

23. Vo vzťahu k námietke žalobcu o zamietnutí poplatkov za upomienky v sume 36,- eur ako nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku. V tomto smere
nepostačuje tvrdenie žalobcu, ale jeho povinnosťou je predložiť aj dôkazy o svojich tvrdeniach v súlade
s § 132 ods. 3 CSP. Odvolací súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že poplatok by mal
korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem
úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v

jeho záujme. Poplatok za upomienky je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu veriteľa,
ktorý sa snaží domôcť peňažného plnenia. Takýto poplatok slúži výlučne v prospech dodávateľa.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
(Oberlandesgericht Karlsruhe) z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom potvrdil rozhodovaciulíniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované
(vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012).

24. Žalobca v rámci odvolacích námietok tvrdil, že hoci žalovaný nepoprel jeho tvrdenia o nároku na
poplatky za upomienky, poistné, súd svojim aktivistickým prístupom vyvolal stav, pri ktorom bol žalobca
povinný vyvrátiť absentujúcu procesnú obranu žalovaného a dodatočne preukázať svoje nesporné

tvrdenia.

25. V súvislosti s uvedeným odvolací súd pripomína rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
C-168/05MostazaClarocit.:„Systémochranyzavedenýsmernicouvychádzazmyšlienky,žespotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok
z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod
25). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo

Editorial a Salvat Editores, bod 26, ako aj Cofidis, bod 33). Postup súdu prvej inštancie v prejednávanej
veci je v súlade s ustanovením § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Súd je totiž
vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade,

že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to,
aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán.
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky voveci6Cdo1/2012). Ochrana spotrebiteľa je
predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.

26. Odvolateľ tiež predostrel námietku o tom, že o právnom posúdení veci súdom prvej inštancie sa
dozvedel až z rozsudku, pričom súd ho nevyzval, aby ozrejmil domnelé nedostatky. K tejto námietke
odvolateľa odvolací súd uvádza, že žaloba spĺňala všetky náležitosti vyžadované Civilným sporovým
poriadkom, pričom nešlo o podanie vadné, či už po stránke jeho neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti. Súd
môže pristúpiť k poučovacej povinnosti a výzve, len pokiaľ je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné,

pričom tieto náležitosti sa môžu týkať len procesného práva, nie otázok práva hmotného. Skutočnosť, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle hmotného práva nepredstavuje dôvod pre postup súdu
v kontexte výzvy. Preto aj túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

27.Vrámciodvolacejargumentáciežalobcatiežnamietal,ževrozhodnutísúduprvejinštancieabsentuje

logická súvislosť, je nedostatočne a stroho odôvodnené, čo zakladá inú vadu konania. Na rozdiel
od žalobcu je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil spotrebiteľský
charakter vzťahu, na základe ktorého žalobca ako banka poskytol žalovanému spotrebiteľský úver.
Súd správne postupoval, ak skúmal žalobcovo posudzovanie bonity spotrebiteľa z hľadiska odbornej
starostlivosti. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalobca hrubo porušil

svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pre nedostatočné skúmanie
výdavkov spotrebiteľa, s čím zákon spája nemožnosť žiadať jednorazové splatenie úveru a jeho
bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Dôvody svojho rozhodnutia jasne a zreteľne prezentoval. Za danej
situácie súd správne zdôvodnil priznanie splatných a nepremlčaných splátok žalobcovi tri roky spätne
od podania žaloby. Súd súčasne správne definoval počiatok omeškania každej jednotlivej splátky, ktorej

splatnosť bola dohodnutá k 15. dňu v mesiaci. Na základe toho odvolací súd hodnotí rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako dostatočne odôvodnené.

28. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, keďže na základe ním podaného odvolania
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Úspešnému žalovanému žiadne preukázateľnétrovy odvolacieho konania nevznikli, keďže k žalobcom podanému odvolaniu sa nevyjadril. Preto
odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)