Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224010011
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4224010011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.

Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. A., pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní
prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len prokurátorka), proti rozsudku Okresného súdu
Komárnozodňa25.01.2024,sp.zn.2T/3/2024,naverejnomzasadnutíkonanomvNitredňa20.februára
2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a vo výroku o ochrannom opatrení.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
obžalovanému A. A., nar. XX. B. XXXX v C., trvale bytom
D., E. F. G. XXXX/XX, t. č. vo výkone
väzby v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Nitra,

u k l a d á

podľa § 200 odsek 2 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/
Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, postupom podľa
§ 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona a za použitia § 39 odsek 1, odsek 3
písmeno d/ Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň

určuje probačný dohľad v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a povinnosti podrobiť sa kontrole na zistenie
požitia alkoholických nápojov, ktorú vykonajú príslušníci policajného zboru Slovenskej republiky na

základe pokynu probačnej a mediačnej úradníčky.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c/, písmeno d/, odsek 5 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený. o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný A. A. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným
zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona

a zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že :
od presne nezisteného času, najmenej od roku XXXX do jeho zadržania dňa XX. XXXXXXX XXXX v
obci D., na ulici E. F. G., v rodinnom dome číslo XXXX/XX, v ktorom žil v spoločnej domácnosti so svojou
manželkou H. A., narodenou XX.XX.XXXX, jej prevažne pod vplyvom alkoholu psychicky ubližoval

tým spôsobom, že kvôli svojej neopodstatnenej žiarlivosti najmenej trikrát ročne bezdôvodne vyvolával
slovné hádky, počas ktorých poškodenej vulgárnym a ponižujúcim spôsobom nadával, pritom rozbíjal
zariadenie domu, búchal dverami, pravidelne ju ponižoval vulgárnym oslovovaním, neopodstatneným
obviňovaním zo zodpovednosti z rôznych životných situácií a z intímnych pomerov s inými mužmi, po
tom, čo mu poškodená opakovane navrhovala rozvod ich manželstva, vyhrážal sa jej zabitím alebo

vlastným sebapoškodením, pričom jeho konanie vyvrcholilo dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod.,
kedy sa v podnapitom stave bezdôvodne obviňujúc poškodenú z mimomanželského pohlavného styku s
inýmmužomslovnedožadovalsexuálnehostykusňou,ktorýpoškodenáslovneodmietla,načojusilným
uchopením objal a na prosby poškodenej, aby ju pustil, zodvihol svoju ľavú ruku do výšky svojej hlavy a
zovrel v päsť, na čo sa poškodená vymanila z jeho objatia a odišla na dvor, po čom si obžalovaný sadol

na dvor s fľašou alkoholu pozorujúc pritom poškodenú pri práci, pričom jej povedal, že ju aj tak
znásilní a hodil jej smerom fľašu, ktorou ju nezasiahol, v čase okolo XX.XX hod. po tom, čo poškodená
vošla v dvojdielnych plavkách do bazéna, skočil tam za ňou, uchopil ju za ramená a otáčal chrbtom
k sebe, medzitým jej stiahol spodný diel plaviek a rukami sa snažil roztiahnuť jej nohy, pričom sa jej
dotýkal jej intímnych miest v rozkroku, následne si stiahol svoje plavky a pokúšal si pritiahnuť poškodenú

k sebe, pričom sa ich pohlavné orgány nedotkli, uchopením poškodenej za jej vlasy ju najmenej trikrát
tlačil dole pod vodu so žiadosťou, aby ho orálne uspokojila, pričom poškodená sa po celý čas aktívne
bránila zápasením s obžalovaným, vrátane jeho kopnutia, po čom uchopil poškodenú smerujúc ju čelom
k sebe v snahe ťahaním strhnúť jej horný diel plaviek, ktorý sa na to roztrhol, a obžalovaného na to
odrazilo od poškodenej, čo využila na vyskočenie z bazéna a útek smerom cez zadný vchod do domu,

v ktorom uzamkla zadné dvere a prednými vstupnými dverami vybehla k susedom, pričom nezvládajúc
ďalej znášať správanie obžalovaného a v obave o svoje zdravie požiadala o pomoc políciu.

Za to mu uložil:
- podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. za použitia ustanovenia § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr.
zák., § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písm. d/ Tr. zák., § 41 odsek 1
Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky,

- podľa § 51 odsek 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom,
- podľa § 51 odsek 2 Tr. zák. určil skúšobná dobu v trvaní 5 rokov,
- podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. f/ Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v
príkaze osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenej H. A., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D., E. F. G. XXXX/XX.

- podľa § 73 ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním, čo do výroku o treste, v neprospech
obžalovaného, prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno JUDr. Daniela Puťošová (ďalej len
prokurátorka). V jeho písomných dôvodoch namietala, že v rozsudku absentujú konkrétne skutočnosti

vo vzťahu k okolnostiam prejednávaného prípadu nezohľadňujúce charakter konania obžalovaného z
pohľadu jeho závažnosti a tiež okolností súvisiacich so spáchaným skutkom. Uložený trest považovala
za neprimerane mierny. Zvýraznila, že nedošlo k výraznej zmene v dôkaznej situácii v porovnaní
s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, obžalovaný sa (zrejme aj pod ťarchou dôkazov
vykonaných v prípravnom konaní) priznal ku spáchaniu skutkov a tieto opakovane oľutoval. Akcentovala

to, že obžalovaný je manželom poškodenej a až do jeho vzatia do väzby žili v spoločnej domácnosti.Posudzujúc najmä závažnosť oboch trestných činov, rodinnú väzbu s poškodenou a samotnú intenzitu
násilného konania obžalovaného, pričom poškodená sa minimálne vo vzťahu k pokusu zločinu
sexuálneho násilia aktívne bránila, trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a probačným

dohľadom, za súčasného uloženia povinnosti ospravedlniť sa poškodenej, neakceptovala ako súladný
so zásadami ukladania trestov. U obžalovaného neboli splnené zákonné predpoklady na uloženie
mimoriadnezníženéhotrestuvzmysle§39odsek1Tr.zák.zdôvoduabsenciemateriálnychpodmienok,
a to z pohľadu okolností prípadu alebo pomerov páchateľa. Mimoriadne okolnosti totiž predpokladajú
také okolnosti, ktoré sa bežne nevyskytujú, alebo sa vyskytnú len v ojedinelých prípadoch a v danej veci

však také okolnosti neboli zistené. Nestotožnila s postupom súdu vo vzťahu k priznaniu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože tvrdenie ohľadne napomáhania orgánom činným v
trestnom konaní od začiatku trestného stíhania je spochybniteľné, nakoľko obžalovaný v prípravnom
konaní uviedol, že si svoje správanie pod vplyvom alkoholu nepamätá, a preto nemožno prisvedčiť
konštatovaniu o napomáhaní príslušným orgánom od počiatku trestného stíhania. Poukázala na
stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 55/2016 z XX.XX.XXXX. Keďže u obžalovaného

neboli splnené zákonné predpoklady priznania aj tejto poľahčujúcej okolnosti, preto mal súd I. stupňa
ukladať trest za vyrovnaného pomeru poľahčujúcich okolností 1:1 podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona
a vychádzať zo základnej trestnej sadzby prísnejšieho trestného činu - § 200 odsek 1, odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona v rozmedzí 7 rokov až 15 rokov. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1
písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol rozsudkom podľa § 322

ods. 3 Tr. por. a uložil obžalovanému pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. 1/ Tr. zák. a
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1
Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 7
rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2
písm. a/ Tr. zák.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu A. I. J. a
navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátorky ako nedôvodné
zamietol. Mal za to, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané
dôkazy správne vyhodnotil a následne správne a spravodlivo rozhodol. Konkrétne skutočnosti vo vzťahu

k okolnostiam prejednávaného prípadu sú uvedené v poslednom odseku štvrtej strany odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Zopakoval, že trest bol uložený v súlade s § 34 odsek 1, 4 a 5 Tr. zák a zároveň
citoval právne názory vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v Náleze F. K. L. XX.XX.XXXX
vo veci sp.zn. PL. ÚS 106/2011, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá
v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,

ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou
(negovaním práva) ničím nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát,
nebude mať možnosť dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie
má v rukách štát. Ďalej vyzdvihol, že moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a

trestného práva vôbec, resp. trestania, sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať
rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom
trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu
sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Považuje sa za spravodlivé, aby bol
vážne mienený sebakritický a kajúcny postoj „odmenený“ miernejším trestom, napr. tak, ako to umožňuje

súčasný inštitút poľahčujúcej okolnosti z dôvodu „úprimnej ľútosti“, upravený v § 36 písm. 1/ Trestného
zákona.“ Vyzdvihol, že nie je pravdou, že by sa priznal až pod ťarchou dôkazov. Skutok spáchal pod
vplyvom alkoholu, ktorý mu spôsobil dočasný výpadok pamäte. Svoj postoj ku celému prípadu uviedol
a vyjadril vo svojom liste zo dňa XX.XX.XXXX zaslanom manželke.

Na verejnom zasadnutí procesné strany uviedli:
- zástupca krajského prokurátora odkázal na dôvody odvolania podaného okresnou prokurátorkou
a navrhol podľa § 321 odsek 1 písm. b/, d/, ods. 2 Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a obžalovanému podľa § 322 odsek 3 Tr. por. uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v zmysle
podaného odvolania.

- obžalovaný uviedol, že ľutuje, čo spôsobil svojej manželke, chce žiť riadny život, manželke by nikdy
neublížil, má s ňou deti, najbližší víkend sa má narodiť jeho prvý vnúčik, je ochotný prijať akýkoľvek
trest, len nie nepodmienečný trest, má dve dospelé deti, pred vzatím do väzby pracoval ako manažér
veľkoobchodu s ovocím a zeleninou M. J.- K.- B., v prípade prepustenia z väzby ho zamestnajú späť.- obhajkyňa obžalovaného A. N. C., považovala napadnutý rozsudok v plnej miere za zákonný,
správny, náležite odôvodnený, obžalovaný sa priznal ku skutku a zároveň aj konanie úprimne oľutoval,
navrhovaný trest zo strany prokurátora označila za neprimeraný. Obžalovaný a poškodená nemali

v poslednom období dobré manželské vzťahy, čo bolo zapríčinené len alkoholom. Obžalovaný chce
nastúpiť na liečenie ústavnou formou, absolvovať aj manželskú poradňu, je riadne zamestnaný, trpí
chorobou, ktorá spôsobuje problémy s pohlavným stykom, pokiaľ by mu súd vymeral nepodmienečný
trest odňatia slobody, malo by to zásadný vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Navrhla odvolanie
prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou –
prokurátorom – nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste
rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, a zistil, že odvolanie je
dôvodné, avšak z iných dôvodov než uvádzal prokurátor, pričom odvolací súd vychádzal z oprávnenia
prokurátora podať odvolanie v prospech aj v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom

napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom a možnom rozsahu v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe a v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného
poriadku a to všetko za dodržania určitých zásad tzv. kontradiktórneho procesu zakomponovaných do
Trestného poriadku. Pri tomto postupe sa nedopustil takých chýb, ktoré by bolo možné považovať za
podstatné chyby konania v zmysle § 321 odsek 1 písm. a/ Tr. por. ani takých, z ktorých by sa dal vyvodiť

právny záver o tom, že by bolo došlo k porušeniu práv obžalovaného.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa podrobne poukázal na prijaté vyhlásenie
obžalovaného o vine a uviedol aj právne úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení dôkazov v rámci
rozhodovania o druhu a výmere trestu. Odvolací súd preskúmaním výroku o treste zistil – nad rámec

odvolacej argumentácie prokurátorky - že súd I. stupňa i napriek tomu, že poukázal na ustanovenie §
34 odsek 1 – 4 Tr. zák., zistené osobné pomery obžalovaného, poľahčujúce okolnosti podľa § 36 ods. 1
písm. l/ a n/ Tr. zák. a zistenú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 ods. 1 písm. h/ Tr. zák., uložil trest, ktorý
je podľa názoru odvolacieho súdu trestom primeraným, avšak v tomto konaní bolo potrebné napraviť
pochybenia súdu I. stupňa vo vzťahu posúdeniu poľahčujúcich okolností a v nadväznosti na uvedené

rozhodnúť o treste a o ochrannom opatrení.

Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, nakoľko proti tomuto výroku obžalovaný ani prokurátorka
odvolanie nepodali a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie, pretože súd I. stupňa podľa § 257
odsek 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutkov, ktoré mu boli v obžalobe

kladené za vinu.

Odvolací súd sa oboznámil na verejnom zasadnutí s listinnými dôkazmi, okrem iného odpisom z registra
trestov, v ktorom má obžalovaný mal dva záznamy, avšak hladí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
Ďalej v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má X záznamov za spáchanie priestupkov

na úseku dopravy. Zo správy obce D. vyplýva, že celá rodina obžalovaného má v obci dobrú povesť,
v obci priestupok nespáchal. Z hodnotenia z ÚVV a ÚVTOS Nitra vyplýva, že obžalovaný mal správanie
a vystupovanie na požadovanej úrovni, správal sa slušne. Pravidelne ho navštevovali manželka, mama,
sestra, s ktorými udržiaval aj písomný kontakt. Zo záverov znaleckého posudku D. H. O. č. 30/2023
zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že obžalovaný pravidelne a nadmerne užíva alkohol, kedy užívanie

tejto návykovej látky ovplyvňuje jeho konanie, je závislý na alkohole. Znalec vyjadril nutnosť uloženia
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že obžalovaný
si je vedomý svojej závislosti na alkohole a má záujem sa liečiť. V konaní pred súdom verbalizoval, že
sa za svoje konanie sa hanbí a strašne ho mrzí.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad
pre ukladanie trestov uvedených v § 34 odsek 1 až 4 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov, a aby trest zároveň vyjadril morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri právnom posúdení
žalovaného skutku ako zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/ Tr. zák.
(základná trestná sadzba je 3 až 8 rokov) a zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1, odsek 2

písm. d/ Tr. zák. (základná trestná sadzba je 7 až 15 rokov), odvolací súd vychádzal zo základnej trestnej
sadzby trestného činu prísnejšie trestného v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák., čo je v danom
prípade zločin sexuálneho násilia v zmysle ustanovenia § 200 ods. 2 Tr. zák.

Odvolací súd - na rozdiel od súdu I. stupňa - zistil, že v prejednávanej veci u obžalovaného bola

zistená len jedna poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že obžalovaný sa priznal
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Je nutné súhlasiť s odvolacou argumentáciou
prokurátorky, ktorá sa nestotožnila s postupom súdu vo vzťahu k priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. n) Tr. zák., pretože tvrdenie ohľadne napomáhania orgánom činným v trestnom konaní
od začiatku trestného stíhania je spochybniteľné, nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní uviedol,
že si svoje správanie pod vplyvom alkoholu nepamätá, a preto nemožno prisvedčiť konštatovaniu o

napomáhaní príslušným orgánom od počiatku trestného stíhania. Odvolací súd mal z obsahu trestného
spisu preukázané, že obžalovaný pri svojom prvom výsluchu na OR PZ v Komárne dňa XX.XX.XXXX
odmietol vypovedať a poprel svoju vinu. Pri ďalšom výsluchu dňa XX.XX.XXXX tvrdil, že si spáchanie
skutku nepamätá. Teda nemožno konštatovať, že by napomáhal orgánom činným v trestnom konaní
pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti aktívnym konaním tak, ako predpokladá ust. § 36 písm. n/

Tr. zák. Na potvrdenie svojich záverov odvolací súd poukazuje na Stanovisko trestnoprávneho kolégia
najvyššieho súdu z XX. XXXX XXXX, sp. zn. Tpj 55/2016, týkajúce sa zjednotenia v otázke možnosti /
nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Tr. zák. v prípade prijatia
vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por., uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2017. V zmysle

tohto stanoviska „Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel
kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov
činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného
nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona.“ Z odôvodnenia stanoviska
vyplýva, že „priznanie sa je teda (za ďalej uvedených okolností) poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36

písm. l/ Trestného zákona. Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného)
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie
údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb
na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho
výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí

byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným
dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nie len „operatívne“) do tej miery, aby
mohla byť podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste. Súd potom prejednáva
vec ako spor medzi obžalobou a obhajobou, podľa zásad kontradiktórneho procesu, aj keď v aktuálnej
právnej úprave sčasti modifikovaných, najmä možnosťou súdu vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli

(§ 2 ods. 11 Trestného poriadku). Zdvojené (ďalšie) použitie určitej (faktickej) okolnosti ako (právne)
poľahčujúcej (alebo priťažujúcej) okolnosti je teda podmienené určitým obsahovo - novým prvkom,
ktorý presahuje podstatu prvého z oboch posúdení (alebo musí ísť o dve rôzne faktické okolnosti).“ Z
citovaných častí tohto stanoviska je zrejmé, že poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. nie je
možné priznať automaticky spolu s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. len na základe

samotného priznania sa obvineného. Na zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.
je tak potrebná určitá aktívna účasť a napomáhanie obvineného orgánom činným v trestnom konaní a
súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. Samotné priznanie viny
obžalovaným je v zásade len využitím jeho práva, čím dosiahne rýchlejšie prejednanie jeho trestnej veci
za získania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák.. Využitím tohto práva však nedochádza

k „ objasňovaniu jeho trestnej činnosti“.

Odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste a ochrannom opatrení pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.,

ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Vzhľadom na vyrovnaný pomer
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd aplikoval § 38 odsek 2 Tr. zák.Odvolaciemusúdujezrejmé,žeprokurátorkasa návrhomprísnejšiehonepodmienečnéhotrestuodňatia
slobody vo výmere X rokov, snažila presvedčiť a docieliť to, že len takýto druh trestu a jeho výmera
bude mať dostatočný „odstrašujúci“ účinok nielen na páchateľa, ale aj ostatných členov spoločnosti.

S ohľadom na okolnosti tejto trestnej veci je možné snahu prokurátorky vyhodnotiť ako jednostranné
zvýrazňovanie len represívnej zložky trestu, ktorú súd nemôže akceptovať aj z dôvodu, že nezohľadňuje
trend restoratívnej justície.

Odvolací súd námietky prokurátorky voči aplikácii ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. nepovažoval za dôvodné.

Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, môže páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosťami prípadu sa rozumejú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru

a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho
osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu
a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Z hľadiska tohto sa
vyžaduje, aby išlo o také pomery, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej
trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia.

V tomto prípade odvolací súd po zhodnotení osoby obžalovaného, najmä s prihliadnutím na skutočnosť,
že k trestnej činnosti sa priznal a túto oľutoval a v konečnom dôsledku urobil vyhlásenie o vine,
obžalovaný verbalizoval, že si je vedomý svojho protiprávneho konania voči manželke, opakovane
na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom oľutoval svoj skutok, prejavil snahu o protialkoholické

liečenie. Tiež je zrejmé, že vzťahy s manželkou sa napravili, sama manželka písomne v liste
adresovanom prokurátorke dňa XX.XX.XXXX uviedla, že verí, že manžel sa s chýb poučil a žiadala
jeho prepustenie z väzby na slobodu. Očakávajú narodenie vnúčaťa, chce aby bola celá rodina spolu,
chýba všetkým a želá si, aby bol doma. V písomnom ospravedlnení na verejnom zasadnutí doručeným
odvolaciemu súdu dňa XX.XX.XXXX poškodená uviedla, že s manželom sú v kontakte, manželstvu chcú

dať šancu, s jeho prístupu nadobudla presvedčenie, že si svoju chybu uvedomil, chýba celej rodine.
Manžel ju požiadal aby riešila jeho nástup na protialkoholické liečenie. Na tomto mieste odvolací
súd tiež poukazuje na závery znaleckého posudku D. C. D. č. 4/2023 zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého
vyplýva,žeupoškodenejnebolazistenáprítomnosťznakovnaučenejbezmocnosti, nebolizistenéznaky
posttraumatickej stresovej poruchy a ani prítomnosť syndrómu týranej osoby. Odvolací súd sumarizuje,

že pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia, teda ide o okolnosti charakterizujúce
osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých
je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval
podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Za pomery páchateľa odôvodňujúce takýto postup možno

považovať aj viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, závislosť
rodiny páchateľa od jeho zárobku a pod.

S poukazom na tieto skutočnosti a aj s poukazom na to, že obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu
nikdy nebol, odvolací súd zistil, že na jeho prevýchovu a nápravu bude postačujúce pôsobiť aj trestom

kratšieho trvania, pričom pri výmere trestu vychádzal z ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák.,
podľa ktorého pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, nesmie byť ustanovený trest
odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby
trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov. V tomto prípade dolná hranica trestu odňatia slobody pre zločin
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. je 7 rokov. Za primeraný považoval

odvolacísúd,zohľadniacpomeryaokolnostiobžalovaného,jehopostojsspáchanémuskutku,nezistené
negatívne poznatky o jeho osobe z miesta bydliska a ani v hodnotení z ÚVV z doby počas výkonu väzby
ktorej dobu bolo potrebné tiež zohľadniť, ako aj na postoj jeho manželky, tiež následky, ktoré obžalovaný
spôsobil poškodenej, trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov roky s probačným dohľadom a určením
skúšobnej doby v maximálne možnej výmere 5 rokov, ktorý bude na prevýchovu obžalovaného, ako aj na

zabezpečenie individuálnej a generálnej prevencie trestom pre neho postačujúcim. Je nutné uzavrieť, že
ide o špecifický prípad, kedy si strany v konaní navzájom odpustili a snažia sa viesť nový život. V tomto
smere preto odvolací súd považoval za potrebné prihliadnuť nielen na osobu páchateľa, ale aj na potreby
poškodených, ktorí už pobyt obžalovaného vo väzbe vnímali ako značný zásah do života ich rodiny.Na tomto mieste odvolací súd musí uviesť, že pri páchateľovi, ktorý sa prizná k trestnému činu a jeho
spáchanie úprimne oľutuje (v predmetnej veci je to splnené), možno uzavrieť, že prejavuje tým istú

dávku sebareflexie a racionality. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti, že Najvyšší súd SR
už judikoval, že: „Ak možno páchateľovi trestného činu, pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste,
mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia
slobody použiť aj v prípade priznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku (po

prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a
výmere uloženého trestu“ (S 44/2017). V zmysle vyššie uvedeného, aj samotné priznanie viny podľa
§ 257 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. možno považovať za okolnosť prípadu podľa § 39 odsek 1
Tr. por., pretože obžalovaný priznaním viny (§ 257 odsek 1 písm. b/ Tr. por.) významným spôsobom
zjednodušuje procesný postup v konaní pred súdom.

Odvolací súd bol toho názoru, že v prípade obžalovaného je potrebné mu v rámci skúšobnej doby
s probačným dohľadom uložiť obmedzenie spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov,
keďže trestnej činnosti sa prevažne dopustil pod vplyvom alkoholu, ako aj s ohľadom na zistenú
závislosť obžalovaného na alkohole. Uloženie probačného dohľadu v rámci podmienečne odloženého

výkonu trestu odňatia slobody je dôvodné u takého páchateľa, u ktorého boli dokazovaním zistené
nedostatky v jeho správaní alebo vystupovaní, dodržiavaní pracovnej morálky, právneho poriadku,
či sklony k požívaniu alkoholu príp. iných návykových látok a je potrebné tieto odstrániť pôsobením
probačného a mediačného úradníka a tak posilniť účinok podmienečného trestu odňatia slobody

V závere odvolací súd dodáva, že súd I. stupňa nepochopiteľne, vzhľadom na zistenú závislosť
obžalovaného od alkoholu a zistené okolnosti spáchania skutku /pod vplyvom alkoholu/ neuložil
obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, ale uložil mu
povinnosť spočívajúcu v príkaze obžalovanému osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenej
– manželke. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa tento výrok žiadnym spôsobom

nezdôvodnil, čo ho robí nepreskúmateľným. Okrem toho toto obmedzenie uložil v neprípustnej
alternatívnej forme (...alebo..).

Odvolací súd zistil, že na uloženie uvedenej povinnosti /ospravedlnenie manželke/ – manželke neboli
splnené zákonné predpoklady, pretože by nesmerovala k dosiahnutiu základného cieľa, a to, aby

páchateľ v skúšobnej dobe viedol riadny život. Z obsahu spisu je zrejmé, že obžalovaný svoje konanie
oľutoval, manželke sa ospravedlnil a uvedenú situáciu si medzi sebou vyriešili súkromne čo obaja
zhodne potvrdili pred súdom. Verejné ospravedlnenie, vzhľadom na chúlostivosť skutku, by mohlo
zasiahnuť do psychického vnímania poškodenej, ktorá nemusí mať záujem pre ňu takúto nepríjemnú
záležitosť riešiť pred zrakom verejnosti.

Odvolací súd považoval uloženie obmedzenia, spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov
podľa§51odsek3písm.b/Tr.zák.,zataké,ktorézdôrazníúčeltrestuvsúvislostisozrejmouzávislosťou
obžalovaného od alkoholu, ktorú sám priznáva, s tým, že bude povinný podrobiť sa kontrole na zistenie
požitia alkoholických nápojov, ktorú vykonajú príslušníci policajného zboru Slovenskej republiky na

základe pokynu probačného a mediačného úradníka.

Zároveň odvolací súd napravil chyby vo výroku o uloženom ochrannom opatrení.

S poukazom na všetky hore uvedené právne úvahy a právne závery, odvolací súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

(§ 306 ods.1 Tr. por.)