Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719201663
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8719201663.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a sudcov JUDr.
MarianyMuránskejaJUDr.KatarínyKrochtovejvsporežalobkyne:K.A.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
T. XXX/XXX, XXX XX T. P., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so
sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: R. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. XXX/XXX, XXX XX T. P., právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou FABIAN s.r.o.,

so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 52 821 544, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
č. k. 17C/14/2019-3842 zo dňa 22.06.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 17C/14/2019-422 zo
dňa 07.12.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode rozhodol takto:
„I. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania jeho podielu zo
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 10.789,305 € v lehote 30.dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Poprad sumu
73,95 € z titulu doplatku znalečného znalkyni S. D. Y. do 15.dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil okruh bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pričom dospel k záveru, že do BSM manželov nepatria nehnuteľnosti, ktoré žalovaný
nadobudolodsvojhootcadarovacouzmluvouzroku2004.RovnakotakdomasyBSMnezahrnulrodinný
dom so súp. č. XXX, kedy dospel k záveru, že tento existoval už pred uzavretím manželstva.

3. Do masy BSM súd prvej inštancie zahrnul peňažné pasíva a aktíva, pričom mal za preukázané zo

znaleckého posudku vypracovaného v konaní, že stavebné práce, ktoré boli realizované na dome po
uzavretí manželstva, boli ustálené na sumu 19.133 eur, teda išlo o sumu, ktorá bola zo spoločného
majetku vynaložená na majetok žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že toto ohodnotenie nebolo ani
jednou zo strán namietnuté, pričom v takýchto prípadoch, ak boli vynaložené spoločné prostriedky na
výlučný majetok jedného z manželov, je rozhodujúca výška skutočne vynaložených nákladov a nie
hodnota, o ktorú sa takýto majetok investíciami zhodnotil. Z týchto dôvodov vychádzal pri tejto situácii

zo sumy 19.133 eur.4. Zároveň mal za preukázané, že počas trvania manželstva strany nadobudli finančné prostriedky vo
výške 65.500 eur na základe predaja nehnuteľností, pričom táto suma patrí do BSM. Žalovaný z tejto
sumy vyplatil spoločné dlhy, a to spotrebný úver vo výške 5.500 eur, spotrebný úver vo výške 1.150

eur a pôžičku vo výške 16.200 eur, teda spolu 22.900 eur. Následne mu zostala suma 9.850 eur a voči
žalobkyni si uplatnil polovicu z tejto sumy, teda 11.450 eur. Následne žalovaný po rozvode manželstva
uhradil hypotekárny úver vo výške 30.741,65 eur, z ktorého by mu mala žalobkyňa uhradiť polovicu vo
výške 15.370,80 eura a tiež polovicu sumy 3.535 eur titulom úhrady splátok od rozvodu manželstva
do predčasného splatenia. Zároveň nadobudol žalovaný titulom predaja motorového vozidla E. sumu

20.000 eur, z ktorej polovica, teda 10.000 eur pripadá v prospech žalobkyne. Celkovo teda žalobkyňa by
mala vyplatiť žalovanému s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sumu 30.355,80 eura a žalovaný
žalobkyni sumu 19.566,50 eura, teda 10.000 eur za motorové vozidlo E. a 9.566,50 eur titulom vnosov
z toho, že zo spoločných prostriedkov sa žalovanému do domu investovalo podľa znaleckého posudku
a rozdiel týchto súm predstavuje sumu 10.789,305 eura, na ktorú zaviazal súd prvej inštancie žalovanú
zaplatiť v lehote do 30 dní.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že pôžička od pána N. bola využitá na spoločný majetok a spoločné
potreby oboch manželov, teda ide o ich spoločný záväzok a bezdôvodné obohatenie, ktoré uplatňovala
žalobkyňa od žalovaného nebolo v konaní špecifikované, pričom išlo by o nárok premlčaný.

6. Súd prvej inštancie vec správne posúdil v zmysle ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3, § 150 a §
143 Občianskeho zákonníka.

7. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 255 ods. 1 CSP s tým, že v konaní bol úspešný
žalovaný. V danom prípade nebolo dôvodné postupovať v zmysle § 257 CSP, nakoľko vzhľadom na

celkový prístup žalobkyne k riešeniu vysporiadania BSM a na odmietanie pre ňu výhodného návrhu na
zmierlivé vyriešenie sporu s tým, že zahŕňala do masy BSM nehnuteľnosti, ktoré bezpochyby boli vo
výlučnom vlastníctve žalovaného a nesúhlasila s existenciou spoločných dlhov, súd nárok na náhradu
trov konania priznal žalovanému.

8. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval aj dôvodné zaviazať žalobkyňu na náhradu trov
konania štátu vo výške 73,95 eura.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa namietla, že súd nerozlišoval

investície do domu, ktoré vložila pred uzavretím manželstva, teda v auguste 2005 a finančné
prostriedky vložené do nehnuteľnosti žalovaného počas trvania manželstva. Súd sa nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia nezaoberal a arbitrárne zaťažil svoje rozhodnutie, nakoľko spomenul len
námietku premlčania, no bližšie sa ňou nezaoberal. Nie je pravdou, že súdna prax a teória sú jednotné v
otázke posudzovania zaplatenia zo spoločného majetku na majetok jedného z manželov, nakoľko jedna

teória uvádza, že takéto finančné prostriedky sa valorizujú, druhá nie. V súčasnosti nie je udržateľné, aby
spoločné investície manželov na majetok z jedného manželov boli vyňaté spod valorizácie, je dôvodné,
aby sa hodnota spoločného majetku vynaložená na majetok jedného z manželov valorizovala, a teda
vychádzalo by sa zo zvýšenej hodnoty týchto investícii, čo by bolo aj v súlade s dobrými mravmi.

10. K otázke spoločných dlhov žalobkyňa uviedla, že nebolo preukázané, že dlh vo výške 16.200 eur,
ktorý súd považoval za dlh spoločný bol skutočne spoločným dlhom rovnako, ako aj spotrebiteľský úver
vo výške 5.500 eur a 1.150 eur. Aj z výpovede svedka vyplynulo, že tento úver poskytoval žalovanému.
Za právny úkon týkajúci sa spoločných vecí sa nepovažuje zmluva uzavretá iba jedným z manželov
a keďže žalovaný nepreukázal, že išlo o spoločný záväzok, žalobkyňa nemá povinnosť podieľať sa

polovicou na úhrade týchto záväzkov. Rovnako namietla nepreskúmateľnosť rozsudku vo vzťahu k
premlčaniu bezdôvodného obohatenia, teda otázke jej osobného vnosu do nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného, preto je rozsudok nepreskúmateľný. Z rozsudku nevyplýva ako súd posudzoval plynutie
premlčacej doby pri nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako tak nesúhlasila
sozáveromotrováchkonania,nakoľkoajvtejtovecisúdvychádzalznesprávnehoprávnehoposúdenia.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s týmto nesúhlasí a odvolacie
námietky nie sú podložené. Uviedol, že súd prvej inštancie detailne svoje názory rozobral ohľadom
investícii do jeho majetku vo bodoch 14, 17, 18 a 19. Poukázal na to, že rozhodnutie ústavnéhosúdu, na ktoré poukazovala žalobkyňa nie je v tejto veci aplikovateľné, pričom poukázal na judikatúru
súdov v tejto otázke, ktorú predložil v priebehu konania. Preto správne súd posúdil otázku investícii
do jeho majetku v napadnutom rozsudku. Pokiaľ sa týka otázky úhrad spoločných dlhov, aj tu súd

dospel k správnemu právnemu záveru. Z dokazovania vyplynulo, že prostriedky získané z úverov a
pôžičky od pána N. boli použité počas trvania manželstva na spoločný majetok strán sporu, pričom
opak žalobkyňa nepreukázala. Pokiaľ sa týka námietky osobných vnosov žalobkyne pred uzavretím
manželstva, aj s týmto sa súd v odôvodnení vyporiadal, čím poukázal aj na rozhodnutia súdov v tejto
oblasti. Uviedol, že všetky investície spočívajúce v dokončovacích prácach domu boli vynaložené počas

trvania manželstva na jeho majetok, a ak vynaložila vlastné finančné prostriedky žalobkyňa, jedná sa o
bezdôvodné obohatenie, čo je osobitná pohľadávka jedného z manželov. K vyporiadaniu takejto situácie
môže dôjsť až po zániku BSM v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Rovnako tak sa stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov konania.

12. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2023 trvala na dôvodoch uvedených v odvolaní.

13. K uvedenému žalovaný podaním zo dňa 02.11.2023 uviedol, že nie je možné sa stotožniť s
odvolacími námietkami žalobkyne, pričom dátumy nadobudnutia úverov, ktoré namieta žalobkyňa,
že nejde o spoločné úvery je nutné uviesť, že podľa času, kedy boli nadobudnuté je nesporné, že
boli použité na spoločný majetok strán sporu. Rovnako tak uviedol, že žalobkyňa nešpecifikovala a

neidentifikovala sumu, ktorú žiada vydať titulom bezdôvodného obohatenia.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

15. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. V konaní sa súd prvej inštancie nevysporiadal s námietkami vznášanými žalobkyňou ohľadom
právneho posúdenia vložených investícií, čím došlo zo strany súdu prvej inštancie k vydaniu
nepreskúmateľného rozhodnutia, pričom preskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva

strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR
vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami
sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre
rozhodnutie. V prípade, ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú a relevantnú námietku súvisiacu
s predmetom súdnej ochrany prednesenú stranou sporu, je potrebné tento nedostatok považovať za

nesprávny procesný postup.

17. Odvolací súd za dôvodnú považoval namietnutú otázku nepreskúmateľnosti posúdenia vydania
bezdôvodného obohatenia žalovaného, kedy súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania na toto nie je možné prihliadnuť. Bližšie sa však k otázke premlčania, teda

kedy začala plynúť premlčacia doba, kedy skončila nevyjadril. Z uvedeného dôvodu možno považovať
rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere za nepreskúmateľné, preto odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok v celosti z dôvodu, že sa jedná o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, kedy je predmetom posúdenia celý rozsah vyporiadania BSM. Z obsahu spisu, a to č. l. 25 a
nasl. vyplýva, že žalobkyňa špecifikovala a doložila výšku výdavkov, ktoré podľa jej tvrdenia z vlastných

finančných prostriedkov pred uzavretím manželstva vložila do výlučného majetku žalovaného. Nie je
pretopodloženékonštatovaniesúduprvejinštancie,žesvojnárokriadnenešpecifikovala.Vtomtosmere
je nutné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal predloženými výdavkami a každý osobitne z týchto posúdil
z pohľadu skutočnosti, či sa jednalo o investície žalobkyne do výlučného majetku žalovaného alebo nie.
V tomto smere možno uviesť, že pri výdavkoch ako televízor, či domáce kino, tieto nemožno považovať

za takýto typ investície.

18. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v bode 22 svojho odôvodnenia
venuje skutočnosti, či boli pôžičky od pána N. a ďalšie dva úvery využité na spoločný majetok a spoločnépotreby bývalých manželov. V tomto smere považoval odvolací súd za dôvodnú odvolaciu námietku
nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, nakoľko súd prvej inštancie uviedol,
že žalobkyňa nenamietala platnosť týchto úverových zmlúv a pôžičky. Táto skutočnosť sama o sebe

nemôže byť dôvodom posúdenia toho, či sa jedná o spoločný záväzok. V tejto súvislosti bude úlohou
súduprvejinštancievykonaťopätovnývýsluchžalovanéhonapreukázanieskutočností,akýmspôsobom
boli tieto finančné prostriedky z týchto úverových zmlúv a pôžičky použité a prípadne v tomto smere
vykonať ďalšie dokazovanie na návrh sporových strán.

19. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

20. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí
vytýkanými nedostatkami, a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v

zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

21. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396
ods. 3 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).