Uznesenie – Poistenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/131/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817200654
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7817200654.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Š. D., narodeného XX. I. XXXX, U., I. Y. XX,
zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Košice, Mlynská 28, proti žalovanej Allianz -
Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie bolestného
vo výške 10 869,58 eura, zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4 280,16 eura a úrokov
z omeškania vo výške 3 993,21 eura, vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5C/5/2017, o

dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. novembra 2019 sp. zn. 5Co/115/2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil výrok I. rozsudku súdu prvej
inštancie o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného 3 156,10 eura a titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia 4 655,59 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 3.
augusta 2018 do zaplatenia o d m i e t a.

II. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. novembra 2019 sp. zn. 5Co/115/2019 v časti, ktorou
odvolací súd potvrdil výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá ohľadom
úrokov z omeškania vo výške 3 003,21 eura z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo okresný súd) rozsudkom z 18. februára
2019 č. k. 5C/5/2017 - 225 I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu bolestného sumu 3
156,10 eura a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4 655,59 eura s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne od 3. augusta 2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
II. zastavil konanie ohľadom sumy 7 713,47 eura, III. zamietol žalobu ohľadom úrokov z omeškania
vo výške 3 003,21 eura, IV. zaviazal žalovanú zaplatiť na účet súdu trovy dokazovania vo výške 1

476,22 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a V. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pri dopravnej nehode na
miestnej komunikácii smerom do obce Hrhov 30. apríla 2008 utrpel ťažké ublíženie na zdraví, pričom
dopravnú nehodu spôsobil vodič D. Y. ako prevádzkovateľ motorového vozidla. V čase dopravnej
nehody prevádzkovateľ motorového vozidla mal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a preto nároky žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú
kryté zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Priamy
nárok žalobcu voči poisťovateľovi je daný podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. Nakoľko v trestnom
konaní nebolo preukázané, či dopravnú nehodu spôsobil prevádzkovateľ motorového vozidla, súd
prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a na základe znaleckého posudku rozsudkom zo 4. júla
2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. januára 2012 rozhodol medzitýmnym rozsudkom, že žalovaná

zodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu v rozsahu 80 %. Ďalej uviedol, že žalobca pôvodnou žalobou
žiadal zaviazať žalovanú k náhrade škody vo výške 16 691,50 eura titulom bolestného a vo výške 8560,85 eura titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a po vykonaní znaleckého dokazovania žalobca
žiadal nahradiť škodu vo výške 3 156,10 eura titulom bolestného a vo výške 4 655,59 eura titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia vzhľadom na to, že zo strany žalovanej došlo k plneniu vo výške

16 691 eur titulom bolestného a vo výške 7 713,47 eura titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.
O nárokoch bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie rozhodol tak, že
konanie zastavil. Čo sa týka bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalec I.. W.
súhlasil s bodovým hodnotením znalca I.. W.Á., čo sa týka obmedzenia pohyblivosti lakťového kĺbu
vľavo ľahkého stupňa, obmedzenia pohyblivosti bedrového kĺbu stredne ťažké, obmedzenia pohyblivosti

kolenného kĺbu vľavo ľahké, obrnu lakťového nervu vľavo a nesúhlasil s tým, že z dôvodu, že sa
nejedná o prípad osobitného zreteľa priznanie dvojnásobnej hodnoty bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia pokladal za neodôvodnené. Súd prvej inštancie zamietol žalobu ohľadom
priznania úrokov z omeškania vo výške 3 963,21 eura a uviedol, že žalobca si svoje nároky u žalovanej
uplatnil 27. marca 2009, na čo žalovaná reagovala 17. júna 2009 a oznámila mu, že zatiaľ nie je
možné nahradiť mu škodu vzhľadom na to, že nebolo zistené zavinenie dopravnej nehody, keďže v

tom čase ešte prebiehalo trestné konanie ako aj civilné konanie a až v civilnom konaní bola zistená
aj spoluzodpovednosť žalobcu v rozsahu 20 % a po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku začala
žalovaná žalobcovi plniť. Dospel k záveru, že preto skôr neboli splnené podmienky na prešetrenie
uplatnenia nároku žalobcu a plnenia. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania z istiny
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia od 3. augusta 2018, pretože žalovaná časť bolestného

ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia vyplatila načas a nedostala sa do omeškania a do omeškania
sa dostala až po podaní znaleckého posudku znalcom I.. W.. K námietke žalovanej ohľadom premlčania
nároku, ktorý si žalobca uplatnil po podaní znaleckého posudku I.. W. súd prvej inštancie uviedol, že
predmetom konania bola stále náhrada škody, aj napriek tomu, že podľa znaleckého posudku išlo o
škodu vyššiu, ako bola uplatnená v pôvodnej žalobe a podaním žaloby spočívala premlčacia doba,

pretože žalobca riadne pokračoval v začatom konaní, pričom na to, akú položku uviedol lekár vo svojom
posudku a potom znalec v znaleckom posudku, nemohol mať žalobca vplyv. Bol názoru, že rozšírenie
žaloby žalobcom v priebehu konania v súlade so závermi znaleckého posudku nie je novým nárokom,
ale jedná sa od začiatku o náhradu škody za bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia a teda
nárok žalobcu nie je premlčaný. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. novembra 2019 sp. zn. 5Co/115/2019 rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. K námietke ohľadne znaleckých posudkov odvolací súd poukázal

na ustálenú súdnu prax (judikát NS ČR sp. zn. 32Cdo/2197/2016), kde v dovolaní vyriešil najvyšší
súd otázku odstránenia rozporov medzi znaleckými posudkami, keď súd prvej inštancie pristúpil na
základe vlastného posúdenia obtiažnosti veci tak, že kontrolným znaleckým posudkom tieto nejasnosti
odstránil a tak postupoval zákonne a správne v súlade s § 424, § 427 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 5 ods. 5 a § 10 zák. č. 437/2004 Z. z. Súhlasil so súdom prvej inštancie, ktorý za významnú

okolnosť považoval aj to, že žalobca aj keď bol uznaný invalidným pri miere funkčnej poruchy pôvodne
vo výške 65 % a aj keď sú obmedzené jeho pohybové schopnosti, nejedná sa o ležiaceho a imobilného
človeka, o ktorého sa musia starať príbuzní, žalobca sa dokáže samostatne pohybovať, venuje sa svojim
záujmom, záľubám ako je poľovníctvo (z výpisu Knihy návštev poľovného revíru Hrhov vyplýva, že
sa zúčastnil minimálne 8-mich poľovačiek), naďalej je členom poľovníckeho združenia, šoféruje, robí

výlety do Maďarska, po nehode sa oženil, s terajšou manželkou majú aj spoločné dieťa a teda tieto
okolnostiodôvodňujúzvýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatneniavrozsahu50%zvýšeniazákladného
bodového hodnotenia, ale preto neexistujú dôvody zvýšenia o ďalších 50 %. V súvislosti so spoluvinou
dal odvolací súd do pozornosti aj tú skutočnosť, že pri dopravnej nehode, v dôsledku čoho došlo k zrážke
motorového vozidla a motocykla, na ktorom jazdil žalobca, v rámci trestného konania bolo preukázané,

že motorové vozidlo len nepatrne prešlo pomyselnú stredovú čiaru, v ktorého strede vozovky a nie pri
pravom okraji jazdil žalobca, ktorý však jazdil pod vplyvom alkoholu, jeho motocykel nebol osvetlený a
jazdil bez evidenčného čísla, jeho spoluvina bola preukázaná vo výške 20 % (miera zavinenia už bola
vyriešená medzitýmnym rozsudkom sp. zn. 5C/59/2009 súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach vec sp. zn. 5Co/305/2011). Uviedol, že nárok premlčaný nie je, nakoľko

žalobca v konaní riadne pokračoval a uplatnil si právo na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
toto právo mu bolo priznané (pričom iné právo nežiadal) a išlo stále o náhradu škody. Odvolací súd bol
názoru, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. vo vzťahu k ods. 6 cit. zákona je prekonané
a treba vziať do úvahy porušenie povinnosti poisťovateľa súvisiace so včasným a riadnym prešetrenímpoistnej udalosti, toto ustanovenie sa totiž nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s
omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu a je nevyhnutné na dôsledku omeškania
poisťovateľa splnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody a treba tu aplikovať

všeobecný právny predpis podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/504/2013, ktorý uzavrel, že úroky z omeškania podľa § 11 ods.8 zák. č.
381/2001 Z. z. sankcionujú len neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak poisťovateľ, t.
j. žalovaná sa nikdy nemôže zbaviť povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie a to aj v
prípade, ak poisťovateľ povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 citovaného zákona splnil včas. Poukázal na to,

že súd prvej inštancie zohľadnil pri zamietnutí úrokov 3 963,21 eura aj zákonné povinnosti poisťovne
podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2011 Z. z. Považoval za neúnosné, aby žalovaná si vyberala určité
okolnosti procesných stavov konajúceho súdu za obdobie 10-tich rokov, keď zo znaleckých posudkov
vyplynulo so zreteľom na ťažkú poruchu bez psychotických príznakov, ktorý stav podmieňuje 65 %
pokles a ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia 1500 bodov vrátane zvýšenia boli zistené
dôvody hodné osobitného zreteľa a teda znalci potvrdili, že § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. má

opodstatnenie. Ohľadne funkčných porúch a prevádzkovania poľovníctva zo strany žalobcu odôvodnil
svoj rozsudok náležite a výnimočne podrobne súd prvej inštancie a tak odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie, keď žalobca žiadal priznať 50 % zvýšenia odškodnenia so zreteľom na rozhodnutie
sociálnejpoisťovnetrebapovažovaťzastavvsúvislostispoškodenímnazdraví,ktorýmápreukázateľne
nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských

potrieb považoval za správny, zákonný a korektný. Uzavrel, že pri aplikácii ustanovenia § 10 ods. 4 cit.
zákona pri sťažení spoločenského uplatnenia, s určenými obmedzeniami mimoriadne zvýšenie ďalšie o
50 % ako si uplatnil žalobca neprichádza do úvahy a správne je preto zamietnutie žaloby v prevyšujúcej
časti. Mal za neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že má ťažkosti s koncentráciou pri šoférovaní, keďže
poľuje a na tieto činnosti sa musí koncentrovať, chodí do kina s rodinou a je zamestnaný, pričom žalobca

nikdy predtým nebol aktívnym športovcom, len rekreačne hral tenis, chodil na huby a na poľovačky.
Uviedol, že osobitný zreteľ zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie u žalobcu
nevidel a nevidí tento dôvod ani odvolací súd, pričom neprihliadol ani na uznanie invalidity. Konštatoval,
že pri úrokoch z omeškania boli priznaná úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho
zákonníka, žalobca totiž priznanie úroku z omeškania odôvodňoval inými rozhodnutiami krajských súdov

v Slovenskej republike, avšak žalobca priznanie úroku z omeškania z nároku na mimoriadne zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ani nežiadal. Mal za to, že zo strany žalobcu nebol
nesporne preukázaný základ nároku na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v
rámcimimosúdnehokonaniaajednaniaažalobcovibolioznámenédôvodyodmietnutiaplneniazostrany
žalovanej a tak žalobca mal vedomosti a stanovisko žalovanej mu bolo predostrené hneď ako zvyšoval

svoje nároky, mal preukazovať znaleckými posudkami, čo aj urobil, tieto nepredložil žalovanej, ani s
ďalšími dôkazmi a teda nesplnil to, čo bolo dôvodom toho, že nedošlo medzi žalobcom a žalovanou
k dohode o náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia mimosúdne a v tejto časti jeho nárok nebol
opodstatnený. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP argumentujúc tým, že rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola riešená. Podľa názoru dovolateľa súdy nižších inštancií nesprávne aplikovali § 5 ods.
5 zákona č. 437/2004 Z. z., keď dospeli k záveru, že u žalobcu nie sú preukázané dôvody hodné

osobitného zreteľa a nie je opodstatnené uplatnenie sudcovského práva na jeho mimoriadne zvýšenie.
Uviedol, že mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia je aplikovateľné v
prípadoch, kedy je zrejmé, že poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky na život
poškodeného pre uspokojenie jeho potrieb a pre plnenie úloh vyplývajúcich z jeho spoločenského
postavenia, čo bolo na strane žalobcu preukázané. Konštatoval, že dôvody hodné osobitného zreteľa

boli preukázané vykonaným dokazovaním a bolo preukázané, že žalobca v príčinnej súvislosti s
úrazom, vo veku 32 rokov života utrpel ťažký devastačný úraz s trvalými následkami somatického ako
i psychického charakteru. Poukázal na to, že rozhodnutím sociálnej poisťovne bol uznaný invalidným s
tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 65 %. Následne bol ÚPSVaR uznaný
za osobu ZŤP a miera funkčnej poruchy bola určená na 80 %. Namietal, že odvolací súd pochybil,

lebo nevyhodnotil vykonaným dokazovaním preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ako aj to,
že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní satisfakčnú funkciu a teda jeho rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Taktiež namietal, že odvolací súd v časti o zamietnutí
práva žalobcu na úrok z omeškanie pochybil pri aplikácii práva a bol názoru, že výklad odvolacieho súduje nesprávny, lebo oznámenie žalovanej akéhokoľvek dôvodu a jeho oznámením poškodenému podľa
§ 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. môže odmietať a zadržiavať plnenie, ktoré poškodenému
riadne patrí a vyhýbať sa tak svojej zákonnej povinnosti poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody

a to bez akýchkoľvek právnych následkov. Poukázal na skutočnosť, že žalovanej riadne preukázal svoje
nároky na náhradu škody podaním z 27. marca 2009 a žalovaná tieto nároky plniť odmietla bez toho, aby
na to boli právne dôvody. Bol názoru, že nakoľko žalovaná tieto nároky neplnila riadne a včas, dostala
sa do omeškania. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil v zamietajúcej časti a
žalobe v tejto časti vyhovel.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že odvolací súd pri rozhodovaní o výške náhrady
škody na zdraví zachoval zásadu primeranosti a svoje právne úvahy v tomto smere náležite odôvodnil
a preto nie je dôvod na zásad dovolacieho súdu do týchto úvah. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie
zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala v stanovenej
lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru,
že dovolanie je z časti dôvodné. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia
dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §
420 a § 421 ods. 1 CSP.

7. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je povinnosťou dovolateľa
vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní
náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod.

10. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania odôvodnil naformulovaním otázok, ktoré v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu neboli podľa dovolateľa riešené, mal za to, že je daný dôvod prípustnosti v
zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

11. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľadovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku,
od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP).

12. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, by mal dovolateľ a/ konkretizovať
právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť a označením
rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, že právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi

odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací
súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods.
1 písm. b) CSP.

13. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o

skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.

Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým
a zrozumiteľným spôsobom). Otázkou relevantnou pre prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

môže byť len otázka právna (hmotnoprávna alebo procesnoprávna, ktorej vyriešenie viedlo k právnym
záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu) a nie otázka skutková. Riešenie skutkovej otázky
(quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v
procese dokazovania; to znamená, že pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné
napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný,

čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej
alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod. Na
rozdiel od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci,
pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie,
skúmajejobsah,zmyselaúčel,normuinterpretujeanapodkladesvojichskutkovýchzistení(toznamená

až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre
aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad. Ak v dovolaní vymedzená otázka -
ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom rozhodnutí dovolací súd - nie je právnou otázkou,
ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v
ustanovení § 421 ods. 1 CSP a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť

(4Cdo/148/2018, 8Cdo/144/2018, 9Cdo/73/2021).

14. Osobitne významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je jej zásadný
právny význam. Aj za účinnosti nových civilných predpisov je opodstatnené konštatovanie, že otázkou
zásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen pre tú ktorú prejednávanú právnu

vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov
Slovenskej republiky (lCdo/132/2009, 2Cdo/71/2010, 3Cdo/51/2006, 4Cdo/151/1998, 5Cdo/1/2010,
7Cdo/117/2011). Účelom § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej
právnej otázky. Naostatok treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.
b) CSP je relevantná len otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky vyššie uvedené znaky. Ak z týchto

znakov chýba čo i len jeden, nemôže byť dovolanie procesne prípustné.

15. Žalobca vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania z § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Ním zadefinovaná
právna otázka (preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia) by mohla mať znaky relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP iba

vtedy, ak nebola otázkou skutkovou, ale právnou s presahujúcim významom pre dosiaľ neriešené právne
otázky.16. K otázke nastolenej ako dovolacia otázka dovolací súd uvádza, že v danom prípade dovolateľ
namieta nesprávny postup odvolacieho súdu ohľadom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatneniaoďalších50%,pretoženesúhlasísjehointerpretáciouodvolacímsúdom,podrobneuvedenej

v bodoch 35., 36. a 37. rozsudku odvolacieho súdu.

17. Pokiaľ súd na základe výsledkov dokazovania zisťuje či došlo u poškodeného k ublíženiu na
zdraví a v akom rozsahu a za týmto účelom vyhodnocuje znalecké posudky, zisťuje skutkový stav veci.
Skutkovýzáversúduotom,žeprihodnoteníbolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniavychádzal

zo znaleckého posudku I.. W., ktorý bolestné ohodnotil na 995 bodov a sťaženie spoločenského
uplatnenia na 1142,5 bodov a zo znaleckého posudku znalca I.. W., ktorý ohodnotil bolestné na 585
bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 725 bodov, keď znalec I.. W. sa vo svojom znaleckom
posudku vyjadril aj k tomuto posudku a konštatoval, že jeho bodové ohodnotenie, čo sa týka zlomeniny
tela stehnovej kosti vľavo, roztrieštenej zlomeniny jabĺčka vľavo, zlomeniny zadanej hrany acetabula
vľavo a otvorenej zlomeniny vnútorného členka vľavo je správne a nesúhlasil s tým, že tieto položky

hodnotil súhrne analogicky ako exartikulácia ľavého bedrového kĺbu, alebo odňatie stehna a znalec
I.. W. nehodnotil položku 110 - pomliaždenie panvy a pomliaždenie ľavého stehna, pričom bodové
hodnotenie za bolestivý spôsob liečenia zvýšil na 100 % u položiek 112 e, 159 b, 216 v zmysle ust.
§ 9 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. a súd uznal toto navýšenie, pretože žalobca aj v súčasnom
období berie protibolestivé, protizápalové a protireumatické lieky, ktoré sa užívajú pri liečbe bolesti,

ako to vyplýva z predložených lekárskych správ. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi
prináleží dvojnásobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali
po úraze, keď žalobca úraz utrpel vo veku 32 rokov, aktívne pracoval ako zvárač v Taliansku, po úraze
sa dlho liečil, bol uznaný za ZŤP a bola znížená jeho schopnosť sa zamestnať na 67 %. Uzavrel, že
čo sa týka dvojnásobnej hodnoty bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal

zo znaleckého posudku znalca I.. W. a z dôvodu, že sa nejedná o prípad osobitného zreteľa a teda
priznanie dvojnásobnej hodnoty bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia toto pokladal
za neodôvodnené. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol,
že žalobca aj keď bol uznaný invalidným pri miere funkčnej poruchy pôvodne vo výške 65 % a aj keď sú
obmedzenéjehopohybovéschopnosti,nejednásaoležiacehoaimobilnéhočloveka,oktoréhosamusia

starať príbuzní, žalobca sa dokáže samostatne pohybovať, venuje sa svojim záujmom, záľubám ako je
poľovníctvo, naďalej je členom poľovníckeho združenia, šoféruje, robí výlety do Maďarska, po nehode
sa oženil, s terajšou manželkou majú aj spoločné dieťa a teda tieto okolnosti odôvodňujú zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 % zvýšenia základného bodového hodnotenia, ale
preto neexistujú dôvody zvýšenia o ďalších 50 %. Ak preto dovolateľ v dovolacom konaní vytýka súdu,

že konkrétne ustanovenie interpretoval nesprávne, v rozpore s jej skutočným obsahom, ide o dovolaciu
námietku nevystihujúcu podstatu § 421 ods. 1 písm. b) CSP, lebo takáto námietka sa týka nesprávneho
skutkového zistenia, na ktorom súd založil svoje právne závery. Pokiaľ totiž súd zisťuje, či u žalobcu
existujú okolnosti odôvodňujúce zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 50 % zvýšenia
základnéhobodovéhohodnoteniaazisťuje,čine/existujúdôvodyzvýšeniaoďalších50%,riešiskutkové

otázky, pričom výsledkom tejto činnosti súdu sú skutkové zistenia a z nich vyvodené skutkové (nie
právne) závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý tvorí podstatu tohto výsledku, nemožno
považovať za právne posúdenie (3Cdo/27/2019).

18. So zreteľom na uvedené je teda zrejmé, že žalovaný v danom prípade vo väzbe na ustanovenie §

421 ods. 1 písm. b) CSP síce argumentuje nesprávnym právnym posúdením, avšak len v tom zmysle,
že ak by odvolací súd vyšiel zo správne zisteného skutkového stavu, nevyhnutne by musel dospieť k
odlišnému právnemu posúdeniu, teda k záveru, že u žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
pre mimoriadne zvýšenie o ďalších 50 %, na ktoré však dostal odpoveď v rozhodnutiach nižších súdov.

19. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom položená otázka, nemôže byť relevantná pre
založenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko nespĺňa predpoklady,
ktoré vyššie uviedol dovolací súd.

20. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je v tejto časti

podľa § 421 ods. 1 CSP prípustné, nakoľko dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až § 435 CSP, preto dovolanie žalobcu v tejto časti ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm.
f) CSP.21. Žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP i zadefinovaním
právnej otázky pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu
plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa do omeškania.

22. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ v danom prípade zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzil
právnu otázku, ktorá podľa jeho názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená:
pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie
náhrady škody riadne a včas, dostáva sa do omeškania.

23. Pokonštatovaníprípustnostidovolaniavtejtočastipristúpildovolacísúdkmeritórnemudovolaciemu
prieskumu a posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie,
t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke.

24. V preskúmavanej veci žalobca prípustnosť a dôvodnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.

b) CSP vyvodil v podstate z toho, že odvolací súd výkladom ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona
č. 381/2001 Z. z. (týkajúcich sa uplatnených úrokov z omeškania) poprel účel a význam zákonného
predpisu.

25. Zásada iura novit curia („súd pozná právo“) neznamená len to, že súd pozná právo, ale aj to, že

si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v ktorej ho súd aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k
procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv
(napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 59/00 z 20. decembra 2001).

26. Z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že výkladom omeškania poisťovateľa s

poskytnutím plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. sa najvyšší súd (opakovane) zaoberal
vo svojich skorších rozhodnutiach sp. zn. 1Cdo/225/2021 z 27. apríla 2022, sp. zn. 2Cdo/306/2021
z 25. apríla 2022 a sp. zn. 4Cdo/99/2022 z 20. júla 2022 (o čom, ale odvolací súd v čase svojho
rozhodnutia ešte nemohol mať vedomosť, takisto dovolateľ - pozn. dovolacieho súdu), v ktorých tam
konajúce senáty dospeli k záveru, „poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na

priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania
bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým
rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti
a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo“. Správnosť predmetného záveru
pri zohľadnení systematickej a teleologickej metódy výkladu ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona o

povinnomzmluvnompoistenípotvrdilÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyužvo svojichskoršíchnálezoch,
sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo 14. októbra 2021 a sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo 14. októbra 2021, ktoré
predchádzali spomínaným rozhodnutiam najvyššieho súdu. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva,
že práve uvedenými rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky došlo k zrušeniu rozhodnutí
najvyššieho súdu aj na záveroch ktorých založil svoje rozhodnutie odvolací súd (bližšie viď bod 2. tohto

rozhodnutia).

27. Pri aplikácii vyššie uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu (prezentovaného v zhora
citovaných rozhodnutiach) na posudzovaný prípad dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu
je dôvodné. Odvolací súd vychádzal pri svojom právnom posúdení vzniku nároku na úroky z omeškania

zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. a tiež v zmysle záverov rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/145/2017, sp. zn. 1Cdo/2012/2017 („...v tom čase prebiehalo
ešte trestné konanie ako aj civilné konanie a až v civilnom konaní bola zistená spoluzodpovednosť
žalobcu v rozsahu 20 % a po právoplatnosti mezitýmneho rozsudku začala žalovaná žalobcovi
plniť...“). Konštatoval, že žalovanej nevznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania, lebo

„...v ustanovení § 11 ods. 8 zákona sú jasne a zreteľne formulované podmienky, v zmysle ktorých je
poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Je tomu
tak,keďsipoisťovateľnesplnípovinnosťpodľa§11ods.6zákona.Jezrejmé,žezákonodarcapovinnosti
poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti“ (viď bod 90. rozsudku súdu
prvej inštancie). Z citovaného nálezu ústavného súdu ale vyplýva, že trojmesačná zákonná lehota na

vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona č. 381/2001
Z .z. má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu
liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví.28. Tým, že odvolací súd zvolil výklad príslušných právnych noriem v rozpore s ich účelom a zmyslom,
porušil právo žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

29. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
sa riešením predmetnej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
(posudzujúc dovolanie podľa obsahu), dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu v tejto časti

je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Zároveň je aj dôvodné (§ 432 ods. 2 CSP), lebo žalobca
opodstatnene namieta, že napadnutý rozsudok v tejto časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci.

30. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci
patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v
napadnutej časti a vec mu v uvedenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

31. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na

ďalšiekonanie,rozhodnetentosúdotrováchpôvodnéhokonaniaaotrováchdovolaciehokonania(§453
ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.