Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22CoCsp/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122329405
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:6122329405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Ľubica Spálová a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobcu: Consulting One SK, s. r. o., so sídlom Košická 56,
821 08 Bratislava, IČO: 47 664 878, zastúpený Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadenou euroadvokátkou,
so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/
XX, XXX XX D., o zaplatenie 352,11 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 35Csp/141/2022 – 111 zo dňa 23.01.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť žalobcovi 352,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 352,11 eura od 28.07.2020 do zaplatenia a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žeovýšketejtonáhradybuderozhodnuté
samostatným uznesením.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 51, § 52 ods. 1, § 588, § 565, § 517

ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 43 ods.
1, písm. a), ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1, ods. 6, § 44 ods. 10 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

1.2 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť
O2 Slovakia, s. r. o., dňa 30.01.2020 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb,
na základe ktorej mu poskytol a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom

verejnej siete spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o. Predmetom zmluvy podľa jej prílohy bola aktivácia
programu služieb: Modrý O2 SMART Paušál a extra balíček: O2 Svetový roaming. Dňa 30.01.2020
právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu č. 2400119098, na základe ktorej boli
žalovanému dodané dve telekomunikačné zaradenia: Motorola One Macro Modrá a Motorola Moto E5
Play DS zlatý. Kúpna cena zariadení bola 324 eur. Žalovaný mal kúpnu cenu uhradiť vo forme 24 platieb
po13,50euravmesačnýchtermínochpodľasplátkovéhokalendárauvedenéhovbode6.kúpnejzmluvy.
Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému nasledovné faktúry :

- faktúru č. 1520461338 z 12.06.2020, splatnú 26.06.2020 na sumu 19,50 eura, z ktorej si žalobca v
konaní uplatňoval len nárok na zaplatenie mesačnej platby za zariadenie vo výške 13,50 eura,- faktúru č. 1560416259 z 13.05.2020, splatnú 27.05.2020 na sumu 70,41 eura, z ktorej si žalobca v
konaní uplatňoval len nárok na zaplatenie mesačných poplatkov 17,02 eura (podľa súhrnu poskytnutých
služieb za zlatý O2 SMART Paušál vo výške 17,02 eura; v súhrne nie sú vyčíslené žiadne dodatočné

úhrady za prenos dát), mesačnej platby za zariadenie vo výške 13,50 eura, po odrátaní bonusov -5,11
eura, teda sumu 25,41 eura,
- faktúru č. 1570405902 z 14.04.2020, splatnú 28.04.2020 na sumu 62,20 eura, z ktorej si žalobca v
konaní uplatňoval len nárok na zaplatenie mesačných poplatkov 32,70 eura (podľa súhrnu poskytnutých
služieb za zlatý O2 SMART Paušál vo výške 30 eur a službu O2 v mobile vo výške 2,70 eura; v súhrne

nie sú vyčíslené žiadne dodatočné úhrady za prenos dát), mesačnej platby za zariadenie vo výške 13,50
eura, úhrady faktúry v predajni vo výške 3 eur, po odrátaní bonusov 9 eur, teda sumu 40,20 eura,
- faktúru č. 1320456403 z 13.07.2020, splatnú 27.07.2020 na sumu 273,60 eura, z ktorej si žalobca
v konaní uplatňoval len nárok na zaplatenie mesačnej platby za zariadenie vo výške 13,50 eura,
vyúčtovaných platieb za zariadenie vo výške 256,50 eura a úhrady faktúry v predajni vo výške 3 eur,
teda sumu 273,- eura.

1.3 Žalovaný si povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedených zmlúv napriek upomienke za neuhradené
faktúry zo dňa 04.04.2020 a pokusu o zmier zo dňa 05.05.2020 riadne a včas neplnil, právny predchodca
žalobcu listom z 11.05.2020 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb ku dňu 10.06.2020 a
vyzvalhonaúhradusplatnýchfaktúr.Pohľadávky,ktorésúpredmetomtohtokonaniaprávnypredchodca

žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.05.2021 postúpil žalobcovi.

1.4 Súd prvej inštancie zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30.01.2020 posúdil ako zmluvu
uzavretú v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Napadnutý rozsudok vecne odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu si riadne plnil svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a poskytol žalovanému služby špecifikované v
zmluve v dohodnutom rozsahu a žalovaný sa zaviazal tieto služby využívať. Argumentácia žalovaného,
že hoci v označení dojednaného programu služieb je uvedené označenie paušál a rovnaké označenie
používali aj zamestnanci poskytovateľa služby pri komunikácii s ním, nemalo ísť o paušálny program,

ale o akúsi balíkovú kartu na aktivovanie rôznych balíčkov, nebola v konaní preukázaná. Z obsahu
zmluvy a jej prílohy vyplýva, že okrem programu služieb bol dojednaný len jeden extra balíček, a to
O2 Svetový roaming. Z rozpisu poskytovaných služieb uvedených na faktúrach je zrejmé, že žalovaný
využíval v rámci programu služieb tak hlasové služby (volania) ako aj nehlasové služby (SMS, dáta),
tieto mu však nad rámec mesačných poplatkov za paušál účtované neboli. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že

mu bola neoprávnene vystavená faktúra ohľadne spotrebovaných dát, ktorú reklamoval, takáto faktúra
(ohľadne vyúčtovaných dát) nie je predmetom konania a zo žalobcom predložených listín vyplýva, že
reklamácia žalovaného vybavovaná ešte vo februári 2020 bola posúdená ako nedôvodná. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatňuje nároky
za služby poskytované až v nasledujúcom období, keď najstaršou faktúrou je faktúra č. 1570405902 zo

dňa 14.04.2020 vystavená za zúčtovacie obdobie od 08.03.2020 do 07.04.2020. Žalovaný ďalej tvrdil,
že vystavené faktúry uhrádzal priamo na predajni, nešpecifikoval však kedy, v akom rozsahu a na aké
záväzky úhrady vykonával a na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy nepredložil. Na druhej strane
žalobca predložil rozpis úhrad prijatých od žalovaného, ktoré sa však netýkali faktúr uplatnených v tomto
konaní.Žalovanýsplatnézáväzkyvyplývajúcezvystavenýchfaktúrneplnilasvojdlhneuhradil,súdprvej

inštancie preto žalobcovi, ktorému dlžná pohľadávka bola riadne postúpená, priznal právo na zaplatenie
odplaty za poskytnuté telekomunikačné služby v uplatnenej výške.

1.5 Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi aj právo na úhradu všetkých zostávajúcich splátok
kúpnej ceny poskytnutých telekomunikačných zariadení vyčíslených v jednotlivých faktúrach zo

dňa 14.04.2020, 13.05.2020, 12.06.2020 a následne vo faktúre zo dňa 13.07.2020 po nedodržaní
dojednaných splátok. Toto právo mu vyplynulo z uzatvorenej kúpnej zmluvy, dojednania ktorej boli
zo strany žalovaného porušené tým, že žalovaný splátky kúpnej ceny mobilných telefónov riadne a
včas nesplácal, t. j. nedodržiaval dojednaný splátkový kalendár. Žalovaný potvrdil, že predmetnú kúpnu
zmluvu uzavrel, svoje tvrdenie o tom, že kúpnu cenu za mobilné zariadenia zaplatil, však opätovne

žiadnym spôsobom nepreukázal. Vyjadrenia žalovaného boli vo viacerých ohľadoch zmätočné, keď v
odpore uvádzal, že obdržal dve mobilné zariadenia, a to značky Motorola a značky Lenovo za kúpnu
cenu 132 eur, z kúpnej zmluvy č. 2400119098 a jej prílohy však vyplýva, že mu boli odpredané dve
zariadenia zn. Motorola za kúpnu cenu 324 eur. Z vyjadrení žalovaného ďalej vyplynulo, že je protinemu vedené exekučné konanie vo vzťahu k ďalším záväzkom voči mobilnému operátorovi. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na časový a obsahový nesúvis argumentov žalovaného (faktúra
reklamovaná vo februári 2020, nepaušálny program, odlišné mobilné zariadenia v odlišnej cene) s

uplatňovanými nárokmi v tomto konaní, sa jeho vyjadrenia týkajú iného zmluvného vzťahu, resp. týchto
ďalších záväzkov za poskytované služby a pre toto konanie nie sú relevantné. Žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením peňažného záväzku súd prvej inštancie preto rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť aj úroky z omeškania, výška ktorých je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.

1.6 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“) tak, že v celom rozsahu
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, podľa obsahu odvolania z dôvodov,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. f) a h) C. s. p.. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca v prvoinštančnom konaní nepreukázal
všetky platby zaplatené žalovaným a súčasne zotrvával na argumentácii, že právny predchodca žalobcu
zavádzal žalovaného pri uzatváraní zmluvy, keď v označení dojednaného programu služieb je uvedené

označenie paušál, pričom nemalo ísť o paušálny program. Žalovaný súčasne namietal, že právny
predchodca žalobcu mal bez vedomia žalovaného meniť dohodnutý produkt a službu. Popieral súčasne,
že dáta, hovory a SMS správy prečerpal. Žalovaný tvrdil, že kúpna cena za poskytnuté telekomunikačné
zariadenia bola zo strany žalovaného uhradená, keď telefón Motorola aj druhý telefón Lenovo mal
splatený, naviac tieto telefóny nemali hodnotu 354,11 euro. Žalobca je podľa žalovaného ten, ktorý je v

konaní povinný predložiť všetky dôkazy o celom období používania O2 SIM karty zo strany žalovaného
a rovnako je povinný preukázať, že si žalovaný voči žalobcovi neplnil všetky povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy. Podľa žalovaného je možné navýšiť a vytvoriť fiktívnu pohľadávku cez zamestnancov právneho
oddelenia v O2, pretože žalovaný si všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne plnil. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich doterajších vyjadreniach
a predložených dôkazoch, pričom považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a riadne
odôvodnený.

4. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli súdu doručené.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) a f) C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je nedôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zaplatenie sumy 352,11 eura
spríslušenstvomzdôvodu,žežalovanýžalobcovineuhradilcenuzaposkytnutévyúčtovanéelektronické
komunikačné služby a dodané telekomunikačné zariadenia Motorola One Macro modrá a Motorola
Moto E5 Play DS zlatý v zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb a kúpnej zmluvy, obe zmluvy
uzatvorené dňa 30.01.2020 medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o.)

a žalovaným. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania
žalovaného (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.) sa odvolací súd zameral na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či správne právne
posúdil uplatnený nárok.

7. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovýmzáverom,zktorýchodvolacísúdvcelomrozsahuvychádzaajenimiviazaný.Dňa30.01.2020
právny predchodca žalobcu (spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o.) a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu nazáklade ktorej boli žalovanému dodané dve telekomunikačné zaradenia - Motorola One Macro Modrá
a Motorola Moto E5 Play DS zlatý. Kúpna cena zariadení bola 324 eur, pričom žalovaný ju mal uhradiť
formou 24 platieb po 13,50 eura v mesačných splátkach podľa splátkového kalendára uvedeného v

bode 6. kúpnej zmluvy. Toho istého dňa uzatvoril právny predchodca žalobcu (spoločnosť O2 Slovakia,
s. r. o.) a žalovaný zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorou sa žalovaný zaviazal uhradiť
cenu za poskytované služby vo výške a v lehote splatnosti uvedenej vo faktúre vystavenej po konci
zúčtovacieho obdobia. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry (uvedené v ods. 10
odôvodnenia napadnutého rozsudku a ods. 1.3 odôvodnenia tohto rozsudku), ktorými vyúčtoval úhrady

za poskytované služby. Pretože si žalovaný povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedených zmlúv riadne a
včasneplnil,právnypredchodcažalobculistomz11.05.2020odstúpilodzmluvyoposkytovaníverejných
služieb ku dňu 10.06.2020 a vyzval ho na úhradu splatných faktúr.

8. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v jeho tvrdení, že telekomunikačné zariadenia
podľa predmetnej kúpnej zmluvy už mal splatené a v tvrdení, že žalobca súdu nepredložil všetky platby,

ktoré žalovaný zaplatil, žalobca teda podľa žalovaného nepreukázal, že žalovaný je jeho dlžníkom.

9. Podľa § 43 ods. 1, písm. a) a ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Účastník je
povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to

povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

10. Podľa čl. 8 C. s. p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. V súvislosti s citovanými zákonnými ustanoveniami odvolací súd predovšetkým poukazuje na inštitút
dôkazného bremena a upozorňuje, že „Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie tých skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24. júna 2010). Odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie konštatuje,

že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo na jeho strane, keď svoje tvrdenia o nedôvodnosti
žalobcom uplatneného nároku relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz
o tom, že telekomunikačné zariadenia, ktoré mu žalobca odovzdal na základe vyššie uvedenej kúpnej
zmluvy v celom rozsahu splatil. Nepredložil žiadny dôkaz ani o tom, že uhradil faktúry, zaplatenia ktorých
sa žalobca v predmetnom súdnom konaní domáhal. Bolo pritom procesnou povinnosťou žalovaného

– nie žalobcu, aby relevantnými dôkazmi preukázal tvrdenia o zaplatení sumy, ktorej sa žalobca
uplatnenou žalobou domáhal. Z odvolania žalovaného pritom vyplynula zmätočnosť jeho námietok, keď
tvrdil, že uhradil kúpnu cenu za mobilné telefóny Motorola a Lenovo, pričom zaplatenie kúpnej ceny za
telekomunikačné zariadenie Lenovo nie je predmetom sporu. Žalobca súčasne súdu predložil dôkazy
o tom, že žalovaný skutočne uhradil niektoré faktúry za telekomunikačné služby, nejde však o faktúry,

úhradaktorýchjepredmetomtohtosporu.Odvolacísúdspoukazomnauvedenékonštatuje,žežalovaný
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o úhrade služieb za poskytnuté služby a úhrade
telekomunikačných zariadení. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že tvrdenia žalovaného sa
týkajú iného zmluvného vzťahu, záväzkov, ktoré pre preskúmavané konanie nie sú relevantné. Na
druhej strane nárok žalobcu správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom vyhodnotil za riadne

preukázaný, keď žalobe vyhovel v celom rozsahu.

12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným,
zrozumiteľným spôsobom vysvetlil ako dospel k svojim záverom, na základe vykonaných dôkazov
správne zistil skutkový stav, na ktorý správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy. Rozhodol tedavecne správne, pričom svoje rozhodnutie náležite v súlade s ustanovením § 220 C. s. p. odôvodnil.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacie námietky žalovaného neobstoja, pričom
odvolací súd dal odpoveď na tie odvolacie námietky, ktoré mali pre rozhodnutie súdu podstatný význam.

Námietkami, ktoré boli pre posúdenie veci nepodstatné sa nezaoberal. Odvolací súd preto napadnuté
rozhodnutie postupom podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

15. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa §
396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v

celomrozsahuúspešnýanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3

ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).