Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200633
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1419200633.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobcu: G. T., nar. XX.XX.XXXX,

bytom J. S. XX, X., proti žalovanej: J. T., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/B/X, P., o ochranu
osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.03.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť:
I. zdržať sa tvrdenia, že žalobca mal pomer s Y. T., II. riadne písomne i verejne sa ospravedlniť
žalobcovi za uvádzanie tohto nepravdivého tvrdenia a III. zaplatiť mu sumu 150.000,- CZK ako náhradu

nemajetkovej ujmy. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaná o ňom v roku 2012 začala na území
celej Slovenskej republiky a v rodine Y. T. rozširovať aj pred maloletým synom T. H. T. nar. XXXX
nepravdivú informáciu, že je milencom-kou Y. T., čo nie je pravda, nakoľko je transsexuál typu FtM muž
v ženskom tele a fyzicky ho priťahujú ženy. Uviedol, že toto nepravdivé tvrdenie viedlo k rozpadu jeho
vtedajšieho manželstva s G. W.. Poukázal na to, že v roku 2012 ho žalovaná pozvala do spoločného
obydlia, nakoľko bol po operácii nohy. Uviedol tiež, že Y. T. o ňom natočil dva dokumenty, ktorými
chcel poukázať na jeho ťažký život. Ďalej uviedol, že žalovaná ho namiesto starostlivosti po operácii

nohy týrala, nepreväzovala mu ranu a keď potreboval lieky od bolesti, vždy ho vydierala, že mu ich
dá až na jej pokyn vymaže dôležitý dokument Y. T. z počítača. Poukázal na to, že žalovaná chcela
zo svojho manžela urobiť blázna tým, že na jej príkaz mu musel schovávať veci, aby to vyzeralo, že
zabúda, pričom keď bol svedkom toho, že žalovaná pridávala Y. T. do jedla kvapky na spomalenie
srdcovej činnosti, tak žalovaná na neho zavolala psychiatrickú hliadku a nedobrovoľne ho umiestnila
na psychiatrii v Bratislave. Uviedol, že toto jej chovanie mu prinieslo doživotné poškodenie zdravia
kardiovaskulárneho systému, hypertenziu, syndróm náhleho úmrtia, sínusovú tachykardiu, pretože ho

pred pol rokom donútila brať mužské hormóny testosteron a steroidy. Napokon poukázal na to, že v roku
2018boluznanýosobouTZP-S,jeobmedzenývbežnomživote,užnikdynemôžežiťplnohodnotnýživot.

2. Uznesením č.k. 40C/13/2019-29 zo dňa 05.11.2019 súd odmietol podanie žalobcu v časti výroku,
ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť riadne písomne i verejne sa ospravedlniť
žalobcovi za uvádzanie nepravdivého tvrdenia, že žalobkyňa mala pomer s Y. T., nakoľko žalobca na
výzvu súdu v stanovenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania.

3. Rozsudkom č.k. 40C/13/2019-47 zo dňa 27.02.2020 súd žalobu zamietol a žalovanej nepriznal
náhradu trov konania.4. Uznesením č.k. 14Co/2/2023-68 zo dňa 31.07.2023 Krajský súdu v Bratislave ako odvolací súd
na odvolanie žalobcu zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku bola tá skutočnosť, že v čase doručovania

predvolania žalobcovi na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, bol žalobca hospitalizovaný
v nemocnici.

5. Po zrušení napadnutého rozsudku sa k veci písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žaloba nemá nič spoločné s pravdou, je výmyslom bludných predstáv

žalobcovho opatrovníka Y. T., ktorý manipuluje a zneužíva žalobcu už 10 rokov, vyjadrenia uvedené
v žalobe sa nezakladajú na pravdivých dôkazoch, sú vymyslenými bludnými predstavami opatrovníka
žalobcu, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou trpí Mauthausenovým syndrónom. Poukázala na to, že
so žalobcom má korektné vzťahy, riadne ľudsky komunikujú prostredníctvom messengeru a telefónu,
nepravidelne mu na bankový účet posiela malé finančné obnosy ako pomoc v jeho ťažkej situácii.
Čestne prehlásila, že nikde vo verejnom priestore, či v internetovom priestore alebo osobne pred inými

ľuďmi sa nevyjadrovala urážlivo alebo akokoľvek inak o žalobcovi alebo jeho vzťahu k Y. T., čo by
mohlo zasiahnuť do jeho práv na ochranu osobnosti. Poukázala na to, že so žalobcom sa zoznámila v
októbri 2012, keď jej (jej a dvom jej deťom) predstavil žalobcu (vtedy P. W.) jej bývalý manžel, terajší
opatrovník žalobcu vo Veľkom evanjelickom kostole po bohoslužbe ako človeka v tiesni, ktorý potrebuje
akútnu pomoc s ubytovaním na niekoľko dní, nakoľko je po operácii nohy a nemá kde bývať, s tým,

že ubytovanie potrebuje dovtedy, kým jej manžel nenájde pomoc v nejakej humanitárnej organizácii.
Uviedla, že súhlasili, že môže u nich bývať niekoľko dní, no ukázalo sa, že všetko bolo inak. Poukázala
na to, že keď sa vrátila z dvojtýždňového pracovného turnusu z Rakúska domov, žalobca bol z obývačky
presťahovaný do ich spoločnej manželskej spálne a spával tam do februára 2013 - 4 mesiace, teda
dovtedy, kým sa skončila nájomná zmluva na byt a ona sa mohla spolu s deťmi odsťahovať do iného

prenajatého bytu. Uviedla, že o sexuálnom vzťahu jej bývalého manžela so žalobcom ju každý deň
detailne informoval on sám, no s odstupom času má názor, že k nemu bol donútený jej manželom. K
výroku zo žaloby o údajnom neposkytnutí zdravotnej starostlivosti a podávaní liekov uviedla, že „komu
normálnemu môže také niečo napadnúť, že niekto podá lieky inému človeku, lieky, ktoré ten človek
nemá predpísané, ako by také niečo mohla vykonať, okrem toho, že je to nemorálne, bol by to predsa

trestný čin“. Uviedla, že nemala ani teraz nemá voči žalobcovi zlé emócie, zlé emócie nemá voči nikomu.
Poukázala na to, že keď prišiel žalobca k nim bývať, hneď mu chcela previazať nohu, ktorú mal v ortéze,
keď odňala ortézu, zistila, že ranu po operácii má dávno zacelenú, a teda ortézu nosí bohviekoľko
mesiacov zbytočne, ba až so škodlivými následkami. Uviedla, že neskôr sa potvrdili jej podozrenia, že
celé inštalovanie bývania žalobcu do ich bytu, spolu s každodennými verbálnymi i fyzickými útokmi,

niekoľkými volaniami polície, spolu s neskoršími umiestňovaniami žalobcu na psychiatriu zo strany jeho
opatrovníka Y. T., bolo a je výsledkom jeho psychického ochorenia, ktoré dlhé desaťročia odmieta liečiť.

6. Na pojednávaní konanom dňa 07.12.2023 žalobca špecifikoval, že výrok, ktorý namieta v tomto
konaní, je ten, že žalovaná mala uviesť na jeho adresu, že je milencom/milenkou Y. T., pričom od

tohto výroku sa odvíja aj ten zdržovací nárok, to znamená, aby sa žalovaná zdržala uvádzania tohto
nepravdivého výroku a tiež, aby mu zaplatila sumu 150.000 CZK, nakoľko týmto výrokom došlo k
zásahu jeho osobnostných práv. Uviedol tiež, že v tom čase už mal priateľku v Brne. Na otázku súdu,
kedy malo dôjsť k danému zásahu do osobnosti uviedol, že žalovaná ho po omši, keď sa vracali z
kostola pod Michalskou bránou, pozvala k nim domov s tým, že by sa o neho postarala, keďže ona

bola ošetrovateľka, pričom k tomu došlo asi 15.10.2012. K následkom zásahu v jeho osobnostnej sfére
uviedol, že prišiel o prácu v Brne, išlo o finančného poradcu, kde mu núkali 20.000 CZK v čistom, prácu
ani nezačal vykonávať, nakoľko v tom čase na internete to kolovalo a dozvedel sa to zamestnávateľ,
žalovaná to dala ako komentár na jeho facebookový profil, tento zamestnávateľ mu povedal, že on si
to prečítal a že ho tam teda nechce, lebo rozvracia rodiny. Ďalej sa to na ňom podpísalo psychicky až

takým spôsobom, že sa dostal na psychiatriu, išlo o depresiu, seba poškodzovanie, trvalo potom asi
4 roky, kým sa z toho psychicky dostal, tiež to viedlo k rozvodu jeho vtedajšieho manželstva s G. W.,
keďže on to napísal do návrhu na rozvod. Na otázku súdu, či od toho roku 2012 ešte dochádzalo k
nejakým neoprávneným zásahom zo strany žalovanej uviedol, že ona ešte aj potom, keď natočil video o
transgender téme s jej priateľkou, napísala do komentára, aby sa ona s ním nepriatelila, nakoľko rozbíja

vzťahy, čo sa udialo asi niekedy v roku 2013-2014. Na otázku súdu, či žalobu ako aj odvolanie písal on,
uviedol, že áno, ale pomáhal mu pritom Y. T..7. Súd nariadil na prejednanie veci samej ďalší termín pojednávania na 05.02.2024. Žalobca
zobral termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní (z ktorého zápisnica
mu bola odovzdaná súdom aj v písomnej forme hneď po pojednávaní), na pojednávanie sa však

nedostavil, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal ani z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.

8. Žalovaná na pojednávaní zopakovala, že nikdy sa ani písomne ani slovne nevyjadrila na adresu
žalobcu tak, ako uvádza žalobca, hoci býval u nich doma, a to spolužitie nebolo jednoduché, voči

žalobcovi necíti žiadny hnev ani žiadne negatívne emócie, nikdy sa nikde nevyjadrila o jeho vzťahu s jej
bývalým manželom tak, ako to on uvádza, nemala ani kde sa takýmto spôsobom vyjadrovať.

9. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

9.1. Z posudku o invalidite pracovisko ČSSZ České Budějovice zo dňa 16.02.2017 súd zistil, že

žalobca bol uznaný za invalidného podľa § 39 ods. 1 zákona č. 155/1995 Sb., v znení neskorších
predpisov, pričom sa jedná o invaliditu tretieho stupňa podľa § 39 ods. 2 písm. c) cit. zákona. Zo správy
z psychologického vyšetrenia zo dňa 18.08.2016 súd zistil, že žalobca trpí okrem iného zmiešanou
poruchou osobnosti ťažkého stupňa s prevládajúcimi hraničnými rysmi - impulzívny typ, pretrvávajú
poruchy prispôsobenia a návykové chovanie, transsexualizmus, trvale významne znížená frustračná a

stresová tolerancia, emočná labilita s prepadmi až k depresii so suicidálnou proklamáciou. Doporučená
mu bola prevažne psychiatrická starostlivosť. Z lekárskej správy zo dňa 22.05.2014 súd zistil, že žalobca
bol vyšetrený na internom oddelení, pričom mu bola diagnostikovaná extrémna sinus tachykardia a
doporučená hospitalizácia, čo žalobca odmietol. Z lekárskej správy zo dňa 01.12.2016 súd zistil, že
žalobca bol vyšetrený v kardiologickej ambulancii so záverom počínajúca porucha relaxácie - diastol.

dysfunkcia I typ. Zo sobášneho listu súd zistil, že žalobca (v tom čase P. G.) uzavrel dňa 14.08.2009
manželstvo s G. W..

9.2. Rozsudkom Okresného súdu v Českých Budějovicích č.k. 13 Nc 26/2014-226 zo dňa 18.05.20217
bol žalobca čiastočne obmedzený v spôsobilosti na právne úkony špecifikované vo výroku rozsudku s

tým, že mu bol ustanovený opatrovník Y. T., nar. XX.XX.XXXX.

9.3. Z čestného vyhlásenia zo dňa 14.04.2020 obsiahnutého v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu
súdzistil,žeY.T.vňomuviedol,žejepravdoutvrdeniežalobcu,žedodomácnostihopozvalažalovanáaj
napriek jeho nesúhlasu a následne žalovaná šírila medzi jeho deťmi ako aj ďalšími známymi nepravdivé

tvrdenie,žesipodvodnedovliekolmilenkudoichdomácnosti,čotvrdilaajvnávrhunarozvoddoručenom
mu 16.1.2014, kde uviedla, že o.i. „Spolu s deťmi sme sa rozhodli pre samostatné bývame, aj vzhľadom
k tomu, že odporca podvodným spôsobom nasťahoval do nášho obydlia svoju priateľku.“ Uviedol, že v
skutočnosti ho obviňovala z mileneckého vzťahu k Y. T., čo sa nezakladalo na pravde. Uviedol ďalej, že
opak je pravdou, že už v čase manželstva žalovaná mala nadštandartnú známosť s L. J., čo potvrdzujú

komunikácie so synom T. H. T. na K.. ktoré preukazujú, že u neho spávala a mala ho ako milenca.

9.4. Výsluchom svedka Y. T. súd zistil, že jeho aktuálny vzťah k žalobcovi je taký, že sa zaregistroval
ako jeho partner, keďže chce, aby mal po ňom aspoň nejaké finančné zabezpečenie, žijú v spoločnej
domácnosti. K veci uviedol, že žalobca, v tom čase ešte P. W., ho oslovil s tým, že sú porušované jeho

ľudské práva v Čechách, tak sa s ním skontaktoval, vypočul si jeho príbeh, ktorý sa mu zdal zaujímavý,
a preto aj natočil dve video relácie - Spoveď P. W. 1 a 2. Potom ako sa to odvysielalo, pestúni žalobcu
ho vyhodili z domu, a tak ho žalobca kontaktoval, či mu vie pomôcť, keďže nemá kde bývať, na čo
mu zabezpečil ubytovanie a žalobca sa presťahoval na Slovensko. Toto celé prebehlo asi v roku 2011.
Žalovaná mu vtedy navrhla, že by si ako rodina mohli privyrobiť, že by z toho mohli mať nejaké peniaze,

až neskôr pochopil, že ona si tým pripravovala pozíciu, aby to mohla celé zvaliť na neho, hoci ona už
vtedy mala milenca L. J.. Následne žalovaná pozvala žalobcu na kávu, kde boli spolu aj on a ich deti C.
a T. a tam žalovaná navrhla, že zavolajú žalobcu do ich rodiny, budú sa starať o jeho dve deti, a budú
mať z toho nejaké peniaze, s čím on nesúhlasil, ale zvyšok rodiny ho prehovoril. Následne asi v apríli
2012 sa žalobca nasťahoval do ich rodiny a potom žalovaná začala robiť intrigy, on pri tých intrigách

obhajoval žalobcu, na čo si žalovaná vymyslela, že je jeho milenec, že si doviedol do domu milenku.
Až neskôr zistil, že žalovaná spolu s dcérou C. a synom T. a so svojou sestrou chodili pravidelne do
kaviarne, kde sa navzájom presviedčali, že on je za to celé vinný. Keď sa raz vrátil z Čiech, tak žalovaná
už bola preč aj so synom T., odišli do Viedne, čím stratil s nimi kontakt a do dnešného dňa nekomunikujú,iba so synom komunikuje. Uviedol tiež, že tie intrigy žalovaná šírila po rôznych ľuďoch, poškodilo to
celé jemu aj žalobcovi, celé to bolo z jej strany vymyslené, aby mohla odísť od rodiny. Dodal, že aj on
podal podobnú žalobu na ochranu osobnosti voči žalovanej za tie jej výroky, ale súd prehral, lebo súd

nevypočul ako svedka tu prítomného žalobcu.

9.5. Výsluchom žalovanej súd zistil, že v roku 2013 pracovala v Rakúsku na dvojtýždňové cykly, jej
bývalý manžel Y. T. v tom čase priviedol žalobcu, vtedy sa volala P. W., že potrebuje pomôcť, lebo je v
zlom stave, ona s tým spočiatku súhlasila, nakoniec však ostal u nich 4 mesiace, manžel nedodržal sľub,

že nájde pre neho ubytovanie, neskôr prišiel s nápadom, že si žalobcu ako manželia adoptujú. O tom,
že mali mať spolu intímny styk sa dozvedela od syna, keď sa vrátila z Rakúska, pričom keď odchádzala
na turnus do Rakúska, tak urobila žalobcovi miesto na spanie v obývačke a keď sa vrátila, tak bol
presťahovaný do spoločnej spálne, pričom napokon tam 4 mesiace prespával v ich manželskej posteli.
Nikdy sa nevyjadrila k tomu ich vzťahu takým spôsobom, ako to uvádza žalobca, mala vtedy úplne iné
problémy, musela riešiť praktické veci v súvislosti s jej odchodom do Rakúska a ďalšou budúcnosťou

ako aj starostlivosťou o syna, teda veci súvisiace so začatím nového života. Uviedla, že sa nerozišla s
bývalým manželom pre túto vec, ale z dôvodu, že sa to s ním už ďalej nedalo vydržať, keďže je psychicky
chorý,nebolochotnýsaliečiťzacelýčas,čosnímžilaamázato,žeajtátožalobajeúčelováajetoforma
jeho pomsty voči nej. Dodala, že má ešte ďalšie dve pojednávania v blízkom čase s bývalým manželom,
ktoré inicioval on, keďže on sa v tomto vyžíva a má za to, že bývalý manžel zneužíva aj žalobcu, čo

jej bývalý manžel sám pred jej odsťahovaním zo spoločnej domácnosti povedal, že on dosiahne súdne
rozhodnutie, aby bol žalobca zbavený svojprávnosti a aby mal z toho peniaze na prežitie.

9.6. Z elektronickej komunikácie predloženej žalovanou súd zistil, že v období od 05.02.2022 -
20.05.2022 prebiehala medzi žalobcom a žalovanou bežná komunikácia v priateľskej atmosfére.

10. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

10.1. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy.

10.2. Podľa § 13 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

10.3. Podľa § 13 ods. 2 O.z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

11. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti určitého subjektu za zásah do práva na ochranu
osobnosti je existencia samotného zásahu. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje toho, kto
sa dovoláva súdnej ochrany svojich osobnostných práv, v tomto prípade žalobcu. Žalobca sa v
posudzovanej veci domáhal ochrany svojej osobnosti s poukazom na to, že žalovaná o ňom v roku 2012
začala „na území celej Slovenskej republiky a v rodine Jána Molnára rozširovať aj pred maloletým synom

T. H. T. nar. XXXX nepravdivú informáciu, že je milencom/milenkou Y. T.“. Bolo teda povinnosťou žalobcu
v konaní preukázať, že žalovaná uvedenú informáciu skutočne šírila. Žalobca však uvedenú skutočnosť
nepreukázal, čím neuniesol v konaní dôkazné bremeno ohľadne tohto základného a nevyhnutného
predpokladu vzniku zodpovednosti žalovanej za zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu, t.j.
nepreukázal existenciu samotného zásahu. Žalobca síce predložil (v rámci odvolania proti rozsudku

tunajšieho súdu) čestné vyhlásenie Y. T., v ktorom tento uviedol, že žalovaná sa mala po nasťahovaní
sa žalobcu do spoločnej domácnosti žalovanej a Y. T. v roku 2012 takto o žalobcovi vyjadriť, a rovnako
vypovedal aj pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 07.12.2023, súd však vzhľadom na jeho vzťah
k žalobcovi a zrejmý záujem na výsledku tohto konania nepovažoval jeho výpoveď za nezaujatú,
objektívnu a dôveryhodnú. V prvom rade súd poukazuje na to, že svedok Y. T., okrem toho, že je

opatrovníkom žalobcu, sa podľa vlastných slov zaregistroval ako jeho partner a žije s ním v spoločnej
domácnosti, „aby mal žalobca po ňom nejaké finančné zabezpečenie“. So žalovanou sa rozišiel v zlom,
do dnešného dňa spolu nekomunikujú, pričom okolnosti odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti
súviseli práve so žalobcom a jeho spolužitím v tom čase ešte v ich spoločnej domácnosti. Svedok vinížalovanú z mileneckého vzťahu s iným mužom (teda o nej uvádza podobné tvrdenie, ako je predmetom
tohto konania), a vedie s ňou viacero súdnych konaní, okrem iného aj konanie o ochranu osobnosti za
rovnaké výroky ako sú predmetom tohto konania, pričom v tomto konaní nebol úspešný. Výrok, ktorý

je predmetom tohto súdneho konania, sa ho pritom priamo týka, teda svedok má priamy záujem na
výsledku tohto konania. Navyše, svedok sa podieľal aj na písaní žaloby a odvolania v tomto konaní,
čo potvrdil aj samotný žalobca. Zo všetkých uvedených dôvodov súd nepovažoval jeho výpoveď (ani
čestné vyhlásenie) za nezaujatú, objektívnu a dôveryhodnú. Žalovaná pritom poprela, že by sa vyjadrila
o vzťahu žalobcu s Y. T. takým spôsobom, ako je to uvedené v žalobe, poprela, že by sa akokoľvek

(nielen urážlivo) vyjadrila o žalobcovi alebo jeho vzťahu k Y. T., a to či už osobne alebo vo verejnom či
internetovom priestore. Pokiaľ žalobca uvádzal, že žalovaná mala na území celej Slovenskej republiky
resp. internetom (ako komentár pod facebookový profil žalobcu) rozširovať sporný výrok, tak k tomuto
neposkytol vôbec žiadny dôkaz. Pokiaľ ide o výsluch syna žalovanej T. H. T., súd sa ho viacnásobne
pokúsil predvolať na pojednávanie, avšak aj vzhľadom na okolnosti uvádzané žalovanou (dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav psychického charakteru) od jeho výsluchu napokon upustil. Dôvodom bola

aj tá skutočnosť, že ak by sa aj potvrdil sporný výrok, nemalo by to vplyv na výsledok konania v podobe
zamietnutia žaloby. K tomu súd uvádza, že k spornému výroku malo dôjsť v roku 2012. Žalobca sa
žalobou domáhal okrem iného zdržovacieho nároku v podobe uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa
ďalšieho šírenia sporného výroku. Zdržovací nárok (v podobe upustenia od neoprávneného zásahu,
ktorý sa týka osobnosti fyzickej osoby) je opodstatnený len vtedy, pokiaľ neoprávnený zásah trvá

(alebo hrozí jeho pokračovanie resp. opakovanie). Keďže v konaní nebolo preukázané (nebolo to ani
tvrdené), že by mala žalovaná sporný výrok šíriť aj naďalej, a z ničoho to ani nevyplýva (viď elektronická
komunikácia predložená žalovanou, z ktorej vyplýva, že sporové strany spolu komunikujú o bežných
veciach v priateľskej atmosfére, dokonca z nej vyplýva finančná podpora žalobcu zo strany žalovanej),
teda nebolo preukázané, že hrozí pokračovanie resp. opakovanie sporného výroku, neboli splnené

podmienky pre vyhovenie zdržovaciemu nároku aj z tohto dôvodu (aj keby sa preukázala existencia
sporného výroku z roku 2012), a preto súd žalobu v tejto časti zamietol (aj z tohto dôvodu). Pokiaľ
ide o nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (materiálna satisfakcia), súd môže
podľa § 13 ods. 2 O.z. priznať tento nárok vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca,
najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.

Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu stanovuje
jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa
nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej
ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu
značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by
predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení
a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že po zohľadnení
všetkých uvedených kritérií by ani v prípade preukázania existencie sporného výroku neboli splnené

podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. K tomu súd uvádza, že v danom
prípade sa malo jednať o jednorazový výrok prednesený v uzatvorenom priestore súkromnej domácnosti
(šírenie výroku v inom priestore resp. verejne nebolo vôbec preukázané, pričom k tomu /k šíreniu mimo
domácnosti/ nemal vypovedať ani navrhnutý svedok T. H. T.) v roku 2012. Žalobca pritom podal žalobu
na súd v roku 2019, teda 7 rokov po tom, ako malo dôjsť k spornému výroku, čo už samo o sebe vylučuje,

aby samotný žalobca pociťoval ujmu vyvolanú týmto výrokom ako závažnú. Vzhľadom na okolnosti, za
ktorých malo dôjsť k tomuto výroku, jeho intenzitu, trvanie, dopad a dôsledky, by pritom podľa názoru
súdu ani po aplikovaní objektívneho hľadiska ujmu vyvolanú týmto výrokom nebolo možné považovať
za ujmu závažnú, odôvodňujúcu priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ako už súd uviedol
vyššie, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možno podľa § 13 ods. 2 O.z. priznať len vtedy, ak

by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca (najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti). Súd pritom zastáva názor, že za uvedených okolností
by práve morálna satisfakcia zodpovedala charakteru namietaného (avšak nepreukázaného) zásahu do
osobnosti žalobcu, takýto nárok však nebol predmetom konania (uznesením č.k. 40C/13/2019-29 zo dňa
05.11.2019 súd odmietol podanie žalobcu v časti II. výroku). K danému súd len na okraj poznamenáva,

že predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené náhradným doručením podľa § 111 ods. 3 C.s.p.
(viď č.l. 31 a 36 spisu) a následne z dôvodu právnej istoty ešte aj osobne do vlastných rúk žalobcu
na pojednávaní konanom dňa 07.12.2023 (viď zápisnica o pojednávaní na č.l. 88 spisu). Pokiaľ ide o
žalobcom tvrdené následky sporného výroku (rozvod manželstva s G. W., strata práce v Brne, psychicképroblémy), tieto následky žalobca ničím nepreukázal (hoci sa na to zaviazal na pojednávaní konanom
dňa 07.12.2023) a nepreukázal ani ich prípadnú príčinnú súvislosť s tvrdeným výrokom.

12. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovanej ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).