Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4Pc/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203331
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1223203331.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v rodinnoprávnej veci manžela/

navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. B., štátny občan SR, a odporcu/
manžela/: E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G., štátny občan SR, zast. JUDr. Luciou
Danišovičovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave,, Drieňová 1/D, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov A. B., H. I., nar. XX.X.XXXX a E. B., nar. X.X.XXXX, uzatvorené dňa
26.8.2016 v Tomášove, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu obce Tomášov vo zväzku 16,
ročník 2016, na strane 63, pod poradovým číslom 31, rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na Mestský súd Bratislava II. dňa 21.8.2023, postúpeným tun. súdu dňa

13.10.2023, sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov, ktoré bolo
uzatvorené dňa 26.8.2016 v Tomášove.
2. Návrh skutkovo navrhovateľka odôvodnila tvrdením, že manželstvo dlhodobo neplní svoju funkciu,
rozvrat manželstva je dlhodobý a trvalý, manželstvo neplní a ani v budúcnosti nebude plniť svoj
spoločenský účel, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je nádej na
obnovu manželstva. Účastníci žili v spoločnej domácnosti od roku 2004, v roku 2005 sa im narodil syn
A., t.č. plnoletý, v roku 2016 uzavreli manželstvo. Počas celého spoločného života vnímala rozdielnosť

pováh, názorov na život a trávenie spoločného času, čo vyúsťovalo do neustálych hádok a nepokoja
v rodinnom živote, ktoré sa síce snažili priebežne riešiť, ale neúspešne. Ich vzťah postupne ochladol
a stal sa len formálnym. Od marca 2021 nežijú v spoločnej domácnosti, ani jeden z nich neprejavil
záujem o obnovenie manželského spolužitia, nepodieľajú sa na spoločnom uspokojovaní rodiny, ich
komunikácia je obmedzená na riešenie potrieb spoločného syna.
3. K návrhu navrhovateľka pripojila sobášny list účastníkov konania, ktorý v návrhu označila za dôkazný
prostriedok. Iné návrhy na dokazovanie v návrhu neoznačila.

4. Druhý manžel/odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 6.12.2023, vyjadril písomne zo dňa
11.12.2023tak,žesnávrhomsúhlasí.Doplnil,žepodľajehonázoruboloichmanželstvozväčšapokojné,
vnímal len drobné rozpory a tieto vyhodnocoval ako bežné ,vzhľadom k svojmu veku a doterajším
životným skúsenostiam ich považoval za prekonateľné. Nepotvrdil, že by sa pokúšali manželstvo
zachrániť. Pre neho bolo manželstvo v zásade uspokojivé dovtedy, kým sa v marci 2023 nedozvedel,
že si navrhovateľka vytvára životné podmienky s ich spoločným dieťaťom v inom meste. V marci 2021
za pomerne dramatických okolností navrhovateľka s ich spoločným dieťaťom zo spoločnej domácnosti

náhle odišla a už sa nevrátila. Potvrdil, že ako manželia od marca 2021 spolu nežijú, nehospodária,
ich komunikácia je len vecná a stručná. Rovnako ako navrhovateľka už ani on nevidí žiadnu nádej na
obnovenie manželského spolužitia a manželstvo považuje už len za formálne.
5. K vyjadreniu odporcu sa už navrhovateľka nevyjadrila.6. Navrhovateľka sa na pojednávanie, nariadené na deň 15.2.2024, na ktoré bola riadne a včas
predvolaná, nedostavila z vopred nepredvídateľných dôvodov, súdu však elektronicky doručila žiadosť
o konanie a rozhodnutie vo veci v jej neprítomnosti s tým, že na návrhu trvá.

7. Súd na pojednávaní rozhodol o konaní v neprítomnosti účastníkov /§ 180 C.s.p. v spojení s § 2
ods. 1 C.m.p./, vo veci sa vyjadrila k návrhu prítomná právna zástupkyňa odporcu, súd vykonal vo
veci dokazovanie oboznámením sobášneho listu účastníkov, vystaveného matričným úradom obce
Tomášov; iné dôkazné prostriedky účastníci neoznačili a zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 26.8.2016 v Tomášove. Obaja účastníci sú slovenskej národnosti,

slovenskí štátni občania, u navrhovateľky ide o manželstvo prvé u odporcu ďalšie v poradí. Z manželstva
pochádza plnoletý syn A. B., nar. XX.X.XXXX.
9. Posledné spoločné bydlisko viedli účastníci v obci Tomášov, okres Senec, čím je daná osobitná
miestna príslušnosť tunajšieho súdu konať v tejto veci.
10. Súd vec hmotnoprávne posúdil podľa nasledovných ustanovení Zákona o rodine (Zák. NR SR č.
36/2005 Z.z.)v znení nesk. predpisov:

11. Podľa článku I. základných zásad Zákona o rodine (ďalej len „ZR“) manželstvo je zväzkom muža
a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a
manželkasúsirovnívprávachapovinnostiach.Hlavnýmúčelommanželstvajezaloženierodinyariadna
výchova detí.
12. Podľa § 1 ods. 1, 2 ZR manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného

a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.
13. Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať

zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
15. Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

16. Podľa § 23 ods. 1 ZR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem

maloletých detí.
18. Podľa § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
19. Podľa § 37 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len „C.m.p.“/ súd si môže osvojiť zhodné
skutkovézisteniaúčastníkov,aknemápochybnostioichpravdivosti,lenakniesúvrozporesvykonaným

dokazovaním.
20. Citované ustanovenia hmotnoprávneho predpisu /zákona o rodine/ zakotvujú objektívny princíp
rozvodu manželstva a zároveň vymedzujú podmienky pre rozvod manželstva. Manželstvo je možné
rozviesť iba v odôvodnených prípadoch /§ 22 Zákona o rodine/ za predpokladu splnenia všetkých
hmotnoprávnych podmienok pre rozvod, ktorými sú: a) vážnosť narušenia manželských vzťahov/

vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi/, b/ trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, c) pre
existenciu tohto vážneho a trvalého rozvrátenia manželských vzťahov /rozvratu manželstva/ manželstvo
nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí, d) od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania, e) rozvod
manželstva nebude v rozpore so záujmami maloletých detí. Základným predpokladom pre zrušenie

manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia, alebo jeden z nich, vo vzájomnom správaní
neriadia pravidlami, ustanovenými v Zákone o rodine /§§ 18 a 19/ a že toto správanie so zreteľom
na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Kvalifikovanosť rozvratu medzi
manželmi je pritom daná nielen jeho intenzitou a dĺžkou, ale aj skutočnosťou, že v dôsledku tohto
rozvratu manželia spolu nežijú. Skutočnosť, či manželia spolu žijú alebo nie, nie je viazaná na existenciu

spoločnéhobydliska/keďmôžusícespoločnebývaťvjednejdomácnosti,alenežijúspolu/,ale naotázku
ich osobného /vrátane intímneho/, ale i majetkového spoločenstva, t.j. spoločného zdieľania radostí a
problémov, spoločného trávenia voľného času, osobnej starostlivosti o druhého manžela, spoločného
nakladania s finančnými prostriedkami a pod..21. Súd starostlivo uvážil a zhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich komplexnosti, vrátane
posúdenia skutkových tvrdení ako navrhovateľky, tak aj odporcu v ich písomných podaniach tak,
aby jeho úvaha vychádzala z pravidiel formálnej logiky, vzhľadom na čas, kedy účastníci uzavreli

manželstvo a dĺžku rozvratu manželstva. V posudzovanom prípade súd vykonaným dokazovaním,
vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľky v návrhu a súhlasného stanoviska odporcu s návrhom
na rozvod manželstva, zistil jednoznačne a nepochybne vážne narušenie a rozvrátenie ich vzťahov,
ako manželov, keď obaja zhodne uviedli, že ich manželstvo od marca 2021 neplní v celom rozsahu
svoj spoločenský účel a v súčasnosti je manželstvo účastníkov tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel, keďže už tri roky spolu nežijú intímne, nehospodária spolu,
nezdieľajú ani spoločnú domácnosť, komunikujú len v záležitostiach spoločného syna. Od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čoho dôkazom je v tomto smere jednoznačné
tvrdenie navrhovateľky v návrhu na rozvod manželstva o vážnom narušení a trvalom rozvrátení
manželstva, ktoré druhý manžel vo vyjadrení k návrhu, i keď uviedol vlastné hodnotenie manželského
spolužitia a príčin rozvratu manželstva, nijak nespochybnil. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,

že zákonné podmienky, predpokladané v ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine sú v tomto prípade dané,
keďže medzi manželmi sa jedná o kvalifikovaný rozvrat. Z okolností prípadu je jednoznačné, že medzi
manželmi sa jedná o vážne a trvalé narušenie manželských vzťahov, pre ktoré manželstvo neplní svoj
účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, zabezpečujúce všetky potreby rodiny. Zo
žiadnej okolnosti prípadu nevyplynulo, že by od manželov, vzhľadom na charakter a dôsledky rozvratu,

bolo možné očakávať obnovenie ich manželského spolunažívania, keď túto možnosť obaja jednoznačne
vylúčili. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo /§ 1 ods. 1 Zákona o rodine/. V prípade, ak čo len jeden z manželov
na základe vážneho a trvalého narušenia manželských vzťahov vôbec nepripúšťa možnosť obnovy
harmonického a trvalého životného spoločenstva, zabezpečujúceho riadnu výchovu detí, narodených z

manželstva, nie je možné ho nútiť proti jeho vôli zotrvať v takomto nefunkčnom manželstve. Z týchto
dôvodovsúdnávrhuvyhovelamanželstvoúčastníkovrozviedol.Keďžeúčastnícivkonaníneprodukovali
žiadne ďalšie dôkazné prostriedky, súd objektívne nemal možnosť ustáliť príčiny rozvratu manželstva.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie navrhovateľka/manželka a to do 15 dní od jeho doručenia
na Okresnom súde Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 61 ods. 1 C.m.p. zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom

vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je.
Odvolanie, podané odporcom/druhým manželom, nie je účinné, nakoľko sa jeho právna zástupkyňa na
pojednávaní po vyhlásení tohto rozsudku, jeho odôvodnení a podaní poučenia o odvolaní, práva na
odvolanie výslovne vzdala do zápisnice súdu o pojednávaní.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma späť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 ZR).