Uznesenie – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoPr/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721200421
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8721200421.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E., L. XXX/XX, zastúpená Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom so sídlom, Poprad, Murgašova 87/6,
IČO: 50 654 578, proti žalovanému: Roľnícke družstvo Lučivná, so sídlom 059 31 Lučivná, Družstevná
271/11, IČO: 00 199 745, zastúpené Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom Stará Ľubovňa,

Okružná 871/65, IČO: 37 877 291, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 28.06.2022, č. k. 20Cpr/2/2021-110 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a vyslovil, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o

ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu,
podľa ktorej žalobkyňa u žalovaného pracovala od XX.XX.XXXX s dohodnutým druhom práce dojička,
ošetrovateľka HD, ostatné práce v ŽV a ostatné práce súvisiace s činnosťou družstva (č. l. 16).
Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 12.10.2020, sp. zn. 20Cpr/6/2020 bolo určené, že okamžité

skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, ktoré bolo žalobkyni dané listom zo dňa
XX.XX.XXXX je neplatné a pracovný pomer trvá (č. l. 10 - 13). Rozsudok nadobudol právoplatnosť
XX.XX.XXXX. Zo záznamov žalovaného (č. l. 103) súd zistil, že v mesiaci november XXXX mala
žalobkyňa evidované absencie v práci v dňoch XX.XX. až XX.XX.XXXX, XX.XX. až XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Z oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný so žalobkyňou okamžite

skončil pracovný pomer z dôvodu, že žalobkyňa závažne porušila pracovnú disciplínu tým, že od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bez preukázania zákonných prekážok sa nedostavila do práce, prácu,
ktorú mala dojednanú ako druh práce v pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX nevykonávala, a
preto zamestnávateľ jej neprítomnosť na pracovisku vyhodnotil ako neospravedlnenú absenciu v práci,
ktorú skutočnosť považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny (č. l. 5). Z výzvy na nástup do
zamestnania zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný žalobkyňu vyzval na nástup do zamestnania

s tým, aby žalobkyňa zdôvodnila a zdokladovala neprítomnosť v práci od XX.XX. až XX.XX.XXXX
a XX.XX.XXXX (č. l. 6). Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že táto XX.XX.XXXX (po právoplatnom
skončení konania 20Cpr/6/2020 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
dňa XX.XX.XXXX) u žalovaného sa dotazovala, kedy má nastúpiť do zamestnania. Ďalej uviedla, že
XX.XX.XXXX do práce nastúpila, ale žalovaný jej nepridelil prácu podľa pracovnej zmluvy a prikázal
jej umývať okná a miestnosť na dojenie. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného K. O. súd zistil,

že žalobkyňa sa dostavila na pracovisko XX.XX.XXXX, kedy jej bola pridelená náhradná práca, ktorú
odmietla vykonať. Z výsluchu svedka P. E., syna žalobkyne súd zistil, že tento spolu so žalobkyňoudňa XX.XX.XXXX navštívili štatutárneho zástupcu žalovaného v areáli družstva, ktorý sa vyjadril, že „za
žalobkyňu už má náhradu a nemá pre ňu prácu.“ Z výsluchu svedkyne M. C., bývalej zamestnankyne
žalovaného súd zistil, že žalobkyňa v novembri XXXX nastúpila do zamestnania a predseda družstva jej

nepridelil pôvodnú prácu, ale vydal pokyn, aby umývala okná a boxy pre zvieratá, čo žalobkyňa odmietla
vykonať. Z výsluchu svedkyne V. Q. - P., bývalej vedúcej žalobkyne súd zistil, že v novembri XXXX
žalobkyňa spolu so synom navštívila predsedu družstva, následne XX.XX.XXXX žalobkyňa nastúpila
do zamestnania, ale predseda družstva jej nepridelil pôvodnú prácu, ale náhradnú prácu (upratovať
maštale a umývať okná). Od XX.XX.XXXX žalobkyňa už do práce nenastúpila.

3. Na základe tohto vykonaného dokazovania súd uzavrel, že v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
žalobkyňa nenastúpila do zamestnania, za uvedené obdobie nedoložila ani žiaden dôvod neprítomnosti
v zamestnaní, a preto jej žalovaný doručil výzvu na nástup do práce XX.XX.XXXX. V uvedenom čase
žalobkyňa bývala priamo v administratívnej budove žalovaného, ktorá ma jeden vchod a jedny schody,
a preto je vylúčené, aby žalobkyňa nemala možnosť vyhľadať štatutárneho zástupcu žalovaného a

informovať sa na ďalší postup v zamestnaní. Naopak žalovanému žiaden právny predpis neukladá
povinnosť vyzvať žalobkyňu na nástup do práce. Žalobkyňa bola v konaní vedenom pod sp. zn.
20Cpr/6/2020 dominus litis a bolo v jej záujme zaujímať sa, či došlo k právoplatnému skončeniu
skoršieho konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z dôvodu
dlhodobej neprítomnosti v práci žalobkyne existovali dôvody pre okamžité skončenie pracovného

pomeru, a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným
uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa podľa § 365 ods.
1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. Uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru
je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 20Cpr/6/2020,
ktorým bolo rozhodnuté, že predchádzajúce okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, je

dôkazom toho, že pracovný pomer trval a žalovaný bol povinný v zmysle § 47 Zákonníka práce vyzvať
žalobkyňu na nástup do práce. Opak by mohol byť dosiahnutý jedine rozsudkom, ktorý by predmetnú
žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamietol. Za situácie, keď
samotný žalovaný v liste zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobkyni, že ju ďalej nemieni zamestnávať,
nakoľko už v priebehu konania 20Cpr/6/2020 prijal na pozíciu žalobkyne nového zamestnanca, údajná

absencia žalobkyne nemôže mať za následok závažné porušenie pracovnej disciplíny. Bol to práve
žalovaný, ktorý svojim konaním vyvolal konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo
vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20Cpr/6/2020, a preto bol žalovaný povinný vyzvať
žalobkyňu na nástup do zamestnania, resp. jej umožniť vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy
aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nemohla vedieť, či sa proti predmetnému rozhodnutiu

žalovaný neodvolal, a tým oddialil jeho právoplatnosť. Logicky žalovaný vedel skôr ako žalobkyňa,
že sa proti rozsudku nemieni odvolať, a preto mal žalobkyňu na nástup do zamestnania vyzvať a
nie už v priebehu konania (20Cpr/6/2020) na dobu neurčitú zamestnať na pozíciu žalobkyne iného
zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal ani v úmysle žalobkyňu vyzvať na nástup
do zamestnania a umožniť jej pokračovať vo výkone práce. O právoplatnosti rozsudku sa žalobkyňa

definitívne dozvedela až XX.XX.XXXX, kedy jej právnemu zástupcovi na základe mailovej žiadosti
bola doručená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku ohľadom konania 20Cpr/6/2020, a až
vtedy sa definitívne dozvedela, že žalovaný proti rozsudku nepodal odvolanie. Preto žalobkyňa nevie
odkiaľ mal žalovaný informáciu o tom, že právny zástupca žalobkyne mal už XX.XX.XXXX informáciu
o právoplatnosti rozsudku, keďže tento získal doložku právoplatnosti a vykonateľnosti oficiálne cestou

elektronickej schránky až XX.XX.XXXX. Na margo argumentácie súdu prvej inštancie v bode 34
žalobkyňa uvádza, že urobila maximum pre ochranu svojich práv tým, že podala žalobu o určenie
neplatnosti predchádzajúceho okamžitého skončenia pracovného pomeru (20Cpr/6/2020) a aktívne nad
rámec svojich povinností sa zaujímala o ochranu a výkon svojich práv aj po ukončení sporu. Žalovaný
si v konaní vedenom 20Cpr/6/2020 bol vedomý svojho neúspechu, a preto bol to práve žalovaný, ktorý

mal vyvinúť iniciatívu a vyzvať žalobkyňu na nástup do zamestnania. O účelovosti konania žalovaného,
resp. jeho štatutárneho zástupcu svedčí aj svedecká výpoveď V. Q. - P. (priamej nadriadenej žalobkyne),
ktorej nebola oznámená právoplatnosť rozhodnutia ani skutočnosť, či žalovaný bude žalobkyňu naďalej
zamestnávať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, bez akéhokoľvek právneho základu a je vrozpore s princípom právnej istoty účastníkov konania, konkrétne žalobkyne, vzhľadom na jednoznačné
znenie právnej úpravy a na vec vzťahujúcich sa rozhodnutí súdu. Rozhodnutie je vydané v rozpore
nielen s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ale aj s rozhodovacou činnosťou súdu a

vykazuje znaky neurčitosti, zmätočnosti, nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti a ako celok je nepresvedčivé
a v podstate znemožňuje žalobkyni sa proti nemu kvalifikovane brániť. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil, vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadala, aby
súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že minimálne
dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa dozvedela od štatutárneho orgánu žalovaného, že je povinná nastúpiť
do práce, sama sa dotazovala, kedy má nastúpiť do práce a napriek tomu XX.XX.XXXX do práce
nenastúpila. Nespornou skutočnosťou v konaní je to, že minimálne dňa XX.XX.XXXX nepracovala
napriek tomu, že pracovať mala, čím bol naplnený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
- neospravedlnená absencia, ktorá je podľa ustálenej judikatúry považovaná za dôvod pre okamžité

skončenie pracovného pomeru. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že zotrváva na svojej argumentácii v rámci svojich
prednesov a písomných podaní v celom rozsahu. Zdôraznila, že prejavila záujem pracovať, do
práce nastúpila, avšak šikanóznym postupom žalovaného jej nebolo umožnené pracovať. Uvedené

skutočnosti jasne vyplývajú z vykonaného dokazovania. Z uvedeného je preto zrejmé, že neboli splnené
podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

8. K vyjadreniu žalobkyne žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich prednesoch a obsahoch písomných
podaní s tým, že žalobkyňa XX.XX.XXXX sa dozvedela od štatutárneho orgánu žalovaného, že

je povinná do práce nastúpiť, sama sa dotazovala, kedy má do práce nastúpiť a napriek tomu
XX.XX.XXXX do práce nenastúpila. Nespornou skutočnosťou v konaní je, že žalobkyňa minimálne
od XX.XX.XXXX nepracovala napriek tomu, že pracovať mala, čím bol naplnený dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru - neospravedlnená absencia, ktorá podľa ustálenej judikatúry sa
považuje za dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, nakoľko nie sú
podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento je nepreskúmateľný v dôsledku
nevyrovnania sa zo strany súdu prvej inštancie s okolnosťami relevantnými a právne významnými pre

rozhodnutie v prejednávanej veci. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné a vzhľadom na obsah spisu aj
nelogické. Nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu
znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno
napraviť v odvolacom konaní.

10. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela
XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu na výkon práce: dojička, ošetrovateľka hovädzieho dobytka, ostatné
práce v živočíšnej výrobe a ostatné práce súvisiace s činnosťou družstva s nástupom výkonu práce
XX.XX.XXXX. Tejto pracovnej zmluve predchádzali pracovné zmluvy uzavreté so žalovaným zo dňa

XX.XX.XXXX s nástupom výkonu práce od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX s
nástupom výkonu práce od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, obe na výkon totožných prác ako sú uvedené
v zmluve zo dňa XX.XX.XXXX.

11. Dňa XX.XX.XXXX bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa

XX.XX.XXXX, v ktorom žalovaný po opise skutkového stavu, ktorý mu predchádzal uviedol, že
žalobkyňa od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sa bez preukázania zákonných prekážok na jej strane ako
zamestnanca bezdôvodne nedostavila do práce, ktorú mala dojednanú ako druh práce v pracovnej
zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, a preto neospravedlnenú absenciu v práci za čas od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX považuje žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

12. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorýnemožnododatočnemeniťspočívapodľažalovanéhovtom,žežalobkyňamaladlhodobúabsenciu
v zamestnaní v dôsledku toho, že po skončení konania o určenie neplatnosti okamžitého skončeniapracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX (rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 12.10.2020, č.
k. 20Cpr/6/2020-2001, ktorým bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u
žalovaného je neplatné a pracovný pomer trvá), ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX, žalobkyňa

napriek vedomosti o skončení uvedeného konania, do zamestnania od XX.XX.XXXX nenastúpila.

13. Ako vyplýva z obsahu spisu, a to z výsluchu strán sporu, výsluchu svedkov, žalobkyňa sa
dňa XX.XX.XXXX (po skončení konania 20Cpr/6/2020) osobne stretla so štatutárnym zástupcom
žalovaného, ktorý jej oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že nasledujúci deň XX.XX.XXXX je štátny

sviatok, má žalobkyňa do práce nastúpiť XX.XX.XXXX. V uvedený deň žalobkyňa (XX.XX.XXXX) do
práce nastúpila, ale zamestnávateľ jej nepridelil prácu podľa pracovnej zmluvy, ale vydal pokyn, aby
žalobkyňa upratala maštale, umyla okná a boxy v dojárni, a preto žalobkyňa od XX.XX.XXXX už
do práce nenastúpila. Uvedené skutočnosti potvrdili aj v konaní vypočuté svedkyne M. C. (bývala
zamestnankyňa žalovaného) a priama nadriadená žalobkyne V. Q. - P.. Listom zo dňa XX.XX.XXXX
žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do zamestnania s návrhom na skončenie pracovného pomeru

dohodou. V liste uviedol, že dňa XX.XX.XXXX bolo žalobkyni v kancelárii predsedu družstva oznámené,
že od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX má žalobkyňa vykázanú neospravedlnenú absenciu v zamestnaní
z dôvodu, že neoznámila a nezdokladovala existenciu zákonných prekážok, ktoré jej bránili v riadnom
výkone práce a plnení pracovných povinností zamestnanca. Ďalej sa v liste uvádza, že počas súdneho
sporu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré sa viedlo na Okresnom

súdu Poprad pod sp. zn. 20Cpr/6/2020, žalovaný prijal na pracovnú pozíciu - dojička, ošetrovateľka
hovädzieho dobytka iného zamestnanca, a preto po nástupe do zamestnania nemôže prideliť žalobkyni
prácu podľa dojednanej pracovnej zmluvy. Na záver uviedol, že toto je prekážka na strane žalovaného
ako zamestnávateľa, a preto navrhuje žalobkyni skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ust. § 60
Zákonníka práce s povinnosťou žalovaného vyplatiť žalobkyni odstupné vo výške určenej Zákonníkom

práce (č. l. 6 spisu).

14. Za situácie, keď samotný žalovaný v liste zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobkyni, že ju ďalej nemieni
zamestnávať, nakoľko už v priebehu konania 20Cpr/6/2020 prijal na jej pozíciu nového zamestnanca,
nemožno považovať údajnú absenciu žalobkyne za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale za

prekážku vo výkone práce na strane žalovaného. Súd prvej inštancie na jednej strane v rozhodnutí
akcentuje povinnosti zamestnanca, avšak povinnosti zamestnávateľa, najmä povinnosť zamestnávateľa
prideľovať zamestnancovi prácu opomína.

15. Z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým spôsobom súd dospel k názoru, že žalovanému

žiadny predpis neukladá povinnosť vyzvať žalobkyňu na nástup do práce, pričom opak je pravdou a táto
povinnosť žalovanému vyplýva z ust. § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Naviac, ak zamestnávateľ,
teda žalovaný svojim konaním zapríčiní súdny spor o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru a ak zamestnávateľ prestal zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy (v
súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru), aj keď bol zamestnanec pripravený prácu podľa

pracovnej zmluvy vykonávať, preto nie je porušením pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec, ktorého
zamestnávateľ nevyzval na opätovný nástup do práce nenastúpil a nedožadoval sa pridelenia práce. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie sa vôbec nevyrovnal so skutočnosťou, že žalovaný zaslal žalobkyni
výzvu na nástup do zamestnania zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sám tvrdí, že na pozíciu žalobkyne prijal
nového zamestnanca, a preto žalobkyni nemôže prideliť prácu podľa pracovnej zmluvy (vznik prekážky

vo forme zamestnania iného zamestnanca na pracovné miesto žalobkyne).

16. Odvolací súd v rozpore s názorom súdu prvej inštancie preto zastáva názor, že bolo povinnosťou
žalovaného po právoplatnom skončení konania 20Cpr/6/2020 vyzvať žalobkyňu na opätovný nástup do
práce.

17. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené
právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Práve citované ustanovenie Zákonníka

práce upravuje povinnosť vyzývať zamestnanca na nástup do zamestnania po právoplatnosti súdneho
rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru. Ak by zamestnávateľ v rozpore s ust. § 47
Zákonníka práce prestal zamestnancovi prideľovať prácu, aj keď bol zamestnanec pripravený prácuvykonávať, je zamestnanec povinný opäť nastúpiť do práce až vtedy, keď ho zamestnávateľ vyzve a
vyjadrí ochotu opäť mu prideľovať prácu.

18. Preto nie je porušením pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec bez toho, aby ho zamestnávateľ
vyzval, nedostaví do zamestnania a nežiada o prideľovanie práce. Uvedená okolnosť má dôležitý právny
význam najmä v súvislosti s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru.

19. Uvedený právny názor podporuje aj rozsiahla judikatúra, ktorá je nepochybne aplikovateľná aj na

prejednávanú právnu vec:

20. PR 7/1995 s.286: „Ak zamestnávateľ prestal v rozpore s ust. § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce
prideľovať zamestnancovi prácu (napr. v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru), aj keď
zamestnanec bol pripravený prácu vykonávať, je zamestnanec povinný znova nastúpiť do práce potom,
čo ho zamestnávateľ k tomu vyzval a vyjadril ochotu zamestnancovi prácu opäť prideľovať. Preto nie je

porušením pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec, ktorého zamestnávateľ k opätovnému nástupu do
práce nevyzval nedostavil do zamestnania a nedožadoval sa pridelenia práce.“

21. Z výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým z písomnej výzvy na nástup žalobkyne do
zamestnania zo dňa XX.XX.XXXX, č. l. 6, nepochybne vyplýva, cit.: „počas trvania súdneho sporu

vedeného medzi Vami na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 20Cpr/6/2020 som prijal na pracovnú
pozíciu - dojička, ošetrovateľka hovädzieho dobytka iného zamestnanca, a teda po Vašom nástupe do
práce, Vám nebudem ako zamestnávateľ schopný prideľovať prácu v pracovnej zmluve dojednaného
druhu práce. Toto je prekážka na strane zamestnávateľa, a preto Vám navrhujem skončenie pracovného
pomeru dohodou podľa ust. § 60 Zákonníka práce, s povinnosťou vyplatenia odstupného vo výške

určenej Zákonníkom práce.“

22. Je nepochybné, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Dôvodom okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Zákonník práce nevymedzuje čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
treba vždy skúmať individuálne v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. Závažné
porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a pokiaľ ide o zamestnanca, musí byť
zavinené aspoň z nedbanlivosti. Súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny
prípady dlhodobej neospravedlnenej absencie v práci, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov

nadriadených, odmietnutie podrobenia sa skúške alkoholom, zistenie alkoholu po skúške alkoholového
testu alebo vyšetrenie alkoholu u zamestnancov v pracovnom čase a pod.

23. Neprítomnosť zamestnanca, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy v
zamestnaní, nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom skončenia

pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo/217/2005).

24. So zreteľom na vyššie uvedené, rozsudok súdu prvej inštancie je vnútorne rozporný a vzhľadom aj
na obsah spisu nepreskúmateľný, pretože odvolaciemu súdu sa zdá byť pravdivé tvrdenie žalobkyne,

že žalovaný jednak žalobkyňu (v súvislosti s neplatným skorším skončením pracovného pomeru,
po skončení konania 20Cpr/6/2020), nevyzval k opätovnému nástupu do práce, naviac listom zo
dňa XX.XX.XXXX (výzva do zamestnania) oznámil žalobkyni, že počas trvania súdneho sporu
(vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20Cpr/6/2020), prijal na jej pozíciu: dojička,
ošetrovateľka hovädzieho dobytka, iného zamestnanca, a preto po nástupe žalobkyne do zamestnania,

nebude schopný jej prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Žalobkyňa teda prejavila záujem
pracovať, do práce dňa XX.XX.XXXX aj nastúpila, avšak postupom žalovaného, ktorý jej neprideľoval
prácu podľa pracovnej zmluvy, jej výkon práce nebol žalovaným umožnení. Uvedené skutočnosti
nepochybne vyplývajú z doposiaľ vykonaného dokazovania, a preto nie je porušením pracovnej
disciplíny(neprítomnosťžalobkynevpráci),akjejzamestnávateľpoopätovnomnástupedozamestnania

neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy.

25. Vzhľadom na uvedené už nateraz z vykonaného dokazovania sa javí, že intenzita porušenia
pracovnej disciplíny v danej veci, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nenapĺňa dikciu ust. § 68ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda nejedná sa o skutočne závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Navyše žiadne ustanovenie Zákonníka práce žalobkyni neukladá povinnosť po odmietnutí prideľovať
prácu podľa pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa, sa každý deň dostavovať k žalovanému s

požiadavkou o prideľovanie práce a už vôbec nie potom, ako jej žalovaný oznámil, že na jej miesto už
prijal nového zamestnanca.

26. Za stavu, ak súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne právne závery, pričom
žalobkyňa svoju právnu argumentáciu dôkladne odôvodnila aj relevantnou rozhodovacou činnosťou

súdov, no napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol odchýlne, t.j. sa od tejto judikatúry odklonil a
vôbec neodôvodnil tento odklon, takýto právny názor súdu prvej inštancie je arbitrárny, bez akéhokoľvek
právneho základu a v rozpore s princípom právnej istoty účastníkov konania (konkrétne žalobkyne),
vzhľadom na jednoznačné znenie právnej úpravy a na vec vzťahujúcich sa rozhodnutí súdov.

27. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda v rozpore nielen s ust. § 220 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, ale aj s rozhodovacou činnosťou súdov a vykazuje znaky neurčitosti, zmätočnosti,
nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti a ako celok je nepresvedčivé a v podstate znemožňujúce žalobkyni
sa proti nemu kvalifikovane brániť.

28. So zreteľom na uvedené boli splnené podmienky na postup podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a

uvedeným postupom odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

29. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť opodstatnenosť žaloby žalobkyne vzhľadom
na vysokú pravdepodobnosť pravdivosti tvrdení zo strany žalobkyne, že táto prejavila záujem u

žalovaného pracovať, do práce XX.XX.XXXX aj skutočne nastúpila, avšak postupom žalovaného jej
to nebolo umožnené. Rovnako si žalovaný odporuje aj v tom, keď tvrdí, že žalobkyňa po celý čas
od XX.XX. do XX.XX.XXXX prácu nevykonávala, pričom dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa skutočne do
práce nastúpila (po vykonanom pohovore so štatutárnym zástupcom žalovaného dňa XX.XX.XXXX),
avšak žalovaný jej neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, pričom sám potvrdil, že počas trvania

sporu 20Cpr/6/2020 na pozíciu žalobkyne prijal nového zamestnanca, a preto žalobkyni už nie je
schopný ako zamestnávateľ prideľovať prácu podľa dohodnutej pracovnej zmluvy. Súd prvej inštancie
sa v ďalšom konaní bude zaoberať aj tvrdeniami žalobkyne o tom, že ust. § 47 Zákonníka práce
upravuje povinnosť zamestnávateľa vyzvať zamestnanca na nástup do zamestnania po právoplatnosti
súdneho rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru. Ak by zamestnávateľ v rozpore s ust.

§ 47 prestal zamestnancovi prideľovať prácu, aj keď bol zamestnanec pripravený prácu vykonávať, je
zamestnanec povinný opäť nastúpiť do práce až vtedy, keď ho zamestnávateľ vyzve a vyjadrí ochotu
opäť mu prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).