Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202769
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1723202769.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: H. Š., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: K.. X.. U. XX, XXX XX D.I. F., proti žalovanej: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: K.. X.. U. XX, XXX XX D. F., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Pezinok, zo dňa 07. novembra 2023, č.k. 49C/111/2023-25 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. novembra 2023, č.k. 49C/111/2023-25
m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 07. novembra 2023, č.k. 49C/111/2023-25, nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa konania, ktorým by obmedzovala
žalobkyňu v riadnom užívaní nehnuteľnosti parc.č. XXX - rodinný dom, so súpisným číslom XXX,
o výmere XX m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území obce D. F., zapísanom na LV č. XXX,
evidovanom Okresným úradom W., až do právoplatného skončenia konania o vypratanie nehnuteľnosti
vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 49C/19/2023. Druhým výrokom súd prvej inštancie

uložil žalovanej povinnosť zriadiť do nehnuteľnosti parc.č. XXX - rodinný dom so súpisným číslom
XXX, o výmere XX m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Obce D. F., zapísanom na LV č.
XXX, evidovanom Okresným úradom W. prívod elektrickej energie. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu prvej

inštancie dňa 25.10.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa konania, ktoré by bránilo žalobkyni v riadnom užívaní nehnuteľnosti parc.č. XXX -
rodinný dom, so súpisným číslom XXX, o výmere XX m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Obce
D. F., zapísanom na LV č. XXX, evidovanom Okresným úradom W.. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila
tým, že v nehnuteľnosti parc.č. XXX - rodinný dom so súpisným č. XXX, o výmere XX m2, nachádzajúcej
sa v kat. území D. F. býva na základe ústne uzatvorenej nájomnej zmluvy a súhlasu pôvodného majiteľa,

otca žalobkyne X. Z., ktorý jej aj na danej adrese K.. X.. U. XX, D. F. povolil trvalý pobyt. Žalobkyňa
má zriadený trvalý pobyt na adrese K.. X.. U. XX, D. F. od 13.11.1992. Od tej doby danú nehnuteľnosť
zveľaďovala a od toho času sa starala aj o otcovu 80 - ročnú mamu, o ktorú sa mal postarať jej otec X.
Z., no neurobil tak. Rodičia žalobkyne jej sľúbili, že keď dom opraví, postará sa o babku a bude v ňom
bývať, tak dom ostane jej, no nestalo sa tak. Otec žalobkyne sa rozhodol darovať danú nehnuteľnosť
sestre žalobkyne, t.j. žalovanej G. Z., ktorá sa dovtedy kým žila ich mama o rodičov vôbec nestarala,

napádalaichaubližovalaimspolusjejsynomQ.Z..Vmáji2023sastalavlastníčkoudanejnehnuteľnosti
žalovaná. Celý spor o danú nehnuteľnosť sa so žalovanou začal približne v roku 2023, keď prišlo zjej strany dňa 22.04.2023 k ničeniu nehnuteľnosti a k napadnutiu žalobkyne. K uvedenému incidentu
bola privolaná polícia, ktorá spísala o celej udalosti záznam. Žalobkyňa si musela v dôsledku incidentu
so žalovanou privolať rýchlu zdravotnú pomoc a bola odvezená na CP do Ružinova. Dňa 23.04.2023

bola uvedenú skutočnosť nahlásiť na OO PZ v Bernolákove. Po tomto incidente ešte nebola žalovaná
vlastníčkou nehnuteľnosti, ale bol vlastníkom jej otec X. Z.. Celý spor vyvrcholil po zmene vlastníctva
na súčasnú majiteľku, t.j. žalovanú G. Z., ktorá nerešpektuje práva žalobkyne a jej rodiny ako nájomcov
domu. Žalovaná nájomný vzťah nikdy so žalobkyňou neukončila, ale podala na ňu a jej rodinu žalobu o
vypratanie, ktorá je vedená na OS Pezinok pod sp.zn. 49C/19/2023. Uvedené konanie nie je právoplatne

skončené.

3. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná ako nová majiteľka znemožňuje žalobkyni bývanie v danej
nehnuteľnosti a neustále sa vyhráža, podáva na žalobkyňu a jej rodinu nezmyselné trestné oznámenia.
Dňa 06.07.2023 dala odpojiť elektrinu, za ktorú žalobkyňa riadne platila. Následne žalobkyňa požiadala
ZSE na znovu pripojenie elektrickej energie, čo jej bolo aj umožnené uzatvorením novej zmluvy dňa

06.07.2023 a dňom 17.07.2023 bola znovu pripojená. Žalovaná im v dôsledku tohto opätovného
pripojenia vtrhla do domu, kde si všetko fotila a zvesila im vchodové dvere, čím umožnila vniknutiu do
domu komukoľvek. Dňa 31.07.2023 dala podnet na ZSE, aby im okamžite vypli elektrinu a to sa aj stalo
a dňom 26.09.2023 im elektrinu vypli. Od toho času je žalobkyňa a jej rodina bez elektriny, za ktorú
si riadne platili. Žalovaná im týmto svojím konaním znemožnila v dome kúriť, pričom žalobkyňa býva v

rodinnom dome s maloletým dieťaťom, ktoré je opakovane choré. Dňom 21.10.2023 žalovaná vypla aj
vodu, za ktorú si tiež platia a uzamkla vodovodnú šachtu na zámok, čím znemožnila žalobkyni bývať
ľudským spôsobom v nehnuteľnosti.

4. Žalobkyňa má za to, že kým nie je skončené konanie o vypratanie, ktorým súd rozhodne, či je

vypratanie dôvodné alebo nie, je potrebné ochrániť pokojný stav a postavenie jej, ako aj jej rodiny, ako
nájomcov domu a ich Ústavou Slovenskej republiky chránené právo na obydlie (čl. 21 Ústavy).

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods.
1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 Civilného sporového poriadku a vecne

tým, že zastáva názor, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady predpokladané pre nariadenie
neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že koncepcia inštitútu
neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobkyne. Súd
prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
vykonal tzv. test proporcionality práv a oprávnených záujmov žalobkyne ako aj žalovanej, ktoré majú

garantované zákonmi ako aj Ústavou SR a to vlastnícke právo žalovanej a na druhej strane právo na
obydlie žalobkyne. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie mal za to, že práve v
návrhu opísaná situácia vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
NS SR (sp.zn. 2MCdo 3/2010). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie
nárok žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za dostatočne osvedčený. Zo žalobkyňou

predložených listín, ako aj z obsahu pripojeného spisu súdu prvej inštancie vedeného pod sp.zn.
49C/19/2023 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná bráni žalobkyni v riadnom užívaní
nehnuteľnosti, ktorej je žalovaná vlastníčkou, a ktorú žalobkyňa spolu s jej rodinou nesporne od roku
1992 obýva a ktorú má vypratať. Na základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku uznesenia. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní

úspešnej navrhovateľke priznal voči odporkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie v rámci, ktorého uviedla, že
podáva odvolanie v celom rozsahu, t.j. voči výroku I., II., III., IV., a to z dôvodu ustanovenia § 365
ods. 1 písm. a), d), f), d), a h) CSP. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 25.10.2023 domáhala nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa konania, ktoré by bránilo
žalobkyni v riadnom užívaní nehnuteľnosti vyššie špecifikovanej. Podaný návrh odôvodnila podľa
žalovanejneurčito,aklamlivo.Žalovanáuviedla,žerodičiažalobkyneneboliobajavlastníkmipredmetnej
nehnuteľnosti, ale iba otec žalobkyne, tak rodičia obaja nemohli žalobkyni sľúbiť prevod nehnuteľnosti
darovaním, nakoľko matka žalobkyne s predmetnou nehnuteľnosťou nedisponovala. Otec žalobkyne

previedol vyššie uvedenú nehnuteľnosť na žalovanú a to z dôvodu starostlivosti žalovanej o jeho osobu.
Žalovaná má za to, že žalobkyňa neprejavila, a ani nikdy neprejavovala o otca záujem, hrubo mu
nadávala a zároveň, nemala ani záujem uspôsobiť bývanie rodinného domu pre jej otca. Žalobkyňa
mala vedomosť o tom, že otec vyžadoval starostlivosť, či to boli lekári, podávanie liekov, osobná hygienaa pod. Osobnú starostlivosti mu zabezpečila iba výlučne žalovaná bez pomoci žalobkyne. Žalovaná,
popiera, že by ona sama mala nájomný vzťah so žalobkyňou, nikdy žiadnu nájomnú zmluvu, ani ústnu
so žalobkyňou neuzavrela. Po zmene vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti z otca žalobkyne, X. Z.,

nar. XX.XX.XXXX na žalovanú, (dňa 10.05.2023 a to darovacou zmluvou), vyzvala žalovaná výzvou
nielen žalobkyňu, ale aj J. V., a D. V., a to 26.05.2023 na vypratanie nehnuteľnosti a to z dôvodu,
že ju užívajú bez právneho titulu. O tejto skutočnosti mali všetci obyvatelia predmetnej nehnuteľnosti
vedomosť, nakoľko si výzvu prebrali do vlastných rúk. Následne, keď sa žalovaná nevedela domôcť
práva, užívať nerušene svoju nehnuteľnosť, podala návrh na súd na vypratanie vyššie špecifikovanej

nehnuteľnosti, vedený pod sp.zn. 4C/19/2023. Žalovaná má za to, že práva žalobkyne, užívať nerušene
a riadne nehnuteľnosť, nemôže obstáť, nakoľko predmetná nehnuteľnosť, žalobkyni nepatrí, nie je v
jej vlastníctve. Poukázala na skutočnosť, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti a so žalobkyňou
neuzavrela žiadnu nájomnú zmluvu. Ďalej uviedla, že X. Z., otec žalovanej dňa 01.12.2022, zrušil trvalý
pobyt, žalobkyni, jej dcére D. V., nar. XX.XX.XXXX, a jej synovi X. Š., nar. XX.XX.XXXX a to dôvodu
neprimeraného správania sa k nemu, ako k starému človeku. Týmto oznámením úradu aj zrušil so

žalobkyňou ústnu nájomnú zmluvu, lebo už v roku 2022, mal záujem sa do domu nasťahovať a byť
v blízkosti žalovanej, ktorá sa o neho starala a prejavuje o neho záujem. Žalovaná taktiež poukázala
na to, že voči synovi žalobkyne X. Š., nar. XX.XX.XXXX sa viedlo trestné konanie pod sp.zn. ČVS:
R.- XXX/X- B.- O.- XXXX, z dôvodu, že tento otca žalovanej dňa 20.11.2022, okradol zhruba o 8.500,-
eur. Je teda stíhaný za zločin „Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa §

219 ods. 1, 2, 5b) Trestného zákona. Aj na základe tejto skutočnosti má otec žalovanej strach obývať
spoločný dvor so žalobkyňou. Žalovaná poukázala na to, že sa žalobkyni nevyhráža, a všetko rieši
súdnou cestou, alebo písomnou komunikáciou. Taktiež zdôraznila, že nie je pravdou, to, čo uvádza
žalobkyňa, že žalovaná dala odpojiť elektriku, za ktorú žalobkyňa riadne platila. Žalovaná dala odpojiť
elektriku, z dôvodu, že žalobkyňa za elektriku vôbec neplatila, čoho dôkazom sú aj výpisy z účtu, za

platby elektriky. Nie je pravdou, že dňa 26.09.2023, žalobkyni vypli elektriku ZSD na podnet žalovanej,
ale z dôvodu, že zo strany žalobkyne, bol zistený neoprávnený odber, na adrese, K. X. U. X/XX, XXX XX
D. F., o čom priložila aj dôkaz zo strany ZDS a to zo dňa 04.08.2023, kde týmto konaním žalobkyne, bola
zo strany ZDS, vyúčtovaná suma žalovanej vo výške 463,69 eur. Žalovaná uviedla, že ona platila za
žalobkyňu, každý mesiac nielen elektriku, ale aj vodu. Týmto klamlivým tvrdením žalobkyňa zavádzala

súd,avnávrhu nanariadenieneodkladnéhoopatreniaklamala.Žalovanápoukázalanato,žežalobkyňa
v dome kúri drevom, takže tvrdenie, že maloleté dieťa je chorľavé z dôvodu, zimy v rodinnom dome je
klamstvo, ako aj to, že žalobkyňa má maloleté dieťa. Žalobkyňa teda klame, o skutočnosti, že v dome
býva s maloletým dieťaťom, nakoľko žalobkyňa žiadne maloleté dieťa nemá, prečo si súd nevyžiadal,
od žalobkyne rodný list maloletého dieťaťa, pričom toto ponecháva na rozhodnutí Krajského súdu v

Bratislave. Žalovaná má za to, že žalobkyňa sa na úkor žalovanej neoprávnene obohacuje, a žalovaná
zvažuje podať žalobu na žalobkyňu za bezdôvodné obohatenie. Ďalej žalovaná dala súdu do pozornosti,
že žalobkyňa odoberá elektriku od susedov a to elektrickým káblom, ktorý ide cez pozemok žalovanej.
Poukázala na skutočnosť, že partner žalobkyne, je vlastníkom X/XX - ín rodinného domu v I., okres
Komárno zapísaný na LV č. XXX, čiže žalobkyňa sa má možnosť odsťahovať aj s rodinou do vyššie

uvedeného rodinného domu, kde má možnosť dôstojne užívať nehnuteľnosť do rozhodnutia súdu o
vyprataní nehnuteľností. Na základe vyššie uvedeného žiada Krajský súd v Bratislave, aby postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil neodkladné opatrenie, ktoré vydal Okresný súd Pezinok, dňa
07.11.2023 vo veci sp.zn. 49C/111/2023, a súčasne žiada, aby žalovanej priznal náhradu trov konania
vo výške 100%.

7. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovanej a uviedla, že v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia napísala, že nehnuteľnosť jej rodičia sľúbili a to je rozdiel oproti tomu, čo tvrdí, žalovaná, ktorá
podľa žalobkyne klame. Rovnako za nepravdivé považuje tvrdenie žalovanej, že sa výlučne len žalovaná
starala aj stará o otca, ktorý jej danú nehnuteľnosť daroval. A tvrdenie, že ona nikdy neprejavovala a ani

neprejavuje záujem sa o otca postarať, a že mu hrubo nadáva je úplné klamstvo, nakoľko vie dokázať,
že o otca sa starala aj u nej prespával a to až do tej doby pokiaľ mu to žalovaná nezakázala. Žalovaná
podľa žalobkyne, klame aj v tom, že o otca sa bolo treba starať, čo sa týka hygieny, liekov, a že to robí
aj robila len ona, nakoľko sa starala aj žalobkyňa. Na rozdiel od žalovanej keď bol otec u žalobkyne
mal samostatné lôžko, čo u nej nemá, ani normálnu posteľ, spí len na paletách a matraci. Má za to, že

je klamstvom aj tvrdenie žalovanej, že mu žalobkyňa nechcela prispôsobiť bývanie v rodinnom dome,
lebo sám otec X. Z. sa dohodol z J. V. a jeho kamarátom Y. B., že sa prerobí bývanie, aby tam mohol
bývať spolu s nimi. Na uvedené má aj svedkov. Ďalej tvrdenie žalovanej a jej právnej zástupkyne že
im bol zrušený pobyt X. Z. z dôvodu neprimeraného sa správania k nemu ako otcovi ako k starémučloveku je tiež klamstvo, nakoľko to práve žalovaná je tá, ktorá otcovi neustále nadávala a urážalo ho
a potom mu následne zakázala sa s nimi baviť a to bolo až v decembri 2022. Dovtedy sa takisto o
otca starala žalobkyňa s rodinou, čo vie dokázať výpoveďou svedkov. Taktiež uviedla, že nevie načo

tu popisuje žalovaná trestné stíhanie jej syna X. Š., lebo to s danou vecou vôbec nesúvisí. Jej syn je
dospelý a rozhoduje sám za seba a s daným neodkladným opatrením to nemá žiaden súvis. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že tvrdenie žalovanej, že nebola odpojená elektrina na jej podnet je klamstvo ako aj to, že
neplatili za elektriku, a že im bol zistený neoprávnený odber. Ten si spôsobila práve žalovaná sama a
nie žalobkyňa s rodinou, takže to je jej pozdĺžnosť nie ich. Doložila výpis za platbu elektriny aj vody na

danej adrese K. X. U. XX D.I. F. XXX XX. Ako dôkaz priložila aj list od ZSD, že bola elektrina odpojená
práve na príkaz žalovanej. Má za to, že súd nezavádzala žiadnym klamlivým tvrdením, ako píše právna
zástupkyňa žalovanej a teda neklamala. Priložila aj sms komunikáciu, kde žalovaná napísala, že keď jej
vodu zaplatia, tak ju pustí, no peniaze mala poslané a vodu nepustila a následne sa začala vyhovárať a
peniaze vrátila a to sa stalo opakovane. Žalovanú nezaujíma ani to, že vodu potrebujú aj zo zdravotného
hľadiska nakoľko žalobkyňa je na čiastočnom invalidnom dôchodku a má problémy s krvácaním a jej

dcéra má tiež silné krvácanie, keď má menštruáciu, žalovaná to vie a keď jej žalobkyňa povedala
nech vodu zapne povedala, že to neurobí tak nech chodíme aj špinaví, a že aspoň z domu konečne
vypadneme. Keď vypla vodu bola privolaná aj hliadka z PO Bernolákovo, nakoľko ani na podnet polície
vodu žalovaná nepustila. Ďalej čo sa týka kúrenia v dome žalobkyňa uviedla, že na to aby sa dalo v dome
riadne kúriť treba elektrinu, keďže sa vykuruje dom ústredným kúrením a kachle sú riadené čerpadlom,

ktoré keby nezaplo, tak jednoducho môže celé kúrenie vybuchnúť, preto treba elektrinu aj ku kúreniu
drevom. Ale to žalovanej podľa názoru žalobkyne asi nedochádza hoci to dobre vie, takže klame. A čo
sa týka vyjadrenia žalovanej, že tvrdila, že má maloleté dieťa je tiež klamstvo, nakoľko ona toto nikdy
nikde netvrdila a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napísala, že dcéra bola opakovane
chorá. Má za to, že žalovaná to už preháňa s jej nepravdivým obviňovaním a neustálim klamaním asi

jej nedochádza, že sú aj svedkovia, ktorí sa vedia ku všetkému vyjadriť a vedia o celej veci a aj o tom,
že boli viac krát svedkami toho, ako žalovaná nadáva otcovi a urážala ho a vedia, že klame ešte aj v
tom, že sa len ona vždy starala o otca. Predtým to bola práve žalobkyňa a jej rodina ona a jej syn sa
nestarali vôbec. A čo sa týka tvrdenia žalovanej, že sa žalobkyňa na jej úkor neoprávnene obohacuje
je jedno veľké klamstvo, pretože práve žalovaná sa chce obohatiť na druhého úkor. Keďže do danej

nehnuteľnosti nedala ani cent, nič v dome neurobila a nikdy nič nefinancovala, o dom nejavila záujem,
vždy sa vyjadrovala, že je to stará búda, ktorú treba zbúrať a nikdy by v dome nebývala až teraz, keď je
dom prerobený si nárokuje na všetko. To, že jej otec dom daroval neznamená, že jej patrí so všetkým čo
v ňom je, tak ako to ona tvrdí. Čo sa týka tvrdenia, že odoberá elektrinu od susedy elektrickým káblom
má za to, že je to ich vec, a keďže to nie je jej elektrina ale susedina a elektrinu potrebujú, nakoľko

chladnička, mraznička bez elektriny nejdú a práve žalovaná sa postarala o to, aby boli bez elektriny aj
vody, čo je z ľudského hľadiska úplne choré. Nevie, čo tým právna zástupkyňa žalovanej sleduje, keď
uvádza, že jej partner vlastní X/XX - iny rodinného domu v Tôni, je to jeho dedičstvo, nie jej a ani s
neodkladným opatrením to nesúvisí. Žalovaná ani jej právna zástupkyňa nemá čo tvrdiť, že žalobkyňa
má možnosť sa do daného domu v I. odsťahovať a dôstojne užívať nehnuteľnosť do rozhodnutia súdu

o vyprataní nehnuteľnosti. Je to úplný nezmysel a nevie, kde k takému tvrdeniu vôbec prišli. Na základe
vyššieuvedenéhožiada,abyKrajskýsúdvBratislave,odvolaniežalovanejvočineodkladnémuopatreniu
celé v plnom rozsahu zamietol. A žiada, aby bolo platné neodkladné opatrenie, ktoré vydal Okresný súd
Pezinok dňa 07.11.2023 sp.zn. 49C/111/2023, nakoľko tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde. Na
záver uviedla, že si uplatňuje náhradu trov konania od žalovanej G. Z. v plnej výške.

8.Žalovanásavyjadrilakvyjadreniužalobkyneauviedla,žezotrvávanasvojichtvrdeniach,ktoréopísala
v odvolaní a taktiež svoje tvrdenia oprela o dôkazy, ktoré boli súčasťou odvolania (faktúry a výpisy z
účtov o platbách za vodu, elektriku, výzvy z elektrární o neoprávnenom odbere elektriky žalobkyne).
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení opisuje, ako sa ona starala o otca a ako mu chcela prispôsobiť bývanie

a prerobiť dom, a umožniť mu tak bývanie v rodinnom dome. V dome žalobkyňa okrem toho, že tam
bývala so svojou rodinou, po stránke stavebnej a rekonštrukčnej neurobila nič. Dom je schátraný, a
vôbec nie je uspôsobený na bývanie ešte pre jedného člena domácnosti. Čo chcela urobiť je hypotéza, o
ktorú nemôže opierať žalobkyňa svoje tvrdenia. Žalobkyni zrejme uniklo, že nie je vlastníčka predmetnej
nehnuteľnosti, a nikdy ani nebola. Kde bude otec oboch účastníčok bývať, nie je predmetom konania o

neodkladnom opatrení. Žalovaná má za to, že trestné stíhanie syna žalobkyne je veľmi dôležité pre súd
z dôvodu, že synom žalobkyne bol otec žalobkyne X. Z., pripravený o všetky úspory, ktoré si celoživotne
šetril. X. Z., má strach zo syna žalobkyne, tak opísanie skutočností, ako sa žalobkyňa „chcela“, starať
o otca, z dôvodu strachu otca pred jej synom by nebolo ani možné. Žalovaná poukázala na to, žepotom ako sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti, slušne vyzvala, žalobkyňu a jej rodinu, ktorí obývajú
predmetnú nehnuteľnosť, aby sa vysťahovali z predmetného rodinného domu, nakoľko im po právnej
stránke nepatrí, a užívajú ho bez právneho titulu. Avšak žalobkyňa, nereagovala, a začala intrigovať

a znepríjemňovať žalovanej život. Žalovaná, ako majiteľka nehnuteľností mala nárok, na zrušenie
pobytu žalobkyni a taktiež bolo jej povinnosťou, prehlásiť mediá na jej osobu, ako na novú majiteľku,
keďže žalovaná nemala záujem spísať žiadnu nájomnú zmluvu o užívaní nehnuteľnosti so žalobkyňou
a jej rodinou. Čo sa týka príloh, za odber elektriky- faktúr, má za to, že faktúra č. XXXXXXXXXX
vystavená na X. Z. je z hľadiska vlastníctva k nehnuteľnosti v poriadku, nakoľko je za zúčtovacie

obdobie a od 15.09.2022 do 24.05.2023. Keďže X. Z. previedol predmetnú nehnuteľnosť až 10.05.2023,
je samozrejmosťou že zálohové platby mu boli vystavené už v roku 2022 na nasledujúce obdobie.
Podľa žalovanej je však zarážajúce, že žalobkyňa predkladá faktúry za odber elektriky a to: Faktúru č.
XXXXXXXXXX, dátum vystavenia 17.09.2023, vystavená na meno a priezvisko žalobkyne, avšak s iným
pobytom adresy a to P. XA /., D.I. F., pričom táto nehnuteľnosť nepatrí žalobkyni, na faktúre nie je totožné
ani zákaznícke číslo t.j. rovnaké, ako na faktúrach, ktoré platila žalovaná. Toto isté, sa týka aj faktúry č.

XXXXXXXXXX, s dátumom vystavenia 17.09.2023, vystavená na meno a priezvisko žalobkyne, avšak
s iným pobytom adresy a to P. XA/XXX, D. F., pričom táto nehnuteľnosť nepatrí žalobkyni, na faktúre
nie je totožné ani zákaznícke číslo, ako na faktúrach, ktoré platila žalovaná. Poukázala na skutočnosť,
že v tomto období, vlastník nehnuteľnosti X. Z. daroval dcére, teda žalovanej dom, takže povinnosťou
elektrární bolo komunikovať so žalovanou, lebo o tejto skutočnosti, (o novej majiteľke) mali vedomosť, čo

žalovaná preukázala aj dôkazmi v odvolaní. Komu platí žalobkyňa elektriku nemá žalovaná vedomosť,
a ak takéto doklady žalobkyňa predložila súdu, tak súd zavádza nepravdivými skutočnosťami. Žalovaná
má za to, že keďže žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, a nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu,
nie je povinnosťou žalovanej, aby na svoje náklady sponzorovala rodinu žalobkyne a ju samú. Keďže
v nehnuteľnosti žijú dospelé osoby, ktoré pracujú, majú možnosť, si prenajať či už dom, alebo byt, a

slušne bývať, a nie obývať dom bez právneho titulu, na úkor žalovanej v tomto konaní. Žalovaná uviedla,
že na Okresnom súde Pezinok, je vedená žaloba na vyparatenie nehnuteľnosti pod sp.zn. 49/19/2023.
Súčasne uviedla, že žiada Krajský súd Bratislava, aby žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške
100 %. Na základe vyššie uvedeného žalovaná žiada Krajský súd v Bratislave, aby postupom podľa §
389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil neodkladné opatrenie, ktoré vydal Okresný súd Pezinok, dňa 07.11.2023

vo veci sp.zn. 49C/111/2023. Ďalej žiada Krajský súd Bratislava, aby žalovanej priznal náhradu trov
konania vo výške 100 % .

9. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej a uviedla, že trvá na svojich tvrdeniach, ktoré už
predtým opísala v odvolaní a aj v podanom návrhu na neodkladné opatrenie, kde aj doložila patričné

dôkazy, ktoré boli súčasťou odvolania aj podaného neodkladného opatrenia (faktúry, potvrdenia o
platbách za vodu aj elektrinu, zmluva od ZSE na jej meno, ktorá bola platne uzatvorená, tak isto aj
dôkaz o tom, že z jej strany neprišlo k žiadnemu neoprávnenému odberu elektriny na danej adrese).
Právna zástupkyňa žalovanej opisuje vo svojom odvolaní, ako je dom schátraný, a že sa v dome nič
neurobilo. Má za to, že ide o klamstvo, nakoľko celý čas sa o dom riadne stará, vôbec nie je schátraný

a udržiava sa v riadne obývateľnom stave. Hoci práve kvôli žalovanej je to v súčasnom stave dosť
ťažké, no žalovaná má za to, že robí všetko preto, aby sa dom udržiaval. Práve žalovaná je tá, čo robí
všetko preto, aby dom chátral a sama sa podieľala aj sa podieľa na ničení nehnuteľnosti. Žalovaná
stále nerešpektuje súdne rozhodnutie a v dome stále nie je voda, ktorú do domu nezaviedla a ani
nefinancovala rovnako ani bývalý majiteľ. Vodovodná prípojka bola robená na náklady žalobkyne a to, že

je práve teraz žalovaná majiteľkou nehnuteľnosti ju neoprávňuje odpojiť v dome vodu ani elektrinu. Tieto
kroky ako sama hovorí robí na príkaz svojej právnej zástupkyne a znepríjemňuje im tak život. Otázka
právnej zástupkyne žalovanej, že prečo neurobila bývanie v dome pre otca už predtým, za dlhé roky čo
bol otec majiteľom nehnuteľnosti je tiež zaujímavá. Uviedla, že predtým sa riešili v dome rôzne veci a
to prečo sa neurobilo bývanie v dome vtedy pre jej rodičov sa vôbec neriešilo, nakoľko bývali v byte v

Petržalke. Uviedla, že nikdy netvrdila ako opisuje právna zástupkyňa žalovanej, že dom je jej, a že jej
patrí, čo uviedla už v predchádzajúcom vyjadrení. Ďalej žalovaná opisuje, že stíhanie jej syna X. Š. je
dôležité pre súd z dôvodu, že obral o celoživotné úspory jej otca X. Z., a je záležitosťou pre súd, avšak
žalobkyňa má za to, že nie pre toto konanie o neodkladnom opatrení, nakoľko s ním vôbec nesúvisí.
Uviedla, že žalovaná sa stala vlastníčkou, no nikoho slušne nevyzvala práve ona je tá, čo od začiatku

intriguje a znepríjemňuje rodine žalobkyne život. Útočí na všetkých všetkými možnými spôsobmi, klame
a zavádza súd, obviňuje ju aj jej rodinu nezmyselnými obvineniami aj trestným oznámeniami na polícií.
Akoužpredtýmopísalaonabolatá,ktorájunapadlaočomsvedčíajzápisnaPZvBernolákove.Uviedla,
ževtedynebolaešteanivlastníckoudanejnehnuteľnosti.Napriektomu,žerobítakétokroky,stálebývajúv dome bez elektriny, vody, vchodových dverí, ktoré im žalovaná zvesila potom, čo jej to jej právna
zástupkyňa poradila. Žalobkyňa uviedla, že zálohové platby uhrádzala za odber elektriny za všetky
mesiace na dané odberné miesto, čo už vydokladovala. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXXXX alebo

faktúru č. XXXXXXXXXX tvrdenie, že sú vystavené na iné zákazníckeho číslo, aj na inú nehnuteľnosť
je klamstvo. Nech si právna zástupkyňa žalovanej pozrie dané faktúry, aj to čo sa týka adresy. Faktúry
sú vystavené na meno H. Š., adresa miesta odberu K.. X.. U. XX, XXX XX D. F. a adresa P. XA/XXX
D. F. je len adresa na zasielanie pošty a to z toho dôvodu, že žalovaná G. Z. im otvárala poštu. Takže
vystavené faktúry sú úplne v poriadku, lebo adresa na doručenie pošty môže byť akákoľvek. Žalobkyňa

doložila znovu zmluvu od ZSE, zákaznícke číslo je tiež v poriadku, takže tvrdenie právnej zástupkyne
aj žalovanej, že súd zavádzala nepravdivými skutočnosťami je tiež klamstvo, nakoľko bola zmluva na
jej meno riadne uzatvorená a podpísaná spoločnosťou ZSE. Žalobkyňa zdôraznila, že uhrádzali všetky
potrebné faktúry z ich účtu a ako aj všetky náklady na nehnuteľnosť, čo robia aj teraz, no bez úhrad
za elektrinu a vodu, keďže tie jej žalovaná vypla a zamkla na petlicu. V súvislosti s danou vecou bolo
žalovanej aj jej právnej zástupkyni na súdnom pojednávaní sudkyňou riadne povedané aj vysvetlené, že

neodkladné opatrenie sa má akceptovať, čo žalovaná vôbec nerešpektuje a aj napriek tomu nemá stále
obnovenú elektrinu ani vodu v dome. Na základe vyššie uvedeného žiada, aby Krajský súd v Bratislave,
odvolanie žalovanej G. Z., voči neodkladnému opatreniu celé v plnom rozsahu zamietol. Žiada, aby bolo
platné neodkladné opatrenie, ktoré vydal Okresný súd Pezinok dňa 07.11.2023 sp.zn. 49C/111/2023,
nakoľko sa tvrdenia žalovanej nezakladajú na pravde.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku) prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je potrebné priznať úspech a uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je potrebné zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť
§ 388 CSP).

11.Podľa§324ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)predzačatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 2 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Žalobca požadujúci nariadenie neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o
neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy
pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia.

23. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti
a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné
opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto
výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody

alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie
neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho
vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého
zo strán ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj
osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

24. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a
dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti,
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda
predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného

významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy
na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

25. Z hľadiska dôvodnosti posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd
musel v prvom rade zaujať stanovisko k tomu, na základe akého právneho titulu žalobkyňa užíva

predmetnú nehnuteľnosť. Žalobkyňa v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
tvrdí, že k predmetnej nehnuteľnosti má uzavretú ústnu nájomnú zmluvu (ešte s pôvodným vlastníkom
nehnuteľnosti, t.j. s otcom), na základe ktorej túto nehnuteľnosť obýva spolu so svojou rodinou. Z
opisu skutkového stavu mal odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa spolu so svojou rodinou bývav predmetnej nehnuteľnosti od roku 1992, pričom podľa jej tvrdení uhrádza všetky faktúry spojené s
domom(okremelektrinyavody,odčasuodkedytietoneodoberá).Znávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia ani z jednotlivých podaní žalobkyne však odvolací súd nezistil, že by žalobkyňa platila nájom

t.j. odplatu za užívanie nehnuteľnosti, odhliadnuc od toho, že platí za úhrady spojené s užívaním
nehnuteľnosti. Inak povedané, pokiaľ žalobkyňa v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nepreukázala úhradu nájmu voči vlastníkovi nemožno tvrdiť, že má platne uzavretú nájomnú
zmluvu (hoci ústne), s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti. V tejto súvislosti je treba poukázať na to,
že odplatnosť je podstatná náležitosť zmluvy o nájme, a ak žalobkyňa neplatila dohodnuté nájomné,

musí odvolací súd v tomto štádiu konania (bez vykonania dokazovania) konštatovať, že nájomná
zmluva nebola platne uzavretá (viď rozsudok NS ČR sp.zn. 26Cdo/2240/2007). Samotná skutočnosť,
že žalobkyňa v predmetnej nehnuteľnosti býva so svojou rodinou od roku 1992 možno pomenovať
ako „užívanie nehnuteľnosti na základe výpožičky, prípadne až výprosy“ t.j. bezodplatné užívanie
nehnuteľnosti. Je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, že právnym dôvodom užívania veci vo
vlastníctve iného môže byť nielen nájomná zmluva (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale aj zmluva

o výpožičke ako zmluva bezodplatná (§ 659 a nasl. Občianskeho zákonníka), predmetom ktorej môže
byť aj nehnuteľnosť (viď rozsudok NS ČR sp.zn. 28Cdo/1035/2014), dokonca až nezáväzná výprosa.
Ak nebol teda medzi vlastníkom a tým, komu bolo umožnené užívať cudziu vec určený ani čas ani
účel užívania, nevzniká skutočná zmluva, ale nezáväzná výprosa a vlastník môže kedykoľvek žiadať
o vrátenie požičanej veci. V okolnostiach danej veci, t.j. za stavu, že žalobkyňa v rámci konania o

nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala skutočnosť, že z jej strany došlo k platnému uzavretiu
ústnej nájomnej zmluvy musí odvolací súd v tomto štádiu konania konštatovať, že žalobkyňa žiaľ
nemá právny titul na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, a preto jej podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno poskytnúť ani dočasnú ochranu prostredníctvom požadovaného neodkladného opatrenia. Z
obsahu spisu ako aj z jednotlivých vyjadrení žalobkyne síce vyplýva, že žalobkyňa uhrádzala platby

spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti (okrem elektriky a vody od času, od kedy jej nebol
umožnený odber), avšak úhrada týchto platieb neosvedčuje vznik nájomného vzťahu, na základe platne
uzavretej zmluvy o nájme. Všetky tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre vznik nájomného vzťahu
však môže súd zisťovať v rámci konania vo veci samej, t.j. v rámci konania o vypratanie, avšak
toho času z obsahu súdneho spisu ani zo žiadneho vyjadrenia žalobkyne nevyplývajú, a preto musí

odvolací súd konštatovať, že žalobkyňa neosvedčila právny vzťah, na základe ktorého užíva predmetnú
nehnuteľnosť, a preto odvolací súd nemohol žalobkyni takúto dočasnú ochranu prostredníctvom
nariadenia neodkladného opatrenia poskytnúť. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 CSP).

26. Vo vzťahu k zostávajúcim námietkam, ktoré uviedla žalovaná v rámci podaného odvolania, a
súčasne žalobkyňa v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne v rámci
svojich vyjadrení odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto štádiu konania zaujímať stanovisko,
nakoľko ich nepovažuje za rozhodujúce pre nariadenie, respektíve nenariadenie tohto neodkladného
opatrenia.

27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto
skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, zmenil a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (§ 388 CSP).

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech,
priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v celom rozsahu. V zmysle
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).